Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 286/2026
PDF · 243.62 KB
No categories available
II. ÚS 286/2026
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Petra Molnára a sudcov Ľuboša Szigetiho (sudca spravodajca) a v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa , , , zastúpeného TAX LAW, s. r. o., Radlinského 23A, Malacky, proti uzneseniu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sfk/9/2025 z 25. novembra 2025 takto
r o z h o d o l :
1. Základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd b o l o p o r u š e n é uznesením Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sfk/9/2025 z 25. novembra 2025.
2. Uznesenie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sfk/9/2025 z 25. novembra 2025 z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky.
3. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .
O d ô v o d n e n i e :
I. Ústavná sťažnosť a skutkový stav veci
1. Ústavnému súdu bola 9. júna 2026 doručená ústavná sťažnosť sťažovateľa, ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a 2, podľa čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením všeobecného súdu označeným v záhlaví tohto uznesenia, ktoré navrhuje zrušiť a vec vrátiť najvyššiemu správnemu súdu na ďalšie konanie.
2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ prostredníctvom svojej právnej zástupkyne elektronicky podal správnu žalobu o preskúmanie rozhodnutia vo veci určenia rozdielu dane
z pridanej hodnoty 15. mája 2023, teda v posledný deň lehoty na podanie žaloby, po pracovnej dobe podateľne (18.54 h). Podanie, ktoré nebolo vo formáte PDF v zmysle zákona o e-Governmente (ale s koncovkou .asice) a tvorilo prílohu elektronickej žaloby, bolo Krajským súdom v Trnave prijaté, zaevidované a bola mu pridelená spisová značka. Uvedený formát nie je technicky podporovaný na účely portálu e-Žaloby, prílohu tak nebolo možné na strane súdu otvoriť z dôvodu, že kvalifikovaným elektronickým podpisom bol podpísaný textový dokument Word, a preto nebolo možné zistiť obsah žaloby podanej v posledný deň lehoty. Sťažovateľ bol súdom vyzvaný na podanie žaloby v predpísanom formáte PDF, ktorú doručil 17. mája 2023. Po prechode právomocí Správny súd v Bratislave uznesením č. k. TT-14S/40/2023-108 zo 14. októbra 2024 žalobu podanú 17. mája 2023 odmietol podľa § 98 ods. 1 písm. d) Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) ako oneskorene podanú s poukazom na § 56 ods. 2 SSP, zákon o e-Governmente a vyhlášku Úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu č. 78/2020 Z. z. o štandardoch pre informačné technológie verejnej správy v znení účinnom do 31. marca 2024 (ďalej len „vyhláška č. 78/2020 Z. z.“). V odôvodnení uviedol, že autorizáciu podľa § 23 zákona o e-Governmente podpísaním dokumentu je potrebné vykonať za použitia formátu textových súborov s príponou .pdf a možnosť používania textového editora Word z predmetnej vyhlášky nevyplýva. Použitie iných formátov je v zmysle § 48 ods. 1 písm. b) vyhlášky č. 78/2020 Z. z. možné len v prípade dohody všetkých strán príslušnej komunikácie s vedomím možných škôd a nezrovnalostí. Správny súd konštatoval, že podanie tvoriace prílohu elektronickej žaloby z 15. mája 2023 nebolo možné posúdiť ani ako podanie bez autorizácie podľa § 56 ods. 2 SSP v spojení s § 23 zákona o e-Governmente, ktoré je potrebné doplniť v lehote 10 dní, pretože to by bolo možné len vtedy, ak doplnenie podania je obsahovo totožné s neautorizovaným podaním, ktorého obsah je súdu známy, a v danom prípade nebolo objektívne možné overiť obsah podania z 15. mája 2023 a porovnať ho s podaním zo 17. mája 2023. Samotné posudzované podanie žaloby zo 17. mája 2023 bolo uskutočnené po uplynutí zákonnej lehoty, ktorej zmeškanie nie je v správnom súdnictve možné odpustiť. Osobitne poukázal na koncentračnú zásadu uplatňovanú v správnom súdnictve, pre ktorú nie je možné po uplynutí lehoty na podanie žaloby predmet a rozsah žaloby rozširovať.
3. Proti tomuto uzneseniu podal sťažovateľ kasačnú sťažnosť, v ktorej namietal, že podal správnu žalobu riadne prostredníctvom portálu e-Žaloby na určenom formulári spolu s prílohami vo formáte .asice. Krajský súd potvrdil prijatie podania a pridelil veci spisovú značku. Z tohto podľa názoru sťažovateľa vyplýva, že podal žalobu riadne a včas. Podaním zo 17. mája 2023 doručil opakovane prílohu podania z 15. mája 2023 na základe výzvy a podľa inštrukcií zamestnanca súdu. Toto opakované doručenie potom správny súd použil v neprospech sťažovateľa. Tento postup považuje sťažovateľ za neprípustný a v rozpore s materiálnym právnym štátom. Dôsledkom technickej chyby, ktorá nebola na strane sťažovateľa, bol sťažovateľ vylúčený z prístupu k súdu. Nemôže byť na jeho ťarchu zrejme chybný prenos dát z portálu na určený súd. Poukázal aj na to, že správny súd ďalej konal vo veci, vyzval ho na úhradu poplatku, vyžiadal vyjadrenie oboch strán a rozhodol o návrhu na priznanie odkladného účinku.
4. 1. Najvyšší správny súd napadnutým uznesením kasačnú sťažnosť zamietol. V odôvodnení uviedol, že .asice je prípona súboru pre kontajner ASiC-E (Authentic Signed Container – Electronic), čo je štandardizovaný formát založený na ZIP, ktorý slúži na uchovanie elektronického dokumentu (napr. PDF) a jeho elektronického podpisu (podpisy, časové pečiatky, osvedčovacia
doložka) na jednom mieste. Tento formát zabezpečuje autenticitu a integritu dokumentu. Obsahuje pôvodný dokument, podpis (mandátny certifikát), časovú pečiatku a doložku o zaručenej konverzii (ak išlo o konverziu z listinnej podoby). Tento kontajner uchováva elektronické podpisy a súvisiace údaje spolu s dokumentom, čím vytvára jeden overiteľný celok. Problém vyplýva zo skutočnosti, že do „elektronického kontajnera“ nebol vložený dokument vo formáte, ktorý zákon a vyhláška predpisujú a na ktorého otvorenie v rámci „elektronického kontajnera“ má súd technické vybavenie. Sťažovateľ okrem zrejmých nezrovnalostí v chápaní vzájomného vzťahu .asice ako „kontajnerového obalu“ a dokumentu vo formáte .docx ako časti jeho obsahu inými námietkami nespochybňoval zistenia správneho súdu týkajúce sa formátu elektronického dokumentu. Dôvodil iba tým, že išlo o technickú chybu, resp. chybný prenos dát z portálu na predmetný súd. Takéto tvrdenie nemá žiadne opodstatnenie. S vysvetlením prípustnosti použitia konkrétneho druhu súboru sa dostatočne vysporiadal správny súd v napadnutom uznesení, keď uviedol, že na účely vyhlášky č. 78/2020 Z. z. sa podpísaným elektronickým dokumentom rozumie externe podpísaný elektronický dokument alebo priamo podpísaný elektronický dokument [§ 46 ods. 1 písm. a)] a štandardom prijímania a čítania podpísaných elektronických dokumentov je prijímanie a čítanie priamo podpísaných elektronických dokumentov vo formáte textových súborov Portable Document Format (.pdf) podľa osobitného predpisu vo verzii A-1 (PDF/A-1), A-2 (PDF/A-2) a A-3 (PDF/A- 3) najmä podľa technickej normy [§ 46 ods. 2 písm. a) bod 1]. Používanie iných formátov je v zmysle § 48 ods. 1 písm. b) citovanej vyhlášky možné za podmienky, že sa všetky strany príslušnej komunikácie na tom dohodnú s vedomím možných škôd a nezrovnalostí v ďalšom konaní vyplývajúcich z takéhoto postupu.
4.2. Najvyšší správny súd sa preto stotožnil so záverom správneho súdu, že pokiaľ sťažovateľ podal žalobu prostredníctvom portálu e-Žaloby, pričom kvalifikovaný elektronický podpis pripojil k dokumentu, ktorého formát nie je štandardne používaným pre takýto postup [ani z obsahu stránky obcan.justice.sk/ezaloby nie je možné vyvodiť, že dokument vo formáte Word (.docx) by bolo možné prikladať ako prílohu k elektronickému podaniu, t. j. že by jedna zo strán elektronickej komunikácie akceptovala aj iný formát ako formát .pdf], sťažovateľ nesie zodpovednosť za nepriaznivý dôsledok, ktorým je neakceptovateľnosť takéhoto dokumentu adresátom pre technickú nemožnosť jeho otvorenia, teda zistenia jeho obsahu. V tomto prípade nešlo o technickú chybu, resp. chybný prenos dát z portálu na predmetný súd, ako sa to snažil naznačiť sťažovateľ vo svojej kasačnej sťažnosti, ale došlo k zjavnému pochybeniu na strane sťažovateľa pri výbere formátu dokumentu zasielaného správnemu súdu.
4.3. Keďže elektronický dokument správnej žaloby podľa doručenky prijatý 15. mája 2023 o 18.54 h nebolo možné v podateľni krajského súdu otvoriť a overiť jeho obsah, zamestnankyňa podateľne nad rámec svojich povinností najbližší pracovný deň, t. j. 16. mája 2023, kontaktovala zamestnankyňu advokátskej kancelárie TAX LAW, s. r. o., a oznámila jej vzniknutú situáciu. Zamestnankyňa advokátskej kancelárie uviedla, že žalobu zašlú znova v správnom formáte (úradný záznam č. l. 40), čo sa uskutočnilo (záznam na č. l. 52 súdneho spisu) 17. mája 2023, keď krajský súd prijal žalobu v akceptovateľnom formáte. K tomuto doručeniu však došlo už po uplynutí zákonnej lehoty na podanie žaloby (posledný deň na podanie žaloby pripadol na 15. máj 2023), pričom toto podanie muselo byť vyhodnotené ako oneskorene podané, keďže sťažovateľ podal žalobu (v neakceptovateľnom formáte .docx) v posledný deň lehoty, t. j. 15. mája 2023 o 18.54 h. Je na ťarchu sťažovateľa, že prvý pokus o podanie žaloby uskutočnil až v posledný deň lehoty.
Pokiaľ by doručil opakovane žalobu v správnom formáte .pdf do uplynutia lehoty na jej podanie, samozrejme, by ju súd akceptoval a prejednal. Najvyšší správny súd považoval za správny aj záver, že sporné podanie nie je možné posudzovať ani ako podanie bez autorizácie, pretože úprava § 23 zákona o e-Governmente je vyhradená pre prípady, keď dokument s určitým obsahom bol doručený, chýba autorizácia a jej nedostatok sa odstraňuje opakovaným doručením dokumentu. V prejednávanej veci však nebolo možné overiť, že doplnenie podania realizované 17. mája 2023 bolo obsahovo totožné s prvým podaním, keďže doplniť možno len podanie, ktorého obsah je súdu známy. Opačný výklad by podľa kasačného súdu mohol viesť k zneužitiu tejto možnosti na nezákonné predlžovanie lehôt. Otázku včasnosti podania žaloby ako jednej zo základných podmienok postupu konania je súd povinný skúmať kedykoľvek v priebehu konania, a preto zvlášť v prípade komplikovaných okolností podania žaloby (ako to je aj v prejednávanej veci) nie je vylúčené, že definitívny záver v otázke včasnosti žaloby bude ustálený až po vydaní rozhodnutia o priznaní odkladného účinku správnej žaloby.
5. Sťažovateľ ústavnou sťažnosťou namieta, že svoje elektronické podanie riadne odoslal prostredníctvom štátom prevádzkovaného systému a zákonom predpokladaným spôsobom. Toto podanie bolo súdom prijaté, zaevidované a bola mu pridelená spisová značka. Postup všeobecných súdov považuje sťažovateľ za popretie reality existencie jeho procesného úkonu. Napadnutý rozsudok najvyššieho správneho súdu stojí podľa jeho názoru výlučne na formalistickom výklade technického štandardu, ktorý však nie je pre účastníka právne záväzný. Sťažovateľovi tak bola odňatá súdna ochrana bez vecného preskúmania jeho žaloby a bez možnosti akejkoľvek nápravy. Je ústavne neakceptovateľné, aby technická forma dokumentu mala prednosť pred jeho obsahom. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva a ústavného súdu formalizmus nesmie viesť k odopretiu spravodlivosti, s čím je postup súdov v jeho veci v rozpore. Najvyšší správny súd nevykonal žiaden pokus o otvorenie dokumentu, akceptoval technické a právne nezáväzné tvrdenia správneho súdu a preniesol všetku zodpovednosť na sťažovateľa. V obdobnej veci sťažovateľa najvyšší správny súd uznesením sp. zn. 5Sfk/4/2025 z 18. decembra 2025 (priložené k ústavnej sťažnosti, pozn.) zrušil uznesenie správneho súdu a vec vrátil na ďalšie konanie, pretože zistil, že sporné podanie bolo možné otvoriť bežnými prostriedkami, konštatoval teda, že žaloba bola podaná včas a jej odmietnutie predstavovalo porušenie práva na spravodlivý proces, a preto považuje napadnuté rozhodnutie za prejav svojvôle a extrémneho formalizmu.
6. Ústavný súd sťažnosť sťažovateľa predbežne prerokoval a uznesením č. k. II. ÚS 286/2026-15 zo 6. mája 2026 ju prijal na ďalšie konanie v celom rozsahu.
II. Vyjadrenie najvyššieho správneho súdu a zúčastnenej osoby
II.1. Vyjadrenie najvyššieho správneho súdu:
7. Podpredseda najvyššieho správneho súdu listom sp. zn. KNSS SR/00383/2026 z 22. mája 2026 reagoval na námietky sťažovateľa. Z neho vyplýva, že aj rozhodnutie v súvisiacej veci sp. zn. 5Sfk/4/2025, na ktoré sťažovateľ odkazuje, dokazuje, že sporné podanie (súbor) nebolo možné otvoriť štandardným technickým spôsobom. Je pravdepodobné, že aj v tu preskúmavanej veci bola nemožnosť otvorenia spôsobená nesúladom medzi názvom súboru a jeho skutočným typom. Možno predpokladať, že príčina tejto skutočnosti nespočívala v softvérovej nedokonalosti informačného
systému, ale v tom, že ten je takto nastavený zámerne z dôvodu kybernetickej bezpečnosti (ochrana informačného systému pred MIME typ confusion). Úlohou súdu nie je vykonávať technické pokusy s poškodenými alebo podozrivými súbormi a hľadať také alternatívne spôsoby ich otvorenia, ktoré by súčasne zabezpečili nielen neohrozenie kybernetickej bezpečnosti, ale aj autentickosť samotného dokumentu. Je práve zodpovednosťou právneho zástupcu podať správnu žalobu spôsobom súladným s vyhláškou č. 78/2020 Z. z. Najvyšší správny súd je presvedčený, že dôsledné rešpektovanie postupu doručovania písomností stanoveného právnou úpravou a ich otváranie výlučne spôsobom a technickými prostriedkami na to určenými nie je možné považovať za extrémny formalizmus ani porušenie práv účastníka konania.
II.2. Vyjadrenie zúčastnenej osoby:
8. Zúčastnenou osobou v konaní je žalované Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, ktoré na výzvu ústavného súdu z 13. mája 2026 na prípadné vyjadrenie k ústavnej sťažnosti nereagovalo.
II.3. Replika sťažovateľa:
9. Ústavný súd 3. júna 2026 zaslal stanovisko najvyššieho správneho súdu na vyjadrenie v lehote 10 dní sťažovateľovi. Sťažovateľ svoje oprávnenie vyjadriť sa nevyužil.
10. Ústavný súd vyžiadal od najvyššieho správneho súdu doručenie sporného elektronického podania v stave, v akom bol doručený správnemu súdu. Vykonanou technickou analýzou štruktúry súboru bolo identifikované, že sporný dokument bol pôvodne vytvorený vo formáte PDF (PDF/A- 1), avšak bol nesprávne pomenovaný s príponou textového editora Word (.docx). Aplikácia Microsoft Word preto hlásila chybu integrity, keďže binárny obsah nezodpovedal očakávanej schéme dokumentov Office Open XML. Pre korektné zobrazenie obsahu postačuje zmeniť príponu súboru z .docx na .pdf. Následne je možné dokument bez problémov otvoriť v štandardnom prehliadači PDF formátov (napr. Adobe Acrobat Reader či internetový prehliadač). Po otvorení dokumentu ústavný súd zistil, že ide o správnu žalobu sťažovateľa z 15. mája 2023, ktorou napáda rozhodnutie žalovaného finančného riaditeľstva č. 100722484/2023 zo 6. marca 2023, ktorá obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti správnej žaloby vrátane petitu a skutkovej a právnej argumentácie v rozsahu spolu 19 strán.
11. Ústavný súd podľa § 58 ods. 3 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vec prejednal a rozhodol bez nariadenia ústneho pojednávania, pretože na základe obsahu podaní a vyžiadaných dokumentov dospel k záveru, že od ústneho pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
III. Posúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti
12. Podstatou sťažnosti bola námietka porušenia práva na súdnu ochranu, prístup k súdu a spravodlivý proces napadnutým uznesením najvyššieho správneho súdu z dôvodu, že ide o prejav neprimeraného formalizmu.
13. Ústavný súd pripomína, že prvoradou úlohou všeobecných súdov a zmyslom civilného konania je nachádzanie (hľadanie) hmotného práva a spravodlivé riešenie sporov medzi účastníkmi. S touto požiadavkou sa žalobca obracia na súd s návrhom na začatie konania (žalobou), a to isté od súdu očakáva aj strana žalovaná. Opakom hľadania spravodlivosti býva prepiaty formalizmus, keď súd
vyloží a použije právne predpisy, avšak v rozpore s ich zmyslom a účelom (II. ÚS 50/2019). Pod prehnaným formalizmom sa rozumie interpretácia ustanovenia, pri ktorej striktné trvanie na formálnych stránkach práva neplní žiadnu rozumnú funkciu, ale, naopak, popiera samotný zmysel právnej úpravy (IV. ÚS 19/2012).
14. Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti uprednostňuje materiálne poňatie právneho štátu, ktoré spočíva okrem iného v interpretácii právnych predpisov z hľadiska ich účelu a zmyslu, pričom pri riešení (rozhodovaní) konkrétnych prípadov sa nesmie opomínať, že prijaté riešenie (rozhodnutie) musí byť akceptovateľné aj z hľadiska všeobecne ponímanej spravodlivosti (m. m. IV. ÚS 1/07, IV. ÚS 75/08, I. ÚS 57/07, I. ÚS 82/07, IV. ÚS 182/07). Favorizovanie formálnych požiadaviek vyplývajúcich z noriem bežného zákonodarstva (formálne poňatie právneho štátu) môže totiž v konkrétnych súdnych konaniach (alebo iných právom upravených konaniach pred orgánom verejnej moci) viesť k rozhodnutiam, ktoré budú v zjavnom rozpore s účelom a zmyslom príslušnej právnej úpravy a v konečnom dôsledku môžu v súdnych konaniach spôsobiť porušenie práva na spravodlivý proces. Tieto zásady musí mať na zreteli pri svojej rozhodovacej činnosti nielen ústavný súd, ale aj iné orgány verejnej moci (m. m. IV. ÚS 278/2010).
15. Ústavný súd preskúmaním štruktúry sporného elektronického podania zistil, že technicky a časovo nenáročnou operáciou je možné zistiť jeho obsah, ktorý zároveň zodpovedá požiadavkám na správnu žalobu. Predmetné podanie bolo doručené správnemu súdu v zákonnej lehote na podanie správnej žaloby. Ak v tejto situácii správne súdy odmietli správnu žalobu sťažovateľa z dôvodu nesprávnej prípony súboru, ktorý ale obsahoval vyhláškou predpísaný dokument PDF, ide o príliš formalistické posúdenie, ktoré nesleduje účel a zmysel právnej úpravy elektronických podaní a spôsobuje ústavne neakceptovateľné zamedzenie sťažovateľovi v prístupe k súdnej ochrane v správnom súdnictve. Argumentácia najvyššieho správneho súdu o kybernetickej bezpečnosti uvedená v konaní pred ústavným súdom nebola obsiahnutá v napadnutom uznesení, ktoré ako dôvod uvádza technickú nemožnosť otvorenia súboru, ktorý nespĺňa požiadavky vyhlášky o formáte PDF. Táto argumentácia nebola spôsobilá prevážiť nad potrebou materiálneho prístupu k ochrane práv sťažovateľa.
16. Vychádzajúc z uvedených úvah, dospel ústavný súd k záveru, že v prejednávanej veci došlo k porušeniu práva sťažovateľa na súdnu ochranu (prístup k súdu) a spravodlivý proces v intenzite odôvodňujúcej zásah ústavného súdu (bod 1 výroku nálezu).
17. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.
18. Vzhľadom na to, že napadnuté rozhodnutie porušuje základné práva sťažovateľa, ústavný súd ho zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie a rozhodnutie najvyššiemu správnemu súdu (bod 2 výroku nálezu). V ďalšom konaní bude úlohou najvyššieho správneho súdu opätovne rozhodnúť o kasačnej sťažnosti sťažovateľa s prihliadnutím na obsah správnej žaloby podanej v posledný deň lehoty.
19. Sťažovateľ namietal aj porušenie práva na právnu pomoc podľa čl. 47 ods. 2 ústavy, ktorého porušenie žiadal vysloviť v petite sťažnosti. Ústavná sťažnosť však neobsahuje osobitnú argumentáciu k tomuto článku ústavy a ústavný súd nezistil relevantné dôvody na vyslovenie jeho porušenia, preto v tejto časti ústavnej sťažnosti nevyhovel (bod 3 výroku nálezu).
20. Úspešný sťažovateľ nežiadal nahradiť trovy konania pred ústavným súdom, preto o nich ústavný súd nerozhodoval.
21. Podľa čl. 133 ústavy toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 14. októbra 2026
Peter Molnár
predseda senátu