Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17C/21/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Mariannou Hosťoveckou, v právnej veci navrhovateľov: v 1./ rade Z.. K. J., nar. X.X.XXXX, v 2./ rade K. J., nar. XX.X.XXXX, v 3./ rade D. J., nar. XX.X.XXXX, všetci trvale bytom XXX XX Y., R. XXXX/XX, všetci zast. Mgr. Martinom Berecom, advokátom so sídlom 911 01 Trenčín, Domus Petra, Pod Sokolice 1/B, proti odporcom: v 1./ rade Z. U., nar. X.X.XXXX, trvale bytom XXX XX Y., W. O. XXX/XX, v 2./ rade Ľubomír Tkáč, s miestom podnikania 925 51 Šintava, Kúpeľná 599, IČO: 32 347 847, zast. JUDr. Pavlom Tatárom, advokátom so sídlom 917 01 Trnava, Tehelná 1, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu v 2./ rade X. poisťovňa, a.s. T. Z. E., so sídlom XXX XX U., T. 4, Z.: XX XXX XXX, o náhradu škody, ochranu osobnosti a pozostalostnú úrazovú rentu, takto

rozhodol:

I. Súd návrh voči odporcovi v 1./ rade zamieta.

II. Odporca v 2./ rade je povinný zaplatiť nemajetkovú ujmu navrhovateľovi v 1./ rade vo výške 10.000,- eur, navrhovateľovi v 2./ rade vo výške 10.000,- eur a navrhovateľovi v 3./ rade vo výške 10.000,- eur a to do 3 mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

III. Vo zvyšnej časti súd návrh voči odporcovi v 2./ rade zamieta.

IV. Odporca v 2./ rade je povinný navrhovateľom v 1./, 2./ a 3./ rade zaplatiť náhradu trov konania titulom trov právneho zastúpenia k rukám ich právneho zástupcu vo výške 3.140,86 eur.

V. Súd odporcovi v 1./ rade a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznáva.

VI. Odporca v 2./ rade je povinný zaplatiť súdny poplatok za návrh vo výške 1.800,- eur a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

odôvodnenie:

Dňa 18.1.2010 bol tunajšiemu súdu doručený návrh, ktorým sa navrhovatelia domáhali, aby súd zaviazal odporcu 1/ a odporcu 2/ spoločne a nerozdielne na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške po 100.000,- eur pre každého navrhovateľa, náhradu škody vo výške po 140.514,- eur pre každého navrhovateľa a na pozostalostnú úrazovú rentu po 100,- eur mesačne od XX.X.XXXX pre navrhovateľa 2/ a navrhovateľa 3/. Zároveň žiadali náhradu trov konania.

Navrhovatelia svoj návrh odôvodnili tým, že odporca 1/ dňa XX.X.XXXX bezohľadným a riskantným spôsobom jazdy a nebezpečným predháňaním v protismere spôsobil v rámci vykonávania zamestnania nákladným motorovým vozidlom prevádzkovateľa - odporcu 2/, nesmiernu osobnú a ľudskú tragédiu rodine navrhovateľov. Konaním porušujúcim ustanovenia § 4 ods. 2 písm. c/ a § 14 ods. 5 písm. a/

a napĺňajúcim znaky trestného činu usmrtenia podľa a Tr. zák. vyhasol mladý a perspektívny život milujúcej a oddanej manželky a matky dvoch mal. detí, ženy odvádzajúcej vo svojom profesijnom živote zdravotnej sestry pre spoločnosť veľký kus obety a starostlivosti o chorých a trpiacich.

Právoplatný rozsudok pod sp. zn. zo dňa 30.3.2009 je len nepatrnou formou zadosťučinenia, ktorú právny systém nešťastnej rodine poskytne. Z tohto dôvodu si navrhovatelia uplatňujú sumu z titulu náhrady škody a nemajetkovej ujmy v peniazoch.

S poukazom na ich právny zástupca v návrhu ďalej uviedol, že právo na život, súkromný a rodinný život sú osobnostné práva každého občana a takto zákonom stanovenú ochranu má právo požadovať konkrétna osoba - deti a manžel, ktorej protiprávne konania inej osoby zasiahlo do nerušeného výkonu týchto osobnostných práv. Súkromie a rodinný život každého občana je zaručené nielen zákonom, ale aj SR a medzinárodnými zmluvami, ktorými je SR viazaná a rovnakou mierou je chránené sankciou právnej normy, teda odstránením následkov, primeraným zadosťučinením, nemajetkovou ujmou v peniazoch.

Súkromím občana je aj spolužitie s inou osobou ako manželské spolužitie a spolužitie rodičov a detí. Je to úzko citový vzťah blízkych osôb ako legálneho právneho pojmu. Akýkoľvek protiprávny zásah, vyvolávajúci odstrániteľné alebo neodstrániteľné následky, je zásahom do práva na súkromie a taktiež práva na rodinný život. Následok spôsobený protiprávnym konaním odporcu 1/ vznikol neodstrániteľný zásah, pretrvávajúci celú dobu, teda celý život navrhovateľov.

Odporca 1/ svojím konaním zasiahol do súkromia navrhovateľov v rozsahu neodstrániteľnom, keď navrhovateľa 1/ pripravil o manželku a navrhovateľov 2/ a 3/ o matku. Ide o zásah, ktorý nemožno žiadnym spôsobom obnoviť a absolútne zamedzil ďalšiemu vytváraniu citových väzieb zomretej a navrhovateľov. Keďže zasiahol do osobnostných práv, jediným prostriedkom čiastočného zmiernenia psychickej bolesti a traumy je priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože už nemožno žiadnym spôsobom odčiniť dopady tragickej udalosti, ku ktorej došlo.

Rodinný život navrhovateľov prestal na dlhú dobu fungovať normálnym spôsobom, následky zostanú neodvrátiteľné.

Právny zástupca navrhovateľov poukázal na znenia , , a , a .

Náhradu škody vypočítal ako majetkovú hodnotu, ktorú by zomrelá manželka a matka dokázala počas života vyprodukovať a z ktorej by navrhovatelia mali nepochybne prospech. Sumu vypočítal z priemerného zárobku a dôchodku, ktorý by nebohá dosiahla, keby sa dožila štatistického veku ženy 76 rokov, 3 % inflácii, 8 % rastu miezd, odchode do dôchodku vo veku 62 rokov a spotrebe rovnajúcej sa sume životného minima pri rovnakom percentuálnom zvýšení.

Pozostalostnú úrazovú rentu uviedol ako sumu primeranú veku a potrebám navrhovateľov 2/ a 3/.

Odporca 1/ sa k návrhu vyjadril písomne dňa 4.5.2010. Nepoprel, že nehodu spôsobil. Navrhol návrh voči nemu zamietnuť s poukazom na , keď škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá. Ďalej poukázal na a .

