Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_BA-5S-234-2022.pdf
PDF · 98.26 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BA-5S/234/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Vladimíry Slobodovej LL.M a členov senátu JUDr. Davida Žáka a JUDr. Daniely Uhríkovej, v právnej veci žalobcu: Quatro print, spol. s r.o., so sídlom Družstevná 17, 900 81 Šenkvice, IČO: 36 365 645, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Marián Kurhajec, s. r. o., so sídlom Bajkalská 13, 821 02 Bratislava, IČO: 36 860 662 proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102212604/2022 zo dňa 09.08.2022, takto
r o z h o d o l :
I. Správny súd zrušuje rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 102212604/2022 zo dňa 09.08.2022 a rozhodnutie Daňového úradu Bratislava č. 00750881/2022 zo dňa 05.04.2022 a vec vracia orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.
II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
o d ô v o d n e n i e :
I.
Priebeh administratívneho konania
1. Daňový úrad Bratislava (ďalej len “správca dane”) na základe výsledkov daňovej kontroly a vyrubovacieho konania vydal rozhodnutie č. 100750881/2022 zo dňa 05.04.2022 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým bol žalobcovi určený rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume X.XXX eur za zdaňovacie obdobie november 2017. Správca dane nepriznal žalobcovi odpočítanie dane z faktúry č. 1711323 zo dňa 28.11.2017 od dodávateľa SARCO s.r.o., Karpatské námestie 10A, 831 06 Bratislava /do 29.07.2019 so sídlom Laurinská 3, Bratislava, IČO: 50 156 306 (ďalej len „SARCO s.r.o.“)/ za zabezpečenie reklamných činností v súvislosti s podujatím: „Muzikál MADAGASKAR 2017“.
2. Správca dane prvostupňové rozhodnutie odôvodnil okrem iného tým, že z vykonaného dokazovania a predložených dokladov vyplynulo, že v danom prípade išlo o propagáciu podujatia a žalobca vystupoval ako reklamný partner - podporovateľ podujatí. V rámci propagácie sa uvádzalo iba logo žalobcu a predmetom reklamy nebolo informovanie verejnosti o žalobcovi, jeho činnosti a ponúkaných službách. Predložené doklady samé o sebe nepotvrdili účinok deklarovaných reklamných služieb na predmet podnikania žalobcu a ani že tieto služby boli použité na dodávky tovarov a služieb v súvislosti s predmetom činnosti žalobcu ako daňového subjektu. K propagovaniu činnosti, výrobkov, služieb a tovarov žalobcu za účelom ich uplatnenia na trhu nedošlo. Žalobca tak podľa názoru správcu dane nepreukázal splnenie podmienok pre uplatnenie práva na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej len „zákon o DPH“), pretože nepoužil prijaté služby na dodávky tovarov a služieb.
3. Žalovaný rozhodnutím č. 102212604/2022 zo dňa 09.08.2022 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku prvostupňové rozhodnutie správcu dane potvrdil.
II.
Žaloba a podstatné žalobné body
4. Žalobca sa včas podanou správnou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového rozhodnutia správcu dane a ich konania predchádzajúceho vydaniu rozhodnutí, ich zrušenia z dôvodov že: zistenie skutkového stavu žalovaným bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci; skutkový stav vzatý žalovaným za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnym spisom; rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení veci a rozhodnutie ako také je nutné považovať za objektívne nepreskúmateľné.
5. Žalobca namieta nezákonnosť rozhodnutia žalovaného a že vychádza z nesprávneho skutkového a právneho stavu, lebo reklama bola súčasťou jeho celkovej reklamnej kampane. Vďaka reklame dodanej spoločnosťou SARCO sa mu podarilo zastaviť pokles svojich tržieb, ktorý mal od roku 2012 v dôsledku vstupu lacnejších tonerov z východnej Ázie na slovenský trh. Uvedenie loga a obchodného mena žalobcu nemalo len informatívny charakter, ale reklama mala pre neho ekonomický zmysel. Podľa žalobcu počas daňovej kontroly preukázal výsledky reklamnej činnosti, ktorú pre neho vykonávala spoločnosť SARCO a toto nerozporoval ani žalovaný. Žalobca namieta nesprávnu aplikáciu zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii v súvislosti s posudzovaním poskytnutých služieb ako sponzoringu.
6. Žalobca tvrdí, že žalovaný vec nesprávne posúdil, keď mu nepriznal nárok na odpočet DPH z prijatých reklamných služieb dodaných spoločnosťou SARCO. Reklamné služby použil na svoje zdaniteľné plnenia, čo sa prejavilo v jeho hospodárskych výsledkoch. Nesúhlasí s výkladom pojmov reklama a sponzoring, ako ich v rozhodnutí prezentoval žalovaný.
