Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/139/2011

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu a senátu JUDr. Ľubora

Šeba a sudkýň JUDr. Evy Sakálovej a JUDr. Edity Bakošovej, v právnej veci navrhovateľov

1/ P. I., st., 2/ A. I., 3/ Mgr. J. I., 4/ P. I., ml., všetci bytom H., zastúpených JUDr. J. G.,

advokátom v T., proti odporcovi Bc. P. A., bytom T., zastúpeného Mgr. J. S., advokátom v N.,

o ochranu osobnosti, vedenej na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. , o dovolaní

odporcu proti rozsudku Krajského súdu v Trnave zo 16. marca 2011 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie z a m i e t a .

Navrhovateľov 1/ aţ 4/ náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Trnava rozsudkom z 28. apríla 2010 č.k. -73 určil, ţe odporca

tým, ţe dňa 24.5.2007 viedol svoje vozidlo zn. F., EČ T. a nevenoval sa plne vedeniu vozidla

a náleţite nesledoval situáciu v cestnej premávke, v dôsledku čoho si nevšimol chodkyňu M. I.,

prechádzajúcu pri objekte Fakultnej nemocnice na T. ulici v T. po prechode pre chodcov a ľavou

prednou stranou vozidla do nej narazil, následkom čoho dňa X. na následky zranení z tejto

dopravnej nehody M. I. zomrela, zasiahol do osobnostných práv navrhovateľov, do ich práva na

súkromie a rodinný ţivot. Odporcovi uloţil povinnosť zaplatiť navrhovateľom 1/ a 2/

nemajetkovú ujmu, kaţdému vo výške 6 000 € a navrhovateľom 3/ a 4/ nemajetkovú ujmu,

2

kaţdému vo výške 2 000 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Ţiadnemu z účastníkov

nepriznal právo na náhradu trov konania. Po vykonanom dokazovaní vec právne posúdil podľa

a nasl. a dospel k záveru, ţe návrh je dôvodný, nestotoţnil sa však

s navrhovanou výškou nemajetkovej ujmy, ktorú ţiadali navrhovatelia priznať. V prvej časti

petitu ţiadali o určenie, ţe odporca zasiahol do osobnostných práv navrhovateľov, do ich práva

na súkromie a rodinný ţivot. Toto určenie je podľa názoru súdu legitímne a súd sa s ním plne

stotoţnil, nakoľko spôsobenie smrti blízkej osoby je bezpochyby zásahom do osobnostných práv

pozostalých. Keďţe vzťahy medzi nebohou M. I. a navrhovateľmi ako rodičmi a súrodencami

boli silné a intenzívne, všetci bývali aţ do dopravnej nehody M. v spoločnej domácnosti, denne

sa stretávali, jej smrť silne a intenzívne preţívajú všetci navrhovatelia doposiaľ. Navrhovatelia

tvorili s nebohou fungujúce rodinné spoločenstvo s dobre vyvinutými sociálnymi a citovanými

väzbami, v dôsledku nečakanej smrti preţívajú pocity nervozity, úzkosti, smútku, zúfalstva

a šoku. Stratili moţnosť viesť s ňou súkromný ţivot a sú od jej smrti ochudobnení o sféru

prirodzených vzťahov s jedným z najbliţších rodinných príslušníkov. Protiprávnym konaním

odporcu prišlo k tak nezvratnej deštrukcii týchto medziľudských väzieb, tvoriacich základ

a rámec súkromného ţivota navrhovateľov a tým k zásahu do ich osobnostných práv. Vzniknutá

trauma je zo ţivota navrhovateľov fakticky neodstrániteľná. V časti petitu, týkajúceho

sa nemajetkovej ujmy sa súd domnieval, ţe je namieste postup a pouţitie § 13 ods. 2

, po zváţení všetkých skutočností však dospel k záveru, ţe nie je

namieste poskytnutie nemajetkovej ujmy vo výške tak, ako to poţadujú navrhovatelia (po

