Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10Co-107-2025.pdf
PDF · 131.43 KB
Case nature
Area
Subarea
10Co/107/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Kučerovej a sudcov JUDr. Maroša Maškoviča a Mgr. Jany Janics Bajánkovej v spore žalobkyne: C. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š. XXX/XX, T., právne zast.: Advokátska kancelária Prachová & Pobijak, s. r. o., so sídlom Pribinova 20, Bratislava, IČO: 50 491 300, proti žalovanému: H. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š. XXX/ XX, T., zast.: SODOMA VULGAN, spol. s r.o., so sídlom Kominárska 2,4, Bratislava, IČO: 47 254 084, o určenie absolútnej neplatnosti právneho úkonu, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 16. júla 2025, č. k. 58C/59/2023-198, takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalovanému sa voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu (I. výrok); žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v plnom rozsahu (II. výrok). 2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil ust. § 143, § 143a ods. 1 a ods. 3 Obč. Zák. a vecne tým, že žalobou doručenou dňa 06.11.2023 sa žalobkyňa voči žalovanému domáhala určenia absolútnej neplatnosti právneho úkonu - Dohody o zúžení rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva manželov spísanej vo forme notárskej zápisnice na Notárskom úrade D.. W. G., v zmysle ktorej došlo k zúženiu bezpodielového spoluvlastníctva manželov, a to pokiaľ ide o „Byt č. XXX-G., nachádzajúci sa na X p. bytového domu súp. č. XXXX, J. G. XX - I., T., B., C., L., M., G., U., vo vchode: J. G. XXG, ktorý je postavený na parcele č. XXXX/XX, ku ktorému prislúcha spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach vo veľkosti 13133/2256596 a k bytu prislúchajúci spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 13133/2256596 na pozemku zastavanom bytovým domom na parcele registra ,,C“ s parc. č.: XXXX/XX o výmere 4579 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria a na priľahlom pozemku parcely registra ,,C“ s parc. č.: XXXX/XX o výmere 6426 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie napísané na LV č. XXXX pre katastrálne územie P. R., obec: T. - mestská č. P. R. (ďalej ako ,,Byt“), ako aj k zúženiu bezpodielového spoluvlastníctva o úver na kúpu tohto bytu poskytnutý OTP Bankou Slovensko, a.s. v zmysle Zmluvy o EASYOTP ÚVERE č. 137/2014/11SU (ďalej ako ,,Úver“) v prospech žalovaného, postavenej na tom právnom názore, že z gramatického výkladu § 143a ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva záver, že obe vymenované dohody sa nemôžu týkať veci individuálne určenej. Nakoľko zákon hovorí o „rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva“ mala by mať dohoda druhový charakter, „nemôže znieť ad concretum, ale musí byť formulovaná ad abstractum“ (PAVELKOVÁ, B. K obsahu dohôd modifikujúcich bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Justičná revue, 53, 2001, č. 8 - 9, s. 865). Podľa uvedeného výkladu je neprípustné takúto dohodu formulovať konkrétne. Poukázala na rozsudok Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 11Co/12/2020 zo dňa 27.08.2020, v ktorom vyslovil: ,,Odvolací súd zároveň zdôrazňuje, že dohody uzatvárané podľa § 143a Občianskeho zákonníka musia rešpektovať kogentnosť občianskoprávnej úpravy bezpodielového spoluvlastníctva, v dôsledku čoho dohoda, ktorá by problematiku majetkových vzťahov medzi manželmi upravovala odchylne od medzí zákonnej úpravy, by bola neplatná pre rozpor so zákonom.“ Pokiaľ išlo o zdôvodnenie naliehavého právneho záujmu na navrhovanom určení, súd prvej inštancie zhrnul, že podľa žalobkyne je zrejmé, že naliehavý právny záujem na podaní tejto žaloby je daný tým, že pokiaľ by z jej strany nebola táto žaloba podaná, majetok, ktorý je predmetom notárskej zápisnice by nepatril do masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov a žalobkyňa by tým bola ukrátená pri vysporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode manželstva. 3. Súd prvej inštancie poukázal aj na procesnú obranu žalovaného, podľa ktorej sa na dohode vo forme notárskej zápisnice účastníci konania dohodli v súlade s § 143a Obč. Zák. na zúžení rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva manželov, v čase krátko po uzatvorení ich manželstva (XX.XX.XXXX), a to tak, že ich bezpodielové spoluvlastníctvo bude zúžené o nehnuteľnosť - byt č. XXX-G., nachádzajúci sa na adrese J. G. XXG, T., spolu so súvisiacim spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach, spoločných zariadeniach a príslušenstve bytového domu o veľkosti 13133/2256596. Predmetné nehnuteľnosti mal nadobudnúť žalovaný do svojho výlučného vlastníctva, rovnako ako súvisiaci hypotekárny úver mal zaťažiť len žalovaného. Žalobkyňa až do dnešného dňa, resp. do momentu podania žaloby, daný úkon nijako nespochybňovala. Dohodu o zúžení bezpodielového spoluvlastníctva uzavrela slobodne a vážne, nie v tiesni a ani v omyle. Žalobkyňa sa po 13 rokoch od uzavretia dohody rozhodla, že bude zákonnú úpravu zúženia bezpodielového spoluvlastníctva obsiahnutú v § 143a ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka: „Manželia môžu dohodou rozšíriť alebo zúžiť zákonom určený rozsah bezpodielového spoluvlastníctva“ posudzovať „gramaticky“ a výraz „rozsah“ stotožnila s pojmom „druh“. Žalobkyňa svoj nárok špecifikovaný v žalobe opiera o dva argumenty: 1. podľa odborného výkladu zákonnej normy je neprípustné formulovať dohodu o zúžení bezpodielového spoluvlastníctva manželov konkrétne; 2. rozsudok Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 11Co/12/2020 zo dňa 27.08.2020. K prvému bodu sa žalobkyňa odvoláva na výklad Občianskeho zákonníka, podľa ktorého „Dohoda uzatvorená podľa §143 Občianskeho zákonníka môže mať za následok iba rozšírenie alebo zúženie rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktorý je upravený v § 143 Občianskeho zákonníka a nemôže sa vzťahovať iba na individuálne určené časti majetku.“ Uvedený odkaz pochádza z komentára autorského kolektívu M. Števčeka k Občianskemu zákonníku, avšak táto formulácia netlmočí názor spomínaného autorského kolektívu; naopak v danom komentovanom znení Občianskeho zákonníka sa konštatuje dualita názorov právnej obce na danú problematiku, kde jedným z názorov je žalobkyňou citovaný názor, druhý názor, ku ktorému sa prikláňa žalovaný, konštatuje, že uvedený výklad je neprípustne reštriktívny, keďže občianske právo ako také je založené na zmluvnej voľnosti strán, ktorá môže byť síce obmedzená zákonom, ale nie povahou veci a preto pripúšťa možnosť upraviť dohodou podľa § 143a Občianskeho zákonníka práva a povinnosti manželov vo vzťahu k jednotlivým veciam. Práve k tomuto - druhému - názoru sa ako k správnemu priklonil autorský kolektív M. Števčeka, na ktorý sa žalobkyňa odvoláva: „Domnievame sa, že je na mieste vychádzať z princípu zmluvnej autonómie v oblasti majetkových vzťahov medzi manželmi, a preto žiaduce pripustiť výklad, podľa ktorého manželia môžu rozsah bezpodielového spoluvlastníctva upraviť zmluvne odlišne od zákona aj vo vzťahu k jednotlivým individuálne určeným majetkovým hodnotám“ (ŠTEVČEK, M., DULAK, A., BAJÁNKOVÁ, J., FEČÍK, M., SEDLAČKO, F., TOMAŠOVIČ, M. a kol. Občiansky zákonník § 1 - 450, Komentár, C. H. Beck, 2015, s. 1045). Pokiaľ išlo o rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 11Co/12/2020 zo dňa 27.08.2020, o ktorý žalobkyňa opiera svoj deklarovaný nárok, v odôvodnení pod č. 25 uvádza, že dohody uzatvárané podľa § 143a Obč. Zák. musia rešpektovať kogentnosť občianskoprávnej úpravy bezpodielového spoluvlastníctva pod sankciou neplatnosti takej dohody, ktorá by sa od zákonnej úpravy odlišovala; podľa žalovaného však uvedený judikát upravuje situáciu, kedy manželia deň pred podaním návrhu na rozvod sa rozhodli vopred si vysporiadať svoje bezpodielové spoluvlastníctvo „po svojom“ s tým, že manželka takúto dohodu nechcela podpísať a manžel žiadal, aby súd nahradil jej vôľu. Súd nepodporil žiadosť manžela a z dôvodu vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva ešte pred zánikom manželstva, tzn. pro futuro, a absencie súhlasu manželky na dohode, súd vyjadril, že takýto právny úkon odporuje svojím účelom ustanoveniam zákona a prieči sa dobrým mravom. Táto situácia tak nemá paralely so skutkovým stavom, ktorý je posudzovaný v tomto konaní. 4. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie skutkovo zistil, že žalobkyňa a žalovný uzatvorili dňa XX.XX.XXXX manželstvo v Mausoleum St. Constanza, Via Noomentana 349 v Ríme, Talianska republika. Dňa 12.08.2011 spísali na notárskom úrade D.. W. G. formou notárskej zápisnice č. N 526/2011, Nz 29690/2011, NCRls 30418/2011 zo dňa 12.08.2011 dohodu o zúžení rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva manželov podľa § 143a ods. 1 Obč. zákonníka. Zároveň strany sporu vyhlásili, že byt č. XXX-G., nachádzajúci sa na X p. bytového domu súp. č. XXXX, J. G. XX-I., T., B., C., L., M., G., U., vo vchode: J. G. XXG, ktorý je postavený na parcele č. XXXX/XX, ku ktorému prislúcha spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach vo veľkosti 13133/2256596 a k bytu prislúchajúci spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 13133/2256596 na pozemku zastavanom bytovým domom na parcele registra ,,C“ s parc. č.: XXXX/XX o výmere 4579 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria a na priľahlom pozemku parcely registra ,,C“ s parc. č.: XXXX/XX o výmere 6426 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie napísané na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie P. R., obec: T. - mestská č. P. R. (ďalej len „byt“) nadobudne kúpnou zmluvou od predávajúceho: spoločnosti SG FM, s.r.o., so sídlom Staré Grunty 24, Bratislava, IČO: 36 366 838 len manžel - žalovaný do svojho výlučného vlastníctva, t.j. citovaná nehnuteľnosť nebude patriť do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Strany sporu tiež vyhlásili, že rozsah bezpodielového spoluvlastníctva manželov zužujú zároveň o úver na kúpu nehnuteľnosti (vyššie uvedeného bytu) poskytnutý OTP Bankou Slovensko v zmysle ZMLUVY O EASYOTP ÚVERE, číslo zmluvy 137/2014/11SU, ktorý bude čerpať ako dlžník len manžel - žalovaný, t.j. prostriedky z citovaného úveru, ako ani pohľadávka banky vyplývajúca z takto poskytnutého úveru, nebudú patriť do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Zároveň strany sporu vyhlásili, že dohodu uzavreli slobodne a vážne, že ju neuzavreli v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok a že ju neuzavreli v omyle. Na liste vlastníctva č. XXXX pre k. ú. P. R. je ako vlastník zapísaný žalovaný (spoluvlastnícky podiel 1/1) predmetného bytu, a to na základe kúpnej zmluvy R.-XXXXX/XX zo dňa 04.10.2011. 5. Aplikáciou ust. § 143, § 143a ods. 1 a ods. 3 Obč. Zák. na zistený skutkový stav súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Uviedol, že v konaní medzi stranami nebolo sporné, že žalobkyňa a žalovaný uzatvorili dňa XX.XX.XXXX manželstvo a následne, počas trvania manželstva, dňa 12.08.2011 uzatvorili dohodu o zúžení rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva manželov podľa § 143a ods. 1 Obč. zákonníka formou notárskej zápisnice, ktorou sa dohodli, že predmetný byt nadobudne len manžel - žalovaný do svojho výlučného vlastníctva, t.j. byt nebude patriť do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a zároveň sa dohodli, že tomu zodpovedajúci úver na kúpu bytu bude čerpať ako dlžník len manžel - žalovaný, t.j. prostriedky z úveru, ako ani pohľadávka banky vyplývajúca z takto poskytnutého úveru, nebudú patriť do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Sporným nebolo ani to, že v súlade s uvedenou dohodou o zúžení rozsahu BSM bol žalovaný následne zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX pre k. ú. P. R. ako výlučný vlastník predmetného bytu na základe kúpnej zmluvy zo dňa 04.10.2011. Sporným medzi stranami bolo iba to, či predmetná dohoda o zúžení rozsahu BSM je platná, nakoľko žalobkyňa tvrdila, že táto dohoda je neplatná pre rozpor s § 143a ods. 1 Obč. zákonníka, keďže podľa názoru žalobkyne nemožno rozsah BSM dohodou zúžiť o individuálne určenú vec (v tom prípade byt). Súd prvej inštancie bližšie rozviedol, že dohodou si manželia môžu upraviť rozsah bezpodielového spoluvlastníctva určený zákonom buď tak, že ho rozšíria, alebo tak, že ho zúžia. Táto výnimka zo všeobecného rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva sa vzťahuje len na majetok nadobudnutý za trvania manželstva. Netýka sa teda majetku nadobudnutého pred uzavretím manželstva. Manželia sa teda môžu dohodnúť tak, že zúžia zákonom vymedzený rozsah bezpodielového spoluvlastníctva. To znamená, že na základe dohody manželov budú z ich majetkového spoločenstva vyňaté veci, ktoré by inak doň patrili (napr. výnosy, úroky a prírastky veci patriacej do výlučného vlastníctva jedného z manželov). K zúženiu rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva však nesmie dôjsť do takej miery, že by toto spoluvlastníctvo prestalo vôbec existovať. Takúto dohodu môžu uzavrieť len manželia. Neskôr možno takúto dohodu uzavrieť kedykoľvek za trvania manželstva a počas jeho existencie ju možno aj zmeniť. K právnej istote prispieva obligatórnosť notárskej zápisnice, ktorá sa vyžaduje pre dohodu podľa § 143a Občianskeho zákonníka, a to aj pokiaľ ide o jej zmenu či zrušenie. Pre nedostatok tejto formy treba dohodu považovať za absolútne neplatnú (§ 40 ods. 1 Obč. zákonníka). 