Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_75Ek-1511-2021.pdf
PDF · 113.35 KB
No categories available
75Ek/1511/2021
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného SPP - distribúcia, a. s., so sídlom Plátennícka 19013/2, Bratislava-Ružinov, IČO: 35 910 739, zast. Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Michalská 14, Bratislava, IČO: 47255706, proti povinnej A. B., nar: 17. 6. 1968, bytom C. XX/XX, D., E., o vymoženie 282,90 eura s prísl. a trov exekúcie, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Soňou Stodolovou, so sídlom exekútorského úradu Nitra, sp. zn. XXXXX XXX/XXXX, o námietkach oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie, takto
r o z h o d o l :
Námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie z a m i e t a.
o d ô v o d n e n i e :
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 30. 4. 2021 domáhal vymoženia 282,90 eura s prísl. a trov exekúcie na základe vykonateľného exekučného titulu – rozhodnutia Okresného súdu Nitra, sp. zn. XXXX/XX/XXXX zo dňa 27. 10. 2020 16.02.2018 (ďalej „exekučný titul“).
2. Poverením zo dňa 27. 5. 2021 súd poveril vykonaním exekúcie súdnu exekútorku JUDr. Soňu Stodolovú, so sídlom Exekútorského úradu Nitra.
3. Súdna exekútorka vydala dňa 8. 6. 2026 upovedomenie o zastavení exekúcie podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku a zároveň vyzvala oprávneného na zaplatenie náhrady výdavkov súdneho exekútora vo výške 73,80 eura. Exekúcia bola súdnym exekútorom zastavená z dôvodu, že pri exekúcii vedenej na majetok fyzickej osoby (povinného) sa do piatich rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora.
4. Dňa 29. 6. 2026 boli súdu doručené včas podané námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov exekútora zo dňa 8. 6. 2026 v ktorých oprávnený uviedol, že rozhodnutie vychádza nesprávnych/neúplných zistení súdneho exekútora ohľadom majetku povinného a zastavenie exekučného konania neúčelné. Z oznámení – správ o majetku povinného, vydaných v zmysle ustanovenia § 59 ods. 3 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) vyplýva, že súdny exekútor vykonal zisťovanie majetku povinného len formou automatického elektronického zisťovania podľa údajov, ktoré sú dostupné prostriedkami elektronickej komunikácie, z prostredia svojho Exekútorského úradu. Tieto zistenia nemôžu nijakým spôsobom potvrdzovať úplné majetkové pomery povinného. Z uvedených správ o majetku povinného rovnako nevyplýva, či sa povinný vôbec dozvedel o začatí a prebiehajúcom exekučnom konaní voči nemu, resp. o jeho povinnosti plniť nejaký nárok voči oprávnenému. Podstatnou úlohou súdneho exekútora je vykonať také úkony voči povinného, alebo voči jeho majetku, ktoré by viedli k čo najrýchlejšiemu a čo najefektívnejšiemu vymoženiu nároku oprávneného. Z dostupných podkladov si súdny exekútor túto úlohu nesplnil a to zrejme len z dôvodu hospodárnosti konania. Nakoľko zisťovanie majetku povinného formou automatického elektronického zisťovania, ktoré sú dostupné
prostriedkami elektronickej komunikácie, z prostredia exekútorského úradu boli negatívne, tak jedinou možnosťou na vymoženie uplatneného nároku je výkon exekúcie zaistením peňažnej hotovosti u povinného, alebo súpisom a predajom hnuteľných vecí v mieste bydliska povinného. Tieto úkony súdny exekútor neurobil. Súdny exekútor disponuje neporovnateľne silnejšími zákonnými kompetenciami na vymoženie pohľadávok ako iné subjekty, ako napr. oprávnený. Zároveň súdny exekútor je pod stálou kontrolou súdu a prevádzkuje svoju činnosť na svoje vlastné náklady. Oprávnený má za to, že je spravodlivé, aby v právnom štáte oprávnený, ktorému bol nárok priznaný právoplatným exekučným titulom mohol očakávať riadne a dôkladné vykonávanie exekúcie bez toho aby sám musel kontrolovať a dohliadať na činnosť exekútorov, ktorí majú na výkon exekúcie monopol, exekučné veci sú im náhodne prideľované a sú štátom poverené ako osobitne odborne spôsobilé a zmocnené osoby. Tiež sa nemá stať pravidlom spôsob vykonávanie exekúcie formálnym spôsobom v rámci ktorého exekútor iba od stola dožiada orgány a inštitúcie a pri negatívnom výsledku