Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2S-61-2019.pdf
PDF · 150.06 KB
Case nature
Area
Subarea
2S/61/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a členov senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD., v právnej veci žalobcu: BELAGGIO s.r.o., IČO: 35 924 535, so sídlom v Bratislave, Bazovského 1810/20, zastúpeného advokátom JUDr. Jánom Vicianom, so sídlom v Bratislave, Prievozská 14/A, proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, IČO: 30 794 536, so sídlom v Bratislave, Špitálska 8, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 2019/19447, UPS/US1/OK/BEZ/2019/9917 zo dňa 29.1.2019, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .
Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
I. Priebeh administratívneho konania
1. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava vykonal u žalobcu v dňoch 31.1.2018 kontrolu zameranú na dodržiavanie zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 82/2005 Z.z.).
2. Inšpektori počas kontroly dňa 31.1.2018 spísali priebežný protokol č. BA1/RK/KON/2018/65 podľa § 13 ods. 2 písm. a/ zákona č. 10/1996 Z.z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 10/1996 Z.z.) a uviedli v ňom, že v priestoroch prevádzkarne žalobcu v Bratislave, Kamenné námestie 1, v čase kontroly o 11:10 h vykonávali prácu dve fyzické osoby, a to konateľ žalobcu C. R. ako obsluha zákazníkov a G. E. ako kuchár, ktorý bol oblečený do pracovnej rovnošaty. V priebežnom protokole nebolo konštatované porušenie právnych predpisov zo strany žalobcu ani uložené žiadne opatrenia. Konateľ žalobcu sa v závere priebežného protokolu vyjadril, že pán E. prišiel v ten deň pracovať, nakoľko kuchár odišiel a nemal kto robiť kuchára; priebežný protokol prevzal dňa 31.1.2018.
3. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava listom zo dňa 1.2.2018, ktorý žalobca prevzal dňa 10.2.2018, vyzval žalobcu na predloženie dokladov: aktuálny výpis z obchodného registra, doklady, na základe ktorých dňa 31.1.2018 vykonávali v jeho prevádzkarni prácu C. R. a G. E., registračné listy v Sociálnej poisťovni u oboch osôb vykonávajúcich prácu, a doklady, na základe ktorých bol G. E., štátny príslušník Ukrajiny, oprávnený vykonávať prácu na území SR (povolenie na zamestnanie, dodatočné údaje o zamestnávateľovi, súhlasné potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta), a to v lehote 5 dní od doručenia výzvy. Doklady sú založené v administratívnom spise s dátumom 13.2.2018.
4. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava po vyhodnotení kontrolných zistení a predložení dokladov spísal dňa 26.2.2018 protokol o výsledku kontroly č. 2018/65473 podľa 13 zákona č. 10/1996 Z.z. a konštatoval v ňom, že žalobca porušil zákaz nelegálneho zamestnávania upravený v § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. c/ zákona č. 82/2005 Z.z. tým, že využíval závislú prácu jedného štátneho príslušníka tretej krajiny G. E. (štátny príslušník Ukrajiny), ktorý pracoval ako kuchár pri príprave hamburgerov, pričom neboli splnené podmienky na jeho zamestnávanie podľa § 21 ods. 1 zákona č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 5/2004 Z.z.). Vo vzťahu k zamestnávaniu konateľa žalobcu v prevádzke v Bratislave, Kamenné námestie 1, neboli zistené žiadne porušenia zákona. V protokole o výsledku kontroly je kontrolované obdobie označené od 31.1.2018 do 13.2.2018. Žalobca prevzal protokol o výsledku kontroly dňa 28.3.2018, mal k nemu námietky, ktoré sa zaviazal predložiť do 13.4.2018. Žalobca námietky k protokolu o výsledku kontroly predložil dňa 12.4.2018, následne sa dňa 3.7.2018 uskutočnilo prerokovanie protokolu spolu s uložením opatrení na odstránenie príčin vzniku zistených nedostatkov (zápisnica o prerokovaní protokolu č. 2018/65501, BA1/RK/KON/2018/65 zo dňa 3.7.2018).
5. Ministerstvo vnútra SR, Prezídium Policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície listom č. PPZ-HCP-BA5-2018/14235-003 zo dňa 16.4.2018 oznámilo prvostupňovému správnemu orgánu, že dňa 31.1.2018 o 11:10 h vykonala hliadka Mobilnej jednotky PZ Bratislava kontrolu dodržiavania cudzineckého režimu v súčinnosti so zamestnancami Referátu kontroly Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava; kontrola bola vykonaná v priestoroch prevádzkarne žalobcu v Bratislave na Kamennom nám. 1. Počas vykonávania kontroly bola v priestoroch určených na prípravu jedál spozorovaná osoba mužského pohlavia, oblečená v pracovnom oblečení určenom na práce v kuchyni, vykonávajúca prípravu jedál na základe objednávok; na svoju identifikáciu predložil cestovný pas Ukrajiny č. FF1199631 znejúci na meno G. E., narodený XX.X.XXXX, štátny príslušník Ukrajiny. Preverovaním v evidenciách PZ zistili, že dňa 27.9.2017 G. E. podal žiadosť o prechodný pobyt na území SR za účelom podnikania. Komunikácia s G. E. prebiehala v slovenskom jazyku, ktorému v plnej miere rozumel a nežiadal o tlmočenie. Rozumel aj pokynom a objednávkam, ktoré mu dával v slovenskom jazyku prevádzkar, a podľa pokynov aj pripravoval jedlá. Tvrdil, že v uvedenej prevádzke pracuje odo dňa kontroly (31.1.2018) na skúšku, nakoľko podobné práce pri príprave hamburgerov robil aj na Ukrajine. Príslušník Mobilnej jednotky PZ Bratislava zistil porušenie povinnosti štátneho príslušníka tretej krajiny podľa § 111 ods. 1 písm. d/ s poukazom na § 118 ods. 1 písm. b/ zákona č. 404/2011 Z.z. a uložil G. E. blokovú pokutu v sume XXX,- €, ktorú na mieste zaplatil.
6. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava ako prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. 2018/263271, BA1/RK/KON/2018/65 zo dňa 7.9.2018 žalobcovi uložil pokutu v sume X.XXX,- € za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania podľa § 3 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z.z. spočívajúceho v tom, že dňa 31.1.2018 v priestoroch prevádzkarne na adrese Kamenné nám. 1 v Bratislave využíval závislú prácu kuchára jedného štátneho príslušníka tretej krajiny G. E., pričom neboli splnené podmienky na jeho zamestnávanie podľa § 21 ods. 1 zákona č. 5/2004 Z.z., čo sa v zmysle § 2 ods. 2 písm. c/ považuje za nelegálne zamestnávanie.