Odporca 2/ sa k návrhu vyjadril písomne prostredníctvom svojho právneho zástupcu a to dňa 28.10.2010. Rovnako potvrdil skutok, ktorý sa stal dňa XX.X.XXXX. Navrhol však návrh v celom rozsahu zamietnuť s odôvodnením, že nesúhlasí s právnym zdôvodnením výšky náhrady škody a nemajetkovej ujmy, nakoľko právny zástupca navrhovateľov operuje so štatistickými údajmi a hypotetickými predpokladmi. Odporca 2/ neporušil žiadne právne povinnosti, dôsledne si plnil a plní všetky povinnosti, dokonca nad rámec stanovený

Vedľajší účastník sa k návrhu písomne vyjadril dňa 23.8.2010. Žiadal návrh zamietnuť. Uviedol, že rešpektuje hodnotu zdravia a nevyčísliteľnú hodnotu života. Poukázal však nato, že navrhovatelia

nepreukázali v dostatočnej miere zákonné predpoklady pre priznanie nemajetkovej ujmy (nedostatočné morálne zadosťučinenie a neoprávnený zásah). Zadosťučinenie v peniazoch plní iba subsidiárnu funkciu, čiže nastupuje vtedy, keď sa morálne zadosťučinenie javí nedostatočným. Navrhovatelia nepreukázali ani neopísali citovú väzbu a nebolo zdôvodnené, v čom mal spočívať neoprávnený zásah do osobnostných práv, konkrétne do rodinného života navrhovateľov. Čo sa týka náhrady škody, vedľajší účastník poukázal na to, že takto vyčíslená náhrada škody nie je žiadaná dôvodne. Vyčíslená suma je vypočítaná hypoteticky, nemá žiadne relevantné opodstatnenie. Poukázal na to, že sa nedá predpokladať, do kedy by nebohá žila, pracovala, s akým príjmom a výdavkami. Poukázal aj na to, že odôvodnenie náhrady škody a pozostalostnej úrazovej renty je totožné, preto oba nároky spolu priznať by bolo nedôvodné. V návrhu absentuje akýkoľvek výpočet pozostalostnej úrazovej renty. Navyše navrhovatelia poberajú sirotské a vdovecký dôchodok, ktoré plnia funkciu pozostalostnej úrazovej renty.

Súd sa oboznámil s obsahom spisu - trestný spis OS Galanta sp. zn. , potvrdenia o poberaní sirotských a vdoveckého dôchodku, sobášny list navrhovateľa 1/ a jeho zomrelej manželky, pracovná zmluva a skončenie prac. pomeru odporcu 1/, vypočul účastníkov konania a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

Dňa 30.3.2009 vydal Okresný súd Galanta pod sp. zn. rozsudok, ktorým uznal odporcu 1/ (v trestnom konaní obvinený) za vinného, že dňa XX.X.XXXX v čase okolo 17,30 hod. viedol nákladné motorové vozidlo zn. J., EČ: E. - XXX U. po ceste č. II/507 medzi Q. a D. Y. smerom na D. Y., kde v km 46,100 svojim vozidlom predbiehal rovnakým smerom jazdiace nákladné motorové vozidlo zn. W., EČ: E. - XXXAT, ktoré viedol Š. R., pričom svojím vozidlom nedal prednosť oproti idúcemu osobnému motorovému vozidlu zn. R. XXX, EČ: E. - XXXBR, ktoré riadila D. J. (manželka navrhovateľa 1/ a matka navrhovateľov 2/ a 3/) a prednou časťou svojho vozidla narazil do pravej bočnej strednej časti vozidla zn. R. a následne obe vozidlá zišli z cesty vpravo v smere jazdy vozidla J., kde zostali stáť, pričom následkom nárazu vodička vozidla R. D. J. utrpela zranenia, ktorým na mieste podľahla. Odporca 1/ svojím konaním porušil ustanovenia , a Odporca 1/ teda inému z nedbanlivosti spôsobil smrť a čin spáchal závažnejším spôsobom konania, porušením dôležitej povinnosti vyplývajúcej z jeho zamestnania, čím spáchal prečin usmrtenia podľa a Tr. zák. s poukazom na Tr. zák. Za uvedený skutok ho súd odsúdil na trest odňatia slobody v trvaní 1 rok a 4 mesiace a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá po dobu 30 mesiacov. Týmto súd schválil dohodu o vine a treste. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňom 30.3.2009.

Z vyšetrovacieho spisu OR PZ v Galante č. K.-XX/JP-E.-XXXX vyplýva, že požitie alkoholu u odporcu 1/ zistené nebolo, odporca 1/ v čase nehody neprekročil zákonom povolenú maximálnu rýchlosť. Podľa vyhodnotených údajov v deň dopravnej nehody nedošlo k porušeniu noriem EÚ v súvislosti s činnosťou vodiča. V čase pred nehodou odporca 1/ dodržal povolenú časovú normu nepretržitej jazdy (čl. 7 Nariadenia ES 561/2006).

Podľa každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Podľa škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.

V tomto ustanovení je upravená všeobecná zodpovednosť fyzických a právnických osôb za škodu, ktorá prichádza do úvahy vždy vtedy, keď nejde o niektorý z prípadov osobitnej zodpovednosti za škodu. Predpokladom vzniku každej občianskoprávnej zodpovednosti je protiprávny úkon, spôsobenie škody a príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou.

Všeobecná zodpovednosť za škodu podľa § 420 spočíva v zavinení škodcu, pričom zavinenie škodcu sa podľa zákona predpokladá (prezumpcia zavinenia). Občianskoprávna zodpovednosť môže však vzniknúť z porušenia povinností zákonom uložených, ide o tzv. mimozáväzkovú zodpovednosť.

V ustanovení odseku 2 je vyjadrená zásada, že pokiaľ niekto spôsobí škodu pri vykonávaní činnosti, ktorú vykonával pre inú osobu, nezodpovedá za túto škodu sám, ale za ňu zodpovedá ten, za koho túto činnosť vykonával.

Podľa a , (1) Fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. (2) Rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.

Podľa , svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.

Podľa , prevádzateľ zodpovedá ako za škodu spôsobenú na zdraví a veciach, tak za škodu spôsobenú odcudzením alebo stratou vecí, ak stratila fyzická osoba pri poškodení možnosť ich opatrovať.

Podľa a , (1) Namiesto prevádzateľa zodpovedá ten, kto použije dopravný prostriedok bez vedomia alebo proti vôli prevádzateľa. Prevádzateľ zodpovedá spoločne s ním, ak takéto použitie dopravného prostriedku svojou nedbalosťou umožnil. (2) Ak je dopravný prostriedok v oprave, zodpovedá po čas opravy prevádzateľ podniku, v ktorom sa oprava vykonáva, a to rovnako ako prevádzateľ dopravného prostriedku.

Zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov upravená v § 427 až 431 je osobitným druhom občianskoprávnej zodpovednosti za škodu, ktorá spočíva na princípe objektívnej zodpovednosti. Na vznik tejto zodpovednosti sa teda nevyžaduje zavinené konanie, čo však neznamená, že škoda spôsobená prevádzkou dopravného prostriedku nemôže byť zavinená.

Ustanovenie § 427 upravuje subjekt tejto zodpovednosti, pričom podľa odseku 1 je tento subjekt určený bez ohľadu na to, prevádzkou akého dopravného prostriedku bola škoda spôsobená. Podľa odseku 2 zodpovedajú iba prevádzkovatelia určitých dopravných prostriedkov. Subjektom tejto zodpovednosti môže byť však aj osoba odlišná od osôb uvedených v § 427, ak sú splnené podmienky ustanovené v § 430. Aj pre prípady zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov platí zásada vyjadrená v § 420 ods. 2, podľa ktorej škoda je spôsobená právnickou alebo fyzickou osobou, ak bola spôsobená pri ich činnosti tými osobami, ktoré na túto činnosť použili. To znamená, že vodič prevádzkovateľa dopravného prostriedku spravidla nebude zodpovedný za škodu spôsobenú prevádzkou dopravného prostriedku, ak dopravný prostriedok, prevádzkou ktorého bola spôsobená škoda, použil v rámci svojej činnosti pre prevádzkovateľa. Samostatne by bol voči poškodenému zodpovedný len vtedy, keď by bola splnená podmienka ustanovená v § 430, t.j. v prípade, keď namiesto alebo okrem prevádzkovateľa zodpovedá aj iná osoba.