zastaví exekúcie a inkasuje náhrady podľa vyhlášky. Ak si exekútori presadili u zákonodarcu náhodné prideľovanie exekúcií, majú zabezpečiť, aby kvalita výkonu exekučnej činnosti u všetkých zodpovedala kvalite jej výkonu u tých exekútorských úradov ktorých si do zavedenia náhodného prideľovania oprávnení na vedenie exekučného konania vyberali. V podmienkach všeobecne známej nízkej vymožiteľnosti práva v Slovenskej republiky by mali byť súdny exekútori tí poslední ktorí „od stola“ prístupom ešte znižujú možnosti veriteľov domôcť sa svojho práva. Nie je pravdou, že by im Exekučný poriadok nedával dostatok možností alebo im bránil v dôslednom výkone exekučnej činnosti neprimeraným dôrazom na práva povinných. Náhodné prideľovanie exekúcií sa zaviedlo aj z dôvodu lepšej dostupnosti a skrátenie vzdialenosti medzi súdnym exekútorom a povinným. Týmto došlo aj zníženiu nákladov spojených s vedeným exekúcie a lepšej komunikácií medzi súdnym exekútorom a povinným. To, že podľa § 59 odsek 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, súdny exekútor prednostne zisťuje existenciu majetku povinného podľa údajov v registroch, ktoré sú dostupné prostriedkami elektronickej komunikácie, neznamená, že súdny exekútor vykoná IBA zisťovania dostupné prostriedkami elektronickej komunikácie. To zvlášť pri výške vymáhanej pohľadávky do 2.000,- EUR a zjavnej majetkovej situácie povinného pri ktorom nemožno očakávať vlastníctvo nehnuteľností, pohľadávok, obchodných podielov, hodnotnejších vozidiel a pod.. Ten istý následok vyplýva aj z § 2 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 68/2017 Z. z. ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov a teda, že poradie zisťovania majetku osobami povinnými poskytnúť exekútorovi súčinnosť nemá vplyv na povinnosť exekútora zisťovať aj iný majetok povinného, inými spôsobmi, ak je to v záujme vymoženia pohľadávky oprávneného a primeraného postihnutia majetku povinného. Podľa odbornej literatúry: Exekútor po prijatí poverenia na vykonanie exekúcie zisťuje majetok povinného v potrebnom rozsahu, a to viacerými spôsobmi (lustrácie, osobné zisťovanie, súčinnosť tretích osôb, súčinnosť povinného, vyhlásenie povinného o svojom majetku). Výsledky zisťovania zaznamená v zozname majetku povinného (bližšie pozri § 39). (Števček, M., Kotrecová, A., Tomašovič, M., Molnár, P. a kol. Exekučný poriadok. Komentár. 3. vydanie. Praha : C. H. Beck, 2018, s. 380)Súdnemu exekútorovi, ale aj Okresnému súdu Banská Bystrica, pracovisko exekučného konania by malo byť z vlastnej činnosti známa skutočnosť, že Okresný súd Banská Bystrica, pracovisko exekučného konania pri prípadoch s obdobným skutkovým základom neodôvodňuje nemajetnosť povinného len samotné vykonanie lustrácii v registroch dostupných súdnemu exekútorovi s negatívnym výsledkom, ale aj ďalšie úkony súdneho exekútora. Oprávnenému namieta, prečo počas exekučného konania nedošlo k vykonaniu exekúcie predajom nehnuteľností, ktorých povinný je vlastníkom/spoluvlastníkom. Oprávnený ďalej namieta, že počas exekučného konania nedošlo k vykonaniu exekúcie súpisom a následným predajom hnuteľných vecí, ktorých povinný je vlastníkom/spoluvlastníkom. Oprávnený nepredpokladá, že povinný naozaj nevlastní žiaden hnuteľný majetok, ktorý sa v nehnuteľnostiach, kde žije resp. v jeho domácnosti nachádza. V prípade povinného ktorý je fyzickou osobou však možno predpokladať, že takáto osoba, ktorá musí zabezpečiť svoje životné potreby, musí disponovať nejakým príjmom a to možno aj mimo oficiálnych príjmov od zamestnávateľov, vyplácaných povinnému v hotovosti, a spravidla aj má hnuteľný majetok vo svojom obydlí nevylúčený z exekúcie v zmysle ustanovenia § 115 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), resp. podliehajúci exekúcii. Následne, všetok majetok nepatriaci do taxatívneho výpočtu vecí uvedených v ustanovení § 115 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), má byť exekútorom zistený, spísaný a speňažený. To má o to väčší význam pri relatívne menších pohľadávkach pri ktorých je exekúcia predajom hodnotnejších vecí neprípustná alebo neprimeraná tak, aby boli rešpektované práva
aj povinného za súčasného uspokojenia vymáhaného nároku oprávneného, ktorý mal povinný splniť spravidla dávno pred začatím exekúcie. Z predložených správ o majetku povinného nijakým spôsobom nevyplýva, že súdny exekútor za účelom zistenia majetku povinného: • vykonal osobné zisťovania peňažnej hotovosti a hnuteľného majetku povinného na adrese trvalého pobytu povinného (táto zrejme nie je prázdna); • požiadal o súčinnosť tretie osoby, a to vlastníka nehnuteľnosti, kde má povinný evidovaný trvalý pobyt, na základe akého zmluvného vzťahu užíva danú nehnuteľnosť; • požiadal o súčinnosť prípadne tretie osoby žijúce v spoločnej domácnosti s povinným; • požiadal o súčinnosť prípadne tretie osoby, a to obec, v ktorej má povinný evidovaný trvalý pobyt; • požiadal o súčinnosť tretie osoby, a to o odpoveď od prípadných zamestnávateľov povinného; • vykonal osobné zisťovania peňažnej hotovosti a hnuteľného majetku povinného v sídle prípadného zamestnávateľa povinného; • požiadal o súčinnosť tretie osoby, a to banku Revolut Bank UAB so sídlom na adrese F. G. XXX, H., XXXXX, I. J., registračné číslo 304580906, kód FI 70700 • vykonal ďalšie úkony za účelom zistenia majetku povinného, ktoré umožňujú ustanovenia zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov. Oprávnený žiada, aby súdny exekútor vo vyjadrení k podaným námietkam uviedol, odôvodnil a preukázal, prečo uvedené navrhované úkony, za účelom zistenia majetku povinného nevykonal. Zároveň je zrejmé, že povinný uspokojuje svoje životné potreby. Zákonným predpokladom na postup podľa § 61n ods. 1 písm. d) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) je vykonanie takého zisťovania majetkových pomerov povinného, na základe ktorého možno nepochybne vysloviť záver o tom, že sa nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy povinného, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora. Oprávnený má za to, že súdny exekútor v dostatočnom rozsahu nepreukázal splnenie zákonných podmienok ustanovenia § 61n ods. 1 písm. d) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), aby bolo toto exekučné konania z dôvodu, že pri exekúcii na majetok povinného sa do 5 rokov nepodarilo zistiť majetok. Prípadné zamietnutie námietok proti napadnutému upovedomeniu a právoplatné zastavenie exekúcie podľa § 61n ods. 1 písm. d) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) bez dostatočného zistenia aktuálnych majetkových pomerov povinného by bolo predčasné a nezákonné. Oprávnený tiež považuje zastavenie tohto exekučného konania za neúčelné, nakoľko síce uplynula „doba bezúspešnosti“ konania (t. j. v stanovenej lehote 5 rokov nebol zistený nový majetok ani dosiahnutý výťažok), ale v blízkej dobe môže (na základe predchádzajúceho zistenia a zablokovania majetku) dochádzať k uspokojeniu predmetnej pohľadávky, pretože pohľadávka oprávneného získa poradie uspokojovanej pohľadávky (najmä po vykonaní zistení, ktoré uvádza oprávnený vyššie, alebo aj zrážkami zo mzdy, účtu v banke atď.) a naopak, uspokojenie pohľadávky oprávneného bude pravdepodobne bezúspešné práve v prípade zastavenia exekúcie a nutnosti iniciovania nového exekučného konania. Je úlohou aj Okresného súdu Banská Bystrica – pracovisko upomínacieho a exekučného konania v konkrétnom prípade posúdiť, či sú, alebo nie sú splnené zákonné podmienky na postup podľa § 61n ods. 1 písm. d) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), nakoľko z prípadnej aktuálnej nemajetnosti povinného nemožno vyvodzovať záver o tom, že ani v budúcnosti nemožno očakávať takú zmenu majetkových pomerov povinného, ktorá by umožňovala úspešný výkon exekúcie. Nemenej dôležitou skutočnosťou je aj zohľadnenie oprávnených záujmov oprávneného, lebo v prípadne zastavenie exekúcie sa môže zhoršiť jeho postavenie vo vzťahu k povinnému, napr. strata poradia pohľadávky pri určitých spôsoboch výkonu exekúcie v prípade vedenia viacerých exekúcii voči povinnému alebo premlčanie prejudikovaného nároku. Taktiež oprávnený má za to, vzhľadom na vek povinného, že majetkové pomery povinného nie sú také, resp. nebudú také, že by exekúciu bolo možné a nutné zastaviť. Preto žiadal námietkam vyhovieť.
5. Súdna exekútorka k námietkam oprávneného uviedla, že v priebehu exekučného konania vykonala po doručení poverenia na vykonanie exekúcie a následne v ďalšom priebehu exekučného konania šetrenia o majetku povinného, a to elektronickými prostriedkami na Okresnom dopravnom inšpektoráte, v evidencii katastra nehnuteľností, v elektronickom systéme bánk, v evidencii Sociálnej poisťovne, ústredie, na Finančnom riaditeľstve SR. Povinná nie je vlastníkom žiadneho motorového vozidla, nemá účet v banke, na ktorom by prebiehal platobný styk ( blokácia účtu povinnej v ČSOB, G. je roky neefektívna). Povinná nie je vedená v evidencii Sociálnej poisťovne, ústredie ako zamestnanec, dohodár, poberateľ dávky alebo SZČO. Bola evidovaná ako SZČO od 14.06.2016-31.08.2016. Od uvedeného obdobia evidenciou Sociálnej poisťovne neprechádza. Z lustrácie poistných vzťahov na portáli Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou vyplýva, že povinná ukončila poistný vzťah v zdravotnej poisťovni na území SR k 30.09.2016 a to z dôvodu, že slovenský zamestnanec alebo SZČO vykonáva prácu mimo územia SR – v krajinách EÚ. Súdny exekútor zisťoval i skutočnosť,
či povinná nemá nárok na výplatu daňového preplatku, či bonusu, avšak finančné riaditeľstvo SR, Daňový úrad oznámil súdnemu exekútorovi, že táto lustrácia je negatívna. Jediným zisteným majetkom je nehnuteľnosť, rodinný dom, ktorý má vo vlastníctve povinná, zapísaný na LV č. XXX, k.ú. D., okres: Nitra. K nehnuteľnosti je zriadených niekoľko exekučných záložných práv, avšak v poradí ako prvé v časti ťarchy na liste vlastníctva je zapísané záložné právo zriadené v prospech banky: Československá obchodná banka, a.s., Michalská 18, Bratislava. K predaju takejto nehnuteľnosti by tak súdny exekútor potreboval súhlas prednostného záložného veriteľa – banky. Podstatné je tiež i uviesť pohľadávka oprávneného v exekučnom konaní je i s príslušenstvom vo výške rádovo v stovkách eur ( do 600,- EUR ), t. j. výkon exekúcie týmto spôsobom je nielen nehospodárny, ale exekúcia XXXXX XXX/XX je tzv. „drobnou“ exekúciou, kedy predaj takejto nehnuteľnosti môže byť za splnenia podmienok daných Exekučným poriadkom realizovaný len so súhlasom súdu. Povinný v exekučnom konaní sa od začiatku vedenia exekúcie vyhýba doručeniu zásielok, resp. sa v mieste svojho trvalého bydliska na adrese: D., C. XX/XX dlhodobo nezdržiava. Zásielky doručované v exekučnom konaní sa vracajú s vyznačeným adresát neznámy. Povinný nepreberá zásielky doručované súdnym exekútorom v exekučnom konaní na mieste trvalého pobytu, ani iného známeho pobytu, upovedomenie o začatí exekúcie mu bolo vo všetkých konaniach doručené cestou zverejnenia v obchodnom vestníku v súlade s ust. §61b Exekučného poriadku a to v č. 181/2021. K pripomienke uloženia donucovacieho opatrenia povinnému súdny exekútor uvádza, že povinnému v exekučnom konaní je prvotne možné uložiť donucovacie opatrenie nepeňažného charakteru, pričom uvádza, že vykonal lustráciu, či je povinný držiteľom vodičského oprávnenia. Tu treba uviesť, že povinný bol jeho držiteľom, avšak podľa lustrácie na dopravnom inšpektoráte bol vodičský preukaz povinného zoskartovaný. Ak by aj súdny exekútor pristúpil k uloženiu donucovacieho opatrenia, ktoré by teoreticky mohlo mať represívny účinok na osobu povinného, nie je to v tomto prípade možné. Voči povinnému sú na exekútorskom úrade vedené viaceré exekučné konania ( spolu 5 – z toho 1 skôr začaté bolo zastavené v súlade s ust. § 61n ods.1 písm. d/ Exekučného poriadku. Upovedomenia o začatí exekúcie v iných, neskôr začatých