Kontrola bola vykonaná v súčinnosti a v spolupráci so zamestnancami Mobilnej jednotky Policajného zboru Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Bratislava; kontrolná skupina pred ohlásením kontroly vystupovala v pozícii zákazníkov. V čase výkonu kontroly bola jednou z kontrolovaných fyzických osôb, ktoré vykonávali v kontrolovaných priestoroch prácu, G. E., narodený XX.X.XXXX, štátny príslušník Ukrajiny, číslo biometrického pasu W ktorý vykonával prácu kuchára pri príprave hamburgerov a jedla pre zákazníkov. Kontrolovaný cudzinec bol pred podaním otázok týkajúcich sa dôvodu prítomnosti na pracovisku požiadaný o vyjadrenie, či rozumie slovenskému jazyku. G. E. potvrdil dostatočnú znalosť slovenského jazyka a neprejavil záujem o prítomnosť tlmočníka. G. E. výkon pracovnej činnosti v mieste výkonu kontroly (kuchár a pripravuje jedlo) potvrdil vlastnoručným podpisom v priebežnom protokole a prítomnosť na pracovisku odôvodnil vykonávaním práce bez uzatvorenia právneho vzťahu; výkon pracovnej činnosti potvrdzovala aj skutočnosť, že bol oblečený do pracovnej rovnošaty. Kontrola bola vykonaná za prítomnosti konateľa žalobcu C. R.. Konateľ žalobcu uviedol, že G. E. prišiel pracovať len 31.1.2018, pretože kuchár odišiel a nemal kto robiť kuchára. Dokument preukazujúci skutočnosť, že Mykola E. je oprávnený v priestoroch prevádzkarne na adrese Kamenné nám. č. 1 v Bratislave patriacej žalobcovi vykonávať prácu: povolenie na prechodný pobyt na účel zamestnania a povolenie na zamestnanie, povolenie na prechodný pobyt udelený na základe
potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, resp. doklad preukazujúci výnimku, na základe ktorej sa uvedené oprávnenia nevyžadujú, žalobca nepredložil. Prvostupňový orgán verejnej správy uviedol, že G. E. ako kuchár vykonával v čase kontroly pre žalobcu závislú prácu, nakoľko preňho osobne pracoval podľa jeho pokynov (t.j. podľa pokynov vydávaných na konkrétne činnosti v určenom objeme a čase), v mene žalobcu (vykonával činnosti nie vo vlastnom mene, ale v podnikateľskej činnosti žalobcu), v pracovnom čase určenom žalobcom, z čoho vyplýva vzťah nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca. G. E. sa teda v čase kontroly podieľal na chode žalobcu len činnosťou, ktorá svojím charakterom vykazuje znaky práce fyzickej osoby, ktorá sa podieľa na bežnom chode prevádzky a ktorá je vzhľadom na charakter vykonávaných činností v pracovnoprávnom vzťahu so spoločnosťou, pre ktorú pracuje. Z uvedených zistení dospel prvostupňový orgán verejnej správy k záveru, že žalobca v čase výkonu kontroly v kontrolovaných priestoroch využíval závislú prácu štátneho príslušníka tretej krajiny G. E.. Žalobca žiadnymi dokladmi nepreukázal, že štátny príslušník tretej krajiny G. E. v čase výkonu kontroly spĺňal niektorú z podmienok vyplývajúcich z § 21 ods. 1 zákona č. 5/2004 Z.z. Ku dňu výkonu kontroly nebolo štátnemu príslušníkovi Ukrajiny G. E., narodenému XX.X.XXXX, vydané žiadne potvrdenie o možnosti obsadenia pracovného miesta so súhlasom s obsadením nahláseného pracovného miesta pre účely jednotného povolenia na pobyt a zamestnanie štátnym príslušníkom tretej krajiny, ani povolenie na zamestnanie a vo vzťahu k nemu nebola evidovaná žiadna žiadosť o vydanie príslušných oprávnení. Štátnemu príslušníkovi tým nezabezpečil sociálnu istotu garantovanú prihlásením do systému sociálneho zabezpečenia. Prvostupňový orgán verejnej správy na základe uvedeného dospel k záveru, že neboli splnené podmienky na jeho zamestnávanie, čo sa v zmysle ustanovenia § 2 ods. 2 písm. c/ zákona č. 82/20015 Z.z. považuje za nelegálne zamestnávanie.
Úrad práce Bratislava s prihliadnutím na závažnosť zistených nedostatkov, na závažnosť ich následkov a s prihliadnutím na počet zistených nelegálne zamestnávaných osôb, je povinný pri výške uloženej pokuty postupovať v zmysle § 68a zákona č. 5/2004 Z.z.
Pri určovaní výšky uloženej pokuty Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava zohľadňoval skutočnosť, že v prípade žalobcu ide o prvé porušenie vymenovaného zákazu, na základe čoho mu stanovil výšku uloženej pokuty v najnižšej zákonom určenej sadzbe (zákonná sadzba pokuty je od X.XXX,- € do XXX.XXX,- €). Pokuta nebola uložená vo vyššej sume, nakoľko sa súčasne prihliadalo na to, aby nebola ohrozená finančná existencia žalobcu.
Žalobca nerešpektovaním zákonom stanovených obmedzení pri využívaní závislej práce štátneho príslušníka tretej krajiny sa mal možnosť oproti podnikateľom legálne zamestnávajúcich uvedenú skupinu fyzických osôb ekonomicky zvýhodňovať a vytvárať si nedovolenú ekonomickú konkurenčnú výhodu, nakoľko nedodržaním predpísaných povinností bol menej administratívne a časovo zaťažovaný. Tým, že žalobca využíval závislú prácu štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý nemal na území Slovenskej republiky oprávnenie pracovať, vystavil uvedeného cudzinca riziku porušenia zákazu nelegálnej práce s rizikom následného administratívneho vyhostenia z dôvodu vykonávania činnosti, na akú mu nebolo udelené povolenie. 7. Žalovaný druhostupňovým rozhodnutím č. 2019/19447, UPS/US1/OK/BEZ/2019/9917 zo dňa 29.1.2019 zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie č. 2018/263271, BA1/RK/ KON/2018/65 zo dňa 7.9.2018 ako vecne a právne správne. Žalovaný ustálil, že hlavným rozporom medzi správnym orgánom a žalobcom je (ne)preukázanie skutkového stavu nelegálneho zamestnávania G. E. žalobcom. Prvostupňový správny orgán v odôvodnení napadnutého rozhodnutia dôsledne popísal skutkový stav zistený pri výkone kontroly (členovia kontrolnej skupiny najskôr boli v pozícii zákazníkov, dokladom je paragon úhrady za konzum). Žalobca namieta neznalosť slovenského jazyka kontrolovanej osoby G. E., porušenie jeho ústavného práva na tlmočníka. Dôsledkom údajného stresu z prítomnosti členov hraničnej a cudzineckej polície a neporozumenia otázkam, ktoré mu kládli členovia kontrolnej skupiny, malo dôjsť k nesprávnemu záveru o dôvode jeho prítomnosti na kontrolovanej prevádzkarni. Podľa názoru žalovaného správny orgán prvého stupňa mal nespochybniteľne preukázané, že žalobca porušil v prípade jedného štátneho príslušníka tretej krajiny pána E. zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že využíval jeho závislú prácu kuchára dňa 31.1.2018 na kontrolovanej prevádzkarni bez toho, aby boli splnené podmienky na jeho zamestnávanie stanovené § 21 zákona č. 5/2004 Z.z. Týmto konaním bola naplnená skutková a právna podstata porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania, za ktorý v zmysle § 68a ods. 1 písm. b/ zákona č. 5/2004 Z.z. správny orgán uložil žalobcovi pokutu v sume X.XXX,- €, t.j. v minimálnej zákonnej výške.
