Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B2-8C/5/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV v konaní pred sudkyňou JUDr. Kristínou Trubianskou, v právnej veci žalobcov: 1/ A. B., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom C. X, XXX XX D., 2/ D. B., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom C. X, XXX XX D., 3/ E. B., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom C. X, XXX XX D., zastúpený zákonným zástupcom A. B., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom C. X, XXX XX D., 4/ F. B., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom G. H. X, XXX XX D., 5/ I. B., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom G. H. X, XXX XX D., 6/ J. B., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom G. H. X, XXX XX D., 7/ E. K., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XX, XXX XX D., všetci právne zastúpení advokátskou kanceláriou URBAN & PARTNERS s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Červeňova 15, Bratislava, IČO: 47 244 895 proti žalovanému: Univerzitná nemocnica Bratislava, so sídlom Pažítková 4, 821 01 Bratislava, IČO: 31 813 861, o náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

I Žalovaný je povinný z a p l a t i ť žalobcovi 1 titulom náhrady nemajetkovej ujmy sumu 20.000,- EUR, a to do troch (3) dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku. II Súd vo zvyšnej časti uplatneného nároku titulom nemajetkovej ujmy žalobcu 1 žalobu zamieta. III Žalovaný je povinný z a p l a t i ť žalobcovi 1 titulom náhrady vynaložených nákladov na pohreb nebohého D. B., dátum narodenia: XX.XX.XXXX, naposledy trvalý pobyt: trvale bytom C. X, XXX XX D., zomretý dňa XX.XX.XXXX, sumu 2.426,06 EUR, a to do troch (3) dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku. IV Súd vo zvyšnej časti uplatneného nároku na náhradu nákladov na pohreb nebohého žalobu zamieta. V Žalovaný je povinný z a p l a t i ť žalobcovi 2 titulom náhrady nemajetkovej ujmy sumu 15.000,- EUR, a to do troch (3) dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku. VI Súd vo zvyšnej časti uplatneného nároku titulom nemajetkovej ujmy žalobcu 2 žalobu zamieta.

VII Žalovaný je povinný z a p l a t i ť žalobcovi 3 titulom náhrady nemajetkovej ujmy sumu 15.000,- EUR, a to do troch (3) dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku. VIII Súd vo zvyšnej časti uplatneného nároku titulom nemajetkovej ujmy žalobcu 3 žalobu zamieta. IX Súd nároky žalobcov 4, 5, 6, 7 uplatnené titulom náhrady nemajetkovej ujmy zamieta. X Žalovaný je povinný do troch (3) kalendárnych dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku zaslať Žalobcovi 1, Žalobcovi 2, Žalobcovi 3, Žalobcovi 4, Žalobcovi 5, Žalobcovi 6, Žalobcovi 7 formou doporučenej listovej zásielky adresovanej na adresu ich trvalého pobytu písomné ospravedlnenie podpísané štatutárnym zástupcom Žalovaného, font písma: Times New Roman, veľkosť písma: 12, v nasledovnom znení: „Univerzitná nemocnica v Bratislave vyjadruje ľútosť a hlboko sa ospravedlňuje za smútok a bolesť, ktorú spôsobili pozostalým po nebohom D. B., dátum narodenia XX.XX.XXXX, naposledy trvalý pobyt: C. X, XXX XX D., zomretý dňa XX.XX.XXXX, spôsobenú nesprávne poskytnutou zdravotnou starostlivosťou nebohému D. B. zo strany žalovanej.“

XI Súd priznáva Žalobcom 1/ až 7/ nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu. XII Štát má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania štátu v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou bývalému Okresnému súdu Bratislava II dňa 24.01.2019 sa žalobcovia 1/ až 3/ každý domáhali zaplatenia nemajetkovej ujmy v sume po 200.000,- eur, žalobcovia 4/ a 5/ každý domáhali nemajetkovej ujmy v sume po 100.000,- eur žalobca 6/ nemajetkovej ujmy v sume 50.000,- eur a žalobca 7/ nemajetkovej ujmy vo výške 15.000,- eur do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. Celkovo tak voči žalovanej vzniesli nárok z titulu nemajetkovej ujmy v sume 865.000,- eur. Žalobca 1/ si uplatnil náhradu nákladov v sume 2.426,6 eur titulom nákladov na pohreb nebohého D. B., dátum narodenia: XX.XX.XXXX, naposledy trvalý pobyt: C. X, XXX XX D., zomretý dňa XX.XX.XXXX, a to do troch (3) dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. Žalobcovia 1/ až 7/ žiadali súd zaviazať žalovaného povinnosťou do troch (3) kalendárnych dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku zaslať Žalobcovi 1, Žalobcovi 2, Žalobcovi 3, Žalobcovi 4, Žalobcovi 5, Žalobcovi 6, Žalobcovi 7 formou doporučenej listovej zásielky adresovanej na adresu ich trvalého pobytu písomné ospravedlnenie podpísané štatutárnym zástupcom Žalovaného, font písma: Times New Roman, veľkosť písma: 12, v znení, ktoré upravili podaním zo dňa 09.10.2025, s nasledovnou formuláciou: „Univerzitná nemocnica v Bratislave vyjadruje ľútosť a hlboko sa ospravedlňuje za smútok a bolesť, ktorú spôsobili pozostalým po nebohom D. B., dátum narodenia XX.XX.XXXX, naposledy trvalý pobyt: C. X, XXX XX D., zomretý dňa XX.XX.XXXX, spôsobenú nesprávne poskytnutou zdravotnou starostlivosťou nebohému D. B. zo strany žalovanej.“ Uplatnili si nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu.

2. Podanú žalobu žalobcovia odôvodnili tým, že sú pozostalí po nebohom D. B., dátum narodenia: XX.XX.XXXX, naposledy trvalý pobyt: C. X, XXX XX D., zomretý dňa XX.XX.XXXX (ďalej len „D. B.“ alebo „Pacient“ alebo „Nebohý“). K skutkovému stavu uviedli, že D. B. bol ako pacient hospitalizovaný v dňoch od 15.12.2016 do 18.12.2016 na Klinike úrazovej chirurgie (Nemocnica akademika C. J.) u Žalovaného. Dôvodom jeho hospitalizácie bola kombinovaná zlomenina vnútorného aj vonkajšieho členka - členkového kĺbu vľavo po úraze z toho istého dňa 15.12.2016. Pacient sa 15.12.2016 podrobil operácii tejto zlomeniny, keď operáciu vykonal F. G. D.. V doporučení z Prepúšťacej správy zo dňa 18.12.2018 (zrejmý preklep, pozn. súdu, žalobcovia mysleli 18.12.2016) bol Pacientovi naordinovaný (okrem iných) aj liek L. v dávke 0,4 ml injekčné podanie jedenkrát denne, slúžiaci ako prevencia hlbokej žilovej trombózy a pľúcnej embólie po dobu ešte siedmich dní. Pacient bol následne 18.12.2016 prepustený do domácej liečby s naloženou sadrovou dlahou na končatine pod kolenom. Kontrolné vyšetrenia u F. G. D. absolvoval Pacient v dňoch 21.12.2016, 03.01.2017 a 16.01.2017. Lekárska správa zo dňa 03.01.2017 konštatuje, že Pacientovi bola daná dole sadrová dlaha a boli odstránené stehy z operačnej rany. Zároveň bola Pacientovi predpísaná ortéza, ktorá mu bola v ten istý deň nasadená na operovanú končatinu. V lekárskej správe zo dňa 16.01.2017 je uvedené, že bolo Pacientovi povolené začať zaťažovať končatinu maximálne do 40% hmotnosti. Ďalšia kontrola bola F. G. D. stanovená na 30.01.2017. M. D. B. zomrel náhle dňa 25.01.2017 o 13:00 doma, v mieste jeho trvalého pobytu (ďalej aj ako „Udalosť“). V M. protokole zo dňa 26.01.2017 ako príčina smrti bola súdnolekárskou pitvou vykonanou 26.01.2016 o 8:00 F. M. N. stanovená “Masívna pľúcna embólia pri trombóze hlbokých žíl ľavého predkolenia po operácii zlomeniny ľavého členka“. 2.1 V doloženej Prepúšťacej správe zo dňa 18.12.2016 je uvedené, že bol Pacientovi pre účely ďalšej terapie predpísaný (okrem iných) aj liek L.. C. L. slúži okrem iného na prevenciu a liečbu tromboembolickej choroby. Dávkovanie tohto lieku závisí od rizikových faktorov týkajúcich sa pacientovho zdravotného stavu, veku, telesnej hmotnosti pacienta, rodinnej anamnézy pacienta, typu operácie či časového odstupu od výkonu operácie. 2.2 V predmetnom prípade bol liek L. predpísaný pre účely prevencie tromboembolickej choroby po úraze a následnej traumatologickej operácii zlomeniny dolnej končatiny, a to v dávke 0,4 ml jedenkrát denne. Pacientovi bol vydaný liek na tri dni s tým, že si má cestou praktického lekára sám zabezpečiť predpis lieku na ešte ďalšie štyri dni. Celková liečba/podávanie bolo F. G. D. doporučené len na 7 dní od prepustenia, t.j. od vykonania operačného zákroku. 2.3 Z písomnej informácie pre používateľa lieku L. vyplýva, že je pri jeho dávkovaní potrebné prihliadať jednak na telesnú hmotnosť pacienta, ako aj na počet dní od operatívneho zákroku. Vychádzajúc z písomnej informácie pre používateľa lieku L., ktorá ale nezohľadňuje iné rizikové faktory a doporučené postupy, štandardná dávka pri telesnej hmotnosti vyššej ako 70 kilogramov v časovom odstupe dvoch hodín pred operáciou a dvanástich hodín po operácii by mala byť podávaná v dávke 0,4 ml jedenkrát

