Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/33/2026

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lenky Konštiakovej a členov senátu JUDr. Vladimíra Novotného a JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD., v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX/X, XXX XX B., zast. advokátom JUDr. Ľubomírom Kišacom, so sídlom Škultétyho 1597/7, Topoľčany, IČO: 37 854 925, proti žalovaným: 1/ C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX/X, B. a 2/ D. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX/X, B., obaja zast. advokátom JUDr. Martinom Kákošom, so sídlom kancelárie Bernolákova 1546/32, Topoľčany, IČO: 42 201 659, o určenie práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra č.k. – 245 zo dňa 21. novembra 2025, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaným 1/ a 2/ p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%, o výške ktorého nároku rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a o trovách konania rozhodol tak, že žalovaní v 1/ a 2/ rade majú nárok voči žalobcovi na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil poukazom na , , , , , , , , ako aj .

2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa v podanej žalobe doručenej súdu dňa 11.11.2024 domáhal určenia, že žalobca nadobudol vydržaním právo zodpovedajúcemu vecnému bremenu, ktoré pozostáva z jeho práva prechodu cez pozemok žalovaných a povinnosť žalovaných strpieť vykonávanie práva prechodu žalobcom. Svoju žalobu žalobca odôvodnil tým, že žalobca je vlastníkom nehnuteľností, ktoré sú zapísané na Okresnom úrade Topoľčany, katastrálny odbor nachádzajúcich sa v okrese E., F. B., k. ú. B. evidovaných na LV č. XXXX, parcely registra "C" s parcelným číslom 226/4, výmera 232 m2, druh záhrada, s parcelným číslom 227/2, výmera 252 m2, druh zastavaná plocha a nádvorie, s parcelným číslom 230/1, výmera 38 m2, druh záhrada a rodinný dom so súpisným číslom 488 na parcele č. 227/2, hospodárska budova súpisné č. XXXX na parc. č. 227/6. Zároveň žalovaní sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, ktoré sú zapísané na Okresnom úrade Topoľčany, katastrálny odbor nachádzajúcich sa v okrese E., obec B., k. ú. B. evidovaných na LV č. XXXX, parcely registra "C" s parcelným číslom 226/1, výmera 135 m2, druh zastavaná plocha a nádvorie, s parcelným číslom 226/3, výmera 247 m2, druh záhrada, s parcelným číslom 226/5, výmera 37 m2, druh záhrada, s parcelným číslom 226/6, výmera 85 m2, druh zastavaná plocha a nádvorie, s parcelným číslom 226/7, výmera 8 m2, druh zastavaná plocha a nádvorie, s parcelným číslom 230/2, výmera 42 m2, druh záhrada, s parcelným číslom 235/4, výmera 32 m2, druh zastavaná plocha a nádvorie a rodinný dom so súpisným číslom XXX na parcele č. 226/1. Ďalej žalobca uviedol, že jediná

prístupová cesta k parcele č. 226/4, ktorá sa odjakživa používala bola cez parcelu č. 230/2. Tento stav pretrvával minimálne 61 rokov a bol každým akceptovateľný. Podľa tvrdenia žalobcu až posledné roky začali žalovaní znemožňovať prístup žalobcovi k jeho parcele č. 226/4. Žalovaní si túto parcelu oplotili a zriadili si na nej parkovisko. Na základe uvedeného bolo zrejmé, že žalobca ako i právni predchodcovia pred ním vykonávali právo prechodu a prejazdu cez parc. č. 230/2 pokojne nerušene a dobromyseľne. V závere uviedol, že právo zodpovedajúce vecnému bremenu - právu prechodu a prejazdu cez parc. č. 230/2 nadobudol výkonom práva (vydržaním).

3. Právny zástupca žalovaných sa k žalobe vyjadril, že nie je pravdou, že jediná prístupová cesta k parc. č. 226/4 je možná iba cez parc. č. 230/2. Zdôraznil, že v skutočnosti má žalobca prístup k svojej parc. č. 226/4 zozadu cez obecnú parc. č. 221 a tento prístup aj reálne využíva. Nesúhlasili s tvrdením, že by sa prístup cez ich parc. č. 230/2 využíval 61 rokov. Pri kúpe týchto nehnuteľností ich predávajúci neupovedomili o tom, že by táto parcela bola využívaná ako prístupová cesta. Navyše v tom čase boli parcely č. 230/2 a 226/4 oddelené plotom a neexistovala tam žiadna bránička. Z dôvodu havarijného stavu plotu, žalovaní tento plot v roku 2019 nahradili novým plotom a urobili bránku presne na tom istom mieste. Avšak žalobca trval na tom, aby bránka nezasahovala na jeho pozemok, tak novú bránku museli žalovaní zúžiť tak, aby sa brána otvárala dovnútra bez toho, aby siahala na pozemok žalobcu. Následne si žalobca svoju parc. č. 226/4 oplotil. Ďalej uviedli, že v zmysle uvedeného považujú žalobcov nárok za nedôvodný. Uvedený problém bol riešený aj na obecnom úrade v Prašiciach a aj tam bolo žalobcovi oznámené, že má prístup k svojej parcele č. 226/4 cez obecnú parcelu č. 221. V závere svojho vyjadrenia poukázali žalovaní tiež na to, že oprávnenie zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť aj vydržaním, avšak predpokladom tohto spôsobu nadobudnutia je nepretržitý výkon práva po dobu najmenej 10 rokov.

4. Súd prvej inštancie vec prejednal na nariadených pojednávaniach a na základe vykonaného dokazovania zistil skutkový stav, v rámci ktorého ustálil, že žalobca podal žalobu z dôvodu určenia práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu vydržaním. Žalobca počas celého konania tvrdil, že už 61 rokov sa používa parc. č. 230/2, ktorá je vo vlastníctve žalovaného, na prechod na parc. č. 226/4 a žalovaný mu v tom začal brániť oplotením a zriadením parkoviska na predmetnej parcele. Podľa jeho tvrdenia on a aj jeho právni predchodcovia vykonávali právo prechodu cez parc. č. 226/4 pokojne, nerušene a dobromyseľne od roku 1960 do roku 2021. Žalovaní počas celého konania namietali žalobcom uvádzané skutočnosti a tvrdili, že keď v roku 2016 nadobúdali nehnuteľnosti do vlastníctva, predchádzajúci vlastník ich neupovedomil, že by parc. č. 230/2 bola využívaná ako prístupová cesta. Žalovaní taktiež namietali jeden z predpokladov vydržania a to dobrú vieru, ktorú podľa nich žalobca počas konania nepreukázal. Ďalej zdôraznili, že žalobca má na svoju par. č. 226/4 prístup cez obecnú parc. č. 221. Ako dôkaz priložili aj fotodokumentáciu. V neposlednom rade žalobca namietal, že obecná parc. č. 221 je vodná plocha, teda potok, vedľa ktorého je vytvorený úzky chodník, ktorý zaplaví pri daždivom počasí. Žalobca sa v rámci celého konania odvolával na geometrický plán č. 28/2001, v ktorom bolo právo prechodu vyznačené. Avšak žalovaní v rámci celého konania namietali uvedený geometrický plán č. 28/2001 z dôvodu, že rozhodnutím Okresného úradu Topoľčany č. X 87/2023-18 bol predmetný zápis prechodu určený geometrickým plánom č. 28/2001 zrušený z dôvodu, že na zápis takéhoto vecného bremena vyznačeného v predmetnom geometrickom pláne bolo potrebné zriadiť zmluvu o zriadení vecného bremenu uzatvorenú medzi dotknutými osobami a následne vykonať zápis do katastra nehnuteľností. K takémuto kroku však nikdy medzi dotknutými stranami neprišlo. Rovnako žalovaní namietali, že by žalobca chodil na svoju parcelu cez parcelu č. 230, ale prechádzal bráničkou na parcelu č. 226/3 a až následne na svoju parcelu č. 226/4, čo v rámci svojej výpovedi potvrdil aj samotný žalobca.

5. Geometrický plán č. 28/2001, na ktorý žalobca odkazoval a z ktorého odvodzoval svoje právo prechodu, bol vyhotovený na určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam parc. č. 226/4 a 230/1 a na priznanie práva prechodu v prospech vlastníka pozemku parc. č. 226/4 cez pozemok parc. č. 231/8.

6. Z rozhodnutia Okresného úradu Topoľčany, č. konania X 87/2023-18 zo dňa 09.08.2023 začatého na podnet žalobcu ohľadne prešetrenia správnosti zápisu ťarchy vyplývalo, že kataster zrušil zápis ťarchy v časti C LV č. XXXX, vecného bremena - právo prechodu vlastníka parcely č. 226/4 cez parcelu č. 231/8 (230/2) v rozsahu podľa geometrického plánu č. 28/202 zo dňa 06.08.2021, nakoľko tento geometrický plán bol vyhotovený ako technický podklad na dva právne úkony, t.j. na určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam p.č. 226/4, 230/1 (zapísané na základe listiny osvedčenie , ) a na priznanie práva prechodu cez pozemok p. č. 231/8 230/1, pričom k zápisu tohto

právneho úkonu nebola doložená listina a ani v listine osvedčenie N/144/2001, nie je uvedené žiadne bremeno. Kataster v odôvodnení tohto rozhodnutia ďalej uviedol, že zápis takéhoto vecného bremena do katastra nehnuteľností je možný iba na základe zmluvy o zriadení vecného bremena uzatvorenej medzi dotknutými osobami, ktorej prílohou bude geometrický plán, v ktorom bude vyznačené priznanie práva prechodu cez jednotlivé pozemky. K zápisu takéhoto vecného bremena do katastra nehnuteľností je potrebná zmluva o zriadení vecného bremena a geometrický plán vychádzajúci z platných údajov katastra nehnuteľností. Z uvedeného vyplývalo, že na zápis vecného bremena vyznačeného v predmetnom geometrickom pláne bolo potrebné zriadiť zmluvu o zriadení vecného bremena uzatvorenú medzi dotknutými osobami a následne vykonať zápis do katastra nehnuteľností. K takémuto kroku však nikdy medzi dotknutými stranami neprišlo. Uvedené potvrdzuje Odpoveď Okresného úradu Topoľčany zo dňa 31.10.2025, v ktorej jasne uviedol, že na parc. registra C č. 230/1 a č. 231/8 v k.u. Prašice neexistovalo vecné bremeno a že vecné bremeno práva prechodu cez pozemok parc. č. 230/1 a č. 231/8, ktoré je vyznačené v geometrickom pláne č. 28/2001 nebolo predmetom notárskej zápisnice č. N 144/2001 a č. NZ 149/2001. Na uvedenú skutočnosť bolo potrebné predložiť zmluvu o zriadení vecného bremena, ktorú Okresný úrad Topoľčany, katastrálny odbor neeviduje.

7. Z rozhodnutia Okresného úradu Topoľčany č. konania X81/2024-63 zo dňa 26.06.2024 vyplynulo, že v geometrickom pláne č. 28/2001 je nesprávny zákres CKN parcely č.231/8 a 230/2.

8. Kúpnou zmluvou uzatvorenou medzi žalovanými ako kupujúcimi a A. A. a G. A. ako predávajúcimi prišlo k prevodu vlastníckeho práva na nehnuteľnosti nachádzajúce sa v okrese E., H. F. B., v katastrálnom území B., nachádzajúce sa na LV č. XXXX, rodinný dom súp. č. XXX postavený na pozemku parc. registra "C" č. 226/1, pozemok parc. reg. "C" č. 226/1, zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 135 m2, pozemok parc. reg. "C" č. 226/3, záhrada vo výmere 247 m2, pozemok parc. reg. "C" č. 226/5, záhrady vo výmere 37 m2, pozemok parc. reg. "C" č. 226/6, zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 85m2, pozemok parc. reg. "C" č. 226/7, zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 8 m2, pozemok parc. reg. "C" č. 230/2, záhrady vo výmere 42 m2, pozemok parc. reg. "C" č. 235/4, zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 23 m2. Z textu zmluvy, z bodu 4.1. čl. IV Vyhlásenia zmluvných strán vyplývalo vyhlásenie predávajúcich, že na predmete zmluvy neviaznu žiadne právne, ani technické vady, tento nie je zaťažený žiadnymi záložnými právami, vecnými, ani inými bremenami, ani právami tretích osôb (okrem záložného práva v prospech Wüstenrot stavebná sporiteľňa, a.s., ktorá poskytuje úver kupujúcim) a že vo vzťahu k predmetu zmluvy neprebiehajú žiadne súdne, reštitučné, exekučné a iné konania, ktoré by mali za následok obmedzenie disponovania s ním a súhlasia, aby bol vykonaný vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.

9. Na základe zisteného skutkového a právneho stavu, súd prvej inštancie konštatoval, že v danom prípade ide o zriadenie vecného bremena vydržaním (výkonom práva) spočívajúce v práve prechodu, t.j. ide o zriadenie vecného práva k cudzej veci (iura in re aliena), pričom nadobudnutie vecného práva takýmto spôsobom pripúšťa znenie . Subjektom práva zodpovedajúceho vecnému bremenu sa môže stať ktorýkoľvek zo subjektov občianskoprávnych vzťahov. Môže to však byť iba tá osoba, ktorá požíva ochranu podľa a nasledujúcich , t.j. tá, ktorá vykonáva právo zodpovedajúce vecnému bremenu pre seba (), pričom je vzhľadom na všetky okolnosti v dobrej viere o tom, že jej takéto právo patrí (), t.j. že je oprávneným držiteľom. Ďalej musí ísť o spôsobilý predmet vydržania, pričom držba musí trvať po určitú dobu (10 rokov) nepretržite a je možné do nej započítať aj dobu oprávnenej držby právneho predchodcu držiteľa. Právne účinky vydržania nastávajú priamo zo zákona, čo znamená, že splnením uvedených podmienok nielen vzniká právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ale vzniká aj jemu korešpondujúca povinnosť z vecného bremena. Týmto okamihom sa menia právne vzťahy držby zodpovedajúcej vecnému bremenu na právny vzťah z vecného bremena.

10. Predpoklady vydržania vecného práva sú rovnaké ako pri vydržaní vlastníckeho práva. Nevyhnutnou podmienkou vydržania práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu je existencia právneho dôvodu, z ktorého subjekt so zreteľom na všetky okolnosti vyvodzuje v dobrej viere, že v určitom právnom vzťahu jemu patrí k cudzej veci právo spôsobilé byť obsahom vecného bremena a niekto iný je nositeľom povinnosti trpieť výkon tohto práva. Ďalšou nevyhnutnou podmienkou tohto spôsobu nadobudnutia práva je, aby oprávnený subjekt toto právo po zákonom určenú dobu nerušene a fakticky vykonával a bol počas celého plynutia tejto doby dobromyseľný v tom, že je oprávneným vykonávateľom. Predpokladom dobrej viery oprávneného držiteľa práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu je presvedčenie, že

mu právo zodpovedajúcemu vecnému bremenu patrí. Toto jeho presvedčenie musí byť podložené konkrétnymi skutočnosťami, ktoré ho k nemu oprávňujú. Oprávnený držiteľ práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu musí byť so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že sa stal oprávneným subjektom práva na základe zákonom predpokladaného spôsobu vzniku vecného bremena, teda, že právo k cudzej veci vykonáva, mu patrí, lebo riadne vzniklo alebo na neho riadne prešlo. Dobromyseľnosť musí byť daná so zreteľom ku všetkým okolnostiam. Takéto presvedčenie bude v praxi spojené najmä so zmluvou o zriadení vecného bremena, o ktorej neplatnosti držiteľ práva nevie alebo s domnelým právnym titulom, o ktorom sa držiteľ domnieva, že existuje. Subjektívny pocit držiteľa nemôže byť sám osebe podkladom pre vydržanie, ak nie je tento pocit vyvolaný okolnosťami objektívne nasvedčujúcimi oprávnenosti držby práva. O takýchto prípad nepôjde, ak niekto vykonáva nejaké právo len na základe súhlasu alebo obligačnej zmluvy, či práva vyplývajúceho z právneho predpisu. Z uvedeného vyplývalo, že skutočnosť, že majiteľ dotknutého pozemku prechod nenamietal, nespôsobuje vydržanie oprávnenia, ktoré zodpovedá vecnému bremenu, bolo potrebné, aby pozemok nadobudol na základe určitého právneho dôvodu. Uvedené potvrdzuje aj R 26/1987, z ktorého vyplývalo, že: "K naplnění dobré víry nestačí, když tvrzené "právo" k nemovitosti bylo dlouhodobě vykonáváno, aniž vlastník nemovitosti v jeho výkonu bránil, popřípadě, že by bylo vykonáváno "od nepaměti", například i jinými obyvateli obce a pod. Nabyvatelovo přesvědčení o tom, že mu právo odpovídající věcnému břemenu náleží, že nejedná bezprávně, musí být podloženo důvodem opravňujícím k takovému přesvědčení, tedy okolnostmi svědčícími o poctivosti nabytí."

11. Z vyjadrení žalobcu, osobitne pokiaľ išlo o jeho výsluch na pojednávaní, vyplynulo, že odvodzuje svoje právo zodpovedajúce vecnému bremenu od skutočnosti, že uvedený pozemok sa používal odjakživa na prechod, dokonca aj on sám ho na tento účel používal od mala, t.j. ešte pred nadobudnutím parcely č. 226/4. Konkrétne vo svojej výpovedi uviedol: On si bol vedomý toho, že sa tadiaľ chodilo odjakživa. On sa tam narodil, aj tadiaľ chodil. Všetci čo tam bývali tadiaľ chodili, nikto to neriešil. Všetci to užívali a nikto sa nestaral do toho, že či ten pozemok bol v celosti alebo nie. Vtedy sa to neriešilo, ani o tom nevedel, nikto to neriešil, všetci tadiaľ chodili. Na podporu svojich tvrdení navrhol aj výsluch svedka - A. A., ktorý potvrdil, že pán B. chodil cez spoločnú bráničku oproti domu na svoj pozemok, no z jeho výpovede vyplynulo, že nakoľko mal choré dieťa, v skutočnosti využíval iba dom a ani úplne nevedel, ktoré pozemky sú v jeho vlastníctve a ktoré vo vlastníctve žalobcu. Súdu z jeho vyjadrenia a názornej ukážky na katastrálnej mape a na predloženej fotke vyplynulo, že parcelu č. 230/2 považoval za súčasť cesty, ktorá nebola v jeho vlastníctve a pokiaľ išlo o záhrady za bráničkou, na parcelu č. 226/4 ukázal ako na pozemok vo svojom vlastníctve a parcelu č. 226/3 ako na pozemok vo vlastníctve žalobcu, teda opačne ako bola realita. Skutočnosť, že by bolo zriadené, resp. mal vedomosť o tom, že na nehnuteľnostiach v jeho vlastníctve bolo zriadené vecné bremeno v prospech žalobcu, však svedok poprel.

12. Vecné bremeno žalobca nemohol podľa názoru súdu prvej inštancie vyvodzovať ani z geometrického plánu č. 28/2001, nakoľko z rozhodnutí Okresného úradu Topoľčany, ktoré predložil žalobca vyplývalo, že geometrický plán bol vyhotovený ako technický podklad na dva právne úkony, t.j. na určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam p.č. 226/4, 230/1 (zapísané na základe listiny osvedčenie , ) a na priznanie práva prechodu cez pozemok p. č. 231/8 230/1, pričom k zápisu tohto právneho úkonu nebola doložená listina a ani v listine osvedčenie N/144/2001, nebolo uvedené žiadne bremeno a tak tento geometrický plán nebol spôsobilý na zápis vecného bremena, ktoré je predmetom tohto sporu a z rozhodnutí Okresného úradu Topoľčany zároveň vyplývalo, že v tomto geometrickom pláne bol aj nesprávny zákres CKN parcely č.231/8 a 230/2.

13. Žalobca do spisu doložil aj kúpnu zmluvu z roku 1977, ktorá nebola zavkladovaná v katastri nehnuteľností a na základe ktorej podľa vyjadrenia žalobcu mal kúpiť pozemok parc. č. 226/4. Avšak vzhľadom k tomu, že išlo o zmluvu z roku 1977, označenie parciel sa nezhoduje s aktuálnym stavom zapísaným v katastri, a tak nebola spôsobilým dôkazom na preukázanie, že predmetom kúpy bola aj parcela č. 230/2, resp. jej časť.

14. Z vyjadrenia svedka ďalej vyplynulo, že parcela č. 230/2 bola od záhrad, teda od parcely č. 226/4, ako aj parcely č. 226/3 oddelená plotom, v ktorom bola bránička, ktorá však umožňovala vstup iba na parcelu č. 226/3 a nie vstup na parcelu 224/6. Takýto prechod do záhrad vo svojich výpovediach potvrdil aj žalobca a žalovaný v 1. rade. Z uvedeného teda vyplývalo, že žalobca nemal na svoju parcelu priamy prístup z parcely č. 230/2, nakoľko bol medzi nimi súvislý plot (a z doložených fotiek vyplývalo, že medzi

týmito parcelami bol aj zráz) a tak keď žalobca v minulosti prechádzal na svoju parcelu č. 226/4 tak to bolo z parcely č. 226/3, pričom na túto parcelu zriadiť vecné bremeno nežiadal. Z vykonaného dokazovania rovnako vyplynulo, že sám žalobca oddelil parc. č. 226/3 a parc. č. 226/4 plotom a tým si znemožnil prechod na svoju parcelu.

15. Z vyššie uvedeného teda súdu vyplynulo, že právo prechodu cez susediace pozemky, patriace teraz žalovaným, realizoval žalobca bez právneho titulu, ktorý tým pádom spochybňuje dobromyseľnosť žalobcu a jeho právnych predchodcov v súvislosti s držbou predmetného práva. Preto súd prvej inštancie mal z vykonaného dokazovania za to, že žalobca v rámci konania nijakým spôsobom nepreukázal dobromyseľnosť ako predpoklad vydržania vecného bremena. Posúdenie, či držiteľ je v dobrej viere alebo nie je, treba vždy hodnotiť objektívne a nie iba so subjektívneho hľadiska samého účastníka a vždy treba brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej normálnej opatrnosti, ktorú možno vzhľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého požadovať, nemal alebo nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu takéto právo patrí. Treba zdôrazniť, že dobrá viera vyžaduje vnútorný (psychický) stav držiteľa, ktorý sám o sebe nemôže byť predmetom, no toto vnútorné presvedčenie, že nekoná bezprávne sa navonok prejavuje konkrétnym správaním, čo už ale predmetom dokazovania a posudzovania môže byť. V prípade práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu, ktoré spočíva v prechádzaní cez cudzí pozemok, treba k vydržaniu tohto práva, aby držiteľ obsah vykonával v ospravedlniteľnom omyle, že mu svedčí oprávnenie z vecného bremena, pričom skutočnosť, že sa pozemok odjakživa používal na prechod bez ďalšieho nedovoľuje záver o vydržaní. Žalobca počas konania nepreukázal konkrétnu skutočnosť, na základe ktorej mu vecné bremeno vzniklo alebo na neho prešlo. Nevyhnutnou podmienkou nadobudnutia vecného bremena v zmysle bola existencia právneho dôvodu (titulu), z ktorého subjekt tvrdiaci vydržanie so zreteľom na všetky okolnosti mohol objektívne vyvodzovať a byť v dobrej viere, že v určitom právnom vzťahu jemu patrí právo k cudzej veci, ktoré je spôsobilé byť obsahom vecného bremena. Sama skutočnosť, že niekto koná spôsobom, ktorý naplňuje možný obsah práva ešte neznamená, že je oprávneným držiteľom.

16. Nad rámec uvedeného súd prvej inštancie uviedol, že žalobca nesplnil ani podmienky na zriadenie práva nevyhnutnej cesty súdom, nakoľko v danom prípade nejde o zriadenie prístupu k stavbe, žalobca nežiadal zriadiť vecné bremeno v nevyhnutnej miere a rozsahu a absentovalo aj splnenie podmienky, že nie je možné zabezpečiť prístup k jeho nehnuteľnosti inak.

17. Vzhľadom na vyššie uvedené, ako aj z dôvodu hospodárnosti a účelnosti, súd prvej inštancie nepovažoval za potrebné doplniť dokazovanie výsluchom ďalších svedkov tak, ako navrhol žalobca aj žalovaní, dokonca ani vykonať obhliadku miesta, nakoľko mal súd za to, že samotná obhliadka a akékoľvek vyjadrenia týchto svedkov nemôžu zásadným spôsobom zmeniť dôkaznú situáciu a preukázať skutočnosti, ktoré by mali na predmet sporu akýkoľvek význam. Záverom tiež uviedol, že nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby sa zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany sporu, stačí, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty (rozhodnutia ÚS SR sp. zn. , , ).

18. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa , pretože žalovaní boli úspešní v súdnom konaní v celom rozsahu, a preto im priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, o ktorej výške rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením v zmysle .

19. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca, dôvodiac podľa , , , a súdu prvej inštancie vytýkal, že neprihliadol na skutočnosti vyplývajúce z jeho ústnych tvrdení, písomných podaní a listín, a fotografií, ktoré doložil do súdneho spisu. Taktiež vytýkal, že nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na riadne zistenie skutkového stavu a objasnenie veci, najmä že rozhodol bez toho, že by vo veci vykonal obhliadku na mieste samom a tiež nevypočul /okrem svedka A. A./ svedkov, ktorých navrhol vypočuť. Rovnako tak vytýkal zamietnutie vypočutia svedkyne I. B. a nerozhodnutie o návrhu na vypočutie svedkyne F. J.. Okrem toho súd prvej inštancie nevzal do úvahy Čestné prehlásenie A. F. I. K. L. F. B. zo dňa 16.09.2025. Následne v odvolaní citoval časti rozhodnutia súdu prvej inštancie a to body 37. – 42. a k nim uviedol, že sa s touto argumentáciou

nestotožňuje. Trval na tom, že bol dobromyseľný a oprávnený držiteľ a vykonával právo prechodu cez parcelu žalovaných 230/2 na jeho parcelu 226/4 v dobrej viere, že toto právo mu patrí. Poukázal na to, že toto jeho presvedčenie nevyplývalo iba z toho, že toto právo nerušene vykonával od roku 1960 až do doby, kedy mu v tom začali brániť žalovaní, ale i z toho, že toto právo prechodu uvedené už na liste vlastníctva č. XXXX v časti C LV, kde bolo vyznačené podľa geometrického plánu z roku 2001 č. 28/2001. Ďalším dokladom, kde sa toto právo spomína, bol aj citovaný geometrický plán č. 28/2001. On sa teda oprávnene domnieval, že toto právo mu patrí. Tiež predchádzajúci vlastníci parcely č. 226/4 vykonávali toto právo prechodu pred ním. Tieto jeho tvrdenia boli preukázané i listinnými dôkazmi, listom vlastníctva č. XXXX, ako i geometrickým plánom č. 28/2001. Taktiež poukázal na listiny z katastra, ktoré boli doložené do spisu, kde sa konštatovalo právo prechodu cez parcelu 231/8 podľa katastrálnej mapy CKN parc. č. 230/2 vo vyznačenom rozsahu v prospech vlastníka parc. č. 226/4 podľa GP 28/2021. Toto vyplývalo aj z rozhodnutia Okresného úradu Topoľčany, katastrálneho odboru č. X87/2023 z 9.8.2023. Mal za to, že tieto listiny boli dostatočnými skutočnosťami, pre ktoré sa oprávnene domnieval, že toto právo prechodu mu patrí. Rovnako tak čestné prehlásenie A. F. I. spolu so správou Obce B.. Opätovne poukázal na odpoveď Okresného úradu Topoľčany, katastrálneho odboru Topoľčany č. 688/2024 z 06.05.2024. V prospech vlastníka nehnuteľnosti parc. č. 226/4 bolo v časti V LV č. XXXX pre kat. úz. zriadené vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu cez parc. č. 231/8 v rozsahu vyznačenom podľa GP č. 28/2001, úradne overeným Okresným úradom Topoľčany, katastrálnym odborom dňa 28.08.2001 pod č. 499/2001. Z predloženého geometrického plánu bolo zrejmé, že vecné bremeno bolo zriadené na parcele žalovaných. Aktuálne má síce parcela, na ktorej je zriadené vecné bremeno, označenie ako parc. č. 230/2 (došlo k zmene podľa GP č. 226-174-2014). Podľa informácií uvedených vo výpise z LV č. XXXX pre k.ú. B. bol v roku 2015 zapísaný geometrický plán č. 226-174-2014, na základe ktorého došlo k zmene číselného označenia parcely resp. k jej rozdeleniu. Predmetný geometrický plán č. 226-174-2014 bol však vypracovaný neskôr ako geometrický plán č. 28/2001, v zmysle ktorého bolo predmetné vecné bremeno zriadené a zapísané v časti C LV č. XXXX. Pokiaľ išlo o svedka A., tento svedok potvrdil, že medzi vlastníkmi parcely č. 230/2 a vlastníkmi parcely č. 226/4 neboli žiadne problémy ohľadom prechodu z parcely č. 230/2 na parcelu 226/4. Pokiaľ sa mal svedok vyjadrovať ku skutočnostiam po nahliadnutí do snímky z katastrálnej mapy bolo zrejmé, že svedok sa musel pomýliť, keďže parcelu 226/4 označil ako parcelu, ktorá mu mala patriť. To, že sa nevedel na pojednávaní konkrétne vyjadriť, kto bol konkrétne vlastníkom ktorej parcely, bolo spôsobené odstupom času, keďže nehnuteľnosti odpredával v roku 2016 a bolo zrejmé, že v tom čase musel vedieť, kto bol vlastníkom parciel, ktoré odpredával. Poukázal tiež na Rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 13.05.2024, sp. zn. , ako aj Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 27. 3. 2025, sp. zn. . Žalobca ďalej uviedol, že Obecný úrad v Prašiciach si nie je vedomý toho, že by sa vyjadril, že môže chodiť okolo potoka, kadiaľ vedie chodník, ktorý je široký sotva 70 cm. Nedá sa po ňom prejsť so žiadnou záhradnou technikou, nieto ešte malým traktorom, ak by chceli zorať. Je aj nebezpečný, keďže z jednej strany je strmý svah do potoka, čo dokazuje aj satelitná snímka. Do záhrady preto chodil tak, ako všetci obyvatelia Mlynskej ulice do tých svojich, z ulice. Právny zástupca žalovaných sa síce vyjadril, že môže chodiť cez bráničku žalovaných, avšak žalobcovi tam prekážalo, že žalovaní tam majú urobené a vyhradené parkovisko. Následne poukázal na zdravotný stav manželky, a tiež svoj a neochotu žalovaným odpredať spornú záhradu. Poukázal tiež na geometrický plán z roku 1989 pripojený k rozsudku OS Topoľčany z 31.07.1990 vyhotovený pre majiteľa pozemku M. D. a jeho manželku H. D., na ktorom sú vyznačené pozemky parc.č.226/5 a 230/2 a sú oddelené od seba. Bolo zrejmé, že tadiaľ viedol chodník od cesty až do potoka cez parc.č.226/4. Teraz však žalovaný spojil tieto dve parcely do jednej a tým mu zabránil prejsť na pozemok parc.č.226/4. Nesúhlasil s tvrdením, že parcelu č. 222 dal dcére, túto jej dala N. B. ešte v roku 1997, avšak až keď sa pozemok vyporiadal, tak ho dal dcére. Namietol tiež, že žalovaní neustále dávajú na nich oznámenia na životné prostredie, že neudržiavajú pozemok, avšak im zabránili vstup. Žalovaným vadil aj plot, ktorý si spravil medzi jeho a ich pozemkom, avšak tento chcel realizovať už dávno. Okrem toho poukázal aj na iné rozpory a tiež tú skutočnosť, že žalovaná nedovolila pracovníkom vodárni opis vodomeru k jeho domu a musel urobiť novú vodovodnú šachtu. Poukázal taktiež na svoj zdravotný stav, ako aj manželkin, neustále hrozby zo strany žalovaných a nevhodnosť prechodu popri potoku, čo zapríčiňujú najmä žalovaní tým, že znečisťujú okolie potoka. Zotrval na tvrdení, že parcela č.230/2 bola odjakživa využívaná ako prístupová a príjazdová cesta k parcele č.226/4, teda aj v čase /v roku 2016/, kedy žalovaní odkúpili nehnuteľnosti od predchádzajúcich vlastníkov. Rovnako namietal tvrdenia žalovaných, že by parcely č.230/2 a parc.č.226/4 boli oddelené oplotením a že by medzi nimi nebola žiaden prechod ani bránička. Prechod cez parc. č.230/2 ako aj bránička k parc.č. 226/4 tam vždy bola. S poukazom na uvedené mal za to, že súd prvej inštancie v tejto veci rozhodol i predčasne, keďže nevykonal navrhnuté

dôkazy potrebné na riadne zistenie skutkového stavu a objasnenie veci. Súd rozhodol bez toho, že by vykonal vo veci ohliadku na mieste samom. Preto navrhol, aby odvolací súd s poukazom na ust. , napadnutý rozsudok zrušil a podľa ust. vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie eventuálne, aby podľa ust. napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil tak, že vyhovie žalobe. Zároveň navrhol, aby odvolací súd priznal žalobcovi voči žalovaným právo na náhradu trov prvostupňového i odvolacieho konania.

20. K odvolaniu žalobcu zaslali písomné vyjadrenie žalovaní, považujúc odvolanie v celom rozsahu za nedôvodné a stotožnili sa s napadnutým rozsudkom. Súhlasili s tým, že žalobca v rámci konania nijakým spôsobom nepreukázal jeho dobromyseľnosť ako predpoklad vydržania vecného bremena. K námietke, ohľadom nezohľadnenia dôkazov žalobcu a nevykonania navrhnutých dôkazov uviedli, že súd prvej inštancie sa v bode 44. odôvodnenia rozsudku náležite s týmto vysporiadal a odôvodil, prečo tieto navrhované dôkazy nevykonal, kde uviedol, že aj z dôvodu hospodárnosti a účelnosti súd nepovažoval za potrebné doplniť dokazovanie výsluchom ďalších svedkov tak, ako navrhol žalobca aj žalovaní, dokonca ani vykonať obhliadku miesta, nakoľko mal súd za to, že samotná obhliadka a akékoľvek vyjadrenia týchto svedkov nemôžu zásadným spôsobom zmeniť dôkaznú situáciu a preukázať skutočnosti, ktoré by mali na predmet sporu akýkoľvek význam. Mali za to, že pokiaľ žalobca prostredníctvom svojich písomných a ani ústnych vyjadrení sám nevedel identifikovať z akého právneho dôvodu - titulu mu má svedčať právo zodpovedajúce vecnému bremenu, od ktorého by bolo možné odvodiť jeho dobromyseľnosť, tak obhliadkou miesta, a ani výsluchom žalobcovej manželky I. B. alebo výsluchom F. J., nemožno preukázať tento základný predpoklad vydržania (t.j. existenciu právneho dôvodu, z ktorého subjekt so zreteľom na všetky okolnosti vyvodzuje v dobrej viere, že v určitom právnom vzťahu jemu patrí k cudzej veci spôsobilé byť obsahom vecného bremena a niekto iný je nositeľom povinnosti trpieť výkon tohto práva). Zároveň podotkli, že fotografie do spisu doložené žalobcom, ako aj žalovanými, dokumentujú tak súčasný, ako aj pôvodný stav nehnuteľností, a z týchto dôkazov jednoznačne vyplývalo, že medzi predmetnými nehnuteľnosťami bol aj pôvodne plot zabraňujúci prechodu z parcely č. 230/2 na žalobcovu parcelu č. 226/4, pričom v tejto časti hranice pozemkov žiadna bránička v plote nebola, a medzi týmito parcelami bol zráz svedčiaci o tom, že tadiaľ prechod nikdy nebol možný. Samotný žalobca v rámci svojej výpovede potvrdil, že bránička bola aj pôvodne na ich vedľajšej parcele č. 226/3, z ktorej parcely žalobca následne prechádzal na svoju parcelu č. 226/4, teda že nebolo možné priamo prechádzať z parcely č. 230/2 na žalobcovu parcelu č. 226/4, a taktiež potvrdil, že žalobca si sám oddelil svoju parc. č. 226/4 od ich parc. č. 226/3 plotom, z čoho vyplývalo, že on sám si znemožnil prechod na svoju parcelu z parcely 226/3. Pokiaľ išlo o čestné prehlásenie A. F. I., poukázali na to, že bolo preukázané, že medzi ich parcelou č. 230/2 a parcelou žalobcu 226/4 nebol ani v minulosti priamy prechod možný, čo vyvracalo tvrdenie uvedené v tomto čestnom prehlásení, ako aj tvrdenia žalobcu, že aj predchádzajúci vlastníci parcely č. 226/4 vykonávali toto právo prechodu pred ním. K tvrdeniu žalobcu, že on toto právo prechodu na pozemok parc. č. 226/4 vykonával od roku 1960, poukázali na tvrdenie samotného žalobcu, že on parcelu č. 226/4 mal kúpiť kúpnou zmluvou v roku 1977, a teda aj preto sa nemôže jednať o jeho dobromyseľnosť a dobrú vieru pri vstupe do držby pri započatí jeho prechádzania cez cudziu na parcelu, ktorá ani nebola v jeho vlastníctve. Ani z geometrického plánu č. 28/2001, ktorý si dal vyhotoviť samotný žalobca, nemožno vyvodiť jeho dobromyseľnosť, pričom s týmito argumentami žalobcu sa taktiež súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia vysporiadal (v bode 38). Z rozhodnutí katastrálneho odboru Okresného úradu Topoľčany vyplývalo, že v tomto geometrickom pláne bol nesprávny zákres CKN parcely č.231/8 a 230/2, že na parc. registra C č. 230/1 a č. 231/8 v k.u. Prašice neexistovalo vecné bremeno a že vecné bremeno práva prechodu cez pozemok parc. č. 230/1 a č. 231/8, ktoré je vyznačené v geometrickom pláne č. 28/2001 nebolo predmetom notárskej zápisnice č. N 144/2001 a č. NZ 149/2001 a na uvedenú skutočnosť bolo potrebné predložiť zmluvu o zriadení vecného bremena, ktorú Okresný úrad Topoľčany, katastrálny odbor neeviduje. Taktiež namietli ako nepravdivé všetky osobné útoky žalobcu na nich, ktoré žalobca uvádza v odvolaní. Oznámenie na životné prostredie dali len raz, rovnako tak popreli, že by k brehu potoka navozili kopu konárov a raždia, aby žalobcovi zamedzili vstup k potoku. V skutočnosti záhradným odpadom znečisťuje breh potoka žalobca, a keď ho na to upozornili, tak im povedal, že to nemáme upratovať, že to v prípade zvýšenia hladiny potoka je zábranou pri povodni. Rovnako nebolo pravdou, že by im vadila skutočnosť, že si žalobca oplotil parcelu č. 226/4 od ich parcely č. 226/3. Zároveň mali za to, že tvrdenia neuvádzané v konaní pred súdom prvej inštancie, ako aj priložené fotografie a ostatné listiny, sú novotami. Na základe uvedeného navrhli, aby odvolací súd v súlade s ust. rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil a priznal žalovaným nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

21. Žalobca v odvolacej replike poprel skutkové tvrdenia a právne závery žalovaných, v plnom rozsahu zotrval na podanom odvolaní, ako aj petite.

22. Žalovaní odvolaciu dupliku už nepodali.

23. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie bolo podané stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnuté, v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania ( , 362 ods. 1 ) a zistení, že spĺňa náležitosti ( ), viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi odvolania ( a ) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie ( ), prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ), pretože nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval si to dôležitý verejný záujem, s následným verejným vyhlásením rozhodnutia ( ) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vo výroku vecne správny podľa potvrdil.

24. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

25. Predmetom konania je žaloba, ktorou sa žalobca domáhal určenia, že nadobudol vydržaním právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktoré pozostáva z jeho práva prechodu cez pozemok žalovaných a povinnosť žalovaných strpieť vykonávanie práva prechodu žalobcom. Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalobca je vlastníkom nehnuteľností, ktoré sú zapísané na Okresnom úrade Topoľčany, katastrálny odbor nachádzajúcich sa v okrese Topoľčany, obec Prašice, k. ú. B. evidovaných na LV č. XXXX, parcely registra "C" s parcelným číslom 226/4, výmera 232 m2, druh záhrada, s parcelným číslom 227/2, výmera 252 m2, druh zastavaná plocha a nádvorie, s parcelným číslom 230/1, výmera 38 m2, druh záhrada a rodinný dom so súpisným číslom XXX na parcele č. 227/2, hospodárska budova súpisné č. XXXX na parc. č. 227/6. Zároveň žalovaní sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, ktoré sú zapísané na Okresnom úrade Topoľčany, katastrálny odbor nachádzajúcich sa v okrese Topoľčany, obec B., k. ú. B. evidovaných na LV č. XXXX, parcely registra "C" s parcelným číslom 226/1, výmera 135 m2, druh zastavaná plocha a nádvorie, s parcelným číslom 226/3, výmera 247 m2, druh záhrada, s parcelným číslom 226/5, výmera 37 m2, druh záhrada, s parcelným číslom 226/6, výmera 85 m2, druh zastavaná plocha a nádvorie, s parcelným číslom 226/7, výmera 8 m2, druh zastavaná plocha a nádvorie, s parcelným číslom 230/2, výmera 42 m2, druh záhrada, s parcelným číslom 235/4, výmera 32 m2, druh zastavaná plocha a nádvorie a rodinný dom so súpisným číslom XXX na parcele č. 226/1. Ďalej žalobca uviedol, že jediná prístupová cesta k parcele č. 226/4, ktorá sa odjakživa používala bola cez parcelu č. 230/2. Tento stav pretrvával minimálne 61 rokov a bol každým akceptovateľný. Podľa tvrdenia žalobcu až posledné roky začali žalovaní znemožňovať prístup žalobcovi k jeho parcele č. 226/4. Žalovaní si túto parcelu oplotili a zriadili si na nej parkovisko. Na základe uvedeného bolo zrejmé, že žalobca ako i právni predchodcovia pred ním vykonávali právo prechodu a prejazdu cez parc. č. 230/2 pokojne nerušene a dobromyseľne. V závere uviedol, že právo zodpovedajúce vecnému bremenu

- právu prechodu a prejazdu cez parc. č. 230/2 nadobudol výkonom práva (vydržaním). Žalovaní s takýmto tvrdením nesúhlasili. Súd prvej inštancie vo veci samej rozhodol napadnutým rozsudkom tak, že žalobu žalobcu zamietol. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, namietajúc neprihliadnutie na ním tvrdené skutočnosti, nevykonanie obhliadky a výsluchy svedkýň – I. B. a F. J., nezohľadnenie Čestného prehlásenia A. F. I. K. správy F. B. zo dňa 16.09.2025, na základe čoho mal za to, že bolo nedostatočne vykonané dokazovanie. Okrem toho zotrval na dobromyseľnosti práva prechodu cez parcelu žalovaných 230/2 a to aj na základe geometrického plánu z roku 2001 č. 28/2001. Poukázal tiež na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 13.05.2025 sp. zn. a uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 27.03.2025 sp. zn. a dovysvetľoval vzťahy medzi stranami sporu, ako aj darovanie parc. č. 222 dcére. Zhrnul, že dôvody odvolania vymedzuje podľa , , , .

26. Po prejednaní veci, zaoberajúc sa odvolacími námietkami žalobcu, odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správny, ako aj dostatočne odôvodnený, a tiež boli použité správne zákonné ustanovenia, ktorých citáciu nebude preto opakovať. Rovnako tak odvolací súd mal za to, že súd prvej inštancie v tejto veci riadne zistil skutkový stav v zmysle návrhov strán sporu na vykonané dokazovanie a tiež uviedol, prečo nevykonal žalobcom navrhnuté dôkazy výsluchu svedkov

a obhliadky. K žalobcom namietaným nedostatkov v rámci dokazovania odvolací súd v prvom rade poukazuje na to, že dokazovanie v civilnom súdnom konaní prebieha vo viacerých fázach; od navrhnutia dôkazu, cez jeho zabezpečenie, vykonanie a následné vyhodnotenie. Kým navrhovanie dôkazov je právom a zároveň procesnou povinnosťou účastníkov konania, len súd rozhodne, ktorý z označených (navrhnutých) dôkazov vykoná. Uvedené predstavuje prejav zákonnej právomoci všeobecného súdu korigovať návrhy účastníkov na vykonanie dokazovania, sledujúc tak rýchly a hospodárny priebeh konania a súčasne zabezpečiť, aby sa zisťovanie skutkového stavu dokazovaním držalo v mantineloch predmetu konania a aby sa neuberalo smerom, ktorý z pohľadu podstaty prejednávanej veci nie je relevantný. V prípade, že súd odmietne vykonať určitý účastníkom navrhovaný dôkaz, je jeho zákonnou povinnosťou v odôvodnení rozhodnutia uviesť, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy.

27. Preskúmajúc obsah spisu, v intenciách odvolania žalobcu, odvolací súd bol toho názoru, že súd prvej inštancie sa nielen oboznámil s návrhmi žalobcu na vykonanie dokazovania – výsluchom svedkýň a obhliadky, ale ich aj správne odmietol vykonať, čo následne v bode 44. svojho odôvodnenia aj riadne zdôvodnil. Vychádzal pritom z hospodárnosti a účelnosti konania, s čím sa stotožňuje aj odvolací súd, nakoľko bolo treba v prvom rade prihliadnuť na to, že odkedy žalobca vykonával právo prechodu naposledy, sa aj podľa tvrdenia žalobcu zmenili ohraničenia sporných parciel, preto by obhliadka miesta nevedela preukázať, ako sa kedysi právo prechodu vykonávalo – najmä cez ktoré parcely (čísla, hranice) sa právo prechodu realizovalo. Okrem toho na určenie takéhoto prechodu boli potrebné odborné znalosti a tými sudca, ako ani navrhnutí svedkovia nedisponovali, preto by len v teréne ukázali, kadiaľ sa chodilo, resp. uviedli by nimi vnímané skutočnosti, avšak bez odborných znalostí potrebných na rozhodnutie veci (geometrické zameranie hraníc parciel). Pritom bolo potrebné zohľadniť, že sporom nebolo to, že sa cez nejakú parcelu prechádzalo, sporom bolo jej označenie a tiež hranice. Iné návrhy na doplnenie dokazovania zo strany žalobcu produkované neboli, preto súd prvej inštancie správne vyhodnotil ich nehospodárnosť. Rovnako tak odvolací súd z obsahu spisu zistil, že súd prvej inštancie sa oboznámil na nariadenom pojednávaní s Čestným prehlásením A. F. I. K. L. F. B. zo dňa 16.09.2025, tieto dôkazy vykonal ich doručením protistrane, avšak ich nevyhodnotil podľa predstáv žalobcu, čo však nezakladá vadu konania, pretože všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Ústavný súd vo svojich rozhodnutiach uvedené konštantne pripomína a odvolací súd sa s týmto v plnej miere stotožňuje, preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo strany sporu na spravodlivé súdne konanie (napr. , , , , ).

28. Zároveň odvolací súd dodáva, že cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena. Neunesenie dôkazného bremena predstavuje neúspech v spore. V sporovom konaní primárne nesie dôkazné bremeno žalobca (navrhovateľ) v súvislosti s tými tvrdeniami, ktoré umožňujú žalobe vyhovieť, ak budú tieto tvrdenia preukázané a na strane druhej i žalovaný (odporca) nesie dôkazné bremeno tých tvrdení, ktorými odôvodňuje svoju obranu proti žalobe. Ak nie je možné zistiť určitú skutkovú okolnosť, ktorá je medzi účastníkmi sporná a pre rozhodnutie dôležitá, postihne nepriaznivý účinok toho účastníka, ktorý mal v súvislosti s ňou dôkaznú povinnosť. Ak po vykonanom dokazovaní nie je možné urobiť záver ani o pravdivosti tvrdenia účastníka o určitej skutkovej okolnosti, ale ani záver o nepravdivosti tohto tvrdenia, znamená to, že tvrdená skutočnosť nebola preukázaná. V takom prípade musí rozhodnúť súd v situácii dôkaznej núdze, ktorej dopad pričíta tej strane, na ktorej predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t. j. zodpovednosť za preukázanie skutočnosti významných z hľadiska hmotného práva.

29. Na rozdiel od súdu prvej inštancie odvolací súd bol toho právneho názoru, že pre právne posúdenie veci v danom prípade bolo v prvom rade rozhodujúce to, či žalobca (vôbec) vykonával prechod na parc. č. 226/4 cez parc. č. 230/2, čo bolo medzi stranami sporu sporné. Až po preukázaní uvedenej skutočnosti, bolo možné (a tiež dôvodné) zaoberať sa preukázaním/ resp. nepreukázaním dobromyseľnosti, resp. ospravedlniteľného omylu pri vykonávaní práva prechodu cez parc. č. 230/2 žalobcom. Podľa názoru odvolacieho súdu však z doteraz vykonaného dokazovania vyplývalo, že medzi parc. č. 230/2 a č. 226/4 bolo aj v minulosti oplotenie, ktoré zostalo zachované aj v súčasnosti (teda bránilo žalobcovi aj v minulosti v priamom prechode z parc. č. 230/2 na parc. č. 226/4) a žalobcom uvádzaná bránka sa nachádzala medzi parc. č. 226/5 a parc. č. 226/3 (obidve vo vlastníctve žalovaných), a následne

z parc. č. 226/3 prechádzal žalobca na svoju parc. č. 226/4, v dôsledku čoho bolo potrebné ustáliť, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom preukázania prechodu cez parc. č. 230/2. Uvedená skutočnosť nebola zo strany žalobcu preukázaná, a preto musí aj podľa názoru odvolacieho súdu niesť zodpovednosť za neunesenie dôkazného bremena. Tento záver pritom nemôže zvrátiť ani poukaz žalobcu na judikatúru Najvyššieho súdu SR, nakoľko žalobca v súdnom konaní nepreukázal, že by existoval priamy prechod medzi parc. č. 230/2 a parc. č. 226/4 a to i s poukazom na fotografie na č.l. 46, č.l. 63, č.l. 65, č.l. 86, keďže iný dôkaz, obsahujúci odborné znalosti, týkajúce sa zamerania hraníc sporných parciel v teréne, navrhnutý nebol. Čo sa týkalo geometrického plánu č. 28/2001, vyhotoveného dňa 06.08.2001, tak tento plán bol vypracovaný na určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na p.č. 226/4, 230/1 a priznanie práva prechodu cez pozemok p.č. 231/8 a 230/1, avšak absentovala k nemu dohoda s vlastníkom pozemku p.č. 231/8, v dôsledku čoho nebolo predmetné právo prechodu nikdy vyznačené na liste vlastníctva, týkajúcom sa p.č. 231/8 a teda ani nebolo evidované k p.č. 230/2. Rovnako tak z predmetného GP nebolo ani zrejmé, či a kde bol umožnený aj reálny prechod cez parc.č. 231/8, teda či sa tam nenachádzalo oplotenie. Keďže nebol zo strany žalobcu preukázaný reálny prechod cez parc. 230/2 na parc. č. 226/4, bolo nedôvodné (ako aj nehospodárne) zaoberať sa/ resp. skúmať právny titul nadobudnutia práva, a teda na daný skutkový stav a najmä právne posúdenie nebolo možné aplikovať ani žalobcom namietané rozhodnutia Najvyššieho súdu SR. Okrem toho odvolací súd dodáva, že Veľký senát v rozhodnutí pod sp. zn. z 13. mája 2024 konštatoval, okrem iného aj to, že držba predpokladá existenciu dvoch zložiek, a to corpus possesionis, ako faktická moc nad vecou, ku ktorej musí pristúpiť animus possidendi, ktorý vyjadruje vôľu držiteľa mať vec (právo) pre seba a nakladať s ňou ako s vlastnou. Inak povedané na vznik oprávnenej držby je potrebné preukázať aj faktickú moc nad vecou, čo však v danom prípade zo strany žalobcu absentovalo, nakoľko aj sám žalobca uviedol, že na parc. č. 226/4 chodil cez bráničku, pričom však nebolo preukázané, že táto bránička sa nachádzala medzi parc. č. 230/2 a parc. č. 226/4, v dôsledku čoho nebolo preukázané reálne vykonávanie práva prechodu medzi týmito susediacimi parcelami, a preto ani súd prvej inštancie správne nemohol pristúpiť k skúmaniu existencie/neexistencie titulu držby v zmysle judikatúry Najvyššieho súdu SR. Naviac, z obsahu spisu tiež vyplývalo, že sám žalobca priznal, že žalovaní mu umožnili ďalej chodiť cez bráničku, nachádzajúcu sa na ich pozemku, avšak sám žalobca si takýto prechod zamedzil tým, že vybudoval oplotenie medzi p.č. 226/4 a p.č. 226/3. Záverom je potrebné tiež dodať, že právo prechodu cez par.č. 230/2 nevyplývalo ani z prešetrenia zo dňa 06.05.2024 na č.l. 74, ako ani z rozhodnutia sp. zn. X 87/2023 na č.l. 72, preto bolo potrebné ustáliť, že zo strany žalobcu v prejednávanom prípade nedošlo k uneseniu dôkazného bremena, ohľadom preukázania podstatnej skutočnosti, a to skutočnosti, že by v minulosti existoval prechod medzi parc. č. 226/4 a parc. č. 230/2 (nesprávne označenou na GP parc.č. 231/8), v dôsledku čoho nebolo možné mať za to, že by žalobca vydržal právo prechodu cez parc.č. 230/2 jeho faktickým dobromyseľným užívaním po dobu viac ako 10 rokov neprerušene.

30. Záverom odvolací súd dodáva, že žalobca v odvolacom konaní spolu s podaným odvolaním predložil i listiny – výpis z LV č. XXXX z 03.04.2019, geometrický plán č. 31321704-236-168-97 a rozhodnutie sp. zn. X 54/2019-8, ako aj fotografie s výnimkou 6, 15, 17 (tieto tri fotografie sa v spise nachádzali, ostatné fotografie sa v spise nenachádzali), na ktoré však odvolací súd nemohol prihliadnuť, keďže tieto listiny a fotografie neboli predložené žalobcom do skončenia dokazovania pred súdom prvej inštancie, resp. nemožno prihliadnuť na skutkové závery z nich plynúce, pretože by to predstavovalo neprípustné novoty. V zmysle ustanovenia je odvolací súd viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie, a nemôže prehodnotením dokazovania, ktoré vykonal súd prvej inštancie, odlišne posúdiť skutkový stav prejednávanej veci. Táto zásada vyplýva z princípu neúplnej apelácie. Výnimkou sú len prípady, v ktorých odvolací súd dokazovanie zopakuje alebo doplní. Zopakuje ho vtedy, ak má za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (ust. ). Podľa ustanovenia môže doplniť dokazovanie vykonaním ďalších dôkazov navrhnutých stranou, ak ich nevykonal súd prvej inštancie, hoci ich strana navrhla. O tieto prípady však v posudzovanej veci nejde, pretože súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a vykonal aj všetky potrebné dôkazy, pričom nevykonanie dôkazov riadne zdôvodnil hospodárnosťou konania. Odvolací súd môže podľa ustanovenia doplniť dokazovanie za podmienok uvedených v , pokiaľ pôjde o tzv. novoty v odvolacom konaní. Aj počas odvolacieho konania je povinný prihliadať na prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, ktoré doteraz neboli použité, avšak len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok, vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Odvolací súd preskúmal novoty, keď vyhodnotil, že tieto sa

netýkajú procesných podmienok, resp. že procesné podmienky sú v danom prípade naplnené. Z vyššie uvedeného dôvodu preto odvolací súd tieto tzv. „novoty v odvolacom konaní“ s poukazom na a contrario nepripustil ako prípustný prostriedok procesného útoku.

31. Na základe všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vo výroku vecne správny podľa potvrdil, keď dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, a teda nie je spôsobilé privodiť zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie.

32. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle v súvislosti s a tak, že v odvolacom konaní plne úspešným žalovaným 1/ a 2/ priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % voči neúspešnému žalobcovi, pričom dôvody hodné osobitného zreteľa podľa strany sporu netvrdili, ako ani ich odvolací súd nevzhliadol. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia o odvolaní v zmysle samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

33. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerov hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).