Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4C-74-2025.pdf
PDF · 116.08 KB
Case nature
Area
Subarea
4C/74/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Zámky sudkyňou Mgr. Kornéliou Harcsovou v spore žalobcov: 1.) A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., D. E. XXX/X, 2.) F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., D. E. XXX/X, v zastúpení: Miroslava Kušnírová & Partners s.r.o., so sídlom Bratislava - mestská časť Staré Mesto, Štefánikova 14, IČO: 54 296 498, proti žalovanému: G. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, v zastúpení: JUDr. Miroslav Kučera, advokát, so sídlom Bratislava - mestská časť Podunajské Biskupice, Krajinská 30, IČO: 31 763 944, o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva, takto
r o z h o d o l :
I. Súd u r č u j e, že do dedičstva po poručiteľovi A. I. B., J. B., nar. dňa 18.03.1946, r. č. XXXXXX/XXX, zomrelý dňa 17.01.2025, naposledy bytom Bešeňov K. B. 358 patria nehnuteľnosti, ktoré sú zapísané na liste vlastníctva č. XXX vedeného Okresným úradom D. L., katastrálny odbor, pre okres D. L., Obec C., katastrálne územie C., a to pozemky parcely reg. „C“ č. XXX/X – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 124 m2 spolu s rodinným domom so súp. č. XXX, par. č. XXX/X – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 27 m2 spolu s garážou so súp. č. XXX, parc. č. XXX/X – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 41 m2 spolu so skladom so súp. č. XXX, parc. č. XXX/X – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 315 m2, parc. č. XXX/X – záhrada o výmere 176 m2.
II. Žalobcovia m a j ú nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
III. Súd návrh žalovanej na prerušenie konania z a m i e t a.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobcovia sa svojou žalobou domáhali určenia, že do dedičstva po poručiteľovi A. I. B., patria nehnuteľnosti, ktoré sú zapísané na liste vlastníctva č. XXX vedeného Okresným úradom Nové Zámky, katastrálny odbor, pre okres D. L., Obec C., katastrálne územie C., a to pozemky parcely reg. „C“ č. XXX/X – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 124 m2 spolu s rodinným domom so súp. č. XXX, par. č. XXX/X – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 27 m2 spolu s garážou so súp. č. XXX, parc. č. XXX/ X – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 41 m2 spolu so skladom so súp. č. XXX, parc. č. XXX/X – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 315 m2, parc. č. XXX/X – záhrada o výmere 176 m2. Žalobcovia sú synmi neb. A. I. B., ktorý hore uvedené nehnuteľnosti vlastnil za svojho života. Neskôr ich na základe darovacej zmluvy z 04.04.2024 previedol na žalovanú. Táto darovacia zmluva bola spísaná a autorizovaná G. L. C.. Žalobcovia sa o tejto skutočnosti dozvedeli v dedičskom konaní po neb. poručiteľovi, podali trestné oznámenie a podľa oznámenia Slovenskej advokátskej komory zistili, že G. L. C. v čase spísania a autorizácie darovacej bola už vyčiarknutá zo zoznamu advokátov s účinnosťou od 06.02.2020, preto majú za to, že darovacia zmluva nebola autorizovaná oprávnenou osobou a nemá právne účinky, ktoré katastrálny s autorizáciou spája, teda darovacia zmluva je absolútne neplatná.
2. Žalobcovia podali na tunajší súd na návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, keď zistili, že žalovaná podpísala kúpnu zmluvu, na základe ktorej mieni predmetné nehnuteľnosti predať. Tunajší súd v konaní sp. zn. 4C/62/2025 uznesením zo 16.09.2025 žalovanej uložiť povinnosť zdržať sa nakladania sa s nehnuteľnosťami zapísanými na LV č. XXX v kat. úz. C..