denne. Do tretieho dňa po operácii sa liek L. podáva v uvedenej dávke 0,4 ml. Následne od štvrtého pooperačného dňa sa zvyšuje dávka lieku L. na 0,6 ml jedenkrát denne. 2.4 Po jednoduchom vyplnení veku, hmotnosti, výšky a rizikových faktorov Nebohého dostaneme 8 skórovacích bodov,- „vek“ (46 rokov), „váha“ (108 kg) a „výška“ (180 cm) 2 body, „traumatologická operácia“ 3 body, „tromboembolická choroba v anamnéze“ 2 body, „imobilizácia“ 1 body, a teda „vysoké riziko“ trombózy (pozn. 3 a viac). 2.5 Žalobcovia vytkli žalovanému nesprávny postup okrem iného v tom, že v správach z kontrolného vyšetrenia zo dňa 21.12.2016, 03.01.2017 ani 16.01.2017 nie je záznam, že by ošetrujúci lekár palpačne (hmatovo) vyšetril operovanú končatinu, a teda sa zameral na možnosť diagnostiky známok eventuálnej hlbokej žilovej trombózy. Je pravdepodobné, že už v tom čase bolo možné takýmto palpačným (hmatovým) vyšetrením, ktoré by bolo bolestivé, vysloviť minimálne podozrenie na hlbokú trombózu žíl u Pacienta, prípadne ju odhaliť, resp. by bolo možné pacienta poslať na ďalšie vyšetrenia, ktoré by mohli uvedenú diagnózu potvrdiť. 2.6 Žalobcovia sa ohradili voči záveru Oznámenia o výsledku prešetrenia podnetu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou zo dňa 08.11.2018 a konštatovaniu „Váš manžel dostal pľúcnu embóliu z venóznej trombózy na 41. deň po operácii, čo predstavuje časový úsek, ktorý už nebýva pokrytý podávaním nízkomolekulových heparínov“ (pozn. liek L. alebo jeho ekvivalenty). 2.7 Hlboká žilová trombóza u Nebohého rozhodne nevznikla v deň jeho smrti v 41. pooperačný deň, ale dávno predtým - v čase, keď mal končatinu imobilizovanú (znehybnenú) v sadrovej dlahe, resp. ortéze. Hlboká žilová trombóza sa vyvíja istý čas a až následne dochádza, či môže dôjsť k embólii pľúc. Preto pokiaľ by bola Nebohému podávaná zodpovedajúca dávka v zodpovedajúcej dĺžke lieku L., riziko vzniku pľúcnej embólie by bolo zanedbateľné, resp. žiadne. 2.8 Žalobcovia vyjadrili nesúhlas so záverom Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, že predmetný časový úsek nebýva pokrytý liečbou - podávaním nízko molekulových heparínov, a to z dôvodov uvedených vyššie v tejto žalobe. Pacientovi/Nebohému mal byť nevyhnutne aplikovaný liek L. nepretržite v adekvátnej dávke (vzhľadom na jeho hmotnosť minimálne v dávke 0,6 ml jedenkrát denne, avšak pri zohľadnení vysokého rizika vzniku hlbokej žilovej trombózy a to veku, výšky, váhy, traumatologickej operácie, imobilizácie končatiny v sadrovej dlahe/ortéze, nemožnosti akejkoľvek či plnej záťaže končatiny a rodinnej anamnézy týkajúcej sa Otca Nebohého v dávke podstatne vyššej, a to až 1 ml jedenkrát denne) počas celej doby jeho liečby, teda až do jej ukončenia a možnosti plného zaťažovania operovanej končatiny. Z Listu o prehliadke mŕtveho vyplýva, že príčinou smrti Nebohého bola masívna pľúcna embólia spôsobená krvnou zrazeninou, ktorá sa uvoľnila z trombotizovaných (teda vyplnených krvnou zrazeninou) hlbokých žíl ľavého predkolenia na operovanej a znehybnenej končatine. V prípade adekvátnej prevencie liekom L. v adekvátnej dávke a adekvátnej dĺžke by bolo riziko úmrtia Nebohého - štatisticky opierajúc sa o medicínske štúdie – blížiace sa k nule, resp. žiadne. 2.9 Vo svetle uvedeného je teda na mieste konštatovanie, že Žalovaný zanedbal pooperačnú prevenciu tromboembolickej choroby, keď nesprávne nastavil dávkovanie lieku L., fatálne skrátil liečbu len na 10 dní (namiesto až do možnosti úplného zaťažovania operovanej končatiny), nezohľadnil rizikové faktory pri indikovaní tohto lieku, a zároveň sa počas kontrolných vyšetrení (21.12.2016, 03.01.2017 a 16.01.2017) nezameral na odhalenie známok hlbokej žilovej trombózy na končatine (palpačné vyšetrenie). Bolo povinnosťou ošetrujúceho lekára prihliadnuť na všetky rizikové okolnosti a správne dávkovanie lieku L.. Ošetrujúci lekár však absolútne zanedbal pooperačnú liečbu a stanovenie diagnózy Pacienta, a tým nekonal v súlade s jeho povinnosťou poskytovať zdravotnú starostlivosť postupom lege artis. 2.10 Žalobcovia vytkli žalovanému hneď niekoľko nasledovných nedostatkov: (i) ošetrujúci lekár stanovil Pacientovi nesprávne dávkovanie lieku L., (ii) ošetrujúci lekár pri predpísaní lieku L. nezohľadnil rizikové okolnosti prítomné u Pacienta (znehybnenie končatiny, telesnú hmotnosť, vek, dedičné predispozície – rodinná anamnéza, typ operácie), (iii) ošetrujúci lekár neindikoval liečbu L. v adekvátnej dĺžke podávania, (iv) ošetrujúci lekár nevykonal palpačné vyšetrenie pre vylúčenie príznakov hlbokej žilovej trombózy, (v) Žalovaný nezisťoval RA Nebohého, čo predstavuje významný rizikový faktor pri správnom nastavení pooperačnej liečby L.. 2.11 Vzhľadom k vyššie uvedenému je teda zrejmé, že Nebohý zomrel dňa XX.XX.XXXX v priamej príčinnej súvislosti s nesprávne poskytnutou zdravotnou starostlivosťou a postupom non lege artis ošetrujúcich lekárov Žalovaného. Žalobcovia súčasne uviedli, že tento prípad by sa mal stať mementom a poučením a mal by viesť k zmene postupov a nastavení správnych štandardov v poskytovaní zdravotnej starostlivosti a prevencii tromboembolickej choroby na pracoviskách Žalovaného.

2.12 Svoj právny nárok na náhradu nemajetkovej ujmy žalobcovia odvodili z ust. . K samotným predpokladom vzniku nemajetkovej ujmy uviedli, že obligatórnym predpokladom vzniku zodpovednosti zdravotníckeho pracovníka (poskytovateľa zdravotnej starostlivosti) je príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním zdravotníckeho pracovníka (Žalovaného) a škodlivým následkom či vznikom škody/ujmy na strane poškodeného pacienta (Nebohého), resp. jeho príbuzných (Žalobcov). Musí vždy byť preukázané (čo v danom prípade nesporne je), že škodlivý následok je následkom konkrétneho protiprávneho konania, resp. že medzi protiprávnym konaním non lege artis medicinae a škodlivým následkom v podobe usmrtenia pacienta (Nebohého) / zásahom do súkromia pozostalých či inou škodou (Žalobcov) je vecná príčinná súvislosť. V danom prípade je nepopierateľne preukázaná priama vecná príčinná súvislosť medzi nesprávne poskytnutou zdravotnou starostlivosťou zo strany Žalovaného voči Nebohému, chybnou a nie dostatočnou (podávanie lieku L. v nízkych dávkach a krátkej dobe po operačnom zákroku), resp. nesprávnou liečbou Žalovaného a úmrtím Nebohého a teda následným zásahom do súkromia (osobnostných práv) Žalobcov. V danom prípade je jednoznačne preukázané, že exitus (smrť) Nebohého bola spôsobená neodborným, nesprávnym, chybným vyšetrovaním, diagnostickým a liečebným medicínskym postupom, v dôsledku ktorého Nebohý zomrel, čo ipso facto spôsobilo neoprávnený zásah do osobnostných práv Žalobcov, ktorý je možné iba čiastočne odstrániť, a to cez ospravedlnenie Žalovaného voči Žalobcom za non lege artis poskytnutú zdravotnú starostlivosť zo strany Žalovaného voči Nebohému a súčasne i cez priznanie nemajetkovej ujmy Žalobcom od Žalovaného, aj keď ujmu, ktorú utrpeli Žalobcovia v dôsledku smrti Nebohého (ako manžela, otca, syna, brata a zaťa) už v skutočnosti nikdy nikto reálne neodčiní a ani neodstráni. 2.13 Skutočnosť, že smrť Nebohého je v priamej príčinnej súvislosti s non lege artis postupom Žalovaného jednoznačne vyplýva z vyššie uvedených skutočností v tejto Žalobe (Non lege artis postup Žalovaného), z ktorých je zrejmé nielen závažné pochybenie Žalovaného v pooperačnej liečbe Nebohého, ale vyplýva z nich i tá skutočnosť, že ak by Žalovaný postupoval pri liečbe Nebohého správne, smrti Nebohého bolo možné zabrániť. 2.14 Škodlivý následok predstavuje tú samostatnú ujmu, resp. škodu, ktorá protiprávnym konaním zdravotníckeho pracovníka vznikla pacientovi, resp. pozostalým pacienta. V danom prípade škodlivým následkom v súvislosti so vznikom právnej zodpovednosti je nepochybne úmrtie Nebohého, ktorá bola spôsobená v dôsledku konania zdravotníckeho zariadenia spôsobom non lege artis medicinae. Skutkovým znakom protiprávneho konania, a teda predpokladom uloženia, resp. vyvodenia občianskoprávnej zodpovednosti je vždy výsledok, t. j. škodlivý následok, ktorým je ujma vzniknutá na ohrozenom, resp. porušenom právnom pomere. 2.15 V tejto súvislosti Žalobcovia uviedli, že pre splnenie predpokladov občianskoprávnej zodpovednosti za škodu (ujmu) spôsobenú pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti nie je rozhodujúce, či škoda (ujma) bola spôsobená úmyselne alebo z nedbanlivosti, t.j. zodpovednosť je založená na objektívnom princípe (bez ohľadu na zavinenie). 2.16 Z dôvodu, že Žalobca 1 hradil náklady pohrebu Nebohého, má Žalobca 1 voči Žalovanému nárok na náhradu majetkovej ujmy (škody) podľa v spojení s v spojení s . Náklady vynaložené na pohreb si vyčíslil Žalobca 1 vo výške 2.426,6 eur a preukázal ich nasledovnými dokladmi: Faktúra – pohrebné služby. 2.17 Žalobcovia v rade 1 až 7 si ďalej voči Žalovanému uplatnili nárok na náhradu nemajetkovej ujmy, ktorý odvodili od ustanovenia . 2.18 So zreteľom na to, že morálna satisfakcia ( ) nie je v danom prípade pre Žalobcov v dôsledku Udalosti postačujúca, sú Žalobcovia toho názoru, že podľa majú právo na náhradu nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch ako tzv. relutárnej satisfakcie (satisfakcie v peniazoch). 2.19 Neoprávnený zásah spočívajúci v smrti blízkeho človeka, v danom prípade manžela Žalobkyne 1, otca Žalobcu 2 a Žalobcu 3, syna Žalobcov 4 a 5, brata Žalobkyne 6 a zaťa Žalobkyne 7, v konečnom dôsledku predstavuje neodčiniteľnú ujmu a prakticky neodstrániteľnú traumu, ktorú nemôže napraviť žiadna forma zadosťučinenia. Ide o úplnú deštrukciu rodinných väzieb a interpersonálnych vzťahov, ktorú možno označiť ako jeden z najzávažnejších zásahov do osobnostných práv. 2.20 Žalobcovia si voči žalovanému uplatnili nárok na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške s ohľadom na stupeň príbuzenstva, s ohľadom na vzájomné citové väzby, ako aj s ohľadom na častosť vzájomného kontaktovania, pokiaľ ešte Nebohý žil. Je preto logické, že táto suma je najvyššia práve u manželky a detí Nebohého (t. j. Žalobcov 1 až 3), a to vo výške 200.000,- eur u každého z nich, keďže stratu manžela a otca pociťujú vzhľadom na veľmi blízke vzájomné rodinné a citové väzby najintenzívnejšie. U rodičov Nebohého (t. j. Žalobcov 4 až 5) je žalovaná suma u každého z nich 100.000,- eur, u sestry

Nebohého (t.j. Žalobca 6) je žalovaná suma 50.000,- eur, a napokon u svokry Nebohého (Žalobca 7) v sume 15.000,- eur. 2.21 Záverom si uplatnili nárok na náhradu trov konania.

3. Na preukázanie svojich skutkových tvrdení navrhli výsluchy žalobcov 1, 2, 4, 5, 6 a 7 a k žalobe pripojili obsiahly prílohový materiál obsahujúci podrobný opis skutkového deja, judikatúru, odborné články a odborné štúdie týkajúce sa predmetnej problematiky: 1) Predžalobná výzva – na náhradu škody a na náhradu nemajetkovej ujmy Žalobcov zo dňa 15.01.2019 doručená Žalovanému; 2) Rozsudok Okresného súdu Nitra sp. zn. v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Nitre sp. zn. ; 3) Rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. ; 4) Rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky z 31.05.2017, sp. zn. ; 5) List o prehliadke mŕtveho a štatistické hlásenie o úmrtí zo dňa 26.01.2017; 6) Pitevný protokol – výpis zo dňa 26.01.2017; 7) Prepúšťacia správa (ktorej súčasťou je prijímacia správa) zo dňa 18.12.2016; 8) Lekárska správa zo dňa 15.12.2016; 9) Správa z kontrolného vyšetrenia zo dňa 21.12.2016; 10) Správa z kontrolného vyšetrenia zo dňa 03.01.2017; 11) Správa z kontrolného vyšetrenia zo dňa 16.01.2017; 12) Oznámenie o výsledku prešetrenia podnetu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou zo dňa 08.11.2018; 13) Dohoda o plnej moci na zastupovanie Žalobcov 1, 2, 3, 4, 5 a 7; 14) Dohoda o plnej moci na zastupovanie Žalobcu 6; 15) Faktúra – pohrebné služby; 16) Humeník, I.: Ochrana osobnosti a medicínske právo. 1. vydanie. Bratislava: EUROKÓDEX, s. r. o., 2011, s. 122, 123; 17) Kádek, P.: Právna zodpovednosť v medicíne a zdravotníctve. Bratislava: Wolters Kluwer s. r. o., 2017, s. 23, 46-48; 18) Šorl, R.: Náhrada nemajetkovej ujmy (bolestné za smútok) pozostalého príbuzného. Stav a východiská. 1. časť. In: Bulletin slovenskej advokácie, č. 9/2017; 19) Doporučení postup České angiologické společnosti ČLS JEP – Akútní žilová trombóza 2014: Současný stav prevence, diagnostiky a léčby; 20) Hluboká žilní trombóza – klinická manifestace a diagnostika.

4. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe obranu založila na ust. o náhrade za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, v zmysle ktorého je poškodený oprávnený uplatniť nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia na súde, ak sa podal návrh na uzavretie dohody podľa ods. 1 a do troch mesiacov od jeho podania sa neuzatvorila dohoda podľa ods. 1 a neuspokojili sa nároky poškodeného. Žalovaná poukázala na skutočnosť, že návrh na uzavretie mimosúdnej dohody bol zo strany žalobcov doručený žalovanej dňa 17.01.2019, teda týždeň predtým, t.j. 24.01.2019 kedy bola žaloba podaná na OS BA II z čoho vyplýva, že žalobcovia nemali žiadnu vôľu svoj nárok so žalovanou prejednať. Ďalej namietala, že žalobcovia žiadnym spôsobom nepreukázali, že by žalovaná v rámci poskytovania zdravotnej starostlivosti nebohému pánovi D. B. postupovala nesprávne, resp. že mala postupovať inak. Rovnako tak nebola preukázaná ani existencia údajnej škody a príčinnej súvislosti, teda že smrť pána D. B. je priamym následkom konania žalovanej. V uvedenej súvislosti v žalobe označená skutočnosť ako nesprávne dávkovanie. resp. nedostatočné odporúčanie na zmenu dávkovania od 4. pooperačného dňa nie je absolútne dôkazne podložená. Nie je preukázané, že práve nesprávna dávka L. mohla byť v príčinnej súvislosti so vznikom tromboembolizmu. Žalovaná zároveň dodala, že pacient dostal pľúcnu embóliu z venóznej trombózy na 41. deň ~;po operácii, čo predstavuje časový úsek, ktorý už nebýva pokrytý podávaním nízko molekulových heparínov. Žalovaná poukázala aj na skutočnosť, že je dôležité ako sa pacient v domácom prostredí o seba staral, ako rehabilitoval a pod. Opakovaný pohyb, hoci len krátkodobý je prevenciou vzniku tromboembolickej choroby. Pri pohybe sa svalovými sťahmi masírujú žily dolných končatín, čo zvyšuje prúdenie krvi a znižuje riziko tvorby krvnej zrazeniny. Naviac, tiež upozornila na skutočnosť, že zmena ordinácie L. je rovnako tak aj v kompetencii všeobecného lekára, ktorý pacienta vyšetroval dňa 21.12.2016 a aj v ďalšom pokračovaní mu ponechal ordináciu dávky 0,4 ml. s.c. Na podporu svojich tvrdení uviedla judikatúru vyšších súdnych autorít, konkrétne NS SR sp. zn. , NS SR sp. zn. , KS PO sp. zn. , NS SR sp. zn. . V zmysle posledne uvedeného rozhodnutia ďalej konštatovala, že v prípade náhrady nemajetkovej ujmy sa táto priznáva najbližším príbuzným, za ktorých sa považujú manželka a deti, a ak ich niet, tak rodičia. Záverom uviedla, že rodičom, sestre a ani svokre nebohého pána D. B. nárok na náhradu nemajetkovej ujmy vôbec nevznikol.

5. Žalobcovia v replike poukázali na nesprávnosť právnej argumentácie žalovanej ohľadne aplikácie o náhrade za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia. Nesúhlasili s tvrdením, že nepreukázali postup non lege artis žalovaného. Liečba L. u Nebohého bola ukončená dňa 25.12.2019, (pozn. súdu, žalobcovia zrejme mysleli 25.12.2016, zrejmý preklep, aj v ďalších častiach

vyjadrenia) t.j. na siedmy deň po operácii. Sádrová dlaha bola Nebohému odstránená dňa 03.01.2017, keď následne bola Nebohému naordinovaná a nasadená ortéza, ktorá fixovala dolnú končatinu až do dňa 16.01.2019 (pozn. súdu, zrejmý preklep 16.01.2017). V zmysle vyššie citovaných odborných odporúčaní mala byť liečba liekom L. v trvaní až do odstránenia fixácie nohy (ortézy) dňa 16.01.2019, pričom vzhľadom na rizikovosť Pacienta, t.j. táto liečba (prevencia) sa mala aplikovať omnoho dlhšie. Poukázali na to, že žalovaný neuviedol žiadne tvrdenia a neprodukoval žiaden dôkaz, ktorým by akýmkoľvek spôsobom spochybnil alebo vyvrátil tvrdenia Žalobcov o non lege artis konaní Žalovaného, žiadnym spôsobom sa nevyjadril k Žalobcom označeným a predloženým dôkazom, pričom účelovo a zavádzajúco tvrdí, že Žalobcovia nepreukázali svoje tvrdenia uvádzané v Žalobe. Za irelevantné a navyše zarážajúce považujú Žalobcovia tvrdenie Žalovaného, že na podklade viacerých zdokumentovaných prípadov spochybňujúcich efekt takejto liečby sa ustupuje od aplikácie nízkomolekulárneho heparínu. Nakoľko Nebohému bola ošetrujúcim lekárom ordinovaná liečba nízkomolekulárnym heparínom (liekom L.), je irelevantné tvrdenie o údajnom ústupe od aplikovania tejto liečby. Ak ošetrujúci lekár pristúpil k liečbe liekom L., bol povinný vyhodnotiť všetky riziká nie len samotnej liečby v kontexte bezpečnosti, ale vyhodnotiť najmä riziko vzniku trombózy u Nebohého a podľa toho určiť správnu a adekvátnu liečbu. Uvedené nakoniec uvádza aj samotný Žalovaný v jeho Vyjadrení tvrdením, že je na ošetrujúcom lekárovi akú dávku pacientovi podá. Navyše, Žalovaný neuvádza žiaden dôkaz, odbornú publikáciu, štúdiu podľa ktorých sa všeobecne ustupuje od aplikácie nízkomolekulárneho heparínu, pričom platné odborné štúdie a publikácie naopak zdôrazňujú význam farmakologickej prevencie vzniku trombózy. Pokiaľ je u Žalovaného „všeobecne známe“, že sa ustupuje od aplikácie nízkomolekulárneho heparínu, žiadajú Žalobcovia aby Žalovaný preukázal, na základe čoho, akých odborných štúdií a odporúčaní prijal takéto „všeobecne známe“ postupy. V súvislosti s argumentom Žalovaného, že zmena ordinácie lieku L. je rovnako tak v kompetencii všeobecného lekára, ktorý pacienta vyšetroval dňa 21.12.2016, ktorý v ďalšom pokračovaní mu ponechal dávky 0,4 ml. s.c., Žalobcovia uvádzajú, že pooperačnú liečbu ordinuje pacientovi ošetrujúci lekár daného oddelenia (teda v tomto prípade daného oddelenia Žalovaného), čo konštatuje i samotný Žalovaný vo svojom Vyjadrení. Pokiaľ ošetrujúci lekár daného oddelenia Žalovaného naordinoval liečbu v dávkovaní 0,4 ml lieku L. denne a to i po prvých troch dňoch liečby, nemal všeobecný lekár dôvod meniť takto nastavenú liečbu. Je očividné, že Žalovaný sa snaží preniesť časť zodpovednosti za non lege artis postup na všeobecného lekára, a to i napriek tomu, že v zmysle jeho vlastných vyjadrení sa od aplikácie lieku L. „upúšťa“ z dôvodu spochybnenia efektu takejto liečby a v dôsledku existencie možného nebezpečenstva, ktoré „údajne“ vzniká pri vyšších dávkach lieku L.. Medzi porušením povinnosti žalovaného poskytovať zdravotnú starostlivosť podľa súčasných dostupných poznatkov lekárskej vedy a ujmou na strane nebohého, t. j. jeho úmrtím, je vzťah príčiny (ako príčiny hlavnej a zásadnej) a následku, pretože bez konštatovaných pochybení na strane Žalovaného by škodlivý následok v podobe úmrtia Nebohého, t.j. nemajetkovej ujmy Žalobcov vzniknutou v dôsledku smrti Nebohého, nenastal vôbec, resp. by nenastal spôsobom, akým nastal. Z hľadiska posudzovania príčinnej súvislosti je z právneho hľadiska úplne nesprávna otázka, či by ku smrti Nebohého bolo bývalo došlo i v prípade správne poskytnutej zdravotnej starostlivosti, ale posudzuje sa, že v dôsledku konania non lege artis Žalovaného bola Nebohému odňatá možnosť správnej a včasnej liečby, odňatá šanca na ochranu pred vznikom trombózy, a teda možnosť zvrátenia fatálnych následkov, v dôsledku ktorých došlo k úmrtiu Nebohého. Inými slovami, ak by nedošlo k non lege artis postupu Žalovaného popísaného podrobne v Žalobe, nedošlo by k odňatiu jeho šance na prežitie. Vo vzťahu k námietke nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcov 4, 5, 6 a 7 sa nestotožnil s aplikáciou uznesenia NS SR sp. zn. , ktorá sa má podľa názoru žalobcov aplikovať len pre prípad ust. , t.j. postmortálnej ochrany osobnosti, pričom zdôraznili, že nárok na náhradu nemajetkovej ujmy nie je limitovaný iba na najbližších členov rodiny.

6. Žalovaná vo vyjadrení skonštatovala, že lekári postupovali s odbornou starostlivosťou a so zohľadnením všetkých okolností stavu nebohého. Poukázala na výsledky protokolu č. XXX/XXXX o vykonanom dohľade na mieste zo dňa 23.05.2018, ktorý konštatoval, že v rámci hospitalizácie v UNB na Klinike úrazovej chirurgie bol Nebohý dňa 15.12.2016 o 20:02 hod vyšetrený internistom, vyšetrenie bolo vykonané lege artis. V rámci odporúčania bolo konštatované, že je operácia v celkovej anestéze možná. Odporúčaný bol monitoring TK a PF a bola odporúčaná profylaxia tromboembolickej choroby s podávaním nízkomolekulárneho heparínu bez presného stanovenia jej dávky a dĺžky podávania. Teda bolo na ošetrujúcom lekárovi akú dávku pacientovi podá. Je to bežný postup a je na zodpovednosti ošetrujúceho lekára daného oddelenia ako stratifikuje pacienta v dlhodobom/ krátkodobom období.

Nebohý mal predpísaný L. 0,4 ml s.c. na dobu 7 dní, v UNB mu boli vydané na 3 dni, ostatné mal predpísať obvodný lekár, u ktorého sa mal hlásiť do troch dní od prepustenia. Žalovaná upozornila na skutočnosť, že v prípade ak by bola nutná zmena dávkovania L.. tak aj všeobecný lekár by zmenil výšku dávkovania, ktorý pacienta vyšetroval dňa 21.12.2016 ale aj všeobecný lekár bol toho názoru a v ďalšom pokračovaní mu ponechal ordináciu dávky 0.4 ml s.c.

7. Žalobcovia v reakcii na vyjadrenie žalovanej konštatovali, že z jej strany nedošlo k uvedeniu žiadnych nových skutočností a právnych argumentov. Vo vzťahu k výsledkom z protokolu č. XXX/XXXX uviedli, že tento sa týka prešetrenia postupu v rámci predoperačnej starostlivosti, ktorú žalobcovia nenamietajú, preto závery z protokolu považujú za irelevantné. Nesúhlasili ani s argumentom žalovanej v časti, že všeobecný lekár mohol zmeniť nastavenie dávkovania L., ak by to považoval za potrebné. Skutočnosť, že všeobecný lekár ponechal v ďalšom pokračovaní ordináciu dávky 0,4 ml s.c. za žiadnych okolností neznamená a nemôže znamenať, že by aj všeobecný lekár bol toho názoru, že Žalovaným ordinovaná liečba bola adekvátna. Uvedená skutočnosť nie je spôsobilá žiadnym spôsobom zbaviť Žalovaného zodpovednosti za neadekvátne a nesprávne poskytnutú pooperačnú zdravotnú starostlivosť o Nebohého vrátane neadekvátne stanoveného dávkovania a dĺžky liečby liekom L.. Vyjadrenie Žalovaného považovali Žalobcovia za účelové, tendenčné, špekulatívne, ničím nepodložené, skutkovo aj právne vágne, zahmlievajúce podstatu veci. Argumentácia Žalovaného nie je spôsobilá vyvrátiť alebo spochybniť tvrdenia a právne argumenty Žalobcov založené a vychádzajúce jedine z nimi predložených dôkazov.

8. Súd na pojednávaní konanom dňa 19.05.2022 na podnet žalobcov ako aj žalovanej rozhodol, že vzhľadom na úzkoprofilovú vysokoodbornú a interdisciplinárnu medicínsku otázku, ktorá je predmetom tohto konania bude potrebné nariadiť znalecké dokazovanie, v dôsledku čoho došlo k zrušeniu ďalšieho plánovaného pojednávania a ustanovenia znaleckej organizácie L. A. L. F. O., P. uznesením zo dňa 11.08.2022, pričom obe strany mali možnosť formulovať na znalcov otázky, čo obe strany využili. Znalecký posudok č. XX/XXXX bol vypracovaný ku dňu 30.08.2024, súdu bol elektronicky doručený dňa 31.08.2024 a následne bol expedovaný stranám sporu. Strany sporu dostali možnosť vyjadriť sa k záverom znaleckého posudku na pojednávaní konanom dňa 18.09.2025.

9. Súd na tomto pojednávaní súčasne na návrh právneho zástupcu žalobcov vypočul žalobcu 1/ 2/ 4/ a 7/. Súd nepredvolával žalobcu 3/ z dôvodu, že tento je maloletý, žalobca 5/ ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní z dôvodu vysokého veku a zdravotného stavu a žalobca 6/ z dôvodu dlhodobého pobytu v zahraničí.

10. Súd mal oboznámiac sa z obsahom celého spisu a z predložených dôkazov za preukázaný nasledovný skutkový stav: Z prepúšťacej správy vystavenej žalovaným dňa 18.12.2016 vyplýva, že nebohý podstúpil dňa 15.12.2016 bezproblémovú operáciu zlomeniny OS fibulae part.dist.I.sin (vnútorného aj vonkajšieho členka - členkového kĺbu), pričom dňa 18.12.2016 bol prepustený v dobrom stave do domáceho ošetrenia. V rámci doporučenia mu bol okrem iného naordinovaný L. 0,4 ml s.c. ešte 7 dní, od žalovaného bol vydaný na 3 dni, ostatné predpíše obvodný lekár. Súčasťou prepúšťacej správy je upozornenie na povinnosť odovzdať lekársku prepúšťaciu správu všeobecnému lekárovi.

Súčasťou dôkazného materiálu (ktorý je rovnako tak súčasťou aj znaleckého posudku č. 85/2024) je nečitateľná rukou písaná lekárska správa zo dňa 21.12.2016 (t.j. 3 dni po prepustení pacienta do domáceho liečenia z kontroly pacienta), pričom táto bola vykonaná F. G. D., traumatológom a operatérom pacienta. Zo správy nevyplýva, že by sa kontrolovalo či bol podaný L. všeobecným lekárom, konštatuje sa len bolesť a opuch, zvyšok je nečitateľný. Ďalšia kontrola bola stanovená na 03.01.2017. Z dekurzu vypracovaného F. O. Q. zo dňa 21.12.2016, všeobecnou lekárkou pacienta vyplýva, že pacientovi bol naordinovaný Reparil, Flector a Novalgin, zmienka o L. a jeho prípadnom množstve absentuje. Z dekurzu vypracovaného F. D. dňa 16.01.2017 vyplýva ustúpenie opuchu, odporúčaný pohyb v ortéze so 40%, s oporou nem. barlí, ďalšia kontrola bola stanovená dňa 30.01.2017. Z dekurzu vypracovaného F. O. Q. dňa 16.01.2017 vyplýva ustúpenie opuchu, odporúčaný pohyb v ortéze so 40%, s oporou nem. barlí, RHB zatiaľ nie, ďalšia kontrola bola stanovená o 3 týždne.

Z pitevného protokolu – výpis vyhotoveného dňa 26.01.2017 F. M. N. a revidovaného F. K. B., M. vyplýva, že nebohý D. B. umrel dňa XX.XX.XXXX na následky masívnej pľúcnej embólie spôsobenej trombózou hlbokých žíl ľavého predkolenia, pričom súčasťou opisu úrazov je aj trimaleolárna zlomenina ľavého členka, stav po operácii zlomeniny ľavého členka –osteosyntéza. Vrámci katamnézy sa uvádza, že menovanému bol údajne aplikovaný injekčne L. až do súčasnosti. Správa K. (F. P. P.) nečitateľná.

Z oznámenia o výsledku prešetrenia podnetu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou zo dňa 08.11.2018 vyplýva konštatácia, že z hľadiska posúdenia závažnosti samotnej operácie, ktorú nebohý podstúpil pri nestabilnej zlomenine členka je potrebné uviesť, že takéto operácie nemožno zaradzovať medzi vysoko rizikové z pohľadu možných žilových komplikácii. Ďalej sa uvádza nasledovné: Nebohý mal v čase operácie niekoľko rizikových faktorov: vek, pohlavie, liečenú artériovú hypertenziu a pravdepodobne dnavú arthritidu (užíval milurit). Na základe dostupných objektívnych údajov nebohému podávaná pooperačne správne profylaktická dávka L. 0,4 ml s.c. pro die (denne do podkožia). H. ( liek ,,L.“) sa podáva subkutánne do podkožia pričom jeho dávka sa upravuje podľa telesnej hmotnosti. Cieľová dávka sa podľa SPC (súhrnu charakteristických vlastností lieku) zvyšuje o 50 % od 4. operačného dňa. V liečbe sa potom pokračuje raz denne počas celého rizikového obdobia. Ak mal nebohý ako pacient 105 kg a telesnú výšku 180 cm, mal BMI 32 a mal mať odporúčané v rámci prepúšťacej správy podávanie od 4. operačného dňa L. zvýšené o 50 %, t.j. 0,6 ml s.c. pro die (denne do podkožia). Daná liečba nebola upravená ani pri prvom ambulantnom kontrolnom pooperačnom vyšetrení traumatológom dňa 21.12.2016. Ďalšie pochybenie Úrad videl aj v prípade vyšetrenia nebohého v internej ambulancii na CPO dňa 29.12.2016, kedy bol nebohý vyšetrený s dg. akútna cystitída (akútny zápal močového mechúra) s hematúriou. Podľa predloženého záznamu je adekvátnosť vyšetrenia sporná, v zázname úplne absentuje zmienka o operácii zlomeniny a v objektívnom náleze 14 dní po zlomenine a operačnom riešení absentuje popis stavu operovanej končatiny. Záverom Úrad vyjadril úprimnú sústrasť a ľútosť nad ťažkou stratou. Avšak k problematike si napriek zisteným nedostatkom dovolil uviesť, že nie je možné jednoznačne konštatovať, že by k danej komplikácii nedošlo, ak aj bola nebohému podávaná zvýšená dávka L.. Nebohý dostal pľúcnu embóliu z venóznej trombózy na 41. deň po operácii, čo predstavuje časový úsek, ktorý už nebýva pokrytý podávaním nízkomolekulových heparínov. Súčasne skonštatoval, že zdravotná starostlivosť nebohému zo strany poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, - UNB, nebola poskytnutá správne, v súlade s ust. o zdravotnej starostlivosti.

V záveroch znaleckého posudku č. XX/XXXX zo dňa 30.08.2024 vo vzťahu k otázke vzniku hlbokej žilovej trombózy sa uvádza, že v súlade s výsledkami pitvy je možné predpokladať, že u menovaného išlo o čerstvú trombózu a čerstvý embolus, ktorá mohla teoreticky vzniknúť aj v deň jeho úmrtia, resp. rádovo o niekoľko desiatok hodín skôr ako v deň úmrtia. Nie je však možné uviesť exaktný čas vzniku daného stavu. Nebohý, pán D. B., disponoval nasledovnými rizikovými faktormi z pohľadu rizika vzniku hlbokej žilovej trombózy: stav po trimaleolárnej zlomenine ľavého predkolenia liečenej operáciou, imobilizácia ľavej dolnej končatiny ortézou, obezita a arteriálna hypertenzia. Nebohého, pána D. B. bolo na základe všeobecnej stupnice rizikovosti pacientov pre možný vznik hlbokej žilovej trombózy možné považovať za vysoko rizikového pacienta, a to z viacerých dôvodov, ktoré znalecká organizácia osobitne uvádza v odpovedi na otázku znaleckého posudku č. X. K problematike účelu používania lieku L. sa vyjadril, že vo všeobecnosti je možné konštatovať, že medzi nízkomolekulové heparíny (low molecular weight heparins – LMWH) patria: dalteparin (Fragmin), enoxaparin (Clexane), nadroparin (Fraxiparin), tinzaparin (Innohep), reviparin (Clivarin). Účinky ostatných nízkomolekulárnych heparínov sú podobné, avšak rozdiel je v ich molekulárnej hmotnosti a dávkovaní. Jednotlivé LMWH majú rozdielny podiel anti-FXa/anti-FIIa antikoagulačnej aktivity 2:1 až 8:1. Sú to biosimilárne látky a navzájom nemôžu byť v liečbe zamieňané (viď. SPC jednotlivých LMWH). Nefrakcionovaný heparín (UFH) a nízkomolekulárne heparíny (presnejšie: heparíny s nízkou molekulovou hmotnosťou) sú zaradené medzi nepriame parenterálne antikoagulanciá. Ich účinok je sprostredkovaný plazmatickými kofaktormi, čo znamená, že nemajú vlastnú vnútornú antikoagulačnú aktivitu. V súčasnosti sa v prevažnej miere používajú k prevencii, ako aj k liečbe tromboembolickej choroby, hlavne pre svoj lepší farmakokinetický profil, predvídateľnosť účinkov a taktiež preto, že ich

účinok nie je nutné monitorovať, až na výnimky (detskí pacienti, pacienti s obličkovou nedostatočnosťou, extrémna hmotnosť, tehotnosť), L. je teda liek, ktorý je zaradený medzi nízkomolekulárne heparíny a ako taký slúži na predchádzanie (prevenciu) tvorby krvných zrazenín v krvných cievach, alebo na liečbu už vytvorených krvných zrazenín. Tento druh lieku sa nazýva aj antitrombotikum. C. L. sa v prevencii žilového tromboembolizmu (zabráneniu vzniku trombózy) podáva predoperačne aj pooperačne, pričom ho možno indikovať aj na liečbu vzniknutej hlbokej a povrchovej žilovej trombózy. Na otázku, či je v súlade s aktuálnym medicínskymi postupmi a odporúčaniami, t. j. či sa považuje za lege artis medicinae taký postup, že sa v prípadoch úrazov a operácií, ako sa stal nebohému (D. B., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX), terapeuticky podáva liek L. za účelom zníženie rizika vzniku hlbokej žilovej trombózy znalecká organizácia odpovedala, že iniciálne nasadenie L. v dávke 0,4 ml počas jeho hospitalizácie na KÚCh UNB – Nem. akad. L. J. D. v podkožne aplikovanej injekcii bol postup lege artis. Na otázku, či vzhľadom na stupeň rizikovosti vzniku hlbokej žilovej trombózy u nebohého D. B., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX), je možné považovať podávanie lieku L. z hľadiska dávky (0,4 ml s. c.) a času (10, resp. 11 dní vrátane dňa operácie) za postup lege artis medicinae znalecká organizácia uviedla, že v Súhrne charakteristických vlastností lieku (dokument vydaný výrobcom lieku - viď aj Prílohu znaleckého posudku č. 1) je podávanie L. odporučené odkategorizované po ortopedických operáciách podľa hmotnosti pacienta, ak je hmotnosť pod 70 kg je v dávke 0,3 ml s.c. (subkutánne – podkožne), na 4. pooperačný deň sa zvyšuje na 0,4 ml s.c. Pri hmotnosti pacienta nad 70 kg je iniciálne podávanie 0,4 ml s.c., na 4. pooperačný deň sa zvyšuje na 0,6 ml s.c. počas celého rizikového obdobia s najkratším trvaním liečby 10 dní. V praxi je možné chápať dĺžku rizikového obdobia ako časový interval, počas ktorého trvá imobilizácia, resp. fixácia končatiny. Podávanie L. u pána D. B. teda nebolo v súlade s odporúčaním uvedeným v Súhrne charakteristických vlastností lieku, nakoľko dávka 0,4 ml s.c., ktorá bola menovanému ordinovaná pri prepustení bola nižšia ako mala byť. Navyše, bol uvedený časový údaj užívania – 7 dní. Menovanému mala byť od 4. pooperačného dňa (t.j. od 19.12.2016) ordinovaná dávka 0,6 ml s.c. až do konca rizikového obdobia – v danom prípade obdobia plnej mobility (spravidla po sňatí ortézy a plnom dynamickom zaťažení končatiny). Vo vzťahu k dávke L. teda išlo o postup non lege artis pri stanovení množstva daného lieku a tiež dĺžke liečby. Znalecká organizácia na základe dostupnej zdravotnej dokumentácie konštatuje, že nie je jasné, akú reálnu dávku a ako dlho si pacient podával a ani kto mu liek L. predpisoval. V dostupnej zdravotnej dokumentácii menovaného z obdobia po jeho prepustení z KÚCh SZU a UNB – Nemocnica akad. C. J. sa nenachádzajú záznamy o predpise lieku L.. Ďalej uviedla, že liek L. je potrebné podávať subkutánne (podkožne – pozn. znal. org.) počas celého rizikového obdobia, t.j. v praxi počas celej doby imobilizácie končatiny, či už operovanej alebo neoperovanej, až do plného zaťaženia. Po osteosyntéze zlomeniny predkolenia, resp. členka sa samozrejme ihneď neodporúča plné zaťaženie končatiny, ale postupné zaťažovanie. Na otázku v akej dávke (ml) a ako dlho mal byť liek L. podávaný nebohému (D. B., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX), aby takýto postup spĺňal podmienky postupu lege artis medicinae znalecká organizácia uviedla, že nebohému, pánovi D. B., vážiacemu viac ako 70 kg, mal byť podávaný liek L. prvé 4 pooperačné dni v dávke 0,4 ml podkožne, a potom, odo dňa 19.12.2016 mala byť u neho zvýšená dávka o 50 % t.j. mal mať dávku 0,6 ml podkožne počas celého rizikového obdobia (viď aj Prílohu znaleckého posudku č. 1), t.j. aj keď nosil ortézu a končatina nebola plne zaťažená. Na otázku, či mohlo mať správne dávkovanie (lege artis medicinae) lieku L. vplyv u nebohého (D. B., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX) na zamedzenie (i) vzniku hlbokej žilovej trombózy, a (ii) vzniku pľúcnej embólie, a (iii) fatálnej pľúcnej embólie, t. j. smrti znalecká organizácia uviedla, že nie je možné jednoznačne uviesť, či by správne dávkovanie L., a to v dávke 0,6 ml podkožne odo dňa 19.12.2016 s istotou zamedzilo ako vzniku hlbokej žilovej trombózy, tak vzniku pľúcnej embólie, či fatálnej pľúcnej embólie. Nie sú totiž známe iné predisponujúce faktory, ktoré u menovaného mohli zohrávať rolu v patogenéze hlbokej žilovej trombózy, ako je napr. genetická záťaž – trombofilný stav, možná dehydratácia pacienta, aktuálny spôsob rehabilitácie, dlhšia imobilizácia, fajčenie a pod. Nebohý, pán D. B., patril do rizikovej skupiny vysokého rizika možného vzniku hlbokej žilovej trombózy, kde možnosť vzniku fatálnej pľúcnej embólie bez podávania nízkomolekulového heparínu by bola podľa literárnych údajov v rozmedzí približne 1 - 10 %. Ak je liek L. podávaný správne, teda v súlade s postupom lege artis, zníži sa riziko hlbokej žilovej trombózy (HŽT) a fatálnej pľúcnej embólie tak, že v rizikovosti sa pacient presunie zo skupiny pacientov s vysokým rizikom (1 – 10 %) do skupiny pacientov so stredným rizikom (0,1 - 1,0 %) podľa nasledovnej schémy:

HVT : proximálna VT : fatálnej embólie do pľúc nízkorizikoví pacienti: <10 % : <1 % : <0,1 % pacienti so stredným rizikom: 10 – 40 % : 1 – 10 % : 0,1 – 1 % pacienti s vysokým rizikom: 40 – 80 % : 10 – 30 % : 1 – 10 % Vznik trombózy podľa rizika je uvedený v odpovedi na otázku znaleckého posudku č. 13. M. D. B. patril do skupiny pacientov s vysokým rizikom možného vzniku hlbokej žilovej trombózy, kde fatálna pľúcna embólia pri venóznom tromboembolizme je 1 – 10 %. Menovaný dostal dávku L. 0,4 ml, t.j. takú ako keby bol v skupine so stredným rizikom, kde riziko fatálnej pľúcnej embólie je 0,1 - 1 %. Riziko fatálnej pľúcnej embólie sa teda u menovaného zvýšilo pri nesprávnom dávkovaní L. o úroveň intervalu od 0,9 do 9 %. Záverom zo znaleckého posudku vyplynulo, že nie je možné potvrdiť, že príčinou vzniku trombózy predkolenných vén u menovaného bolo výlučne znížené dávkovanie L., pretože trombóza bola prítomná až na 41. deň od operácie. Pacient mohol teoreticky mať aj iné, geneticky podmienené ochorenie – napr. bližšie nešpecifikovaný trombofilný stav, a zároveň mohli byť u neho prítomné kontribučné faktory, ktoré mohli zapríčiniť vznik trombózy, prípadne urýchliť jej priebeh, a to nedostatočný príjem tekutín, fajčenie a podobne. Znalecká organizácia konštatuje, že nie je forenzne ani medicínsky možné uviesť s absolútnou istotou, či by iný diagnostický postup, prípadne iné dávkovanie lieku Fraxiparín, mohlo mať za následok iný, priaznivejší vývoj zdravotného stavu pána D. B.. Znalecká organizácia identifikovala nesprávny postup, t.j. postup non lege artis pri prevencii hlbokej žilovej trombózy, kde dávka L. vzhľadom na hmotnosť pacienta mala byť prvé 4 pooperačné dni 0,4 ml, a od 4. dňa mala byť zvýšená na 0,6 ml subkutánne 1x denne. Je však problematické zaujať objektívne stanovisko k samotnej dĺžke podávania lieku L. a jeho dávke, nakoľko z dostupnej zdravotnej dokumentácie nevyplýva, ako dlho pán D. B. reálne užíval L..

11. Podľa ustanovenia každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromia a rodinného života.

12. Podľa ust. každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

Podľa , každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Podľa ust. škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.

Podľa pri usmrtení sa uhradzujú aj primerané náklady spojené s pohrebom, pokiaľ neboli uhradené pohrebným poskytnutým podľa predpisov o nemocenskom poistení.

Podľa ust. fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Podľa ust. fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie. Ods. 2 tohto ust. ďalej upravuje, že pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Odsek 3 upravuje, že výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

13. Podľa ust. o zdravotnej starostlivosti a službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti je poskytovateľ povinný poskytovať zdravotnú starostlivosť správne. Zdravotná starostlivosť je poskytnutá správne, ak sa vykonajú všetky zdravotné výkony na správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia osoby alebo zlepšenia stavu osoby pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy a v súlade so štandardnými

postupmi na výkon prevencie, štandardnými diagnostickými postupmi a štandardnými terapeutickými postupmi pri zohľadnení individuálneho stavu pacienta.

14. V súlade s ust. posl. veta o liekoch a zdravotníckych pomôckach (v znení účinnom v dotknutom období, t.j. do 28.02.2017) za správny výber liečiva alebo humánneho lieku, cesty podania, liekovej formy, množstva liečiva v liekovej forme, veľkosti balenia, počtu balení a dávkovania lieku pri predpisovaní humánneho lieku v rámci poskytovania zdravotnej starostlivosti je zodpovedný predpisujúci lekár.

V súlade s ust. o liekoch a zdravotníckych pomôckach v znení účinnom v dotknutom období lekár so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore (ďalej len ""), ktorému Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou pridelil číselný kód a ktorý má uzatvorenú zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti so zdravotnou poisťovňou, v ktorej je pacient poistený, je povinný predpísať humánny liek spôsobom uvedeným v odseku 5, zdravotnícku pomôcku alebo dietetickú potravinu, a ich predpisovanie je viazané na odbornosť lekára. Lekár so špecializáciou v špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo a lekár so špecializáciou v špecializačnom odbore pediatria (ďalej len "všeobecný lekár") môže predpísať humánny liek spôsobom uvedeným v odseku 5, zdravotnícku pomôcku a dietetickú potravinu, ktoré sú viazané na odbornosť lekára len na základe písomného odporúčania ; na písomné odporúčanie sa ustanovenia odsekov 5 a 6 vzťahujú primerane.

V súlade s ust. o liekoch a zdravotníckych pomôckach v znení účinnom v dotknutom období v odporúčaní všeobecnému lekárovi uvedie ako dlho má všeobecný lekár humánny liek predpísaný spôsobom uvedeným v odseku 5, zdravotnícku pomôcku alebo dietetickú potravinu pacientovi predpisovať; táto lehota nesmie presiahnuť šesť mesiacov. Všeobecný lekár pri predpisovaní napíše na rubovú stranu lekárskeho predpisu, ak ide o humánny liek alebo dietetickú potravinu, alebo na rubovú stranu lekárskeho poukazu, ak ide o zdravotnícku pomôcku, poznámku "NA ODPORÚČANIE " s uvedením mena a priezviska a kódu , názvu, sídla a kódu poskytovateľa zdravotnej starostlivosti a dátumu lekárskej správy, v ktorej odporúčal predpísanie humánneho lieku spôsobom uvedeným v odseku 5, zdravotníckej pomôcky a dietetickej potraviny. Všeobecný lekár poznámku autorizuje odtlačkom svojej pečiatky, dátumom a vlastnoručným podpisom.

15. Súd po právnej stránke kvalifikoval žalobcami uplatnený nárok tak, ako si ho aj uplatnili, teda z titulu náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch v dôsledku neoprávneného zásahu do ich súkromného, rodinného života, ochrana ktorého je garantovaná SR a medzinárodnými dohovormi.

16. Pri uplatnenom nároku na náhradu nemajetkovej ujmy musia byť splnené predpoklady vzniku zodpovednosti a to: 1) zásah, ktorý je spôsobilý vyvolať nemajetkovú ujmu (nemusí ísť o konkrétne porušenie, postačuje ohrozenie práv), 2) neoprávnenosť zásahu, 3) vznik nemajetkovej ujmy, 4) príčinná súvislosť medzi zásahom a vznikom nemajetkovej ujmy. Občianskoprávna ochrana osobnosti je založená na objektívnom zodpovednostnom princípe a preto na vznik zodpovednosti sa nevyžaduje subjektívny predpoklad v podobe zavinenia toho, kto neoprávnený zásah do osobnostného práva vykonal.

17. Nevyhnutnou podmienkou pre priznanie náhrady nemajetkovej ujmy je, že sa priznanie žiadnej inej formy morálneho zadosťučinenia nezdá s ohľadom na okolnosti prípadu postačujúcimi a to bez ohľadu k tej skutočnosti, či žalobcovia voči žalovanému uplatnili aj nárok na náhradu škody (ujmy). Ide o prípad, kedy vzniknutú ujmu nemožno z nejakého dôvodu prostredníctvom žiadnej z foriem morálneho zadosťučinenia primerane zmierniť. Toto posúdenie je predmetom voľnej úvahy súdu, ktorý ale bude musieť vychádzať jednak z jednotlivých okolností, ako aj z celkovej povahy konkrétneho prípadu. Ďalšou podmienkou je, že v dôsledku neoprávneného zásahu došlo ku zníženiu dôstojnosti fyzickej osoby alebo jej vážnosti v značnej miere alebo k zásahu do práva na ochranu osobnosti v iných prípadoch obdobnej závažnosti. Keďže uloženie zadosťučinenia v peniazoch plní satisfakčnú funkciu, je treba pociťovanie a prežívanie tejto nemajetkovej ujmy hodnotiť vždy objektívne, prihliadnuc ku konkrétnej situácii, za ktorej k neoprávnenému zásahu došlo (tzv. konkrétne uplatnenie objektívneho kritéria), ako i k osobe postihnutej, hlavne k jej veku, a k jej postaveniu (tzv. diferencované uplatnenie objektívneho kritéria).

18. Uplatnenie konkrétneho a diferencovaného objektívneho hodnotenia znamená, že o zásahu do práva na súkromie spolu s priznaním nároku na nemajetkovú ujmu v peniazoch pôjde len vtedy, keď z konkrétnej situácie, za ktorej k neoprávnenému zásahu do osobnosti fyzickej osoby došlo, ako i s prihliadnutím k záujmom dotknutej fyzickej osoby, možno spoľahlivo vyvodiť, že by vzniknutú nemajetkovú ujmu vzhľadom k jej intenzite, rozsahu a trvaniu, ako závažnú pociťoval každý, nachádzajúci sa na mieste a v postavení postihnutej fyzickej osoby. Takto chápané objektívne kritérium vylučuje, aby sa pre hodnotenie, či došlo alebo nedošlo k naplneniu zákonných podmienok podľa stali rozhodujúcimi subjektívne pocity samotnej postihnutej osoby (subjektívne kritérium). Je treba vylúčiť stav, kedy budú za relevantné považované výlučne subjektívne psychické reakcie jednotlivých individualizovaných fyzických osôb alebo reakcie, ktoré sa môžu často diametrálne odlišovať. Pri určení výšky náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch súdom, sa výška určuje jednorazovou čiastkou a zákon pri určení tejto výšky nestanovuje žiadne medze. Stanovuje však dve podstatné kritéria taxatívne uvedené v a to závažnosť vzniknutej nemajetkovej ujmy a široko chápané okolnosti, za ktorých k neoprávnenému zásahu do osobnosti fyzickej osoby došlo, ktorú zákonnú úpravu je súd povinný rešpektovať.

19. Výška peňažnej náhrady je predmetom voľnej úvahy súdu, keďže zákon nestanovuje ani rámcové čiastky pre odškodnenie nemajetkovej ujmy. Preto súd musí prihliadnuť okrem závažnosti vzniknutej ujmy a okolností, za ktorých k porušeniu práva došlo tak, ako je vyššie uvedené k naplneniu požiadavky účinného primeraného zadosťučinenia za vzniknutú nemajetkovú ujmu ale i k požiadavke nezneužívania tohto právneho prostriedku na neprípustné obohacovanie. Vodiacimi parametrami proporcionálneho spravodlivého zadosťučinenia je atribút primeranosti, ktorý je rozhodujúcim kritériom priznávania odškodnenia, aby bol dosiahnutý účel kompenzácie, inak napriek poskytnutému odškodneniu by sa poškodený mohli naďalej kvalifikovať ako obete porušenia Dohovoru o ľudských právach. Na druhej strane pri zachovaní proporcionality výška relutárnej (peňažnej) satisfakcie nesmie byť prostriedkom bezdôvodného obohatenia a pôsobiť na škodcu likvidačne. Rozhodujúcim je preto zvažovanie individuálnych okolností prípadu. Výška náhrady nemajetkovej ujmy musí tiež odrážať všeobecne zdieľané predpisy o spravodlivosti. Judikatúra súdov v oblasti ochrany osobnosti sa zhoduje na primárnom význame vyrovnávajúceho charakteru náhrady nemajetkovej ujmy, resp. zmiernení nepriaznivého následku neoprávneného zásahu (keďže nemajetková ujma vzniknutá porušením osobnostných práv sa vo všeobecnom slova zmysle ani nedá odškodniť a rozsah vzniknutej nemajetkovej ujmy nemožno exaktne kvalifikovať a vyčísliť).

20. Súd sa v konaní najskôr zaoberal základným predpokladom na uplatnenie žalobcami vzneseného hmotnoprávneho nároku a tým je pasívna vecná legitimácia žalovaného. Osobitosťou tohto druhu súdnych konaní je ich režim v zmysle ust. . Pre vyvodenie občianskoprávnej zodpovednosti za škodu vzniknutú pacientovi pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti a výkone vyšetrovacích, diagnostických a terapeutických medicínskych úkonov má fundamentálny význam najmä ustanovenie , podľa ktorého je modifikovaná občianskoprávna zodpovednosť zdravotníckeho pracovníka - zamestnanca voči pacientovi, pričom zodpovednosť za vzniknutú škodu nesie zamestnávateľ (zdravotnícke zariadenie), a nie zdravotnícky pracovník, ktorý škodu pacientovi svojím contra legem konaním spôsobil. Za škodu na zdraví, ktorá bola spôsobená nesprávnym zdravotným výkonom ošetrujúceho lekára, nezodpovedá pacientovi priamo tento lekár, ale zdravotnícke zariadenie, ktoré lekára na daný zdravotnícky výkon použilo ( ) (uznesenie NS SR sp. zn. zo dňa 26.06.2024). Súd tak v tejto časti uzatvára, že žalovaný má v konaní pasívnu vecnú legitimáciu, a teda je splnený základný predpoklad na založenie hmotnoprávneho nároku.

21. Vo vzťahu k argumentácii žalovaného ohľadne predpisu liečiv všeobecným lekárom, a teda snahe o liberáciu alebo prenesenie zodpovednosti na všeobecného lekára či rozloženie zodpovednosti spoluzdieľaním so všeobecným lekárom súd poukazuje na ust. posl. veta podľa ktorého je za správny výber liečiva zodpovedný predpisujúci lekár. Z dôkazov predložených žalobcami jednoznačne vyplynulo, že lekárom predpisujúcim liečivo L. bol F. G. D. ako operatér nebohého a súčasne lekár vykonávajúci kontroly pooperačného stavu. Súd tak na základe vykonaného dokazovania identifikoval primárne pochybenie – a to predpísanie lieku L. v nesprávnom objeme, kde po prepustení z nemocnice mal byť podávaný v objeme 0,6 ml a v nesprávnej dĺžke predpisu, kedy tento mal byť predpísaný po celé obdobie fixovania končatiny, nie len na 7 dní, tak, ako to vyplýva z prepúšťacej správy. Nad rámec tohto pochybenia sa súd samozrejme musel

vysporiadať aj so skutočnosťou, že aj keď bol nebohému síce odporučený L. na ďalších 7 dní od prepustenia z nemocničnej hospitalizácie, z vykonaného dokazovania nevyplýva, že by mu tento bol aj skutočne všeobecným lekárom predpísaný (aj keď v nesprávnom, pre pacienta nižšom objeme), nakoľko táto skutočnosť z jeho lekárskych záznamov nevyplýva. Súd sa tak opäť dostáva do ďalšej roviny pravdepodobnosti, a to tej, že ako by zvrátil stav 7 dní predpísaný L., v nesprávnom množstve, keď je zrejmé, až ak by sme aj pripustili skutočnosť, že tento mu bol po dobu 7 dní podávaný, o čom neexistuje záznam, ďalšie obdobie jeho liečby je už absolútne nekryté, a teda pacient sa dostáva do vysokého rizika vzniku hlbokej žilovej trombózy, ku ktorej napokon došlo na 41. deň od vykonania operácie. L. je liek, ktorý je viazaný na odbornosť a všeobecný lekár ho môže predpísať len na základe odporúčania špecialistu, pričom pri predpise lieku sa uvádza aj kód špecialistu, ktorý tento odporučil. Nie je teda možné prenášať zodpovednosť za predpis liečiva viazaného na odbornosť lekára špecialistu, resp. zdravotníckeho zariadenia v nesprávnom objeme a dĺžke užívania na všeobecného lekára, ktorý oprávnenie na jeho predpis nemá, v zmysle zákona o liekoch má len možnosť tento predpísať aj to len na základe odporúčania špecialistu, pričom nevie dĺžku predpisu predĺžiť ani meniť jeho objem.

22. Existencia zásahu do osobnej sféry žalobcov tak je daná smrťou nebohého, teda nenávratným spretrhnutím rodinných väzieb s manželom, otcom, synom a bratom žalobcov v dôsledku postupu non lege artis žalovaného. Tento vyplýva nielen z výsledkov prešetrenia Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ale aj zo záverov znaleckého posudku. Súd tak ustálil, že nesprávny medicínsky postup predstavuje predpísanie liečiva L. v nesprávnom objeme 0,4 ml podkožne a nesprávnej dĺžke liečby 7 dní, pričom táto mala byť počas celého obdobia fixovania dolnej končatiny až po jej plné dynamické zaťaženie. Vo vzťahu k argumentácii žalobcu ohľadne nesprávneho medicínskeho postupu v časti nesprávneho vyhodnotenia rizika pacienta, tento je príčinou samotného vzniknutého následku a nebol predmetom znaleckého dokazovania, vo vzťahu k absencii palpačného vyšetrenia tento nedostatok nebol v znaleckom posudku detekovaný, rovnako tak by v zmysle záverov nebol schopný detekovať hlbokú žilovú trombózu. Takéto pochybenie v lekárskom postupe teda zo záverov znaleckého dokazovania nevyplýva.

23. Súd sa musel v prvom rade vysporiadať s existenciou kauzálneho nexu, teda existenciou príčinnej súvislosti, ktorá v zmysle záverov znaleckého posudku nevplýva. Znalecký posudok uvádza, že nie je možné potvrdiť, že príčinou vzniku trombózy predkolenných vén u menovaného bolo výlučne znížené dávkovanie L., pretože trombóza bola prítomná až na 41. deň od operácie. Pacient mohol teoreticky mať aj iné, geneticky podmienené ochorenie – napr. bližšie nešpecifikovaný trombofilný stav, a zároveň mohli byť u neho prítomné kontribučné faktory, ktoré mohli zapríčiniť vznik trombózy, prípadne urýchliť jej priebeh, a to nedostatočný príjem tekutín, fajčenie a podobne. Znalecká organizácia konštatuje, že nie je forenzne ani medicínsky možné uviesť s absolútnou istotou, či by iný diagnostický postup, prípadne iné dávkovanie lieku L., mohlo mať za následok iný, priaznivejší vývoj zdravotného stavu pána D. B.. Zo samotného znaleckého posudku vyplývajú ďalšie kontribučné faktory u nebohého pacienta z pohľadu rizika vzniku hlbokej žilovej trombózy: stav po trimaleolárnej zlomenine ľavého predkolenia liečenej operáciou, imobilizácia ľavej dolnej končatiny ortézou, obezita a arteriálna hypertenzia. Nebohého, pána D. B. bolo na základe všeobecnej stupnice rizikovosti pacientov pre možný vznik hlbokej žilovej trombózy možné považovať za vysoko rizikového pacienta.

24. Súd zohľadniac aktuálnu judikatúru k otázke preukazovania príčinnej súvislosti v medicínskych sporoch tak poukazuje na nález ÚS SR , ktorý k miere preukázania príčinnej súvislosti a rozloženia dôkazného bremena stanovil, že požiadavka jednoznačného preukázania príčinnej súvislosti bez možnosti pripustenia určitej rozumnej miery neistoty osobitne v sporoch, ktoré majú svoj pôvod vo vzťahoch lekár (zdravotnícke zariadenie) a pacient (klient), je v štandardnom type dôkazného sylogizmu neprimeraná, pretože narúša spravodlivú rovnováhu medzi dotknutými stranami tým, že nereflektuje objektívne limity súvisiace s následným poznávaním minulých javov, zvlášť príčinnej súvislosti, a proporcionálne nevyvažuje vzájomné asymetrické postavenie týchto subjektov, v ktorom má „navrch“ zdravotnícke zariadenie, keďže na žalobcu (poškodeného) ako slabšiu stranu v ich vzájomnom vzťahu kladie neúmerné nároky, čím mu v súdnom konaní fakticky znemožňuje dosiahnutie ich uspokojenia, v dôsledku čoho porušuje aj jeden z aspektov práva na spravodlivé súdne konanie, ktorým je rovnosť jeho strán. Právo na rovnosť účastníkov konania vyžaduje, aby dôkazné bremeno kladené na jedného účastníka konania nebolo neprimerané, čo vychádza zo všeobecnej požiadavky na dosiahnutie spravodlivej rovnováhy medzi stranami sporu.

25. Obdobný záver vyplynul aj z nálezu zo dňa zo dňa 14.12.2021, ktorý judikoval: pri posúdení príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a škodou je nutné brať do úvahy špecifiká kauzálneho nexu pri žalobách o náhrade škody na zdraví. Všeobecnými súdmi vyžadované preukázanie 100 % príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním a škodlivým následkom práve v týchto špecifických prípadoch poskytovania zdravotnej starostlivosti je neudržateľné. Samotná nemožnosť trvania na 100 %-nom preukázaní príčinnej súvislosti je založená predovšetkým na komplikovanosti ľudského tela, ktoré sa vyznačuje kvantom procesov, ich príčin a následkov. Jednoznačné preukázanie toho, že práve konkrétne konanie, resp. nekonanie lekára alebo iného zdravotníckeho pracovníka, bolo výlučným predpokladom pre vznik škody, je takmer nemožné a v niektorých prípadoch dokonca vylúčené. Práve pri posudzovaní tejto zložky zodpovednosti za vznik škody je nutné posilniť slabšie postavenie pacienta vo vzťahu k poskytovateľovi zdravotníckej starostlivosti tým, že nie je nutné 100 % preukázať predmetnú príčinnú súvislosť, kedy stačí preukázať tzv. stratu šance, resp. stratu očakávania v tom zmysle, že postupom zdravotníckeho zariadenia, ktorý nebol v súlade s právom, nepochybne došlo ku strate šance, že by bez nesprávneho lekárskeho zásahu bol následok na zdraví pacienta menší, respektíve žiadny.

26. Súd tak zohľadniac všetky vyššie uvedené skutočnosti, ktoré v konaní vyšli najavo zobral do úvahy a vyhodnotil aj samotnú existenciu vecnej, miestnej a časovej súvislosti. Za vecnú a miestnu súvislosť súd považuje skutočnosť, že pacient bol operovaný na vonkajšiu a vnútornú zlomeninu členka, pričom hlboká žilová trombóza sa v zmysle pitevnej správy rozmohla práve v operovanej končatine, ktorá bola aj v čase jeho úmrtia vyhodnocujúc stav z opisu lekárskych správ fixovaná v ortéze s odporúčaním zaťažovania na 40 %. Súd tak teda videl naplnenie vecnej a miestnej súvislosti. Žalovaný sa bránil nedostatkom časovej súvislosti, kedy argumentoval tým, že nakoľko k úmrtiu došlo na 41. deň od operácie, túto nie je možné jednoznačne spojiť s postupom žalovaného non lege artis. Tu musí súd opätovne poukázať na odôvodnenie nálezu ÚS . Súd nemôže neistú kauzálnu príčinnú súvislosť ,,odpísať“ na tej objektívnej skutočnosti, že pacient aj napriek nesprávnej liečbe, resp. v danom prípade úplne absentujúcej liečbe prežil prekvapivo veľa dní, a teda z tohto titulu konštatovať nedostatok časovej súvislosti. Každé ľudské telo je absolútne špecifický extrémne komplikovaný systém navzájom prepojených, podmienených a súvisiacich štruktúr, kde z vedeckého hľadiska nie je jednoznačne možné identifikovať, že jedna konkrétna príčina zavinila konkrétny následok. Rovnako tak každé telo reaguje v kritických situáciách odlišne a znesie úplne odlišnú mieru preťaženia systému. Preto aj v tejto súvislosti súd musel vychádzať z istej miery pravdepodobnosti a pracoval tak zo záverov stupnice rizika ohrozenia nebohého, ktorý sa v dôsledku non lege artis postupu pri nesprávnom dávkovaní presunul na úroveň intervalu od 0,9 do 9 % (pričom plný stav je 10 % a ide o vysoký stupeň rizika a najrizikovejšiu skupinu).

27. Súd tak uvedený nedostatok neistej kauzálnej príslušnosti zhojil, pričom však všetky vyššie uvedené skutočnosti musí premietnuť aj do samotnej výšky žalobcami uplatnenej nemajetkovej ujmy.

28. Súd nevyhovel návrhu žalovanej na výsluch lekárov znaleckej organizácie forensic.sk k preukazovaniu kauzálneho nexu ako aj vplyvu dĺžky trvania liečby liekom L. v tomto konaní, nakoľko zo záverov znaleckého posudku jednoznačne vyplýva, že postup non lege artis bol v prípade nebohého D. B. konštatovaný a problematiku kauzálneho nexu si súd vyriešil a odôvodnil vo vyššie uvedených odsekoch odôvodnenia. Výsluch znalcov tak považoval za nehospodárny, predlžujúci konanie a vzhľadom na rozsah zisteného skutkového stavu a kvalitu odborného materiálu aj za nadbytočný.

29. Rovnako tak súd nezohľadnil ani argument ohľadne skutočnosti, že nebohý pacient bol dňa 29.12.2016 hospitalizovaný na akútny zápal močového mechúra. Uvedené vyplýva síce zo správy Úradu pred dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ale v kontexte prejednávaného prípadu ostáva úplne bezpredmetné, nakoľko z výsledkov pitevného protokolu jednoznačne vyplynulo, že pacient umrel na následky hlbokej žilovej trombózy.

30. Žalobcovia si v konaní uplatnili aj morálnu formu zadosťučinenia vo forme ospravedlnenia, ktorej súd v plnom rozsahu v znení jeho vyprecizovanej formulácie podaním zo dňa 09.10.2025 vo vzťahu k všetkým žalobcom vyhovel. Súd mal z vykonaných výsluchov žalobcov – konkrétne manželky, staršieho syna, matky a svokry nebohého za preukázané, že k zásahu do osobnostných práv v dôsledku

konania žalovaného non lege artis došlo, v dôsledku čoho nastal nenapraviteľný a ničím nezhojiteľný následok v podobe straty člena rodiny.

31. Nakoľko len ospravedlnenie žalobcovia nepovažovali za dostatočné, vzniesli aj nároky vo forme primeraného zadosťučinenia. V tejto súvislosti musel súd vykonať korekciu jednak vo vzťahu k okruhu aktívne legitimovaných subjektov na uplatnenie nemajetkovej ujmy a jednak vo vzťahu k samotnej výške uplatneného nároku. Súd na druhej strane musel zohľadniť celkový postoj žalovaného, ktorý zotrval na svojej argumentácii ohľadne nedôvodnosti podanej žaloby, odmietol akúkoľvek zodpovednosť za vzniknutý následok a to aj po oboznámení sa s výsledkami znaleckého posudku, ktorý jednoznačne konštatoval postup non lege artis.

32. Do rámca vymedzeného ustanoveniami až patrí právo na súkromie zahŕňajúce širokú oblasť súkromia fyzickej osoby (najmä jej súkromného života, intímnej a rodinnej sféry, vnútorného, myšlienkového a citového života). V najširšom zmysle sa toto právo týka aj života v rodine a manželských, partnerských alebo priateľských, či obdobných vzťahov. Súčasťou súkromného života je nepochybne rodinný život zahŕňajúci tiež právo fyzickej osoby na spolužitie s blízkymi príbuznými, najmä deťmi, rodičmi, prarodičmi, či súrodencami. Základnou hmotnoprávnou podmienkou vzniku občianskoprávnych sankcií za neoprávnený zásah do osobnostných práv fyzickej osoby podľa je existencia neoprávneného zásahu objektívne spôsobilého vyvolať nemajetkovú ujmu v príčinnej súvislosti medzi takýmto zásahom a jeho protiprávnosťou. Základom na priznanie a určenie výšky primeraného zadosťučinenia v peniazoch, sú zákonom ustanovené dve kritéria, z ktorých musia súdy vychádzať a to závažnosť vzniknutej nemajetkovej ujmy a okolnosti, za ktorých neoprávnenému zásahu do práv a na ochranu fyzickej osoby došlo. Špecifiká každého jednotlivého prípadu primeraného zadosťučinenia vylučujú pevnú zákonom stanovenú štandardizáciu sadzieb, či hraníc, exaktnú metódu výpočtu, prípadne existenciu nejakého bodového ohodnotenia, na základe ktorých by sa mala výška relutárnej náhrady priznanej súdom stanovovať. Výška peňažnej náhrady je predmetom voľnej úvahy súdu, ktorá musí byť nielen odôvodnená, ale musí mať základ, v čo najúspešnejšie zistenom skutkovom stave ohľadne zákonom a judikatúrou predvídaných kritérií s prihliadnutím na individuálne okolnosti prípadu okolnosti na strane poškodeného ale aj na okolnosti vo vzťahu k osobe, ktorá neoprávnený zásah spôsobila, aby bola zabezpečená požiadavka poskytnutého primeraného zadosťučinenia za vzniknutú ujmu, ktorá bude odrážať predstavu o poskytnutej spravodlivosti a nepovedie k zneužívaniu tohto právneho prostriedku na neprípustné obohacovanie a súčasne nebude na pôvodcu neoprávneného zásahu pôsobiť likvidačne zohľadňujúc pritom verejný záujem. Maximálna čiastka, ktorú môže súd priznať je pritom ohraničená len výškou žalobcom požadovaného peňažného zadosťučinenia, ktorá musí byť zrejmá zo žalobného návrhu (rozsudok NS SR sp. zn. zo dňa 30.10.2012). Aby bolo možné hovoriť o zásahu do súkromia určitej osoby usmrtením inej osoby, musí medzi dotknutou a zomrelou osobou preukázateľne existovať kvalifikovaný, konkrétny, blízky, osobný, citový vzťah. Len v prípade takéhoto vzťahu totiž prichádza do úvahy násilné pretrhnutie (deštrukcia) vybudovaných citových väzieb dotknutej osoby a len v takomto prípade môže predstavovať konanie pôvodcu zásahu v tomto zmysle zásah do jej súkromia.

33. K otázke, komu patrí náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch, Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. zo 17.02.2011 okrem formulácie všeobecných kritérií naznačil, že právo na náhradu nemajetkovej ujmy patrí len najbližším príbuzným, manželovi a deťom, a ak ich niet, rodičom. Na strane druhej Najvyšším súdom SR formulované všeobecné kritéria vedú k tomu, že okruh oprávnených osôb možno rozšíriť a náhradu nemajetkovej ujmy priznať i v širšom bližšie nekonkretizovanom okruhu príbuzných osôb. Je vecou úvahy súdu, akého okruhu osôb sa má vyššie uvedené odškodnenie týkať. Aj z judikatúry možno vysledovať, že by to mali byť iba osoby, ktoré boli so zomrelým pred jeho smrťou vo veľmi úzkych rodinných, ekonomických a spoločenských väzbách. Súd sa nestotožnil s námietkou právneho zástupcu žalobcov, že ide o judikát, ktorý sa vzťahuje výlučne na posmrtnú ochranu osobnostných práv nebohého. V tejto súvislosti súd uvádza, že ide o rozhodnutie, ktoré je všeobecne akceptované a citované vo všetkých formách uplatnenia náhrady nemajetkovej ujmy, medicínske spory nevynímajúc.

34. V prejednávanej veci si žalobcovia 1/ až 3/ uplatnili nemajetkovú ujmu 200.000,- eur, žalobcovia 4/ až 5/ 100.000,- eur. žalobkyňa 6/ 50.000,- eur a žalobkyňa 7/ 15.000,- eur. Súd vykonal výsluchy žalobcov 1/, 2/, 4 a 6/. Z vykonaných výsluchov mal súd za preukázané, že smrť nebohého mala veľký

dopad na celú rodinu, pričom donútila rodinu spojiť sa a bližšie stáť pri sebe v tak ťažkých chvíľach. Ide ale o prevažne štandardnú reakciu, ktorá každú rodinu (kde členom rodiny na sebe záleží a ktorí sa majú radi), núti stmeliť a v konečnom dôsledku by to aj malo byť jednou zo spoločenských funkcii rodiny ako takej – prežívať nielen radostné chvíle v rámci rodinných osláv a posedení, ale aj tlmiť krízové a extrémne ťažké obdobia, aké postretli aj rodinu žalobcov.

35. Zmyslom náhrady nemajetkovej ujmy nie je kompenzovať fyzickú absenciu zomrelého, ale pokúsiť sa pozostalým nahradiť nemateriálnu ujmu prejavujúcu sa v ich subjektívnych pocitoch. Ani v tejto citlivej otázke nie je možnosť voľnej úvahy súdu neobmedzená, ale aj tu je potrebné rešpektovať princíp legitímneho očakávania a to nielen na strane poškodených, ale aj na strane povinného subjektu. Výška náhrady nemajetkovej ujmy musí totiž odrážať všeobecne zdieľané predstavy o spravodlivosti. Judikáty súdov v oblasti ochrany osobnosti sa zhodujú na primárnom význame vyrovnávacieho charakteru náhrady nemajetkovej ujmy, resp. zmiernenie nepriaznivého následku neoprávneného zásahu (keďže nemajetková ujma vzniknutá porušením osobnostných práv sa vo všeobecnom slova zmysle ani nedá odškodniť a rozsah vzniknutej nemajetkovej ujmy nemožno exaktne kvalifikovať a vyčísliť). Vodiacimi parametrami proporcionálne spravodlivého zadosťučinenia je atribút primeranosti, ktorý je rozhodujúcim kritériom priznávania odškodnenia, aby bol dosiahnutý účel kompenzácie, inak napriek poskytnutému odškodneniu by sa poškodení mohli naďalej kvalifikovať ako obete porušenia dohovoru o ľudských právach. Na druhej strane pri zachovaní proporcionality výška relutárnej (peňažnej) satisfakcie nesmie byť prostriedkom bezdôvodného obohatenia a pôsobiť na škodcu likvidačne.

36. V tejto súvislosti súd musel v celkovej výške priznanej nemajetkovej ujmy zohľadniť viacero faktorov, ktoré vyplynuli v rámci špecifickosti tohto prípadu. Jednak sa musel vysporiadať zo samotnou skutočnosťou neistej kauzality, následne oslabenia dôkazu ohľadne skutočného predpisovania liečiva fraxiparine po prepustení z nemocničnej starostlivosti, z výsledkov znaleckého posudku, v neposlednom rade musel zohľadniť aj judikatúru v iných sporoch z ochrany osobnosti pozostalých príbuzných.

37. Výška nemajetkovej ujmy vo väčšine z nich osciluje v rozmedzí od cca 10.000,- eur do 50.000,- eur, pričom napríklad v konaní OS PP sp. zn. zo dňa 29.10.2024 priznal súd obetiam po pracovnom úraze sumu 50.000,- eur manželke nebohého, 30.000,- eur dcére nebohého a 25.000,- eur synovi nebohého. V rozsudku OS LC sp. zn. zo dňa 11.11.2021 bola priznaná náhrada nemajetkovej ujmy v sume 15.000,- eur matke obete dopravnej nehody, 7.000,- eur sestre obete, 3.000,- eur bratovi obete a 1.500,- eur synovcovi obete. V medicínskom spore vedenom na OS TN súd rozhodol rozsudkom sp. zn. zo dňa 26.11.2020 tak, že vdove a dcére nebohého bola priznaná náhrada nemajetkovej ujmy každej po 20.000,- eur. Rozsudkom Okresného súdu Galanta sp.zn. zo dňa 07.08.2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Trnava zo dňa 25.02.2013 sp. zn. súd priznal manželovi zomrelej ako obete dopravnej nehody náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 20.000,- eur a každému z dvoch maloletých detí náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 30.000,- eur spôsobenej smrťou manželky a matky. V rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. zo dňa 19.01.2022 v skutkovo veľmi podobnom prípade (nesprávnej aplikácii liečiva L., v tomto prípade zvýšenom, pre pacienta osudnom objeme, pričom príčinou smrti bol hemoragický šok, ku ktorému došlo v dôsledku rozsiahleho vnútorného krvácania vzniknutého po vykonaní laparoskopickej operácie slabinovej hernie) súd priznal manželke obete sumu 20.000,- eur a dospelým synom každému sumu 7.500,- eur. Súd sa oboznámil s judikatúrou predloženou zo strany žalobcov a vo vzťahu k citovaným rozhodnutiam českých súdov uvádza, že táto môže byť pre slovenské súdu nanajvýš inšpiratívna, avšak pre slovenské súdy nie je záväzná. Súd zámerne vybral rozhodnutia prevažne okresných súdov, (niektoré z nich prešli odvolacím prieskumom) a uviedol rozsudky v prevažnej miere z nedávneho obdobia, nakoľko sa rozhodovacia prax v oblasti nemajetkovej ujmy vyvíja a mala by reflektovať súčasný trend a stav.

38. V tomto ohľade súd po dôkladnom zvážení priznal najvyššiu nemajetkovú ujmu v sume 20.000,- eur manželke nebohého, ktorá ako vypovedala, bola jeho životnou partnerkou, manželkou, matkou spoločných detí, a zo dňa na deň sa vo veku 47 rokov ocitla v zdvojenej roli matky aj otca pre dvoch nezaopatrených synov, z ktorých jeden bol na prahu dospelosti a druhý bol maloletý. Musela sa tak dvakrát obracať, aby bola schopná zaistiť rodinu a rovnako tak vynahradiť synom strateného otca, čo je však rola, ktorej nikdy nebude vedieť úplne dostáť. Smrť manžela znamenala zmenu dynamiky vzťahov v rodine, kedy táto sa musela pomknúť a navzájom si pomáhať, pričom starší syn akoby

prevzal rolu po svojom otcovi a stal sa jej veľkou oporou. Smrť manžela bola pre ňu náhla, nečakaná a zdrvujúca, znamenala pre ňu zmarenie spoločných plánov a snov, ktoré mali a ktoré si už nikdy nesplnia. Nenávratne tak pretrhla doterajšie väzby, čím žalobkyňa stratila možnosť realizovať a ďalej rozvíjať svoj rodinný život vo vzťahu k nebohému.

39. Súd ďalej priznal nemajetkovú ujmu v sume po 15.000,- eur každému jeho synovi, ktorí zostali polosiroty a prišli o otca za nečakaných okolností. Starší syn vypovedal, že s otcom mal veľmi dobrý vzťah, mal v ňom oporu, v čase jeho náhleho úmrtia mal 19 rokov. Uviedol, že ako rodina sa museli zomknúť a začať úplne inak fungovať, snažil sa pomáhať ako to išlo, nemohol sa položiť. Otec mu chýba každý deň, je to nenahraditeľná strata, mrzí ho, že už nemôže vedieť názor, či by naňho bol hrdý. Postup žalovaného aj komunikáciu označil za arogantnú. Súd výsluch maloletého brata nerealizoval, nakoľko v čase kedy došlo k úmrtiu otca mal 12 rokov a nepovažoval ho za potrebný. Naviac zo strany žalobcu 1 bola vznesená požiadavka, aby jeho výsluch realizovaný nebol, čomu súd vyhovel. Súd im priznal náhradu nemajetkovej ujmy aj z toho titulu, že na nebohého boli odkázaní vo veci starostlivosti, výchovy a lásky, ktorá im už dopriata nebude a aj keď nemajetková ujma nemá reparačný charakter, predstavuje formu morálneho zadosťučinenia za pocit strádania, bolesti a krivdy, ktorú pozostalí pociťujú.

40. Vo vzťahu k širšiemu okruhu príbuzenstva súd uvádza, že aj keď nespochybňuje ich smútok a bolesť zo straty príbuzného (syna, brata, zaťa), najväčší šok musela zažiť jeho manželka a deti a teda v zmysle ustálenej judikatúry priznal nárok len im. Naviac vo vzťahu k rodičom vyplynulo, že títo boli v čase náhleho úmrtia svojho syna zamestnaní, a teda neboli naňho odkázaní výživou, naopak aj teraz sú to práve oni, ktorí sa neveste a vnukom snažia všemožne pomáhať materiálne aj nemateriálne, vo vzťahu k sestre súd zistil, že táto sa dlhodobo zdržiava v zahraničí a tiež evidentne nebola odkázaná výživou na nebohého, vo vzťahu k svokre súd uvádza, že aj keď rozumie útrapám, ktoré rodič prežíva cez nešťastie svojich detí, ide vždy o útrapy sprostredkované, nepriame, pričom najväčšia emocionálna záťaž je na pleciach najbližších príbuzných, ktorí s nebohým žili v spoločnej domácnosti a zdieľali každodenné radosti a starosti. Vo vzťahu k tomuto okruhu žalobcov – teda žalobcovi 4/, 5/, 6/, a 7/ tak súd považoval za dostačujúcu formu zadosťučinenia ospravedlnenie adresované žalobcom na ich adresu.

41. Záverom vo vzťahu k žalobcami uplatnenej samotnej podstate nemajetkovej ujmy považuje súd za podstatné ešte uviesť, že si je vedomý extrémnej náročnosti problematiky preukazovania kauzálne príslušnosti v medicínskych sporoch, kde je obrovský informačný deficit na strane pacienta práve z dôvodu absencie jeho odbornosti a absolútnej odkázanosti na lekára/zdravotnícke zariadenie. V tejto súvislosti súd uvádza, že je oboznámený s problematikou tzv. ,,straty šance“, ktorou čiastočne argumentujú aj žalobcovia, konkrétne vo vyjadrení zo dňa 31.07.2019, kde v bode 55 okrem iného uvádzajú, že v dôsledku konania non lege artis žalovaného bola nebohému odňatá možnosť správnej a včasnej liečby, odňatá šanca na ochranu pred vznikom trombózy, a teda možnosť zvrátenia fatálnych následkov, v dôsledku ktorých došlo k úmrtiu nebohého. Inými slovami, ak by nedošlo k non lege artis postupu žalovaného popísaného podrobne v žalobe, nedošlo by k odňatiu jeho šance na prežitie. Rovnako tak si je súd vedomý samotnej matematickej štatistiky v prípadoch pacientov s rizikom hlbokej žilovej trombózy, ktorá je vyjadrená v znaleckom posudku a z ktorej vyplýva, že: nízkorizikoví pacienti: <10 % : <1 % : <0,1 % pacienti so stredným rizikom: 10 – 40 % : 1 – 10 % : 0,1 – 1 % pacienti s vysokým rizikom: 40 – 80 % : 10 – 30 % : 1 – 10 % M. D. B. patril do skupiny pacientov s vysokým rizikom možného vzniku hlbokej žilovej trombózy, kde fatálna pľúcna embólia pri venóznom tromboembolizme je 1 – 10 %. Menovaný dostal dávku L. 0,4 ml, t.j. takú ako keby bol v skupine so stredným rizikom, kde riziko fatálnej pľúcnej embólie je 0,1 - 1 %. Riziko fatálnej pľúcnej embólie sa teda u menovaného zvýšilo pri nesprávnom dávkovaní L. o úroveň intervalu od 0,9 do 9 %.

42. Súd však samotný inštitút ,,straty šance“ v tomto konaní neaplikoval – a to z viacerých dôvodov. Ide o inštitút nášmu právnemu poriadku neznámy, ktorý sa etabloval hlavne v medicínskych sporoch, pričom chýba jeho akékoľvek zákonné ukotvenie. Strata šance je vnímaná ako osobný statok poškodeného, teda je viazaná na samotného pacienta, a z pohľadu súdu sa javí aj veľký problém z hľadiska jej prechodu na pozostalých príbuzných. Súd zastáva právny názor, že tento neprechádza na právnych nástupcov, uplatniť si ho tak môže len pacient. Naviac rozptyl, v akom sa pohybuje aj toto konanie, t.j. interval 0,9% až 9%, teda číselný rozptyl zvýšenia rizika fatálnej pľúcnej embólie u nebohého je extrémne veľký ( ak súd berie do úvahy, že plný stav je 10), a teda aj samotná výška, ktorú by súd v čisto teoretickej

rovine aplikujúc stratu šance realizoval, sa pohybuje vo veľmi veľkom číselnom rozpätí s obrovským množstvom neznámych premenných, ktoré aj v tomto dokazovaní preukázateľne vyplynuli, a ktoré nie je možné spätne overiť, ani ustáliť aspoň s vyššou mierou pravdepodobnosti. Súd zohľadniac vnútroštátnu judikatúru v obdobných konaniach postupoval a celý právny nárok pozostalých príbuzných posúdil ako nemajetkovú ujmu v zmysle ust. až 13 .

43. Žalobkyňa 1 si v súvislosti s nesprávnym lekárskym postupom medicínskeho zariadenia ( ) a ust. uplatnila aj náhradu škody, vzniknutú v súvislosti s úhradou nákladov, ktoré jej vznikli s pohrebom nebohého, ktoré vydokladovala faktúrou pohrebnej služby memoria v celkovej sume 2.426,06 eur. Maximálna výška náhrady nákladov za pohreb bola v zmysle legislatívy ( o sociálnom poistení) v roku 2017 v sume 2.675,70 eur. Súd tomuto nároku ako nároku preukázateľne vynaloženému vyhovel, pričom vo zvyšnej časti uplatneného nároku prevyšujúceho sumu 2.426,06 Eur žalobu zamietol.

44. Súd musí záverom konštatovať, že nová úprava zmenila pozíciu sudcu v civilnom procese, ktorý po novom dohliada nad priebehom sporu, avšak už viac v úlohe pozorovateľa pričom dôraz sa kladie hlavne na aktivitu sporových strán. Je teda v ich rukách akým spôsobom budú viesť spor, aké prostriedky procesného útoku a obrany použijú a akým spôsobom sa ich rozhodnú aplikovať. V tomto smere musí súd uviesť, že prostriedky procesného útoku využité žalobcami v rámci celého tohto konania boli vysoko odborné, koncentrované, s veľkou mierou erudície a s precíznym zameraním na detail a to i napriek odbornej a úzko profilovej medicínskej oblasti, ktorej poznatky rozhodne nepatria k všeobecne známym, bežným či dostupným. Žalobcovia si počas celého konania udržali argumentačnú prevahu a súd hodnotiac skutkové tvrdenia v kontexte právneho posúdenia už len uvádza, že uniesli bremeno tvrdenia ako aj dôkazné bremeno čo zohľadnil v jednotlivých výrokoch tohto rozsudku.

45. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa . Súd úspešným žalobcom v 1./ - 7./ rade priznal plnú náhradu trovy konania, kedy konštatuje, že vo vzťahu k priznaniu zadosťučinenia boli úspešní všetci žalobcovia, pričom určenie opodstatnenosti a výšky nemajetkovej ujmy záviselo od úvahy súdu a vykonaného dokazovania. O výške trov konania súd rozhodne uznesením po právoplatnosti rozsudku.

46. Súd súčasne zaviazal žalovaného ako neúspešnú stranu sporu na náhradu trov konania ktoré vznikli štátu. O nároku na náhradu trov konania štátu súd rozhodol podľa článku 4 ods. 1 za analogického použitia v spojení s vzhľadom na skutočnosť, že neobsahuje výslovnú úpravu rozhodovania o náhrade trov konania štátu, pričom však štátu v konaní trovy vznikli, a to v súvislosti s vyplatením znalečného, ktoré nebolo v plnom rozsahu pokryté uhradeným preddavkom na znalečné.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie, písomne, v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestskom súde Bratislava IV.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). / ./

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. / ./

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. / /

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a/ sa týkajú procesných podmienok, b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. / /

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie, možno uplatniť za splnenia podmienok podľa najneskôr v lehote na vyjadrenie k odvolaniu. / ./

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozsudkom, možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona - Exekučného poriadku.