Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Cdo/77/2009

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Evy

Sakálovej a sudcov JUDr. Ľubora Šeba a JUDr. Edity Bakošovej, v právnej veci ţalobcov

1/ A. K., bývajúceho v Ţ., 2/ A. K., bývajúcej v Ţ., 3/ Z. K., bývajúcej v Ţ., zastúpených

JUDr. A. G., advokátom so sídlom v B., proti ţalovanému M. B., bývajúcemu v N., zastúpenému

JUDr. P. K., advokátom so sídlom v M., o ochranu osobnosti, vedenej na Okresnom súde Ţiar

nad Hronom pod sp. zn. , o dovolaní ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu

v Banskej Bystrici z 12. februára 2008 sp. zn. takto

rozhodol:

Dovolanie ţalovaného z a m i e t a .

Ţalobcom náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Ţalobou podanou Okresnému súdu Ţiar nad Hronom 9. mája 2006 sa ţalobcovia 1/ a 2/

domáhali posmrtnej ochrany osobnosti ich syna podľa a (ďalej

len „OZ“) poskytnutím náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, kaţdému vo výške 33 193,92 €

(1 000 000,-- Sk), ktorá ujma vznikla ich synovi neoprávneným zásahom ţalovaného do jeho

ţivota a telesnej integrity. Touto ţalobou sa ţalobcovia 1/ aţ 3/ domáhali aj ochrany svojej

osobnosti poskytnutím náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, nakoľko usmrtením ich syna

a brata došlo k zásahu do ich osobnostných práv, čím bola narušená celistvosť rodiny, bolo

zasiahnuté do ich súkromného a rodinného ţivota, pričom následky sú trvalé a neodstrániteľné,

keď ochudobnenie v citovej oblasti je nenapraviteľné. Ţalobcovia 1/ a 2/ ako rodičia poţadovali

2

priznanie náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 19 916,35 € (600 000,-- Sk) a ţalobkyňa 3/ ako

sestra vo výške 16 596,96 € (500 000,-- Sk). Svoju ţalobu odôvodnili tým, ţe ţalovaný

zavinením dopravnej nehody, za ktorú bol v trestnom konaní právoplatne uznaný vinným

z trestného činu ublíţenia na zdraví z nedbanlivosti, spôsobil smrť ich syna a brata, ktorý

zraneniam na mieste dopravnej nehody podľahol.

Okresný súd Ţiar nad Hronom rozsudkom zo 16. augusta 2007 č.k. -113

uloţil ţalovanému povinnosť zaplatiť ţalobcom 1/ aţ 3/ náhradu nemajetkovej ujmy, kaţdému

vo výške 6 638,78 € (200 000,-- Sk) a trovy konania, spolu vo výške 4 514,96 € (136 017,80 Sk)

do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia na účet právneho zástupcu ţalobcov. Vo zvyšku ţalobu

zamietol. Svoje rozhodnutie vo výroku, ktorým čiastočne vyhovel návrhu na priznanie náhrady

nemajetkovej ujmy v peniazoch z dôvodu neoprávneného zásahu do práva na ochranu osobnosti

ţalobcov podľa odôvodnil tým, ţe neoprávnený zásah ţalovaného

do emocionálnej sféry ţalobcov vyvolaný úmrtím blízkej osoby zakladá právo domáhať sa

ochrany ich osobnosti ako aj náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorej výšku určil podľa

s prihliadnutím na závaţnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých

k porušeniu práva došlo. Skutkovo mal prvostupňový súd za preukázané, ţe ţalovaný bol

právoplatným rozsudkom v trestnom konaní uznaný vinným zo spáchania trestného činu

ublíţenia na zdraví podľa a , nakoľko pri dopravnej nehode

2. septembra 2003, porušením dôleţitej povinnosti vyplývajúcej z jeho zamestnania a uloţenú mu

podľa zákona, z nedbanlivosti spôsobil smrť syna ţalobcov 1/ a 2/ a brata ţalobkyne 3/. Okresný

súd tak mal preukázané, ţe zásah bol protiprávny, teda neoprávnený a z hľadiska zodpovednosti

nebolo významné, či tento neoprávnený zásah bol spôsobený zavinene, nezavinene, vedome,

alebo nevedome, keďţe ide o objektívnu zodpovednosť za neoprávnený zásah do osobnostných

práv. Na skutočnosť, ţe neoprávnený zásah bol spôsobený z nedbanlivosti a ţe aj sám syn a brat

