Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7C/26/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, sudkyňou JUDr. Alenou Moravčíkovou, v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX/X, XXX XX B., zast. advokátom JUDr. Ľubomírom Kišacom, so sídlom Škultétyho 1597/7, Topoľčany, proti žalovaným: 1/ C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX/X, B. a 2/ D. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX/X, B., obaja zast. advokátom JUDr. Martinom Kákošom, so sídlom kancelárie Bernolákova 1546/32, Topoľčany, o určenie práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovaní v 1 a 2 rade majú nárok voči žalobcovi na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa v podanej žalobe doručenej súdu dňa 11.11.2024 domáhal určenia, že žalobca nadobudol vydržaním právo zodpovedajúcemu vecnému bremenu, ktoré pozostáva z jeho práva prechodu cez pozemok žalovaných a povinnosť žalovaných strpieť vykonávanie práva prechodu žalobcom. Svoju žalobu žalobca odôvodnil tým, že žalobca je vlastníkom nehnuteľností, ktoré sú zapísané na E. F. G., katastrálny odbor nachádzajúcich sa v okrese G., obec B., k. ú. B. evidovaných na LV č. XXXX, parcely registra „H.” s parcelným číslom XXX/X, výmera XXX m2, druh záhrada, s parcelným číslom XXX/X, výmera XXX m2, druh zastavaná plocha a nádvorie, s parcelným číslom XXX/X, výmera XX m2, druh záhrada a rodinný dom so súpisným číslom XXX na parcele č. XXX/X, hospodárska budova súpisné č. XXXX na parc. č. XXX/X. Zároveň žalovaní sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, ktoré sú zapísané na E. F. G., katastrálny odbor nachádzajúcich sa v okrese G., obec B., k. ú. B. evidovaných na LV č. XXXX, parcely registra „H.” s parcelným číslom XXX/X, výmera XXX m2, druh zastavaná plocha a nádvorie, s parcelným číslom XXX/X, výmera XXX m2, druh záhrada, s parcelným číslom XXX/ X, výmera XX m2, druh záhrada, s parcelným číslom XXX/X, výmera XX m2, druh zastavaná plocha a nádvorie, s parcelným číslom XXX/X, výmera X m2, druh zastavaná plocha a nádvorie, s parcelným číslom XXX/X, výmera XX m2, druh záhrada, s parcelným číslom XXX/X, výmera XX m2, druh zastavaná plocha a nádvorie a rodinný dom so súpisným číslom XXX na parcele č. XXX/X. Ďalej žalobca uviedol, že jediná prístupová cesta k parcele č. XXX/X, ktorá sa odjakživa používala bola cez parcelu č. XXX/

X. Tento stav pretrvával minimálne 61 rokov a bol každým akceptovateľný. Podľa tvrdenia žalobcu až posledné roky začali žalovaní znemožňovať prístup žalobcovi k jeho parcele č. XXX/X. Žalovaní si túto parcelu oplotili a zriadili si na nej parkovisko. Na základe uvedeného je zrejmé, že žalobca ako i právni predchodcovia pred ním vykonávali právo prechodu a prejazdu cez parc. č. XXX/X pokojne nerušene a dobromyseľne. V závere uviedol, že právo zodpovedajúce vecnému bremenu – právu prechodu a prejazdu cez parc. č. XXX/X nadobudol výkonom práva (vydržaním).

2. PZ žalovaných sa k žalobe vyjadril, že nie je pravdou, že jediná prístupová cesta k parc. č. XXX/X je možná iba cez parc. č. XXX/X. V skutočnosti má žalobca prístup k svojej parc. č. XXX/X zozadu cez obecnú parc. č. XXX a tento prístup aj reálne využíva. Nesúhlasili s tvrdením, že by sa prístup cez ich parc. č. XXX/X využíval 61 rokov. Pri kúpe týchto nehnuteľností ich predávajúci neupovedomili o tom, že by táto parcela bola využívaná ako prístupová cesta. Navyše v tom čase boli parcely č. XXX/X I. XXX/X oddelené plotom a neexistovala tam žiadna bránička. Z dôvodu havarijného stavu plotu, žalovaní tento plot v roku 2019 nahradili novým plotom a urobili bránku presne na tom istom mieste. Avšak žalobca trval na tom, aby bránka nezasahovala na jeho pozemok, tak novú bránku muselo žalovaní zúžiť tak, aby sa brána otvárala dovnútra, bez toho aby siahala na pozemok žalobcu. Následne si žalobca svoju parc. č. XXX/X oplotil. Ďalej uviedli, že v zmysle uvedeného považujú žalobcov nárok za nedôvodný. Uvedený problém bol riešený aj na obecnom úrade v B. a aj tam bolo žalobcovi oznámené, že má prístup k svojej parcele č. XXX/X cez obecnú parcelu č. XXX. V závere svojho vyjadrenia poukázali žalovaní tiež na to, že oprávnenie zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť aj vydržaním, avšak predpokladom tohto spôsobu nadobudnutia je nepretržitý výkon práva po dobu najmenej 10 rokov.

3. Žalobca vo svojom nasledujúcom vyjadrení uviedol, že popiera tvrdenia žalovaných, že by mal prístup k svojej parcele cez obecnú parcelu č. XXX a že by ju využíval nakoľko na uvedenej parcele sa nachádza potok, vedľa ktorej je len úzky núdzový chodník, ktorý v prípade zvýšenia hladiny v potoku zaplaví. Uviedol, že namieta, že by boli predmetné parcely oplotené a že by tam nebol žiadny prechod ani bránička. Predmetné pozemky boli čiastočne oplotené, ale prechod bol medzi nimi vždy voľný. Taktiež namietal aj tvrdenia, že by mu bolo zo strany obce oznámené, že má využívať prístup k svojej parcele cez obecnú parcelu č.XXX. Ďalej sa vo vyjadrení pridržiaval svojich tvrdení zo žaloby.

4. PZ žalovaných sa vo svojom vyjadrení zo dňa 21.03.2025 pridržiaval svojich tvrdení uvedených v predošlom vyjadrení. Zároveň pripojil aj fotografie, ktoré majú vyvracať tvrdenia žalobcu o obecnej parcele č. XXX, s tým že uviedli, že chodník je prechodný a za celých 9 rokov, čo sú majiteľmi predmetných nehnuteľností sa nezaplavil. Zároveň uviedli, že oplotením nijakým spôsobom nezabránili žalobcovi prístup na jeho parcelu, nakoľko oni len nahradili pôvodné oplotenie novým.

5. PZ žalobcu následne svojim podaním zo dňa 22.09.2025, doložil čestné prehlásenie E. J. a podanie informácie obcou B., na základe ktorých sa snažil preukázať skutočnosť, že predmetná parcela č. XXX/ X sa od roku 1957 využívala na prechod na parc. č. XXX/X, pričom tento stav bol rešpektovaný zo strany vlastníkov.

6. PZ žalovaných vo svojom vyjadrení uviedol, že od E. J. predmetnú nehnuteľnosť nekupovali a bývalí majitelia im neuviedli, že by sa predmetná parcela používala ako prechod na parc. č. XXX/X. Majú za to, že žalobca nepreukázal oprávnenú držbu, spojenú s dobromyseľnosťou držiteľa práva. K naplneniu podmienky dobrej viery nestačí, keď tvrdené právo k nehnuteľnosti bolo dlhodobo vykonávané bez toho, aby vlastník v jeho výkone bránil. V tomto smere žalovaní poukázali na uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. . Zároveň poukázal na špekulatívne konanie žalobcu, ktorý po skutočnostiach uvedených žalovanými o prechode na jeho parcelu cez obecnú par. č. XXX, previedol vlastnícke právo par. č. XXX darovacou zmluvou na zrejme jemu blízku osobu. V závere svojho vyjadrenia žalovaní uviedli svoje návrhy na vykonanie dôkazov.

7. PZ žalobcu vo svojom ďalšom vyjadrení poukázal na podporu svojich tvrdení na judikatúru Najvyššieho súdu SR týkajúcu sa dobromyseľnosti držiteľa a oprávnenosť držby. Uviedol, že parc. č. XXX nepreviedol špekulatívne, ale previedol ich na svoju dcéru z dôvodu, že už v minulosti jej mala byť darovaná. Ďalej sa pridržiaval svojich tvrdení uvádzaných už predchádzajúcich vyjadreniach.

8. Na pojednávaní konanom dňa 26.09.2025 PZ žalobcu uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiavajú písomných podaní, žaloby zo dňa 11.11.2024 a doterajších písomných vyjadrení. Pokiaľ ide o právne

zdôvodnenie poukázali na to, že žalobca nebol v tomto práve až do tej doby, kým parcelu č. XXX/ X nenadobudli žalovaní nikdy rušený, rovnako tento stav bol akceptovaný právnymi predchodcami žalovaných. Dôvodom pre podanie žaloby bolo to, že žalovaní začali znemožňovať prístup k parcele žalobcu, túto si oplotili a zriadili na nej parkovisko, pričom žalobca nemá možnosť iného prístupu na svoju parcelu. Namietajú obranu žalovaných, že by mohol využívať na prístup obecnú parcelu, ktorá je vedená ako vodná plocha, nakoľko cez túto obecnú parcelu vzhľadom k tomu, že sa jedná o vodnú plochu nie je možný prístup. Ako dôkazy navrhli v tejto veci vypočuť okrem žalobcu aj svedkov A. A., E. K., J. B.. Poukázali tiež na čestné vyhlásenie E. J., ako aj správu od obce B., z ktorých je zrejmé, že parcela žalovaných bola využívaná na prechod k parcele žalobcu a že v minulosti až do doby, kedy získali parcelu č. XXX/X žalovaní bol tento stav rešpektovaný a žalobca nebol v užívaní parcely č. XXX/X ako prechod k svojej parcele nikým rušený. Taktiež navrhli vo veci vykonať obhliadku na mieste samom na preukázanie toho, že žalobca nemá k svojej parcele prístup cez obecnú parcelu č. XXX, ako to tvrdia žalovaní. Tiež poukázali na listiny z katastra, ktoré už boli doložené do spisu a z ktorých je zrejmé, resp. sa konštatuje právo prechodu cez parcelu č. XXX/X podľa katastrálnej mapy CKN parcela č. XXX/X vo vyznačenom rozsahu v prospech vlastníka parcely č. XXX/X podľa GP XX/XXXX. Uviedli, že toto vyplýva aj z rozhodnutia E. G. č. L. z X.X.XXXX. V podrobnostiach sa pridržiavali žaloby a písomných podaní.

9. Žalobca na pojednávaní uviedol, že sa pridržiava toho, čo povedal PZ. Kúpil to v roku 1977 od E. H., M. N., O. K. a odvtedy to takto užíva. On sa tam narodil v tej ulici, bývali tam aj rodičia. Hrával sa tam ako decko a ten prechod platil stále, nebol problém. Problémy začali, keď žalovaným nepredal záhradku. Aj po tom, čo žalovaní kúpili dotknuté nehnuteľnosti chodil cez ten pozemok a bráničku 2 roky. Problémy začali po 2 rokoch, uviedlo, že si myslí si, že preto, že oni tú parcelu chceli kúpiť a on im ju nepredal. Ani nemohol, nakoľko tam bolo zriadené záložné právo.

10. PZ žalovaných na pojednávaní uviedol, že nesúhlasia s podanou žalobou, považujú ju za nedôvodnú. Žalovaní petit zamietali ako zmätočný, aj skutkové tvrdenia uvedené v žalobe ako zmätočné. Doposiaľ stále nemajú vedomosť o tom, že by bol prezentovaný titul od ktorého žalobca odvodzuje svoje nadobudnutia vecného bremena, ktorý by bol spôsobilý nahradiť dobromyseľnosť. Pridržiavali sa svojich vyjadrení, keďže súdna judikatúra stanovuje, že samotný stav, že bol akceptovaný prechod cez parcelu nespôsobuje dobromyseľnosť vstupu do držby vecného práva na nadobudnutie práva prechodu. Nesúhlasili, že by žalovaní nejako zmenili stav oplotenia, uviedli, že je pravdou, že renovovali pôvodný plot, no mali zato, že aj z listinných dôkazov a fotografií vyplýva, že žalobca má možnosť prístupu zozadu, a poukázali aj na fakt, že žalobca na jednej strane tvrdí, že mu je bránené prístupu k svojej nehnuteľnosti a že sa k nej nemá ako dostať, ale na výzvu obce na odstránenie zaburinenia tohto pozemku, toto zaburinenie odstránil a to prístupom zozadu. Čo sa týka dôkazov a navrhli výsluch žalobcu, žalovaných a vyžiadanie listinných dôkazov z katastra a s ohľadom na predložené čestné prehlásenie uviedli, že predložené potvrdenie obce B. nijako nepreukazuje využívanie predmetnej parcely ako prístupovej cesty. Čo sa týka argumentácie, že žalobcom predložené listiny z katastra majú potvrdzovať existenciu práva prechodu, tak oni mali zato, že kataster konštatoval , že takéto právo nevzniklo a záznamoch neexistuje žiaden dôkaz o tom, že by bol nejaký titul spôsobilý, či už aj právne neperfektný založiť takéto právo. Pokiaľ ide o geometrický plán, v ktorom sa plánovalo zriadenie takéhoto vecného bremena poukázali na to, že žalobca nežiada zriadenie v tomto rozsahu, žaluje v celej parcele, čo teda absolútne nie je dôvodné a bolo preukázané, že žiadna listina spôsobilá takéto vecné bremeno zriadené v katastri nebola. Poukázali na to, že im nie je jasné, prečo potom žalobca toto neriešil, či už odplatne alebo bezodplatne s vlastníkmi. Žalovaní predmetnú nehnuteľnosť nadobúdali v dobrej viere, že je bez tiarch, o čom svedčila aj evidencia v katastri na liste vlastníctva, žiadne ťarchy uvedené neboli a predávajúci v kúpnej zmluve, ktorú v ich ostatnom vyjadrení doložili prehlásil, že nemá vedomosť o žiadnych ťarchách a že žiadne ťarchy s titulom práva prechodu tam nie sú. Z tohto dôvodu považujú žalobu za nedôvodnú. S ohľadom na vyjadrenie pána žalobcu, ktorý tvrdil, že nehnuteľnosť kúpil v roku 1977 poukázali na to, že z evidencie aj z listín vyplýva, že ju nadobudol titulom o vydržaní. V tom videli zásadný rozpor už len ohľadom toho, ako vstúpil do užívania.

11. Žalovaní na pojednávaní zhodne uviedli, že sa pridržiavajú vyjadrení ich PZ.

12. Na pojednávaní konanom dňa 21.11.2025 PZ žalobcu uviedol, že sa pridržiava prednesu na minulom pojednávaní, trvajú na podanej žalobe z tých dôvodov ako sú uvedené v písomnej žalobe a v následných písomných vyjadreniach. Od posledného pojednávania sa pokúsili neformálne o dohodu v tom zmysle,

že klient cez neho navrhol PZ žalovaných, že by bol ochotný aj s nimi uzavrieť písomnú zmluvu o zriadení vecného bremena samozrejme za odplatu, pričom ich stanovisko bolo také, že s tým nesúhlasili.

13. PZ žalovaných na pojednávaní uviedol, že sa plnom rozsahu pridržiava písomných vyjadrení. Trvali na tom, že judikatúra hovorí o tom, že pri vydržaní sa má špecifikovať ten titul, podľa ktorého odvodzuje to svoje právo a zo žiadneho vyjadrenia vôbec nevyplýva, akým titulom, kedy, od koho mala byť nejaká dohoda o vecnom práve zriadená. Poukázal na to, že sám žalobca sa vyjadril, že nikto nepovažoval za potrebné uvádzať to do zmluvy, keďže každý vedel a rešpektoval, že sa cez parcelu č. XXX/X chodí na parcelu č. XXX/X. Mali za to, že aj toto svedčí o tom, že v tomto prípade nemožno hovoriť o existencii vecného práva, keďže toto má inú právnu váhu než možno nejaký súhlas s tým, že niekto niekadiaľ môže prejsť. A to, že takéto vážne obmedzenie vlastníctva nebolo spomenuté a sám žalobca uviedol, že to ani nepovažovali za potrebné zároveň svedčí o tom, že toto nemohlo mať rozsah a intenzitu nejakej dohody o vecnom práve. Vo vzťahu k ostatnému vyjadreniu, ktoré bolo tesne pred pojednávaním zasielané uviedol, že opäť vyjadrenie katastra konštatuje, že sa nikdy neevidovalo takéto vecné bremeno, teda nepomáha uniesť dôkazné bremeno žaloby, ale svedčí to skôr proti samotnému žalobcovi. Žalobca na otázky PZ žalovaných uviedol: Z akého dôvodu ste podali túto žalobu a čo Vás k tomu viedlo? Tú parcelu používa, on sa tam narodil, chodí tam 60-70rokov, takže vie, ako to tam všetko bolo. Tá parcela bola celá až po cestu, bola v kuse, nebola delená záhradkou. Nemohol prísť na to, že prečo tam to vecné bremeno nie je. Potom zistil, že na geometrickom pláne bolo vecné bremeno napísané a bolo vecné bremeno na liste vlastníctva zapísané. Dal to prešetriť na katastri. Dôvod bol, že mu bránili prechodu na jeho pozemok. On si bol vedomý toho, že tam bolo vecné bremeno a on ho nerešpektoval. Všetci doteraz čo tam bývali v tom dome to rešpektovali, že sa tade chodilo na ten pozemok. Lebo majiteľ toho pozemku, čo tam mal chodil prakticky, nepotreboval vecné bremeno na svoj pozemok. On tú záhradku, čo tam k tomu pridali, oni si to potom ohradili a nechali si tam len chodník, aby sa tam dostal svojej, tak on vlastne chodil po svojom pozemku, on nepotreboval vecné bremeno. Preto aj tí ľudia, čo tam vyprávali, on tam s nimi žil, tak isto povedali, že tie záhradky čo tam boli, všetky boli tam až po cestu, takže tam sa vecné bremená nedávali. On po preskúmaní zistil, že prakticky tá záhrada patrí celá jemu, akurát že do toho pozemku zasahuje jeho záhrada, ktorú si on privlastnil neprávom. Nie je žiadna kúpno- predajná zmluva spravená. Bola tam záhradka, áno bola. Číslo parcely XXX/X a tá parcela mala byť jeho až po cestu, a teraz do nej zasahuje záhradka, ktorú oni používajú. Tá záhradka bola tam, lenže bola menšia a ten majiteľ toho pozemku, čo som od neho kúpil im dovolil. Oni pri tej záhradke prisvojili ešte kúsok, oni si urvali pozemok ešte asi 4 metre. On nevedel, že ten pozemok je predaný pozemok. Pokiaľ ten pozemok bol po cestu patril ten pozemok celý jemu, oni zasahujú do môjho pozemku. Cez ktorú parcelu sa chodilo na tú vašu parcelu XXX/X, cez ktorú parcelu je to právo prechodu? Cez parcelu XXX/X. Keby ste uviedli, do ktoré roku ste mohli cez parcelu XXX/X na Vašu parcelu XXX/X? Mohli po nej chodiť do roku 2016, kedy ju oni odkúpili a potom mohol ešte dva roky chodiť. V roku 2019 nastali problémy, keď im to nepredal, tak mu zahradili pozemok. A potom sa 7 rokov nedostal na jeho parcelu. Nemohol tam ani sadiť, ani nič robiť. Podľa Vás na Vašu parcelu XXX/X je tam podľa vás možný prístup aj cez nejakú inú parcelu alebo len cez parcelu XXX/X? Len cez túto parcelu. Žalovaní tvrdia že je možný prístup cez obecnú parcelu XXX, je to podľa Vás možné alebo nie? Sú to dospelí ľudia, nevie, ako mohli potom preradiť na cestu. Žalovaní zavádzali svojho PZ, že je tam cesta, teraz zavádzajú súd. Uviedli ste dnes v rámci svojej výpovede, že ste si bol vedomý toho, že je tam vecné bremeno na základe čoho ste si toho bol vedomý? Na základe listu vlastníctva a na základe geometrického plánu. Je to zapísané aj v geometrickom pláne aj v liste vlastníctva. Tak on nevie čomu má veriť. Bol na katastri, dal si to overiť, že prečo tam nie vecné bremeno, že nech keď oni píšu, že je tam vecné bremeno, tak nech ho naznačia v ktorých miestach. Oni napísali, že vecné bremeno neexistuje. On si potom domyslel, že neexistuje, lebo majiteľ pozemku, ten pozemok bol celý jeho a on si tam mohol chodiť kedy chcel. A on keď to predal jemu. Záhradka spravená z toho bolo a tú záhradku čo oni majú zasahuje do tejto mojej záhrady. A ten pozemok by mal patriť celý jemu a nemala tam byť žiadna záhradka. Ten pozemok XXX/X celý až po cestu patril pôvodnému majiteľovi. On to odkúpil. Parcela XXX/X ktorá je písaná na žalovaných, uznávate, že je to ich vlastníctvo? Áno, to je ich. Mali jednu záhradu, druhú záhradu a medzi tými záhradkami bol tento pozemok XXX/X, bol medzi dvomi záhradkami. A ten pozemok siahal až po cestu. Spomínali ste, že vy ste sa domnievali, že je tam je vecné bremeno, lebo bolo geometrickom pláne, mali ste na mysli geometrický plán z roku 2001? Áno. Pred podaním žaloby ste sa pokúsili so žalovanými nejako mimosúdne dohodnúť? Áno, posielal im cez doktorku J. výzvu, v roku 2023. Neodpísali na to. Akým spôsobom Vám žalovaní začali brániť v prechode? On im aj ponúkol, že si tam môžu posadiť. Dva roky tam sadili ďatelinu, lenže potom tam dali kozy, začali sadiť stromky. Zrušil im to, nedovolil im tam sadiť nič a potom tam začali problémy. Bola tam spoločná bránička, chodila sa na jednu aj druhú

stranu cez tú bránu. Zahradili mu to, pred záhradou si spravili parkovisko a nedovolili tam vôbec vstup, takže 7 rokov som sa nedostal na záhradu. Ak by bol aj z druhej strany súhlas bol vy ste ochotný s nimi uzavrieť písomnú zmluvu o zriadení vecného bremena? Nie. K Vášmu vyjadreniu „na mojom pozemku má záhradu“, ktorý pozemok myslíte? Na pozemku XXX /X tam je záhrada, ktorá ide až po cestu v celej šírke 5 metrov, takže na tom pozemku, tam nemá čo robiť jeho záhradka. Lebo to by si musel odkúpiť z toho pozemku ten kúsok, aby tam mal záhradu. Tvrdí, že odkúpil to od pôvodného majiteľa odkúpil celé až po cestu. K vášmu vyjadreniu, že pozemok XXX/X, že ste odkúpil od jedného majiteľa, od koho a kedy a za koľko? To dedili jeho deti, a tie mu pozemok v celosti ako je odpredali. Kúpil to za 25 tisíc, v roku 1977. Takže ste to nekúpil od jedného, ale od viacerých? Uzatvoril kúpnu zmluvu so všetkými predávajúcimi, potom tam bol problém. Nezapísalo sa to na katastri, lebo to trvalo to dlho, vyše 3 rokov. Nemohli sa všetci popodpisovať, preto sa spravilo osvedčením, bol tam doložený geometrický plán. Reálne zápis do katastra bol až v roku 2001. Geometrický plán, ktorý bol priložený k osvedčeniu, vy ste žiadal osvedčiť len časť, čo teraz máte, nežiadal ste osvedčiť aj časť až ku ceste? Hlavné je, že čo je zapísané na katastri. Prečo ste osvedčením netvrdil, že Vaša parcela má byť po cestu ? On si bol vedomý toho, že sa tadiaľ chodilo odjakživa. On sa tam narodil, aj tadiaľ chodil. Všetci čo tam bývali tadiaľ chodili, nikto to neriešil. Prišli títo a spravili to týmto spôsobom, chcú aby to bolo všetko ich, zastavili to tam. A teraz čo? V tom čase ste sa cítil, alebo necítil ako vlastník pozemku až po cestu? On to zistil až vtedy, keď zistil, že tam nie je vecné bremeno. Všetci mu tvrdili, že je to po cestu. Ten pozemok je až po cestu, všetci to tak mali. Oni si spravili záhradku, to prehradili, tzn. že tých 5 metrov ostalo voľných. Majiteľ, čo tam bol tú záhradku dovolil užívať tomu susedovi, tomu kto tam bývať v tom dome, raz bývali D. P. J.. Všetci to užívali a nikto sa nestaral do toho, že či ten pozemok bol v celosti alebo nie. Ten pozemok musel byť až po cestu, lebo ten majiteľ mohol voľne chodiť von. To bol jeho pozemok, nebolo tam žiadne vecné bremeno. Mu dal kúsok z toho pozemku, aby si tam niečo posadil, a oni si to potom prehradili a dali si to naznačiť potom na geometrický plán. Vy ste bol navrhovateľ osvedčenia, vy ste si to dal vyhotoviť ten geometrický plán. Prečo ste si to neošetril v geometrickom pláne? Ako si to mal dať ošetriť, keď nevedel, že príde niekto takýto, čo bude hľadať či má papier, alebo nemá papier. Vtedy sa to neriešilo, ani o tom nevedel, nikto to neriešil, všetci tadiaľ chodili. Doteraz to tak bolo. Jeho tam teraz nikto nepustí, na ten pozemok, na ktorý som mal právo chodiť bez vecného bremena. Na čo tam bude dávať vecné bremeno, keď ten pozemok patril tomu majiteľovi, čo to od neho odkúpil. On tam mal právo chodiť, aj on tam mám právo chodiť. Vecné bremeno tam nepotrebuje žiadne. Ten pozemok je jeho až cestu a on to odkúpil celé. A dôvod prečo ste si to žiadal osvedčiť len tú časť, ktorú teraz máte je aký? Dal som to osvedčiť, lebo ho nechceli tadiaľ pustiť. Aby to vyriešil tak, že má právo tadiaľ chodiť. Preto si to dal osvedčiť, či to má tam právo alebo nemá tam právo. Prečo ste si dal geometrický plán vypracovať takto ako to máte zapísané, keď tvrdíte, že ste vlastníkom až po cestu? Jemu geometrický plán robil geodet, on mu neukazoval, on musel vychádzať z toho, čo bolo v katastri, on mu to nakreslil. Keď to žalovaní kúpili, bol tam nejaký plot medzi tou Vašou parcelou XXX/X a nimi? Bol tam plot, a chodilo sa cez tento pozemok od cesty dole. Bola jedna záhradka a druhá záhradka, a medzi tým bol vchod. Vchod bol od cesty asi 5 metrov medzi dvomi záhradkami. Tam bol chodník 1,5 metra pás a tadiaľ sa chodilo. Ako Vám žalovaní potom začali brániť vstupu v tom roku 2019? Zahradili si to a hotovo. V predzáhradke si spravili parkovisko, aj pred jeho pozemkom. A má tam aj plot spravený. On nebude preskakovať cez plot, cez jeho pozemok. Tvrdíte, že 7 rokov ste nemohli vstúpiť na pozemok, ako ste sa tam dostal, keď Vás vyzvali na odstránenie zaburinenia? Vedeli, že pôjdu na súd a oni ho donútili k tomu, vydierali, aby to odburinil. Udali ho, že nebola záhrada pokosená. Aby neplatil 300-900 eur pokuty, išiel cez cudzí pozemok – parcelu XXX a cez potok a pokazil si plot z druhej strany odzadu a tak išiel. Išiel cez parcelu XXX okolo potoku. Tam je taký malý úzky chodníček. Tým ma donútili, aby dokázali to, že sa tam má ako dostať. V čase keď odstraňoval odburinenie bola parcela XXX cez ktorú išiel ešte v mojom vlastníctve, nebolo to na katastri zapísané. Čo ste vy doložil ohľadom toho zaburinenia pozemkov od Okresného úradu, Pozemkový a lesný odbor tam je odpoveď zo dňa 11.7.2024, žalobu ste podával pol roka 11.11.2024 potom a teraz tvrdíte, že Vás účelovo šikanovali ohľadom zaburinenia kvôli žalobe. Ale toto preukazuje, že zaburinenie ste odstránili pol roka predtým, tak mi to vysvetlite? Pozemok zapísali na cudziu osobu. On to nemal, ani dcéra to nemala. On to dal prešetriť. Parcelu XXX daroval dcére, lebo jej ju už dávnejšie sľúbil. Toto právo vecného bremena má svedčať Vám ako osobe? Áno pre neho.

14. Svedok A. A. na pojednávaní uviedol, že nehnuteľnosť kúpili, O. Q. R. G. B. H. P. D. J. Q.. Bolo im všetko povedané a vysvetlené, čo k tomu patrí, bol im ukázaný dom spolu so záhradou. Ukázali im, toto patrí k tomuto domu a toto pánovi B.. A vstup, ktorý tam bol tam odjakživa. Keď tam prišli bola tam bránička. Bránička bola spoločná oproti domu. Bol tam normálne vstup do záhrady, bolo to voľne prístupné jemu aj pánovi B.. Bývali tam 1,5-2 roky. Museli to predať kvôli zdraviu dcéry, kvôli dostupnosti

lekárov. Na otázky PZ žalobcu odpovedal: Vy ste tie nehnuteľnosti v ktorom roku odpredával žalovaným, manželom D.? Nepamätá či 2014, alebo 2015. Ale vie, že v roku 2016 už bývali v meste. On k dispozícii KZ, v tej kúpnej zmluve sa uvádza dom aj príslušné pozemky. Uvádza sa tu , že predmetom kúpy bola aj parcela XXX/X, chce sa opýtať, či sa cez túto parcelu chodilo na XXX/X a akým spôsobom? Áno chodilo sa, bolo to voľne prístupné, tam sa dala vojsť normálne, bez akejkoľvek zábrany. Bolo to otvorené, ten prístup do záhrady z tej cesty. Došlo niekedy medzi vami a pánom B. alebo niekým iným k problémom ohľadom prechádzania? Nie, to nikto neriešil. V čase predaja nehnuteľnosti žalovaným v roku 2016 ste s nimi urobil aj obhliadku po týchto pozemkoch, ktoré boli vo Vašom vlastníctve? On im ukázal čo patrí k domu, aká časť záhrady a dom. Ukázal ste im aj parcelu XXX/X? Ukázal im tú časť, čo patrila k našej. Im bolo povedané, že prvej strane to bolo. Ak sa zmýlil, tak nevie. Viete to už je 9 rokov. Ukázal ste, že Vaša bola tá žltá parcela XXX/X? Taká Vaša nebola, neviem, či ste si to pomýlil. Áno. Ale možno sa pomýlil, možno. On záhradu neužíval, oni nesadili. Pán B. sa staral. Na otázky PZ žalovaných odpovedal: Čiže pán B. obhospodaroval jednu časť a tú druhú časť vy ste neriešili? Používal tú časť pozemku, kde bol skleník a kosil aj tú jeho časť. On nič nesadil, tiež občas pokosil. Na bráničke bol nejaký zámok alebo tam bola reťaz alebo čo? Nie bolo to voľne prístupné. Mali ste kľúče od nehnuteľností? Mal kľúče od zadnej bráničky, ako je potok. Je tam bránička, aby sa dala voda z potoka nabrať. Pamätáte si, že či ste pri predaji odovzdával nejaké kľúče, koľko a od čoho? Dom, schránka. Inak nevie, nepamätá si je to 9 rokov. Odovzdal im všetky kľúče, čo mal. Mali ste vedomosť o tom, že by p. B. mal mať nejaké právo prechodu? Nie, to vôbec nebolo pri kúpe spomenuté. Bolo to odjakživa celé otvorené. Nebol tam žiaden plot. On sa na to pýtal aj makléra, že tu je nejaký právny problém. Povedal, že nie, že všetko je vyporiadané. Vy keď ste to predávali, mali ste vedomosť a oboznámili ste kupujúcich, že by mal p. B. nejaké právo prechodu? To nie, nemal o tom vedomosť. Ukázal im, že tam bol vstup do záhrady a bolo to otvorené. Tak ako to bolo zakúpené, tak to bolo aj predané. Ale ani to neriešil, oni mali problémy s dcérou. Tá bránička o ktorej hovoríme, čo podľa Vás ohraničovala? Bola to bránička od cesty a potom záhrada. Hovoríte, že časť, kde bol fóliovník, tá patrila komu. Na ktorej strane bola? Keď stojí oproti záhrade na pravej strane bol fóliovník a tom považoval za vlastníctvo p. B.. Fóliovník bol ďalej od bráničky. Bránička bola v strede medzi pozemkami alebo na ktorej strane bola? To určite nie. Bol tam chodníček. Keď ste predávali nehnuteľnosť ešte tam bol fóliovník? Áno, pán B. si tam pestoval zeleninu. On nepestoval nič. Od koho ste kupovali nehnuteľnosť, spomínali Vám, že je tam vecné bremeno? Predávali to J., a nespomínali žiadne vecné bremeno, určite nie.

15. Následne PZ žalovaných uviedol, že má za to, že sa vôbec nepreukázalo tvrdenie žalobcu o tom, že všetci mali odjakživa vedomosť o tom, že p. B. má právo chodiť cez parcelu XXX/X. Svedok potvrdil, že ani pri jeho kúpe ho nikto na nejaké takéto bremeno neupozornil a preto ani pri odpredaji nemal vedomosť o tom, že by takéto právo malo existovať a preto ani žalovaných nemohol poučiť o takomto práve. Zároveň má za to, že z jeho výpovede vyplýva, že svedok ako vlastník túto záhradu fakticky nevyužíval, nestaral sa o ňu, a naopak skôr z toho vyplýva, že ešte žalobca užíval tú časť, ktorá ani nebola predmetom osvedčenia o vydržaní, čiže užíval cudzí pozemok, keďže svedok sa opakovane jasne vyjadril, že žalobca užíval parcelu, ktorá zodpovedá parcele XXX/X vo vlastníctve žalovaných. Teda z uvedeného vyplýva, že žalobca si svojvoľnej bez právneho dôvodu dovoľuje privlastniť práva, ktoré mu nepatria. Nesúhlasil s tvrdením PZ žalobcu, o tom, že by z výpovede svedka malo vyplývať, že nebol spor medzi vlastníkmi XXX/X, teda predmetnej parcely o práve prechodu, keďže z vyjadrenia svedka vyplynulo, že len nemal vedomosť, kto je vlastníkom parcely XXX/X a nevedel ani, že je on vlastníkom tejto parcely. Preto neobstojí tvrdenie, že potvrdil, že medzi vlastníkmi nebol rozpor o právo prechodu, keď povedal, že nevie kto je vlastníkom.

16. PZ žalobcu uviedol, že svedok potvrdil, že medzi vlastníkmi parcely č. XXX/X a vlastníkmi parcely č. XXX/X neboli žiadne problémy ohľadom prechodu z parcely č. XXX/X na parcelu XXX/X. Pokiaľ sa mal svedok vyjadrovať ku skutočnostiam po nahliadnutí do snímky z katastrálnej mapy je zrejmé, že svedok sa musel pomýliť keďže parcelu XXX/X označil ako parcelu ktorá mu mala patriť. To že sa nevedel dnes konkrétne vyjadriť, kto bol konkrétne vlastníkom ktorej parcely je spôsobené odstupom času, keďže nehnuteľnosti odpredával v roku 2016 a je zrejmé, že v tom čase musel vedieť kto bol vlastníkom parciel, ktoré odpredával. Jedná sa len o odstup času, preto sa dnes nevedel vyjadriť.

17. Žalovaný v 1. rade odpovedal na otázky PZ žalovaných nasledovne: Vy keď ste od p. A. kupoval nehnuteľnosti boli Vám odovzdávané nejaké kľúče a bol spisovaný nejaký protokol o odovzdaní kľúčov a ako to bolo s tou bráničkou? Keď preberal kľúče, kde boli kľúče od domu, vstupnej brány, kľúče od záhrady, všetko bolo uvedené v kúpno-predajnej zmluve, má aj samostatný protokol, ktorý je súčasťou

zmluvy. Je v ňom uvedené bránička k záhrade počte 2ks, to znamená podľa neho predná a zadná. To mu logicky dáva. A bránička bola uzavretá? Bránička bola zavretá. Skontroloval si to všetko, keď mu dával tie kľúče. Kedy ste sa dozvedel o tom, že p. B. má problémy s tou parcelou XXX/X? Chodí na týždňovky a po ceste mu volala žena, že p. B. búcha na okná a vykrikuje, že všetko je jeho a on tadiaľ bude chodiť, on si bude chodiť kadiaľ bude chcieť. Bola volaná aj hliadka. Vykrikoval to aj jemu, keď prišiel domov. On kúpil dom a samozrejme, že chcel vedieť, v akom je to stave, či sú tam aj nejaké problémy. Bolo to asi pol rok po presťahovaní. Kúpili to v roku 2016 a presťahoval sa v auguste 2017. Na pozemku XXX/X v čase kúpy, kde je momentálne parkovisko bol stavebný odpad, dal to vyviesť a spravili si to parkovisko. Prečo si podľa Vás pán B. medzi vami urobil plot medzi vami? Neviem, predpokladám, že aby tam nechodili. On nevie, nechápe správanie pána B.. On je stále v tom, že všetko je jeho a žijeme v dvadsiatych rokoch. Riešil ste s p. B., keď ste robili drevenú bráničku? Riešil to s ním. Áno zavolal ho, aby to rozmeral, kde je stred, kde je jeho polka a jeho polka, aby to potom nemusel prerábať, nemám na to čas. Bol so mnou, ešte sme to aj zakreslili. Ukázal som mu, tu je polka, na druhý víkend prídem a začne robiť plot a do tej strany si dám bránku ako bola. Nič sa tam nemenilo, nešiel ani dopredu ani dozadu, dal tam len také, aby sa nezosúvala pôda do jeho záhrady. Čiže už keď ste to kúpil bolo možné prejsť z parcely XXX/X na tú jeho XXX/X? Nemohlo. Lebo musel prejsť cez tú XXX/X. Existoval vstup medzi parcelou XXX/X a parcelou XXX/X priamo? Nie, lebo tam je takýto zráz. Predstavte si stavebný bordel za tým bol postavený nejaký divný plot, boli tam napichané stĺpiky a tá suť sa vlastne posúvala dole a tam bol zráz. Neverím, ja on by sa tadiaľ bál prejsť. Aj teraz je taký výškový rozdiel? Áno, stále. Je to len uzavreté, aby sa to nezosúvalo. Oni aj mali nejakú snahu sa s Vami pred súdom dohodnúť? Nie nemali. Len pár krát vykrikoval v podnapitom stave na mňa. Sú tam ešte nejaké spory s p. B.? Áno sú. Sú to domy na dome, jeho dom sa rozpadá, strecha sa rozpadá, padajú mu škridle na dvor, padol aj komín. On tam býva, kúpil ho alebo z kadiaľ ho má? Nebýva tam. Vraj ho má po rodičoch. Následne žalovaný 1 rade uvádza: Chce uviesť, že právu prechodu z jeho strany nikdy nedôjde, lebo on na tom pozemku XXX/X parkuje svoje 6 metrové auto, tam nie je pľac a majú tých áut viacej, a ten pozemok potrebujú. Na otázky PZ žalobcu odpovedal nasledovne: Keď Vám prišla v roku 2023 od doktorky J. reagovali ste na to nejako? Prečítal si to, nereagoval na to nijako, lebo tam bol spomenutý pozemok č. XXX/X. Boli predvolaní na kataster, tam sa to riešilo a na katastri im pani povedala, že tam ani nemuseli byť, lebo o nich tu ani nejde. Chcete niečo zmeniť na Vašom liste vlastníctva. Ako mal na to reagovať, keď tam nebol spomenutý ich pozemok. Vy ste kúpili nehnuteľnosť v roku 2016 a 2017 ste sa nasťahovali, kedy ste vybudovali ten plot? Asi v roku 2019-2020. Preto na fotkách sú tie drevá ohraničenie, tam to chcel vymurovať. To čo ste vymurovali ten plot je tak aj v súčasnej dobe? Áno je stále taký, ako je. Prečo by som ho mal meniť. Na otázku žalobcu, že čo je na konci záhrady, či je tam potok alebo cesta žalovaný v 1 rade odpovedá: Je tam chodník, ktorý kosí a udržiavam tak, aby p. B. mohol prejsť, ktorý je meter. Potok je tam, máte pravdu, je to evidované ako vodná plocha. Aj jeho dvor a dom bol tiež evidovaný ako vodná plocha.

18. PZ žalobcu v rámci záverečnej reči uviedol, že trvajú na podanej žalobe, pokiaľ ide o právne odôvodnenie poukazujú na ustanovenia paragrafu . Majú za to, že v danom prípade žalobca nadobudol vydržaním právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktoré pozostáva z jeho práva prechodu cez pozemok žalovaných cez parcelu č. XXX/X na pozemok žalobcu parcelu č. XXX/ X, keďže toto právo vykonával pokojne a nerušene viac ako 10 rokov až do doby, kedy nadobudli nehnuteľnosti žalovaní, ktorí vybudovali oplotenie čím znemožnili žalobcovi prístup k jeho parcele XXX/ X. Iný prístup žalobca na parcelu č. XXX/X nemá, iba cez parcelu XXX/X. V danom prípade bola splnená podmienka vydržania, pretože žalobca cez túto parcelu XXX/X nielen pokojne a nerušene chodil ako i majitelia parcely XXX/X, ktorí túto vlastnili pred ním, ale aj sa oprávnene domnieval, že toto právo prechodu mu patrí, keďže toto je uvedené už na liste vlastníctva č.XXXX v časti CLV, kde je vyznačené podľa geometrického plánu z roku 2001. Ďalším dokladom, kde sa toto právo spomína je aj citovaný geometrický plán. Teda žalobca sa oprávnene domnieval, že mu toto právo patrí. Tiež poukázal aj na čestné prehlásenie, ktoré doložili do spisu pani E. J., ako i správu od E. B., z ktorej vyplýva, že medzi predchádzajúcimi vlastníkmi žalovaných a vlastníkmi parcely č. XXX/X nedochádzalo k žiadnym problémom ohľadom práva prechodu. Tiež poukazujú na uznesenie Najvyššieho súdu SR ako i rozsudok NS SR , ktoré citujú v ich vyjadrení z 25.9.2025. Žalobca pred podaním žaloby sa pokúsil o mimosúdne riešenie, o čom svedčí písomná výzva z roku 2023 zaslaná žalovaným. Vzhľadom k tomu, že žalovaní bránia žalobcovi vo výkone jeho práva prechodu navrhujú, aby súd vyniesol nasledovný rozsudok: „ Súd určuje, že žalobca nadobudol vydržaním právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktoré pozostáva z jeho práva prechodu cez pozemok žalovaného, parcelu XXX/X, záhrada o výmere XX m2 , ktorá je zapísaná na LV č. XXXX, katastrálne územie: B.

na pozemok žalobcu parcelu č. XXX/X, záhrada XXX m2, ktorá je zapísaná na LV č. XXXX, katastrálne územie B. v rozsahu, ako je to vyznačené v geometrickom pláne č. XX/XXXX zo dňa X.X.XXXX. Žalovaný je povinný cez pozemok parcelu č. XXX/X, záhrada XX m2, ktorá je zapísaná na E. F. G. na LV č. XXXX pre katastrálne územie B. trpieť vykonávanie práva prechodu na jeho pozemok parcelu č. XXX/ X, záhrada XXX m2, ktorá je zapísaná na E. F. G., katastrálnom odbore na LV č. XXXX pre katastrálne územie B.“ a aby súd zaviazal žalovaných zaplatiť náhradu trov konania žalobcovi v plnom rozsahu.

19. PZ žalovaných v rámci svojej záverečnej reči uviedol, že ak dobre postrehol, tak PZ teraz v záverečnom návrhu doplnil žalobný petit, po tom čo bolo ukončené dokazovanie, o tom, že v rozsahu v akom je to uvedené v geometrickom pláne. Toto považuje za neprípustné, nakoľko by bolo potrebné rozhodnúť o pripustení zmeny návrhu a doplnenia. Napriek tomu, že myslí, že v piatich podaniach sa opakoval rovnaký petit, a až teraz to podľa neho procesne nepoužiteľným spôsobom rozšíril. Zdôraznil, že ten geometrický plán je nepoužiteľný, keďže z opakovaných vyjadrení katastra, ktoré bolo aj pri konaní o odstránení chyby zápisu toho vecného bremena konštatované že je tam nesprávne zakreslená tá parcela XXX/X, takže toto namietal. A aj z ostatných dôkazov mal za to, že žalobe nemožno vyhovieť. Žalobca neuniesol jednoznačne dôkazné bremeno o tom, že by mohol byť považovaný za dobromyseľného v držbe práva zodpovedajúceho vecnému bremenu. Aj napriek poučeniu súdu o predbežnom právnom posúdení nebol schopný špecifikovať titul nadobudnutia tohto práva, tzn. od akého momentu a akého úkonu by mal mať právo sa vzhľadom na všetky okolnosti domnievať, že mu vlastník parcely XXX/X udelil právo zodpovedajúce vecnému bremenu chodiť po tej dotknutej parcele. Naopak z jeho vyjadrení, že on sa nielen že necíti mať toto právo zodpovedajúce povinnosti vlastníka strpieť prechod, ale že on sa fakticky cíti byť vlastníkom časti parcely XXX/X až k parcele, ktorá je využívaná ako obecná cesta, čo samo o sebe diskvalifikuje tvrdenia právne o dobromyseľnosti v držbe práva prechodu. Neuviedol, kto mu takéto právo mal dať, akým titulom, či odplatne alebo bezodplatne. Uviedol, že má právo tadiaľ chodiť, lebo údajne má byť on vlastníkom a žalovaní sú neoprávnene vlastníkmi, čo si v zásade rozporuje. Taktiež namieta ako už od začiatku zmätočnosť žalobného petitu, jednak v tom smere, o aké vecné bremeno sa má jednať, či in rem alebo in personam. Z obsahu a vyjadrenie vyplýva, že sa jedná o právo žalobcu, chodiť. Určuje, že nadobudol žalobca, teda nie ako vlastník nejakej parcely, ale ako osoba- žalobca. A toto tak isto nebolo preukázané, že by bol nejakým titulom, ktorý by ho oprávňoval na čo i len neperfektným spôsobom vznik takéhoto vecného bremena. A v ďalšom rade aj napriek predbežnému právnemu posúdeniu súdu o to tom, že by to malo byť v nejakom nevyhnutnom rozsahu riadnym spôsobom nebolo špecifikované, nebol predložený nejaký geometrický plán, ktorý by bol zapínateľný. Aj toto je ďalším dôvodom na zamietnutie žaloby. Ten geometrický plán, ktorý až po ukončení dokazovania PZ zapracoval do svojho žalobného petitu je nepoužiteľný. Dôkaz čestného prehlásenia, z neho opäť len vyplýva, že bolo umožňované chodiť cez túto parcelu, potvrdila, že sa chodilo, ale ako argumentovali v písomnom vyjadrení po doložení tohto čestného prehlásenia právny názor najvyšších súdnych autorít hovorí jasne, že poukazujú na uznesenie NS SR , na ktorý žalovaní poukazujú vo vyjadrení z 24.9.2025 je cituje „Len tá okolnosť, že v minulosti vlastníci pozemkov voľne prechádzali cez pozemky bez ďalšieho nedovoľuje takýto záver o vydržaní.“ Ani o nijakom mimosúdnom pokuse sa podľa neho nedá hovoriť, keďže žalovaným nebola doručená výzva na umožnenie prechodu a následne sa v konaní o oprave chyby sa na katastri jednoznačne konštatovalo, že neexistuje v evidencii katastra žiaden titul, ktorým bolo zriadené vecné bremeno. V neposlednom rade poukazuje na dnes vykonané dokazovanie, kde žalobca potvrdil ohľadom svojho tvrdenia, že nemá inú možnosť prístupu od kadiaľ, že od spodnej parcely je iný spôsob vstupu na jeho pozemok, tak žalobca potvrdil, že chodí po chodníku na parcele XXX, ktorá je obecná, ku ktorému sa aj hneď z vedľajšej parcely XXX, ktorú v čase podania žaloby vlastnil mohol bez problémov dostať. Majú za to, že zbavenie sa tohto pozemku je účelové a špekulatívne, aby potom ako žalovaní poukazovali na to, že má jednoduchý prístup týmto spôsobom, tak si on sám účelovo toto svoje právo fakticky znemožnil. Bolo preukázané, že už v čase, keď žalovaní nadobudli predmetné nehnuteľnosti existovalo oplotenie medzi parcelami XXX/X, na ktorej sa domáha vstupu a parcely XXX/X celistvým oplotením, v tej časti nebola bránička. Čo takisto preukazuje, že spôsobom ktorým sa domáha žalobca priznania vydržania prechodu, tak takýmto spôsobom sa tade chodiť nemohlo a nedalo. Tak isto z jeho výsluchu jasne vyplynulo, že čo sa týka vstupu z existujúcej bráničky, ktorá však nesmerovala na jeho pozemok, tak on si od tej strany práve tento pozemok ohradil, čím si opäť sám znemožnil aj prechod prostredníctvom existujúcej bráničky v miestach kde prakticky odjakživa bol zriadený prechod. Tak isto aj vypočutý svedok uviedol, že ani v čase kedy nehnuteľnosť nadobudol mu nikto nespomínal nejaké vecné bremeno a právo prechodu v prospech žalobcu, a ani keď tieto nehnuteľnosti predával žiadnu takúto vedomosť nemal a preto ani žalovaných nemal dôvod o existencii takejto ťarchy poúčať. Zo všetkých týchto uvedených

dôvodov preto navrhuje, aby súd žalobu zamietol a priznal žalovaným v prípade úspechu plnú náhradu trov konania voči žalobcovi.

20. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkom konania a oboznámením sa s obsahom spisu: žaloba na čl. 1-4, LV č. XXXX na čl. 5, náhľad LV č. XXXX na čl. 6, poskytnutie informácie z KN o nehnuteľnostiach na čl. 7-8 a 42, fotografie na čl. 9, výzva na umožnenie práva prechodu na čl. 10-21 a 68-69,vyjadrenie žalovaných na čl. 38-39, emailová komunikácia na čl. 43-44, fotografie na čl. 45-48, vyjadrenie žalobcu na čl. 58-61, fotografie na čl. 61-66, odpoveď E. G. na čl. 67, geometrický plán na čl. 70-71, rozhodnutie E. G. na čl. 72-73, žiadosť o prešetrenie práva prechodu – odpoveď na čl. 74-76, LV č. XXXX na čl. 77-79, fotografie, vyjadrenie žalovaných na čl. 83-85, fotografie na čl. 86-87, žiadosť o poskytnutie informácie na čl. 112, čestné prehlásenie A. E. J. na čl. 113-114, podanie informácie na čl. 114, vyjadrenie žalovaných a návrhy na vykonanie dôkazov na čl. 122-125, LV č. XXX, kúpna zmluva na čl. 127-133, výtlačok katastrálnej mapy na čl. 134, čiastočný výpis z LV č. XXXX na čl. 135-148, kúpna zmluva na čl. 149-150, geometrický plán č. XXXXXXXX – XXX/XXXX na čl. 151-153, geometrický plán č. XX/XXXX na čl. 178, rozsudok č.k. – 21 na čl. 184-187, geometrický plán na oddelenie pozemku do výmery 400 m2 z roku 1989 na čl. 188-189, rozhodnutie OÚ TO, č. L.-63 na čl. 194-199, grafická príloha k rozhodnutiu na čl. 200, fotografie ohľadne susediacich iných nehnuteľností, kópia katastrálnej mapy, kde sú zvýraznené parcely žalobcov a žalovaných rôznou farbou, fotokópia KZ, ktorou žalobca kúpil predmetné nehnuteľnosti, fotografia s bráničkou a ustálil nasledovný skutkový a právny stav:

21. Zo spisu vyplýva, že žalobca podal žalobu z dôvodu určenia práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu vydržaním. Žalobca počas celého konania tvrdil, že už 61 rokov sa používa parc. č. XXX/ X, ktorá je vo vlastníctve žalovaného na prechod na parc. č. XXX/X a žalovaný mu v tom začal brániť oplotením a zriadením parkoviska na predmetnej parcele. Podľa jeho tvrdenia on a aj jeho právni predchodcovia vykonávali právo prechodu cez parc. č. XXX/X pokojne, nerušene a dobromyseľne od roku 1960 do roku 2021. Žalovaní počas celého konania namietali žalobcom uvádzané skutočnosti a tvrdili, že keď v roku 2016 nadobúdali nehnuteľnosti do vlastníctva, predchádzajúci vlastník ich neupovedomil, že by parc. č. XXX/X bola využívaná ako prístupová cesta. Žalovaní taktiež namietali jeden z predpokladov vydržania a to dobrú vieru, ktorú podľa nich žalobca počas konania nepreukázal. Ďalej zdôraznili, že žalobca má na svoju par. č. XXX/X prístup cez obecnú parc. č. XXX. Ako dôkaz priložili aj fotodokumentáciu. V neposlednom rade žalobca namietal, že obecná parc. č. XXX je vodná plocha, teda potok vedľa ktorého je vytvorený úzky chodník, ktorý zaplaví pri daždivom počasí. Žalobca sa v rámci celého konania odvolával na geometrický plán č. XX/XXXX v ktorom bolo právo prechodu vyznačené. Avšak žalovaní v rámci celého konania namietali uvedený geometrický plán č. XX/XXXX z dôvodu, že rozhodnutím E. F. G. č. L. XX/XXXX-XX, bol predmetný zápis prechodu určený geometrickým plánom č. XX/XXXX zrušený z dôvodu, že na zápis takéto vecného bremena vyznačeného v predmetnom geometrickom pláne je potrebné zriadiť zmluvu o zriadení vecného bremenu uzatvorenú medzi dotknutými osobami a následne vykonať zápis do katastra nehnuteľností. K takémuto kroku však nikdy medzi dotknutými stranami neprišlo. Rovnako žalovaní namietali, že by žalobca chodil na svoju parcelu cez parcelu č. XXX, ale prechádzal bráničkou na parcelu č. XXX/X a až následne na svoju parcelu č. XXX/X, čo v rámci svojej výpovedi potvrdil aj samotný žalobca.

22. Geometrický plán č. 28/2001, na ktorý sa žalobca odkazuje a z ktorého odvodzuje svoje právo prechodu bol vyhotovený na určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam parc. č. XXX/X I. XXX/X a na priznanie práva prechodu v prospech vlastníka pozemku parc. č. XXX/X cez pozemok parc. č. XXX/X.

23. Z rozhodnutia Okresného úradu Topoľčany, č. konania X XXXXXX-XX zo dňa 09.08.2023 začaté na podnet žalobcu ohľadne prešetrenia správnosti zápisu ťarchy vyplýva, že kataster zrušil zápis ťarchy v časti C LV č. XXXX, vecného bremena – právo prechodu vlastníka parcely č. XXX/X cez parcelu č, XXX/X (XXX/X) v rozsahu podľa geometrického plánu č. XX/XXX zo dňa 06.08.2021, nakoľko tento geometrický plán bol vyhotovený ako technický podklad na dva právne úkony, t.j. na určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam p.č. XXX/X, XXX/X(zapísané na základe listiny osvedčenie S., NZ XXX/XXXX a na priznanie práva prechodu cez pozemok p. č. XXX/X XXX/X, pričom k zápisu tohto právneho úkonu nebola doložená listina a ani v listine osvedčenie S.,NZ XXX/XXXX nie je uvedené žiadne bremeno. Kataster v odôvodnení tohto rozhodnutia ďalej uviedol, že zápis takéhoto vecného bremena do katastra nehnuteľností je možný iba na základe zmluvy o zriadení vecného

bremena uzatvorenej medzi dotknutými osobami, ktorej prílohou bude geometrický plán, v ktorom bude vyznačené priznanie práva prechodu cez jednotlivé pozemky. K zápisu takéhoto vecného bremena do katastra nehnuteľností je potrebná zmluva o zriadení vecného bremena a geometrický plán vychádzajúci z platných údajov katastra nehnuteľností. Z uvedeného vyplýva, že na zápis vecného bremena vyznačeného v predmetnom geometrickom pláne je potrebné zriadiť zmluvu o zriadení vecného bremena uzatvorenú medzi dotknutými osobami a následne vykonať zápis do katastra nehnuteľností. K takémuto kroku však nikdy medzi dotknutými stranami neprišlo. Uvedené potvrdzuje Odpoveď Okresného F. G. zo dňa 31.10.2025 v ktorom jasne uviedol, že na parc. registra H. č. XXX/X a č. XXX/ X v k.u. B. neexistovalo vecné bremeno a že vecné bremeno práva prechodu cez pozemok parc. č. XXX/X a č. XXX/X, ktoré je vyznačené v geometrickom pláne č. XX/XXXX nebolo predmetom notárskej zápisnice č. N XXX/XXXX a č. NZ XXX/XXXX. Na uvedenú skutočnosť bolo potrebné predložiť zmluvu o zriadení vecného bremena, ktorú Okresný úrad G., katastrálny odbor neeviduje. 24. Z rozhodnutia E. F. G. č. konania L.-63 zo dňa 26.06.2024 vyplynulo, že v geometrickom pláne č. XX/XXXX je nesprávny zákres CKN parcely č.XXX/X I. XXX/X.

25. Kúpnou zmluvou uzatvorenou medzi žalovanými ako kupujúcimi a A. A. a O. A. ako predávajúcimi prišlo prevodu vlastníckeho práva na nehnuteľnosti nachádzajúce v okrese G., v obci B., v katastrálnom území B. nachádzajúce sa na LV č. XXXX, rodinný dom súp. č. XXX postavený na pozemku parc. registra “ H.“ č. XXX/X, pozemok parc. reg. „H.“ č. XXX/X, zastavaná plocha a nádvorie vo výmere XXX m2, pozemok parc. reg. „H.“ č. XXX/X, záhrada vo výmere XXX m2, pozemok parc. reg. „H.“ č. XXX/X, záhrady vo výmere XX m2, pozemok parc. reg. „H.“ č. XXX/X, zastavaná plocha a nádvorie vo výmere XXX2, pozemok parc. reg. „H.“ č. XXX/X, zastavaná plocha a nádvorie vo výmere X m2, pozemok parc. reg. „H.“ č. XXX/X, záhrady vo výmere XX m2, pozemok parc. reg. „H.“ č. XXX/X, zastavaná plocha a nádvorie vo výmere XX m2. Z textu zmluvy, z bodu 4.1. čl. IV Vyhlásenia zmluvných strán vyplýva vyhlásenie predávajúcich, že na predmete zmluvy neviaznu žiadne právne, ani technické vady, tento nie je zaťažený žiadnymi záložnými právami, vecnými, ani inými bremenami, ani právami tretích osôb (okrem záložného práva v prospech Wüstenrot stavebná sporiteľňa, a.s., ktorá poskytuje úver kupujúcim) a že vo vzťahu k predmetu zmluvy neprebiehajú žiadne súdne, reštitučné, exekučné a iné konania, ktoré by mali za následok obmedzenie disponovania s ním a súhlasia, aby bol vykonaný vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.

26. Podľa (ďalej len „“), držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba.

27. Podľa , ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

28. Podľa , oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o nehnuteľnosť a po dobu desať rokov.

29. Podľa ustanovenia , do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.

30. Podľa ustanovenia , vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe.

31. Podľa ustanovenia , vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa.

32. Podľa , vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.

33. Podľa , ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.

34. Podľa , skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.

35. V danom prípade ide o zriadenie vecného bremena vydržaním (výkonom práva) spočívajúce v práve prechodu, t.j. ide o zriadenie vecného práva k cudzej veci (iura in re aliena), pričom nadobudnutie vecného práva takýmto spôsobom pripúšťa znenie . Subjektom práva zodpovedajúceho vecnému bremenu sa môže stať ktorýkoľvek zo subjektov občianskoprávnych vzťahov. Môže to však byť iba tá osoba, ktorá požíva ochranu podľa a nasledujúcich , t.j. tá, ktorá vykonáva právo zodpovedajúce vecnému bremenu pre seba (), pričom je vzhľadom na všetky okolnosti v dobrej viere o tom, že jej takéto právo patrí (), t.j. že je oprávneným držiteľom. Ďalej musí ísť o spôsobilý predmet vydržania, pričom držba musí trvať po určitú dobu (10 rokov) nepretržite a je možné do nej započítať aj dobu oprávnenej držby právneho predchodcu držiteľa. Právne účinky vydržania nastávajú priamo zo zákona, čo znamená, že splnením uvedených podmienok nielen vzniká právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ale vzniká aj jemu korešpondujúca povinnosť z vecného bremena. Týmto okamihom sa menia právne vzťahy držby zodpovedajúcej vecnému bremenu na právny vzťah z vecného bremena.

36. Predpoklady vydržania vecného práva sú rovnaké ako pri vydržaní vlastníckeho práva. Nevyhnutnou podmienkou vydržania práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu je existencia právneho dôvodu, z ktorého subjekt so zreteľom na všetky okolnosti vyvodzuje v dobrej viere, že v určitom právnom vzťahu jemu patrí k cudzej veci spôsobilé byť obsahom vecného bremena a niekto iný je nositeľom povinnosti trpieť výkon tohto práva. Ďalšou nevyhnutnou podmienkou tohto spôsobu nadobudnutia práva je, aby oprávnený subjekt toto právo po zákonom určenú dobu nerušene a fakticky vykonával a bol počas celého plynutia tejto doby dobromyseľný v tom, že je oprávneným vykonávateľom. Predpokladom dobrej viery oprávneného držiteľa práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu je presvedčenie, že mu právo zodpovedajúcemu vecnému bremenu patrí. Toto jeho presvedčenie musí byť podložené konkrétnymi skutočnosťami, ktoré ho k nemu oprávňujú. Oprávnený držiteľ práva zodpovedajúce vecnému bremenu musí byť so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že sa stal oprávneným subjektom práva na základe zákonom predpokladaného spôsobu vzniku vecného bremena, teda, že právo k cudzej veci vykonáva, mu patrí, lebo riadne vzniklo alebo na neho riadne prešlo. Dobromyseľnosť musí byť daná so zreteľom ku všetkým okolnostiam. Takéto presvedčenie bude v praxi spojené najmä so zmluvou o zriadení vecného bremena, o ktorej neplatnosti držiteľ práva nevie alebo s domnelým právnym titulom, o ktorom sa držiteľ domnieva, že existuje. Subjektívny pocit držiteľa nemôže byť sám osebe podkladom pre vydržanie, ak nie je tento pocit vyvolaný okolnosťami objektívne nasvedčujúcimi oprávnenosti držby práva. O takýchto prípad nepôjde, ak niekto vykonáva nejaké právo len na základe súhlasu alebo obligačnej zmluvy, či práva vyplývajúceho z právneho predpisu. Z uvedeného vyplýva, že skutočnosť, že majiteľ dotknutého pozemku prechod nenamietal, nespôsobuje vydržanie oprávnenia, ktoré zodpovedá vecnému bremenu, je potrebné, aby pozemok nadobudol na základe určitého právneho dôvodu. Uvedené potvrdzuje aj R 26/1987, z ktorého vyplýva, že: „K naplnění dobré víry nestačí, když tvrzené „právo“ k nemovitosti bylo dlouhodobě vykonáváno, aniž vlastník nemovitosti v jeho výkonu bránil, popřípadě, že by bylo vykonáváno „od nepaměti“, například i jinými obyvateli obce a pod. Nabyvatelovo přesvědčení o tom, že mu právo odpovídající věcnému břemenu náleží, že nejedná bezprávně, musí být podloženo důvodem opravňujícím k takovému přesvědčení, tedy okolnostmi svědčícími o poctivosti nabytí.“

37. Z vyjadrení žalobcu, osobitne pokiaľ ide o jeho výsluch na pojednávaní vyplynulo, že odvodzuje svoje právo zodpovedajúce vecnému bremenu od skutočnosti, že uvedený pozemok sa používal odjakživa na prechod, dokonca aj on sám ju na tento účel používal od mala, t.j. ešte pred nadobudnutím parcely č. XXX/X. Konkrétne vo svojej výpovedi uviedol: On si bol vedomý toho, že sa tadiaľ chodilo odjakživa. On sa tam narodil, aj tadiaľ chodil. Všetci čo tam bývali tadiaľ chodili, nikto to neriešil. Všetci to užívali a nikto sa nestaral do toho, že či ten pozemok bol v celosti alebo nie. Vtedy sa to neriešilo, ani o tom nevedel, nikto to neriešil, všetci tadiaľ chodili. Na podporu svojich tvrdení navrhol aj výsluch svedka – A. A., ktorý potvrdil, že pán B. chodil cez spoločnú bráničku oproti domu na svoj pozemok, no z jeho výpovede vyplynulo, že nakoľko mal choré dieťa, v skutočnosti využíval iba dom a ani úplne nevedel, ktoré pozemky

sú v jeho vlastníctve a ktoré vo vlastníctve žalobcu. Súdu z jeho vyjadrenia a názornej ukážky na katastrálnej mape a na predloženej fotke vyplynulo, že parcelu č. XXX/X považoval za súčasť cesty, ktorá nebola v jeho vlastníctve a pokiaľ ide o záhrady za bráničkou, na parcelu č. XXX/X ukázal ako na pozemok vo svojom vlastníctve a parcelu č. XXX/X ako na pozemok vo vlastníctve žalobcu, teda opačne ako bola realita. Skutočnosť, že by bolo zriadené, resp. mal vedomosť o tom, že na nehnuteľnostiach v jeho vlastníctve bolo zriadené vecné bremeno v prospech žalobcu, však svedok poprel.

38. Vecné bremeno žalobca nemôže vyvodzovať ani z geometrického plánu č. XX/XXXX, nakoľko z rozhodnutí E. F. G., ktoré predložil žalobca vyplýva, že geometrický plán bol vyhotovený ako technický podklad na dva právne úkony, t.j. na určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam p.č. XXX/X, XXX/X (zapísané na základe listiny osvedčenie S., NZ XXX/XXXX) a na priznanie práva prechodu cez pozemok p. č. XXX/X XXX/X, pričom k zápisu tohto právneho úkonu nebola doložená listina a ani v listine osvedčenie S., NZ XXX/XXXX nebolo uvedené žiadne bremeno a tak tento geometrický plán nebol spôsobilý na zápis vecného bremena, ktoré je predmetom tohto sporu a z rozhodnutí E. F. G. zároveň vyplýva, že v tomto geometrickom pláne je aj nesprávny zákres CKN parcely č.XXX/X I. XXX/X.

39. Žalobca do spisu doložil aj kúpnu zmluvu z roku 1977, ktorá nebola zavkladovaná v katastri nehnuteľností a základe ktorej podľa vyjadrenia žalobcu mal kúpiť pozemok parc. č. XXX/X. Avšak vzhľadom k tomu, že ide o zmluvu z roku 1977, označenie parciel sa nezhoduje s aktuálnym stavom zapísaným v katastri a tak nebola spôsobilým dôkazom na preukázanie, že predmetom kúpy bola aj parcela č. XXX/X, resp. jej časť.

40. Z vyjadrenia svedka ďalej vyplynulo, že parcela č. XXX/X bola od záhrad, teda od parcely č. XXX/ X, ako aj parcely č. XXX/X oddelená plotom, v ktorom bola bránička, ktorá však umožňovala vstup iba na parcelu č. XXX/X a nie vstup na parcelu XXX/X. Takýto prechod do záhrad vo svojich výpovediach potvrdil aj žalobca a žalovaný v 1. rade. Z uvedeného teda vyplýva, že žalobca nemal na svoju parcelu priamy prístup z parcely č. XXX/X, nakoľko bol medzi nimi súvislý plot (a z doložených fotiek vyplýva, že medzi týmito parcelami bol aj zráz) a tak keď žalobca v minulosti prechádzal na svoju parcelu č. XXX/ X tak to bolo z parcely č. XXX/X, pričom na túto parcelu zriadiť vecné bremeno nežiadal. Z vykonaného dokazovania rovnako vyplynulo, že sám žalobca oddelil parc. č. XXX/X a parc. č. XXX/X plotom a tým si znemožnil prechod na svoju parcelu.

41. Z vyššie uvedeného teda súdu vyplynulo, že právo prechodu cez susediace pozemky, patriace teraz žalovaným, realizoval žalobca bez právneho titulu, ktorý tým pádom spochybňuje dobromyseľnosť žalobcu a jeho právnych predchodcov v súvislosti s držbou predmetného práva.

42. Súd má z vykonaného dokazovania za to, že žalobca v rámci konania nijakým spôsobom nepreukázal dobromyseľnosť ako predpoklad vydržania vecného bremena. Posúdenie, či držiteľ je v dobrej viere alebo nie je, treba vždy hodnotiť objektívne a nie iba so subjektívneho hľadiska samého účastníka a vždy treba brať o úvahy, či držiteľ pri bežnej normálnej opatrnosti, ktorú možno vzhľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého požadovať, nemal alebo nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu takéto právo patrí. Treba zdôrazniť, že dobrá viera vyžaduje vnútorný (psychický) stav držiteľa, ktorý sám o sebe nemôže byť predmetom, no toto vnútorné presvedčenie, že nekoná bezprávne sa navonok prejavuje konkrétnym správaním, čo už ale predmetom dokazovania a posudzovania môže byť. V prípade práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu, ktoré spočíva v prechádzaní cez cudzí pozemok, treba k vydržaniu tohto práva, aby držiteľ obsah vykonával v ospravedlniteľnom omyle, že mu svedčí oprávnenie z vecného bremena, pričom skutočnosť, že sa pozemok odjakživa používal na prechod bez ďalšieho nedovoľuje záver o vydržaní. Žalobca počas konania nepreukázal konkrétnu skutočnosť na základe ktorej mu vecné bremeno vzniklo alebo na neho prešlo. Nevyhnutnou podmienkou nadobudnutia vecného bremena v zmysle je existencia právneho dôvodu (titulu), z ktorého subjekt tvrdiaci vydržanie so zreteľom na všetky okolnosti môže objektívne vyvodzovať a byť v dobrej viere, že v určitom právnom vzťahu jemu patrí právo k cudzej veci, ktoré je spôsobilé byť obsahom vecného bremena. Sama skutočnosť, že niekto koná spôsobom, ktorý naplňuje možný obsah práva ešte neznamená, že je oprávneným držiteľom.

43. Súd nad rámec uvedeného uvádza, že žalobca nesplnil ani podmienky na zriadenie práva nevyhnutnej cesty súdom, nakoľko v danom prípade nejde o zriadenie prístupu k stavbe, žalobca

nežiada zriadiť vecné bremeno v nevyhnutnej miere a rozsahu a absentuje aj splnenie podmienky, že nie je možné zabezpečiť prístup k jeho nehnuteľnosti inak.

44. Vzhľadom na vyššie uvedené, ako aj z dôvodu hospodárnosti a účelnosti, súd nepovažoval za potrebné doplniť dokazovanie výsluchom ďalších svedkov, tak ako navrhol žalobca aj žalovaní, dokonca ani vykonať obhliadku miesta, nakoľko má súd za to, že samotná obhliadka a akékoľvek vyjadrenia týchto svedkov nemôžu zásadným spôsobom zmeniť dôkaznú situáciu a preukázať skutočnosti, ktoré by mali na predmet sporu akýkoľvek význam.

45. Súd záverom uvádza, že nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby sa zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany sporu, stačí, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty (rozhodnutia ÚS SR sp. zn. , , ).

46. Podľa a , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

47. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

48. Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

49. O trovách konania súd rozhodol podľa , pretože žalovaní boli úspešní v súdnom konaní v celom rozsahu, a preto im súd priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, o ktorej výške rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením v zmysle .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od dňa doručenia rozsudku na Okresnom súde Nitra v dvoch písomných vyhotoveniach.

Podľa , v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa , rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa , odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa , odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa , odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení – Exekučný poriadok).