exekučných konaniach mu boli doručené cestou zverejnenia v obchodnom vestníku v súlade s ust. § 61b Exekučného poriadku. Súdnemu exekútorovi nie je známe, kde sa povinný zdržiava. Zásielky sa opakovane vracajú ako nevyzdvihnuté v odbernej lehote. Zároveň ani prostredníctvom poskytnutej súčinnosti mesta či Sociálnej poisťovne sa nepodarilo zistiť adresu, na ktorej by sa povinný mohol zdržiavať, alebo kde by mu bolo možné doručovať písomnosti. Aj v prípade, že by sa fakticky zdržiavala v obydlí patriacom tretej osobe, je dôvodné predpokladať, že vlastnícke právo k hnuteľným veciam nachádzajúcim sa v tejto nehnuteľnosti by si nárokovala tretia osoba. V takom prípade by výkon exekúcie postihnutím hnuteľných vecí bol s vysokou pravdepodobnosťou neúspešný. Oprávnený v podaní zo dňa 25.06.2026 tiež uvádza príklady rozhodnutí Okresného súdu Banská Bystrica, v ktorých pri prípadoch s obdobným skutkovým základom neodôvodňuje nemajetnosť povinného len samotné vykonanie lustrácii v registroch dostupných súdnemu exekútorovi s negatívnym výsledkom, ale aj ďalšie úkony súdneho exekútora. V tejto súvislosti je však potrebné uviesť, že rozhodnutia exekučných súdov nemajú charakter judikátov v zmysle čl. 2 ods. 2 Civilného sporového poriadku. Tieto rozhodnutia predstavujú individuálne posúdenie konkrétnych okolností v jednotlivých prípadoch a nie sú všeobecne záväzné pre súdneho exekútora pre iné exekučné konania. Súdny exekútor konštatuje, že v čase vydania upovedomenia o zastavení exekúcie boli splnené predpoklady ustanovené zákonom na vydanie upovedomenia o zastavení exekúcie podľa ust. § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, keďže počas exekúcie po dobu ustanovenú zákonom (päť rokov) nezistil majetok alebo príjmy povinného, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by postačovali aspoň na úhradu trov exekútora. Upovedomenie o zastavení exekúcie pre nemajetnosť povinného vydané podľa uvedeného ustanovenia Exekučného poriadku je tak vecne správne a boli naplnené všetky zákonné predpoklady na jeho vydanie. Zastavenie tohto exekučného konania pre nemajetnosť povinného nie je prekážkou pre oprávneného opätovne sa domáhať od povinného núteného splnenia nároku oprávneného z exekučného titulu v exekučnom konaní podľa Exekučného poriadku.
6. Podľa § 61n ods. 1 písm. d) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ak pri exekúcii vedenej na majetok fyzickej osoby sa do piatich rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora.
7. Podľa § 61n ods. 3 Exekučného poriadku, ak je dôvod na zastavenie exekúcie v celosti, v upovedomení o zastavení exekúcie podľa odseku 1 exekútor vyzve oprávneného na zaplatenie náhrady výdavkov (§ 198 ods. 2). Upovedomenie o zastavení exekúcie spolu s výzvou na zaplatenie náhrady výdavkov doručí exekútor účastníkom konania.
8. Podľa § 61n ods. 4 Exekučného poriadku, ak ide o dôvod zastavenia exekúcie podľa odseku 1 písm. c) až e) a g), môže účastník konania do 15 dní od doručenia upovedomenia o zastavení exekúcie podať u exekútora námietky proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov exekútora. Námietky spolu s napadnutým upovedomením o zastavení exekúcie a výzvou na úhradu trov exekútora predloží exekútor bezodkladne súdu na rozhodnutie. Nedôvodné námietky súd uznesením zamietne. Ak súd námietkam vyhovie, uznesením upovedomenie o zastavení exekúcie zruší alebo výzvu na úhradu trov exekútora vráti exekútorovi na prepracovanie. Ak námietky neboli podané alebo nie sú prípustné, doručí exekútor upovedomenie o zastavení exekúcie súdu.
9. Exekútor poverený exekúciou sa postará o jej vykonanie bez ohľadu na procesné úkony, činnosť alebo nečinnosť účastníkov konania. Koná z úradnej povinnosti a spravuje sa len zásadami zákonnosti, účelnosti a hospodárnosti konania. Musí dbať o uspokojenie exekvovaných nárokov, ochranu povinného, ako aj tretích osôb, rešpektovať a podriadiť sa rozhodnutiam exekučného súdu. Súdny exekútor je pri svojej činnosti podrobený dozornej právomoci súdu, ktorému musí poskytovať na požiadanie správy a vysvetlenia, taktiež musí uskutočniť opatrenia uložené súdom. Zákonodarca uprednostnil zisťovanie majetku elektronickými prostriedkami a ukladá exekútorovi povinnosť prispôsobiť rozsah lustrovaného majetku výške vymáhaného nároku. Prioritu zisťovania majetku ustanovuje § 2 vyhlášky v poradí účty povinného v bankách alebo pobočkách zahraničných bánk, nehnuteľnosti povinného evidované v katastri nehnuteľností, evidencie Sociálnej poisťovne, pohľadávky povinného podľa centrálneho registra exekúcií, obchodné podiely povinného podľa obchodného registra, vozidlá povinného podľa evidencie vozidiel, iné evidencie, v ktorých sa vedú záznamy o majetku povinného. 10. Jedným zo spôsobov ukončenia exekúcie je aj ukončenie rozhodnutím súdneho exekútora, na základe zákonom predpokladaných skutočností. Súdny exekútor podľa dôvodu skončenia exekúcie buď vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, alebo upovedomenie o ukončení exekúcie. Upovedomenie o zastavení exekúcie exekútor vydáva v prípadoch, ak nedošlo k splneniu, príp. vymoženiu celého nároku v exekúcii a zároveň je naplnený niektorý z taxatívnych dôvodov zastavenia exekúcie uvedených v § 61n ods. 1 Exekučného poriadku. Zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného predstavuje jednu z možností zastavenia exekúcií exekútorom, pričom predpokladom pre takéto zastavenie je skutočnosť, že sa exekútorovi nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili na úhradu jeho trov.
11. Ustanovenie § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku predpokladá ako dôvod na zastavenie exekúcie nezistenie majetku, ktorý je možné zexekvovať v danom exekučnom konaní, tzn. relatívna nemajetnosť, ktorá však v inom exekučnom konaní vedenom proti tomu istému povinnému nemusí platiť, pretože ten istý majetok v inom exekučnom konaní exekvovateľný môže byť. Teda, aj keby súdny exekútor v jednom exekučnom konaní vedenom proti tomu istému povinnému vydal upovedomenie o zastavení exekúcie podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku dôvodne neznamená to, že tomu tak bude aj v inom exekučnom konaní proti tomu istému povinnému a naopak, aj keby súdny exekútor v jednom exekučnom konaní vedenom proti tomu istému povinnému vydal upovedomenie o zastavení exekúcie podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku nedôvodne neznamená to, že tomu tak bude aj v inom exekučnom konaní proti tomu istému povinnému. Vyššie uvedené zákonné ustanovenie považuje za dôvod na zastavenie exekúcie nezistenie majetku povinného, ktorý je možné zexekvovať v danom exekučnom konaní a nie neexistenciu akéhokoľvek majetku povinného, tzn. absolútnu nemajetnosť. Podľa tohto ustanovenia súdny exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ak nezistil zexekvovateľný majetok povinného v hodnote postačujúcej aspoň na úhradu trov súdneho exekútora do piatich rokov od začatia exekúcie, teda od doručenia poverenia na vykonanie exekúcie, alebo od posledného zexekvovania majetku.
12. V námietkach proti upovedomeniu o zastavení exekúcie v zmysle § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku môže účastník konania, ktorý námietky podal, argumentovať len tým, že exekútor nedostatočne zistil majetkové pomery povinného a jeho skutočná majetková situácia neopodstatňuje zastavenie exekúcie pre nemajetnosť, avšak takéto tvrdenia je povinný preukázať. Preukázanie objektívnej existencie majetku povinného nie je dôvodom na zrušenie upovedomenia o zastavení
exekúcie. Dôvodom na zrušenie upovedomenia uznesením exekučného súdu na námietku oprávneného je skutočne len preukázanie existencie relevantného exekvovateľného majetku, prípadne samotné splnenie vymáhanej povinnosti. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v námietkach proti upovedomeniu o zastavení exekúcie zaťažuje výlučne toho účastníka konania, ktorý námietky podal. Súd však tvrdenia oprávneného uvedené v námietkach proti upovedomeniu o zastavení exekúcie preukázané nemal. V predmetnej exekúcii sú naplnené dôvody, ktoré predpokladá ustanovenie § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, nakoľko povinný nemá majetok, ktorý je možné zexekvovať v danom exekučnom konaní.
13. Súd po oboznámení sa s obsahom úkonov exekútora uzatvára, že nezistil dôvody, ktoré by odôvodňovali zrušenie Upovedomenia o zastavení exekúcie. Súdny exekútor vykonal dostatočné zisťovanie pomerov povinného tak, ako jej to ukladá § 63 a nasl. Exekučného poriadku. Spôsob, ktorým sa vykoná exekúcia, určuje súdny exekútor, na základe preskúmania majetkových pomerov povinného. Objektívne zhodnotenie majetkových pomerov povinného, podloženie zistených skutočností písomnými dôkazmi a vyvodenie záveru o možnosti či nemožnosti vykonania exekúcie v závislosti od majetkových pomerov povinného, patrí do kompetencie súdneho exekútora. Exekučný súd nie je subjektom oprávneným na skúmanie majetkových pomerov povinného, ktorého skúmanie má prebehnúť pred súdnym exekútorom. S poukazom na vyššie uvedené bolo teda v predmetnej exekúcii úlohou súdneho exekútora, aby náležite zistil majetkové pomery povinného a zvolil taký spôsob uspokojenia vymáhanej povinnosti, aby bol k nej primeraný, a aby hodnota zabezpečeného majetku povinného zodpovedala hodnote vymáhanej povinnosti. Pokiaľ teda súdny exekútor v rámci zisťovania majetkových pomerov povinného nezistil žiadny exekvovateľný majetok a od začatia exekúcie uplynulo päť rokov, bol povinný postupovať v zmysle § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku a vydať upovedomenie o zastavení exekúcie.
14. Súd sa oboznámil so zoznamom úkonov, ktoré súdna exekútorka v danom exekučnom konaní vykonala a mal preukázané, že v priebehu 5 rokov dostatočne zisťovala majetok povinnej vykonaním lustrácií v katastri nehnuteľností, na dopravnom inšpektoráte, v Sociálnej poisťovni a bankách. V roku 2021 vydala exekučný príkaz – prikázaním pohľadávky z účtu v banke. Bezúspešne. Tiež vydala dňa 29. 11. 2021 exekučný príkaz zriadením exekučného záložného práva. Pravidelne oprávneného informovala o exekúcii vypracovaním správ o jej stave dňa 25. 8. 2021, 12. 2. 2022, 2. 8. 2022, 10. 7. 2023, 28.12.2023, 16. 6. 2024, 4. 12. 2024, 24. 5. 2025, 11. 11. 2025, a 1. 5. 2025. Súdna exekútorka vykonala lustrácie na základe ktorých zistila, že povinná nevlastní zexekvovateľný majetok. K tvrdeniu oprávneného o uložení donucovacieho opatrenia povinnému súd uvádza, že ak si povinný nesplní povinnosť (nie zaplatenie vymáhanej pohľadávky), na ktorú ho vyzval súdny exekútor (predloženie vyhlásenia o majetku), tento môže pristúpiť k jeho uloženiu. Uvedené je však plne kompetencii exekútora. Rovnako tak je v kompetencii exekútora, či pristúpi k výzve na vyhlásenie o majetku povinného. Pokiaľ ide o tvrdenie oprávneného, že povinný musí mať aj neoficiálny príjem, to je len v rovine jeho ničím nepodloženej úvahy. K námietke oprávneného prečo nedošlo k predaju nehnuteľnosti vo vlastníctve povinnej súd uvádza, že sa nestotožňuje s tvrdením exekútorky, že cit. „ k nehnuteľnosti je zriadených niekoľko exekučných záložných práv, avšak v poradí ako prvé v časti ťarchy na liste vlastníctva je zapísané záložné právo zriadené v prospech banky: Československá obchodná banka, a. s., Michalská 18, Bratislava. K predaju takejto nehnuteľnosti by tak súdny exekútor potreboval súhlas prednostného záložného veriteľa – banky. Podstatné je tiež i uviesť pohľadávka oprávneného v exekučnom konaní je i s príslušenstvom vo výške rádovo v stovkách eur ( do 600,- EUR ), t. j. výkon exekúcie týmto spôsobom je nielen nehospodárny, ale exekúcia XXXXX XXX/XX je tzv. „drobnou“ exekúciou, kedy predaj takejto nehnuteľnosti môže byť za splnenia podmienok daných Exekučným poriadkom realizovaný len so súhlasom súdu“. Získanie súhlasu záložného veriteľa – banky nemôže byť pre exekútorku neprekonateľnou prekážkou. Podľa výpisu z CRE ku dňu rozhodovania o námietkach oprávneného súd zistil, že predaj by nebol možný pre limitáciu ustanovenia § 63 ods. 4 Exekučného poriadku. V kontexte oprávneným uvádzaného tvrdenia o nezisťovaní hnuteľného majetku patriaceho osobe povinného súd uvádza, že táto argumentácia je nedôvodná a rovnako tak i nespôsobilá k založeniu celého radu úvah k exekučnej činnosti súdneho exekútora, keď z obsahu spisového materiálu vyplýva, že poverený súdny exekútor dostatočne postupoval pri výkone exekúcie. Oprávnenie súdneho exekútora vykonávať exekučnú činnosť a fakticky postihovať majetok patriaci povinnému, je tak výrazne obmedzené výškou vymáhanej povinnosti. Logickým záverom z uvedeného preto je, že úvahy oprávneného o vynakladaní ďalších trov exekúcie pre fyzické zisťovanie majetkovej podstaty vo vlastníctve povinného, je prezentovaním takého stavu, ktorý by prakticky viedol k rozsiahlemu výkonu
exekučnej činnosti pri peňažných pohľadávkach mimo exekútorského úradu povereného súdneho exekútora, a to v podobe fyzických návštev v mieste bydliska povinného, či v inom mieste, kde sa povinný čo i len potencionálne zdržiava. Rovnako je potom nelogické, aby súdny exekútor pri zohľadnení početných negatívnych záznamov z lustrácií, absolvoval služobnú cestu na adresu osoby povinného v záujme vyhotovenia súpisu hnuteľného majetku, keď uvedený procesný postup by výrazným spôsobom, pritom neadresne, ovplyvňoval výšku vynaložených trov (nákladov) pre vedenie exekúcie, a to za stavu, kedy by súdny exekútor ani len nemohol predpokladať skutočnú existenciu exekvovateľného majetku. Nakoniec sa súd vyjadrí k námietke oprávneného, že zastavením exekúcie by mohlo dôjsť k premlčaniu pohľadávky. Oprávnenému (právnemu zástupcovi) by malo byť zrejmé, že pohľadávky priznané právoplatným rozhodnutím súdu sa premlčujú v 10. ročnej premlčacej lehote. Exekučný titul nadobudol vykonateľnosť dňa 14. 12. 2020, pričom oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie dňa 30. 4. 2021. Teda, z premlčacej doby, ktorá sa podaním návrhu na vykonanie exekúcie prerušila dňa 30. 4. 2021 uplynulo cca 5 mesiacov. Podaním nového návrhu na vykonanie exekúcie môže oprávnený svoje právo vykonať v zostávajúcej cca 9 a pol ročnej lehote. Záverom súd k argumentu oprávneného, že bude nútený po 5 ročnej lehote znova iniciovať exekučné konanie súd dodáva, že zavedenie 5 ročnej lehoty bolo výsledkom legislatívnych zmien účinných od 1. 4. 2017, keď bolo na súdoch evidovaných 3,74 milióna exekúcií, z ktorých bola viac ako polovica staršia ako 5 rokov. Cieľom legislatívnych zmien bolo ukončiť dlhotrvajúce a nevymožiteľné exekúcie.
15. Exekúcia začala dňa 27. 5. 2021, doručením poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi. Upovedomenie o zastavení exekúcie bolo vydané dňa 8. 6. 2026, teda po uplynutí lehoty piatich rokov od začatia exekúcie. Súd mal preukázané, že súdny exekútor postupoval správne, keď vydal upovedomenie o zastavení exekúcie z dôvodu, že pri exekúcii vedenej na majetok fyzickej osoby (povinného) sa do piatich rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútorky v zmysle § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku. Preto súd považoval námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie za nedôvodné a s poukazom na ustanovenie § 61n ods. 4 Exekučného poriadku námietky zamietol.
16. Upovedomenie o zastavení exekúcie podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, má povahu procesného rozhodnutia, teda nezakladá prekážku rozhodnutej veci a oprávnený môže opätovne podať návrh na vykonanie exekúcie.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.