Žalovaný vyhodnotil námietku žalobcu o údajnom zneužití neznalosti G. E. slovenského jazyka ako účelovú s cieľom vyviniť sa zo zisteného skutku porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania a následnej finančnej sankcie. Prítomnosť tlmočníka by nič nezmenila na skutočnosti, že p. Studzinskyi počas prítomnosti orgánov kontroly v kontrolovanej prevádzkarni prijímal od konateľa spoločnosti, ktorý obsluhoval zákazníkov, objednávky a v kuchyni pripravoval jedlá pre prichádzajúcich zákazníkov - žiadna iná osoba na kontrolovanej prevádzkarni v kuchyni pri príprave jedla prítomná nebola. Skutočnosť, že G. E. nepracoval iniciatívne sám, so svojim vlastným materiálom, na svojej prevádzkarni, ale vykonával prácu osobne pre žalobcu - pripravoval jedlo podľa objednávok, z jeho surovín, evidentne podľa jeho pokynov v bežnom pracovnom čase, v bežný pracovný deň, preukazuje vzťah nadriadenosti žalobcu a podriadenosti G. E., prevádzkareň bola voľne prístupná zákazníkom, ktorí boli aj obslúžení. Nie je podstatné, či žalobca a G. E. plánovali vstúpiť do zmluvného vzťahu o prenájme priestoru (tomuto tvrdeniu navyše odporuje dôkaz č. 3 Osvedčenie p. E. - miesto činnosti Podniku zahraničnej osoby pre obchodné meno G. E. na adrese: T. L., XXX 54 C. č. XXX, bolo zazmluvnené od 1.9.2017 do 1.9.2019). Rovnako argumentácia o pojmoch „pracovná rovnošata, pracovné oblečenie, nepodpísanie vyjadrenia, že p. E. pracoval za kuchára, ktorý neprišiel do práce“ a neuvedenie času skončenia výkonu kontroly na mieste nič nemenia na prijatom závere, že výkon závislej práce pre žalobcu nemal oporu v príslušnom právnom predpise a žalobca porušil zákaz nelegálneho zamestnávania. Ustanovenie § 68a ods. 1 písm. b/ zákona č. 5/2004 Z.z. ukladá úradu a ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny povinnosť uložiť pokutu, čím je limitovaná úvaha správneho orgánu o prípadnom neuložení pokuty. Žalovaný považuje uloženú pokutu za dostatočnú pre naplnenie represívneho aj preventívneho cieľa sledovaného zákonom.
II. Žaloba
8. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 2019/19447, UPS/US1/OK/BEZ/2019/9917 zo dňa 29.1.2019, jeho zrušenia spolu s prvostupňovým rozhodnutím č. 2018/263271, BA1/RK/KON/2018/65 zo dňa 7.9.2018 a vrátenia veci orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal nesprávne právne posúdenie veci, nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť, nedostatočne zistený skutkový stav, porušenie práva G. E. na tlmočníka a uplynutie jednoročnej prekluzívnej lehoty na vydanie právoplatného rozhodnutia vo veci.
9. Podľa názoru žalobcu prvostupňový správny orgán nešpecifikoval vo výroku rozhodnutia osobu, ktorá preňho mala vykonávať závislú prácu tak, aby bolo možné bez akýchkoľvek pochybností prijať záver, že ide o identickú osobu, ktorá podľa zistenia orgánu kontroly vykonávala dňa 31.1.2019 (zrejme žalobca myslel dňa 31.1.2018, poznámka správneho súdu) závislú prácu v kontrolovanej prevádzke žalobcu na Kamennom námestí 1 v Bratislave. Prvostupňový správny orgán označil vo výroku rozhodnutia túto osobu menom a priezviskom G. E. bez ďalších osobných údajov (dátum narodenia, bydlisko, štátna príslušnosť), ktorými by jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázal, že ide o osobu, ktorá mala preňho vykonávať dňa 31.1.2018 závislú prácu. Vo výroku absentuje aj čas spáchania správneho deliktu. Žalobca trvá na tom, že vymedzenie času je obzvlášť dôležité z dôvodu, že výkon nelegálnej práce kuchára bol zistený „pozorovaním“. Podklady prvostupňového rozhodnutia neobsahujú vymedzenie času prítomnosti orgánov kontroly, ďalej že G. E. nepracoval iniciatívne sám ale na pokyn konateľa žalobcu, nepracoval s vlastným materiálom a pracoval v rovnošate kuchára (chýba napríklad fotodokumentácia, videozáznam, svedecké výpovede prítomných zamestnancov alebo tretích osôb). Navyše, zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len SP alebo Správny poriadok) neuvádza ako dôkazný prostriedok pozorovanie. Samotné tvrdenie o zistení využívania nelegálnej závislej práce žalobcom pozorovaním kontrolnej skupiny, podchytené v priebežnom protokole zo dňa 31.1.2018 a podpísané dvomi pracovníkmi kontroly a dvomi príslušníkmi PZ v pozícii verejných činiteľov, nemá bez relevantných dôkazov žiadnu výpovednú hodnotu.
10. Žalobca namieta, že všetky údaje v priebežnom protokole zo dňa 31.1.2018, ako jedinom podklade z výkonu kontroly, boli spísané výlučne kontrolnými pracovníkmi prvostupňového správneho orgánu a z toho dôvodu záver o tom, že p. E. neprejavil záujem o tlmočníka, považuje za účelový. Spis neobsahuje žiaden dôkaz, ktorým by bola objektívne preukázaná opodstatnenosť tvrdenia kontrolných pracovníkov, že p. E. potvrdil dostatočnú znalosť slovenského jazyka a nepožiadal o tlmočníka. Žalobca uviedol, že p. E. síce ovláda pár slovenských slov, v žiadnom prípade však neovláda slovenský jazyk slovom a písmom. Podľa názoru žalobcu sa p. E. snažil v rámci svojej minimálnej slovnej zásoby
štátneho jazyka vysvetliť kontrolným pracovníkom, že v prevádzke nie je prítomný ako zamestnanec, ale ako budúci podnikateľ (spis vo veci obsahuje jeho osvedčenie o živnostenskom oprávnení č. OU-MA-OZP-2017/012348-2 zo dňa 6.9.2017 a potvrdenie zo dňa 11.9.2017 o súhlase so zriadením miesta činnosti podniku zahraničnej osoby IČO: 51108 691 na adrese C. XXX, okres G.). Aj tieto podklady preukazujú skutočnosť, že dôvodom prítomnosti p. E. v kontrolovanej prevádzke bolo overenie funkčnosti zariadenie v kuchyni z titulu záujmu o jej prenájom pre výkon podnikateľskej činnosti, nie z titulu výkonu závislej práce. P. E. z dôvodu, že neovláda štátny jazyk slovom a písmom, podpísal priebežný protokol zo dňa 31.1.2018 v predloženom znení v presvedčení, že tam pracovníci kontroly uviedli jeho vyššie opísané vyjadrenie, ako aj v strese z prítomnosti policajnej hliadky, a pod nátlakom kontrolných pracovníkov, ktorí ho ubezpečili, že tam napísali to, čo im povedal.
11. S poukazom na § 68a ods. 3 zákona č. 5/2004 Z.z. bol žalovaný oprávnený právoplatne rozhodnúť o uložení pokuty v lehote jedného roka odo dňa, keď sa dozvedel o porušení povinností, ktorá bola dôvodom sankcie, najneskôr však do troch rokov odo dňa, keď došlo k zistenému porušeniu. Skutočnosťou zakladajúcou plynutie jednoročnej prekluzívnej lehoty je sankcionované protiprávne konanie zistené a popísané v priebežnom protokole z kontroly dňa 31.1.2018. Jednoročná lehota na vydanie právoplatného rozhodnutia v predmetnej veci uplynula 31.1.2019, pričom druhostupňové rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť až po jej uplynutí dňa 8.2.2019.
III. Vyjadrenie žalovaného
12. Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. V podrobnostiach sa pridržiaval odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a doplnil, že výrok prvostupňového rozhodnutia je formulovaný správne. Účastníkom konania nie je štátny príslušník tretej krajiny G. E. a predmetom konania nie je porušenie § 3 ods. 1 zákona 82/2005 Z.z. Účastníkom konania je žalobca, ktorému bola uložená pokuta podľa § 68a ods. 1 zákona č. 5/2004 Z.z.
13. S námietkou údajnej neznalosti slovenského jazyka G. E. sa vysporiadal už v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Žalobca v odvolacom konaní nepredložil žiadny dôkaz, ktorým by dokázal nezákonný postup orgánu kontroly a obmedzovanie jeho práv účinne sa brániť.
14. Podľa názoru žalovaného bola zachovaná jednoročná prekluzívna lehota na uloženie pokuty v zmysle § 68a ods. 3 zákona č. 5/2004 Z.z., pretože začala plynúť až dňa 4.7.2018 po prerokovaní protokolu o výsledku kontroly a druhostupňové rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 8.2.2019. Proces kontroly bol ukončený prerokovaním protokolu o výsledku kontroly a podpísaním zápisnice o prerokovaní protokolu dňa 3.7.2018 (§ 13 ods. 8 zákona č. 82/2005 Z.z.). Týmto dňom je podľa zákona potvrdené zistenie porušenia zákona. Zaznamenanie stavu predmetu kontroly do priebežného protokolu priamo na mieste v určenom čase pracovníkmi kontroly (31.1.2018) podľa § 13 ods. 2 písm. a/ zákona o kontrole je len predbežným zistením a nie vyvodením zodpovednosti.
15. Žalovaný zároveň navrhol prerušiť konanie, pretože na Krajskej prokuratúre Bratislava sa vedie konanie č. Kd 71/19/1100, v ktorom sa rieši otázka, ktorá má význam pre rozhodnutie správneho súdu v predmetnej veci. V priebehu konania Krajská prokuratúra Bratislava správnemu súdu oznámila, že podnet žalobcu proti rozhodnutiu žalovaného č. 2019/19447, UPS/US1/OK/BEZ/2019/9917 zo dňa 29.1.2019 odložila (Krajská prokuratúra Bratislava upovedomenie o vybavení podnetu č. Kd 71/19/1100-10 zo dňa 22.5.2019 doručovala právnemu zástupcovi žalobcu aj žalovanému).
IV. Replika žalobcu
16. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovaného zotrval na argumentoch uvedených v žalobe. Zopakoval, že vo výroku prvostupňového rozhodnutia je čas spáchania deliktu označený ako celý deň 31.1.2018 a nie čas kontroly od 11:10 h, neobsahuje ani údaj, v akom časovom rozpätí pracovníci kontroly vykonávali pozorovanie v jeho prevádzke. Prvostupňový správny orgán sa dozvedel o porušení povinnosti dňa 31.1.2018 a nie až podpísaním zápisnice o prerokovaní protokolu dňa 3.7.2018.
17. Žalovaný sa k replike žalobcu písomne nevyjadril.
V. Verejné vyhlásenie rozsudku
18. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 10, § 13 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len SSP) rozhodol vo veci rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil dňa 26.5.2021 podľa § 107 ods. 2 SSP, keďže žalobca aj žalovaný súhlasili s rozhodnutím veci bez nariadenia pojednávania.
19. Okrem uvedeného správny súd poukazuje aj na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj len ESĽP) vo veci Varela Assalino proti Portugalsku zo dňa 25.4.2002, č. sťažnosti 64336/01, v zmysle ktorého ESĽP nedospel k záveru, že článok 6 Dohovoru vždy zahŕňa právo na verejné pojednávanie bez ohľadu na povahu otázky, ktorá má byť vyriešená; je legitímne, keď vnútroštátne orgány berú do úvahy požiadavky efektivity a hospodárnosti konania [rozsudok Jan-Ake Andersson proti Švédsku zo dňa 29.10.1991, séria A č. 212-B, s. 45, § 27; rozsudok Allan Jacobsson proti Švédsku (č. 2) zo dňa 19.2.1998, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I, s. 168, § 46; rozsudok Schuler-Zgraggen proti Švajčiarsku z 24.júna 1993, séria A č. 263, s. 19, § 58]. V konaní, v ktorom sa majú riešiť iba právne otázky, postačuje preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie a pre spor z nich vyplývajúci sa javia byť výhodnejšie skôr písomné vyjadrenia ako ústne prednesy. V predmetnom konaní sa správny súd (ktorý nie je súdom skutkovým, ale preskúmava zákonnosť napadnutého rozhodnutia, teda jeho právnu stránku) na základe predloženého administratívneho spisu zameral na skúmanie právnej otázky a správnosť aplikácie ustanovení zákonov č. 82/2005 Z.z. a č. 5/2004 Z.z., preto aj v tomto konaní možno postupovať podľa záverov ESĽP vyjadrených vo vyššie citovaných rozhodnutiach a vo veci rozhodnúť bez nariadenia pojednávania.
VI. Relevantná právna úprava
20. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
21. Podľa § 1 zákona č. 82/2005 Z.z. tento zákon vymedzuje nelegálnu prácu a nelegálne zamestnávanie, ustanovuje zákaz vykonávania nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, výkon kontroly, povinnosti kontrolného orgánu a postih za porušenie zákazu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania.
22. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z.z. právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 2 a 3. Fyzická osoba nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 3.
23. Podľa § 2 ods. 2 písm. c/ zákona č. 82/2005 Z.z. nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú prácu štátneho príslušníka tretej krajiny a nie sú splnené podmienky na jeho zamestnávanie podľa osobitného predpisu.