6. V prejednávanom prípade dospel súd prvej inštancie k záveru, že dohoda o zúžení rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva manželov uzatvorená dňa 12.08.2011 stranami sporu formou notárskej zápisnice je platná a nie je v rozpore s kogentným ustanovením § 143a Obč. Zákonníka. V tejto súvislosti poukázal na to, že v právnej teórii a súdnej praxi nie je jednotný názor na to, či predmetom dohody o zúžení rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva manželov môže byť aj individuálne určená vec (individuálne určená časť majetku), a že žalobkyňa poukazovala práve na tú časť právnej teórie, podľa ktorej takéto dohody nie sú možné, opomenula však tú časť odbornej literatúry, ktorá uvedené dohody umožňuje aj vo vzťahu k individuálne určeným veciam. Súd prvej inštancie sa však priklonil k názoru, že dohodou je možné zúžiť bezpodielové spoluvlastníctvo manželov aj vo vzťahu ku konkrétnej a individuálne určenej veci. Poukázal pritom na komentár autorského kolektívu M. Števčeka k Občianskemu zákonníku, v ktorom sa konštatuje dualita názorov právnej obce na danú problematiku, kde jedným z názorov je žalobkyňou citovaný názor, podľa ktorého sa dohoda o zúžení bezpodielového spoluvlastníctva manželov nemôže viazať na konkrétnu vec. Druhý názor, ku ktorému sa v prejednávanej veci priklonil aj súd prvej inštancie konštatuje, že uvedený výklad je neprípustne reštriktívny, keďže občianske právo ako také je založené na zmluvnej voľnosti strán, ktorá môže byť síce obmedzená zákonom, ale nie povahou veci a preto pripúšťa možnosť upraviť dohodou podľa § 143a Občianskeho zákonníka práva a povinnosti manželov vo vzťahu k jednotlivým veciam. Práve k tomuto - druhému - názoru sa ako k správnemu priklonil autorský kolektív M. Števčeka, na ktorý sa odvoláva aj samotná žalobkyňa: „Domnievame sa, že je na mieste vychádzať z princípu zmluvnej autonómie v oblasti majetkových vzťahov medzi manželmi, a preto žiaduce pripustiť výklad, podľa ktorého manželia môžu rozsah bezpodielového spoluvlastníctva upraviť zmluvne odlišne od zákona aj vo vzťahu k jednotlivým individuálne určeným majetkovým hodnotám“ (ŠTEVČEK, M., DULAK, A., BAJÁNKOVÁ, J., FEČÍK, M., SEDLAČKO, F., TOMAŠOVIČ, M. a kol. Občiansky zákonník § 1 - 450, Komentár, C. H. Beck, 2015, s. 1045). Uvedenému názoru svedčí aj komentár EPI ohľadom úpravy dohody o zúžení bezpodielového spoluvlastníctva: „Pritom pripomenieme, že dohoda môže smerovať k majetku a záväzkom pro futuro, ale aj už nadobudnutým a môže sa vzťahovať na majetkové hodnoty a záväzky druhovo i jednotlivo určené.“ Súd prvej inštancie teda uzavrel, že zúžiť bezpodielové spoluvlastníctvo manželov je možné aj vo vzťahu ku konkrétnej a individuálne určenej veci, o to viac, ak sa jedná o byt (ako je tomu v prejednávanom prípade). Podľa názoru súdu je až nemožné, aby bola vo vzťahu k bytom zachovaná podmienka, že dohoda o zúžení musí mať druhový charakter, nakoľko dohoda o zúžení by sa tak musela vzťahovať druhovo na všetky byty nadobudnuté v budúcnosti. Výklad prezentovaný žalobkyňou by tak mal za následok, že v praxi by vôbec nebolo možné zúžiť bezpodielové spoluvlastníctvo manželov vo vzťahu k individuálnemu, konkrétnemu bytu, ale len druhovo, vo vzťahu k všetkým bytom nadobudnutým v budúcnosti. Takýto výklad podľa názoru súdu nemá oporu v zákone a je neprípustne reštriktívny, keďže občianske právo je založené na zmluvnej voľnosti strán. Navyše, takýto výklad je podľa názoru súdu prvej inštancie aj v rozpore s úmyslom zákonodarcu, aby bol rozsah bezpodielového spoluvlastníctva manželov čo najširší. Ak by sa totiž pripustil výklad žalobkyne, že je možné zúžiť bezpodielové spoluvlastníctvo manželov iba druhovo, bolo by to v rozpore s uvedeným úmyslom zákonodarcu, nakoľko v prípade, ak sa bezpodielové spoluvlastníctvo manželov dohodou zúži o jednu konkrétnu vec, v mase bezpodielového spoluvlastníctva manželov zákonite zostane viac majetkových hodnôt, ako keby sa bezpodielové spoluvlastníctvo manželov zužovalo o všetky druhovo vymedzené veci. V tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal aj na uznesenie NS SR sp. zn. 5Cdo/58/2017 zo dňa 30.05.2019 (na ktoré v konaní poukazovala aj žalobkyňa, avšak na základe neho dospela k iným záverom), v zmysle ktorého dohodou podľa § 143a Obč. zákonníka nemožno rozsah BSM zúžiť až tak, aby celkom zaniklo. Práve výklad žalobkyne, že BSM možno zúžiť iba druhovo, t.j. musí sa vzťahovať na druhovo určené veci (napr. na byty nadobudnuté v budúcnosti), by mohol mať za následok, že sa BSM zúži až tak, že by de facto celkom zaniklo. Podľa názoru súdu prvej inštancie je v záujme manželov, aby bola dohoda o zúžení rozsahu BSM čo najkonkrétnejšia tak, aby bolo manželom zrejmé, čoho konkrétne sa týka a aké konkrétne veci do masy ich BSM nepatria. Práve dohoda o zúžení rozsahu BSM, ktorá výslovne uvádza, že daný konkrétny byt nebude patriť do BSM, je podľa názoru súdu prvej inštancie dostatočne určitý, zrozumiteľný a je z nej zrejmá vôľa manželov, aby práve tento konkrétny byt do masy BSM nepatril. Dodal, že ďalšie žalobkyňou citované súdne rozhodnutia riešili skutkovo odlišné prípady a nie sú aplikovateľné na tento spor. V prípade rozhodnutia Ústavného súdu ČR sp. zn. I. ÚS 86/1995 súd prvej inštancie poukázal na to, že sa jedná o staršiu judikatúru, ktorá pre slovenský súd nie je záväzná. 7. Súd prvej inštancie sa nestotožnil ani s názorom žalobkyne, že nemožnosť dohody o zúžení BSM vo vzťahu k individuálne určenej veci vyplýva aj z gramatického výkladu odseku 1 ust. § 143a Obč. zákonníka. Podľa § 143a ods. 1 Obč. zákonníka, manželia môžu dohodou rozšíriť alebo zúžiť zákonom určený rozsah bezpodielového spoluvlastníctva. Rozsah bezpodielového spoluvlastníctva je zákonom určený v § 143 Obč. zákonníka, podľa ktorého v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou zákonom stanovených vecí (vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka). V § 143 Obč. zákonníka je teda zákonom upravený rozsah bezpodielového spoluvlastníctva (t.j. toho, čo všetko patrí do BSM), ktorý je práve dohodou možné zúžiť alebo rozšíriť. Zo žiadneho (gramatického alebo iného) výkladu súdu nevyplýva, že by takáto dohoda musela mať druhový charakter. Ak časť odbornej verejnosti dospela k takémuto záveru, súd prvej inštancie poukázal na to, že názor odbornej verejnosti (najmä ak sa celá odborná verejnosť na tomto názore nezhodla) nie je pre jeho rozhodnutie záväzný. Na podporu svojej argumentácie súd prvej inštancie akcentoval, že aj banky v bežnej praxi akceptujú takéto dohody o zúžení BSM o konkrétnu vec, čo síce automaticky neznamená, že všetky tieto dohody sú (bez ďalšieho) platné, avšak nakoľko sa jedná o bežnú bankovú prax, ktorá výslovne nie je v rozpore s § 143a ods. 1 Obč. zákonníka, je potrebné prihliadnuť nielen na právnu istotou účastníkov týchto dohôd (v tom čase manželov), ale aj na právnu istotu ostatných subjektov (banky, ktoré manželovi/ manželom poskytujú úvery, fyzické a právnické osoby, ktoré s manželom/manželmi uzatváranú kúpne a iné zmluvy a pod.) a v prípade, ak je to možné, uprednostniť výklad právneho úkonu, ktorý podporuje jeho platnosť. V danom prípade by uznanie požadovaného nároku žalobkyne neprijateľne zasiahlo do právnej istoty účastníkov dohody a vnieslo nepomer do legitímnych právnych očakávaní dotknutých osôb. Súd prvej inštancie zdôraznil, že v danom prípade bol právny úkon (dohoda o zúžení rozsahu BSM) urobený na základe súhlasného prejavu oboch účastníkov dohody slobodne, vážne a určito, bol obom stranám objasnený, takže o jeho obsahu nebolo medzi stranami pochýb. V prípade, že dodatočne bude spochybňovaná vôľa účastníkov dohody, bude tým hrubo zasahované do zmluvnej autonómie oboch strán. Naviac, ustálená judikatúra slovenského (ale aj českého) ústavného súdu jednoznačne preferuje výklad právneho úkonu, ktorý podporuje jeho platnosť. V tomto kontexte súd prvej inštancie poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 242/07, v ktorom vyslovil: „Ďalším základným princípom výkladu zmlúv je priorita výkladu, ktorý nezakladá neplatnosť zmluvy, pred takým výkladom, ktorý neplatnosť zmluvy zakladá, ak sú možné oba výklady. Je tak vyjadrený a podporovaný princíp autonómie zmluvných strán, povaha súkromného práva a s ním spojená spoločenská a hospodárska funkcia zmluvy. Neplatnosť zmluvy má byť teda výnimkou, a nie zásadou. Nie je teda ústavne konformné a v rozpore s princípmi právneho štátu vyplývajúcim z čl. 1 ústavy je taká prax, keď všeobecné súdu preferujú celkom opačnú tézu uprednostňujúce výklad vedúci k neplatnosti zmluvy pred výkladom neplatnosť zmluvy nezakladajúcim“ (podobne aj I. ÚS 640/2014). 8. S ohľadom na uvedené súd prvej inštancie dospel k záveru, že dohoda o zúžení rozsahu BSM tak, ako bola uzatvorená, nevybočuje zo zákonom stanovaných medzí, neprieči sa zákonu ani dobrým mravom, strany túto dohodu uzatvorili slobodne a vážne boli s ňou v tom čase uzrozumené. Pokiaľ takáto dohoda nie je výslovne v rozpore s kogentným ustanovením zákona (čo v konaní preukázané nebolo), tak by v danom prípade mala mať prednosť zmluvná sloboda pred reštriktívnym výkladom, ktorý by mal za následok neplatnosť tohto právneho úkonu. Z uvedených dôvodov žalobu zamietol. 9. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP, keď úspešnému žalovanému priznal voči neúspešnej žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania si v súlade s ust. § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie vyhradil rozhodnúť po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 10. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa. Navrhla odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Dôvodila, že na danú problematiku, t.j. či predmetom dohody o zúžení rozsahu BSM môže byť aj individuálne určená vec neexistuje zjednotené právne stanovisko súdov ani akademickej obce, pričom žalobkyňa trvá na tom, že jej právny pohľad na danú problematiku je výlučne ten správny, teda že je neprípustné dohodu o zúžení BSM formulovať konkrétne a nemôže sa vzťahovať iba na individuálne určené časti majetku. V tejto súvislosti argumentovala tým, že rozsah bezpodielového spoluvlastníctva je možné zúžiť len o druhovo určené veci, napr. prírastky a plody veci patriacich do samostatného majetku len jedného z manželov, veci, ktoré by inak patrili do BSM, lebo ich získal jeden z manželov čiastočne z prostriedkov samostatného majetku a čiastočne zo spoločných prostriedkov. Dodala, že je potrebné sa zamerať na skutočnosť, že zákonná úprava bezpodielového spoluvlastníctva manželov sleduje predovšetkým ochranu majetkových vzťahov manželov počas trvania manželstva, zároveň je potrebné rešpektovať aj kogentnosť zákonnej úpravy bezpodielového spoluvlastníctva manželov a výkladom nevytvárať ešte väčší priestor pre narábanie s majetkom patriacim do masy BSM, ako im zákon explicitne dovoľuje. Výklad, ku ktorému sa súd prvej inštancie priklonil teda nesleduje primárny účel právnej úpravy a ochranu týchto vzťahov ale práve naopak ich oslabuje. Podľa žalobkyne pripustenie individuálnych dohôd o vylúčení konkrétnych vecí z BSM narúša právnu istotu a vytvára priestor pre zneužívanie pri uzatváraní takýchto dohôd. Nestotožnila sa s názorom súdu prvej inštancie, že vylúčením druhovo určených vecí by mohlo dôjsť de facto k samotnému zániku BSM, pretože v rovnaký argument ad absurdum by sa dal použiť aj v prospech druhého názoru, keďže ak si manželia môžu jednotlivo určiť konkrétne veci v rámci bezpodielového spoluvlastníctva, môže individuálne určiť aj viacero vecí, a tým pádom aj všetok majetok (hoci jednotlivo) patriaci do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Takáto dohoda obchádza zákon, pretože umožňuje manželom fakticky zrušiť bezpodielové spoluvlastníctvo vo vzťahu ku konkrétnym veciam bez dodržania zákonných procedúr. Akceptovanie individuálnych dohôd o vylúčení konkrétnych vecí z bezpodielového spoluvlastníctva môže viesť k nerovnému postaveniu manželov, čo je v rozpore so základnými princípmi rodinného práva a ochranou inštitútu manželstva. Žalobkyňa ďalej namietala nepreskúmateľnosť rozsudku súdu prvej inštancie majúc za to, že sa súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal so všetkými jej argumentmi. Sumarizujúc vyššie uvedené z pohľadu konkrétnych odvolacích dôvodov, žalobkyňa namietala nesprávne právne posúdenie veci a porušenie práva na spravodlivý súdny proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ a h/ CSP). 11. Žalovaný sa do rozhodnutia odvolacieho súdu k odvolaniu žalobkyne nevyjadril. 12. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP), ex offo prihliadajúc na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, preskúmal napadnutý rozsudok bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP) dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je vecne správny. Odvolacia argumentácia žalobkyne nebola spôsobilá spochybniť správnosť pre vec podstatných skutkových a právnych záverov súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, aplikoval na vec správnu právnu normu a túto aj správne vyložil, preto z pohľadu odvolacích dôvodov napadnutému rozsudku niet čo vytknúť. Na uvedenom základe vyhodnotil odvolací súd odvolanie ako nedôvodné. 13. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu bol právny záver súdu prvej inštancie o platnosti právneho úkonu obsiahnutom v notárskej zápisnici, a to dohody o zúžení rozsahu BSM o konkrétne určenú nehnuteľnosť - byt č. XXX-G. v bytovom dome na ul. J. G. XXG R. T. uzatvorenej medzi manželmi v čase, keď žalovaný manžel nebol jej vlastníkom. Pokiaľ ide o odvolaciu argumentáciu žalobkyne, tá je výlučne založená na právnom názore, že predmetom dohody o zúžení rozsahu BSM nemôže byť výlučne individuálne určená vec. Argumentovala tým, že bezpodielové spoluvlastníctvo je možné zúžiť len o druhovo určené veci, čo vyvodila zo slova „rozsah“ obsiahnutom v doslovnom znení nižšie citovaného ust. § 143a ods. 1 veta prvá Obč. Zák. 14. Podľa § 143a ods. 1 Obč. Zák., manželia môžu dohodou rozšíriť alebo zúžiť zákonom určený rozsah bezpodielového spoluvlastníctva. Obdobne sa môžu dohodnúť aj o správe spoločného majetku. 15. Podľa § 143a ods. 3 Obč. Zák., dohoda podľa odsekov 1 a 2 vyžaduje formu notárskej zápisnice. 16. Podľa § 132 ods. 1 Obč. Zák., vlastníctvo možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom. 17. Podľa § 132 ods. 2 Obč. Zák. ak sa vlastníctvo nadobúda rozhodnutím štátneho orgánu, nadobúda sa vlastníctvo dňom v ňom určeným, a ak určený nie je, dňom právoplatnosti rozhodnutia. 18. Podľa § 28 ods. 1 katastrálneho zákona (zákon č. 162/1995 Z.z.), práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1 ods. 1 sa zapisujú do katastra nehnuteľností vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak. 19. Podľa § 28 ods. 2 katastrálneho zákona, práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa ods. 3 právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia okresného úradu o jeho povolení. 20. Podľa § 137 CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného právneho predpisu (písm. c/); určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného právneho predpisu (písm. d/). 21. Súd prvej inštancie správne skonštatoval, že žaloba o určenie neplatnosti právneho úkonu - Dohody o zúžení rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva manželov uzatvorená dňa 12.08.2011 medzi žalobkyňou a žalovaným na Notárskom úrade D.. W. G., notárky so sídlom v Bratislave, uložená v zbierke notárskych zápisníc pod č. N 526/2011, Nz 29690/2011, NCRLs30418/2011 je procesne prípustná (hoci to uviedol až v závere svojho rozhodnutia). Treba dodať, že žalobkyňa vo svojom podaní zo dňa 09.07.2025 pôvodný určovací žalobný petit doplnila o eventuálny petit, ktorým žiadala určiť, že predmetná vyššie špecifikovaná nehnuteľnosť (byt č. XXX-G.) zapísaná na LV č. XXXX pre katastrálne územie P. R., obec T. - mestská časť P. R. patrí do masy BSM žalobkyne a žalovaného. Keďže v čase podania žaloby prebiehalo medzi stranami sporu rozvodové konanie, po právoplatnosti ktorého nasleduje proces rozdelenia spoločného majetku bývalých manželov, o procesnej prípustnosti žaloby (vr. naliehavého právneho záujmu žalobkyne na navrhovanom určení) nemôže byť pochýb (§ 137 písm. c/ CSP). 22. Z listinných dôkazov obsiahnutých v súdnom spise vyplýva, že žalobkyňa a žalovaný ako manželia uzatvorili dňa 12.08.2011 na notárskom úrade D.. W. G., v Bratislave na J. K.. X formou notárskej zápisnice dohodu o zúžení rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva manželov, v ktorej prehlásili, že byt č. XXX-G., nachádzajúci sa na X. p. bytového domu súp. č. XXXX, J. G. XX, postavený na parcele č. XXXX/XX, ku ktorému prislúcha spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a zariadeniach a príslušenstve bytového domu o veľkosti 13133/2256596 a k bytu prislúchajúci spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 13133/2256596 na pozemku zastavanom bytovým domom, par. reg. „C“ parc. č. XXXX/XX o výmere 4579 m2 vedené Správou katastra pre Hl. mesto SR Bratislavu, zapísané na LV č. XXXX pre katastrálne územie P. R., obec T. - mestská časť P. R., spolu s prislúchajúcim podielom na spoločných častiach, spoločných zariadeniach a príslušenstve domu a spoluvlastníckym podielom na pozemkoch, nadobudne kúpnou zmluvou od predávajúceho - spoločnosti SG FM, s.r.o., so sídlom Staré Grunty 24, Bratislava, len manžel H. S.. Účastníci tiež v dohode prehlásili, že rozsah BSM zužujú zároveň o úver na kúpu citovanej nehnuteľnosti, poskytnutý OTP Bankou Slovensko, a.s. v zmysle ZMLUVY O EASYOTP ÚVERE, číslo zmluvy 137/2014/11SU, ktorý bude čerpať ako dlžník len manžel H. S., t.j. prostriedky z citovaného úveru, ako ani pohľadávka banky vyplývajúca z takto poskytnutého úveru, nebudú patriť do bezpodielového spoluvlastníctva manželov (notárska zápisnica na čl. 9). Následne rozhodnutím Správy katastra Bratislava titulom kúpnej zmluvy, ktorej vklad bol povolený pod číslom vkladu R.-XXXXX/XX zo dňa 04.10.2011, bol na LV č. XXXX okres T. O., obec T. - P. R., katastrálne územie P. R. (pod por. č. 170) bol ako výlučný vlastník bytu č. XXX-G. zapísaný žalovaný S. H. (LV na čl. 12 a nasl.). 23. Na rozdiel od ustálenej rozhodovacej praxe českých súdov (pri zhodnej právnej úprave BSM platnej do 31.12.2012), dohoda o rozšírení BSM podľa slovenskej rozhodovacej praxe môže upravovať len budúci režim nadobúdania majetku a nesmie zasahovať do už nadobudnutého majetku, inak povedané dohody o rozšírení alebo zúžení majetku inak patriaceho do BSM môžu pôsobiť len do budúcnosti (ide najmä o právnu ochranu tretích osôb). Rovnako v tomto smere už aktuálne jednotná súdna prax, podporená aj judikatúrou Ústavného súdu SR (III. ÚS 117/2015, I. ÚS 654/2025, Rozsudok NS SR sp. zn. 5Cdo 495/2015), je založená na tom právnom názore, že dohody podľa § 143a Obč. Zák. sa môžu vzťahovať aj na konkrétne identifikované nehnuteľnosti (pozemky, byty), avšak (ako už bolo vyššie zmienené) nadobúdané do budúcna. Z gramatického a logického výkladu ust. § 143a ods. 1 Obč. Zák. nemožno prijať iný záver než ten, že dohodou zúžiť rozsah BSM aj o individuálne určenú vec nemôže byť s ním rozporné. Odvolací súd sa, rovnako ako súd prvej inštancie, s touto ustálenou rozhodovacou praxou plne stotožňuje. 24. V prejednávanom prípade bola dohoda o zúžení rozsahu BSM uzatvorená formou notárskej zápisnice, pričom z hľadiska jej obsahu má všetky náležitosti platného právneho úkonu, t.j. sloboda vôle zmluvných strán, vážnosť, určitosť, zrozumiteľnosť (§ 37 Obč. Zák.). Rovnako ňou nedošlo k spätnej zmene vlastníckych pomerov k predmetnému bytu. Pokiaľ ide o nehnuteľnosť, zo znenia vyššie citovaného ust. § 132 ods. 2 Obč. Zák. „ak sa vlastníctvo nadobúda rozhodnutím štátneho orgánu, nadobúda sa dňom v ňom určeným, a ak určený nie je, dňom právoplatnosti rozhodnutia“. Keďže podľa ust. § 28 ods. 2 a 3 katastrálneho zákona právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia okresného úradu o jeho povolení, žalovaný sa stal vlastníkom predmetného bytu až dňa 04.10.2011, teda po uzatvorení dohody o zúžení BSM (12.08.2011). Dátum uzatvorenia kúpnej zmluvy medzi žalovaným ako kupujúcim a obchodnou spoločnosťou SG FM, s.r.o. tak nie je v tomto smere rozhodný. Samotné uzatvorenie kúpnej zmluvy zmluvnými stranami totiž prechod vlastníckeho práva na žalovaného nespôsobilo. K tomu bol potrebný návrh na vklad a právoplatné rozhodnutie katastrálneho úradu. Keďže Dohoda o zúžení BSM uzatvorená podľa § 143a ods. 1 Obč. Zák. predchádzala dátumu nadobudnutia vlastníckeho práva k bytu žalovaným, možno spoľahlivo uzavrieť, že nemala retroaktívne účinky. 25. Vyššie uvedený záver však nezbavuje žalobkyňu práva na tzv. širšie vysporiadania BSM ohľadom vyššie označeného bytu voči žalovanému, pokiaľ do tohto výlučného majetku žalovaného boli investované spoločné finančné prostriedky (resp. aj jej vlastné prostriedky). Týka sa to aj úveru poskytnutého žalovanému zo ZMLUVY O EASYOTP ÚVERE, číslo zmluvy 137/2014/11SU (viď notárska zápisnica notárky D.. G.), pokiaľ sa úver splácal počas trvania manželstva a žalovaný bez pochybností nepreukáže, že sa tak udialo z jeho výlučných peňažných prostriedkov. Podľa § 150 Obč. Zák. totiž každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. 26. Vzhľadom na uvedené dospel odvolací súd k záveru, že odvolacia argumentácia žalobkyne nebola spôsobilá spochybniť správnosť záverov súdu prvej inštancie, obsiahnutých v napadnutom rozsudku a preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd ako vecne správny potvrdil. 27. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 2 CSP. Nakoľko plne procesne úspešnému žalovanému trovy odvolacieho konania nevznikli, odvolací súd mu nárok na ich náhradu nepriznal. 28. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne / dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).