ţalobcov porušil svoju právnu povinnosť, prihliadol potom prvostupňový súd pri určení výšky

náhrady nemajetkovej ujmy v súlade s ako na okolnosti, za ktorých došlo

k porušeniu práva. Závaţnosť vzniknutej ujmy ţalobcov mal súd preukázanú s prihliadnutím

na zdravotný stav ţalobkyne 3/ a vzhľadom na príbuzenský vzťah ţalobcov ako najbliţších

rodinných príslušníkov nebohého, u ktorých bola prítomnosť najintenzívnejších

interpersonálnych väzieb na výsostne emocionálnom základe nespochybniteľná.

Krajský súd v Banskej Bystrici na odvolanie ţalobcov i ţalovaného rozsudkom

z 12. februára 2008 sp. zn. rozsudok súdu prvého stupňa v časti, v ktorej okresný

súd uloţil ţalovanému povinnosť zaplatiť ţalobcom náhradu nemajetkovej ujmy, kaţdému

6 638,78 € (200 000,-- Sk) potvrdil a v časti, v ktorej čo do zvyšku okresný súd návrh zamietol

a v časti o náhrade trov konania rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie

konanie. V potvrdzujúcej časti mal odvolací súd za to, ţe prvostupňový súd vykonal dostatočné

skutkové dokazovanie, ktoré dalo spoľahlivý základ pre jeho rozhodnutie. Z vykonaného

dokazovania bolo preukázané, ţe ţalovaný svojím protiprávnym konaním, ktorým zavinil

dopravnú nehodu, následkom ktorej zahynul syn ţalobcov 1/ a 2/ a brat ţalovanej 3/, zasiahol

závaţným spôsobom do súkromia ţalobcov, chráneného , SR a Dohovorom

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (čl. 8 ods. 1). Poukázal na to, ţe súčasťou práva na

súkromie je aj rodinný ţivot, ktorý zahŕňa vzťahy medzi blízkymi príbuznými, ktorými

ţalobcovia nepochybne voči nebohému boli, nakoľko išlo o rodičov a sestru, pričom strata

jedného z členov tohto rodinného spoločenstva je neodčiniteľnou ujmou postihujúcou všetkých

ostatných členov. Ţalobcovia ako najbliţší príbuzní mali s nebohým synom a bratom vytvorený

pevný citový vzťah, ktorá skutočnosť bola preukázaná výpoveďami svedkov a znaleckým

dokazovaním vo vzťahu k ţalobkyni 3/. Náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch odvolací súd

potom rovnako ako súd prvého stupňa povaţoval za primerané zadosťučinenie. Stotoţnil sa

s prvostupňovým súdom aj vo výške poskytnutej náhrady. Poukázal na to, ţe prvostupňový súd

pri určení výšky náhrady správne prihliadol na závaţnosť vzniknutej ujmy ţalobcom a okolnosti,

za ktorých k porušeniu práva došlo. Jednou z týchto okolností, na ktorú prvostupňový súd

správne prihliadal bola aj skutočnosť, ţe ani konanie nebohého ako účastníka cestnej premávky

(chodca) nebolo právne bezzávadné, keď aj on sám porušil pravidlá cestnej premávky (§ 52 ods.

1 ) tým, ţe išiel po nesprávnej strane vozovky chrbtom k prichádzajúcim

vozidlám, čím vystavil svoj ţivot ohrozeniu. Odvolací súd, vzhľadom na túto okolnosť, za ktorej

došlo k porušeniu práva na ochranu osobnosti, povaţoval svoje rozhodnutie, zaloţené na výklade

hmotnoprávneho ustanovenia , ktorá problematika je nová, bez ustálenej právnej praxe,

za rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, preto proti nemu pripustil dovolanie

na posúdenie správnosti svojho právneho záveru v znení, či aj v prípade, ak dotknutá osoba

konala protiprávne a toto protiprávne konanie je v príčinnej súvislosti s následkom, môţu sa

osoby v zmysle , prípadne samotná takáto osoba domáhať nárokov v zmysle

a či z takéhoto konania môţu odvodzovať svoje nároky ţalobcovia 1/ aţ 3/ v zmysle .

Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal dovolanie podľa § 238 ods. 3 Občianskeho

súdneho poriadku (ďalej len „“) ţalovaný. Dovolanie odôvodnil

Namietal nesprávne právne posúdenie nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa

, vzhľadom na skutočnosť, ţe usmrtený chodec sám svojím nedbanlivostným

protiprávnym konaním, ktoré bolo v príčinnej súvislosti s následkom (jeho smrťou) tento zásah

umoţnil. Mal za to, ţe za takejto situácie, keď aj samotná dotknutá osoba zavinila zásah

do svojich osobnostných práv, nie je moţné, aby sa táto osoba, resp. osoby podľa , ani

dotknuté osoby, ktorým bolo následne zasiahnuté do ich osobnostných práv domáhali nárokov

podľa . Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky navrhol napadnutý rozsudok

odvolacieho súdu zrušiť.

Ţalobcovia vo vyjadrení k dovolaniu uviedli, ţe rozsudok krajského súdu povaţujú

za správny a dovolanie ţalovaného za nedôvodné. Navrhli preto dovolanie ţalovaného proti

potvrdzujúcemu výroku rozsudku odvolacieho súdu zamietnuť a ţalovaného zaviazať

k povinnosti nahradiť ţalobcom trovy dovolacieho konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení, ţe

dovolanie podal včas účastník konania ( ), zastúpený advokátom (

), proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom (

), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) preskúmal napadnutý

rozsudok odvolacieho súdu v rozsahu podľa a a dospel k záveru, ţe

dovolanie nie je dôvodné.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon

pripúšťa ( ). upravuje prípustnosť dovolania proti

rozsudku odvolacieho súdu v ustanoveniach § 237 a § 238.

Podľa , dovolanie je prípustné tieţ proti rozhodnutiu odvolacieho súdu,

ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho

rozhodnutia, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného

významu.

Pred samotným posúdením správnosti napadnutého rozsudku krajského súdu z hľadiska

jeho vecnej správnosti treba uviesť, ţe vyslovením prípustnosti dovolania v zmysle § 238 ods. 3

vymedzuje odvolací súd zároveň aj právnu otázku zásadného významu, pre vyriešenie

ktorej v dovolacom konaní vytvoril priestor. Dovolanie v takomto prípade okrem vád

naplňujúcich znaky dovolacích dôvodov podľa , , môţe byť

odôvodnené len nesprávnym právnym názorom zaujatým v napadnutom rozhodnutí, a to práve

v tej právnej otázke, ktorá viedla k prípustnosti dovolania.

Z ustanovenia vyplýva, ţe odvolací súd je viazaný tak rozsahom

dovolania ako aj uplatneným dovolacím dôvodom, vrátane jeho obsahového vymedzenia. Ak

nejde o vady uvedené v neprihliada na vady konania, ktoré neboli uplatnené

v dovolaní, ibaţe tieto vady mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Dovolací súd najskôr skúmal, či napadnutý rozsudok nebol vydaný v konaní, postihnutom

niektorou z procesných vád uvedených v O vadu tejto povahy ide vtedy, ak konanie,

v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závaţných procesných vád vymenovaných

v písmenách a/ aţ g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti

účastníka, prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, ak sa nepodal

návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia moţnosti účastníka

konať pred súdom a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným

súdom).

Ţalovaný nenamietal, ţe by v konaní došlo k procesným vadám v zmysle § 237 písm. a/

aţ g/ a existencia procesnej vady takejto povahy nevyšla v dovolacom konaní najavo. Iné

vady konania ani dovolaním namietané neboli a zo súdneho spisu nevyplývajú.

Prípustnosť dovolania ţalovaného na základe uvedeného tak vyplýva len z ustanovenia

a zo skutočnosti, ţe odvolací súd samostatným výrokom svojho rozsudku

pripustil proti svojmu rozhodnutiu dovolanie. Týmto ustanovením je odvolaciemu súdu zverené

oprávnenie zaloţiť výrokom rozsudku prípustnosť dovolania v prípade, ţe rozhodnutie

odvolacieho súdu je zásadného právneho významu. V takom prípade je dovolateľ oprávnený

napadnúť rozhodnutie odvolacieho súdu výlučne len z dôvodu, ţe spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci, a to práve len v tej konkrétne vymedzenej otázke, pre ktorú bolo

dovolanie pripustené. Predmetom súdneho posudzovania môţu byť potom len právne otázky,

keďţe na riešenie skutkových otázok dovolací súd nie je oprávnený ani vybavený procesnými

prostriedkami (, veta druhá ). Vychádzajúc z uvedeného dovolací súd

v predmetnom dovolacom konaní nepreskúmaval správnosť ţiadneho skutkového záveru, ale ani

správnosť tých právnych záverov, ktoré nesúvisia s otázkou zásadného právneho významu, pre

ktorú bolo dovolanie pripustené.

Odvolací súd pripustil dovolanie z dôvodu, ţe za otázku zásadného právneho významu

povaţoval právne posúdenie, či aj v prípade, ak dotknutá osoba konala protiprávne a toto

protiprávne konanie je v príčinnej súvislosti s následkom, môţu sa osoby v zmysle ,

prípadne samotná takáto osoba domáhať nárokov v zmysle § 13 a či z takéhoto konania môţu

odvodzovať svoje nároky ţalobcovia 1/ aţ 3/ v zmysle . Tomu zodpovedá dôvod

dovolania, ktorý má základ v tvrdení, ţe napadnutý rozsudok spočíva na nesprávnom právnom

posúdení veci ( ). Keďţe dovolateľ je oprávnený napadnúť

rozhodnutie odvolacieho súdu, proti ktorému bola prípustnosť dovolania zaloţená výrokom

odvolacieho súdu len z dôvodu uvedeného v ustanovení , preskúmal

dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu len z hľadísk tohto uplatneného dovolacieho dôvodu.

Uplatnením dovolacieho dôvodu podľa moţno odvolaciemu

súdu vytknúť, ţe jeho rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Právnym

posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje

konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Úlohou dovolacieho súdu v prípade

dovolania, odôvodneného nesprávnym právnym posúdením veci, je posúdiť, či odvolací súd

na zistený skutkový stav pouţil správny právny predpis a či ho aj správne interpretoval.

V súvislosti s vymedzenou dovolacou otázkou dovolateľ namietal, ţe v prípade keď aj

samotná dotknutá osoba (chodec) zavinila zásah do svojich osobnostných práv

(v preskúmavanom prípade svoju smrť aj porušením svojej právnej povinnosti), nie je moţné,

aby sa táto osoba, resp. osoby podľa (v preskúmavanom prípade rodičia nebohého), ani

dotknuté osoby, ktorým bolo následne zasiahnuté do ich osobnostných práv (v preskúmavanom

prípade rodičia a sestra nebohého) domáhali nárokov podľa .

Najvyšší súd Slovenskej republiky v súvislosti s vymedzenou dovolacou otázkou musí

konštatovať, ţe vzhľadom na rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorým bolo rozhodnutie

prvostupňového súdu v časti, v ktorej bol návrh na poskytnutie posmrtnej ochrany ţalobcom

1/ a 2/ poskytnutím náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch zrušené a vrátené tomuto súdu

na ďalšie konanie, sa nemôţe zaoberať tou časťou dovolacej otázky, ktorá sa týka tohto nároku,

nakoľko v tejto časti vec nie je právoplatne skončená. V ďalšom sa preto dovolací súd zaoberal

dovolacou otázkou len čo do vymedzenia vo vzťahu k návrhu ţalobcov 1/ aţ 3/ na poskytnutie

náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa z dôvodu neoprávneného zásahu

do práva na ochranu ich osobnosti.

SR v zaručuje kaţdému právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej

cti, dobrej povesti a na ochranu mena. Kaţdý má podľa tohto článku právo na ochranu pred

neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného ţivota.

Podľa , fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä ţivota

a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej

povahy.

Podľa , fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo

od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto

zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.

Podľa , pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1

najmä preto, ţe bola v značnej miere zníţená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho váţnosť

v spoločnosti, má fyzická osoba tieţ právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Podľa , výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím

na závaţnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

Občianskoprávna ochrana osobnosti fyzickej osoby prichádza do úvahy pri zásahoch

do práv na ochranu osobnosti chránených všeobecným osobnostným právom, ktoré sú

kvalifikované ako neoprávnené (protiprávne). Neoprávneným je zásah do osobnosti fyzickej

osoby, ktorý je v rozpore s objektívnym právom (právnym poriadkom).

Treba prisvedčiť správnosti záveru odvolacieho súdu, ţe na to, aby ţalobcovia mohli byť

úspešní pri uplatňovaní nároku na ochranu ich osobnosti podľa v prípade, keď ţalovaný

neoprávnene (protiprávne) zasiahol do ich osobnostných práv zavinením dopravnej nehody, pri

ktorej zahynul ich blízky príbuzný, nie je zásadne nutné, aby konanie samej dotknutej osoby

(nebohého syna a brata ţalobcov) muselo byť po právnej stránke bezzávadné. V súlade

s citovaným ustanovením na to, aby oprávnená osoba (v preskúmavanom prípade

ţalobcovia) mala právo domáhať sa ochrany osobnosti, sa vyţaduje a zároveň stačí, aby išlo

o neoprávnený (protiprávny) zásah do práv na ochranu osobnosti. V prípade existencie takéhoto

neoprávneného zásahu ide potom o objektívnu zodpovednosť, bez ohľadu na zavinenie.

Správanie samej dotknutej osoby pri neoprávnenom zásahu sa stáva právne významným aţ pri

určení výšky náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch ( ), ktorú výšku určuje súd

podľa závaţnosti ujmy a podľa okolností, za ktorých k porušeniu práva došlo ( ).

Týmito okolnosťami sú nielen okolnosti na strane samotného škodcu (v preskúmavanom prípade

ţalovaného), ale súčasne sú to aj okolnosti na strane dotknutej osoby (v preskúmavanom prípade

nebohého syna a brata ţalobcov), na ktoré okolnosti správne súdy niţších súdom prihliadali.

Zo spisu vyplýva, ţe ţalovaný bol podľa a právoplatným

trestným rozsudkom uznaný vinným z trestného činu ublíţenia na zdraví syna a brata ţalobcov,

keď ako vodič spôsobil z nedbanlivosti dopravnú nehodu, následkom ktorej syn a brat ţalobcov

zahynul, ktorým výrokom rozhodnutia boli súdy niţších stupňov v tomto konaní viazané. Tým

bola preukázaná zodpovednosť ţalovaného za neoprávnený zásah do práv na ochranu osobnosti

ţalobcov, a to do práva na ich súkromný a rodinný ţivot, ktorý bol smrťou ich blízkeho

príbuzného natrvalo narušený. Uvedenú zodpovednosť správne súdy niţších stupňov posúdili ako

objektívnu zodpovednosť, ktorá zodpovednosť je zodpovednosťou bez ohľadu na zavinenie.

Spoluzavinenie samotnej dotknutej osoby, ktoré bolo taktieţ z dokazovania vykonaného

prvostupňovým súdom preukázané v preskúmavanom prípade, má význam aţ pri určovaní výšky

náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa , na ktorú okolnosť správne oba

súdy niţších stupňov prihliadli popri prihliadnutí na závaţnosť ujmy, ktorá ţalobcom

nepochybne vznikla. Súdy tak v preskúmavanom prípade pri úvahe o výške náhrady

nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa správne prihliadli k okolnostiam,

za ktorých k porušeniu práva došlo. Nielen k podielu ţalobcu, ale i k podielu priamo dotknutej

osoby na priebehu dopravnej nehody a jej následku.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania

prípustného z dôvodu, ţe išlo o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, sa v tomto

konaní mohol zaoberať len právnymi otázkami v súlade s poloţenou dovolacou otázkou a nie

právnym posúdením primeranosti poskytnutého zadosťučinenia, respektíve primeranosti

samotnej výšky priznanej náhrady nemajetkovej ujmy, ktoré samotné neboli predmetom

dovolacej otázky a ktoré primerané zadosťučinenie a následne aj výšku náhrady nemajetkovej

ujmy posúdili súdy niţších stupňov zhodne.

So zreteľom na uvedené dovolací súd dospel k záveru, ţe ţalovanému sa prostredníctvom

uplatneného dovolacieho dôvodu a jeho obsahového vymedzenia nepodarilo spochybniť

správnosť rozhodnutia odvolacieho súdu, a preto dovolací súd jeho dovolanie musel ako

nedôvodné zamietnuť ( ).

V dovolacom konaní úspešným ţalobcom vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho

konania proti ţalovanému, ktorý úspech nemal ( v spojení s

a ). Dovolací súd však ţalobcom nepriznal náhradu trov dovolacieho konania,

lebo trovy právneho zastúpenia v dovolacom konaní v zákonom stanovenej lehote nevyčíslili

a iné trovy dovolacieho konania zo spisu nevyplývajú ( a ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 27. októbra 2010

JUDr. Eva Sakálová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová