Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27Co/4/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Bajzovej a členiek senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a Mgr. Martiny Trnavskej v spore žalobcov: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX a 2/ C. B., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom D., E. - F. X, právne zastúpených JUDr. Zuzanou Tomášovou, advokátkou so sídlom Železničná 90/12, Považská Bystrica, IČO: 36 123 692, proti žalovaným: 1/ G. A., nar. XX.XX.XXXX, 2/ C. A., nar. XX.XX.XXXX a 3/ H. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., E. - F. X, o zaplatenie sumy 3.691,16 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaných 1/, 2/, 3/ proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 28. februára 2023, č. k. -184, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobcovia 1/, 2/ m a j ú nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovaným 1/, 2/, 3/ v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým, v záhlaví identifikovaným rozhodnutím súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalovaní 1/, 2/, 3/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcom 1/ a 2/ sumu 3.691,16 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobcom 1/ a 2/ súd priznal zároveň nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobcovia 1/ a 2/ sa podanou žalobou domáhali od žalovaných 1/, 2/ a 3/ zaplatenia sumy 3.691,16 eur s príslušenstvom. V žalobe uviedli, že žalobcovia 1/ a 2/ sú podieloví spoluvlastníci, každý v podiele 1/2 nehnuteľností vedených na LV XXXX, k.ú. E., a to rodinného domu súp. č. X, stojaceho na parc. KNC 5/2 a parciel KNC 5/1, 5/2, 5/3, 5/4, 5/5, ktoré parcely č. 5/1 až 5/5 vznikli z pôvodnej parcely KNC 5 - zastavaná plocha o výmere 1142 m2, geometrickým plánom č. 127/2017. Žalovaný 1/ je výlučným vlastníkom parciel KNC č. 3/1, 3/2, 3/3, k.ú. E.- F., vedených na LV č. XXXX. Žalované 2/ a 3/ sú príbuzné žalovaného 1/, a to v postavení manželka a dcéra. Susedské vzťahy a vzťahy vlastníkov susediacich pozemkov sú v súčasnej dobe neustále predmetom vážnych konfliktov a to dokonca aj fyzických, keďže žalobcov žalovaní 1/ až 3/ verbálne napádajú, dňa 20.12.2019 žalované 2/ a 3/ napadli fyzicky žalobkyňu 2/, ktorá následne bola práceneschopná. Žalobcovia požiadali o dodatočné povolenie stavby hospodárskeho prístrešku na parc. KNC 5/3 v k.ú. E., ktorého sú podieloví spoluvlastníci v podiele po 1/2. Mesto Púchov ako príslušný stavebný úrad rozhodol o povolení predmetnej stavby v konaní č. OVIŽPaSÚ/2018/969/4795- TS1-20-PEC. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalovaný 1/ opravný prostriedok a Okresný úrad Trenčín dňa 26.4.2019 odvolanie zamietol a rozhodnutie Mesta Púchov potvrdil. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 18.5.2019. Na základe tohto rozhodnutia žalobcovia uzavreli Zmluvu o dielo so spoločnosťou HLB-STAV s.r.o., predmetom ktorej bolo zhotovenie hospodárskeho prístrešku - dokončenie stavby, podľa cenovej ponuky. Dňa 16.12.2019 žalobcovia oznámili Stavebnému úradu Púchov začiatok prác v zmysle dodatočného stavebného povolenia, ktorý bol datovaný na deň 16.12.2019. Dňa 16.12.2019 o 7,30 hod. Zhotoviteľ - stavebná firma začala s prácami na vybudovaní protipožiarnej steny zvrchu na krove smerom na stenu hospodárskeho prístrešku, ktorú treba následne vymurovať na pôvodnom betónovom základe pôvodnej šopy. Pracovníci, ktorí realizovali dielo chceli upevniť protipožiarne dosky a keď pribíjali prvú dosku, žalované 2/ a 3/ ich začali polievať vedrami vody z ich hospodárskej budovy. Nakoľko ani po upozornení s konaním neskončili, nebolo možné pokračovať v stavebných prácach a pracovníci zhotoviteľa museli odísť. Žalobkyňa 2/ privolala políciu a následne žalované 2/ a 3/ začali triasť s lešením, na ktorom boli zamestnanci zhotoviteľa a napadli fyzicky I. J. tak, že ho násilne stiahli dolu z lešenia a ťahali ho za ruku, počom sa zviezol po doske z lešenia na zem. V uvedený deň práce na diele vinou žalovaných 2/ a 3/ boli ukončené. Dňa 17.12.2019 opäť ráno o 7,30 hod. žalované 2/ a 3/ bránili pracovníkom, aby pokračovali v práci, opäť bola privolaná polícia a žalovaná 3/ vtrhla na pozemok žalobcov do hospodárskeho prístrešku a rozhadzovala betónové tvárnice, ktoré si tam pracovníci zhotoviteľa uložili. V uvedený deň pracovníci zhotoviteľa upevnili protipožiarne dosky za prítomnosti polície a následne zašalovali pôvodný základ podľa dodatočného stavebného povolenia. Následne opäť žalované 2/ a 3/ začali vylievať vodu z vedra na sadrokartónové dosky a na zapracovaný základ, následkom čoho bola malta vyplavená a sadrokartónové dosky úplne zničené. Dňa 18.12.2019 sa žalované 2/ a 3/ prebúrali do priestoru hospodárskeho prístrešku tak, že poškodili náhradné oplotenie, ktoré stálo na betónovom základe žalobcov, ktoré bolo umiestnené zamestnancami zhotoviteľa a bola tam umiestnená aj sieťovina a na nej plastová zelená plachta, aby sa žalovaným 1/ až 3/ neprášilo do dvora. Pracovníci založili po celej dĺžke betónového základu z tvárnic stenu v zmysle dodatočného stavebného povolenia a s odstupom od vytýčenej hranice smerom do prístrešku, teda do parcely žalobcov cca 15 cm, následne tieto tvárnice žalované 2/ a 3/ porozhadzovali z betónového základu po celej dĺžke a tieto tvárnice poškodili, porozbíjali a kričali, že nedovolia v prácach firme pokračovať. Nehnuteľnosť aj dvor žalobcov zostala bez oplotenia a otvorená smerom k pozemku žalovaného 1/. Dňa 19.12.2019 o 7.30 hod. zamestnanci zhotoviteľa nastúpili s tým, že sa pokúsia ukončiť zákazku a opäť rozložili DT tvárnice, ale znova žalované 2/ a 3/ vošli na pozemok žalobcov, zhadzovali a rozbíjali tvárnice a začali si sami dávať do hospodárskeho prístrešku pletivo s tým, že žalovaný 1/ vŕtal diery do betónovej deky prístrešku žalobcov, nabil tam roxorové trubky a zamedzili tým zamestnancom zhotoviteľa v pokračovaní vo vykonaní prác. Dňa 20.12.2019 žalovaní vošli na betónový základ žalobcov a fyzicky bránili v pokračovaní prác s tým, že zamestnanci zhotoviteľa odmietli za ohrozujúcich podmienok vykonať prácu a z pozemku odišli. Následne v uvedený deň žalované 2/ a 3/ fyzicky napadli žalobkyňu 2/, následkom čoho bola ošetrená v NsP Považská Bystrica a práceneschopná, pričom PN bola ukončená 9.1.2020. Zmluva o dielo nebola naplnená a zhotoviteľ, ktorého zamestnanci boli napádaní žalovanými 1/ až 3/ oznámil žalobcom, že nie jeho zavinením a žiadal uhradiť za svoju prácu a materiál, ktorý bol zničený žalovanými dohodnutú odmenu. Žalobcovia obdržali faktúru č. 202001 na sumu 3.691,16 eur vrátane DPH, ktorú si spoločnosť HLB-STAV s.r.o. vyfakturovala. Uvedenú faktúru žalobcovia dňa 09.01.2020 uhradili. Správaním žalovaných, z dôvodu ich útokov na pracovníkov zhotoviteľa, ale aj z dôvodu zničenia stavebného materiálu, vznikla žalobcom škoda, ktorú si voči žalovaným uplatňujú. Žalovaná 2/ v písomnom vyjadrení zo dňa 15.11.2021 uviedla, že žaloba je v celom rozsahu nedôvodná, žalobcovia nemajú voči žalovanej 2/ nárok na uhradenie predmetnej sumy. V žalobe chýba relevantný dôkaz súvisiaci s uplatneným nárokom žalobcov. Žalovaní 1/ a 3/ vo vyjadrení zo dňa 20.11.2021 uviedli, že žalobcovia nemajú právny titul na zaplatenie žalovanej sumy. Žaloba o náhradu škody musí obsahovať konkrétne náležitosti, ktoré v žalobe absentujú. Nie je opísaná príčina, následok a vzťah medzi príčinou a následkom, úmysel ani zavinenie. Vo vyjadrení zo dňa 21.03.2022 uviedli, že žalobcovia so spoločnosťou HLB-stav, s.r.o. nesmeli uzavrieť žiadnu zmluvu. Firma bola povinná hneď dňa 16.12.2019 od zmluvy so žalobcami odstúpiť, pretože robotníci aj stavbyvedúci boli dňa 16.12.2019 na mieste samom upozornení, že prebieha súdne konanie pod sp. zn. o vypratanie a o uloženie zákazu žalobcom a že žalobcovia majú povinnosť zdržať sa protiprávneho konania na základe rozhodnutia vo veci pod sp. zn. .

3. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní oboznámením sa pripojených listinných dôkazov a výsluchom svedkov K. J., I. J., A. J., L. F., vyhodnotil jeho výsledky, na ktoré aplikoval ust. , , , , , , (ďalej len „“), (ďalej len „“). Mal za preukázané, že žalobcovia 1/ a 2/ sú podielovými spoluvlastníkmi každý v podiele 1/2 nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, k.ú. E., a to rodinného domu súp. č. X a pozemku parc. KNC č. 5/3, na ktorej parcele sa nachádza stavba (hospodársky prístrešok), ktorá stavba je predmetom tohto sporu. Tiež bolo preukázané, že na základe Rozhodnutia Mesta Púchov č. OVIŽPaSÚ/2018/969/4795-TS1-20-PEC zo dňa 13.04.2018, právoplatného a vykonateľného dňa 18.05.2019 bolo vydané dodatočné povolenie stavby „Hospodársky prístrešok“ na pozemku č. KN 5/3 registra „C“ v katastrálnom území E. - F. pre žalobcov 1/ a 2/ ako stavebníkov, pričom stavba je v zmysle vytýčenia súdnym znalcom situovaná výlučne na pozemku vo vlastníctve žalobcov. Dodatočné stavebné povolenie bolo potvrdené Rozhodnutím Okresného úradu Trenčín č.j. OU-TN-OVBP2-2019/002276-4/Kr zo dňa 26.04.2019, právoplatným a vykonateľným dňa 18.05.2019. Po vykonanom dokazovaní tak súd zistil, že stavba - hospodársky prístrešok, sa nachádza výlučne na pozemku žalobcov 1/ a 2/ a jej výstavba je riadne povolená príslušným stavebným úradom. Tiež mal súd za dokázané, že na základe Zmluvy o dielo zo dňa 12.12.2019 uzatvorenej medzi žalobcami 1/ a 2/ ako objednávateľmi a spoločnosťou HLB-STAV s.r.o. ako zhotoviteľom sa zhotoviteľ zaviazal pre objednávateľov vykonať dielo, a to dokončenie stavby - Hospodársky prístrešok na časti pozemku parcela KNC č. 5/3 v k.ú. E. - F., a to za dojedanú cenu diela vo výške 3.588,79 eur s DPH. V zmysle článku XI. bod 11.5 Zmluvy o dielo, v prípade nedokončenia diela z dôvodu existencie/ trvania prekážky nie na strane zhotoviteľa alebo v prípade ukončenia tejto zmluvy kýmkoľvek spôsobom z dôvodu existencie/trvania prekážky nie na strane zhotoviteľa, bola dojednaná zmluvná pokuta v prospech zhotoviteľa vo výške 500,- eur. Tiež bolo dokázané, že stavebná firma - spoločnosť HLB- STAV s.r.o. dojednané dielo v zmysle zmluvy nedokončila, avšak za už vykonané práce a dodaný stavebný materiál vystavila žalobcom faktúru č. 202001 na sumu 3.691,16 eur s DPH zo dňa 03.01.2020 s dátumom splatnosti dňa 10.01.2020, ktorá suma korešpondovala súpisu vykonaných prác a dodávok, v ktorom celková cena za realizáciu stavby „hospodársky prístrešok“ bola v sume 3.691,16 eur, z toho cena za prácu a materiál bola v sume 1.405,975 eur, cena za prekážky pri výkone práce bola v sume 1.170,- eur a zmluvná pokuta bola v sume 500,- eur. Tiež bolo nesporne preukázané, že žalobcovia túto sumu riadne uhradili, čo preukazuje potvrdenie o zrealizovanej SEPA platbe zo dňa 14.01.2020. Potvrdenie Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Považskej Bystrici o podaní oznámenia č. ORPZ-PB-OPP4-532/2019-P zo dňa 16.12.201, Potvrdenie OR PZ v Považskej Bystrici Odbor poriadkovej polície č.p.: ORPZ-PB-OPP4-537/2019-P zo dňa 18.12.2019, Potvrdenie OR PZ v Považskej Bystrici Odbor poriadkovej polície č.p.: ORPZ-PB-OPP4-538/2019-P zo dňa 19.12.2019 a Záznam OR PZ v Považskej Bystrici č. ORPZ-PB-OPP4-538/2019 - P zo dňa 19.12.2019 o podaní vysvetlenia nepochybne preukazujú, že odo dňa 16.12.2019 vykonávali u žalobcov na hospodárskom prístrešku vedľa rodinného domu s popisným číslom X v meste D., E. - F. stavebné práce zamestnanci spoločnosti HLB-STAV s.r.o., a to I. J., A. J. a L. F., ktorých cez okno žalovaná 3/ obliala viacerými vedrami vody, ktoré jej podávala žalovaná 2/. Následne na to mala žalovaná 3/ napadnúť robotníka I. J., ktorý bol na lešení, pričom ho ťahala za ruku, na čo sa následne on zviezol dole po doske z lešenia. Tiež bolo preukázané, že dňa 18.12.2019 v čase okolo 10:45 hod. žalované 2/ a 3/ prevrátili sieťovinu na pozemok rodiny žalobcov a pozhadzovali betónové tvárnice. Ďalej bolo zistené, že dňa 19.12.2019 v čase okolo 08:10 hod. žalovaná 2/ vyhla sieťovinu na pozemok žalobcov, pričom taktiež pozhadzovala a rozbila 4 ks betónové tvárnice a poškodila 1 ks roxor. Súd mal za dokázanú aj tú skutočnosť, že po príchode ku stavbe oplotenia, na ktoré je vydané platné povolenie, pracovníci spoločnosti HLB-STAV s.r.o. zistili, že žalovaná 2/ dňa 19.12.2019 v čase okolo 08:00 hod. opätovne zbúrala tri rady DT tvárnic, ktoré boli uložené na sebe, a ktoré tam títo pracovníci uložili dňa 19.12.2019 v ranných hodinách. Taktiež vyhla sieťovinu o rozmere 2 x 3 metre, hrúbky 6mm, oko 15x15, zároveň zbúraním DT tvárnic došlo k ohnutiu roxoru a rozbitiu 4 ks DT tvárnic. Taktiež žalovaný 1/ nesúhlasil s náhradným oplotením na hranici pozemkov, teda žalovaní takýmto konaním bránili stavebnej firme, aby pokračovali v stavebných prácach a stavebná firma z tohto dôvodu z miesta odišla a nepokračovala ďalej v realizácii diela. Z obsahu svedeckých výpovedí mal súd za spoľahlivo zistené, že žalovaní 1/, 2/ a 3/ svojím konaním v rozpore s dobrými mravmi spôsobili škodu v majetkovej sfére žalobcov. Táto škoda spočíva v tom, že zamestnanci spoločnosti HLB-STAV s.r.o. nezrealizovali dielo - dokončenie hospodárskeho prístrešku v zmysle uzatvorenej Zmluvy o dielo, ale zo staveniska, po opakovaných útokoch zo strany žalovaných odišli, čím došlo k zmareniu realizácie diela zavinením žalovaných v zmysle článku XI. bod 11.5 Zmluvy o dielo, čo viedlo ku vzniku nároku spoločnosti HLB-STAV s.r.o. na zaplatenie ceny za vykonané stavebné práce, dodaný stavebný materiál, ako aj zmluvnej pokuty vo výške 500,- eur. Celkovo tak vo sfére žalobcov vznikla konaním žalovaných škoda vo výške 3.691,16 eur. Súd zároveň na tomto mieste dal do pozornosti, že výšku vzniknutej a žalobcami uplatnenej škody, žalovaní v priebehu celého konania relevantne nespochybnili, preto ju súd považoval za nespornú. Ustanovenie vymedzuje oprávnenia vlastníka veci, ktorý je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva riadne držať, užívať a nakladať s ním, pričom do súboru týchto oprávnení vyplývajúcich z obsahu vlastníckeho práva môže akýkoľvek iný subjekt zasiahnuť iba v rozsahu a spôsobom vymedzeným zákonom. Vlastníckemu právu žalobcov zákonodarca poskytuje ochranu v intenciách ustanovenia , kde je zakotvené právo vlastníka na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje. Nadväzujúc na uvedené oprávnenia vlastníka zákonodarca v rámci generálnej prevenčnej povinnosti v zmysle zakotvuje, že každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí. Žalovaných, ako bezprostredných susedov žalobcov, tak okrem iného zaťažuje právne povinnosť zdržať sa takého konania, ktorým by na majetku žalobcov vznikla akákoľvek škoda. Z vykonaného dokazovania bolo však jednoznačne preukázané, že žalovaní 1/, 2/ a 3/ túto právnu povinnosť ustanovenú v úmyselným konaním v rozpore s dobrými mravmi porušili, čo spôsobilo na majetku žalobcov škodu, spočívajúcu vo vynaložených finančných prostriedkoch na (nedokončenú) realizáciu diela - hospodárskeho prístrešku, ktorého realizáciu žalovaní zmarili. Vzhľadom na uvedené skutkové a právne okolnosti daného prípadu, súd prvej inštancie podľa rozhodol tak, že žalobe žalobcov v plnom rozsahu vyhovel a žalovaných zaviazal k povinnosti spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcom 1/ a 2/ sumu 3.691,16 eur. O trovách konania rozhodol v zmysle v spojení s tak, že žalobcom, ktorí mali v konaní plný úspech, priznal voči žalovaným nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

4. Rozsudok súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote odvolaním napadli žalovaní 1/, 2/, 3/, navrhujúc odvolaciemu súdu jeho zrušenie a zastavenie konania s tým, že zároveň uplatňujú plný nárok na náhradu trov konania vzniknutých im pred súdom prvej inštancie a rovnako tak v odvolacom konaní. V odvolaní uvádzajú, že uplatňujú dôvody na odvolanie uvedené v ust. až h/ a (neboli splnené procesné podmienky, porušenie práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca, konanie má inú vadu, nesprávne skutkové a právne závery, na ktorých je založené rozhodnutie, nevykonanie navrhnutých dôkazov, prípustnosť tzv. novôt v odvolacom konaní a tiež, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie predchádzajúce rozhodnutie vo veci má vadu, ktorá mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej). Primárne namietajú a menujú celý rad sudcov súdu tak prvej inštancie (A. A., A. M.), tiež sudcov odvolacieho súdu, Najvyššieho súdu či Ústavného súdu (príkladmo A. M., A. F., A. N. a ďalších), ktorých označujú za toxických, žiadajú vylúčiť tiež všetkých sudcov odvolacieho súdu z prejednania a rozhodovania v tejto veci s tým, že vec bude pridelená inému odvolaciemu súdu mimo Trenčianskeho kraja. Rozsudok označujú za totalitný a zaujatý, A. A. rozhodol svojvoľne, nezákonne, ako zaujatý sudca a prisluhovač žalobcov a právnej zástupkyne žalobcov, pričom žalobcov označujú za násilných agresorov, škodcov, zlodejov, vlamačov, vydieračov. Poukazujú na celý rad ďalších súdnych konaní, ktoré boli vedené príkladmo pod sp. zn. , , tiež na vyšetrovací spis OO PZ Púchov sp. zn. ORPZ-PB-OPP4-544/2019-P. Tvrdia, že poškodenými tu nie sú žalobcovia, ale naopak žalovaní, ktorí dovolenou svojpomocou podľa chránili svoje vlastnícke práva. Naopak súd prvej inštancie nesmel konať, sudca porušil ich právo podľa článku 47 ods. 2 na právne zastúpenie, nedisponoval dôkazmi navrhnutými žalobcami, spismi polície, v ktorých boli obvinené C. B. a K. D. z hrubého správania. Polícia posielala súdu informácie o veci, ktoré sa však účastníkov netýkali a nesúvisia s kauzou „zločiny B. a ich smerácki prisluhovači“. Toto súdne konanie je podvod, divadlo vydieračov, škodcami sú nimi menovaní sudcovia, ktorých konkretizujú, pôsobiaci na všetkých stupňoch justičnej sústavy. Smerák O., exprednosta OÚ TN by mal byť odsúdený za zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa, žalobcovia a ich právna zástupkyňa tak isto by mali byť stíhaní. Keďže bránili svoje vlastnícke právo svojpomocou, zbavili sa tak zodpovednosti za akýkoľvek vznik škody. Poukazujú na prax, ako sa riešia sporné hranice medzi parcelami, pričom za hodnoverné sa, vychádzajúc z katastrálneho zákona, považujú hranice vyznačené v platnom katastrálnom operáte. Žalobcovia nepreukázali naliehavý právny záujem na určení priebehu hranice pozemkov KNC 3 a 5 v k.ú. E. – F.. Poukazujú na vytyčovací náčrt rozsudku OS PB zn. a v ňom riešený spôsob priebehu hranice s tým, že označujú znalecké posudky a geometrické plány, ktoré boli v rámci vyššie uvedeného konania vyhotovované za nepravdivé. Poukazujú na nesprávnosti, ktorých sa súdy mali dopustiť v celom rade súdnych konaní v súvislosti s porušením katastrálneho zákona či ich práv, príkladmo konania pod sp.zn. , a ďalšie. Žiadajú voči tam pôsobiacim znalcom vyvodzovať trestnoprávne dôsledky. Oznamujú, že budú žalovať MS SR, MV SR a ÚG KK SR za náhradu ujmy a škody uvedením katastrálnej mapy do stavu pred porušením. Žalobcovia v roku 2019 mali porušiť svoje povinnosti plynúce im zo stavebného zákona, ich úmyslom bolo zmariť zameranie pozemkov, sfalšovať katastrálnu mapu. Vo vzťahu k sporu vedenému pod sp.zn. poukazujú na to, že neboli splnené procesné podmienky pre neexistenciu naliehavého právneho záujmu. V tejto veci súd nezistil skutkový stav a dokazovanie zmaril/zmanipuloval. Rozsudok je nezmysel. Stavebný úrad je povinný podľa stavebného zákona nariadiť odstránenie neoprávnenej a nepovolenej podvodnej novostavby žalobcom. Konanie nemá logiku. Výstavba stavebníkov žalobcov bola nelegálna a neoprávnená. Priestupkový orgán rozhodol, že stavebníci sú vinní z protiprávneho konania. V konaní začatom ex offo zo dňa 02.02.2011 páchatelia B. nepredložili žiadne doklady. Správne orgány ani ministerstvo neplnia a ignorujú zákonom taxatívne určené povinnosti. Konajú nezlučiteľne s právnym štátom. Stavebný úrad si neplní svoje povinnosti. Sťažujú sa na prieťahy v konaní začatom ex offo pod zn. č. Výst. 2011/00643-TX1- A/10 zo dňa 02.02.2011, čím sa podľa ich názoru mala zaoberať polícia a ďalšie nimi označené orgány. V tomto smere poukazujú tiež na 11-ročnú nezákonnú nečinnosť Stavebného úradu mesta Púchov. Rozsudok nemá logiku, je neprípustný, neakceptovateľný, neudržateľný, svojvoľný. Súd neodcitoval do rozhodnutia záverečnú reč žalovaných. Spis v tejto veci je dôkazom k súdnemu konaniu pod sp.zn. . Vo vzťahu k záverečnej reči zo dňa 25.02.2023 poukazujú na to, že ospravedlnili svoju neúčasť na pojednávaní s tým, že nie sú povinní v konaní tvrdiť ani preukazovať, súd nesmie viesť konanie spôsobom, že žalovaných svojvoľne, nezákonne šikanuje. Žiadajú zamietnutie žaloby pre absenciu právneho základu a neunesenie dôkazného bremena žalobcami. Za škodcu označujú tiež sudkyňu A. M. v súvislosti s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia pod sp. zn. . Poukazujú na to, že kto odvracal podľa priamo hroziace nebezpečenstvo, ktoré sám nevyvolal, nie je za škodu zodpovedný, rovnako ako ten, kto ju spôsobil v nutnej obrane proti hroziacemu, alebo trvajúcemu útoku. Žalobcovia sa vydávajú za poškodených, poškodení však boli žalovaní. Zmluva žalobcov s HLV – STAV s.r.o. je neplatný právny úkon. Škoda vyčíslená v žalobe bola spôsobená výlučne zavinením žalobcov a preto ju majú znášať sami. Títo uzatvorili zmluvu so zlým úmyslom, protiprávne, bez právneho dôvodu, chceli spôsobiť žalovaným ujmu, olúpiť ich, podstatne sťažiť či znemožniť užívanie ich nehnuteľnosti a týmto spôsobom teda vyhovujúcim rozsudkom vlastne súd spôsobil vznik bezdôvodného obohatenia na strane žalobcov. Na základe návrhu na vykonanie dôkazu bol súd povinný zabezpečiť dôkaz, a to priestupkový spis mesta Púchov zn. Výst. 2010/0574 spolu s rozhodnutím stavebného úradu zo dňa 07.09.2010. Žalobcovia zamlčali rozhodujúci fakt, že sú to práve oni, ktorí boli uznaní vinnými z protiprávneho konania, porušili zákon, rozhodujúce skutočnosti zamlčali, súd mal voči nim vyvodiť zodpovednosť, uložiť im poriadkovú pokutu. Poukazujú na rozsudok č.k. -634, ktorý označujú za zázrak 21. storočia, v rámci ktorého znalec O. a žalobcovia zmarili každý nariadený výkon rozhodnutia. Sú hrdí na to, že v roku 2019 ochránili svoje práva. V konaní sa svedkyňa K. D. dopustila zločinu krivej výpovede a krivej prísahy. Odôvodnenie rozhodnutia je právne nulitné. Rozhodnutie žiadajú na základe judikatúry (ktorú bližšie nešpecifikujú) zrušiť. Vzniknutý stav nezavinili. Poukazujú na návrhy na vykonanie dôkazov v konaní (súdny spis KS v Trenčíne zn. ). Práve obsah spisu v tejto veci podľa ich názoru obsahuje dôkazy o krivých výpovediach v konaní pod zn. . Poukazujú tiež na to, že krivej výpovede sa dopustil stavbyvedúci L. F. a J., pretože okrem iného zamlčali, že agresor L. F. násilne a agresívne surovo kopal do žalovanej 3/. Jeho svedecká výpoveď tak nebola úplná a audiovizuálne záznamy preukazujú, že svedecké výpovede svedkov boli nepravdivé. Polámané neúplné DT tvárnice firma ukladala na stavenisku sama, jedno DT zlomil policajt. Žiadajú nariadiť pojednávanie v odvolacom konaní a trvajú na vyžiadaní kompletných spisov polície. Škodcami sú žalobcovia. Sudcovia OČTK sú povinní vyvodiť trestnoprávne dôsledky. Audiovizuálne záznamy predložia v odvolaní na pojednávaní. Je tam zachytené ako práve P. F. a C. B. chodili/stúpali po DT kvádroch a ničili stavebný materiál, tiež to, čo pracovníci dotknutej firmy zamlčali. Je tam zachytená agresivita C. B. a K. D.. Podali preto trestné oznámenie. Súd je preto povinný vyžiadať a zaslať úplné spisy polície, na ktorých založil sudca A. rozsudok. Zaujatá sudkyňa M. zmarila dokazovanie v konaní pod zn. , pretože nevykonala potrebné dokazovanie. Z rozsudku zo dňa 17.02.2014 vyplýva, že žalobcovia nie sú vlastníkmi pozemku, na ktorom sú vystavané neoprávnené a nepovolené stavby. Súd bol povinný zabezpečiť ochranu verejných záujmov a poskytnúť im súdnu ochranu. Pochybením súdu došlo k porušeniu zákona aj . Žalobcovia s dotknutou firmou ohrozili výkon vlastníckych práv žalovaných. Pokiaľ žalovaní voči nim zakročili, bolo to v rámci dovolenej svojpomoci. Polícia od roku 2012 kryje zločinnosť smerákov a B.. Nimi označení sudcovia by mali byť stíhaní pre podozrenie z trestného činu zneužívania právomocí verejného činiteľa. Žalobcov zaťažovala povinnosť zdržať sa konania, ktorým by postupovali v rozpore so zákonom, právnym poriadkom či dobrými mravmi, či ktorým by spôsobili škodu žalovaným. Vymyslenou faktúrou a zmluvou o dielo boli naplnené znaky zločinu vydierania. Žiadajú žalobcov, aby odpratali a vypratali parcelu KN C 3. Jedine tak prestanú vzájomné súdne spory a naplní sa aj prevenčná povinnosť podľa . Súd nevyžiadal priestupkový spis a rozhodnutie priestupkového orgánu, ktorým boli žalobcovia uznaní vinnými z protiprávneho konania, nevykonal žiadne dokazovanie zo spisov polície, toto zmaril. Žalobcovia nepredložili znalecký posudok znalca z odboru stavebníctva, požiarnej ochrany a podobne. Nepredložili dôkazy a neuniesli dôkazné bremeno, že výstavba bola legálna. Poukazujú na nečinnosť úradu a nesprávnosti súdneho konania vedeného pred KS TN pod značkou . Zákonnou povinnosťou stavebníkov bolo preukázať vlastníctvo pred začatím výstavby. Žalobcovia nie sú vlastníkmi pozemku, na ktorom chceli realizovať výstavbu múru. Súd zmaril dokazovanie, zmaril im realizáciu procesných práv. Poukazujú na nečinnosť OČTK a prokuratúry v trestnej veci zločinnosti „zaujatého krivého sudcu A.“. Sudkyňu a predsedníčku OS PB A. M. je potrebné riešiť trestnoprávne aj disciplinárne. Na súde prebiehali dve konania, tiež pod značkou , ktoré si navzájom protirečili. Z uvedeného dôvodu preto aj navrhovali tieto dve konania spojiť. Dotknutá stavebná firma sa mala zdržať akejkoľvek činnosť, zbaliť si veci a odísť. Žalovaná 3/ získala audiovizuálne záznamy zákonne, pretože zaznamenávali činnosť verejných činiteľov, je preto plne použiteľný v tomto konaní. Poukazujú na rôzne konania, či už správne alebo súdne, kde podľa nich došlo k nesprávnostiam. Žiadajú pripustiť doplnenie dokazovania audiovizuálnymi záznamami, obsahom spisu , návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, vydaním čiastočného rozsudku a podobne.

5. Žalobcovia vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu prostredníctvom svojej právnej zástupkyne navrhujú rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny, zákonný a spravodlivý potvrdiť a priznať im plný nárok na náhradu trov, tiež odvolacieho konania. Žalobcovia, ktorí sú manželia, zdôvodnili svoju žalobu, predložili listinné dôkazy preukazujúce jej opodstatnenosť a dôvodnosť a súd prvej inštancie na základe nich aj správne tejto vyhovel. Poukazujú na to, že žalovaní sa síce k žalobe vyjadrili, avšak obsah vyjadrernia sa javil ako podanie, ktoré nesmerovalo k vecnému riešeniu žaloby, ale tak, ako mnohokrát v minulosti a v iných konaniach, len k cieľu uraziť celý justičný systém, vrátane pojednávajúceho sudcu, či ďalšie subjekty, ktoré sa zúčastňovali na celom procese, a to či už sudcov OS, KS, NS SR, Ústavného súdu SR, polície a ďalších, samozrejme právnu zástupkyňu žalobcov, a to do takej miery, že očakávali vylúčenie sudcu a dosiahnutie nekonečných prieťahov. Z ich podaní je zrejmé, že žiaden súd v SR by nebol spôsobilý prejednať ich vec. Žalovaní vo všetkých konaniach sústreďujú svoju pozornosť len na urážanie, vecne však veci neriešia. Súd prvej inštancie dôsledne vykonal navrhnuté dôkazy strán sporu a dospel k správnym záverom o tom, že žalovaní sa dopustili konania, ktoré malo za následok vznik vyčíslenej škody. Títo opakovane spochybňujú, že žalobcovia mali oprávnenie zákonným spôsobom realizovať hospodársky prístrešok, ktorý nakoniec aj poškodili, takže sa stal nepoužiteľný a celé konanie má dohru na polícii, kde však vzhľadom na opakované námietky voči všetkým konajúcim, priestupky neboli vyšetrené, nebolo rozhodnuté a uplynutím času bolo aj konanie zastavené. Takéto kroky a podania žalovaných takmer im vždy zabezpečili, že nemohli byť riadne a včas ich protiprávne konania vyšetrené, o týchto rozhodnuté a túto taktiku účinne používajú aj vo vzťahu k súdom a sudcom. Žalovaní protiprávne a v rozpore s dobrými mravmi žalobcom spôsobili traumu a najmä vecnú škodu, keď zamestnanci stavebnej spoločnosti boli opakovane na pozemku napádaní, rušení v práci, došlo k zmareniu diela a vzniku škody. Súd prvej inštancie o nároku žalobcov spravodlivo a zákonne rozhodol. Žalovaní v konaní postupovali neprehľadne, nedôsledne, v záujme nemožnosti súdu objektívne vykonať dokazovanie, resp. marili objektívnu možnosť dokazovania, namietali a poukazovali na nepodstatné skutočnosti, príp. nesprávne interpretovali a zdôvodňovali svoje predstavy o spravodlivosti. K naplneniu ani jedného z odvolacích dôvodov tak neprišlo.

6. Žalovaní 1/, 2/, 3/ vo svojej replike na vyjadrenie žalobcov označujú podanie ich právnej zástupkyne za neodborné, nezákonné, nepríčetné a nezmysel, advokátku označujú za zločinnú osobu, ktorá so sudcom porušuje ústavu a znevažuje princípy právneho štátu. Podľa nich týmto konaním je preukázané, že sudkyňa M. v inom súdnom konaní pod sp.zn. sa dopustila protiprávneho konania, žalobcovia sú zločinné osoby, na ktorých oni podajú novú žalobu. Polícia je povinná stíhať C. B., poukazujú v tomto smere na nečinnosť polície. Prikladajú grafické, farebné zobrazenie, kde je zobrazený neoprávnený a nepovolený zásah novostavby B. do pozemkov vlastníka žalovaného 3/ A., ktoré bolo pripojené k odvolaniu žalobcu pod značkou . Opätovne poukazujú na celý rad konaní týkajúcich sa vlastníckych práv vedených v minulosti medzi stranami sporu, ktoré podľa nich boli nezákonné, vykazovali vady, tiež znova zdôrazňujú zaujatosť zákonného sudcu, poukazujú v tomto smere aj na vyrubený súdny poplatok za odvolanie, ktoré rozhodnutie považujú za nesprávne. Podľa nich sú dôvody, aby sa oni ako poškodení obrátili na orgány OČTK. Žalobcovia sa podľa ich názoru dopustili celého radu trestnej činnosti. Opakovane poukazujú na prieťahy v správnom konaní z roku 2011. V princípe duplikujú všetky skutočnosti, ktoré uvádzali v odvolaní. V inom konaní sudkyňa M. bola povinná nariadiť neodkladné opatrenie. Trvajú na zrušení rozhodnutia. Poukazujú na neposkytnutie mu informácií v rámci osobitného konania, ktoré požadovali, na nesprávne vyrubený poplatok z odvolania. Prikladajú podanie, ktoré zaslali prezidentovi Policajného zboru SR (D.) dňa 29.06.2023, týkajúce sa porušenia práva na prístup k informáciám.

7. Dňa 23.02.2024 bolo odvolaciemu súdu doručené podanie (č.l. 281) zo strany žalovaných, teda odvolateľov, ktorí v zmysle tohto podania uplatňujú námietku zaujatosti proti senátu odvolacieho súdu, ktorému bola pridelená náhodným výberom na prejednanie vec vedená pod sp. zn. , a to v súvislosti s vyrubeným súdnym poplatkom za vznesenú (v poradí prvú) námietku zaujatosti v odvolacom konaní. Žiadajú o vylúčenie celého senátu 27 KS v TN.

8. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana v spore (žalovaní 1/-3/), v neprospech ktorých bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa , vykonal preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania.

9. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa a , a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny podľa potvrdiť. Žalovaní žiadali vo veci nariadiť pojednávanie odvolacieho súdu, odvolací súd však rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa (a contrario), keďže v danej veci nebolo potrebné zopakovať, alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem, teda neboli splnené zákonné predpoklady preto, aby nariadenie pojednávania bolo z hľadiska zákona potrebné.

10. Žalobcovia sa podanou žalobou domáhali od žalovaných 1/, 2/ a 3/ zaplatenia sumy 3.691,16 eur s príslušenstvom titulom náhrady škody.

11. Súd prvej inštancie napadnutým rozhodnutím žalobe vyhovel a žalovaných k povinnosti nahradiť škodu žalobcom zaviazal. Pokiaľ ide o trovy konania vzniknuté stranám sporu, žalobcom ako úspešnej strane ich náhradu priznal v plnom rozsahu voči žalovaným.

12. Odvolatelia (žalovaní) v odvolaní uvádzajú, že uplatňujú dôvody na odvolanie uvedené v ust. pod písm. a/, , , , , , a (nesplnenie procesných podmienok, porušenie práva na spravodlivý proces, rozhodnutie vydané zaujatým sudcom, existencia inej vady, nevykonanie navrhovaných dôkazov, dotváranie skutkového stavu tzv. novotami, nesprávne skutkové a právne závery na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie) a tiež v ust. (právoplatné uznesenia ktoré predchádzali rozhodnutiu vo veci samej majú vadu podľa , ktorá mala ovplyvniť rozhodnutie vo veci samej).

13. Primárne vo vzťahu k dôvodom na odvolanie uplatňovaným žalovanými odvolací súd uvádza, že vo vzťahu k ťažiskovej časti z nich, títo ani nekonkretizujú v odvolaní v čom vzhliadajú ich naplnenie. Obsah odvolania je kompilátom nesúrodých, v prevažnej časti k predmetu sporu sa nevzťahujúcich tvrdení, prostredníctvom ktorých odvolatelia napádajú celý rad právoplatne skončených súdnych, či priestupkových konaní z minulých období, tvrdia celý rad pochybení orgánov (nielen justičných na všetkých stupňoch, tiež polície, štátnych úradov) s ktorými v minulosti pri riešení rôznych záležitostí (nesúvzťažných k predmetu tohto sporu) prišli do kontaktu. Odvolací súd sa preto obmedzil na preskúmanie len tých tvrdení, ktoré sú spôsobilé výlučne vo vzťahu k predmetu konania v posudzovanej veci k ich subsumovaniu pod uplatňované odvolacie dôvody.

14. Odvolací súd za aplikácie ust. z úradnej povinnosti a tiež na námietky žalovaných predovšetkým posudzoval, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré prechádzalo rozhodnutiu vo veci a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní pred súdom prvej inštancie nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa .

15. Procesné podmienky (podmienky konania) predstavujú základné procesné predpoklady na to, aby súd mohol autoritatívne vo veci rozhodnúť. Ich existencia a splnenie je predpokladom poskytnutia súdnej ochrany ohrozeným, alebo poškodeným subjektívnym právam v rozsahu Základných princípov , čo je cieľom civilného konania. Procesný kódex ich definuje ako podmienky, za ktorých môže súd konať a rozhodnúť. Skúmanie splnenia procesných podmienok je úradnou povinnosťou súdu počas celého konania ( ). Vadou predpokladanou v ust. trpí konanie v prípade, ak súd vec prejednal a rozhodol, napriek existujúcim nedostatkom týkajúcim sa procesných podmienok.

16. Vo svetle ust. , vychádzajúc z ktorého súd (ktoréhokoľvek stupňa) kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“), nemohol odvolací súd opomenúť dve po sebe vznesené námietky zaujatosti produkované žalovanými, prvá znejúca vo všeobecnosti voči sudcom odvolacieho súdu subsumovaná priamo v podanom odvolaní, a druhá uplatnená následne v konkrétnosti voči členom senátu 27 odvolacieho súdu, ktorému bola vec pridelená na prejednanie a rozhodnutie, v zmysle ktorých žiadajú o ich vylúčenie a prikázanie veci na prejednanie a rozhodnutie inému súdu rovnakého stupňa.

17. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, ktorému vec z hľadiska vecnej a miestnej príslušnosti napadla na rozhodnutie preto skôr, ako pristúpil k vecnému preskúmaniu podaného odvolania, a primárne predloženiu veci Najvyššiemu súdu SR na rozhodnutie o žalovanými vznesených námietkach zaujatosti v spojitosti s vylúčením sudcov odvolacieho súdu a prikázaním veci inému súdu podľa a vyzval žalovaných, aby zaplatili súdny poplatok z námietok zaujatosti vo výške á 66,- eur v určenej im lehote (súdny poplatok bol vyrubený podľa a o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v spojení s pol. č. 17a Sadzobníka súdnych poplatkov) a zároveň ich poučil o zákonných následkoch nezaplatenia súdneho poplatku v určenej lehote spočívajúcich v tom, že úkon sa nevykoná a návrh (námietka) sa stane neúčinnou (čo znamená, že v takom prípade sa o námietke zaujatosti už nebude môcť rozhodnúť), na túto sa nebude prihliadať, rovnako aj v prípade, ak bude súdny poplatok zaplatený oneskorene ( zákona o SP), čo v praxi znamená že v takomto prípade nebude spis predložený príslušnému súdu na rozhodnutie o námietke zaujatosti a bude sa bez ďalšieho v konaní pokračovať, ako keby k námietke zaujatosti nedošlo. Keďže ani v jednom prípade napriek výzvam a poučeniu, ktoré žalovaným boli preukázateľne doručené, títo nezaplatili SP z námietok zaujatosti, ich podania za účelom rozhodnutia o vznesených námietkach zaujatosti odvolací súd NS SR nepredkladal, keďže neboli splnené zákonné predpoklady pre takýto postup.

18. V nadväznosti na vyššie uvedené, tak možno konštatovať splnenie procesnej podmienky na strane odvolacieho súdu týkajúcej sa pochybnosti o tom, že rozhodnutie v odvolacom konaní by mohli vydať zaujatí (vylúčení) sudcovia (členovia odvolacieho senátu).

19. Ďalšími vadami procesných podmienok, ktoré žalovaní okrajovo v odvolaní uvádzajú, bol nedostatok žaloby, ktorú nepovažujú za kvalifikovaný návrh spĺňajúci podmienky zákona, z ktorého dôvodu súd prvej inštancie nemal o nej podľa ich názoru konať.

20. Pravdou je, že pokiaľ ide o začatie konania pred civilným súdom, sporový proces je bezvýnimočne ovládaný dispozičným princípom, kedy je to žalobca, ktorý sporové konanie iniciuje prostredníctvom podania žaloby a určuje tak jeho program. Vada sporového konania v podobe „úplnej“ neexistencie žaloby tak je v praxi prakticky nepredstaviteľná, môže sa však vyskytovať v prípade, keď podaná žaloba vykazuje nedostatky, čo má za následok potom príslušný procesný postup súdu prvej inštancie.

21. V okolnostiach posudzovanej veci o vyššie uvedený prípad však nejde. Žaloba, na základe ktorej sa žalobcovia domáhali náhrady škody, nevykazuje vady tvrdené žalovanými tak po formálnej, ako ani po obsahovej stránke, spĺňa predpoklady - náležitosti riadneho podania z hľadiska ust. , je z nej zrejmé, kto ju podáva, proti komu žaloba smeruje, ktorému súdu je určená, čo sa podaním sleduje (t. j. aké právne následky sa v procesnoprávnych vzťahoch sledujú) a obsahuje tiež žalobcami formulovaný petit, ktorý jasne vyjadruje, k akému rozhodnutiu žalobcovia smerujú. Súd prvej inštancie teda nepochybil, keď o tejto žalobe bez ďalšieho konal a vo výsledku aj rozhodol. Tvrdenie odvolateľov o neexistencii kvalifikovanej žaloby tak nemá oporu v obsahu spisového materiálu.

22. Ako ďalšiu vadu procesných podmienok žalovaní označujú nedostatok naliehavého právneho záujmu na podanej žalobe (tiež ďalších žalobách, ktoré v minulosti boli predmetom posudzovania a konania o ktorých sú už právoplatne skončené napr. pod sp. zn. ). Ani v tomto smere ich námietky nie sú spôsobilé k odlišnému, na prospech žalovaných vyznievajúcemu rozhodnutiu.

23. Pravdou síce je, že pokiaľ normované predpoklady z hľadiska ustanovenia , ako základné podmienky prípustnosti prikročenia k posudzovaniu vecnej stránky žalobného návrhu nie sú splnené, v prípade záveru o ich nedostatku, je bez ďalšieho daný dôvod zamietnutia žaloby ako celku, avšak otázka prípustnosti zvolenej žaloby z hľadiska ust. a teda aj otázka (ne)existencie naliehavého právneho záujmu, či existencie osobitného predpisu oprávňujúceho žalobcov k podaniu žaloby, sa týka výlučne typu žaloby určovacej, o ktorý prípad však v podmienkach tejto veci nejde, keďže žalobcovia sa svojho nároku domáhajú prostredníctvom žaloby na plnenie. Pokiaľ ide o tvrdené vady vo vzťahu ku konaniam označeným žalovanými v iných veciach, tieto preskúmavacej právomoci odvolacieho súdu o to viac, že sú právoplatne skončené nepodliehajú.

24. Sumárne teda možno konštatovať, že odvolací súd ani vo vzťahu k námietkam odvolateľov nezistil vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok.

25. Žalovaní prostredníctvom podaného odvolania (tiež naň nadväzujúcich podaní) priamo spochybňujú aj objektivitu zákonného sudcu súdu prvej inštancie prostredníctvom tvrdenia o jeho zaujatosti odvodzujúc ju od procesného postupu súdu, tiež od vydaných procesných rozhodnutí, spôsobe vykonania a hodnotenia dôkazov, tvrdia, že „nadržiava“ v spore žalobcom, žalovaných naopak poškodzoval, tvrdia (bez konkretizácie) väzby na žalobcov a ich právnu zástupkyňu, tvrdia tiež previazanosť sudcu na osoby (bez zrozumiteľnej konkretizácie) od ktorých sudca mal/mohol mať vedomosti o okolnostiach sporu, čo indikuje (i keď to odvolatelia takto priamo neformulujú) k uplatňovaniu odvolacieho dôvodu uvedeného v ust. , ktorú námietku z hľadiska vyššie uvedeného odvolacieho dôvodu musel odvolací súd preskúmať bez ohľadu na to, či by už o námietke zaujatosti zákonného sudcu vznesenej predtým, bolo rozhodované.

26. V ustanovení sú uvedené dva na rovnakú úroveň postavené dôvody, ktoré tiež samostatne zakladajú procesnú vadu významnú podľa tohto ustanovenia, ktorými sú: a/ rozhodovanie vylúčeným (zaujatým) sudcom, b/ rozhodovanie súdom nesprávne obsadeným.

27. Podľa , sudca je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkom, ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní, možno mať odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti.

28. Inštitútom vylúčenia sudcu z prejednávania veci pre zaujatosť, sa v občianskom súdnom konaní garantuje základné právo na prerokovanie a rozhodnutie veci nestranným súdom podľa . Nestrannosť sa obyčajne definuje ako neprítomnosť predsudku (zaujatosti) a straníckosti (nadŕžania určitej procesnej strane). Obsahom práva na nestranný súd je, aby rozhodnutie v konkrétnej veci bolo výsledkom konania nestranného súdu, čo znamená, že súd musí každú vec prerokovať a rozhodnúť tak, aby voči účastníkom postupoval nezaujato a neutrálne, žiadnemu z nich nenadŕžal a objektívne posúdil všetky skutočnosti závažné pre rozhodnutie vo veci. Nestranný súd poskytuje všetkým účastníkom konania rovnaké príležitosti na uplatnenie všetkých práv, ktoré im zaručuje právny poriadok, pokiaľ súd má právomoc o takomto práve rozhodnúť ().

29. Obsahom základného práva na prerokovanie veci pred nestranným súdom nie je však povinnosť súdu vyhovieť každému návrhu oprávnených osôb a vždy vylúčiť sudcu z ďalšieho prerokovávania a rozhodovania veci pre zaujatosť. Obsahom tohto práva je len povinnosť súdu prerokovať každý návrh oprávnenej osoby na vylúčenie sudcu z ďalšieho prerokovávania a rozhodnutia veci a rozhodnúť o tomto návrhu (, , II. ÚS 121/03).19. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že existenciu zaujatosti sudcu možno vyvodiť len z jeho konkrétneho pomeru k veci, k účastníkom, alebo ich zástupcom, alebo k iným osobám zúčastneným na konaní. Sudca je totiž pri výkone svojej funkcie nezávislý a je povinný zákony a iné všeobecné právne predpisy vykladať podľa svojho najlepšie vedomia a svedomia, rozhodovať nestranne, spravodlivo, bez zbytočných prieťahov, len na základe skutočností a v súlade so zákonom. Vylúčenie sudcu z prejednávania a rozhodovania veci, v ktorom je zákonným sudcom, je teda možné len v mimoriadnych prípadoch, za podmienok upravených citovaným ustanovením (príp. ods. 2) , ktoré predpokladajú existenciu takých závažných skutočností, v dôsledku ktorých aj pri uplatňovaní zásady nezávislosti rozhodovania, by mohli vzniknúť pochybnosti o nezaujatosti sudcu. K takejto situácii môže dôjsť len vtedy, ak je evidentné, že vzťah sudcu k danej veci, ich účastníkom, alebo ich zástupcom, dosahuje takú intenzitu, že i napriek zákonom stanovej povinnosti sudca nebude môcť, alebo nebude schopný nezávisle a nestranne rozhodnúť. Zákon teda zakladá vylúčenie sudcu na existencii určitého dôvodu vymedzeného takými konkrétne označenými a zistenými skutočnosťami, vo svetle ktorých sa javí sudcova nezaujatosť pochybnou. Vylučuje sa tým subjektívny pohľad na vylúčenie sudcu; na to, aby bol sudca vylúčený, nemôžu postačovať pochybnosti o možnej zaujatosti. Sudcov pomer k účastníkom, ich zástupcom, alebo osobám zúčastneným na konaní, môže byť založený predovšetkým na príbuzenskom, alebo jemu obdobnom vzťahu, ktorému sa zároveň môže v konkrétnom prípade stáť vzťah priateľský, či naopak zjavne nepriateľský. Do úvahy prichádza i vzťah ekonomickej závislosti. Uplatnená námietka zaujatosti pre pomer sudcu k veci musí byť v príčinnej súvislosti s predmetom daného konania (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. z 20. júla 1999).

30. U vec prejednávajúceho sudcu súdu prvej inštancie však v konkrétnostiach z tvrdení odvolateľov nevyplýva a odvolací súd tiež z obsahu spisu nezistil žiadnu z okolností, ktorá by ho vo svetle diskvalifikovala z prejednávania a rozhodovania predmetnej veci z hľadiska pochybnosti o jeho nezaujatosti, či už zo subjektívneho, alebo objektívneho hľadiska. Námietka žalovaných je formulovaná len všeobecne, bez konkretizovania tvrdených rodinných, či iných väzieb medzi sudcom a žalobcami, ich PZ, či osobami, ktoré by mohli sudcu o okolnostiach veci inak, ako zo súdneho spisu informovať, teda je formulovaná spôsobom, ktorý nie je spôsobilý objektivitu sudcu spochybniť.

31. Samotný zákonný sudca A. P. A. vo svojom vyjadrení k námietke zaujatosti uviedol, že sa vo veci necíti byť zaujatý a nemá žiaden taký vzťah k žalobcom, či ich PZ, ktorý by bol spôsobilý spochybniť jeho objektivitu, rovnako ako nemá poznatky o veci iné, ako plynú z obsahu spisu a ktoré zistil v súvislosti s výkonom jeho sudcovskej činnosti. 32. Odvolací súd zdôrazňuje, že meradlom hodnotenia objektivity sudcu nemôže byť subjektívne hľadisko účastníka konania, či jeho ničím nepodložené domnienky. Odvolací súd uvádza, že pokiaľ žalovaní spochybňujú objektivitu zákonného sudcu spôsobom, ktorý ako sa javí pramení z údajného bližšie neidentifikovaného vzťahu k žalobcom, či ich právnej zástupkyni, dôkazy o bližšom osobnom vzťahu, ktorý by presahoval profesný rámec výkonu advokátskej činnosti, či samotnými žalobcami so zákonnom sudkyňou, žalovanými predložené neboli, skutkové tvrdenia odvolateľov sú v tomto smere len všeobecného charakteru, takýto vzťah nemožno dovodiť ani z postupu sudcu v konaní, tieto nie sú teda ničím objektivizované. Odvolatelia tieto skutočnosti uvádzajú len ako dôvody, od ktorých odvodzujú svoj subjektívny názor o zaujatosti zákonného sudcu, čím tieto bez ďalšieho zostávajú len v rovine posudzovania o tvrdenej možnej zaujatosti sudcu. Pokiaľ objektivitu sudcu spochybňujú odvodzujúc to od procesného postupu súdu, tiež od vydaných procesných rozhodnutí, spôsobu vykonania a hodnotenia dôkazov, či od samotného spôsobu, ako súd prvej inštancie rozhodol vo veci, nejde o okolnosti, ktoré sú dôvodom na vylúčenie sudcu ( ), tieto sú spôsobilé k preskúmaniu len z hľadiska iných odvolacích dôvodov.

33. Posúdením namietaných skutočností tak odvolací súd dospel k záveru, že z hľadiska nich nedošlo k naplneniu uplatneného odvolacieho dôvodu uvedeného v ust. .

34. Následne odvolací súd podrobil odvolaciemu prieskumu rozhodnutie z hľadiska jeho správnosti vo svetle vecných odvolacích námietok žalovaných, teda možného naplnenia nimi produkovaných odvolacích dôvodov uvedených v ust. a (nesprávne skutkové a právne závery na ktorých je založené rozhodnutie).

35. Nesprávny skutkový záver (dôvod na odvolanie uvedený v ust. ) je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie nepostupuje pri hodnotení dôkazov podľa kritérií daných ust. , vychádzajúc z ktorého dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Pri hodnotení dôkazov v súdnom konaní platí zásada voľného hodnotenia dôkazov sudcom z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť súdu prvej inštancie len v prípade, ak by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, alebo prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré neboli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že v hodnotení dôkazov, či poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán, alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti, je logický rozpor.

36. Nesprávne právne posúdenie veci (dôvod na odvolanie uvedený v ust. ) je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd pochybí pri aplikácii práva na zistený skutkový stav, teda prípad, kedy bol skutkový stav posúdený podľa iného právneho predpisu, než ktorý správne mal byť použitý, alebo ak síce bol aplikovaný správne určený právny predpis, ale súd ho nesprávne interpretoval (nesprávne vyložil podmienky všeobecne vyjadrené v hypotéze právnej normy a v dôsledku toho nesprávne aplikoval vlastné pravidlo, stanovené dispozíciou právnej normy).

37. Vyhodnotením rozhodujúcich skutočností vyššie uvedené odvolacie námietky žalovaných vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodné. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie sa dostatočne zaoberal tvrdeniami a dôkazmi strán v spore, vykonal predložené dôkazy v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie, tieto vyhodnotil v súlade so zásadami uvedenými v ust. a zo správne zistených skutočností, vyvodil tiež správne právne závery na ktorých založil svoje rozhodnutie. Výsledkom vykonaného dokazovania je zodpovedajúci jeho skutkový a právny záver, že žalovaní ako susedia žalobcov svojim konaním a to porušením generálnej prevenčnej povinnosti zakotvenej v ust. v rozpore s dobrými mravmi, v podrobnostiach popísanom v bodoch 19/ až 22/ odôvodenia rozhodnutia (oblievanie pracovníkov stavebnej firmy realizujúcej pre žalobcov stavbu hospodárskeho prístrešku vedrami vody, fyzické napadnutie jedného z robotníkov v dôsledku ktorého sa tento zviezol po lešení dole, prevracanie sieťoviny, pozhadzovanie a ničenie stavebného materiálu potrebného na stavbu prístrešku, znovuničenie postupne vybudovaných častí prístrešku a pod.), spôsobili škodu v majetkovej sfére žalobcov v rozhodnutím priznanej výške (ktorú výšku žalovaní v konkrétnosti ani nerozporovali pred súdom prvej inštancie), keď v dôsledku ich zisteného konania bolo zmarené vykonanie žalobcami zazmluvneného dokončenia stavby hospodárskeho prístrešku spoločnosťou HLB- STAV, ktorá stavba bola realizovaná výlučne na pozemku vo vlastníctve žalobcov, výstavba ktorého bola riadne povolená stavebným úradom, ktorá spoločnosť pre nemožnosť dokončiť dielo pre správanie žalovaných, žalobcom vyúčtovala vykonané práce a stavebný materiál spolu so zmluvnou pokutou v úhrne v sume nárokovanej k náhrade žalobou, ktorú preukázateľne žalobcovia uhradili, vznik zodpovednosti za ktorú správne posúdil súd prvej inštancie ako zaťažujúcu žalovaných, keďže s ich konaním, ktorému nemožno priznať ochranu, je vznik škody v priamej súvislosti ( ), zároveň posúdiac, že žiadna zo skutočností produkovaných žalovanými k odlišným záverom spôsobilou nebola. Súd prvej inštancie správne vzal do úvahy výsledky vykonaného dokazovania, preukázané skutkové okolnosti a ich vplyv na nároky strán, vychádzajúc z nich správne žalobe vyhovel a žalobcom vzhľadom na plný úspech vo veci priznal aj plnú náhradu trov konania (, ). Súd prvej inštancie pri posudzovaní rozhodujúcich skutočností postupoval v súlade so zákonom, rozhodol o nich poukazom na všetky relevantné skutočnosti, s následkom nespôsobilosti odvolania k inému, ako potvrdzujúcemu rozhodnutiu odvolacieho súdu podľa ust. . Odvolací súd nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov, spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre jeho potvrdenie. Súčasne sa odvolací súd stotožňuje s podrobným odôvodnením napadnutého rozsudku, konštatuje správnosť jeho dôvodov a v podrobnostiach naň odkazuje ( ), aby nadbytočne neopakoval všetky pre strany známe fakty spolu so správnou citáciou zákonných ustanovení jednotlivých právnych predpisov. Obsah spisového materiálu v predmetnom súdnom konaní pripúšťa interpretáciu faktov a posúdenie relevantných právnych otázok tak, ako sú v posudzovanej veci prezentované súdom prvej inštancie.

38. Nad rámec toho, že s vecnými námietkami, ktoré z pomerne neprehľadných a nesúrodých prednesov, či podaní žalovaných bolo možné identifikovať v rámci konania pred súdom prvej inštancie a ktoré sú v princípe v identickom duchu produkované aj v odvolacom konaní, sa dostatočne a správne vysporiadal vo svojom rozhodnutí už súd prvej inštancie, odvolací súd považuje za potrebné uviesť vo vzťahu k niektorým z nich ešte nasledovné:

39. Žalovaní v odvolaní namietajú, že súd prvej inštancie nezistil dostatočne skutkový stav veci, tvrdia, že oni nemajú povinnosť nič dokazovať, dôkazy mal vykonať za účelom zistenia skutočného stavu veci samotný súd prvej inštancie a keďže žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno v konaní, mala byť ich žaloba zamietnutá.

40. Vo vzťahu k vyššie uvedenej námietke odvolací súd poukazuje na to, že v sporovom konaní, o ktoré ide aj v posudzovanej veci, platí prejednací princíp, ktorým je ovládané dokazovanie a ktorý spočíva v tom, že tvrdiť skutočnosti rozhodné pre posúdenie daného prípadu a navrhovať a predkladať dôkazy pre tieto skutočnosti je zásadne vecou strán sporu, na ktorých spočíva hlavná zodpovednosť za zhromaždenie skutkového podkladu potrebného pre rozhodnutie vo veci samej, teda iniciatíva v tomto smere jednoznačne zaťažuje ich. Rozsah dôkazného bremena vyplýva z hmotného práva, teda z príslušnej hmotnoprávnej normy. V zásade platí, že dôkazné bremeno má ten, komu je podľa hmotného práva na prospech existencia určitej skutočnosti. Ak tak strany nevykonajú, potom postihne tú stranu, ktorá je povinná potrebné tvrdenie vykonať, či dôkazy produkovať nepriaznivý procesný následok spočívajúci v tom, že súd rozhodne v jej neprospech, k naplneniu čoho aj došlo aj v posudzovanej veci, keď žalovaní na rozdiel od žalobcov neprodukovali také tvrdenia a dôkazy, ktoré by boli spôsobilé k odlišnému spôsobu rozhodnutia o nároku žalobcov, keďže svoju požiadavku na zamietnutie žaloby, v potrebnej kvalite argumentačne ani dôkazmi nepodporili.

41. V konkrétnostiach posudzovanej veci žalobcovia tvrdili neoprávnený zásah žalovaných do ich vlastníctva a v príčinnej súvislosti s ním vznik škody, ktoré ich skutkové tvrdenia síce žalovaní popreli, avšak nie účinne, keďže neprodukovali žiadne relevantné tvrdenia, či dôkazy k tomuto spôsobilé. Žalobcov zaťažovalo v konaní dôkazné bremeno preukázať, že sú subjektom oprávneným k stavbe prístrešku, existenciu tvrdeného konania žalovaných a vznik škody v žalovanej výške, keďže podľa hmotného práva tieto tvrdenia vyznievali jednoznačne na ich prospech. Keďže k naplneniu tejto ich povinnosti aj prišlo (v podrobnostiach dôkazy v tomto smere obsahujú body 16/ až 33/ odôvodnenia rozhodnutia, na ktoré odvolací súd poukazuje, aby ich nadbytočne nereplikoval) a na strane druhej žalovaní neprodukovali také dôkazy, ktoré by preukázali ich tvrdenia, ktorými sa snažili zvrátiť úspech žalobcov v spore (tvrdili, že stavba prístrešku nie je povolená, že sa nerealizuje na pozemku vo vlastníctve žalobcov) udržateľne nemohli očakávať nič iné, ako v ich neprospech vyznievajúce rozhodnutie.

42. Argumentácia žalovaných v odvolaní, že nie oni, ale súd prvej inštancie mal vykonať potrebné dokazovanie za účelom zistenia skutočného stavu veci (aj bez toho ak by to navrhli, či sami dôkazy predložili) rozhodne neobstojí. , vychádzajúc z ust. , obmedzuje aktivitu súdu pri vykonávaní dôkaz a zvyšuje procesnú zodpovednosť strán v dokazovaní. Sú to strany, ktoré majú povinnosť v sporovom konaní tvrdiť a navrhovať dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktorá prejednacia zásada je prelomená len v sporoch s ochranou slabšej strany, pri ktorých je dokazovanie upravené menej prísne ako v klasickom sporovom konaní a tiež pri mimosporovom konaní, kde naďalej platí vyšetrovacia zásada, čo znamená, že súdu je dané oprávnenie vykonávať dôkazy aj nad rámec návrhov účastníkov, pričom v okolnostiach posudzovanej veci ani o jeden typ takéhoto konania nejde, čo jednoznačne znamená, že bolo na žalovaných, aby si vo vzťahu k svojej obrannej argumentácii nastavili také parametre svojej procesnej aktivity, ktoré by im absenciu dôkazov podporujúcich ich tvrdenia umožnili zvrátiť, dôsledky ktorej nečinnosti sa prejavili v ich neprospech vyznievajúcemu rozhodnutiu. K iniciatívnemu vykonávaniu, či dohľadávaniu dôkazov súdom prvej inštancie na prospech žalovaných nielenže žiaden dôvod nebol, ale zákonné limity v tomto smere z takéhoto počinu tiež súd prvej inštancie diskvalifikovali.

43. Neobstojí ani ďalšia vecná námietka žalovaných spočívajúca v tom, že nenesú zodpovednosť za vznik škody na strane žalobcov, pretože ich konanie malo oporu v ust. , keďže išlo podľa nich o svojpomoc.

44. V súkromnom práve platí zásada nemo iudex in propria cause čo znamená, že nikto nesmie byť sudcom vo vlastnej veci. Ochrana práv je zverená na to povolaným štátnym orgánom, najmä súdom, z ktorého poskytovania ochrany právam existuje len niekoľko veľmi limitujúcich výnimiek, jednou z ktorých je aj svojpomoc, ktorá len ako výnimočný spôsob ochrany práv prichádza do úvahy iba vtedy, ak sú splnené zákonom stanovené podmienky. Jej podstata spočíva v tom, že nositeľ práva si poskytuje ochranu sám vlastnou mocou a silou, t.j. bez účasti štátneho alebo iného orgánu, ktorý je povolaný na to, aby autoritatívne zabezpečoval ochranu ohrozených, alebo porušených subjektívnych občianskych práv. V je upravená ako dovolená len obranná svojpomoc, prostredníctvom ktorej je potrebné zachovať doterajší faktický pokojný stav, hoci by tento stav bol neoprávnený, z čoho je zrejmé, že podľa je vylúčená útočná svojpomoc. Tento výnimočný spôsob ochrany prichádza do úvahy iba ak sú splnené zákonom stanovené podmienky. Svojpomoc je vylúčená proti oprávnenému zásahu; teda zásahu, ktorý je v súlade s platným právnym stavom, možnosť uplatniť svojpomoc nie je možná, ak zásah do práva už nastal a vyvolal protiprávny stav (tento je možné riešiť len súdnymi prostriedkami ochrany, nie svojpomocne) a spôsob realizácie svojpomoci musí byť primeraný. Svojpomoc, ktorá nespĺňa zákonné podmienky jej použitia, je svojpomocou nedovolenou, tzv. excesom a zakladá zodpovednosť toho, kto sa excesu dopustil.

V okolnostiach posudzovanej veci niet pochybností o tom, že konanie žalovaných popísané v predchádzajúcich častiach tohto rozhodnutia, v ktorom mal pôvod vznik škody na strane žalobcov, nespĺňa zákonné podmienky dovolenej svojpomoci, ale ako exces zakladá vznik zodpovednosti na strane žalovaných, keďže jednak ich konanie nesmerovalo voči neoprávneným zásahom a už vôbec nie do práv žalovaných (stavba zhotovovaná na pozemku výlučne vo vlastníctve žalobcov), nešlo z ich strany o zásah primeraný a už vôbec nie sledujúci zachovanie pokojného stavu, ale naopak ich konanie bolo charakteristické útočnými prvkami, čo je v rozpore s tým, ako je tento inštitút kreovaný v ust. . Prostredníctvom tejto námietky sa tak žalovaní nemôžu udržateľne zodpovednosti za vznik škody voči žalobcom zbaviť.

V ďalšom nespokojnosť žalovaných vychádzajúc z obsahu odvolania tiež vyplývala z toho, že súd prvej inštancie nevykonal nimi navrhované dôkazy, v konkrétnosti z odvolania možno vyvodiť, že vo vzťahu k tomuto konaniu majú na mysli priestupkový spis mesta Púchov zn. Výst. 2010/0574 spolu s rozhodnutím stavebného úradu zo dňa 07.09.2010 (ďalšie žalovanými identifikovateľné nevykonané návrhy na dokazovanie namietajú vo vzťahu k iným súdnym konaniam, ktoré sú už právoplatne skončené napr. pod sp.zn. a ďalšie).

45. I keď vyhodnotenie potencionálnej relevancie navrhovaného dôkazu je jednoznačne doménou súdu, tento pochybí, ak zamietne návrh na vykonanie dôkazu, ktorý je spôsobilý priniesť ďalšie relevantné skutkové zistenia, pretože tak sťaží dôkaznú pozíciu dotknutej strany a môže spôsobiť vo vzťahu k nej vydanie nepriaznivého rozhodnutia pre neunesenie dôkazného bremena, keďže sa takto môže vzdialiť od želanej a možnej miery zistenia skutkového stavu, ktorý postup je spôsobilý k záveru o naplnení odvolacieho dôvodu uvedeného v ust. .

46. K preskúmaniu správnosti postupu súdu prvej inštancie v tomto smere z hľadiska odvolacieho prieskumu nie je táto námietka spôsobilou, keďže odvolatelia vôbec nekonkretizujú v odvolaní, aké relevantné skutkové zistenia je nimi navrhovaný dôkaz spôsobilý do konania priniesť, teda akým spôsobom by tento mal potenciu ovplyvniť rozhodnutie vo veci na prospech požiadaviek žalovaných, čím nemožno konštatovať ani naplnenie odvolacieho dôvodu uvedeného v ust. .

47. Pokiaľ prostredníctvom ďalších námietok žalovaní tiež tvrdia, že priebeh incidentov v ktorých má pôvod žalobcom priznaný nárok, mal odlišný priebeh ako tvrdia žalobcovia, či vyplynul z vykonaných dôkazov, odvolávajúc sa na audiovizuálny záznam, ktorí mali žalovaní v rozhodnom období vyhotoviť, tak vyššie uvedené tzv. novoty v odvolacom konaní nie sú spôsobilé k ich vecnému preskúmaniu odvolacím súdom, keďže nespĺňajú zákonné predpoklady pre ich prípustnosť v odvolacom konaní dané ustanovením a nie sú teda ani spôsobilé k naplneniu dôvodu na odvolanie uvedeného v ust. . Žalovaní nielenže nepreukazujú, ale ani netvrdia dôvody, pre ktoré tieto novoty neprodukovali v konaní pred súdom prvej inštancie, splnenie ktorej povinnosti je zákonným predpokladom pre ich pripustenie.

48. V konečnom dôsledku vo vzťahu k vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia odvolatelia uplatňujú dôvod na odvolanie uvedený ust. .

49. Podľa odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v ods. 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

50. V priebehu konania vydáva súd celý rad procesných rozhodnutí a pokiaľ možno vady uvedené v ust. až h/ vztiahnuť na skoršie právoplatné uznesenie, ktoré súd v tomto konaní vydal a vada tohto uznesenia mala vplyv aj na napádané meritórne rozhodnutie, možno odôvodniť odvolanie aj skutočnosťami, ktoré by predstavovali naplnenie vád uvedených v ust. . V konkrétnostiach posudzovanej veci však neboli žalovanými identifikované žiadne také rozhodnutia, ktoré by spĺňali vyššie uvedené požiadavky a boli tak spôsobilé k záveru o naplnení uvedeného odvolacieho dôvodu, či špecifikovaná žalovanými prítomnosť vád uvedených v ust. až h/ v takýchto rozhodnutiach spôsobilých k dopadu na vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia.

51. Žalovaní v neposlednom rade v odvolaní spochybňujú aj (ne)dodržanie parametrov kladených zákonom na odôvodnenie súdneho rozhodnutia označujúc ho za nedostatočné, nezákonné a pod., namietajúc v rámci jeho nedostatkov tiež to, že neobsahuje presnú repliku ich záverečných rečí, čo možno subsumovať pod dôvody na odvolanie uvedené v ust. (porušenie práva na spravodlivý proces), príp. d/ (existencia inej vady).

52. Je pravdou, že odôvodňovanie súdnych rozhodnutí je súčasťou práva na spravodlivý súdny proces v zmysle článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd a článku 46 ods. 1 SR, avšak len v situácii, keď z odôvodnenia rozhodnutia nemožno zistiť dôvody, pre ktoré bolo (ne)vyhovené uplatnenému nároku, či obrannej argumentácii nemožno vylúčiť, že rozhodnutie, z ktorého nie je možné aspoň v základných rysoch zistiť, akými úvahami sa súd pri formulovaní výroku spravoval, treba považovať za nepreskúmateľné.

53. Odôvodnenie rozhodnutia v tomto prípade vo vzťahu k uplatnenému nároku však tvorí rámcovo dostatočný podklad pre uskutočnenie jeho prieskumu v odvolacom konaní, bezo zvyšku spĺňajúc parametre zákonného rozhodnutia požiadavkami danými ust. , vysporiadavajúc sa s rozhodujúcou argumentáciou tiež žalovaných a prieskumom nebola zistená jeho nekonzistentnosť, či vnútorná rozpornosť. Odvolací súd v tomto smere poukazuje na to, že aj Európsky súd pre ľudské práva pripomína, že súd v rozsudku nemusí reagovať na každý argument prednesený v súdnom konaní, vyžaduje sa, aby reagoval na ten argument (argumenty), ktorý je z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia (či jeho časti) považovaný za významný (napr. rozsudok vo veci Ruiz Torija c. Španielsko a Hiro Balani/Španielsko, obidva z 9. decembra 1994, Annuaire, séria A č. 303 A a č. 303 B), čo dopadá v plnej miere tiež na odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (napr. , , ), k naplneniu čoho v posudzovanej veci aj došlo.

54. Skutočnosť, že žalovaní sa so spôsobom posúdenia nimi nastolených otázok súdom prvej inštancie, či dôvodmi na ktorých rozhodnutie založil súd prvej inštancie subjektívne nestotožňujú a považujú ich za nesprávne, nemôže sama o sebe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti, či arbitrárnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie a tiež nemôže byť spôsobilá založiť odlišné rozhodnutie, ak súd prvej inštancie pri posudzovaní esenciálnych otázok vychádzal z platnej právnej úpravy. Závery súdu prvej inštancie pri posudzovaní rozhodujúcich otázok boli výsledkom procesu komplexného vyhodnotenia skutkových okolností prejednávanej veci, ktoré v konaní vyšli najavo a ktoré v rámci zásady voľného hodnotenia dôkazov súd viedli k prijatiu napadnutého rozhodnutia o uplatnenom nároku.

55. Samotná polemika odvolateľov so závermi súdu prvej inštancie, prosté spochybňovanie správnosti jeho rozhodnutia, či len kritika toho, ako súd prvej inštancie pristupoval k riešeniu dotknutých právnych otázok, významovo nie je spôsobilou narušiť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia, rovnako ako ich námietky o neuvedení doslovnej repliky ich záverečnej reči do odôvodnenia rozhodnutia, keďže takáto povinnosť z ust. súdu nevyplýva.

56. Z uvedených dôvodov tak nebolo možné konštatovať naplnenie odvolacieho dôvodu uvedeného v ust. , ani pod písm. d/ z pohľadu tvrdených nedostatkov odôvodenia napadnutého rozhodnutia.

57. V konečnom dôsledku k naplneniu odvolacieho dôvodu uvedeného v ust. (porušenie práva na spravodlivý proces) nie sú spôsobilé ani zostávajúce námietky odvolateľov prostredníctvom ktorých títo tvrdia, že im nebolo umožnené realizovať ich procesné práva, konkretizujúc pritom výlučne upretie práva na právne zastúpenie i keď bez ozrejmenia, akým postupom im súd jeho realizáciu mal znemožniť.

58. Pokiaľ ide o tvrdenie žalovaných, že im nebolo umožnené realizovať ich procesné práva, ako už bolo vyššie uvedené títo okrem tvrdenia o odňatí im práva na právne zastúpenie nekonkretizujú aké ďalšie procesné práva im mali byť upreté a z obsahu spisu a postupu súdu prvej inštancie odvolací súd ani nezistil žiadnu skutočnosť, ktorá by opodstatnene indikovala k takémuto záveru. Žalovaní boli riadne predvolávaní na pojednávanie, mali možnosť sa vyjadrovať, vypovedať, produkovať dôkazy, teda realizovať v plnom rozsahu svoje procesné oprávnenia. Do akej miery tieto využili, bolo výlučne vecou ich voľby a ich prípadná nečinnosť v tomto smere nemôže ísť na ťarchu správnosti procesného postupu súdu prvej inštancie, čo plne dopadá tiež na tvrdenie žalovaných, že im bolo upreté právo na právne zastúpenie, nekonkretizujúc však akým postupom súdu k tomu malo dôjsť. Z obsahu spisu totiž vyplýva, že žalovaní opakovane súdu oznamovali, že doložia do konania plnú moc na zastupovanie advokátom, na čo im v priebehu konania bol vytvorený komfortný časový priestor, pričom ani doposiaľ takúto plnú moc súdu nezaslali, ani neidentifikovali advokáta, ktorého by vôbec boli reálne splnomocnili, takže nie je zrejmé, ako by táto ich nečinnosť mohla byť pripísaná na ťarchu súdu prvej inštancie v podobe upretia im práva na právne zastúpenie.

59. Žalovanými produkované odvolacie námietky tak neboli spôsobilé ani v tomto smere privodiť v prospech nich priaznivejšie rozhodnutie vo veci.

60. Z vyššie uvedených dôvodov, keďže dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie postupoval pri posúdení rozhodujúcich otázok správne, za súčasného zistenia o správnosti rozhodnutia tiež v časti o trovách konania, rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa v celom rozsahu potvrdil. Žalovaní v odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie neuviedli žiadne rozhodujúce skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé k zmene, či k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, či s ktorými by sa nebol zaoberal a dostatočne tiež vysporiadal už súd prvej inštancie.

61. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa , a tak, že žalobcom vzhľadom k ich plnému úspechu v odvolacom konaní, priznal plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovaným ako odvolateľom.

62. O výške náhrady trov konania žalobcov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

63. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule ( ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh ).