Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4CoZm/29/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tótha a členov senátu JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Mareka Košča, v právnej veci žalobcu: CD Consulting s.r.o., so sídlom Politických vězňů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČO: 264 29 705, zastúpený Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanej: Ľ. V., D. XX.X.XXXX, N. XXX XX Y. D. S. XXX, o zaplatenie 1.999,- eur s prísl., o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. -32 zo dňa 8.7.2015, zhodou hlasov členov senátu takto

rozhodol:

M e n í rozsudok súdu prvého stupňa tak, že návrh žalobcu na zaplatenie zmenkového úroku 0,25 % denne zo sumy 2.785,62 eur od 18.4.2009 do zaplatenia zamieta.

Vo zvyšujúcej napadnutej časti, ako aj vo výroku o trovách konania z r u š u j e rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu vracia na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1) Prvostupňový súd rozsudkom žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi zmenkovú sumu vo výške 1.999,- eur, zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne zo sumy 2.785,62 eur od 18.4.2009 do 21.9.2009, čo predstavuje sumu 1.093,36 eur, zo zmenkovej sumy 2.752,62 eur od 22.9.2009 do 17.11.2009, čo predstavuje sumu 392,25 eur, zo sumy 2.652,62 eur od 18.11.2009 do 14.4.2010, čo predstavuje sumu 981,48 eur, zo sumy 2.502,62 eur od 15.4.2010 do 27.5.2010, čo predstavuje sumu 269,03 eur, zo sumy 2.402,62 eur od 28.5.2010 do 7.7.2010, čo predstavuje sumu 246,27 eur, zo sumy 2.302,62 eur od 8.7.2010 do 8.5.2012, čo predstavuje sumu 3.862,68 eur, zo sumy 2.202,62 eur od 9.5.2012 do 29.8.2012, čo predstavuje sumu 622,25 eur, zo sumy 2.102,62 eur od 30.8.2012 do 20.9.2012, čo predstavuje sumu 115,65 eur, zo sumy 2.002,62 eur od 21.9.2012 do zaplatenia, 6 % ročný úrok zo zmenkovej sumy 2.785,62 eur od 2.7.2009 do 21.9.2009, čo predstavuje sumu 37,65 eur, zo sumy 2.752,62 eur od 22.09.2009 do 17.11.2009, čo predstavuje sumu 25,86 eur, zo sumy 2.652,62 eur od 18.11.2009 do 14.4.2010, čo predstavuje sumu 64,71 eur, zo sumy 2.502,62 eur od 15.4.2010 do 27.5.2010, čo predstavuje sumu 17,74 eur, zo sumy 2.402,62 eur od 28.5.2010 do 7.7.2010, čo predstavuje sumu 16,24 eur, zo sumy 2.302,62 eur od 8.7.2010 do 8.5.2012, čo predstavuje sumu 254,68 eur, zo sumy 2.202,62 eur od 9.5.2012 do 29.8.2012, čo predstavuje sumu 40,91 eur, zo sumy 2.102,62 eur od 30.8.2012 do 20.9.2012, čo predstavuje sumu 7,60 eur, zo sumy 2.002,62 eur od 21.9.2012 do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 1/3 % zmenkovej sumy, teda 9,29 eur, ako aj nahradiť trovy konania žalobcovi, ktoré budú vyčíslené v písomnom vyhotovení tohto rozsudku, a to všetko v mesačných splátkach po 100,- eur, počnúc dňom 1.9.2015 k rukám žalobcu vždy k 20. dňu toho-ktorého mesiaca pod stratou výhody splátok.

V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že žalobca podanou žalobou doručenou sudu 28.3.2013 žiadal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie zmenkovej sumy vo výške 1.999 eur a ďalších zmenkových nárokoch vyššie uvedených. Návrh odôvodnil tým, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky vystavenej žalovanou dňa 21.11.2008 na zmenkovú sumu 2.785,62 eur. V zmenke sa zaviazala aj k zmenkovému úroku 0,25 % denne od 18.4.2009. Indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“.

Do textu zmenky bol poňatý záväzok žalovanej zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa zmenkovú sumu spolu s 0,25 % denným úrokom od 18.4.2009. Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ doposiaľ zaplatil 783,- eur. Zmenková listina je opatrená doložkou „bez protestu“, indosant nenechal vyššie uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti žalobca žiadal, aby súd podľa čl. 7 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 vo veci vydal rozsudok a žalovanú zároveň zaviazal na náhradu trov konania, ako aj právneho zastúpenia.

Žalovaná si žalobu prevzala dňa 25.5.2014.

Prvostupňový súd vo veci nariadil pojednávanie, ktorého sa žalobca nezúčastnil a svoju neúčasť elektronicky ospravedlnil pre kolíziu termínov. Súhlasil však s pojednávaním v jeho neprítomnosti.

Žalovaná na pojednávaní, že si požičala peniaze niekedy v roku 2008, pričom po nahliadnutí do fotokópie zmenky potvrdila, že na tejto fotokópii zmenky je jej podpis. Uznala žalovanú čiastku. Je si vedomá toho, že si požičala peniaze od spoločnosti Pohotovosť s.r.o. a je ochotná zaplatiť predmetnú čiastku, ale žiadala o splátkový kalendár, aby mohla uhrádzať po 100,- eur mesačne.

Súd prvého stupňa rozsudok právne odôvodnil tak, že vzhľadom na uznanie záväzku žalovanou boli splnené podmienky pre vydanie rozsudku na základe uznania nároku podľa § 153a Občianskeho súdneho poriadku (ďalej O.s.p) a žalobe vyhovel.

O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal ich náhradu žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech.

2) Proti rozsudku podala odvolanie žalovaná. Nesúhlasí s výškou úrokov a so zaplatením 1.999,- eur s príslušenstvom, pretože sú v rozpore s dobrými mravmi. Žiadala odvolací súd rozsudok zmeniť a návrh žalobcu zamietnúť.

3) Žalobca sa k odvolaniu vyjadril a poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 22.10.2008, na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 21.11.2013, ktoré boli vydané v skutkovo a právne zhodných veciach s vecou prejednávanou. Nebol daný dôvod na prejednanie veci na ústnom pojednávaní. Dlžník (žalovaná) nepodala žiadne námietky vyplývajúce z jej vzťahu k žalobcovi, ku ktorému sa zmluvne zaviazala. Navrhuje odvolaciemu súdu potvrdiť rozsudok prvostupňového súdu a priznať náhradu trov odvolacieho konania.

4) Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) pred vecným prieskumom napadnutých rozhodnutí súdu prvého stupňa (rozsudku a opravného uznesenia), zodpovedajúco ust. § 213 ods. 2 O.s.p., vyzval účastníkov konania na vyjadrenie k možnému použitiu čl. I § 5 ods. 1 a čl. I § 48 ods. 1 zák. č. 191/1950 Zb. (zák. o zmenkách a šekoch - ďalej aj ZZŠ) a v nadväznosti na to i k záverom rozhodnutia Vrchného súdu Olomouc sp. zn. , ktorý výkladom ust. § 48 ZZŠ dospel k záveru, že úroky uvedené na zmenke je možné požadovať len do splatnosti zmenky. Od splatnosti pri nezaplatení zmenky, kedy je pôvodný zmenkový záväzok nahradený postihovým záväzkom, je možné požadovať zmenkové úroky len v zákonnej výške. Prijatie iného záveru by znamenalo bezdôvodné zvýhodňovanie zmeniek, ktoré sú úročené oproti ostatným zmenkám. Odvolací súd pritom zdôraznil, že je žiaduce pri aplikácii uvedených ustanovení ZZŠ zaujať stanovisko v súvislosti so skutočnosťami uvedenými samotným žalobcom v návrhu, keď uviedol, že zmenka bola ešte indosantom predložená vystaviteľovi zmenky na platenie, čím sa stala splatnou a od nasledujúceho dňa (t. j. od 30.5.2011) žalobca uplatňuje v konaní už aj zákonný 6 %-ný ročný úrok.

Ani jedna zo sporových strán na túto výzvu odvolacieho súdu v určenej lehote, ba ani do následného dátumu verejného vyhlásenia rozhodnutia, nereagovala.

Napadnutý rozsudok preskúmal odvolací súd bez nariadenia odvolacieho pojednávania a bez zopakovania a doplňovania dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa. Právnym dôsledkom takéhoto preskúmavania napadnutého rozsudku je viazanosť odvolacieho súdu skutkovým stavom zisteným súdom prvého stupňa (§ 213 ods. 1, 3, 4, 5 a § 214 ods. 2 O.s.p.). Odvolací súd však nie je viazaný právnym posúdením v preskúmavanej veci. V dôsledku toho postupoval tak, ako je uvedené vyššie, podľa § 213 ods. 2 O.s.p. a dal priestor účastníkom konania vyjadriť sa písomne k inému možnému právnemu posúdeniu veci (ktorý nikto z nich nevyužil).

Pretože rozsudok vo veci samej musí byť verejne vyhlásený, odvolací súd uverejnil v zákonom stanovenej lehote termín verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke súdov SR (§ 211 ods. 2, § 156 ods. 1, 3 O.s.p.). Odvolací súd mal na zreteli i to, že v súlade s článkom 17 ods. 1 Nariadenia, Slovenská republika informovala Komisiu o tom, že na základe procesného práva Slovenskej republiky, bude možné v súlade s článkom 17 Nariadenia, podať opravný prostriedok „odvolanie“ (§ 201 a nasl. O.s.p.) na „krajské súdy“. V odvolacom konaní začatom podaným odvolaním podľa článku 17 Nariadenia rozhoduje odvolací súd Slovenskej republiky podľa procesného práva Slovenskej republiky (článok 19 Nariadenia).

Pri preskúmavaní napadnutej časti rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený tento rozsudok preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovné uvedené v podanom odvolaní. Výnimku tvoria vady konania, pokiaľ by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 1, 3 O.s.p.). Po takomto preskúmaní napadnutej časti rozsudku dospel odvolací súd k záveru, že:

a) uplatnené odvolacie dôvody umožňujú zmenu rozsudku v tej jeho napadnutej časti, v ktorej bolo návrhu žalobcu na zaplatenie zmenkového úroku 0,25 % denne zo sumy 2.785.62 eur vyhovené tak, že v tejto časti návrh zamietol,

b) vo zvyšujúcej napadnutej časti i vo výroku o náhrade trov konania je potrebné rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Predmetom preskúmavaného rozhodnutia je nárok zo zmenky uplatnený žalobcom na základe uvedeného Nariadenia č. 861/2007. Žalobca ako právnická osoba so sídlom v Českej republike, podal dňa 28.3.2013 na prvostupňovom súde návrh na začatie konania proti žalovanej s bydliskom na území v Slovenskej republike. K návrhu pripojil zmenku vystavenú dňa 21.11.2008 na zmenkovú sumu 2.875,62 eur a zmenkový úrok 0,25 % denne od 18.4.2009. V zmenke je žalovaná označená rodným číslom.

Žalovanej bol doručený návrh na predpísanom tlačive spolu s tlačivom C na odpoveď žalovanej, ako aj s prílohami návrhu na začatie konania. Vzorové tlačivo C na odpoveď žalovanej (článok 5 ods. 2, 3 Nariadenia) obsahuje poučenie, že ak žalovaná neodpovie do 30 dní, súd vydá rozsudok. Žalovanej tým vzniklo v súlade s článkom 5 ods. 1, 2, 3 Nariadenia právo v lehote 30 dní po doručení tlačiva, vyplniť časť II. vzorového tlačiva C na odpoveď a v prípade potreby poskytnúť všetky príslušné podporné dokumenty a zaslať ich späť súdu. Podobne žalovaná mohla svoje stanovisko k návrhu zaslať akýmkoľvek iným vhodným spôsobom súdu. Žalovaná toto svoje právo nevyužila a nebránila sa proti uplatneným nárokom ani na pojednávaní pred súdom prvého stupňa, ktorého sa zúčastnila. Naopak, na pojednávaní uviedla, že uznáva túto čiastku, ktorá je uvedená na zmenke, pretože je si žalovaná vedomá, že peniaze si požičala od spoločnosti Pohotovosť s.r.o..

Do rozhodnutia prvostupňového súdu napadnutým rozsudkom bola okrem podaného návrhu súdu predložená len predmetná zmenka, ktorej obsah popísal v dôvodoch svojho rozhodnutia prvostupňový súd. Pri neuplatnenej obrane žalovanej (vyplnením tlačiva C, ani účastníckym prednesom na pojednávaní) mohol okresný súd vychádzať len z obsahu návrhu i predloženej zmenky. Z úradnej povinnosti (ex offo) môže súd prihliadať len na také vady, ktoré sú zistiteľné z textu samotnej zmenky, keď pritom nejde o prejav vôle vystaviteľa zmenky, ale o vadu spochybňujúcu samotnú existenciu zmenky. Jedná sa napr. o chýbajúci podpis vystaviteľa zmenky, či podpis, ktorý nie je vlastnoručný (hoci spĺňa

náležitosti § 40 ods. 2 Občianskeho zákonníka), o neuvedenie platobného príkazu v zmenke, uvedenie viacerých platobných miest v zmenke, či chýbajúce splnomocnenie zmocnenca k podpisu zmenky za zmocniteľa (článok III., § 3 ods. 2 ZZŠ). Preskúmavať správnosť doby platenia zmenkového úroku stanoveného v zmenke, ktorého výška bola uvedená už pri vystavení zmenky, je možné aj bez námietky, či inak prejavenej včasnej formy nesúhlasu dlžníka. Nejedná sa totiž o vadu zmenky, ale o správny výklad jej skutočného obsahu. To platí aj v konaní podľa Nariadenia o Európskom konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu.

Z obsahu predloženej zmenky vyplýva záväzok zmenkového dlžníka zaplatiť zmenkový úrok 0,25 % denne od 18. apríla 2009. Žalobca sám v podanom návrhu (podľa Nar. EP a R č.861/2007) uvádza, že zmenka bola ešte indosantom predložená vystaviteľovi na platenie, čím sa stala splatnou a od nasledujúceho dátumu (t. j. od 2.7.2009) žalobca uplatňuje podaným návrhom aj zákonný 6 %-ný ročný úrok.

Odvolací súd poukazuje na to, že v zmysle čl. I § 5 ods. 1, 2, 3 zákona č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch (ďalej a ZZŠ), úrok je príslušenstvo istiny a jeho výška je závislá od doby, za ktorú sa istina zúročuje. V ods. 3 ten údaj zákon supluje ustanovením, že úroky treba rátať odo dňa vystavenia zmenky, ak nebol určený iný deň. Vystaviteľ môže počiatočný deň stanoviť i pred dňom vystavenia zmenky. Konečným termínom pre beh úrokov je deň „sroku“, od sroku bežia úroky podľa § 48 ods. 1 písm. b) (viď: Zmenkové právo - Komentár: Dr. Karol Kizlink, Dr. Ján Spišiak, Heureka, r. 2005, s. 66)

Podľa uvedeného ust. čl. I. § 5 ods. 1 ZZŠ v zmenke zročnej na videnie alebo na určitý čas po videní, môže vystaviteľ ustanoviť zúrokovanie zmenkovej sumy. V inej zmenke platí táto doložka za nenapísanú (čl. I § 48 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. ZZŠ).

1/ majiteľ môže postihom žiadať zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokmi, ak boli dojednané. 2/ šesťpercentové úroky odo dňa zročnosti; 3/ trovy protestu a podaných správ, ako aj ostatné trovy; 4/ odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.

Prvý odsek citovaného § 48 vymedzuje, aké nároky má majiteľ zmenky pri postihu v prvom stupni, ktorý môže viesť proti všetkým zmenkovým dlžníkom, bez výnimky. Majiteľ má vždy právo žiadať to, na čo zmenka znie, t. j. zmenkový peniaz (nominálnu hodnotu zmenky). Pokiaľ je prípustné úročenie zmenky podľa čl. I § 5 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb., možno požadovať aj úroky zo zmenky vyplývajúce. Len zmenky na videnie (vistazmenky) a zmenky splatné v určenej lehote po videní (lehotné vistazmenky), nemajú pri vystavení splatnosť exaktne stanovenú, pretože tá je závislá na činnosti majiteľa zmenky v budúcnosti. Preto len tu sa pripúšťa úročenie.

Úroková sadzba musí zo zmenky vyplývať, a to od počiatku.

Dikciu vyplývajúcu z ust. čl. I § 48 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. „boli dojednané“ nemožno brať doslova, a nie je dôvod predstavovať si za tým určitú zmluvu, ale len skutočnosť, že výstavca zmenku na videnie alebo lehotnú zmenku vystavil s úrokovou doložkou a remitent ju prevzal. Úroková doložka obsiahnutá na zmenke nespĺňa funkciu zmluvnej pokuty.

Začiatok úročenia zmenkovej sumy nemožno regulérne stanoviť na dátum spadajúci do doby pred vystavením zmenky. Začiatok doby úročenia zmenkovej sumy nie je prípustné stanoviť ani na dátum neexistujúci alebo na dátum nemožný. Zákon však opomína otázku, dokedy sa zmenková suma v dôsledku opatrenia zmenky relevantnou úrokovou doložkou úročí.

Odvolací súd je toho názoru, že koniec lehoty úročenia zmenkovej sumy úrokovou doložkou nemožno stanoviť ľubovoľne, teda záver lehoty nemožno stanoviť na dátum neexistujúci alebo na dátum nemožný. Koniec lehoty úročenia zmenkovej sumy úrokovou doložkou nemožno rovnako určiť tak, aby bol situovaný do doby po splatnosti zmenkovej pohľadávky. Tým nie je však dotknutá požiadavka veriteľa na úročenie pohľadávky až do okamihu zaplatenia, pretože uhradzovaciu funkciu od splatnosti zmenkovej pohľadávky do doby zaplatenia zmenkového dlhu od dohodnutých úrokov, preberajú

zákonné šesťpercentné úroky, ktoré sú v súlade s obsahom ust. § 48 a § 49 Článku I zákona č. 191/1950 Zb. súčasťou postihového zmenkového plnenia.

Aj s odkazom na vyššie uvedený názor z právnej teórie, ale i názor vyplývajúci z právnej praxe (rozhodnutie Vrchného sudu v Olomouci ), ale aktuálne i ďalej uvedené Stanovisko Najvyššieho súdu SR z 20.10.2015, preto odvolací súd je toho názoru, že súd prvého stupňa podľa obsahu zmenky i žalobného návrhu nemohol priznať žalobcovi popri zákonnom určenom 6 %-nom ročnom úroku od 30.5.2011 aj v zmenke „dohodnutý“ 0,25 %-ný úrok denne. Takéto právne posúdenie bolo možné súdom prvého stupňa realizovať (iura novit curia) aj bez procesnej iniciatívy účastníka (žalovanej). Tak ako je uvedené vyššie, odvolací súd pre takéto právne posúdenie poskytol účastníkom konania priestor na vyjadrenie, ale ani jedna zo sporových strán ho nevyužila.

Za takéhoto stavu, ak bol žalobcovi priznaný nárok na postihový zákonný 6 %-ný ročný úrok zo zmenky od 2.7.2009 do zaplatenia, nemohol byť žalobcovi priznaný aj 0,25 % denný úrok za čas od 18.4.2009 do zaplatenia. Preto súd prvého stupňa nemohol v tejto časti žalobe vyhovieť. Preto v tejto časti odvolací súd podľa § 220 O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa zmenil z dôvodov vyššie uvedených.

Pre rozhodnutie o všetkých uplatnených zmenkových nárokoch neboli zatiaľ pri pasivite žalobcu a žalovanej v konaní zistené potrebné skutočnosti.

Aj pre túto časť sa zdajú byť použiteľnými závery zo spoločného zasadnutia občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR prijaté dňa 20.10.2015, podľa ktorých „ I. Ak navrhovateľ ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu procesného nástroja, ktorý navrhovateľ použil, že: a) pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ; b) pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu, súd pristúpi k prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúc ich rozsah a povahu, pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného dokazovania vyplynie.

II. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená.

III. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na to, či je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu posúdiť nárok na uplatnený úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje.“

Aj z dôvodov uvedeného zjednocujúceho stanoviska vyplýva, že

„určujúcim pri hľadaní práva má byť, že v každej veci je potrebné vychádzať z individuálnych okolností každého jednotlivého prípadu, ktoré vychádzajú zo skutkových zistení všeobecných súdov. Je povinnosťou všeobecného súdu zohľadniť všetky relevantné individuálne okolnosti súdenej veci a prihliadnuť na ne aj cez prizmu dobrých mravov, keďže nesúlad právneho úkonu s nimi vedie k jeho neplatnosti. Povinnosť všeobecného súdu posúdiť uplatnený nárok aj z hľadiska súladu s dobrými mravmi je zvýraznená v tých prípadoch, keď ju účastník konania výslovne namieta, musí však na ňu prihliadať aj v prípadoch, kedy takýto rozpor zistí súd sám pri prieskume ex officio, keďže na absolútnu neplatnosť úkonu súd musí prihliadať ex lege. Dobré mravy pôsobia ako korektív najmä v takých situáciách, kedy sú práva a povinnosti strán právneho vzťahu v zjavnej nerovnováhe. Sociálno-právne chápanie zmluvnej slobody sa môže uplatniť len za predpokladu približne vyváženého pomeru síl účastníkov zmluvy a len za tohto predpokladu sa môže stať prostriedkom primeraného vyrovnania záujmov, ako už bolo vyslovené niekoľkokrát aj v rozhodnutiach Ústavného súdu SR.

Všeobecne je potrebné rešpektovať základnú zmenkovo-právnu doktrínu, že zo zmenky samotnej ako abstraktného cenného papiera, nie je možné bez ďalšieho určiť, či ide o spotrebiteľa. Vzhľadom

na abstraktnosť cenného papiera žalovaný, pokiaľ je spotrebiteľom mal by túto skutočnosť namietať. Pokiaľ však súd spoľahlivo zistí na základe skutočností vyplývajúcich zo žalobného návrhu (bez ohľadu podľa akého procesného predpisu sa nárok uplatňuje), že na strane žalovaného ide o spotrebiteľa, poskytne mu ochranu prostredníctvom právnej úpravy o ochrane spotrebiteľa (obdobne to ustálila aj rakúska právna prax). Ako judikoval aj Ústavný súd Českej republiky v náleze sp. zn. Pl zo dňa 16.10.2012 súčasné napätie spojené so zmenkami je spôsobené ich nevhodných používaním (zneužívaním) najmä voči subjektom, po nich nemožno znalosť špecifickej a značne rigidnej zmenkovej úpravy spravodlivo požadovať. Tu najvyšší súd poukazuje na nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. zo dňa 18.7.2013, ktorý sa nestotožnil so záverom všeobecného súdu, že nie je možné po indosácii zmenky vznášať kauzálne námietky, ak nie sú splnené podmienky § 17 ZZŠ (ak nadobúdateľ nekonal vedome na škodu dlžníka). Konštatoval, že v prípade spotrebiteľov nie je možné odhliadnuť od ich špecifických záujmov a postavenia. Označil za výkladovú svojvôľu, ak súd zobral za základ pre svoje rozhodnutie záver, že v prípade nesplnenia dispozície § 17 ZZŠ, nie je možné ku kauzálnym námietkam prihliadať. Nemecká judikatúra dokonca v konkrétnom prípade označila odvolanie sa žalobcu na § 17 ZZŠ za zneužitie práva.

Aktuálne Ústavný súd ČR vo svojom rozhodnutí sp. zn. zo dňa 16. 9. 2015, vychádzajúc z obsahovo totožnej zmenkovo-právnej úpravy ako v SR, konštatoval, že všeobecné súdy sú aj pri rešpektovaní špecifickej, prísne formálnej povahe inštitútu zmenky a jeho historickým koreňom povinné vždy prihliadnuť aj k okolnostiam konkrétnej veci. V prípade spotrebiteľov, o ktorých sa jednalo v prípade dotknutia práv v prejednávanej veci konaním remitenta (prvého majiteľa ako veriteľa) zmenky, potom všeobecné súdy nesmú odhliadnuť od ich špecifických záujmov a postavenia. Pri svojej rozhodovacej činnosti musia hľadať také interpretačné a aplikačné východiská, ktoré zabránia zneužívaniu práv v dôsledku aplikácie zmenkových inštitútov neprimerane v neprospech niektorého z účastníkov zmenkového vzťahu.

Najvyšší súd SR zdôrazňuje, že nemá dôvod odkloniť sa od takýchto všeobecne akceptovaných výkladových pravidiel členských štátov EÚ. Tu je potrebné tiež akcentovať už v citovanom českom ústavnom náleze sp. zn. vyslovené pravidlo, že zákaz zneužitia práva je silnejší než dovolenie dané právom a pokiaľ právna norma určité správanie aprobuje a iná za predpokladu, že je zneužívané, ho zakazuje, takéto konanie v skutočnosti nie je výkonom práva, ale protiprávnym úkonom. Výkonu práva, ktoré je jeho zneužitím, súdy nesmú poskytnúť ochranu, keďže takýto postup by bol v rozpore s ústavou chránenými právami.

Napokon pre prípad, že v konaní nebudú žalovaným vznesené kauzálne námietky, nepôjde o zmenku tzv. „spotrebiteľskú“, ani nebude inak zo skutkového stavu zjavné, že zo strany žalobcu ide o zneužitie práva, je možné samotnou aktivitou súdu prieskumom ex officio podľa okolností prípadu posúdiť nárok na úrok (z predložených rozhodnutí vyplýva úrok vo výške 0,25 % denne t. j. cca 91,25 % ročne) ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi (ex lege podľa § 39 ObčZ). Súd má právo a povinnosť vyhodnotiť, v akej miere je dohodnutý úrok primeraný, a nad rámec primeranosti návrh v časti úroku zamietnuť.

Pre úplnosť je potrebné uviesť že rozhodnutie súdu prvého stupňa nemožno považovať za rozsudok pre uznanie podľa §153a O.s.p., pretože toto rozhodnutie neobsahuje všetky predpísané náležitosti vyplývajúce z hmotného práva.

Podľa § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval.

V prejednávanej veci žalovaná na pojednávaní konanom dna 8.7.2015 síce uviedla, že dlžnú čiastku uznáva ,nešpecifikovala ju, ale čo je právne významné, nepodpísala svoj takýto prejav v zápisnici o pojednávaní, a preto súd prvého stupňa nemal takýto jej prejav akceptovať.

Odvolací súd nemohol bez ďalšieho posúdiť, či ide o nároky zo zmenky odvádzanej zo spotrebiteľského vzťahu a ani vyhodnotiť, v akej miere je dohodnutý zmenkový úrok primeraný. Na to neboli súdom prvého stupňa realizované všetky potrebné dôkazy. Spis neobsahuje, ako vznikla úverová zmluva, ktoré číslo je zapísané na zmluve (XXXXXXX). Pri rešpektovaní dvojinštančnosti civilného súdneho konania mu neostávalo nič iné, len rozsudok súdu prvého stupňa vo zvyšujúcej napadnutej časti - v ktorej bolo

žalobe vyhovené, ako aj vo výroku o náhrade trov konania - podľa § 224 ods. 1 písm. f), h) ods. 2 O.s.p. zrušiť a v rozsahu zrušenia vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

V duchu uvedených názorov vyplývajúcich zo spoločného stanoviska, rešpektovaných i odvolacím súdom bude potrebné v ďalšom priebehu konania zostatok žalobného návrhu prejednať, i o ňom rozhodnúť. Je potrebné vykonať dôkaz oboznámením sa s úverovou zmluvou, ktorá doposiaľ žalobcom predložená nebola a ktorá je kauzou vystavenia zmenky.

Podľa § 226 O.s.p., ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Prvostupňový súd zároveň rozhodne aj o trovách odvolacieho a prvostupňového konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).

V rámci rozhodovania o náhrade trov konania bude povinnosťou súdu prvého stupňa pri zisťovaní úspešnosti účastníkov konania porovnať predmet konania pri začatí konania s plnením prisúdeným. Pri peňažnom plnení sa zisťuje úspešnosť nielen porovnávaním istiny (zmenkovej sumy), ale aj kapitalizovaných súm zmenkových úrokov, zákonného 6 %-ného úroku, zmenkovej odmeny, prípadne zmenkových nákladov.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.