Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/81/2026

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Vallovej a členiek senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v spore žalobcov: 1. A. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom C., D. XXX/X, 2. E. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom C., D. XXX/X, obaja zastúpení advokátskou kanceláriou: Miroslava Kušnírová & Partners s. r. o., so sídlom Bratislava-Staré Mesto, Štefánikova 14, IČO: 54 296 498, proti žalovanej: F. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. XXX, zastúpená JUDr. Miroslavom Kučerom, advokátom, so sídlom Bratislava-Podunajské Biskupice, Krajinská 30, IČO: 31 763 944, o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 7. mája 2026 č. k. -98 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v jeho výrokoch I. a II. p o t v r d z u j e .

II. Žalobcom v 1. a 2. rade sa priznáva voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

III. Odvolanie žalovanej proti výroku III., ktorým bol návrh na prerušenie konania zamietnutý, o d m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol o žalobe žalobcov takto: „I. Súd u r č u j e, že do dedičstva po poručiteľovi A. H. B., I. B., nar. dňa 18. 03. 1946, r. č. XXXXXX/ XXX, zomrelý dňa XX. XX. XXXX, naposledy bytom C. J. B. XXX patria nehnuteľnosti, ktoré sú zapísané na liste vlastníctva č. XXX vedeného Okresným úradom Nové Zámky, katastrálny odbor, pre okres Nové Zámky, obec C., katastrálne územie C., a to pozemky parcely reg. „C“ č. 312/5 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 124 m2 spolu s rodinným domom so súp. č. XXX, par. č. 312/2 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 27 m2 spolu s garážou so súp. č. XXX, parc. č. 312/3 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 41 m2 spolu so skladom so súp. č. XXX, parc. č. 312/1 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 315 m2, parc. č. 313/2 - záhrada o výmere 176 m2. II. Žalobcovia majú nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100%, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. III. Súd návrh žalovanej na prerušenie konania z a m i e t a .“

1.1. Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. , , , , , , , , , Zákona o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon v znení neskorších právnych predpisov), ako aj zisteným skutkovým stavom.

1.2. Skôr, ako sa súd zaoberal zisteným skutkovým stavom a jeho hodnotením z hľadiska hmotného práva, vysporiadal sa s otázkou naliehavého právneho záujmu žalobcov na požadovanom určení v zmysle . Predmetom konania je určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po neb. A. H. B.. Súd v tomto smere poukázal na výklad ust. uvedený v bode 25. rozsudku, ako aj na ustálenú rozhodovaciu prax a konštatoval, že pokiaľ je žalovaný zapísaný na určitom liste vlastníctva za vlastníka alebo spoluvlastníka nehnuteľnosti a žalobca je presvedčený o svojom vlastníckom práve, tak bezpochyby žaloba na určení, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľovi je správnym nástrojom, ktorý slúži k odstráneniu spornosti, a preto žalobcovia majú na požadovanom určení naliehavý právny záujem, pretože pretrváva právna neistota, viažuca sa k ich vlastníckemu právu.

1.3. V konaní nebolo sporné, že nebohý A. H. B. bol vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX v kat. úz. C.. Tieto nehnuteľnosti na základe darovacej zmluvy spísanej dňa 04. 04. 2024 za svojho života daroval žalovanej. Dňa 04. 06. 2024 bola medzi A. H. B. a žalovanou spísaná zmluva o zriadení vecného bremena, podľa ktorej mal A. H. B. po darovaní nehnuteľnosti právo doživotného bývania a užívania nehnuteľnosti.

1.4. Žalobcovia ako dedičia po neb. A. H. B. sa domáhali určenia, že darovacia zmluva je absolútne neplatná, pretože podľa táto nebola urobená vo forme, ktorú vyžaduje zákon, pretože podľa je potrebná písomná forma pri darovacej zmluve a podľa Katastrálneho zákona je potrebné, aby podpis prevodcu na zmluve bol osvedčený podľa osobitných predpisov, v prípade, ak zmluvu autorizuje advokát, považuje sa tento podpis prevodcu za osvedčený. V konaní bolo preukázané, že A. H. B. predmetnú darovaciu zmluvu podpísal, ale jeho podpis na darovacej zmluve nebol osvedčený, pretože doložku o autorizácii podpísala F. K. C., ktorá v čase autorizácie podpisu darcu–prevodcu už nevykonávala aktívne prácu advokátky. Slovenská advokátska komora oznámila súdu, ako aj v trestnom konaní, že F. K. C. bola vyčiarknutá zo Zoznamu advokátov k 06. 02. 2020. Táto skutočnosť mala za následok, že F. K. C. nemohla autorizovať podpis darcu, čo znamená, že darovacia zmluva nespĺňa náležitosti, ktoré ako platná zmluva spĺňať má, preto súd túto darovaciu zmluvu vyhodnotil ako absolútne neplatný právny úkon. Z takéhoto neplatného právneho úkonu sa preto žalovaná nemohla stať výlučnou vlastníčkou nehnuteľností, a preto tieto zostali vo vlastníctve A. B..

1.5. Žalovaná namietala, že petit žaloby je nejasný a nezrozumiteľný. Súd neprihliadal len na petit žaloby, ale aj samotný obsah žaloby a sám vyhodnotí znenie petitu tak, aby bol materiálne vykonateľný. Podľa názoru súdu, žalobcovia správne žiadali, aby súd určil, že nehnuteľnosti, ktoré za života ich otca A. H. B. boli jeho výlučným vlastníctvom, po jeho smrti patria do dedičstva po poručiteľovi, pretože v Civilnom sporovom konaní súd neprejednáva dedičstvo, ale rozhoduje o určení práva. Prejednanie dedičstva prináleží notárovi ako súdnemu komisárovi, ktorého poverí príslušný súd. Po neb. A. H. B. sa vedie dedičské konanie, teda po právoplatnosti rozsudku, ktorým súd určil, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľovi, súdny komisár prejedná dedičstvo po poručiteľovi, pričom zahrnie do dedičstva aj vo výroku rozsudku špecifikované nehnuteľnosti.

1.6. Z vyššie uvedených dôvodov súd mal za to, že žaloba bola podaná dôvodne, žalobcovia preukázali absolútnu neplatnosť darovacej zmluvy, a preto súd žalobe vyhovel.

1.7. S poukazom na ust. a súd posúdil návrh žalovanej na prerušenie konania. Tento návrh bol podaný pred pojednávaním vo veci samej dňa 07. 05. 2026, s ktorým sa súd v priebehu konania ani neoboznámil, navyše, právny zástupca žalovanej túto skutočnosť súdu ani neoznámil. Žiadosť o prerušenie konania bola založená do spisu až po rozhodnutí vo veci samej. Napriek tejto skutočnosti, mal súd za to, že nie je dôvodom na prerušenie konania. Skutočnosť, že žalovaná podala voči F. K. C. žalobu o náhradu škody, nemá žiaden zásadný vplyv na predmet už prebiehajúceho konania. Z tohto dôvodu súd návrh žalovanej na prerušenie konania zamietol.

1.8. O trovách konania súd rozhodol podľa a úspešným žalobcom priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadla v zákonnej lehote odvolaním žalovaná, ktorá sa domáhala jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Namietala, že neboli splnené procesné podmienky a súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

2.1. Namietala, že súd vo veci rozhodol nesprávne o naformulovanom žalobnom petite a tento bez ďalšieho preniesol do enunciátu súdneho rozhodnutia. Správne mal súd konať o žalobe so žalobným petitom takým, že určí, že neb. A. H. B., nar. XX. XX. XXXX, zomr. XX. XX. XXXX bol v čase smrti vlastníkom nehnuteľností, tak ako je to uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia. Súd je viazaný žalobným petitom a bolo tak nesprávne žalované a žaloba mala byť ako bezzákladná zamietnutá. Súd svojím rozhodnutím budúcemu súdnemu komisárovi, ktorý bude poverený prejednať znovu dedičstvo po nebohom, diktovať, čo patrí do dedičstva, pričom notár bude poverený dedičstvo prejednať a súd mu nemá čo diktovať, čo do dedičstva patrí, alebo nie. Súd má určiť, či nebohý v čase smrti niečo vlastnil, alebo nevlastnil.

2.2. V čase rozhodovania súdu v merite veci dňa 07. 05. 2026 bol na súde v jeho podateľni uplatnený nárok žalovanej na prerušenie konania. Konajúca sudkyňa vo veci komentuje túto skutočnosť v bode 41. rozsudku, pričom pred vynesením rozsudku sa s týmto návrhom neoboznámila a jej právny zástupca nebol povinný konajúcu sudkyňu oboznamovať s tým, čo dal a kedy do podateľni súdu, napriek tomu, že pracovníčka podateľne bola upozornená, že dňa 07. 05. 2026 je vo veci pojednávanie a bola požiadaná, aby žiadosť o prerušenie konania založila konajúcej sudkyni do spisu, čo však neurobila a nemožno to preto dávať jej na ťarchu alebo na ťarchu jej advokáta. Konajúca sudkyňa o uplatnenom nároku na prerušenie konania pred rozhodnutím v merite veci vôbec nekonala, čoho dôkazom je aj zápisnica z pojednávania a zvuková nahrávka. Sudkyňa nemohla rozhodnúť o návrhu na prerušenie konania spolu s rozhodnutím vo veci samej, ale rozhodla až dodatočne, po vynesení rozsudku, „od stola“. Takéto konanie považuje za konanie v rozpore so zákonom a je to hrubým porušením ust. , čo je dôvodom na zrušenie napadnutého rozsudku. Dôvody, ktoré ju viedli na podanie návrhu na prerušenie konania, sú uvedené v jej podaní zo dňa 07. 05. 2026. Ďalej poukázala na to, že súd prvej inštancie nesprávne predkladal spis nadriadenému súdu na rozhodnutie o údajnej námietke zaujatosti, ktorú v tejto veci nikto nevzniesol, čo bolo aj dôvodom vrátenia veci súdu prvej inštancie. S poukazom na závažné pochybenia súdu prvej inštancie má za to, že jej bolo odňaté právo riadne sa brániť v konaní pred súdom, bolo porušené jej základné právo na spravodlivý proces.

3. K podanému odvolaniu žalovanej sa písomne vyjadrili žalobcovia, ktorí navrhli rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v celom rozsahu potvrdiť a priznať im trovy odvolacieho konania.

3.1. Pokiaľ žalovaná namieta nesprávne naformulovaný žalobný petit, poukazujú na doterajšiu rozhodovaciu súdnu prax, ktorá ustálila, že žalobou o určenie, že konkrétna vec patrí do dedičstva, sa môže v sporom konaní domáhať ten, kto je dedič, resp. do úvahy prichádzajúcim dedičom alebo ich právnym nástupcom voči inej osobe ako dedičovi. Žaloba o určenie, že určitá vec patrí do dedičstva po poručiteľovi nepredstavuje tzv. inú žalobu, ale žalobu podľa a sleduje ochranu vlastníckeho práva. Poukázali na rozhodnutie R 32/2011, ako aj uznesenie NS SR sp. zn. , ako aj . Majú za to, že petit bol uvedený správne, a ako aj uvádza Najvyšší súd SR, rozsudky s určovaním vlastníckeho práva do minulosti nie sú výrokmi zodpovedajúcimi právnej úprave zakotvenej v Civilnom procesnom kódexe.

3.2. Pokiaľ žalovaná poukazuje na to, že v deň pojednávania dňa 07. 05. 2026 podala prostredníctvom svojho právneho zástupcu do podateľni na okresnom súde návrh na prerušenie konania, majú za to, že sa jedná o obštrukciu zo strany žalovanej; že bol takýto návrh o prerušenie konania podaný, žalovaná nespomenula na uvedenom pojednávaní. Rovnako s touto skutočnosťou neoboznámila súd, ani jej právny zástupca. Napriek uvedenému, má za to, že nie je tu dôvod na prerušenie konania. Tá skutočnosť, že žalovaná podala voči F. K. C. žaloba o náhradu škody, nemá žiadny zásadný vplyv na predmet už prebiehajúceho konania. Poukázali na ust. , ako aj a majú za to, že pokiaľ súd prvej inštancie návrh na prerušenie konania podľa zamietol, ide o rozhodnutie, ktoré má v zmysle povahu uznesenia a ust. proti takémuto rozhodnutiu súdu prvej inštancie odvolanie nepripúšťa. Navrhli preto, aby odvolanie žalovanej proti výroku III. podľa odmietol.

4. Žalovaná sa k vyjadreniu žalobcov písomne nevyjadrila.

5. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd ( – ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou stranou – žalovanou, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané v zákonom stanovenej lehote a zistení, že odvolanie spĺňa náležitosti uvedené v a nasl. preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie, viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania ( a ), viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie, bez nariadenia odvolacieho pojednávania, s verejným vyhlásením rozsudku (, ) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné, keď po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci a vec správne posúdil po právnej stránke, preto rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej ako vecne správny podľa potvrdil a odvolanie žalovanej proti výroku III., ktorým jej návrh na prerušenie konania zamietol, odmietol podľa .

6. Žalobcovia v 1. a 2. rade ako právni nástupcovia po poručiteľovi A. H. B., nar. XX. XX. XXXX, zomr. XX. XX. XXXX sa domáhali určenia, že do dedičstva po poručiteľovi A. H. B. patria nehnuteľnosti, ktoré sú zapísané na LV č. XXX, vedeného Okresným úradom Nové Zámky, katastrálny odbor, okres Nové Zámky, obec C., kat. úz. C., a to pozemky registra „C“ č. 312/5 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 124 m2 spolu s rodinným domom so súp. č. XXX, parcela č. 312/2 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 27 m2 spolu s garážou so súp. č. XXX, parc. č. 312/3 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 41 m2 spolu so skladom so súp. č. XXX, parc. č. 312/1 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 315 m2, parc. č. 313/2 – záhrada o výmere 176 m2.

6.1. Žalobu odôvodňovali tým, že darovacou zmluvou zo dňa 04. 04. 2024 previedol ich otec, neb. A. H. B. na žalovanú uvedené nehnuteľnosti, pričom darovacia zmluva bola spísaná a autorizovaná F. K. C.. Žalobcovia sa v dedičskom konaní dozvedeli, že F. K. C. v čase spísania a autorizácie darovacej zmluvy bola vyčiarknutá zo Zoznamu advokátov s účinnosťou od 06. 02. 2020, preto mali za to, že darovacia zmluva nebola autorizovaná oprávnenou osobou, nemá právne účinky, ktoré Katastrálny zákon s autorizáciou spája, a teda darovacia zmluva je absolútne neplatná.

7. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žalobcovia majú na požadovanom určení naliehavý právny záujem v zmysle a vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že A. H. B. predmetnú darovaciu zmluvu podpísal, ale jeho podpis na darovacej zmluve nebol osvedčený, pretože doložku o autorizácii podpísala F. K. C., ktorá v čase autorizácie podpisu darcu–prevodcu už nevykonávala aktívne prácu advokátky. Uvedenú skutočnosť mal preukázanú z oznámenia Slovenskej advokátskej komory, ako aj z potvrdenia v trestnom konaní pred vyšetrovateľkou. Z takto neplatného právneho úkonu nemohla žalovaná preto nadobudnúť práva a povinnosti, nemohla sa stať výlučnou vlastníčkou nehnuteľností, a preto po vyhodnotení si otázky platnosti darovacej zmluvy ako otázky predbežnej, keď darovaciu zmluvu súd vyhodnotil ako absolútne neplatný právny úkon, dospel súd k záveru, že žaloba žalobcov je dôvodná, a preto rozhodol tak, že jej v celom rozsahu vyhovel.

8. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

8.1. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, príp. doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8.2. Ustanovenie dáva odvolaciemu súdu možnosť vypracovať tzv. skrátené odôvodnenie rozhodnutia. Možnosť vypracovania takéhoto odôvodnenia je podmienená tým, že odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie, a to po skutkovej, ako aj právnej stránke. Odvolací súd musí však odpovedať na podstatné a právne dôvody odvolania a nemôže sa obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, príp. na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia doplniť ďalšie dôvody.

9. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku vo veci samej a konania, ktoré mu predchádzalo, ako aj odvolania žalovanej vo veci samej, keď dôvodmi a rozsahom podaného odvolania je odvolací súd viazaný, dospel k záveru, že vo veci súd prvej inštancie vykonal dostatočné dokazovanie, jednotlivé dôkazy vyhodnotil správne a na ich základe aj vec správne právne posúdil. Následne vo veci rozhodol napadnutým rozsudkom, ktorým sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje, a preto ho podľa potvrdil. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie podľa rozsudok tak po právnej, ako aj skutkovej stránke dostatočne odôvodnil, s týmto odôvodnením sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje, a preto odkazuje na správnosť záverov súdu prvej inštancie s poukazom na ust. .

10. Vo vzťahu k podanému odvolaniu žalovanej vo veci samej proti rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd prioritne zdôrazňuje, že v zmysle a v spojení s je viazaný nielen rozsahom, ale aj konkrétnymi dôvodmi odvolania, ktoré odvolávajúca strana vymedzí v zákonom stanovenej lehote na podanie tohto opravného prostriedku. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej posudzoval výlučne z hľadiska odvolacích dôvodov označených v odvolaní.

10.1. Žalovaná namietala v podanom odvolaní rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej, keď podľa jej názoru súd prvej inštancie rozhodol o nesprávne naformulovanom žalobnom petite, ktorý bez ďalšieho preniesol aj do výrokovej časti súdneho rozhodnutia. Podľa jej názoru mal súd konať o žalobe s petitom, ktorým by bolo určené, že neb. A. H. B., nar. XX. XX. XXXX, zomr. XX. XX. XXXX bol v čase smrti vlastníkom nehnuteľností, tak ako sú uvedené v enunciáte súdneho rozhodnutia.

11. Súdna prax akceptuje žaloby, ktorými sa dedič domáha určenia, že tá-ktorá vec patrí do dedičstva po poručiteľovi. V konaní o takýchto žalobách ide o posúdenie, či poručiteľ bol v čase smrti vlastníkom tejto veci. Požadované určenie sa tu vzťahuje ku dňu smrti poručiteľa a okolnosti, ktoré nastali po tomto dni, nemôžu mať vplyv na rozhodnutie súdu. Treba dodať, že ak súd vyhovie žalobe požadujúcej uvedené určenie a vec je následne prejednaná v konaní o dedičstve ako majetok poručiteľa, nepotvrdzuje rozhodnutie o dedičstve (osvedčenie o dedičstve), že dedič je v súčasnosti vlastníkom veci. Po smrti poručiteľa môžu vo všeobecnosti nastať právne skutočnosti, s ktorými právny poriadok spája vznik vlastníckeho práva iného (napr. vydržaním). V konaní, v ktorom sa zisťuje, či určitá vec bola v čase smrti poručiteľa v jeho vlastníctve, sú však takéto (neskoršie) skutočnosti právne bezvýznamné (uznesenie NS SR zo 16. 12. 2010).

12. Určovacou žalobou môže byť určená len existencia práva, príp. právneho vzťahu existujúceho ku dňu vyhlásenia rozsudku. Obsahom žaloby nemôže byť určenie práva za dobu minulú a ani do budúcnosti (pozri rozhodnutie NS SR sp. zn. , ). Z tohto pravidla judikatúra pripúšťa výnimky, a to v podobe žalôb o určenie, že určitá osoba bola ku dňu smrti vlastníkom veci, resp. žaloba, že určitá vec patrí do dedičstva (rozhodnutie NS SR sp. zn. , ). Napokon, je prípustná len taká určovacia žaloba, ktorou sa vytvára právny základ pre právny vzťah strán sporu, a tým sa predíde prípadným ďalším žalobám (rozhodnutie NS SR sp. zn. ).

13. Aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR zo dňa 31. 03. 2014 sp. zn. (judikát R 3/2015) vyplýva...“Dedič je aktívne legitimovaný len na podanie žaloby o určenie, že vec (jej spoluvlastnícky podiel) patrí do dedičstva po poručiteľovi (obdobne tiež rozhodnutie NS SR z 28. 10. 2021 sp. zn. ).

14. Právna úprava dedenia vychádza z uplatnenia úradnej ingerencie pri nadobúdaní dedičstva. Riešenie právnych vzťahov, ktoré vznikli v dôsledku smrti poručiteľa, patrí do právomoci súdu a konaním o dedičstve poveruje súd notára, aby vo veci konal a rozhodol ( ). Ustanovenie rieši situáciu, ak do dedičského konania z dôvodu skutkovej spornosti nie je zaradený konkrétny majetok, a to podaním samostatnej sporovej žaloby o určenie, že vec/nehnuteľnosť patrí do dedičstva po poručiteľovi. Nadobudnutie vlastníctva k nehnuteľnosti dedením možno zapísať do katastra na základe právoplatného uznesenia súdu v zmysle v dedičskom konaní po nebohých poručiteľoch procesným postupom v zmysle ust. až (konanie o dedičstve).

14.1. Z uvedeného teda vyplýva, že až po rozhodnutí súdu o samostatnej sporovej žalobe, akou je aj žaloba v danej veci, že určitá vec, resp. nehnuteľnosť patrí do dedičstva po poručiteľovi, môže byť prejednaná následne v dedičskom konaní, a to procesným postupom, ktorý je upravený v .

Rozhodovanie súdu v spore o určenie, že vec patrí do dedičstva po poručiteľovi, nenahrádza konanie o dedičstve (rozhodnutie NS SR sp. zn. zo 16. 12. 2008).

15. Z vyššie uvedených dôvodov, ako aj s poukazom na jednotnú a konštantnú judikatúru, odvolací súd má za to, že odvolacia námietka žalovanej o nesprávne formulovanom žalobnom petite nie je dôvodná, keď súdna prax pripúšťa žaloby tak o určenie, že určitá osoba bola ku dňu svojej smrti vlastníkom veci, tak aj žaloby, že určitá vec patrí do dedičstva. Z uvedených dôvodov bolo potrebné rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej ako vecne správny podľa a potvrdiť.

16. Žalovaná napadla odvolaním aj výrok III., ktorým súd prvej inštancie návrh žalovanej na prerušenie konania zamietol.

16.1. Podľa písmeno c/ odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

16.2. Podľa proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.

16.3. Podľa odvolanie je prípustné len proti uzneseniu súdu prvej inštancie o: a/ zastavení konania b/ odmietnutí podania vo veci samej c/ odmietnutí žaloby na obnovu konania d/ návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia e/ zrušenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia podľa a f/ nápravu na opravu chýb v písaní a počítaní a iných zrejmých nesprávností, okrem odôvodnenia g/ zamietnutí návrhu na doplnenie rozsudku h/ zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie i/ návrhu na predbežnú vykonateľnosť rozsudku j/ odklade vykonateľnosti rozhodnutia k/ povinnosti zložiť zábezpeku vo veciach práva duševného vlastníctva l/ zabezpečení dôkazného prostriedku m/ nároku na náhradu trov konania n/ prerušení konania podľa a o/ návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia a vo veci výkonu cudzieho rozhodnutia.

17. Neprípustnosť odvolania vyplýva z citovaného , v zmysle ktorého je odvolanie proti uzneseniu súdu prvej inštancie prípustné, len ak to zákon pripúšťa. Taxatívny výpočet uznesení okresného súdu, proti ktorým je odvolanie prípustné, je uvedené i v , pričom v tomto ustanovení sa nenachádza uznesenie, resp. rozhodnutie vydané podľa , ktorým dôjde k zamietnutiu návrhu na prerušenie konania. Inak povedané, o všetkých iných uzneseniach, okrem tých, ktoré sú uvedené v , platí, že proti nim nemožno podať odvolanie. Preto odvolaciemu súdu nezostávalo nič iné, len odvolanie žalovanej proti výroku III. rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým súd jej návrh na prerušenie konania zamietol, podľa odmietnuť.

18. Žalovaná v podanom odvolaní namietala v zmysle nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie, ktorý mal za následok porušenie práva na spravodlivý proces. Namietala, že v deň pojednávania, dňa 07. 05. 2026, podala v podateľni súdu prvej inštancie návrh na prerušenie konania. Konajúca sudkyňa o tomto návrhu nekonala, čo vyplýva aj z bodu 41. rozsudku, nemohla preto o ňom rozhodnúť spolu s rozhodnutím vo veci samej, rozhodla o ňom až po vynesení rozsudku „od stola“. Na uvedený odvolací dôvod odvolací súd uvádza, že o naplnenie odvolacieho dôvodu v zmysle pôjde vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé. Postup súdu musí byť hodnotený v kontexte celého konania. Na jednej strane bolo vecou súdu podanie o návrhu na prerušenie konania doručiť konajúcej sudkyni včas, na druhej strane, žalovaná mohla takýto návrh na prerušenie konania predniesť priamo na pojednávaní dňa 07. 05. 2026, teda v rovnaký deň, ako bol žalovanou podaný návrh na prerušenie konania do podateľne súdu, príp. súd upovedomiť, že bezprostredne pred pojednávaním bol podaný návrh na prerušenie konania. Napriek uvedenému postupu, samotný návrh na prerušenie konania nemal žiaden zásadný vplyv na konanie a rozhodnutie súdu vo veci samej, a preto nie je možné prijať záver, že by postupom súdu prvej inštancie došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

19. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa a a úspešným žalobcom v 1. a 2. rade v odvolacom konaní priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).