15 000 € navrhovateľom 1/ a 2/ a po 10 000 € navrhovateľom 3/ a 4/, nakoľko nebol preukázaný

mimoriadny zásah do ich osobnostných práv, neboli preukázané mimoriadne zvýšené nepriaznivé

následky smrti M. I.. Je síce pravdou, ţe M. sa starala o domácnosť, starala sa a mala silné väzby

na všetkých navrhovateľov, ale jej strata je zmiernená tým, ţe všetci navrhovatelia ostali ţiť

v spoločnej domácnosti, nebolo preukázané, ţe smrť mala výrazne nepriaznivé následky na ich

zdravotný stav, nič sa nezmenilo na spoločenskom, pracovnom postavení navrhovateľov. Súd

vzal tieţ do úvahy vek, postavenie, príjmové a majetkové pomery odporcu, pričom sa jedná

o pomerne mladého človeka, ktorý mal v čase nehody 29 rokov, ktorý ešte stále nemal ukončené

štúdium, ţivia ho rodičia, jeho príjem zo ţivnosti nie je výrazný. Prisúdenie nemajetkovej ujmy

v poţadovanej výške spolu 50 000 € preto povaţoval za príliš vysoké, ktorým by fakticky

znemoţnil a mimoriadne sťaţil odporcovi ďalší ţivot. Odporca bol za spáchaný trestný čin riadne

3

a právoplatne odsúdený, navrhovateľom ponúkol plnenie 250 000,- Sk, ktoré však oni odmietli.

Súd mal pri svojom rozhodovaní okrajovo na zreteli aj skutočnosť, ţe M. I. mala v čase

dopravnej nehody 0,59 ‰ alkoholu v krvi, čo mohlo mať tieţ vplyv na vznik nehody. O práve

na náhradu trov konania rozhodol podľa , keď úspech navrhovateľov bol len

čiastočný.

Krajský súd v Trnave na odvolanie navrhovateľov 1/ a2/ rozsudkom zo 16. marca 2011

sp. zn. zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti určenia

nemajetkovej ujmy navrhovateľov 1/ a 2/ tak, ţe odporcovi uloţil povinnosť zaplatiť

navrhovateľovi 1/ sumu 15 000 € a navrhovateľke 2/ sumu 15 000 €, všetko do troch dní

od právoplatnosti rozsudku. V napadnutej časti náhrady trov konania zmenil prvostupňový

rozsudok tak, ţe odporcovi uloţil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 1/ sumu 1 308,30 €,

navrhovateľke 2/ sumu 1 308,30 €, navrhovateľovi 3/ sumu 174,44 € a navrhovateľovi 4/ sumu

174,44 €, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku do rúk právneho zástupcu

navrhovateľov JUDr. J. G.. Odporcu zaviazal na náhradu trov odvolacieho konania

navrhovateľovi 1/ v sume 426,71 €, navrhovateľke 2/ v sume 426,71 €, navrhovateľovi 3/ v sume

74,33 € a navrhovateľovi 4/ v sume 74,33 €, všetko do rúk právneho zástupcu navrhovateľov

JUDr. J. G., taktieţ do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V dôvodoch svojho rozhodnutia sa

stotoţnil so záverom prvostupňového súdu, ţe odporca zasiahol do osobnostných práv

navrhovateľov, do ich práv na súkromie a rodinný ţivot, keď v dôsledku dopravnej nehody, ktorú

zapríčinil, zomrela M. I., dcéra navrhovateľov 1/ a 2/ a sestra navrhovateľov 3/ a 4/. Súhlasil tieţ

s konštatovaním súdu prvého stupňa, ţe protiprávnym konaním odporcu prišlo k nezvratnej

deštrukcii medziľudských väzieb, tvoriacich základ a rámec súkromného ţivota navrhovateľov.

Zmenu prvostupňového rozsudku v časti priznania nemajetkovej ujmy navrhovateľom 1/ a 2/

v nimi poţadovanej výške kaţdému po 15 000 € odvolací súd odôvodnil tým, ţe navrhovatelia 1/,

2/ boli rodičia zomrelej M. I., pričom smrť dieťaťa je pre rodičov vţdy mimoriadnym zásahom

do ich osobnostných práv, preto mal za to, ţe nebolo potrebné preukazovať ţiadnu mimoriadnosť

zásahu. Skutočnosti, tvrdené odporcom, ţe sa navrhovateľom 1/, 2/ nezmenil ţiadnym spôsobom

zdravotný stav, neboli ani psychiatricky ani psychologicky liečení, nie sú relevantné na

preukázanie mimoriadnosti zásahu do ich osobnostných práv. V konaní bolo jednoznačne

preukázané, ţe M. I. ţila v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi, o týchto sa starala, bola

4

hybnou silou ich domácnosti. Rodičia po tom, ako bola zranená pri dopravnej nehode ju

pravidelne takmer dennodenne navštevovali v nemocnici, s jej smrťou podľa ich vlastných

vyjadrení a vyjadrení svedkyne sa doposiaľ nevyrovnali, stále im chýba a keďţe sa jednalo o ich

dcéru, na ktorú boli najviac citovo naviazaní, keďţe s nimi ţila v spoločnej domácnosti

a poskytovala im potrebnú starostlivosť, na ktorú sa spoliehali aj do budúcnosti. Smrťou dcéry

bola narušená celistvosť ich rodiny, bolo zasiahnuté do ich súkromného a rodinného ţivota,

pričom následky sú trvalé a neodstrániteľné. Podľa záveru odvolacieho súdu, v dôsledku

tragickej smrti dcéry pri dopravnej nehode došlo k nesmierne závaţnej ujme, spočívajúcej

v strate milovaného dieťaťa, čím sú navrhovatelia 1/, 2/ ochudobnení aj do budúcna o rodinný

ţivot, táto spočíva aj v citovej strate, keď smrťou dcéry stratili jej lásku a radosť s ňou preţívanú.

Pokiaľ ide o odporcu, jeho osobné a majetkové pomery nemôţu mať dopad na priznanú výšku

nemajetkovej ujmy a tvrdenie odporcu, ţe nebohá mala v čase dopravnej nehody v krvi zistený

alkohol 0,59 ‰ nepovaţoval za podstatné a dôvodiace zníţenie výšky poţadovanej nemajetkovej

ujmy, keď zo znaleckého posudku vypracovaného v trestnom konaní znalcom Ing. P. R. bolo

skonštatované, ţe chodkyňa svojim vstupom do vozovky, na priechod pre chodcov vodiča

vozidla, teda odporcu, neohrozila a vodič mal aj moţnosť pri včasnej reakcii zastaviť do miesta

zráţky a ako jediná príčina vzniku dopravnej nehody bola skonštatovaná nesprávna technika

jazdy odporcu, konkrétne jeho oneskorená reakcia na chodkyňu prechádzajúcu po priechode pre

chodcov. Zmenu prvostupňového rozsudku vo výroku o trovách konania oprel o ustanovenie

a o náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa

v spojení s

Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie odporca, navrhol ho zrušiť

a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci.

V dôvodoch dovolania odvolaciemu súdu vytkol, ţe priznanie neprimerane vysokej nemajetkovej

ujmy v peniazoch ţiadnym spôsobom neodôvodnil a ani nezdôvodnil, z akých záverov vychádzal

pri jej určení. Nezdôvodnil hranice v akých sa musí súd pohybovať pri skúmaní podmienok

priznania náhrady nemajetkovej ujmy a ţiadnym spôsobom neodôvodnil ani zmysel peňaţnej

náhrady nemajetkovej ujmy poskytnutej navrhovateľom 1/, 2/, do ktorých práv na ochranu

osobnosti sa zasiahlo. Vyslovil názor, podľa ktorého odvolací súd pri určení výšky nemajetkovej

ujmy neprihliadol najmä na okolnosť, ţe odporca síce zavinil smrť, ale zavinil ju z nedbanlivosti

5

pri dopravnej nehode, kedy mu nebohá vbehla do jazdnej dráhy a v čase dopravnej nehody mala

zistený alkohol, a to 0,59 ‰ a práve za toto svoje konanie bol právoplatne uznaný za vinného

a odsúdený. Keďţe odvolací súd priznané konkrétne čiastky podrobne nezdôvodnil skutkovými

zisteniami, je jeho rozhodnutie nepreskúmateľné. Dovolateľ tieţ namietal, ţe odvolací súd pri

určení finančného vyjadrovania nemajetkovej ujmy spôsobenej neoprávneným zásahom vôbec

nezohľadnil jeho situáciu a zaviazal ho nahradiť nemajetkovú ujmu vo výške, ktorú nemôţe

nahradiť. V závere dovolania poukázal na to, ţe predmetnú dopravnú nehodu spôsobil osobným

motorovým vozidlom, ktoré bolo povinne zmluvne poistené v A., a.s., na základe čoho vyslovil

názor, ţe nie je v spore pasívne legitimovaný, pretoţe náhrada nemajetkovej ujmy je v tomto

prípade krytá povinným zmluvným poistením zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou

motorového vozidla.

Navrhovatelia sa k dovolaniu nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

ţe dovolanie podal včas účastník konania ( ), zastúpený advokátom (

ods. 1 ), proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) preskúmal

napadnutý rozsudok odvolacieho súdu v rozsahu podľa a a dospel k záveru,

ţe dovolanie nie je dôvodné.

umoţňuje účastníkovi podať dovolanie len z tých dôvodov,

ktoré sú taxatívne uvedené v Dovolanie tak môţe byť podané iba z dôvodov,

ţe a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v , b/ konanie je postihnuté vadou, ktorá

mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom

posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní uplatnenými

dovolacími dôvodmi, vrátane ich obsahového vymedzenia.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( veta druhá ) skúmať vţdy,

či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou

z procesných vád uvedených v , dovolací súd sa predovšetkým zaoberal otázkou,

či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v aţ g/

6

Dovolateľ existenciu ţiadnej z týchto vád netvrdil a existenciu ţiadnej podmienky prípustnosti

dovolania uvedenej v tomto zákonnom ustanovení nezistil ani dovolací súd.

Z obsahu dovolania ţalovaného vyplýva, ţe ako dovolací dôvod uplatňuje ustanovenie

, t.j. nesprávne právne posúdenie veci. Právnym posúdením je činnosť

súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu

normu na zistený skutkový stav. Úlohou dovolacieho súdu v prípade dovolania odôvodneného

nesprávnym právnym posúdením veci je posúdiť, či odvolací súd na zistený skutkový stav pouţil

správny právny predpis a či ho aj správne interpretoval.

Dovolateľ odvolaciemu súdu vytýka nesprávnosť právneho záveru v súvislosti s výškou

navrhovateľom 1/, 2/ priznanej náhrady nemajetkovej ujmy.

Fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä ţivota a zdravia, občianskej

cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy (§ 11

).

Fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov

do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané

primerané zadosťučinenie ( ). Pokiaľ by sa nezdalo

postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, ţe bola v značnej miere zníţená

dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej váţnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tieţ právo

na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch ( ). Výšku náhrady

podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závaţnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých

k porušeniu práva došlo ( ).

Vychádzajúc z cit. ustanovenia , určenie výšky

náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch súdom neustanovuje zákon ţiadne medze. Pre určenie

tejto výšky náhrady nemajetkovej ujmy však zakotvuje

taxatívne dve kritéria: závaţnosť vzniknutej nemajetkovej ujmy (čím závaţnejšia je čo do svojej

intenzity i svojho trvania, tým vyššia by mala byť aj čiastka peňaţného zadosťučinenia) a ďalej

veľmi široko chápané okolnosti, za ktorých k neoprávnenému zásahu do osobnosti fyzickej osoby

došlo (pričom vţdy musia byť zisťované okolnosti nielen na strane pôvodcu zásahu, ale

aj na strane postihnutej osoby, konkrétne, napríklad, aký je podiel samotnej postihnutej osoby

na priebehu činnosti pôvodcu vyusťujúcej do neoprávneného zásahu). Druhé kritérium

(okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo), je stanovené zámerne veľmi všeobecne tým, ţe

by malo byť uplatnené vo vzťahu ako k postihnutej fyzickej osobe, tak k osobe, ktorá

neoprávnený zásah spôsobila (napr. či išlo na strane pôvodcu neoprávneného zásahu len o určitú

ľahkú nedbanlivosť alebo naopak o úmysel). Tým je sledovaný cieľ, aby pri určení konkrétnej

výšky peňaţného zadosťučinenia bolo moţné v rámci voľnej úvahy súdu, ktorá práve na tomto

mieste dostáva veľký priestor, a v súlade s princípom spravodlivosti pruţne prihliadnuť

na najrôznejšie momenty, za ktorých k neoprávnenému zásahu do osobnosti fyzickej osoby

došlo. Súd musí pritom však vychádzať vţdy z čo najúplnejšieho skutkového stavu a opierať

sa o preskúmateľné konkrétne hľadiská. Maximálna čiastka peňaţného zadosťučinenia, ktorú

môţe súd priznať (inak by postupoval v rozpore s ustanovením ), je ohraničená

výškou navrhovateľom poţadovaného peňaţného zadosťučinenia, ktorá musí byť zrejmá

zo ţalobného návrhu ( ).

V preskúmavanej veci z obsahu spisu vyplýva, ţe odporca bol podľa § 149 ods. 1 a 2

písm. a/ právoplatným trestným rozsudkom uznaný vinným z prečinu

usmrtenia dcéry a sestry navrhovateľov, keď ako vodič spôsobil z nedbanlivosti dopravnú

nehodu, následkom ktorej dcéra a sestra navrhovateľov zahynula, ktorým výrokom rozhodnutia

boli súdy niţších stupňov v tomto konaní viazané ( ). Tým bola preukázaná

zodpovednosť odporcu za neoprávnený zásah do práv na ochranu osobnosti navrhovateľov,

a to do práva na ich súkromný a rodinný ţivot, ktorý bol smrťou ich blízkej príbuznej natrvalo

narušený. Uvedená zodpovednosť odporcu je objektívnou zodpovednosťou, t.j. zodpovednosťou

bez ohľadu na zavinenie.

Vzhľadom na uvedené, podľa názoru dovolacieho súdu, odvolací súd po správnom

vyhodnotení závaţnosti vzniknutej ujmy navrhovateľov 1/, 2/, ktorú mal preukázanú

predovšetkým s prihliadnutím na príbuzenský vzťah navrhovateľov ako najbliţších rodinných

príslušníkov nebohej, u ktorých bola prítomnosť najintenzívnejších interpersonálnych väzieb

8

na výsostne emociálnom základe nespochybniteľná, podľa voľnej úvahy správne ustálil aj výšku

priznanej nemajetkovej ujmy v peniazoch navrhovateľom 1/, 2/ v sume nimi poţadovanej. V tejto

súvislosti námietka dovolateľa, ţe odvolací súd pri určení výšky nemajetkovej ujmy neprihliadol

najmä na okolnosť, ţe odporca síce zavinil smrť, ale zavinil ju z nedbanlivosti pri dopravnej

nehode, kedy mu nebohá vbehla do jazdnej dráhy a v čase dopravnej nehody mala v krvi zistený

alkohol, a to 0,59 ‰, je bezpredmetná. Aj keď nepopierateľne pri určení výšky náhrady

nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorú výšku určuje súd podľa závaţnosti ujmy a podľa

okolností, za ktorých k porušeniu práva došlo, je správanie samej dotknutej osoby

(v preskúmavanom prípade nebohej dcéry navrhovateľov 1/, 2/) pri neoprávnenom zásahu právne

významné (pozri tieţ napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. októbra 2010

sp. zn. ), v danom prípade skutočnosť, ţe M. I. mala v čase dopravnej nehody 0,59

‰ alkoholu v krvi, na čo neodôvodnene ako na jeden z moţných vplyvov vzniku dopravnej

nehody poukázal prvostupňový súd a čo v konečnom dôsledku ovplyvnilo aj ním prisúdenú

výšku nemajetkovej ujmy, pre posúdenie veci právny význam nemá. Túto skutočnosť správne uţ

odvolací súd nepovaţoval za podstatnú, majúcu vplyv na zníţenie výšky poţadovanej

nemajetkovej ujmy, keďţe podľa záverov znalca Ing. P. R. v znaleckom posudku vypracovanom

v trestnom konaní, jedinou príčinou vzniku dopravnej nehody bola nesprávna technika jazdy

odporcu, konkrétne jeho oneskorená reakcia na chodkyňu prechádzajúcu po priechode pre

chodcov, ktorá svojim vstupom do vozovky na priechod pre chodcov odporcu neohrozila a tento

mal aj moţnosť pri včasnej reakcii zastaviť do miesta zráţky. Rovnako tak sú správne závery

odvolacieho súdu vzťahujúce sa na nemoţnosť dopadu osobných a majetkových pomerov

odporcu na priznanú výšku nemajetkovej ujmy, na ktorú, ako uţ bolo uvedené, majú vplyv (popri

závaţnosti vzniknutej ujmy) okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

Pokiaľ ide o námietku dovolateľa o nepreskúmateľnosti rozsudku odvolacieho súdu

pre absenciu relevantných dôvodov, túto dovolací súd nepovaţoval taktieţ za dôvodnú.

Podľa v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ

(ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne iný

účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje za preukázané

a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo

9

nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie

rozsudku bolo presvedčivé.

Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní veci dospel k záveru, ţe v odôvodnení

napadnutého rozhodnutia odvolací súd zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody svojho

rozhodnutia. Jeho rozhodnutie nemoţno povaţovať za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp.

ústavne nekonformné, pretoţe súd sa pri výklade a aplikácii zákonných predpisov neodchýlil

od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a význam. Ako vyplýva aj z judikatúry

ústavného súdu, iba skutočnosť, ţe dovolateľ sa s právnym názorom všeobecného súdu

nestotoţňuje, nemôţe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia

odvolacieho súdu (napr. ).

Konečne, neopodstatnená je i námietka dovolateľa o nedostatku jeho pasívnej legitimácie

v danom spore, keďţe náhrada nemajetkovej ujmy je v tomto prípade krytá povinným zmluvným

poistením zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.

Neopodstatnenosť tejto námietky odporcu vyplýva zo o povinnom

zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla

a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý rozsah poistenia zodpovednosti zakotvuje v § 4,

v ktorom však náhrada nemajetkovej ujmy zahrnutá nie je.

So zreteľom na uvedené dovolací súd dospel k záveru, ţe odporcovi sa prostredníctvom

uplatneného dovolacieho dôvodu a jeho obsahového vymedzenia nepodarilo spochybniť

správnosť rozhodnutia odvolacieho súdu, preto dovolací súd jeho dovolanie musel ako

nedôvodné zamietnuť ( ).

V dovolacom konaní úspešným navrhovateľom vzniklo právo na náhradu trov

dovolacieho konania proti odporcovi, ktorý úspech nemal ( v spojení s

ods. 1 a ). Navrhovatelia si však náhradu trov dovolacieho konania

neuplatnili, preto im priznaná nebola.

10

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. októbra 2012

JUDr. Ľubor Š e b o, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková