Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

75Ek/1511/2021

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: SPP - distribúcia, a.s., so sídlom Mlynské nivy 44/b, 825 11 Bratislava, IČO: 35 910 739, práv. zast.: Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Michalská 14, 811 03 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 47 255 706, proti povinnej: A. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. XX/XX, XXX XX D., o vymoženie 282,90 Eur s príslušenstvom, vedenej u súdnej exekútorky: JUDr. Soňa Stodolová, exekútorský úrad so sídlom Kmeťkova 25, 949 01 Nitra, pod sp. zn. 157EX 563/21, o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 25. 08. 2026, takto

r o z h o d o l :

Súd sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 25. 08. 2026 z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 25. 08. 2026 vyššia súdna úradníčka zamietla námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie. Svoje rozhodnutie odôvodnila tým, že súdna exekútorka v priebehu 5 rokov dostatočne zisťovala majetok povinnej vykonaním lustrácií v katastri nehnuteľností, na dopravnom inšpektoráte, v Sociálnej poisťovni a bankách. V roku 2021 vydala exekučný príkaz - prikázaním pohľadávky z účtu v banke. Bezúspešne. Tiež vydala dňa 29. 11. 2021 exekučný príkaz zriadením exekučného záložného práva. Pravidelne oprávneného informovala o exekúcii vypracovaním správ o jej stave. Súdna exekútorka vykonala lustrácie na základe ktorých zistila, že povinná nevlastní zexekvovateľný majetok. K námietke oprávneného prečo nedošlo k predaju nehnuteľnosti vo vlastníctve povinnej vyššia súdna úradníčka uviedla, že sa nestotožňuje s tvrdením exekútorky, že cit. „ k nehnuteľnosti je zriadených niekoľko exekučných záložných práv, avšak v poradí ako prvé v časti ťarchy na liste vlastníctva je zapísané záložné právo zriadené v prospech banky: Československá obchodná banka, a. s., Michalská 18, Bratislava. K predaju takejto nehnuteľnosti by tak súdny exekútor potreboval súhlas prednostného záložného veriteľa - banky. Podstatné je tiež i uviesť pohľadávka oprávneného v exekučnom konaní je i s príslušenstvom vo výške rádovo v stovkách eur (do 600,- EUR ), t. j. výkon exekúcie týmto spôsobom je nielen nehospodárny, ale exekúcia XXXXX XXX/XX je tzv. „drobnou“ exekúciou, kedy predaj takejto nehnuteľnosti môže byť za splnenia podmienok daných Exekučným poriadkom realizovaný len so súhlasom súdu“. Získanie súhlasu záložného veriteľa - banky nemôže byť pre exekútorku neprekonateľnou prekážkou. Podľa výpisu z CRE ku dňu rozhodovania o námietkach oprávneného bolo zistené, že predaj by nebol možný pre limitáciu ustanovenia § 63 ods. 4 Exekučného poriadku. V kontexte oprávneným uvádzaného tvrdenia o nezisťovaní hnuteľného majetku patriaceho osobe povinného vyššia súdna úradníčka uviedla, že táto argumentácia je nedôvodná a rovnako tak i nespôsobilá k založeniu celého radu úvah k exekučnej činnosti súdneho exekútora, keď z obsahu spisového materiálu vyplýva, že poverená súdna exekútorka dostatočne postupovala pri výkone exekúcie. Oprávnenie súdneho exekútora vykonávať exekučnú činnosť a fakticky postihovať majetok patriaci povinnému, je tak výrazne obmedzené výškou vymáhanej povinnosti. Logickým záverom z uvedeného preto je, že úvahy oprávneného o vynakladaní ďalších trov exekúcie pre fyzické zisťovanie majetkovej podstaty vo

vlastníctve povinnej, je prezentovaním takého stavu, ktorý by prakticky viedol k rozsiahlemu výkonu exekučnej činnosti pri peňažných pohľadávkach mimo exekútorského úradu povereného súdneho exekútora, a to v podobe fyzických návštev v mieste bydliska povinnej, či v inom mieste, kde sa povinná čo i len potencionálne zdržiava. Rovnako je potom nelogické, aby súdna exekútorka pri zohľadnení početných negatívnych záznamov z lustrácií, absolvovala služobnú cestu na adresu osoby povinnej v záujme vyhotovenia súpisu hnuteľného majetku, keď uvedený procesný postup by výrazným spôsobom, pritom neadresne, ovplyvňoval výšku vynaložených trov (nákladov) pre vedenie exekúcie, a to za stavu, kedy by súdna exekútorka ani len nemohla predpokladať skutočnú existenciu exekvovateľného majetku. Exekúcia začala dňa 27. 05. 2021, doručením poverenia na vykonanie exekúcie súdnej exekútorke. Upovedomenie o zastavení exekúcie bolo vydané dňa 08. 06. 2026, teda po uplynutí lehoty piatich rokov od začatia exekúcie. Súd mal preukázané, že súdna exekútorka postupovala správne, keď vydala upovedomenie o zastavení exekúcie z dôvodu, že pri exekúcii vedenej na majetok fyzickej osoby (povinnej) sa do piatich rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora v zmysle § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku.

2. Proti uzneseniu vyššej súdnej úradníčky doručil oprávnený tunajšiemu súdu v zákonom stanovenej lehote sťažnosť, ktorú odôvodnil tým, že s odôvodnením napadnutého uznesenia v celom rozsahu nesúhlasí. Podstata nesprávnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie spočíva podľa oprávneného najmä v nesprávnom posúdení zistení súdneho exekútora ohľadom majetku povinného. Exekučný súd má v konaní o námietkach posúdiť, či boli splnené podmienky o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, pre zastavenie exekúcie súdnym exekútorom, v zmysle ustanovenia o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov. Z uvedených správ o majetku povinného rovnako nevyplýva, či sa povinný vôbec dozvedel o začatí a prebiehajúcom exekučnom konaní voči nemu, resp. o jeho povinnosti plniť nejaký nárok voči oprávnenému. Podstatnou úlohou súdneho exekútora je vykonať také úkony voči povinného, alebo voči jeho majetku, ktoré by viedli k čo najrýchlejšiemu a čo najefektívnejšiemu vymoženiu nároku oprávneného. Z dostupných podkladov si súdny exekútor túto úlohu nesplnil a to zrejme len z dôvodu hospodárnosti konania. Nakoľko zisťovanie majetku povinného formou automatického elektronického zisťovania, ktoré sú dostupné prostriedkami elektronickej komunikácie, z prostredia exekútorského úradu boli negatívne, tak jedinou možnosťou na vymoženie uplatneného nároku je výkon exekúcie zaistením peňažnej hotovosti u povinného, alebo súpisom a predajom hnuteľných vecí v mieste bydliska povinného. Tieto úkony súdny exekútor neurobil. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia nie je zrejmé, prečo sa tunajší súd pri posudzovaní námietok oprávneného voči upovedomeniu o zastavení exekúcie odklonil od zaužívanej vyššie uvedenej rozhodovacej praxe, v ktorej tunajší súd v prípadoch s rovnakým skutkovým základom rozhodol, že nemajetnosť povinného neodôvodňuje len samotné vykonanie lustrácii v registroch dostupných súdnemu exekútorovi s negatívnym výsledkom. Vzhľadom na vyššie uvedené oprávnený má za to, že podaným námietkam voči upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve je potrebné v celom rozsahu vyhovieť a to aj s poukazom na to, že súdny exekútor nevykonal všetky jemu dostupné prostriedky na zistenie a speňaženie majetku povinného.

3. Súdna exekútorka vo vyjadrení k podanej sťažnosti uviedla, že povinná nie je vlastníkom žiadneho motorového vozidla. Povinná nemá účet v banke, na ktorom by prebiehal platobný styk ( blokácia účtu povinnej v ČSPB, a.s. je roky neefektívna). Povinná nie je vedená v evidencii Sociálnej poisťovne, ústredie ako zamestnanec, dohodár, poberateľ dávky alebo SZČO. Povinná bola evidovaná ako SZČO od 14. 06. 2016 - 31. 08. 2016. Od uvedeného obdobia evidenciou Sociálnej poisťovne neprechádza. Z lustrácie poistných vzťahov na portáli Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou vyplýva, že povinná ukončila poistný vzťah v zdravotnej poisťovni na území SR k 30. 09. 2016 a to z dôvodu, že slovenský zamestnanec alebo SZČO vykonáva prácu mimo územia SR – v krajinách EÚ. Súdny exekútor zisťoval i skutočnosť, či povinná nemá nárok na výplatu daňového preplatku, či bonusu, avšak finančné riaditeľstvo SR, Daňový úrad oznámil súdnemu exekútorovi, že táto lustrácia je negatívna. Z uvedeného vyplýva, že je viac ako pravdepodobné, že povinná s v mieste svojho bydliska na adrese C. XX/XX D. – E. dlhodobo nezdržiava a pravdepodobne sa zdržiava mimo územia SR. Súdny exekútor ďalej k vyjadreniu oprávneného, že aj povinná musí mať nejaký príjem, z ktorého uspokojuje svoje životné potreby, od neoficiálnych zamestnávateľov a je jej vyplácaný v hotovosti uvádza, že vzhľadom na skutočnosť, že povinná sa nezdržiava v mieste svojho bydliska, nepreberá tam poštu, neprechádza lustráciou zdravotných poisťovni, ako poistenec zdravotného poistenia na Slovensku,

je viac ako pravdepodobné, že sa na území SR vôbec nezdržiava. Jediným zisteným majetkom je nehnuteľnosť, rodinný dom, ktorý má vo vlastníctve povinná, zapísaný na LV č. XXX, k.ú. E., okres: Nitra. K nehnuteľnosti je zriadených niekoľko exekučných záložných práv, avšak v poradí ako prvé v časti ťarchy na liste vlastníctva je zapísané záložné právo zriadené v prospech banky: Československá obchodná banka, a.s., Michalská 18, Bratislava. K predaju takejto nehnuteľnosti by tak súdny exekútor potreboval súhlas prednostného záložného veriteľa – banky. Podstatné je tiež i uviesť pohľadávka oprávneného v exekučnom konaní je i s príslušenstvom vo výške rádovo v stovkách eur ( do 600,- EUR ), t.j. výkon exekúcie týmto spôsobom je nielen nehospodárny, ale exekúcia 157EX 563/21 je tzv. „drobnou“ exekúciou, kedy predaj takejto nehnuteľnosti môže byť za splnenia podmienok daných Exekučným poriadkom realizovaný len so súhlasom súdu. Povinný v exekučnom konaní sa od začiatku vedenia exekúcie vyhýba doručeniu zásielok, resp. sa v mieste svojho trvalého bydliska na adrese: E., C. XX/XX dlhodobo nezdržiava. Zásielky doručované v exekučnom konaní sa vracajú s vyznačeným adresát neznámy. Povinný nepreberá zásielky doručované súdnym exekútorom v exekučnom konaní na mieste trvalého pobytu, ani iného známeho pobytu, upovedomenie o začatí exekúcie mu bolo vo všetkých konaniach doručené cestou zverejnenia v obchodnom vestníku v súlade s ust. §61b Exekučného poriadku a to v č. 181/2021. Súdna exekútorka na podporu svojich tvrdení vykonala dňa 02. 10. 2026 osobnú návštevu v mieste bydliska povinnej a to na adrese C. XX/XX, D. – E.. Na uvedenej adrese sa nachádza starší rodinný dom, ktorý bol označený popisným číslom, avšak pri schránke nebol označený menom. Okolie nehnuteľnosti je zanedbané, zarastené, vidno, že do nehnuteľnosti sa dlhodobo nevchádza motorovým vozidlom, brána zjavne nebola otvorená celé mesiace. Vyťažením susedov bolo zistené, že povinná sa v mieste svojho bydliska dlhodobo nezdržiava už roky, podľa ich vyjadrenia býva vo Švajčiarsku na bližšie neuvedenej adrese, na miesto trvalého pobytu sa vracia nepravidelne, raz za niekoľko rokov. Iná osoba v nehnuteľnosti vraj nebýva.

4. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku, sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

5. Podľa Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

6. Podľa a , proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

7. Podľa , o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

8. Podľa , ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

9. Podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ak pri exekúcii vedenej na majetok fyzickej osoby sa do piatich rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora.

10. Súd prvej inštancie ( Exekučného poriadku), po zistení, že sťažnosť bola podaná včas ( ), oprávnenou osobou - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie vydané ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná ( a ), po skonštatovaní, že sťažnosť má zákonom predpísané náležitosti ( , ), preskúmal napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi sťažnosti a postupom bez nariadenia pojednávania ( Exekučného poriadku) dospel k záveru, že sťažnosť nebola podaná dôvodne, a preto ju zamietol.

11. V tomto smere treba konštatovať, že vyššia súdna úradníčka dostatočne a správne zistila skutkový stav veci a z takto zisteného skutkového stavu urobila aj správny právny záver a svoje rozhodnutie dostatočne a presvedčivo odôvodnila, pričom sa vysporiadala so všetkými pre rozhodnutie vo veci relevantnými skutočnosťami. Napadnuté uznesenie tak súd prvej inštancie považuje za v celom rozsahu vecne správne, v súvislosti s čím zároveň poukazuje na znenie ustanovenia § 202 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť

proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí. Podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR , , a podobne). Skutočnosť, že súd nerozhodol podľa predstáv a očakávaní sťažovateľa, nemožno považovať za porušenie či nerešpektovanie jeho práv.

12. Na podporu správnosti rozhodnutia vyššej súdnej úradníčky súd prvej inštancie len skutočne nad rámec dopĺňa, že po oboznámení sa s obsahom správ, ktoré do spisu doložila súdna exekútorka, musí aj súd prvej inštancie konštatovať, že nezistil žiadne dôvody, ktoré by odôvodňovali zrušenie upovedomenia o zastavení exekúcie. V prvom rade možno pripomenúť, že dôvodom pre zastavenie exekúcie podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku je nezistenie majetku, ktorý je možné zexekvovať v predmetnom exekučnom konaní, t.j. relatívna nemajetnosť, a nie neexistencia akéhokoľvek majetku povinného, teda absolútna nemajetnosť. V konkrétnom exekučnom konaní sa tak môže stať, že napriek tomu, že povinná disponuje majetkom podliehajúcim exekúcii, pôjde o majetok, ktorý v predmetnom exekučnom konaní nie je možné zexekvovať. V prípade, ak súdny exekútor po uplynutí doby 5 rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku dospeje k záveru o tom, že u povinného nebol zistený majetok, ktorý by mohol byť postihnutý exekúciou, nemá inú možnosť ako vydať upovedomenie o zastavení exekúcie. Možno ešte doplniť, že spôsob, ktorým sa vykoná exekúcia, určuje práve súdny exekútor, a to na základe preskúmania majetkových pomerov povinného. Objektívne zhodnotenie majetkových pomerov povinného, podloženie zistených skutočností písomnými dôkazmi a vyvodenie záveru o možnosti či nemožnosti vykonania exekúcie v závislosti od majetkových pomerov povinného, patrí do kompetencie súdneho exekútora. Súdny exekútor je pri tom povinný vykonávať túto činnosť podľa Exekučného poriadku s odbornou starostlivosťou, s využitím všetkých svojich skúseností a odborných vedomostí. Výkon exekučnej činnosti spadá do kompetencie súdneho exekútora. Spôsob vykonania exekúcie určí exekútor tak, aby bol primeraný vymáhanej povinnosti a aby hodnota zabezpečeného majetku povinného zodpovedala hodnote vymáhanej povinnosti. Exekučný súd nie je subjektom oprávneným na skúmanie majetkových pomerov povinného, ktorého skúmanie má prebehnúť pred súdnym exekútorom. S poukazom na vyššie uvedené bolo teda v predmetnej exekúcii úlohou súdnej exekútorky, aby vykonanou lustráciou zistila majetkové pomery povinnej a zvolila taký spôsob uspokojenia vymáhanej povinnosti, aby bol k nej primeraný. Pokiaľ súdna exekútorka v rámci zisťovania majetkových pomerov povinnej nezistila žiadny exekvovateľný majetok a od začatia exekúcie uplynulo 5 rokov, bola povinná postupovať v zmysle § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku a vydať upovedomenie o zastavení exekúcie.

13. Vychádzajúc z vyššie uvedeného tak súd prvej inštancie nemôže s argumentáciou oprávneného súhlasiť. Ďalšie vedenie exekúcie nemôže byť založené len na pravdepodobnej existencii majetku povinnej resp. na tom, že súdna exekútorka podľa oprávneného nevykonala všetky jej dostupné možnosti vykonania exekúcie. V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že súdna exekútorka nie je povinná vykonať fyzické zisťovanie v mieste bydliska povinnej. Tento spôsob vykonania exekúcie zvolí len v prípade, ak predpokladá, že v mieste bydliska povinnej sa budú nachádzať hnuteľné veci vyššej hodnoty. Bolo by totiž v rozpore s princípom hospodárnosti, účelnosti a efektívnosti, ak by miestne zisťovanie vykonávala vždy a spisovala by aj také hnuteľné veci, ktorých predajom by neuspokojila ani len trovy exekúcie. Nie každý televízny prijímač, počítač, mobilný telefón či iné hnuteľné veci sú totiž predajné tak, ako sa zrejme domnieva oprávnený. Tu totiž nemožno ignorovať ekonomickú realitu života fyzických osôb v Slovenskej republike a predstavu oprávneného o nutnosti vykonania mobiliárnej exekúcie možno označiť za iluzórnu. Treba tiež doplniť, že vedomosť o majetkových pomeroch povinnej súdna exekútorka v súčasnej dobe môže získať nielen fyzickým zisťovaním, ale aj prostredníctvom internetu či sociálnych sietí. Súdna exekútorka si tak vie urobiť predstavu o majetkových, príjmových a sociálnych pomeroch povinnej aj bez zisťovania v mieste bydliska povinnej, pričom pri kreovaní tohto úsudku vychádza aj zo svojich dlhoročných skúseností. Následne, exekučný súd sa na tento úsudok súdnej exekútorky spolieha, keďže ako už súd uviedol vyššie, súdny exekútor je odborne spôsobilou osobou a do jeho činnosti súd zasiahne len v prípade vážnych zistení a nezrovnalostí, ktoré sú založené na objektívnych skutočnostiach. Z vykonaných lustrácií v predmetnej exekúcii však

jednoznačne vyplýva, že povinná nedisponuje žiadnym príjmom a hoci disponuje nehnuteľnosťou, túto pre obmedzenie podľa § 63 ods. 3 Exekučného poriadku nemožno v exekúcii speňažiť. Domnienka oprávneného, že by sa v mieste bydliska povinnej mohli nachádzať hodnotné hnuteľné veci, tak nie je podložená žiadnymi konkrétnymi skutočnosťami, pričom v okolnostiach prejednávanej veci súd prvej inštancie napokon ešte poukazuje na to, že súdna exekútorka dňa 02. 10. 2026 vykonala zisťovanie v mieste bydliska povinnej, v rámci ktorého nebolo zistené, že by povinná vlastnila hnuteľné veci, ktoré by mohli podliehať exekúcií a bolo by ich možné ľahko speňažiť. Uvedené tak len zdôrazňuje správnosť záveru o nemajetnosti povinnej.

14. Ešte k poukazu oprávneného na rozhodnutia exekučného súdu v iných konaniach musí sťažnostný súd doplniť, že pri svojom rozhodovaní sú všeobecné súdy povinné v zmysle postupovať podľa ustálenej judikatúry najvyšších súdnych autorít, pričom nie každé jednotlivé rozhodnutie najvyššej súdne autority (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR) je možné považovať za ustálenú judikatúru. Za ustálenú judikatúru možno považovať len také rozhodnutia, ktoré najvyššie súdne autority publikovali a tým vyhlásili, že sa vo svojej rozhodovacej praxi budú nimi riadiť. V zmysle uvedeného tak oprávneným uvedené rozhodnutia nepredstavujú ustálenú rozhodovaciu prax a tento sťažnostný súd nie je postupom v inom exekučnom konaní viazaný. Zároveň, treba uviesť, že citované rozhodnutia sú rozhodnutiami vyšších súdnych úradníkov, ktoré neprešli sudcovskou kontrolou a sú založené na skutkových okolnostiach tej-ktorej exekučnej veci, ktoré môžu byť odlišné od skutkových okolností v predmetnej exekúcii, a teda závery tam prijaté nemožno paušálne aplikovať vo všetkých exekučných veciach vedených v prospech oprávneného.

15. Súd prvej inštancie má jednoznačne za to, že pokračovať v exekúcii má význam len pri existencii reálneho majetku, ktorý možno reálne speňažiť a za súčasného splnenia podmienky, že výťažok z tohto speňaženia postačí aspoň na trovy exekúcie. V opačnom prípade je nutné konštatovať, že hoci povinná môže vlastniť (resp. vlastnila) nejaký majetok, za stavu, že tento majetok je nespeňažiteľný alebo speňažiteľný len za veľmi malú hodnotu, alebo ho nemožno v zmysle Exekučného poriadku postihnúť, treba nevyhnutne dospieť k záveru o nemajetnosti povinnej. Napokon, treba opätovne zdôrazniť, že súdna exekútorka nemá pri postupe podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku na výber, ale naopak je povinná vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, ak sú splnené zákonom normované podmienky. Vydanie upovedomenia teda nespočíva na jej vôli. Veď aj pre súdnu exekútorku by bolo výhodnejšie, pokiaľ by povinná nejaký majetok mala, tento majetok speňažiť, pretože z tohto výťažku jej vzniká nárok aj na odmenu vo výške 20 % z vymoženého, pričom pri zastavení exekúcie má nárok len na náhradu paušálnych výdavkov vo výške 60,-Eur (+ DPH), ktorá náhrada v zásade nepokryje v celom rozsahu skutočné náklady súdnej exekútorky, ktoré mu vznikajú v súvislosti s vedením exekúcie. Súdny exekútor, ani súd, nie je garantom existencie majetku povinnej osoby a súčasťou práva na súdnu ochranu nie je aj právo na skutočné, reálne vymoženie pohľadávky. Pokiaľ povinná nedisponuje zodpovedajúcim majetkom umožňujúcim vymoženie pohľadávky, súdna exekútorka, ani súd za uvedený objektívny stav zodpovednosť nenesú.

16. Na základe zisteného skutkového stavu v predmetnej veci tak možno konštatovať, že súdna exekútorka pred vydaním upovedomenia o zastavení exekúcie majetkové pomery povinnej dostatočne preskúmala a rovnako neopomenula vykonať lustrácie v dostupných registroch. Keďže v čase vydania upovedomenia o zastavení exekúcie všetky skutkové zistenia indikovali neexekvovateľnosť majetku povinnej, vydané upovedomenie nemožno považovať za predčasné, ale naopak za vydané plne v súlade s Exekučným poriadkom.

17. Súd prvej inštancie preto sťažnosť oprávneného proti uzneseniu vyššej súdnej úradníčky ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol, keď napadnuté uznesenie ako aj nadväzujúce upovedomenie o zastavení exekúcie vyhodnotil ako vecne správne a vydané v súlade so zákonom.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné ( ). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné ( Exekučného poriadku).