III.
Vyjadrenie žalovaného k žalobe
7. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 25.07.2023 žiadal žalobu zamietnuť, zotrval na odôvodnení svojho rozhodnutia ako aj rozhodnutia správcu dane. Pri hodnotení dôkazov vychádzal z hodnotiacej správy Muzikál MADAGASCAR 2017, kde sa žalobca charakterizoval ako reklamný partner. Žalovaný zotrval na názore, že hlavným cieľom propagácie bolo informovať verejnosť o konaní muzikálu, s uvedením konkrétneho miesta a konkrétneho času konania a žalobca bol reklamným partnerom predmetného podujatia. V žiadnom z predložených informačných materiálov o uskutočnení akcií sa nenachádzala propagácia činností a výrobkov žalobcu, ktorý sa stal propagátorom akcie, avšak nie propagátorom vlastných výrobkov.
8. Žalovaný ďalej uviedol, že doklady predložené v rámci daňovej kontroly nepotvrdili účinok deklarovaných služieb na predmet podnikania žalobcu a ani že tieto služby boli použité na dodávky tovarov a služieb v súvislosti s predmetom činnosti žalobcu ako platiteľa. K propagovaniu činnosti žalobcu, jeho výrobkov, služieb a tovarov za účelom jeho uplatnenia na trhu nedošlo a neboli splnené podmienky uvedené v § 49 ods. 2 zákona o DPH.
IV.
Replika žalobcu
9. Žalobca zotrval na správnej žalobe. Žalovaný nevyužil svoje právo podať dupliku voči replike.
V.
Relevantná právna úprava
10. Podľa § 493e SSP, v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.
11. Podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.
12. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
13. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.
14. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.
15. Podľa § 140 SSP, vo veciach toho istého žalobcu a totožného predmetu konania, ktoré už boli predmetom konania pred správnym súdom, v odôvodnení každého ďalšieho rozsudku správny súd poukáže už len na totožný rozsudok, prípadne stručne zopakuje jeho dôvody.
VI.
Konanie na správnom súde
25. Konanie o správnej žalobe bolo pôvodne vedené pred Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn. 5S/234/2022. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, začal s účinnosťou od 1. júna 2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd v Bratislave (ďalej len „súd“, „správny súd“), na ktorý prešiel od 1. júna 2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. Pred Správnym súdom v Bratislave je prejednávaná vec vedená pod sp. zn. BA-5S/234/2022. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti pridelená do senátu 3S správneho súdu.
26. Správny súd ako súd príslušný na konanie, po vyhodnotení, že správna žaloba je prípustná, bola podaná včas (§ 181 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 178 ods. 1 SSP), zastúpenou advokátom (§ 49 ods. 1 SSP), obsahovala zákonom stanovené náležitosti (§ 57, § 182 SSP), po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a administratívneho spisu, preskúmal v medziach žalobného návrhu a podstatných žalobných bodov (§ 134 SSP) napadnuté rozhodnutie, ako aj postup predchádzajúci jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP) a zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy (§ 119 SSP), za splnenia procesných podmienok vec prejednal na pojednávaní dňa 17.09.2026 a po preskúmaní veci dospel súd k záveru, že žaloba je dôvodná.
VII.
Právne posúdenie veci správnym súdom
27. Predmetom súdneho prieskumu je preveriť zákonnosť prvostupňového a napadnutého rozhodnutia, ako aj postup správnych orgánov predchádzajúci jeho vydaniu a to v medziach žalobných bodov.
28. Totožnosť predmetu konania podľa § 140 SSP vo vzťahu k prvostupňovému rozhodnutiu a napadnutému rozhodnutiu v prejednávanej veci je daná tým, že správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za viacero zdaňovacích období a na základe zistených skutočností samostatnými rozhodnutiami založenými na posúdení totožnej právnej otázky rozhodol vo vzťahu k jednotlivým zdaňovacím obdobiam z rovnakých dôvodov tak že, žalobcovi nepriznal právo na odpočítanie dane.
29. Správny súd prostredníctvom svojej rozhodovacej činnosti zistil, že už rozhodoval v obdobných právnych veciach rovnakého žalobcu rozsudkami sp. zn. BA-6S/337/2021 zo dňa 11.04.2024, sp. zn. BA-5S/272/2022 zo dňa 29.10.2025, sp. zn. BA-6S/269/2022 zo dňa 09.04.2025, sp. zn. BA-6S/219/2022 zo dňa 22.04.2026, správny súd sa stotožnil s právnym názorom vysloveným v týchto rozhodnutiach, v súlade s § 140 SSP poukazuje na ich odôvodnenie, pričom zároveň z rozsudku sp. zn. BA-5S/272/2022 zo dňa 29.10.2025 uvádza časť odôvodnenia, vrátane tam uvedeného číselného označenia jednotlivých bodov rozsudku:
„31. Nárok na odpočítanie dane vzniká za predpokladu splnenia hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane upravených v čl. 168 písm. a) smernice Rady 2006/112/ES z 28.11.2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty v platnom znení. Hmotnoprávnymi podmienkami na odpočítanie dane sú: (i) poskytovateľom plnenia je iná zdaniteľná osoba (t.j. status osoby dodávateľa), (ii) predmetné plnenie fakticky existuje a nejde o fiktívne plnenie (t.j. materiálna existencia plnenia), a (iii) prijaté plnenie je príjemcom použité v rámci jeho ekonomickej činnosti. Pri materiálnej existencii plnenia ide o najpodstatnejšiu hmotnoprávnu podmienku - preukázanie reálneho dodania tovaru alebo služby, pričom vo vzťahu k jej preukázaniu dôkazné bremeno zaťažuje osobu, ktorá si odpočítanie dane uplatňuje. Splnenie dôkazného bremena nespočíva iba v jeho formálnej deklarácii predložením dokladov s predpísaným obsahom, ale doklady musia mať povahu faktu, musia byť vystavené na materiálnom podklade a musia byť ako právna skutočnosť aj preukázané. K dôkaznému bremenu správny súd v podrobnostiach ďalej poukazuje na ustálenú judikatúru kasačného ako aj Ústavného súdu Slovenskej republiky (rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžf/10/2015 zo dňa 03.02.2016, sp. zn. 6Sžfk/7/2016 zo dňa 27.09.2018, sp. zn. 5Sžfk/15/2018 zo dňa 30.04.2019, sp. zn. 9Sžfk/1/2019 zo dňa 21.04.2020, sp. zn. 6Sžfk/20/2018 zo dňa 11.06.2019, sp. zn. 6Sžfk/40/2018 zo dňa 03.09.2019; rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 377/2018 zo dňa 14.11.2018, sp. zn. III. ÚS 401/09 zo dňa 16.12.2009 a sp. zn. II. ÚS 705/2017 zo dňa 15.11.2017).
32. Správny súd vyhodnotil ako dôvodnú žalobnú námietku ohľadom nesúhlasu žalobcu s výkladom definície reklamy a sponzoringu zo strany žalovaného. Tu správny súd poukazuje na už ustálenú súdnu prax kasačného súdu, ktorý vo svojej rozhodovacej činnosti niekoľkokrát uviedol, že rozlišovanie v kvalifikácii plnenia ako sponzoringu (sponzorského odkazu) alebo ako reklamnej služby nie je pre odpočet DPH významné. Napríklad v rozsudku sp. zn. 8Sžfk/18/2021 zo dňa 27.07.2023 v bode 39 uviedol: „pre záver o zákonnosti odpočítania dane z prijatej služby dodávateľa nie je rozhodujúce, či išlo o reklamu alebo sponzoring, pretože aj sponzorský odkaz je formou reklamy, hoci protihodnota zaň plní aj iné funkcie.“ Ďalej v rozsudku sp. zn. 5Sfk/20/2021 zo dňa 27.06.2023 v bode 24 konštatoval: „zákon č. 222/2004 Z. z. na účely odpočítania dane z prijatých služieb nerobí rozdiel medzi reklamou a sponzoringom v tom zmysle, že by boli služby spojené zo zabezpečením sponzorského odkazu zákonom explicitne vylúčené zo všeobecného režimu DPH.“ Obdobne je v rozsudku sp. zn. 4Sfk/55/2021 zo dňa 22.03.2023 v bode 41 kasačný súd toho názoru, že „na účely právneho posúdenia, či si daňový subjekt môže odpočítať DPH z prijatej reklamnej služby, nie je rozhodujúce, či túto službu správca dane zadefinuje ako sponzoring alebo reklamu“ (ďalej pozri napríklad aj rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sfk/58/2022 zo dňa 27.06.2024).
33. Z hľadiska práva na odpočítanie DPH je rozhodujúcou práve odpoveď na otázku, či služba dodávateľa priamo a bezprostredne súvisela s ďalšími zdaniteľnými obchodmi žalobcu a či sa investícia do takejto prezentácie mohla premietnuť do všeobecných ekonomických nákladov žalobcu. Správny súd ďalej podotýka, že rovnako nie je z hľadiska vplyvu na výkon práva na odpočítanie DPH relevantným ani analyzovanie nárastu obratu daňového subjektu v časovom období po dodaní reklamnej služby. Uvedené právne závery vychádzajú z niekoľkých rozsudkov kasačného súdu (napr. sp. zn. 10Sžfk/57/2019 zo dňa 28.02.2022, sp. zn. 10Sžfk/21/2020 zo dňa 26.04.2022, sp. zn. 2Sžfk/9/2021 zo dňa 27.06.2022, sp. zn. 2Sfk/118/2022 zo dňa 26.10.2023 alebo sp. zn. 2Sfk/93/2022 zo dňa 30.11.2023), v zmysle ktorých nie je pre odpočet DPH podstatné, či plnenie nazveme sponzorským odkazom alebo reklamnou službou. Rozhodujúce je, či bolo preukázané, že deklarovaná reklamná služba mala priamy a bezprostredný súvis s jednou alebo viacerými zdaniteľnými transakciami daňového subjektu na výstupe.
34. V súvislosti so žalobnou námietkou týkajúcou sa nesprávneho právneho posúdenia správny súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžfk/31/2019 zo dňa 31.01.2022, publikovaný v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu
Slovenskej republiky 2/2022 pod č. 17/2022 a na jeho právnu vetu v znení: „odplatné zabezpečenie mediálneho priestoru dodávateľom pre sťažovateľa ako reklamného partnera koncertného podujatia a prezentácia sťažovateľovho loga a predmetu jeho činnosti na propagačných materiáloch a na samotných koncertoch, je na účely zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty ekonomickou činnosťou (podnikaním) dodávateľa, z ktorej bol dosiahnutý príjem. Bez ohľadu na to, či je toto plnenie s ohľadom na svoje špecifiká reklamou, sponzoringom, alebo ním zmluvné strany sledovali iný účel, pri uplatnení režimu dane z pridanej hodnoty môže ísť len o dodanie služby, pri ktorej vznikla daňová povinnosť, pretože služba bola poskytnutá sťažovateľovi za protihodnotu v tuzemsku dodávateľom, ktorý konal v postavení zdaniteľnej osoby. Pre vznik práva na odpočítanie dane je rozhodujúce, či táto služba priamo a bezprostredne súvisí s ďalšími zdaniteľnými obchodmi sťažovateľa alebo s jeho celkovou hospodárskou činnosťou ako súčasť všeobecných ekonomických nákladov podniku.“
35. S odkazom na uvedené tak správny súd uvádza, že na účely právneho posúdenia, či si žalobca môže odpočítať DPH z prijatej služby (propagácia mena a loga žalobcu v rámci reklamnej kampane spoločenského podujatia koncertu) nie je rozhodujúce, či správca dane túto službu zadefinuje ako sponzoring alebo reklamu. Zákon o DPH totiž explicitne zo svojho režimu nevyníma služby spojené so sponzorským odkazom. Takéto rozlišovanie v súvislosti s odpočtom DPH nie je významné. Podstatné je, či boli splnené materiálne podmienky odpočtu DPH - v zmysle zákona o DPH a rozhodnutí kasačného súdu je teda možné považovať propagáciu mena a loga žalobcu v rámci reklamnej kampane spoločenského podujatia koncertu za dodanie služby, pri ktorej vznikla daňová povinnosť, ak služba bola poskytnutá žalobcovi za protihodnotu v tuzemsku zdaniteľnou osobou, ktorá konala v postavení zdaniteľnej osoby.
36. Orgány finančnej správy sa vyššie uvedenými skutočnosťami neriadili a určenie rozdielu dane odôvodňovali predovšetkým tým, že v prípade prezentácie mena a loga žalobcu na spomenutých podujatiach sa nejednalo o reklamné služby, resp. reklamu žalobcu a jeho činnosti a posúdením charakteru deklarovaného plnenia ako sponzoringu a následne, bez ďalšieho bližšieho odôvodnenia z akéhoto právneho posúdenia žalobcom deklarovaných služieb vyvodili záver o tom, že žalobca tieto služby nepreukázal.“
30. S odkazom na uvedené tak správny súd vyhodnotil podanú žalobu ako dôvodnú, a preto podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie.
31. Orgány finančnej správy sa v ďalšom konaní opätovne vysporiadajú s právnym posúdením veci v intenciách vysloveného právneho názoru správneho súdu, ako aj ustálenej rozhodovacej praxe Najvyššieho správneho súdu SR.
32. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o ktorej výške rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením podľa § 175 ods. 2 SSP.
33. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote 30 dní od jeho doručenia /§ 443 ods. 2 písm. a) v spojení s § 493e SSP a v spojení s § 145 ods. 2 písm. a) SSP/. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).
V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).