3. Zástupca žalovanej vo svojom vyjadrení zo dňa 28.10.2025 uviedol, že žalobcovia sa nepokúsili riešiť právny problém mimosúdnou dohodou, namietal znenie petitu žaloby, pretože má znieť inak a súd by z toho mal vyvodiť zákonné dôsledky. Ďalej žiadal preveriť, či G. L. C. mohla autorizovať darovaciu zmluvu 04.04.2024 uzavretú medzi teraz už nebohým A. I. B. a žalovanou, ak nemohla autorizovať zmluvu, tak žalovanej nezostáva nič iné ako súhlasiť so žalobou. Žalovaná si voči G. C. uplatní náhradu škody, ďalej je možné, že G. C. sa dopustila trestného činu.
4. Žalobcovia k vyjadreniu žalovanej svojim podaním z 26.11.2025 uviedli, že žalovaná nemala záujem sa mimosúdne dohodnúť, medzi stranami sporu panuje napätá atmosfére, keď žalobcovia nemali ani možnosť vstúpiť do domu a zobrať si osobné veci po svojom otcovi, žalovaná s nimi nechcela komunikovať vôbec. Potom zistili, že žalovaná vybrala z účtu poručiteľa všetky finančné prostriedky, preto na ňu podali trestné oznámenie a počas tohto trestného oznámenia sa dozvedeli o darovacej zmluve. Na internetovej stránke M. a M. ponúkala žalovaná nehnuteľnosť na predaj, preto sa obrátili na súd návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, a to zákazu nakladania s nehnuteľnosťou. K zneniu žalobného petitu sa vyjadrili tak, že žiadajú, aby bola vypočutá G. C. a aby súd preveril dotazom na SAK, či menovaná G. C. bola v čase autorizovania darovacej zmluvy zapísaná do zoznamu advokátov.
5. Na predbežnom prejednaní sporu dňa 26.01.2026 sa strany sporu pridržiavali svojich tvrdení. Žalobcovia uviedli, že so žalovanou nemali dobrý vzťah, pretože už za života otca ich z domu vyhadzovala, dokonca na žalobcu 1) chcela zavolať políciu. Žalobca 2) takisto potvrdil, že žalovaná ho chcela z domu vyhodiť, keď odviezol otca z nemocnice domov niekedy v roku 2024, mal vedomosť o tom, že otec rozmýšľa o tom, že daruje tomu dom, kto sa o neho postará. Za otcom chodil každých 6 týždňov. Žalovaná so žalobou nesúhlasila, tvrdila, že poručiteľ jej nehnuteľnosti chcel darovať, zoznámili sa cez inzerát v roku 2023, pretože hľadal niekoho, kto ho dochová. Poprosila svojho syna, aby jej našiel advokáta, ale syn jej poslal celý zoznam, tak si našli advokátku blízko vo B. D. N., za ktorou boli a ktorá mala normálne na dverách napísané, že má advokátsku kanceláriu. Poručiteľ jej povedal, že jeho synovia boli zabezpečení už počas života, rodinný dom chceli predať ešte za jeho života, pretože žalovaná sa chcela vrátiť do B. O.. Po smrti manžela predala rodinný dom prostredníctvom realitnej kancelárie, ale potom odstúpila od kúpnej zmluvy, keď jej bolo doručené uznesenie súdu a peniaze vložené depozitu boli vrátené kupujúcej. Po oboznámení predbežného právneho posúdenia, právny zástupca žalovanej žiadal vypočuť strany a vypočuť svedkyňu G. C., takýto dôkaz považoval súd za nadbytočný, preto otvoril pojednávanie vo veci samej, ale právny zástupca žalovanej vzniesol námietku zaujatosti voči konajúcej sudkyni, preto súd odročil pojednávanie. Krajský súd v Nitre prípisom zo 16.02.2026 uviedol, že právny zástupca žalovanej len mienil podať námietku zaujatosti voči konajúcej sudkyni, ktorú mal zdôvodniť v zákonnej lehote, čo neurobil, námietky právneho zástupcu žalovanej považoval za namietanie procesného postupu sudkyne.
6. Na pojednávaní dňa 07.05.2026 bola vypočutá ako svedkyňa G. L. C., ktorá potvrdila, že k 06.02.2020 bola vyčiarknutá zo zoznamu advokátov a nebola v čase spísania darovacej zmluvy oprávnená autorizovať predmetnú darovaciu zmluvu, tvrdila však, že už predtým, asi pred 4 až 5 rokmi pre poručiteľa darovaciu zmluvu spisovala, ale tá mala nedostatky, ktoré bolo potrebné odstrániť. K darovacej zmluve zo 04.04.2024 bol vyhotovený dodatok, ktorý tiež vyhotovila svedkyňa a ten dodatok bol podpísaný výlučne ňou. V čase spísania darovacej zmluvy, ako aj dodatku, už 4 roky nebola advokátkou, urobila chybu, ale poručiteľ nechcel ísť si dať overiť podpis na obecný úrad.
7. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, ako aj svedkyne G. L. C. a oboznámením sa s písomnými dôkazmi, a to: žalobou, úmrtným listom, rodnými listami žalobcov, darovacou zmluvou zo 04.04.2024, doložkou o autorizácii, výpisom z LV č. XXX pre kat. úz. C., odpoveďou na žiadosť por. A. B. O. vyšetrovateľka OR PZ SR NZ č. 1298/2025 z 18.08.2025, ako aj z 19.08.2025, oznámením Slovenskej advokátskej komory G. L. C. z 05.02.2020 o vyčiarknutí zo zoznamu advokátov, uznesením sp. zn. 12D/72/2025 z 24.01.2025, zápisnicou o pojednávaní v dedičskej veci z 30.06.2025, zápisnicou
o predbežnom vyšetrení v dedičskej veci z 05.03.2025, z 19.02.2025, návrhom na vklad zo 04.06.2024, zmluvou o zriadení vecného bremena zo 04.06.2024, darovacou zmluvou zo 04.04.2024, návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia datovaným 22.08.2025, uznesením sp. zn. 4C/62/2025-55 zo dňa 16.09.2025, vyjadrením právneho zástupcu žalovanej neautorizované z 28.10.2025, ako aj z 03.11.2025, vyjadrením žalobcov z 24.11.2025, prípisom Krajského súdu v Nitre sp. zn. 12NcC/1/2026-73 zo 16.02.2026, vyjadrením právneho zástupcu žalovanej z 27.02.2026, správou od Slovenskej advokátskej komory z 11.03.2026 a zistil tento skutkový a právny stav:
8. Žalobcovia sa žalobou domáhali určenia, že do dedičstva po poručiteľovi A. I. B., patria nehnuteľnosti, ktoré sú zapísané na liste vlastníctva č. XXX vedeného Okresným úradom D. L., katastrálny odbor, pre okres D. L., P. C., katastrálne územie C., a to pozemky parcely reg. „C“ č. XXX/X – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 124 m2 spolu s rodinným domom so súp. č. XXX, par. č. XXX/X – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 27 m2 spolu s garážou so súp. č. XXX, parc. č. XXX/X – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 41 m2 spolu so skladom so súp. č. XXX, parc. č. XXX/X – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 315 m2, parc. č. XXX/X – záhrada o výmere 176 m2.
9. Naliehavý právny záujem na určení žalobcovia odôvodňujú tým, že zapísaný stav v katastri nehnuteľnosti nezodpovedá skutočnosti a sporné nehnuteľnosti nemôžu byť bez požadovaného určenia zahrnuté do dedičského konania po poručiteľovi.
10. Z úmrtného listu A. I. B. súd zistil, že zomrel dňa XX.XX.XXXX.
11. Z Darovacej zmluvy zo dňa 04.04.2024 uzavretej v advokátskej kancelárii G. L. C., B. D. N., I. G. X, medzi darcom A. I. B. a obdarovanou G. H. bolo zistené, že boli darované nehnuteľnosti v kat. úz. C. zapísané na LV č. XXX v prospech obdarovanej v celosti.
12. Z Doložky o autorizácii bolo zistené, že G. L. C. ako advokátka autorizovala zmluvu podľa § 1a ods. 1/ zák. č.586/2003 Z. z. o advokácii v znení neskorších predpisov dňa 04.04.2024.
13. Z výpisu z LV č. XXX kat. úz. C. bolo zistené, že žalovaná je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností vedených na predmetnom LV ako par. reg. „C“ č. XXX/X – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 124 m2 spolu s rodinným domom so súp. č. XXX, par. č. XXX/X – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 27 m2 spolu s garážou so súp. č. XXX, parc. č. XXX/X – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 41 m2 spolu so skladom so súp. č. XXX, parc. č. XXX/X – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 315 m2, parc. č. XXX/X – záhrada o výmere 176 m2, na základe darovacej zmluvy zo 04.04.2024 v znení jej Dodatku 25.04.2024, zapísanej pod Q. XXXX/XXXX - č. zmeny 740/2024.
14. Zo zápisnice o predbežnom vyšetrení v dedičskom konaní sp. zn. 12D/72/2025, Dnot 36/2025 zo dňa 05.03.2025 bolo zistené, že žalovaná ako manželka poručiteľa uviedla, že do dedičstva po poručiteľovi nepatria nehnuteľnosti, pretože počas života poručiteľ darovacou zmluvou previedol na ňu nehnuteľnosť, daroval jej všetky hnuteľné veci a zariadenie domu, garáže a skladu, iný majetok okrem osobného motorového vozidla Renault Thalia poručiteľ nevlastnil.
15. Zo zápisnice o predbežnom vyšetrení v dedičskom konaní sp. zn. 12D/72/2025, Dnot 36/2025 zo dňa 19.02.2025 bolo zistené, že žalobcovia ako deti poručiteľa uviedli, že do dedičstva po poručiteľovi nepatria nehnuteľnosti, pretože počas života poručiteľ darovacou zmluvou previedol nehnuteľnosti na svoju manželku, ale do dedičstva patria hnuteľné veci, a to zariadenie domu, garáže a dielne, kompletné vybavenie stolárskej dielne nachádzajúce sa v sklade v hodnote cca 20000 eur a finančná hotovosť vo výške 15000 eur a osobné motorové vozidlo Renault Thalia, iný majetok poručiteľ nevlastnil.
16. Zo zápisnice o pojednávaní v dedičskom konaní sp. zn. 12D/72/2025, Dnot 36/2025 zo dňa 30.06.2025 bolo zistené, že notárka zistila majetok poručiteľa a zostavila súpis majetku a dlhov, žalovaná ako manželka poručiteľa uviedla, že do dedičstva po poručiteľovi nepatria nehnuteľnosti, pretože počas života poručiteľ darovacou zmluvou previedol na ňu nehnuteľnosť, daroval jej všetky hnuteľné veci a zariadenie domu, garáže a skladu, iný majetok okrem osobného motorového vozidla Renault Thalia poručiteľ nevlastnil. Naopak synovia poručiteľa zotrvávali na skutočnosti, že do dedičstva patria hnuteľné veci, a to zariadenie domu, garáže a dielne, kompletné vybavenie stolárskej dielne nachádzajúce sa v sklade v hodnote cca 20000 eur a finančná hotovosť vo výške 15000 eur, z toho dôvodu notár poučil
ako súdny komisár účastníkov, aby sa svojho práva domáhali žalobou na súde a z toho dôvodu bolo pojednávanie v dedičskej veci odročené na neurčito.
17. Z listu Slovenskej advokátskej komory/ ďalej len SAK/ zo dňa 19.08.2025 adresovaného por. A. B. O. vyšetrovateľ OR PZ Nové Zámky, odbor kriminálne polície bolo zistené, že SAK oznámila, že G. L. C. bola k 06.02.2020 vyčiarknutá zo zoznamu advokátov.
18. Z návrhu na vklad na zriadenie vecného bremena, právo doživotného bývania a užívania nehnuteľnosti v prospech oprávneného A. I. B..
19. Zo Zmluvy o zriadení vecného bremena zo 04.06.2024 bolo zistené, že sa zriadilo vecné bremeno medzi G. H. ako povinnou z vecného bremena a A. I. B. ako oprávnenou z vecného bremena, v zmysle ktorého A. I. B. mal zriadené právo doživotného bývania a užívanie nehnuteľnosti, a to nehnuteľnosti zapísaných na LV č. XXX v kat. úz. C..
20. Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré bolo podané na Okresný súd Nové Zámky dňa 22.08.2025 vyplýva, že sa domáhali žalobcovia nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým mala byť žalovaná zaviazaná zdržať sa nakladania s nehnuteľnosťami na LV č. XXX v kat. úz. C.. K tomuto návrhu súd uznesením zo 16.09.2025 v plnom rozsahu vyhovel.
21. Z oznámenia O. J., odbor matriky – matrika advokátov Slovenskej advokátskej komory zo dňa 12.11.2020 bolo zistené, že SAK oznámila tunajšiemu súdu, že bývala advokátka G. L. C. bola vyčiarknutá zo zoznamu advokátov s účinnosťou od 06.02.2020.
22. Z oznámenia Slovenskej advokátskej komory zo dňa 11.03.2026 pod zn. 398/2026 –dr.Pp/Ro vyplýva, že bývalú advokátku G. L. C. naposledy sídlom B. D. N., I. G. X, Slovenská advokátka komora vyčiarkla zo zoznamu advokátov s účinnosťou od 06.02.2020.
23. Podľa § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku ( ďalej aj CSP) žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
24. Podľa § 137 písm. d) CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
25. Úplne nová koncepcia je zakotvená v § 137 písmená c) a d) CSP, kde sa rozlišuje klasická určovacia žaloba podľa písm. c) (napr. o určenie vlastníckeho práva alebo určenie, že určitá vec patrí do dedičstva, a pod.) a žaloba o určení právnej skutočnosti (napr. určenie neplatnosti zmluvy) podľa písmena d). Písmeno c) komentovaného ustanovenia vychádza z doterajšieho ustanovenia § 80 písm. c) OSP, no s obmedzením, podľa ktorého naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
26. Ustanovenie § 137 písm. c) CSP umožňuje, aby sa žalobca domáhal určenia:
- či tu právny vzťah alebo právo je alebo
- či tu právny vzťah alebo právo nie je. Žalobou možno uplatniť pozitívne alebo negatívne určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je. Žalobcu však zaťažuje dôkazové bremeno, spočívajúce v povinnosti preukázať, že na určení právneho vzťahu alebo práva, v čase rozhodovania súdu, má naliehavý právny záujem. Tento bude spravidla daný v prípade, keď sa nemožno domáhať priamo plnenia a ak právne postavenie žalobcu by bez takéhoto určenia bolo neisté. Existencia naliehavého právneho záujmu je nezriedka mimoriadne zložitou nielen skutkovou, ale aj právnou otázkou, ktorej vyriešenie sa vždy odvíja od obsahu hmotnoprávnej úpravy. V prvom rade je pre existenciu naliehavého právneho záujmu nevyhnutné, aby rozhodnutie súdu bolo spôsobilé ovplyvniť právne postavenie žalobcu alebo toto postavenie aspoň ustáliť. Pokiaľ súdne rozhodnutie (výrok) priamo či nepriamo, pozitívne či negatívne žiadnym spôsobom neovplyvní právne postavenie žalobcu, pre takéto určenie nie je daný naliehavý právny záujem. Ako už bolo uvedené, naliehavý právny záujem nebude daný ani vtedy, ak už bolo právo žalobcu porušené a žalobca má možnosť domáhať sa priamo ochrany porušenia práv žalobou na plnenie.
Právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby v zmysle §80 písm. c/ OSP ( § 137 písm. c) CSP), musí byť naliehavý. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné(ďalšie) súdne konanie alebo konania. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým (porovnaj R 17/1972). Za nedovolenú možno považovať určovaciu žalobu, pokiaľ neslúži potrebám praktického života, ale len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov; ak však určovacia žaloba vytvára pevný právny základ pre právny vzťah účastníkov sporu, je prípustná aj napriek tomu, že je možná(prípadne) i iná žaloba (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č. 40/1996). Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení právneho vzťahu alebo práva, zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha(žalobcu). Pokiaľ chce žalobca osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí na jednej strane poukázať na určité skutkové okolnosti prejednávanej veci vedúce k sporu medzi účastníkmi a k potrebe určiť súdom, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, na druhej strane vysvetliť, že práve podaná žaloba je procesne vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši, t.j. odstraňuje neistotu vzťahu účastníkov konania alebo vytvára pevný základ pre jeho usporiadanie (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo 6. decembra 2012, sp. zn. 5 Cdo 31/2011). Ak všeobecné súdy postupujú tak, že rozhodnú o vecnej opodstatnenosti určovacej žaloby bez toho, aby dospeli k záveru o existencii naliehavého právneho záujmu žalobcu, porušia tým základné právo na súdnu ochranu ďalšieho účastníka konania (uznesenie Ústavného súdu SR zo 6. 10. 2017, sp. zn. II. ÚS 590/2017).
27. Podľa ust. § 37 odsek 1/ OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
28. Podľa § 40 ods. 1/ OZ, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.
29. Ak je obsah právneho úkonu zachytený písomne, určitosť prejavu vôle je daná obsahom listiny, na ktorej je zaznamenaný. Judikatúra súdov vychádza zo zásady, že pri písomných právnych úkonoch, ktoré sú pri nedodržaní tejto formy neplatné podľa § 40 ods. 1/ OZ, musí byť z ich písomného znenia každému zrejmé, čo ich predmetom. Právnym následkom neurčitosti právneho úkonu je jeho absolútna neplatnosť. Občiansky zákonník pojem „absolútna neplatnosť“ nepoužíva. Z toho dôvodu platí, že pokiaľ je nejaká vada právneho úkonu sankciovaná neplatnosťou a nejde o niektorý z prípadov relatívnej neplatnosti podľa § 40a OZ, ide o absolútne neplatný právny úkon. Dôvodom pre vyslovenie absolútnej neplatnosti okrem iného je aj nedodržanie zákonom predpísanej formy právne úkonu ( § 40 ods. 1/ OZ). Absolútna neplatnosť právneho úkonu pôsobí priamo zo zákona, a to od začiatku a bez ohľadu na to, či sa tejto neplatnosti niekto dovolal, preto právne účinky, t. j. subjektívne občianske právo a občianskoprávne povinnosti z takto absolútne neplatného právneho úkonu nevzniknú. V odôvodnení rozhodnutia sa musí súd zaoberať platnosťou takého právneho úkonu, iba vtedy, ak sám neplatnosť úkonu vyvodí alebo ak je neplatnosť úkonu účastníkmi konania iba tvrdená (rozsudok NS ČR sp. zn. 22Cdo 752/1999). V praxi sa absolútna neplatnosť právneho úkonu najčastejšie uplatňuje formou žaloby, ktorá smeruje naplnení, resp. určovacou žalobou, za podmienky, že existuje naliehavý právny záujem na tomto určení. Naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy zakladá právo dotknutej strany domáhať sa určenia práva alebo právneho vzťahu, napr. vlastníckeho práva alebo iného obdobného vecného práva, pričom súd skúma neplatnosť zmluvy ako predbežnú otázku. Absolútny neplatný právny úkon nespôsobí právne následne ani v prípade, že na jeho základe už bolo napr. plnené alebo kladne rozhodnuté o vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností (rozsudok NS SR sp. zn. 1Cdo/96/1995). Ak napr. zmluva o prevode nehnuteľností bola absolútne neplatná, môže to mať dôsledky pre ďalšie osoby, ktoré od nadobúdateľa nadobudli nehnuteľnosť neskôr, prípadne pre ich právnych nástupcov, napr. dedičov. Ak je tatko dotknutá zmluva o prevode nehnuteľnosti neplatná od začiatku, hľadí sa na ňu, ako keby vôbec nebola uzavretá, preto k prevodu nehnuteľnosti fakticky nedošlo.
30. Podľa § 132 ods. 1/ OZ, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou, alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.
31. Podľa § 460 Občianskeho zákonníka (ďalej OZ), dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.
32. Podľa § 628 ods. 2/ OZ, darovacia zmluva musí byť písomná, ak je predmetom daru nehnuteľnosť, a pri hnuteľnej veci, ak nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu veci pri darovaní.
33. Podľa ustanovenia § 212 odsek 1/, 2/ Civilný mimosporový poriadok, nezaradenie majetku alebo dlhov, ktoré boli medzi účastníkmi sporné, do dedičstva, nebráni účastníkom, aby sa domáhali svojho práva žalobou. Skončenie konania o dedičstve nebráni tomu, kto nebol účastníkom konania o dedičstve, aby sa domáhal svojho práva žalobou okrem prípadu, keď sa vykonala likvidácia dedičstva.
34. Podľa ust. 42 ods. 3/ zák. č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľnosti a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších právnych predpisov, p odpis prevodcu na zmluve, podpis povinného z predkupného práva, podpis povinného v prípade vzniku vecného bremena alebo podpis oprávneného v prípade zániku vecného bremena na zmluve, podpisy spoluvlastníkov na zmluve o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva alebo pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov musia byť osvedčené podľa osobitných predpisov;10a) ak sú tieto osoby zastúpené, ich podpis na splnomocnení musí byť tiež osvedčený. To neplatí, ak je účastníkom zmluvy štátny orgán, Slovenský pozemkový fond, obec alebo vyšší územný celok, Železnice Slovenskej republiky alebo ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľnosti vyhotovenú vo forme notárskej zápisnice alebo autorizovanú advokátom.
35. Prv, než sa súd zaoberal zisteným skutkovým stavom a jeho hodnotením z hľadiska hmotného práva, mal súd povinnosť sa v prvom rade vysporiadať s otázkou naliehavého právneho záujmu žalobcov na požadovanom určení podľa § 137 písm. c) CSP. Predmetom konania je totiž určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po neb. A. I. B.. Súd v tomto smere poukazuje na výklad ustanovenia § 137 písm. c) CSP, ktorý je uvedený v bode 25. odôvodnenia tohto rozsudku a na ustálenú rozhodovaciu prax súdov. Vo všeobecnosti možno skonštatovať, že pokiaľ žalovaný je zapísaný na určitom liste vlastníctva za vlastníka alebo spoluvlastníka nehnuteľnosti a žalobca je presvedčený o svojom vlastníckom práve, tak v takom prípade bezpochyby žaloba na určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľovi, je tým správnym nástrojom, ktorý slúži na odstránenie spornosti medzi stranami. Súd mal za to, že žalobcovia na nimi požadovanom určení majú naliehavý právny záujem, pretože pretrváva právna neistota viažuca sa k ich vlastníckemu právu.
36. V tomto konaní nebolo sporné, že neb. A. I. B. bol vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX v kat. úz. C.. Tieto nehnuteľnosti na základe darovacej zmluvy spísanej dňa 04.04.2024 za svojho života daroval žalovanej. Dňa 04.06.2024 bola medzi A. I. B. a žalovanou spísaná zmluva o zriadení vecného bremena podľa ktorej, podľa ktorej mal A. I. B. po darovaní nehnuteľnosti právo doživotného bývania a užívania nehnuteľnosti.
37. Žalobcovia ako dedičia po neb. A. I. B. sa domáhali určenia, že darovacia zmluva je absolútne neplatná, pretože podľa § 40 ods. 1/ Občianskeho zákonníka nebola táto zmluva urobená vo forme, ktorú vyžaduje zákon, pretože aj podľa ust. § 628 ods. 2/ Občianskeho zákonníka je potrebná písomná forma pri darovacej zmluve a podľa ust. § 42 ods. 3/ katastrálneho zákona je potrebné, aby podpis prevodcu na zmluve bol osvedčený podľa osobitných predpisov, v prípade ak zmluvu autorizuje advokát považuje sa tento podpis prevodcu za osvedčený. V konaní bolo preukázané, že A. I. B. predmetnú darovaciu zmluvu podpísal, ale jeho podpis na darovacej zmluve nebol osvedčený, pretože doložku o autorizácii podpísala G. L. C., ktorá v čase autorizácie podpisu darcu – prevodcu už nevykonávala aktívne prácu advokátky. Slovenská advokátska komora oznámila tak tunajšiemu súdu, ako aj v trestnom konaní vyšetrovateľke, že G. L. C. bola vyčiarknutá zo zoznamu advokátov k 06.02.2020. Táto skutočnosť mala za následok, že G. L. C. nemohla autorizovať podpis darcu, čo znamená, že darovacia zmluva nespĺňa náležitosti, ktoré ako platná zmluva spĺňať má, preto túto darovaciu zmluvu súd vyhodnotil ako absolútne neplatný právny úkon. Z takéhoto právneho úkonu nemožno nadobúdať práva a povinnosti, preto ani žalovaná sa nemohla stať výlučnou vlastníčkou nehnuteľností. Ako už bolo vyššie uvedené, súd skúmal otázku platnosti darovacej zmluvy ako otázku predbežnú, po vyhodnotení darovacej zmluvy ako absolútne neplatného právneho úkonu dospel k tomu záveru, že žalovaná nemohla nadobudnúť ako darkyňa do svojho výlučného vlastníctva nehnuteľnosti, preto tieto nehnuteľnosti zostali vo vlastníctve A. I. B..
Žalovaná namietala, že petit žaloby je nejasný a nezrozumiteľný, že nespĺňa náležitosti, ktoré podľa zákona má mať, čo však bližšie nešpecifikovala, teda súd nevedel vyhodnotiť tieto námietky žalovanej, ako relevantné voči petitu žaloby. V každom prípade však súd neprihliada len na petit žaloby, ale samotný obsah celej žaloby a sám vyhodnotí znenie petitu tak, aby bol materiálne vykonateľný. Podľa názoru súdu žalobcovia správne žiadali, aby súd určil, že nehnuteľnosti, ktoré za života ich otca A. I. B. boli jeho výlučným vlastníctvom, po jeho smrti patria do dedičstva po poručiteľovi, pretože v civilnom sporovom konaní súd neprejednáva dedičstvo, ale rozhoduje o určení práva. Prejednanie dedičstva prináleží notárovi ako súdnemu komisárovi, ktorého poverí príslušný súd. Po neb. A. I. B. sa vedie dedičské konanie, teda po právoplatnosti rozsudku, ktorým súd určil, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľovi, súdny komisár prejedná dedičstvo po poručiteľovi, pričom zahrnie do dedičstva aj vo výroku rozsudku špecifikované nehnuteľnosti..
38. Z dôvodov uvedených vyššie mal súd za to, že žaloba bola podaná dôvodne, žalobcovia preukázali absolútnu neplatnosť darovacej zmluvy, preto súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
39. Podľa § 162 ods. 1/ písm. a) CSP, súd konanie preruší, ak a)rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť,
40. Podľa § 164 CSP, ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na také konanie podnet.
41. Právny zástupca žalovanej pred pojednávaním vo veci samej dňa 07.05.2026 podal návrh na prerušenie konanie, s ktorým sa súd v priebehu konania neoboznámil, navyše právny zástupca žalovanej túto skutočnosť súdu ani neoznámil, pretože žiadosť o prerušenie konania bola založená do spisu až po rozhodnutí vo veci samej. Napriek tejto skutočnosti mal súd za to, že nie je dôvodom na prerušenie konania skutočnosť, že žalovaná podala žalobu voči G. L. C. o náhradu škody, pretože tieto skutočnosti nemajú žiadny zásadný vplyv na predmet už prebiehajúceho konania. Z toho dôvodu súd návrh žalovanej na prerušenie konania zamietol.
42. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1/ CSP tak, že v konaní plne úspešným žalobcom priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 % o výške, ktorej rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) /§ 363 CSP/.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania /§ 365 ods. 3 CSP/.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.