Zodpovednosť za škodu podľa § 427 spočíva v tom, že ide o zodpovednosť za škodu vyvolanú osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku. Medzi osobitnou povahou prevádzky a medzi spôsobenou škodou musí byť príčinná súvislosť (v prejednávanom prípade príčinná súvislosť vyplýva priamo z trestného spisu).

Aj keď priamo nevymedzuje, čo treba považovať za osobitnú povahu prevádzky, možno ustáliť, že osobitná povaha spočíva v tom, že z tejto prevádzky vyplýva pre okolitý svet zdroj zvýšeného nebezpečenstva v súvislosti s činnosťou a pohybom dopravného prostriedku (v danom prípade umocnené v tom, že sa jednalo o nákladné motorové vozidlo). Zdroju zvýšeného nebezpečenstva nemožno čeliť ani vhodnými opatreniami technického charakteru pri udržiavaní dopravných prostriedkov v stave spôsobilom na riadne užívanie, ani riadnym spôsobom ich užívania v súlade s príslušnými pravidlami premávky. Zdroje zvýšeného nebezpečenstva spočívajú často v skutočnostiach, na ktoré ani prevádzkovateľ, ani vodič nemôžu vplývať (napr. materiálové vady, únava materiálu, zlyhanie ovládacieho mechanizmu a pod.). Preto je odôvodnená objektívna zodpovednosť. V záujme ochrany tretích (nezúčastnených) osôb sa riziko z prevádzky prenáša výlučne len na prevádzkovateľa. U prevádzkovateľa motorového vozidla (kde škodlivé udalosti nastávajú vzhľadom na rozvoj motorizmu najčastejšie) je toto riziko znášania následkov zodpovednosti za škody spôsobené ich prevádzkou zmiernené tým, že každý prevádzkovateľ je zo zákona poistený pre prípad vzniku svojej zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (pozri v znení neskorších predpisov).

Podľa ustanovenia odseku 1 sú objektmi zodpovednosti za škodu vyvolanou osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu. Pri osobách vykonávajúcich dopravu (či už dopravu osôb alebo dopravu nákladu) je zodpovednosť za škodu podľa § 427 daná bez ohľadu na to, o aký dopravný prostriedok ide; môže ísť o motorové vozidlo, lietadlo, motorové plavidlo, ale aj o iný dopravný prostriedok (napr. lanovka, pohyblivé schody, výťah a pod.).

nevymedzuje pojem prevádzkovateľ dopravného prostriedku; je to pojem širší ako pojem vlastník (hoci spravidla bude s pojmom vlastník totožný), pretože okrem vlastníka zahŕňa aj inú osobu, ktorá je na základe iného než vlastníckeho práva oprávnená na trvalú prevádzku motorového vozidla. Prevádzkovateľ, ktorý požičal inému motorové vozidlo alebo iný dopravný prostriedok, ostáva prevádzkovateľom motorového vozidla, a tým aj zodpovedným za škodu vyvolanú osobitnou povahou prevádzky. Vodič motorového vozidla nie je prevádzkovateľom a za škodu podľa a nasl. zodpovedá len vtedy, keď sú u neho splnené podmienky ustanovené v .

Objektívna zodpovednosť za škody spôsobené prevádzkou dopravného prostriedku je pomerne prísna, pretože takmer vylučuje možnosti liberácie prevádzkovateľa. Vyplýva to z prvej vety ustanovenia, podľa ktorej sa prevádzkovateľ svojej zodpovednosti nemôže zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Liberácia prevádzkovateľa (jeho oslobodenie spod objektívnej zodpovednosti) prichádza do úvahy len v prípade, keď škoda nebola spôsobená okolnosťami, ktoré majú svoj pôvod v prevádzke. Okrem toho je liberácia viazaná na podmienku, že prevádzkovateľ preukáže, že škode nemohol zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno od neho požadovať. Vynaložením všetkého úsilia treba rozumieť všetku objektívnu starostlivosť, ktorá sa mohla vynaložiť na zabránenie vzniku škody.

Podľa § 430 ods. 1 namiesto prevádzkovateľa dopravného prostriedku zodpovedá ten, kto použije dopravný prostriedok bez vedomia alebo proti vôli prevádzkovateľa. O použitie dopravného prostriedku bez vedomia prevádzkovateľa ide vtedy, ak ho použije osoba, ktorá je v určitom vzťahu k prevádzkovateľovi (či už v príbuzenskom, pracovnoprávnom alebo v inom obdobnom vzťahu), na základe ktorého spravidla dopravný prostriedok užíva, v konkrétnom prípade ho však použil bez vedomia prevádzkovateľa (napr. tzv. čierna jazda vykonaná služobným vozidlom bez príkazu, jazda syna na otcovom dopravnom prostriedku bez jeho súhlasu a pod.). O použitie proti vôli prevádzkovateľa ide vtedy, keď sa dopravného prostriedku zmocní cudzia osoba protiprávne, či už s cieľom povoziť sa, alebo si ho prisvojiť. Ten, kto použije dopravný prostriedok bez vedomia alebo proti vôli prevádzkovateľa, spravidla zodpovedá sám za škodu, ktorú inému spôsobil prevádzkou dopravného prostriedku. Ak však prevádzkovateľ takéto použitie svojou nedbanlivosťou umožnil, zodpovedá s ním spoločne. Zákon hovorí o spoločnej zodpovednosti prevádzkovateľa a toho, kto dopravný prostriedok použil bez jeho vedomia alebo proti vôli. Podľa znenia § 438 ods. 1 pod spoločnou zodpovednosťou treba rozumieť predovšetkým solidárnu zodpovednosť, pri ktorej viaceré zodpovednostné subjekty zodpovedajú za škodu spoločne a nerozdielne.

V prejednávanom prípade bol v čase nehody odporca 1/ zamestnancom odporcu 2/ na základe Pracovnej zmluvy uzatvorenej dňa 18.7.2005 v pozícii vodič. Pracovný pomer bol uzatvorený na dobu neurčitú od 18.7.2005. Pracovný pomer skončil dohodou odporcu 1/ a odporcu 2/ ku dňu 8.4.2010.

Keďže bol odporca 1/ v čase dopravnej nehody použitý k realizácii činnosti odporcu 2/ na základe Pracovnej zmluvy a teda činnosť vykonával s vedomím odporcu 2/ a na základe jeho pokynov, podľa za škodu zodpovedá výlučne odporca 2/ bez možnosti liberácie.

Vzhľadom na uvedené súd návrh voči odporcovi 1/ v celom rozsahu zamietol.

Podľa a , (1) Uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). (3) Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

Podľa ustanovenia odseku 1 sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk. Aj skutočná škoda aj ušlý zisk je majetkovou ujmou, ktorá postihla poškodeného v dôsledku vzniku zodpovednosti za škodu, ktorú

niekto iný spôsobil poškodenému. Následky tejto majetkovej ujmy možno spravidla odstrániť peňažným plnením.

Skutočnou škodou treba rozumieť majetkovú ujmu, ktorá spočíva v zmenšení majetku poškodeného. Ide v podstate o rozdiel v hodnote poškodeného majetku pred spôsobením škody a po spôsobení škody na majetku. Z ceny poškodenej veci po jej poškodení sa vychádza aj podľa § 443. Tento rozdiel v hodnote majetku treba nahradiť či už peňažným plnením, alebo uvedením veci do predošlého stavu.

Pri úplnom zničení veci, pri jej odcudzení alebo strate veci môže skutočná škoda spočívať aj v celej hodnote veci. Aj tu treba podľa § 443 vychádzať z ceny veci v čase poškodenia.

Skutočnú škodu však nemožno obmedziť len na škodu spôsobenú na veciach. Pod pojem tzv. skutočná škoda treba zahrnúť aj škodu, ktorú poškodený utrpel na iných majetkových právach, alebo aj ujmu, ktorú poškodený utrpel na zdraví, resp. na živote. Skutočnou škodou je aj ujma, ktorá vznikla poškodenému tým, že bol nútený vynaložiť náklady na prepravu osoby alebo nákladu, ďalej sem patria aj náklady vynaložené a vzniknuté v spojitosti s uplatnením nároku v trestnom alebo občianskoprávnom konaní. V prípade ujmy na zdraví do kategórie skutočnej škody patria aj náklady vynaložené na liečenie (§ 449) buď poškodeným samým, alebo niekým iným (napr. zdravotnou poisťovňou), nárok na náhradu bolestného a sťaženie spoločenského uplatnenia (§ 444), nárok za stratu zárobku (§ 445), nárok za stratu na dôchodku (§ 447a), náklady na výživu pozostalým (§ 448) a náklady spojené s pohrebom.

Ušlý zisk predstavuje to, čo poškodenému ušlo v dôsledku spôsobenia škody; inak povedané v dôsledku spôsobenia škody nedošlo k zväčšeniu (rozmnoženiu) majetku, hoci sa to pri predpokladanej činnosti dalo očakávať. Ušlý zisk možno nahradiť len peňažným plnením. Naturálna reštitúcia tu neprichádza do úvahy.

Ustanovenie odseku 3 upravuje spôsob náhrady škody. Podľa tohto ustanovenia škoda sa uhradzuje zásadne v peniazoch. Takéto riešenie zodpovedá potrebám praxe a bolo už aj pred novelou z roku 1991 prevládajúcim spôsobom náhrady škody, hoci podľa pôvodnej úpravy sa uprednostňoval naturálny spôsob náhrady škody.

Z uvedeného vyplýva, že právo na náhradu škody vzniká poškodenému. V danom prípade poškodenou bola nebohá D. J.. Pokiaľ si navrhovatelia uplatnili právo na náhradu škody vo výške 140.514,- eur pre každého navrhovateľa, ktorá bola vypočítaná ako ušlý zárobok nebohej za roky 2008 - 2034, mali v konaní preukázať a uniesť dôkazné bremeno ohľadne toto, že toto právo vzniklo nebohej v čase jej úmrtia, t.j. v čase vzniku škody, a že toto právo bolo predmetom dedičského konania a teda že navrhovatelia toto právo po nebohej zdedili.

Podľa , dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.

Dedenie je nadobudnutie dedičstva (majetku) dedičmi po smrti fyzickej osoby. Dedičia sú právnymi nástupcami po poručiteľovi v tých veciach, ktoré smrťou poručiteľa nezanikajú. Dediť teda možno iba po smrti fyzickej osoby. Niektoré práva po smrti fyzickej osoby prechádzajú na iné osoby, nie však z titulu dedenia, ale z titulu nárokov, ktoré zákon určitým osobám priznáva (pochopiteľne, že tieto osoby môžu byť súčasne aj dedičmi). Spravidla na dedičov prechádzajú majetkové práva. Niektoré práva, aj keď sa týkali osobných či osobnostných práv poručiteľa, prechádzajú jeho smrťou na iné osoby, a to na tie, ktorým to zákon priznáva, napríklad na ochranu práv spätých s osobou zomretého (ide o právo na ochranu osobnostných práv zomretého, ktorých uplatnenie podľa § 15 prechádza na manžela a deti).

Pokiaľ ide o dedičov, tí môžu nadobudnúť podiel na dedičstve ako celku, alebo, ak je iba jeden dedič, dedičstvo v celosti, zo zákona alebo na základe závetu (tzv. univerzálna sukcesia), len určitú vec, právo alebo inú majetkovú hodnotu, najčastejšie na základe závetu (tzv. singulárna sukcesia).

Dedičstvo sa nadobúda ku dňu smrti poručiteľa. Definitívne sa táto skutočnosť - nadobudnutie majetku potvrdí rozhodnutím o dedičstve. Okamih smrti je dôležitý z hľadiska právneho nástupníctva, a to nielen z hľadiska nadobudnutia vlastníckych práv, ale aj iných práv či povinností.

Keďže dedičstvo sa nadobúda už okamihom smrti poručiteľa, vždy záleží na presnom zistení či určení toho, kedy k smrti došlo.

Aj keď sa dedičstvo nadobúda smrťou poručiteľa, to neznamená, že dedič môže disponovať dedičstvom už odo dňa smrti. Jeho právo sa musí potvrdiť rozhodnutím súdu o dedičstve alebo vydaním osvedčenia o dedičstve notárom. V období medzi dňom smrti a dňom právoplatnosti uznesenia súdu o dedičstve alebo právoplatnosťou osvedčenia o dedičstve možno robiť iba bežné úkony týkajúce sa dedičstva.

V danom prípade navrhovatelia neuniesli dôkazné bremeno, či a v akej výške dedili právo na náhradu škody ako majetkové právo. Taktiež nepreukázali, či dedili všetci rovnakým dielom, alebo či toto právo prededil len jeden dedič a v akej výške.

Navyše súd sa stotožňuje s vyjadrením odporcov a vedľajšieho účastníka, že výpočet právneho zástupcu o náhrade škody a jej zdôvodnenie boli čisto hypotetické. Nie je možné jednoznačne určiť, či by nebohá bola schopná pracovať až do dôchodku a či by sa dožila dôchodkového veku, za aký príjem, či by o prácu neprišla (napr. aj v súvislosti s udalosťami ohľadne problematického ohodnocovania zdravotných sestier od septembra 2011 až doteraz), či by prácu sama nezmenila a pod.

Z uvedeného dôvodu, najmä s poukazom o nutnosti zdedenia majetkového práva, súd návrh zamietol v tejto časti aj voči odporcovi 2/.

Podľa , fyzická osoba, voči ktorej mal zomretý v čase svojho úmrtia vyživovaciu povinnosť, má nárok na pozostalostnú úrazovú rentu. Tento nárok sa posúdi a suma pozostalostnej úrazovej renty sa určí podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení.

Novelou () sa zmenila právna úprava náhrady nárokov na vyživovaciu povinnosť, ktorá vzniká v dôsledku smrti poškodeného tak, že fyzická osoba, voči ktorej mal zomretý v čase svojho úmrtia vyživovaciu povinnosť, má nárok na pozostalostnú úrazovú rentu. Tento nárok sa posúdi a suma pozostalostnej úrazovej renty sa určí podľa o sociálnom poistení. Zákon o sociálnom poistení upravuje pozostalostnú úrazovú rentu v a 93.

V zmysle sa pri usmrtení uhradzujú peňažným dôchodkom náklady na výživu pozostalým, ktorým zomretý výživu poskytoval, alebo bol povinný poskytovať. Náhrada nákladov na výživu patrí pozostalým, pokiaľ sa tieto náklady neuhradzujú dávkami dôchodkového zabezpečenia poskytovanými z toho istého dôvodu. Podľa sa pri výpočte náhrady vychádza z priemerného zárobku zomretého; náhrada nákladov na výživu všetkých pozostalých nesmie však dovedna prevýšiť sumu, do ktorej by zomretému patrila náhrada za stratu na zárobku podľa ustanovenia .