24. Podľa § 6 zákona č. 82/2005 Z.z. postihy za nelegálne zamestnávanie upravujú osobitné predpisy.
25. Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 5/2004 Z.z. zamestnávateľ môže zamestnávať len štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý je držiteľom modrej karty Európskej únie (ďalej len "modrá karta") (písm. a/), má udelený prechodný pobyt na účel zamestnania na základe potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta (písm. b/), má udelené povolenie na zamestnanie a udelený prechodný pobyt na účel zamestnania, ak osobitný predpis neustanovuje inak (písm. c/), má udelené povolenie na zamestnanie a udelený prechodný pobyt na účel zlúčenia rodiny (písm. d/), má udelené povolenie na zamestnanie a udelený prechodný pobyt štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý má priznané postavenie osoby s dlhodobým pobytom v členskom štáte Európskej únie, ak osobitný predpis neustanovuje inak (písm. e/) alebo spĺňa podmienky podľa § 23a (písm. f/).
26. Podľa § 68 ods. 3 zákona č. 5/2004 Z.z. vonkajšia kontrolná činnosť je kontrola plnenia povinností vyplývajúcich z tohto zákona a osobitného predpisu pre účastníkov právnych vzťahov podľa § 2.
27. Podľa § 68 ods. 4 zákona č. 5/2004 Z.z. kontrolná činnosť podľa odseku 3 zahŕňa okrem oprávnení kontrolných orgánov podľa osobitných predpisov aj oprávnenia vstupovať voľne a kedykoľvek na pracoviská podliehajúce kontrole a v nevyhnutnom rozsahu vstupovať na súkromné pozemky a komunikácie a do budov a priestorov, v ktorých je zabezpečované ubytovanie podľa § 23b ods. 12 (písm. a/), požadovať preukázanie totožnosti fyzickej osoby nachádzajúcej sa na pracovisku zamestnávateľa a vysvetlenie dôvodu jej prítomnosti (písm. b/).
28. Podľa § 68a ods. 1 písm. b/ zákona č. 5/2004 Z.z. ústredie a úrad uložia pokutu právnickej osobe alebo fyzickej osobe za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania podľa osobitného predpisu od výšky 2 000 eur do 200 000 eur, a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5 000 eur.
29. Podľa § 68a ods. 2 a ods. 3 zákona č. 5/2004 Z.z. ústredie a úrad pri ukladaní pokuty podľa odseku 1 prihliadajú na závažnosť zistených nedostatkov a závažnosť ich následkov, opakované zistenie toho istého nedostatku, a ak ide o uloženie pokuty podľa odseku 1 písm. b), aj na počet nelegálne zamestnaných fyzických osôb (ods. 2). Pokutu možno uložiť v lehote jedného roka odo dňa, keď sa ústredie a úrad dozvedeli o porušení týchto povinností, najneskôr však do troch rokov odo dňa, keď došlo k porušeniu (ods. 3).
30. Podľa § 13 ods. 2 písm. a/ zákona č. 10/1996 Z.z. pri kontrole, ktorej predmet je osobitý alebo náročný a vyžaduje zaznamenať stav predmetu kontroly priamo na mieste v určenom čase, vypracujú pracovníci kontroly za účasti zamestnancov, ktorí sú za príslušný úsek zodpovední, alebo ďalších zamestnancov, priebežný protokol; priebežný protokol obsahuje opis dôležitých skutočností a zistení o skutkovom stave predmetu kontroly počas výkonu kontroly alebo o priebehu výkonu kontroly, ktoré nemožno doložiť písomnými dokladmi ani inými písomnosťami a ktoré majú význam pre vykonávanú kontrolu, vrátane vlastnoručných podpisov prítomných zamestnancov, ktorí sú za príslušný úsek zodpovední, alebo aj ďalších prítomných zamestnancov.
31. Podľa § 13 ods. 4 zákona č. 10/1996 Z.z. ak sú proti kontrolným zisteniam podané opodstatnené námietky podľa § 11 ods. 2 písm. e), pracovníci kontroly vypracujú dodatok k protokolu, ktorý je jeho súčasťou. Pri jeho vypracovaní sa postupuje primerane podľa odseku 1.
32. Podľa § 13 ods. 5 zákona č. 10/1996 Z.z. vyjadrenia vedúceho kontrolovaného subjektu ku kontrolným zisteniam a ďalšie písomnosti a materiály potvrdzujúce kontrolné zistenia, písomné potvrdenie kontrolovaného subjektu o vrátení dokladov a písomností, priebežný protokol, čiastkový protokol a dodatok k protokolu sú súčasťou protokolu o výsledku kontroly.
33. Podľa § 13 ods. 6 zákona č. 10/1996 Z.z. o prerokovaní protokolu vypracujú pracovníci kontroly zápisnicu, ktorá musí obsahovať dátum oboznámenia vedúceho kontrolovaného subjektu s protokolom, dátum prerokovania protokolu, mená prítomných na prerokovaní a ich vlastnoručné podpisy. Zápisnica o prerokovaní protokolu sa prikladá k protokolu o výsledku kontroly. V zápisnici sa uloží povinnosť vedúcemu kontrolovaného subjektu v určenej lehote prijať opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov a ich príčin a predložiť ich orgánu kontroly (písm. a/), určiť zamestnancov zodpovedných za zistené nedostatky (písm. b/), predložiť orgánu kontroly písomnú správu o splnení opatrení prijatých na odstránenie zistených nedostatkov a o vyvodení dôsledkov voči zamestnancom zodpovedným za tieto nedostatky (písm. c/), uplatniť zodpovednosť za zistené nedostatky voči zamestnancom zodpovedným za tieto nedostatky (písm. d/).
34. Podľa § 13 ods. 7 zákona č. 10/1996 Z.z. ak sa kontrolou nezistí porušenie všeobecne záväzných právnych predpisov alebo interných predpisov, vypracuje sa záznam o kontrole. Pri jeho vypracovaní sa postupuje primerane podľa odseku 1.
35. Podľa § 13 ods. 8 zákona č. 10/1996 Z.z. kontrola je skončená prerokovaním protokolu. Protokol sa považuje za prerokovaný aj vtedy, ak sa vedúci kontrolovaného subjektu bezdôvodne nedostaví na prerokovanie protokolu alebo odmietne podpísať zápisnicu o prerokovaní protokolu. Tieto skutočnosti
pracovníci kontroly uvedú v zápisnici o prerokovaní protokolu. Kontrola, z ktorej sa vypracúva záznam, je skončená jeho podpísaním pracovníkmi kontroly a doručením vedúcemu kontrolovaného subjektu.
VII. Posúdenie veci správnym súdom
36. Predmetom preskúmavania správnym súdom je rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie o uložení pokuty žalobcovi v sume X.XXX,- € za spáchanie správneho deliktu podľa zákona č. 5/2004 Z.z. a č. 82/2005 Z.z. Medzi účastníkmi je v prvom rade sporná otázka uplynutia prekluzívnej subjektívnej jednoročnej lehoty na uloženie pokuty, pričom od jej zodpovedania závisí ďalší hmotnoprávny prieskum veci. 37. Ustanovenie § 68a ods. 3 zákona č. 5/2004 Z.z. upravuje subjektívnu jednoročnú lehotu na uloženie pokuty, ktorá začína plynúť odo dňa, keď sa ústredie a úrad dozvedeli o porušení povinností; zároveň upravuje aj objektívnu trojročnú lehotu počítanú odo dňa, keď došlo k porušeniu zákonnej povinnosti. Obe lehoty majú prekluzívny charakter a ich márnym uplynutí zaniká aj právo orgánu verejnej správy sankcionovať konkrétny subjekt za spáchanie správneho deliktu. 38. V predmetnej veci je potrebné zobrať do úvahy, že bol spísaný priebežný protokol (dňa 31.1.2018) v zmysle § 13 ods. 2 písm. a/ zákona č. 10/1996 Z.z., v ktorom nebolo konštatované porušenie zákona žalobcom, avšak na jeho základe si prvostupňový správny orgán vyžiadal od žalobcu ďalšie doklady na objasnenie zistení a skutkového stavu veci (dňa 1.2.2018). Po predložení dokladov (13.2.2018) a ich vyhodnotení spolu s obsahom priebežného protokolu zo dňa 31.1.2018, prvostupňový správny orgán spísal dňa 26.2.2018 protokol o výsledku kontroly č. 2018/65473 s náležitosťami podľa § 13 ods. 1 zákona č. 10/1996 Z.z. Pre porovnanie správny súd poukazuje na to, že zákon č. 10/1996 Z.z. neurčuje, že v priebežnom protokole už musia byť zaznamenané porušenia zákona (§ 13 ods. 2 písm. a/), no pri protokole o výsledku kontroly už takéto konštatovanie musí byť jeho obsahom (§ 13 ods. 1). Z uvedeného dôvodu možno za vyhodnotenie a ustálenie protiprávneho konania žalobcu považovať najskôr deň vypracovania protokolu o výsledku kontroly, t.j. 26.2.2018, kedy sa prvostupňový správny orgán dozvedel o porušení zákona č. 82/2005 Z.z. zo strany žalobcu. K „dozvedeniu“ nemohlo prísť už dňa 31.1.2018, pretože v priebežnom protokole bol zaznamenaný len priebeh kontroly (tak ako správny súd uviedol vyššie) a žalobca k nej nepredložil všetky doklady, na základe ktorých by bolo možné už v tento deň 31.1.2018 ustáliť, že došlo k spáchaniu správneho deliktu. Uvedený záver podčiarkuje aj postup prvostupňového správneho orgánu v následnom konaní, kedy dňa 1.2.2018 od žalobcu žiadal písomnosti potrebné na posúdenie skutkového stavu, teda či došlo alebo nedošlo k spáchaniu správneho deliktu. Tomuto konštatovaniu zodpovedá aj znenie protokolu o výsledku kontroly zo dňa 26.2.2018, v ktorom správny orgán uviedol, že z hľadiska využívania závislej práce zamestnávateľom vo vzťahu ku konateľovi žalobcu nedošlo k porušeniu zákona a vo vzťahu k G. E. došlo k porušeniu zákona. Správny súd uzatvára, že za deň „dozvedenia sa“ o porušení zákona č. 82/2005 Z.z. a č. 5/2004 Z.z. možno považovať až spísanie protokolu o výsledku kontroly dňa 26.2.2018. 39. Jednoročná subjektívna lehota na uloženie pokuty podľa § 68a ods. 3 zákona č. 5/2004 Z.z. uplynula dňom 26.2.2019 a trojročná objektívna lehota počítaná odo dňa spáchania deliktu uplynula dňom 31.1.2021. Keďže jednoročná subjektívna lehota uplynula skôr ako trojročná objektívna, posledným dňom na právoplatné uloženie pokuty je 26.2.2019. Prvostupňový správny orgán rozhodol o uložení pokuty dňa 7.9.2018 a žalovaný rozhodol dňa 29.1.2019; rozhodnutie žalovaného nadobudlo právoplatnosť dňa 8.2.2019, teda v zákonnej jednoročnej subjektívnej prekluzívnej lehote. Správny súd vyhodnotil túto námietku žalobcu ako nedôvodnú. 40. Z hľadiska deliktuálnej stránky veci správny súd uvádza, že z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napríklad rozsudok vo veci Lauko proti Slovenskej republike z 2.9.1998, č. sťažnosti 26138/95; vo veci Öztürk proti SRN z 21.2.1984, číslo sťažnosti 8544/79; vo veci Čanády proti Slovenskej republike zo 16.11.2004, č. sťažnosti 53371/99, atď.) vyplýva, že priestupky a správne delikty sú vecami trestného charakteru. Pre posúdenie otázky, či sa na účely Dohovoru o ľudských právach a základných slobodách (publikovaný pod č. 209/1992 Zb.) protiprávne konanie kvalifikuje ako trestné, sú dôležité nasledovné kritériá: a/ či text právnej normy definujúci protiprávne konanie patrí alebo nepatrí v právnom systéme príslušného štátu do trestného práva, b/ či povaha protiprávneho konania, c/ povaha a stupeň prísnosti sankcie, ktorej uloženie hrozí príslušnej osobe. Význam vnútroštátnej kvalifikácie protiprávneho konania na trestné a správne delikty je iba relatívny. Faktormi väčšieho významu sú povaha protiprávneho konania a povaha a stupeň prísnosti sankcie, ktorá hrozí príslušnej osobe. Povaha protiprávneho konania a povaha a stupeň prísnosti sankcie, ktorej uloženie hrozí, sú alternatívne a nie kumulatívne: na to, aby sa článok 6 Dohovoru aplikoval z dôvodu slov „trestné obvinenie“ stačí,
aby predmetné protiprávne konanie bolo vo svojej podstate „trestné“ z pohľadu Dohovoru alebo aby zodpovednej osobe mohla byť uložená sankcia, ktorá pre svoju povahu a stupeň prísnosti patrí vo všeobecnosti do „trestnej“ sféry. Na základe toho konanie o správnom delikte zahŕňa rozhodovanie o „trestnom obvinení“, a preto sa naň vzťahuje článok 6 Dohovoru. 41. V prípade zodpovednosti podnikateľa za správny delikt ide o objektívnu zodpovednosť a subjektívna stránka tohto deliktu v zákonoch nie je založená na báze zavinenia. Pre správny orgán je relevantná len existencia protiprávneho stavu, spôsobená činnosťou alebo nečinnosťou podnikateľa. Liberačné dôvody, pri preukázaní ktorých dochádza k redukcii, prípadne k zániku zodpovednosti fyzickej osoby podnikateľa za správny delikt, ktoré sa uplatnia vo výške sankcie alebo upustenia od jej uloženia, musia byť zakotvené vo všeobecnej rovine priamo v zákone, podľa ktorého sa uskutočňuje potrestanie za správny delikt správnym orgánom (m.m. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8 Sžf 111/2013 zo dňa 29.1.2015 publikovaný v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov SR pod č. R 99/2015). 42. Výrok rozhodnutia predstavuje najdôležitejšiu časť rozhodnutia, lebo sú v ňom určené konkrétne práva a povinnosti účastníkov konania. Musí byť určitý a konkrétny, aby nevznikli pochybnosti o tom, čo bolo predmetom správneho konania. V disciplinárnom konaní je predmetom konania posudzovanie disciplinárneho previnenia účastníka, ktorý sa ho dopustil na základe konania, resp. nečinnosťou a v prípade preukázania, že účastník sa dopustil disciplinárneho previnenia skutkom kladeným mu za vinu, správny orgán mu za takéto previnenie ukladá disciplinárne opatrenie, čo sa musí premietnuť aj do výroku rozhodnutia. Vymedzenie predmetu konania vo výroku rozhodnutia o správnom delikte, musí spočívať v špecifikácii deliktu tak, aby sankcionované konanie nebolo zameniteľné s iným konaním. To možno zaručiť len konkretizáciou údajov obsahujúcich popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, prípadne uvedením iných skutočností, ktoré sú potrebné na odlíšenie skutku od iných skutkov. Takáto miera podrobnosti je nevyhnutná pre celé sankčné konanie najmä z dôvodu vylúčenia prekážky litispendencie, dvojitého postihu pre rovnaký skutok, pre vylúčenie prekážky veci rozhodnutej, pre určenie rozsahu dokazovania aj pre zabezpečenie riadneho práva na obhajobu. Až vydané rozhodnutie jednoznačne určí, čoho sa páchateľ dopustil a v čom spáchaný delikt spočíva. Jednotlivé skutkové údaje sú rozhodné pre určenie totožnosti skutku, vylučujú pre ďalšie obdobie možnosť zámeny skutku a možnosť opakovaného postihu za rovnaký skutok, pritom treba odmietnuť úvahu o tom, že postačí, ak sú tieto náležitosti uvedené len v odôvodnení rozhodnutia. Význam výrokovej časti rozhodnutia spočíva v tom, že iba táto časť rozhodnutia môže zasiahnuť do práv a povinností účastníkov konania. Riadne formulovaný výrok a v ňom konkrétny popis skutku je nezastupiteľnou časťou rozhodnutia, z ktorého je možné zistiť, či a aká povinnosť bola porušená a aké opatrenia či sankcie boli uložené. Len rozhodnutie obsahujúce takýto výrok možno vynútiť exekúciou (rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8 Sžo 28/2007 zo dňa 6.3.2008, sp. zn. 3 Szd 9/2009 zo dňa 5.11.2009, sp. zn. 6 Sžo 255/2010 zo dňa 22.6.2011). 43. V zmysle ustálenej judikatúry citovanej vyššie bolo povinnosťou orgánu verejnej správy vo výroku rozhodnutia, ktorým uložil žalobcovi sankciu, uviesť skutok, ktorým sa správneho deliktu dopustil z hľadiska miesta, času a spôsobu jeho spáchania, čo sa aj stalo. Výrok napadnutého druhostupňového rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím je podľa názoru správneho súdu dostatočne jasný, zrozumiteľný a určitý, čo umožňuje jeho preskúmanie. Je v ňom uvedené miesto, čas aj spôsob spáchania správneho deliktu: a. miesto spáchania - prevádzkareň žalobcu v Bratislave, Kamenné nám. 1, b. spôsob spáchania - žalobca využíval závislú prácu kuchára jedného štátneho príslušníka tretej krajiny menom G. E., pričom neboli splnené podmienky na jeho zamestnávanie podľa § 21 ods. 1 zákona č. 5/2004 Z.z., c. čas spáchania - 31.1.2018. 44. Spôsob spáchania správneho deliktu je síce vymedzený stručne, no obsahuje všetky znaky, ktoré ho odlišujú od iných správnych deliktov. Štátny príslušník tretej krajiny je označený menom a priezviskom, čo je dostatočným identifikačným znakom fyzickej osoby v spojení s označením jej povolania - kuchár. Je pravdou, že označenie štátneho príslušníka tretej krajiny je v odôvodnení rozhodnutia rozšírené o označenie biometrického pasu, ktoré bolo žalovanému aj prvostupňovému orgánu známe v čase rozhodovania, a mohol ho uviesť aj do výroku rozhodnutia. Na druhej strane je potrebné si uvedomiť, že subjektom správneho deliktu nie je G. E., ale žalobca, ktorého identifikačné znaky sú uvedené vyčerpávajúcim spôsobom, a preto je nezameniteľným z hľadiska uloženia sankcie, uplatnenia zákazu ne bis in idem, z hľadiska prekážok litispendencie a res iudicata. Neoznačenie štátneho príslušníka tretej krajiny biometrickým pasom vo výroku rozhodnutia orgánov verejnej správy nie je takou vadou, ktorá by mala za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Správny súd v tomto kontexte poukazuje
na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Sžo 15/2008 zo dňa 6.8.2008, v zmysle ktorého sa rozhodnutie správneho orgánu nezrušuje preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemajú vplyv na zákonnosť rozhodnutia a nemôžu privodiť iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka. Ak by aj správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného z dôvodu neoznačenia biometrického pasu štátneho príslušníka tretej krajiny vo výroku rozhodnutia, hoci tento štátny príslušník bol vo výroku riadne označený menom, priezviskom a povolaním, formálne by sa len zopakovalo administratívne konanie bezo zmeny jeho výsledku vo vzťahu k žalobcovi. Takýto postup by bol v rozpore so zásadou hospodárnosti konania a neviedol by k efektívnej ochrane práv žalobcu (napríklad aj R 122/2003, 5Sž/16/2012, 6Sžp/26/2011, I. ÚS 342/2013, III. ÚS 502/2015). Okrem toho, voči G. E. bolo vedené samostatné sankčné konanie, v ktorom mu bola uložená bloková pokuta v sume XXX,- €, ktorú na mieste aj zaplatil; uvedená sankcia však nie je predmetom tohto konania. 45. Rovnako je vo výroku rozhodnutia správne označený aj čas spáchania správneho deliktu. V deň 31.1.2018 sa u žalobcu uskutočnila len jedna kontrola inšpektormi Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava zameraná na dodržiavanie zákona č. 82/2005 Z.z., žalobca v správnej žalobe netvrdí, žeby opak bol pravdou a že v ten istý deň sa uňho uskutočnili napríklad dve alebo tri inšpekcie v rozličných časoch. Z uvedeného dôvodu je označenie času 11,10 h ku dňu 31.1.2018 nadbytočné. 46. Správny súd sa zaoberal aj námietkou žalobcu, že G. E. sa vyjadroval bez tlmočníka do ukrajinského jazyka. Z priebežného protokolu č. BA1/RK/KON/2018/65 zo dňa 31.1.2018 aj zo správy Ministerstva vnútra SR, Prezídia Policajného zboru, Úradu hraničnej a cudzineckej polície č. PPZ-HCP- BA5-2018/14235-003 zo dňa 16.4.2018 vyplýva, že G. E. komunikoval v slovenskom jazyku a nežiadal tlmočníka. V slovenskom jazyku komunikoval aj s konateľom žalobcu, ktorý obsluhoval zákazníkov, prijímal ich objednávky a oznamoval ich G. E. práve v slovenskom jazyku (a nie prostredníctvom tlmočníka) Je pravdou, že v administratívnom spise sa nenachádza zvukový záznam o tom, ako konateľ žalobcu v slovenskom jazyku odovzdáva objednávky G. E., no žalobca žiadnym dôkazom tento záver príslušníkov polície a inšpektorov úradu práce, sociálnych vecí a rodiny nevyvrátil. Neoznačil napríklad tlmočníka, prostredníctvom ktorého by počas prípravy jedál aktívne komunikoval s G. E., alebo žeby priamo G. E. žiadal inšpektorov o tlmočníka, čo by boli povinní do priebežného protokolu zaznamenať. Inými slovami, priebežný protokol aj protokol o výsledku kontroly sú verejnými listinami, pri ktorých platí domnienka, že údaje v nich uvedené sú pravdivé, a to až do doby, kým sa nepreukáže opak. Žalobca opak nepreukázal, preto správny súd vychádza zo znenia priebežného protokolu, protokolu o výsledku kontroly tlmočník a správny Ministerstva vnútra SR, Prezídia Policajného zboru, Úradu hraničnej a cudzineckej polície citovaných vyššie o tom, že Mykola E. s nimi aj s konateľom žalobcu komunikoval v slovenskom jazyku a tlmočníka nežiadal. Otázky inšpektorov boli jednoduché a porozumiteľné, keď sa ho pýtali na okolnosti jeho práce v prevádzke žalobcu a nenamietal, žeby im nerozumel. 47. Navyše, žalobca, resp. jeho konateľ, vysvetľoval prítomnosť G. E. v jeho prevádzke rôzne: (i) prišiel pracovať len 31.1.2018, pretože neprišiel kuchár a nemal kto robiť kuchára (priebežný protokol zo dňa 31.1.2018), (ii) v prevádzke sa nachádzal ako budúci podnikateľ, ktorý prišiel skontrolovať funkčnosť technologického zariadenia kuchyne s cieľom možného prenájmu za účelom výkonu podnikateľskej činnosti, a nie ako zamestnanec (odvolanie žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu, správna žaloba). Správny súd považuje uvedené tvrdenia za snahu žalobcu vyhnúť sa postihu za správny delikt a záver orgánov verejnej správy oboch stupňov nespochybňujú, pretože ich žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal. Žalobca nepredložil napríklad informácie o inom kuchárovi, ktorý mal preňho pracovať a práve dňa 31.1.2018 neprišiel, spolu s jeho pracovnou zmluvou. Takisto nepreukázal, prečo G. E. overoval funkčnosť technologického zariadenia kuchyne práve v najfrekventovanejšej časti dňa v reštauráciách (čas obeda) a prečo si overovanie funkčnosti neskúšal v inom čase, kedy by mal na to kľud a mohol detailne zistiť všetky funkcie technologického zariadenia kuchyne. Naproti tomu G. E. tvrdil, že v prevádzke žalobcu pracoval na skúšku, pretože podobné práce pri príprave hamburgerov robil aj na Ukrajine. Žalobca v tomto smere neuniesol bremeno dôkazu a rozpory medzi jeho vlastnými vyjadreniami aj vyjadreniami vo vzťahu k tvrdeniam G. E. nevysvetlil. 48. Správny súd na základe uvedených skutočností dospel k záveru, že žalobca dňa 31.1.2018 naplnil skutkovú podstatu správneho deliktu podľa § 68a ods. 1 písm. b/ zákona č. 5/2004 Z.z. v spojení s § 2 ods. 2 písm. c/, § 3 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z.z., pretože porušil zákaz nelegálneho zamestnávania podľa § 3 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z.z., keď dňa 31.1.2018 v priestoroch svojej prevádzkarne na adrese Kamenné nám. 1 v Bratislave využíval závislú prácu kuchára jedného štátneho príslušníka tretej krajiny (Ukrajiny) G. E., pričom neboli splnené podmienky na jeho zamestnávanie podľa § 21 ods. 1 zákona č. 5/2004 Z.z. 49. Skutkový stav zistený žalovaným a prvostupňovým správnym orgánom je podľa názoru správneho súdu dostatočný a preukazuje vznik deliktuálnej zodpovednosti žalobcu a vyvodenie následkov z nej
v podobe uloženej sankcie. Fotodokumentácia alebo videozáznam nie sú jedinými dôkazmi, ktoré preukazujú spáchanie správneho deliktu. Správne orgány vychádzali z priebežného protokolu, protokolu o výsledku kontroly oznámenia Ministerstva vnútra, Prezídia PZ, Úradu hraničnej a cudzineckej polície, vyjadrení G. E., konateľa žalobcu, námietok žalobcu a správne ustálili skutkový stav. Rovnako je správne aj právne posúdenie veci a aplikácia ustanovení § 2 ods. 2 písm. c/, § 3 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z.z., § 21 a § 68a zákona č. 5/2004 Z.z. 50. Pri uložení pokuty správne orgány oboch stupňov postupovali podľa § 68a zákona č. 5/2004 Z.z. a zohľadnili závažnosť zisteného porušenia povinnosti, jej prípadné opakovanie, závažnosť následkov a počet nelegálne zamestnaných osôb. Uložená pokuta v sume X.XXX,- € je na dolnej hranici zákonnej sadzby pokuty (2.000,- € až 200.000,- €) a plní represívnu aj preventívnu funkciu, tak aby sa žalobca v budúcnosti vyvaroval porušenia zákonom uložených povinností. Ukladanie pokút za správne delikty sa uskutočňuje v rámci úvahy správneho orgánu (diskrečná právomoc), zákonom dovoleného rozhodovacieho procesu, v ktorom správny orgán v zákonom stanovených hraniciach uplatňuje svoju právomoc a určí výšku sankcie. Pri preskúmavaní správnych rozhodnutí o uložení peňažnej sankcie, správny súd nepreskúmava len zákonnosť použitia správnej úvahy, ale aj jej správnosť; môže tak dospieť k záveru, že o sankcii malo byť rozhodnuté inak. Pri preskúmavaní výšky uloženej pokuty treba vychádzať zo základných rovín pôsobenia sankcie - individuálnej, generálnej, výchovnej, preventívnej a represívnej. Vo sfére obvineného zo správneho deliktu má uložená pokuta plniť ako úlohu výchovnú tak aj represívnu a postihovať za protiprávne konanie, preto je žiaduce, aby bola citeľná v majetkovej sfére páchateľa správneho deliktu (napríklad rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8 Sžo 163/2010 z 2. júna 2011). Výška pokuty je v napadnutom rozhodnutí logicky odôvodnená a nevybočila z medzí ustanovených zákonom č. 5/2004 Z.z. 51. Na základe uvedených skutočností a citovaných právnych predpisov správny súd žalobu zamietol ako nedôvodnú podľa § 190 SSP. 52. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 SSP a úspešnému žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože nezistil dôvody, na základe ktorých by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať, aby nahrádzal trovy konania žalovaného. 53. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP, § 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 33/2011 Z. z.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).