Pre vznik a rozsah tohto nároku pozostalých je rozhodujúci stav v čase smrti osoby, ktorá poskytovala výživu pozostalým, alebo im túto výživu bola povinná poskytovať. Nejde tu o spoločný nárok všetkých pozostalých, ale o individuálny nárok každého jednotlivého pozostalého (preto aj podmienky pre jeho vznik a trvanie treba posudzovať u každého z nich zvlášť). Výška náhrady nákladov na výživu má byť priamo úmerná výžive, ktorú zomretý poskytoval, alebo mal poskytovať pozostalým. Keďže presná výška toho, čo pozostalý dostával na výživu zo zárobku zomretého sa takmer nedá zistiť, treba obdobne vziať do úvahy hľadiská, ktorými by sa súd riadil v prípade, keby rozhodoval o vyživovacej povinnosti zomretého voči pozostalému. Pri rozhodovaní o tejto náhrade treba preto najskôr (podľa hľadísk zákona o rodine) vyriešiť otázku, akú výživu zomretý pozostalým poskytoval, alebo bol povinný poskytovať. Po jej vyriešení treba pristúpiť k skúmaniu celého komplexu skutkových okolností a zohľadniť tak schopnosti, možnosti a majetkové pomery zomretého, ako aj potreby pozostalých.

Z dôvodu úmrtia D. J. Sociálna poisťovňa vypláca navrhovateľom dávky dôchodkového zabezpečenia a to navrhovateľovi 1/ vdovecký dôchodok vo výške 160,10 eur mesačne (platný k 1.1.2011) a navrhovateľom 2/ a 3/ sirotské dôchodky vo výške po 106,80 eur mesačne každému z nich (platný k 1.1.2011).

Zároveň je potrebné posúdiť podmienky nároku na pozostalostnú úrazovú rentu.

Podľa , a o sociálnom poistení, (1) Fyzická osoba, voči ktorej mal poškodený, ktorý zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, v čase úmrtia vyživovaciu povinnosť určenú súdom a v čase úmrtia nedovŕšil dôchodkový vek alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok, má nárok na pozostalostnú úrazovú rentu. (2) Pozostalostná úrazová renta sa vypláca v období, počas ktorého mala trvať vyživovacia povinnosť uvedená v odseku 1. (4) Nárok na pozostalostnú úrazovú rentu zaniká dňom, v ktorom by poškodený dovŕšil dôchodkový vek.

Podľa § 93 ods. 1 cit. zák., mesačná suma pozostalostnej úrazovej renty sa určí vo výške výživného alebo príspevku na výživu, ktoré bol poškodený povinný platiť ku dňu svojej smrti.

Keďže navrhovateľom sú vyplácané dávky dôchodkového zabezpečenia a to vdovecký a sirotské dôchodky z dôvodu úmrtia ich matky a manželky a k smrti nebohej nedošlo v dôsledku pracovného úrazu ani choroby z povolania (čo je podmienkou priznania pozostalostnej úrazovej renty), súd nemohol navrhovateľom priznať právo na vyplácanie pozostalostnej úrazovej renty.

Vzhľadom na uvedené súd zamietol návrh navrhovateľov 2/ a 3/ voči odporcovi 2/ aj v tejto časti. Navyše súd poukazuje na vyjadrenie vedľajšieho účastníka zo dňa 2.11.2010, v ktorom poukázal na to, že navrhovatelia nepredložili listinný dôkaz o tom, aký bol príjem nebohej, rovnako absentuje údaj o dennom vymeriavacom základe, ktorý je podstatným údajom pre výpočet dôchodkovej dávky. Výšku pozostalostnej úrazovej renty ich právny zástupca odôvodnil len ako primeranú výšku a to aj napriek tomu, že aj súd (nie raz) vyzýval právneho zástupcu navrhovateľov, aby riadne právne zdôvodnil predmet návrhu, namiesto toho právny zástupca poukázal len na neschopnosť súdu vo veci rozhodnúť. Rovnako aj vedľajší účastník na pojednávaniach aj v ďalších písomnostiach neustále poukazoval na nedostatočné právne zdôvodnenie tejto časti návrhu. Súd preto rozhodol na základe toho, čo právny zástupca predložil, nakoľko jeho ani navrhovateľov (ktorí navyše nemajú právnické vzdelanie) nemožno nútiť a neustále im poskytovať lehoty na doplnenie návrhu po právnej stránke. Svoje právo nevyužili.

Súd sa v ďalšom zaoberal nemajetkovou ujmou.

Počas výsluchu navrhovateľ 1/ pred súdom uviedol, že nebohá bola skvelá matka a manželka, popri zamestnaní zdravotnej sestry študovala na vysokej škole sociálnu prácu. Počas jej života rodina trávila dovolenky pri mori, chodievali lyžovať na hory, spoločne trávili Vianoce. Po jej smrti navrhovateľom trvalo dva roky, kým sa s tým naučili žiť. V lete 2010 boli po prvýkrát pri mori v O., začiatkom roka boli lyžovať. Stále však sa u nich striedajú obdobia, keď situáciu zvládajú lepšie, inokedy horšie. Nebohá zabezpečovala starostlivosť o domácnosť vo väčšej miere, pretože navrhovateľ 1/ sa venoval stavbe ich nového rodinného domu. Nebohá sa s deťmi učila, vzhľadom na ich nízky vek. Mala na starosti všetky domáce práce (pranie, žehlenie, upratovanie, varenie). Sporadicky spolu navštevovali kultúrne podujatia (divadlo, kino). Počas víkendu navštevovali rodinu v Š., v nedeľu chodievali do prírody.

Z lekárskej správy súd zistil, že nebohá bola pred smrťou zdravá, neliečila sa na žiadne ochorenie.

Mal. D. sa po smrti matky viditeľne nezmenil, akoby vzhľadom na svoj vek v čase smrti matky situáciu veľmi nechápal. Mal. K. zostal uzatvorenejší, zhoršil sa mu prospech v škole.

V súčasnosti má navrhovateľ 1/ novú známosť, trávia spolu víkendy, priateľka má 8 ročného syna, s ktorým si navrhovatelia 2/ a 3/ rozumejú, tešia sa na ich návštevy. Priateľka trávi u navrhovateľov zatiaľ len víkendy. Je pre navrhovateľov psychickou oporou.

Z výsluchu priateľky navrhovateľa 1/ J. F. súd zistil, že s navrhovateľom 1/ sa zoznámila v apríli 2009 (t.j. rok a tri mesiace po smrti D. J.). Navrhovatelia 2/ a 3/ sú hravé, veselé deti. Potvrdila, že u navrhovateľov sa zdržiava počas víkendov.

Z výsluchu matky nebohej J. F. súd zistil, že manželstvo navrhovateľa 1/ a nebohej bolo priam ideálne. Ako rodina sa stretávali každú sobotu. Celý rok po smrti nebohej rodina nebola schopná sa rozprávať o veciach, ktoré nebohá mala rada. Potvrdila vyjadrenie navrhovateľa 1/ ohľadne toho, ako deti zvládli smrť svojej matky.

Podľa , fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Podľa až 3 , (1) Fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie. (2) Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. (3) Výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

Podľa , po smrti fyzickej osoby patrí uplatňovať právo na ochranu jeho osobnosti manželovi a deťom, a ak ich niet, jeho rodičom.

Predmetom ochrany podľa citovaných ustanovení sú imateriálne hodnoty a stránky osobnosti človeka. Na tieto imateriálne hodnoty (stránky) ľudskej osobnosti, akými sú napríklad meno, česť, dôstojnosť, súkromie, telesná integrita a pod. sa v občianskom práve upínajú osobitné práva. Vzhľadom na to, že ide o výsostne osobnostné stránky patriace každej fyzickej osobe, jedná sa osobnostné práva. Špecifickosť osobnostných práv spočíva v ich osobitnom objekte, na ktorý sa upínajú, resp. ktorý je ich nositeľom, t.j. na človeka. Predmetom ochrany je osobnosť fyzickej osoby v jej celistvosti. Čiastkové osobnostné práva sú preto chránené len v rámci celkovej ochrany osobnosti. Preto aj výpočet jednotlivých čiastkových osobnostných práv v § 11, ktoré vytvárajú jednotné, základné osobnostné práva, je len demonštratívny.

Zákon poskytuje ochranu predovšetkým životu a zdraviu fyzickej osoby. Nikto nemôže zasiahnuť do telesnej či psychickej integrity fyzickej osoby a každý sa musí zdržať konania, ktorým by mohol ohroziť jej život alebo zdravie.

Na uplatnenie práva na ochranu osobnosti je aktívne legitimovaná vždy tá fyzická osoba, voči osobnosti ktorej neoprávnený zásah smeroval a ktorej mohol ujmu spôsobiť. Osobnostné práva patria iba konkrétnej fyzickej osobe a trvajú počas jej života. Nie sú predmetom dedenia. Podľa § 15 po smrti občana právo na ochranu jeho osobnosti patrí manželovi a deťom, pokiaľ ich niet, jeho rodičom. Ide o osobitné právo v zákone taxatívne uvedených osôb, ktoré sa neviaže na dedenie.

Ustanovenie § 13 obsahuje významné prostriedky ochrany osobnostných práv. Ich použitie nie je viazané na podmienku zavinenia pôvodcu zásahu, pretože ide o prípad objektívnej zodpovednosti.

Všeobecnou podmienkou uplatnenia ochrany podľa tohto ustanovenia je, že ide o závažnejší zásah do psychickej a morálnej integrity osobnosti, ktorý je objektívne spôsobilý fyzickej osobe privodiť ujmu na jednotlivých stránkach osobnosti. Súdna prax rozlišuje 3 prostriedky ochrany osobnostných práv - 1./ návrh na upustenie od neoprávnených zásahov (negatórna žaloba), 2./ návrh na odstránenie následkov už uskutočnených zásahov (reštitučná žaloba), 3./ návrh na poskytnutie primeraného zadosťučinenia (satisfakčná žaloba). Uvedené špeciálne prostriedky súdnej ochrany osobnostných práv sa podľa jednotlivých okolností konkrétneho prípadu môžu uplatniť samostatne alebo kumulatívne (ak si to vyžaduje ich účel). Z návrhu navrhovateľa je zrejmé, že sa jedná o satisfakčnú žalobu, a to so zreteľom na to, že zásah do osobnostných práv nebohej nemožno odčiniť obnovením pôvodného stavu.

Výšku peňažného zadosťučinenia súd určuje na základe voľnej úvahy, ktorá však nemôže byť svojvôľou. Zákon ustanovuje súdu povinnosť prihliadnuť pritom na dve hľadiská, a to tak na závažnosť vzniknutej ujmy, ako aj na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo a to ako na strane navrhovateľov, tak aj na strane odporcov. Určenie výšky peňažnej satisfakcie má byť s ohľadom na okolnosti konkrétneho prípadu v súlade s požiadavkami spravodlivosti, pričom slovenský právny poriadok nepozná minimálnu ani maximálnu hranicu výšky finančného zadosťučinenia. Spôsob odstránenia následkov zásahu do osobnostných práv bude rozdielny podľa povahy veci, najmä podľa druhu zásahu do práva na ochranu osobnosti a podľa okolností, za ktorých k zásahu došlo. Pri rozhodovaní o náhrade nemajetkovej ujmy podľa musí mať súd preukázané, že sú tu okolnosti preukazujúce, že v konkrétnom prípade nestačí zadosťučinenie podľa ustanovenia podľa

a to najmä z hľadiska intenzity, trvania a rozsahu nepriaznivých následkov vzniknutých žalobcovi vzhľadom na postavenie žalobcu v rodine a spoločnosti.

Súd je v občianskom súdnom konaní viazaný vždy rozhodnutím o tom, že bol spáchaný trestný čin, ale musí vychádzať aj z iných rozhodnutí vynesených v trestnom konaní a dbať na to, aby sa s nimi nedostal do rozporu. V trestnej veci vednej na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. vyplynulo, že odporca 1/ v čase dopravnej nehody nebol pod vplyvom alkoholu, neporušil predpisy ohľadne premávky na pozemných komunikáciách, dodržal predpisy EÚ, nesprávne však vyhodnotil situáciu ohľadne predbiehania motorového vozidla zn. W., čím z nedbanlivosti spôsobil smrť tretej osoby.

V danom prípade nespochybniteľne došlo k zásahu do osobnostných práv nebohej ako aj jej rodiny v tej najhoršej možnej intenzite, keď zásah nie je možné odčiniť len ospravedlnením či prinavrátením do pôvodného stavu.

V rámci náhrady škody sa odškodňuje aj nemajetková ujma spôsobená pozostalým po obeti dopravnej nehody (ako poškodeným), za ktorú možno priznať náhradu (zadosťučinenie) peňažnou formou podľa a - ktorú v širšom ponímaní treba považovať za škodu na zdraví podľa

Ochrana osobnosti, tak ako je koncipovaná v ustanoveniach - 16 je určitým rozvedením všeobecnej úpravy zakotvenej v Listine základných práv a slobôd.

Smrť poškodeného je však situácia, keď je z hľadiska pozostalých trestno-právna ochrana nedostatočná, rovnako ako klasická občianskoprávna ochrana prostredníctvom náhrady škody.

Podľa § 13 má fyzická osoba právo hlavne domáhať sa, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov, aby boli odstránené následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie. Ak sa vzchádza z § 11 ako generálnej klauzuly, potom demoštratívny výpočet v § 13 (slovo „najmä“) umožňuje domáhať sa aj primeraného zadosťučinenia za neoprávnený zásah do života a zdravia. Všeobecne platí, že spôsob ochrany osobnosti musí byť primeraný povahe zásahu, pričom nutnosťou je stanoviť mieru závažnosti zásahu.

Podmienkou priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch (t.j. materiálnej satisfakcie) je vždy - v závislosti na individuálnych okolnostiach daného prípadu - existencia závažnej ujmy. Treba vychádzať z následnej reakcie, ktorú zásah vyvolal v rodinnom, pracovnom či inom prostredí fyzickej osoby. Túto mieru treba zisťovať dokazovaním a posúdiť na základe poznania a vyhodnotenia tejto reakcie.

Určenie výšky náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch je síce predmetom voľnej úvahy súdu, nie však jeho nepreskúmateľnou ľubovôľou. Súd musí vždy vychádzať z riadne zisteného skutkového stavu a na základe neho založiť svoje rozhodnutie na celkom konkrétnych a preskúmateľných hľadiskách a dôkazoch.

Samotná závažnosť ujmy vzniknutej v dôsledku neoprávneného zásahu do práva na ochranu osobnosti nie je jediným a výlučným kritériom pre určenie výšky nemajetkovej ujmy v peniazoch. Pri určení tejto výšky súd musí prihliadnuť aj na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo. Tieto okolnosti môžu byť významné tak u osoby postihnutej, ako aj u osoby, ktorá neoprávnený zásah spôsobila.

Z ustanovenia § 13 vyplýva, že ak môže byť vzniknutá nemajetková ujma na osobnosti postihnutej fyzickej osoby primerane vyvážená niektorou z foriem morálneho zadosťučinenia, poskytnutie príslušnej morálnej satisfakcie treba uprednostniť. Len v tých prípadoch, kde došlo k porušeniu osobnostných práv v značnej miere a kde intenzita tohto zásahu nie je primerane napraviteľná inými právnymi prostriedkami, treba považovať za opodstatnené a spravodlivé priznanie zadosťučinenia v peniazoch.

Pre určenie výšky primeraného zadosťučinenia v peniazoch sú v zmysle taxatívne stanovené dve kritériá, z ktorých musí súd pri svojom rozhodovaní vychádzať ex offo. Sú to závažnosť vzniknutej nemajetkovej ujmy a okolnosti, za ktorých k neoprávnenému zásahu do osobnosti fyzickej osoby došlo. Pritom závažnosť vzniknutej nemajetkovej ujmy sa posudzuje najmä so zreteľom na jej intenzitu, rozsah a na jej ohlas, ako aj na dĺžku jej trvania.

Skutočnosť, že ustanovenie ukladá súdu výslovne prihliadať aj na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo, vedie k záveru, že sama závažnosť vzniknutej nemajetkovej ujmy nie je jediným a výlučným faktorom pre určenie konečnej výšky zadosťučinenia v peniazoch. Pri určovaní konečnej výšky peňažného zadosťučinenia je možné (dokonca nevyhnutné) v rámci sudcovskej úvahy a v súlade s princípom spravodlivosti prihliadnuť k rozmanitým momentom, za ktorých k neoprávnenému zásahu do osobnosti fyzickej osoby došlo, a tak bola v jednote naplnená požiadavka zabezpečujúca účinné primerané zadosťučinenie za vzniknutú nemajetkovú ujmu, ako aj požiadavka nezneužívania tohto právneho prostriedku na neprípustné obohacovanie.

V danom prípade rodine navrhovateľov nespochybniteľne vznikla nenapraviteľná ujma - strata ich manželky a matky, pričom u navrhovateľov 2/ a 3/ k tejto strate došlo vo veku 9 a 7, keď osoba ich matky by mala pre ich ďalší vývin a vývoj dôležité postavenie a funkciu. Závažným spôsobom bolo dotknuté právo navrhovateľov na ich súkromný a rodinný život, pričom na charakter zásahu je vylúčené domáhať sa morálneho zadosťučinenia v zmysle a teda je dôvodné domáhať sa zaplatenia náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Súd pri určení výšky priznanej nemajetkovej ujmy vychádzal z tých okolností, že smrťou D. J. bola spôsobená trvalá a neodstrániteľná ujma mladej, perspektívnej rodiny vychovávajúcej dve maloleté deti vo veku 9 a 7 rokov. Vo vzťahu k navrhovateľovi 1/ sa týmto neoprávneným zásahom pretrhla väzba k nebohej založená na silnej telesnej, duchovnej a/alebo duševnej príťažlivosti. Vo vzťahu ku všetkým navrhovateľom už rodina nebude spĺňať svoju funkciu - reprodukčnú, výchovnú, ekonomickú prípadne výrobnú, ochrannú, emocionálnu. Členovia rodiny sa riadili ustálenými vzormi správania sa, každý člen rodiny plnil určitú sociálnu úlohu.

Rodina je prostredie, s ktorým sme najviac spätí, výrazne nás ovplyvňuje a my ovplyvňujeme ju. Vytvára vlastné kultúrne prostredie, ktoré formuje osobnosť detí. Ale je aj obrazom doby a jej politických, sociálnych, ekonomických, kultúrnych, ekologických a iných podmienok a zásad. Rodina realizuje spoločenskú kontrolu nad svojimi príslušníkmi, zaisťuje rovnováhu medzi emocionálnymi potrebami svojich členov. Vzhľadom na smrť nebohej už rodina v pôvodnom zložení neuspokojí potreby lásky, bezpečia (psychický význam otca a matky, istoty, zakotvenosti), neuspokojí základné emocionálne potreby.

Nemožno pochybovať o nenahraditeľnosti rodiny pre zdravý vývoj detí. Je východiskovým terénom socializačného procesu a „spojovacím mostíkom“ medzi jednotlivcom a spoločnosťou. Aj na začiatku nového tisícročia je rodina považovaná za nenahraditeľnú hodnotu ľudského života. Ako jedna zo základných, primárnych, malých sociálnych skupín má významnú úlohu pri socializácii osobnosti dieťaťa. Rodičia svojim vplyvom určujú životnú dráhu dieťaťa - dieťa si z rodiny odnáša predstavu o pracovnom uplatnení, o manželstve a rodine, o hodnotovej orientácii. Dieťa toto všetko prehodnocuje a do svojho ďalšieho života preberá to, čo považuje za pozitívne. Rodina nie je významná len pre deti, má zmysel aj pre rodičov, keď dospelému umožňuje presiahnuť horizont vlastného života. Je priestorom, kde možno najprirodzenejším a najintenzívnejším spôsobom uspokojovať základné psychické potreby dieťaťa. Je teda „modelom medziľudských vzťahov“, ktoré si dieťa prenáša do života a na základe ktorých ich bude hodnotiť.

Všetka stabilita, ktorú navrhovatelia pociťovali počas života nebohej, sa razom stratila v deň dopravnej nehody.

Súd nespochybňuje, že aj odporcovi 1/ sa po nehode zmenil život neželateľným smerom. Napriek jeho odsúdeniu a vykonaniu uloženého trestu, sa jeho život nevráti do zabehnutých koľají a po celý zvyšok života bude niesť svoje bremeno. Faktom však zostáva, že nehodu spôsobil z nedbanlivosti, keď neodhadol možnosti predbiehania bez toho, aby komukoľvek spôsobil ujmu na zdraví, živote, či na majetku.

Vzhľadom na to, súd dospel k záveru, že v rodine navrhovateľov došlo k nenapraviteľnej ujme, ktorú možno len zmierniť priznaním peňažnej satisfakcie za túto ujmu. Zároveň je však potrebné poukázať na následky a prežívanie straty manželky a matky. Po vykonanom dokazovaní súd zistil, že navrhovatelia sa za daných okolností so situáciou vysporiadali lepšie, ako by sa dalo očakávať. Navrhovateľ 1/ bol

nútený žiť ďalej pre svojich synov (sú známe prípady, keď si ľudia v dôsledku takýchto udalostí vzali život) a zrejme práve oni boli jeho hnacím motívom žiť ďalej. Navrhovateľ 2/ sa taktiež so situáciou vysporiadal vcelku dobre, čo sa prejavilo miernym zhoršením jeho prospechu, navrhovateľ 3/ vzhľadom na svoj nízky vek situáciu vnímal zo všetkých najmenej zraniteľnejšie.

Za daných okolností sa navrhovatelia so situáciou vyrovnali sami najlepším možným spôsobom, bez pomoci odborníkov z odporu psychológie či psychiatrie, bez nutnosti dlhodobého užívania medikamentov, bez trvalého zhoršenia ich fyzického či psychického zdravia. Po roku od nehody si navrhovateľ 1/ našiel novú známosť, s ktorou sa pokúša vytvoriť novú rodinu a nové hodnoty, ktoré by ich životu dali nový zmysel.

Pri určení výšky priznanej nemajetkovej ujmy súd zohľadnil jednak závažnosť ujmy, okolnosti, ktoré mali vplyv na vznik nemajetkovej ujmy, mieru zavinenia, ale aj na to v akej miere by mohla v konkrétnom prípade vo vzťahu k dotknutým osobám uvedené satisfakcia pôsobiť na zmiernenie následkov zásahu.

Priznanie nemajetkovej ujmy nie je reparáciou. Je nespochybniteľné, že žiadna priznaná suma nenahradí navrhovateľom matku a manželku, no môže zmierniť následky vzniknutej nemajetkovej ujmy. Nakoľko priznanie nemajetkovej ujmy je predmetom voľnej úvahy súdu, pričom nestanovuje maximálnu ani minimálnu výšku finančného zadosťučinenia, ktoré by však malo byť primerané, pričom jeho zmyslom nie je byť finančnou zábezpekou, zdrojom obživy, ani náhradou príjmu a nemôže tiež viesť k neprimeranému obohacovaniu sa, je súd toho názoru, že výška finančného zadosťučinenia, ktorá bola priznaná súdom, je postačujúca a primeraná vzhľadom na okolnosti prípadu ako aj závažnosť zásahu do nemajetkovej sféry. Navrhovatelia budú stratu manželky a matky pociťovať po celý život, hoci túto stratu môže zmierniť nová partnerka navrhovateľa 1/, ktorá by sčasti nahradila aj úlohu matky pre navrhovateľov 2/ a 3/. S časti súd pri určení výšky priznaného finančného zadosťučinenia vychádzal aj z právnej úpravy Českej republiky, kde do marca 2012 bolo v upravené pre takéhoto prípady (usmrtenie) odškodnenie vo výške 240.000,- Kč. Súd priznal všetkým navrhovateľom rovnakú sumu finančného zadosťučinenia, nakoľko dospel k záveru, že nie je možné rôzne hodnotiť stratu manželky a stratu matky.

Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako to vyplýva z enunciátu rozhodnutia. Keďže v prejednávanom prípade o náhradu nemajetkovej ujmy súd nemôže v žiadnom prípade konať v rozpore s , súd návrh v časti presahujúcej priznanú nemajetkovú ujmu zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol s poukazom na (Účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.) voči odporcovi 1/, ktorý si v konaní náhradu trov konania neuplatnil, súd mu náhradu trov konania nepriznal. Rovnako si náhradu trov konania neuplatnil ani vedľajší účastník.

O náhrade trov konania voči odporcovi 2/ súd rozhodol s poukazom na v spojení s

Podľa , aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.

Podľa , ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Právny zástupca navrhovateľov si trovy konania vyčíslil podľa vyhl. č. súd priznal trovy konania za právne zastúpenie, nakoľko navrhovatelia neplatili súdne poplatky.

Podľa § 10 ods. 2 cit. vyhl., ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky a hodnota záväzku.

Podľa § 10 ods. 1 cit. vyhl., ak nie je ustanovené inak, základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby z tarifnej hodnoty je nad 6.638,78 eura do 33.193,92 eura 220,74 eura + 16,60 eura za každých aj začatých 1.659,70 eura prevyšujúcich sumu 6.638,78 eura.

Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je v danom prípade 469,74 eura [((30.000

- 6.638,78)/1.659,70) x 16,60 + 220,74 eura].

Súd priznal navrhovateľom náhradu trov konania za právne zastúpenie za tieto úkony:

- podľa § 14 cit. vyhl.:

- ods. 1 písm. a/ - prevzatie a príprava zastúpenia: 469,74 eura + režijný paušál 7,21 eura

- ods. 1 písm. b/ - písomné podanie na súd - 18.1.2010: 469,74 eura + režijný paušál 7,21 eura

- ods. 1 písm. c/ - konanie pred súdom + ods. 5 písm. b/ - zastupovanie na pojednávaní, ktoré bolo odročené bez prejednania veci (1/4 odmeny): –. XX.X.XXXX - 469,74 eura + režijný paušál 7,21 eura –. XX.X.XXXX - 469,74 eura + režijný paušál 7,41 eura –. XX.X.XXXX - 117,44 eura + režijný paušál 7,63 eura

- ods. 3 písm. b/ - odvolanie proti rozhodnutiu, ak nejde o rozhodnutie vo veci samej - (1/2 odmeny) - 7.5.2010: 234,87 eura + režijný paušál 7,21 eura spolu 2.275,15 eura + 20 % DPH vo výške 455,03 eura, t.j. 2.730,18 eura;

- náhrada za stratu času podľa § 17 ods. 1 cit. vyhl.za cestu Trenčín - Galanta a späť - (2 x 66 min.):

- XX.X.XXXX - 5 x 12,02 eura: 60,10 eura

- XX.X.XXXX - 5 x 12,35 eura: 61,75 eura

- XX.X.XXXX - 5 x 12,72 eura: 63,60 eura spolu 185,45 eura + 20 % DPH vo výške 37,09 eura, t.j. 222,54 eura;

- náhrada cestovného za cestu Trenčín - Galanta a späť - (2 x 103 km):

- XX.X.XXXX - 206 km x 0,183 eura, pri spotrebe PHM 5,6l/100 km a cene 1,125 eura/l: 50,68 eura

- XX.X.XXXX - 206 km x 0,183 eura, pri spotrebe PHM 5,6l/100 km a cene 1,261 eura/l: 52,25 eura

- XX.X.XXXX - 206 km x 0,183 eura, pri spotrebe PHM 5,6l/100 km a cene 1,40 eura/l: 53,85 eura spolu 156,78 eura + 20 % DPH vo výške 31,36 eura, t.j. 188,14 eura;

trovy právneho zastúpenia tak predstavujú spolu sumu vo výške 3.140,86 eur.

Súd nepriznal právnemu zástupcovi odmenu za vypracovanie právnych rozborov podľa § 14 ods. 1 písm. d/, f/ cit. vyhl. (body 5 a 9 vyčíslenia advokátskych trov na č.l. 210), nakoľko tieto boli len doplnením samotného návrhu; pokiaľ by návrh bol podaný riadne so skutkovým a právnym zdôvodnením, právny zástupca by ten právny rozbor nemusel následne dopĺňať, preto tieto následné úkony súd nepovažuje za účelné.

Súd rovnako nepriznal ani odmenu za účasť na pojednávaniach v dňoch XX.X.XXXX a XX.X.XXXX, nakoľko sa ich právny zástupca navrhovateľov nezúčastnil a z tohto dôvodu nepriznal ani náhradu za stratu času a cestovné.

Podľa , ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Súd neurčil inú lehotu na zaplatenie trov právneho zastúpenia, preto odporca 2/ je povinný túto náhradu zaplatiť do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

O povinnosti odporcu 2/ na zaplatenie súdneho poplatku súd rozhodol podľa o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, podľa ktorého, ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený.

Navrhovatelia sú v časti konania o priznanie nemajetkovej ujmy od poplatku oslobodení podľa § 4 ods. 2 písm. i/ cit. zák., a keďže súd ich návrhu vyhovel, odporca 2/ ako neúspešný účastník konania je povinný zaplatiť súdny poplatok za návrh. Výška súdneho poplatku sa odvíja od priznanej sumy a podľa položky 1a/ Sadzobníka súdnych poplatkov je potom súdny poplatok 6 % z priznanej sumy, t.j. z 30.000,- eur. Súdny poplatok je preto 1.800,- eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie a to do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne alebo ústne do zápisnice.

Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.