Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Sžo/163/2010

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu

JUDr. Evy Babiakovej, CSc. a členiek senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Aleny

Adamcovej, v právnej veci ţalobcu: M.. M. H., Š. X., B., zast. advokátskou kanceláriou M.

&. F., S., R. X., B., IČO: X., v mene ktorej koná J.. M. J., advokát, proti ţalovanému:

Krajský stavebný úrad v Bratislave, Lamačská cesta 8, Bratislava, o preskúmanie

zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č.p. A-01972/2007-DLD zo dňa 31. októbra 2007,

o odvolaniach ţalobcu a ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k.

– 71 zo dňa 10. februára 2010, jednohlasne, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k.

– 71 zo dňa 10. februára 2010 m e n í tak, ţe ţalobu z a m i e t a .

Ţiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave zmenil napadnuté rozhodnutie

ţalovaného č. A-01972/2007-DLD zo dňa 31.10.2007 v spojení s rozhodnutím Mestskej časti

Bratislava – Nové Mesto č. UKaSP-2007/37/P/R/MZS zo dňa 19.7.2007 podľa § 250i ods. 2

v znení neskorších predpisov (ďalej

2

v texte rozsudku len „“) v časti týkajúcej sa výšky uloţenej pokuty tak, ţe ţalobcovi

uloţil pokutu vo výške 17 000 €.

Krajský súd v odôvodnení uviedol, ţe nemal pochybnosti o spáchaní priestupku

zo strany ţalobcu, avšak tento priestupok bol správnymi orgánmi nesprávne posúdený.

Pri určení druhu sankcie a jej výmery je správny orgán mimo iného povinný prihliadnuť

na závaţnosť priestupku a na jeho následky, t.j. či chránený objekt priestupku bol porušený

a ak bol porušený, či ide o prechodnú alebo trvalú poruchu, aká je výška škody, prípadne aký

vysoký je stupeň ohrozenia chráneného záujmu.

Účelom § 105 ods. 4 zákona o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný

zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej v texte rozsudku len „Stavebný zákon“),

je chrániť pred nezákonnou výstavbou a nezákonným zaberaním poľnohospodársku pôdu,

ktorá spĺňa určité atribúty a slúţi na zabezpečenie poľnohospodárskych potrieb ako

poľnohospodársky pôdny fond, preto krajský súd povaţoval za potrebné posúdiť reálny stav

pôdy, na ktorej začal ţalobca stavať nehnuteľnosť. Parcela, na ktorej začal ţalobca

uskutočňovať stavbu, je obklopená z viacerých strán výstavbou a priamo hraničí so

zastavanou plochou. Táto parcela bola dlhodobo určená na zastavanie, spolu s ďalšími

parcelami, pričom prijatiu územného plánu predchádzalo dlhodobé konanie ohľadne

námietok, ktoré sa netýkali dotknutej parcely. Na uvedenej parcele sa pred jej zastavaním

nijakým spôsobom nehospodárilo a nebola vyuţívaná ako poľnohospodárska pôda.

Krajský súd upozornil na to, ţe mestským zastupiteľstvom bol prijatý nový územný

plán Hlavného mesta SR Bratislavy dňa 31.5.2007 a bola stanovená jeho účinnosť na deň

1.9.2007. Prvostupňový orgán rozhodoval o uloţení sankcie ţalobcovi aţ dňa 19.7.2007,

t.j. po prijatí územného plánu a ţalovaný dokonca aţ 12.12.2007, t.j. po účinnosti tohto

územného plánu.

Krajský súd povaţoval závery správnych orgánov o nutnosti aplikácie § 105 ods. 4

Stavebného zákona za rýdzo formálne správne, avšak z hľadiska materiálneho pri hodnotení

spoločenskej škodlivosti konania ţalobcu za neprimerané. Spoločenská škodlivosť musí byť

v prípade správneho deliktu, ktorého skutková podstata je uvedená v § 105 ods. 4 Stavebného

zákona, posudzovaná z hľadiska materiálneho tak, ţe musí nastať reálne ohrozenie

poľnohospodárskeho pôdneho fondu a následne na to aj vplyvom nedovolenej výstavby

znemoţnená poľnohospodárska činnosť.

Krajský súd ďalej poukázal, ţe k takémuto závaţnému ohrozeniu záujmu nedošlo,

nakoľko na dotknutej parcele sa ţiadna poľnohospodárska činnosť nevykonávala a ani nebol

predpoklad na jej ďalšie poľnohospodárske vyuţívanie, preto záver správneho orgánu o tom,

3

ţe došlo k zásahu do poľnohospodárskej pôdy, nebol adekvátny danej situácii ako by bol

býval v prípade, keby sa jednalo o parcelu, na ktorej sa priamo vykonáva poľnohospodárska

činnosť, prípadne v budúcnosti sa môţe ďalej vykonávať poľnohospodárske obhospo-

darovanie. Formálnym záverom správnych orgánov nedala za pravdu ani skutočnosť,

ţe v čase rozhodovania ţalovaného, bola pôda určená aj účinne platným VZN na zastavanie,

na čo však správne orgány neprihliadli pri hodnotení závaţnosti konania ţalobcu.

V odôvodnení rozhodnutí správne orgány ani neuviedli dôvody, na základe ktorých anulovali

obranu ţalobcu o okolnosti, ţe platnosťou VZN sa domnieval, ţe toto nadobudne účinnosť

v stanovenom termíne. Z ich záverov nevyplýva, ţe by bola nejaká verejne známa okolnosť

o tom, ţe účinnosť VZN môţe byť ohrozená, preto z tohto pohľadu treba uznať obranu

ţalobcu s jeho argumentmi o legitímnom očakávaní o výške pokuty, charaktere ohrozenia

chráneného záujmu s prihliadnutím na prax, ktorú uplatňovala dotknutá štátna inštitúcia.

Krajský súd uviedol, ţe v súlade so zásadou spravodlivého správneho trestania

je ţiaduce, aby uloţená sankcia bola uloţená proporčne ekonomickej situácii delikventa

v miere ohrozenia záujmu chráneného zákonom a prístupom delikventa k priestupku. Krajský

súd sa nestotoţnil s hodnotením nepriaznivých následkov priestupku tak, ako ich hodnotili

správne orgány, nakoľko vyššie uvedené okolnosti jednoznačne a výrazne zniţujú

spoločenskú škodlivosť konania ţalobcu, keď formálne jeho konanie napĺňalo § 105 ods. 4

Stavebného zákona, v skutočnosti však uvedené námietky a závery posúvajú toto konanie

skôr k naplneniu znakov skutkovej podstaty § 104 ods. 3 Stavebného zákona (kde horná

hranica sankcie bola 1 000 000 Sk), pričom súd vyhodnotil škodlivosť konania ţalobcu

s prihliadnutím na to ţe: staval bez stavebného povolenia, so stavbou hneď po výzve

stavebného orgánu prestal a v činnosti nepokračoval a zároveň spolupracoval s orgánmi

administratívneho dohľadu pri objasňovaní priestupku tak, ţe za primeranú povaţoval sankciu

vo výške 17 000 €.

Záverom krajský súd poukázal, ţe prebieha konanie o legalizácii stavby

a s dodatočným povolením vyslovilo súhlas aj hlavné mesto SR Bratislava, z ktorej

skutočnosti vyplýva, ţe ţalobca svojim konaním nespôsobil ţiaden nezvratný stav, čo bol

takisto znak, ktorý mal vplyv na hodnotenie závaţnosti jeho protispoločenského konania.

O trovách konania rozhodol krajský súd tak, ţe úspešnému ţalobcovi ich náhradu

nepriznal, nakoľko rozhodnutie o výške sankcie záviselo od úvahy súdu.

4

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote dňa 23.4.2010 ţalobca

odvolanie domáhajúc sa jeho zmeny v časti týkajúcej sa výšky uloţenej pokuty tak, ţe

odvolací súd mu uloţí pokutu vo výške 3 3319,93 € (zrejme malo byť 3 319,93 €).

Uviedol, ţe jeho priestupok z materiálneho hľadiska nebol tak závaţný a nespôsobil

ním ţiadnu trvalú ani prechodnú poruchu, ani ţiaden nezvratný stav. Súd neprihliadol na

skutočnosť, ţe v čase rozhodovania o priestupku bola parcela č. X., nachádzajúca sa

v katastrálnom území V. určená na zastavanie, platným VZN hlavného mesta SR Bratislavy č.

X., ktoré bolo dňa 31.5.2007 prijaté mestským zastupiteľstvom. Stavebný ani iný zákon

presne nedefinuje, či za pozemok určený na zastavanie treba povaţovať pozemok, ktorého

zastavanie je určené účinným VZN, alebo sa za pozemok určený na zastavanie povaţuje

pozemok určený na zastavanie platným, nie však účinným VZN. V predmetnej veci

neexistuje ustálená judikatúra, v zmysle ktorej by bolo moţné pojem „pozemok určený na

zastavanie“ presne definovať.

Ţalobca tieţ uviedol, ţe Mestská časť Bratislava – Nové Mesto ako aj krajský súd

pochybili, nakoľko konštatovali, ţe ţalobca svojim konaním naplnil skutkové znaky

priestupku podľa § 105 ods. 4 Stavebného zákona. Ak by boli postupovali správne a pri

svojom rozhodovaní zohľadnili zásadu in dubio pro reo, potom by museli kvalifikovať

priestupok podľa § 105 ods. 3 Stavebného zákona, podľa ktorého moţno uloţiť pokutu

maximálne do výšky 1 000 000 Sk.

Ďalej ţalobca namietal, ţe krajský súd mal vec posúdiť aj z hľadiska proporcionality

uloţenej sankcie k dôsledku skutku, za ktorý bola sankcia uloţená aj so zreteľom na legitímne

očakávania sankcionovaného subjektu. Neprimeraná výška pokuty zasiahla do legitímneho

očakávania ţalobcu, ktorý sa ako fyzická osoba síce priestupku dopustil, ale správny orgán

a následne aj krajský súd mu uloţili pokutu, ktorá je omnoho vyššia v porovnaní s pokutami,

ktoré sú beţne ukladané za rovnaké priestupky fyzickým osobám – nepodnikateľom. Krajský

súd mal pri rozhodovaní o výške sankcie prihliadať na dokazovaním zistenú prax, ktorú

v danom období uplatňovala Mestská časť Bratislava – Nové Mesto, keď priemerná výška

pokút, ktoré za rovnaké priestupky ukladala, bola podstatne niţšia ako tá, ktorú krajský súd

uloţil ţalobcovi. Taktieţ mal krajský súd prihliadnuť aj na skutočnosť, ţe ţalobca nikdy svoju

zodpovednosť za priestupok nepopieral, s výstavbou ihneď po výzve stavebného orgánu

prestal, v stavbe viac nepokračoval a zároveň prejavil snahu o nápravu protiprávneho stavu

tým, ţe podal ţiadosť o dodatočné povolenie stavby, ktorej bolo následne vyhovené.

5

K podanému odvolaniu sa ţalovaný vyjadril tak, ţe ho povaţoval za neodôvodnené

a zároveň v zákonnej lehote podal aj vlastný odvolací návrh, v ktorom sa domáhal zmeny

napadnutého rozsudku tak, ţe odvolací súd ţalobu zamietne, alternatívne zruší rozsudok

krajského súdu ako nezákonný.

Ţalovaný uviedol, ţe závery krajského súdu odôvodňujúce zníţenie uloţenej pokuty

neboli správne, a teda ţe zníţenie výšky pokuty bolo neodôvodnené, nakoľko konajúce

správne orgány skutok ţalobcu po právnej stránke kvalifikovali správne a posúdením

všetkých okolností porušenia zákona v ich vzájomnej súvislosti určili výšku pokuty, ktorá

svojim percentuálnym vyjadrením vo vzťahu k rozsahu príslušnej zákonnej sadzby

odzrkadľuje mieru tak poľahčujúcich ako i priťaţujúcich okolností a plní všetky funkcie.

Ďalej poukázal, ţe dotknutá parcela bola v čase protiprávnej činnosti v katastri

nehnuteľností vedená ako druh pôdy – vinice, pričom v čase keď ţalobca pozemok

nadobudol, nachádzali sa na ňom vinice, ktoré boli neskôr, pravdepodobne za účelom

plánovanej výstavby, odstránené. V čase, keď príslušný stavebný úrad zistil nepovolenú

stavebnú činnosť, stavba bola zrealizovaná v rozsahu dokončenej hrubej stavby, s jedným

2

podzemným a tromi nadzemnými podlaţiami, so zastavanou plochou 630,5 ma úţitkovou

2

plochou m.

Ţalovaný uviedol, ţe § 105 ods. 3 písm. b/ Stavebného zákona a § 105 ods. 4

Stavebného zákona predstavujú dve rozdielne skutkové podstaty, s rozdielne vymedzenou

zákonnou sadzbou, ktoré nemoţno vzájomne zamieňať. Protiprávne konanie subsumované

pod § 105 ods. 4 Stavebného zákona predstavuje najzávaţnejšie ohrozenie verejného záujmu

chráneného Stavebným zákonom. Všetky okolnosti, na ktoré poukazoval v rozsudku krajský

súd predstavovali výlučne poľahčujúce okolnosti, ktoré odôvodňovali zníţenie výšky uloţenej

pokuty v rámci zákonom vymedzenej sadzby, pričom túto skutočnosť správne orgány

zdôrazňovali nielen vo svojich rozhodnutiach, ale aj v konaní pred krajským súdom. Ţalovaný

sa nestotoţnil s názorom krajského súdu, ţe okolnosti porušenia zákona posúvajú konanie

ţalobcu skôr k naplneniu znakov skutkovej podstaty podľa § 105 ods. 3 Stavebného zákona

so zákonnou sadzbou 1 000 000 Sk, keďţe ani krajský súd právnu kvalifikáciu skutku

nespochybnil.

Ďalej ţalovaný uviedol, ţe ţalobca sa protiprávneho konania dopustil v čase

od 15.1.2007 do 17.4.2007, čo bolo rozhodujúcim obdobím pre posúdenie relevantných

skutkových a právnych okolností, teda ţalobca konal protiprávne v čase nielen pred

nadobudnutím účinnosti nového územného plánu hlavného mesta SR Bratislavy, ale v čase

pred jeho samotným schválením. V čase, keď ţalobca začal s realizáciou stavby nemohol ani

6

on sám v dobrej viere predpokladať, ţe nový územný plán bude na zasadnutí mestského

zastupiteľstva dňa 31.5.2007 schválený, a teda nemohol predpokladať, ţe k zmene právneho

stavu dôjde v takom časovom horizonte, ktorý bude pre neho v podstate priaznivý aj pre účely

samotného priestupkového konania, nehovoriac uţ o samotnej moţnosti stavbu dodatočne

legalizovať.

K zmene funkčného vyuţitia predmetnej parcely z poľnohospodárskej pôdy

na málo podlaţnú zástavbu obytného územia došlo aţ s účinnosťou od 1.9.2007. Z tohto

dôvodu ţalovaný namietal tvrdenie krajského súdu o tom, ţe dotknutá parcela bola dlhodobo

určená na zastavanie. Skutočnosť, ţe proces obstarávania územného plánu s jeho následným

schválením je dlhodobým procesom, pričom v návrhu uţ bola dotknutá parcela

prekvalifikovaná na stavebný pozemok, nezniţuje spoločenskú nebezpečnosť konania ţalobcu

ani moţné následky jeho konania. Ţalobca konal vedome (úmyselne) protiprávne, pričom sa

neodôvodnene spoliehal na to, ţe konajúce správne orgány budú rešpektovať ním zaloţený

skutkový stav. V čase nepovolenej realizácie stavby bolo moţné vychádzať len z účinného

právneho stavu, ktorý v tom čase predstavovala Aktualizácia územného plánu hlavného mesta

SR Bratislavy – rok 1993 v znení neskorších zmien a doplnkov, ktorá realizáciu stavby

rodinného domu na predmetnom pozemku neumoţňovala. Stavebník uskutočňovaním stavby

v januári aţ apríli 2007 nesporne a bez akýchkoľvek pochybností naplnil skutkové znaky

priestupku podľa § 105 ods. 4 Stavebného zákona.

Ţalovaný uviedol, ţe pri ukladaní pokuty nedošlo k neprimeranej tvrdosti pri aplikácii

zákona a práva ţalobcu neboli výškou pokuty hrubým spôsobom porušené. Stanovenie výšky

pokuty bolo výsledkom správnej úvahy, v rámci ktorej sa konajúce správne orgány zaoberali

všetkými hľadiskami, ktoré zákon ustanovuje, za týmto účelom si zaobstarali všetky podklady

a dôkazy, presne zistili skutkový stav veci, vyvodili skutkové a právne zistenia a na základe

zákonom povolenej správnej úvahy dospeli k rozhodnutiu o výške pokuty, ktorá zodpovedá

závaţnosti spáchaného priestupku a spĺňa tak represívnu ako aj preventívnu funkciu.

Zdôraznil, ţe vo vzťahu k rozpočtovému nákladu rozostavanej stavby rodinného domu,

2

štvorpodlaţnej stavby so zastavanou plochou 630,5 m, nemoţno výšku uloţenej pokuty

povaţovať pre ţalobcu za likvidačnú a ekonomicky neúmernú. Všetky okolnosti porušenia

zákona, na ktoré poukazovali konajúce správne orgány, ako aj krajský súd, je potrebné

posudzovať ako okolnosti, ktoré v rámci správnej úvahy majú vplyv na individualizáciu

uloţenej sankcie, teda určenie konkrétnej výšky pokuty v rámci rozpätia ustanovenej

zákonnej sadzby tak, aby pokuta splnila svoje funkcie – represívnu, výchovnú a preventívnu.

Na skutočnosť, ţe v čase po skončení protiprávnej činnosti došlo k zmene funkčného vyuţitia

7

parcely z územnoplánovacieho hľadiska, je potrebné prihliadnuť iba ako na poľahčujúcu

okolnosť odôvodňujúcu v rámci správnej úvahy zníţiť výšku pokuty v rámci zákonnej

sadzby. To isté platí aj pre skutočnosti spočívajúce v tom, ţe sa na parcele v rozhodnom čase

nijakým spôsobom poľnohospodársky nehospodárilo a nebola vyuţívaná ako poľnohospo-

dárska pôda. Dotknutá parcela bola v katastri nehnuteľností vedená ako vinice a vinice

sa na tomto pozemku aj nachádzali. Skutočnosť, ţe je pozemok z územnoplánovacieho

hľadiska určený na zastavanie neznamená, ţe je automaticky vyňatý z poľnohospodárskeho

pôdneho fondu; aj v takomto prípade musí stavebník predloţiť rozhodnutie príslušného

orgánu o vyňatí pôdy určenej na zástavbu z poľnohospodárskeho pôdneho fondu a ţalobca

začal s realizáciou stavby bez toho, aby k takému úkonu došlo.

Ţalovaný uviedol, ţe pri určovaní výšky pokuty správne orgány zohľadnili i to,

ţe predmetná stavba rodinného domu vyţadovala samostatné stavebné povolenie, ktorému

malo predchádzať samostatné územné konanie o umiestnení stavby. Stavbu bolo potrebné

umiestniť v samostatnom územnom konaní z dôvodu, ţe pre dotknuté územie nie je spraco-

vaný územný plán zóny a aj vzhľadom na stavebnotechnický charakter stavby s jedným

podzemným a tromi nadzemnými podlaţiami (nejedná sa o jednoduchú stavbu podľa § 139b

ods. 1 Stavebného zákona). Neoprávneným začatím stavby bez stavebného povolenia ţalobca

svojvoľne určil podmienky umiestnenia stavby, ktoré sa inak určujú v územnom konaní,

v ktorom sa návrh na vydanie územného rozhodnutia posudzuje z hľadiska záujmov

chránených osobitnými predpismi v súčinnosti s dotknutými orgánmi, ako aj z hľadiska

dodrţania všeobecných technických poţiadaviek na výstavbu, pričom v tomto konaní môţu

zároveň účastníci konania uplatniť voči umiestneniu stavby svoje námietky. Ţalobca začal

stavbu uskutočňovať takisto bez záväzných stanovísk dotknutých orgánov, pričom si bol

vedomý, ţe porušuje zákon a v stavebnej činnosti pokračoval aj po vydaní záporného

záväzného stanoviska Mestskej časti Bratislava – Nové Mesto. V prospech ţalobcu a teda

primeraného zníţenia pokuty, okrem krajským súdom poukazovanej neskoršej zmeny

funkčného vyuţitia pozemku a nevyuţívania pozemku na poľnohospodárske účely svedčalo

tieţ to, ţe stavebné práce na stavbe rodinného domu po výzve stavebného úradu zastavil,

svoju zodpovednosť za priestupok nepopieral, aktívne spolupracoval pri jeho objasňovaní

a prejavil snahu o skorú nápravu protiprávneho stavu formou podania ţiadosti o dodatočné

povolenie stavby.

Záverom ţalovaný uviedol, ţe zníţenie pokuty krajským súdom povaţuje za neodô-

vodnené. Zníţenie pokuty, vzhľadom na všetky okolnosti porušenia zákona, nenapĺňa účel

ukladania pokút zo strany stavebných úradov, a to snahu o dodrţiavanie Stavebného zákona

8

a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov a snahu o zabezpečenie stavebnej

disciplíny tými právnymi prostriedkami, ktoré majú stavebné úrady k dispozícii.

Ţalobca sa k podanému odvolaniu vyjadril písomným podaním zo dňa 24.5.2010,

v ktorom uviedol, ţe dôleţitou okolnosťou, ktorú bolo pri určení výšky pokuty potrebné

zohľadniť, je intenzita ohrozenia záujmu chráneného zákonom. Na to, aby mohol byť skutok

ţalobcu povaţovaný za ohrozenie záujmu chráneného zákonom, musí predstavovať reálne

ohrozenie verejného záujmu, v tomto prípade pôdneho fondu. K takému ohrozeniu však

v prípade ţalobcu neprišlo, keďţe v čase rozhodovania o priestupku bola dotknutá parcela

určená na zastavanie VZN hlavného mesta SR Bratislavy č. X., ktoré bolo dňa 31.5.2007

prijaté mestským zastupiteľstvom. Keďţe pri rozhodovaní o schválení územného rozhodnutia

ide o dlhodobý proces, ţalobca v dobrej viere predpokladal, ţe k takému rozhodnutiu dôjde aj

vzhľadom na to, ţe pozemok na ktorom sa dopustil priestupku je obklopený ďalšími

pozemkami, ktoré sa nachádzajú v jeho tesnej blízkosti, na ktorých uţ dlhodobo stoja veľmi

podobné stavby ako je tá, ktorú začal realizovať ţalobca. Okolnosti celého prípadu výrazne

zniţujú spoločenskú škodlivosť konania ţalobcu a v súlade so zásadou správneho trestania je

ţiaduce, aby sankcia bola uloţená proporčne k miere ohrozenia záujmu chráneného zákonom.

Ţalobca toto svoje vyjadrenie doplnil podaniami doručenými odvolaciemu súdu dňa

15.6.2010 a 14.9.2010, v obsahu ktorých poukázal rozhodnutie Mestskej časti Bratislava –

Nové Mesto č. ÚK a SP – 2010/154 – EKT zo dňa 11.8.2010 (tvoriace prílohu tohto podania),

ktorým bola dodatočne povolená stavba rodinného domu na pozemku č. X./4 kat. úz. V., na S.

U. v B., ktorú začal ešte bez stavebného povolenia uskutočňovať ţalobca, pričom táto

skutočnosť mala dokázať, ţe konanie ţalobcu nemoţno v ţiadnom prípade povaţovať za

váţne ohrozenie verejného záujmu, keďţe nedošlo k trvalému ani prechodnému poškodeniu

ani ohrozeniu ţivotného prostredia, zdravia, majetku ani iného dôleţitého verejného záujmu,

a preto ţiadal, aby bola sankcia uloţená proporčne k miere ohrozenia záujmu chráneného

zákonom.

Taktieţ ţalobca poukázal na iné rozhodnutie ţalovaného vo veci priestupku podľa

§ 105 ods. 3 písm. b/ Stavebného zákona (pripojené v prílohe), kde bola pokuta uloţená

vo výške 2000 €. Uviedol, ţe priestupok, ktorého sa dopustil je takmer identický

s priestupkom v tomto rozhodnutí sankcionovaným, oba priestupky boli spáchané za veľmi

podobných okolností na pozemkoch nachádzajúcich sa v rovnakom katastrálnom území

s tým, ţe miera ohrozenia verejných záujmov bola pri oboch priestupkoch minimálna, obaja

účastníci stavebné práce prerušili a svoj skutok oľutovali. V porovnaní s výškou pokút, ktoré

beţne správny orgán prvého stupňa ukladal, mal ţalobca za to, ţe uloţená pokuta bola

9

neprimerane vysoká a v súlade so zásadou legitímnych očakávaní a zásadou spravodlivého

trestania by mal dostať pokutu, ktorú príslušný stavebný úrad beţne udeľuje za podobné

priestupky.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) preskúmal

napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov podaných odvolaní

podľa § 212 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O. s. p a dospel k záveru, ţe odvolanie

ţalovaného je dôvodné. Na druhej strane dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalobcu nebolo moţné

priznať úspech.

Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 2

vety prvej , s tým, ţe deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní

vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 2.6.2011 (§ 156 ods. 1 a ods. 3

).

Z obsahu pripojených spisov odvolací súd zistil, ţe rozhodnutím prvostupňového

správneho orgánu, Mestskej časti Bratislava – Nové Mesto č. ÚKaSP-2007/37/P/R/MZS zo

dňa 19.7.2007, bol ţalobca uznaný za vinného z priestupku podľa § 105 ods. 4 Stavebného

zákona, ktorého sa dopustil tým, ţe dňa 15.1.2007 začal bez stavebného povolenia

uskutočňovať a do 17.4.2007 uskutočňoval novú pozemnú stavbu – budovu na S. ul. v B. na

pozemku, parc. č. X. k. ú. V., druh pozemku Vinice, podľa výpisu z LV č. X., ktorý v čase

začatia uskutočňovania stavby nebol určený na zastavanie, ale bol súčasťou územia určeného

pre poľnohospodársku pôdu. Za tento priestupok mu bola uloţená pokuta vo výške 3 000 000

Sk (99 581,75 €). Stavebný úrad uviedol, ţe pri rozhodovaní o výške pokuty vychádzal

z výsledkov miestnej obhliadky, spisového materiálu a vyjadrenia vinného z priestupku. Pri

hodnotení dôkazov vzal do úvahy druh stavby, jej navrhovaný rozsah podľa vyjadrenia

účastníka konania a rozsah uţ uskutočnených prác s prihliadnutím na to, ţe pri uskutočňovaní

stavby ju ţalobca umiestnil bez Stavebným zákonom predpísaného postupu platného

v územnom konaní. Pokutu uloţil len málo nad hornou polovicou maximálnej sadzby,

zohľadnil aj okolnosti uvedené v o priestupkoch v znení

neskorších predpisov (ďalej v texte rozsudku len „zák. o priestupkoch“), závaţnosť

priestupku a najmä jeho následky a mieru zavinenia, pričom prihliadol aj na pohnútky, ktoré

uvádzal účastník konania a na jeho osobu, najmä na to, ţe sa konania zúčastnil,

zodpovednosť nepopieral a prejavil skorú snahu o nápravu protiprávneho stavu.

10

Ţalovaný rozhodnutím č. A-01972/2007-DLD zo dňa 31.10.2007 odvolanie ţalobcu

zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil. V dôvodoch rozhodnutia týkajúcich sa výšky

uloţenej pokuty, okrem iného, uviedol, ţe vzal do úvahy skutočnosť, ţe ţalobca začal

realizovať rozsiahlu stavbu rodinného domu (jedno podzemné a tri nadzemné podlaţia) na

pozemku, ktorý bol súčasťou poľnohospodárskeho pôdneho fondu, stavbu začal realizovať

v rozpore s verejným záujmom reprezentovaným účinným územným plánom mesta, bez

územného rozhodnutia a stavebného povolenia, bez vyňatia zastavaného pozemku

z poľnohospodárskeho pôdneho fondu, pričom svojím konaním predurčil umiestnenie stavby

a tým značne oklieštil moţnosti posúdenia tohto umiestnenia dotknutými orgánmi z hľadiska

ich pôsobnosti vymedzenej osobitnými zákonmi chrániacimi jednotlivé zloţky ţivotného

prostredia. Ţalobca si bol vedomý toho, ţe porušuje zákon, pričom v stavebnej činnosti

pokračoval aj po vydaní záporného stanoviska Mestskej časti Bratislava – Nové Mesto.

Aspekt zastavanosti nemôţe byť dôvodom na ospravedlnenie resp. zníţenie spoločenskej

nebezpečnosti protiprávneho konania.

Ţalovaný taktieţ uviedol, ţe v prospech ţalobcu svedčí to, ţe stavebné práce na stavbe

rodinného domu po výzve stavebného úradu zastavil, svoju zodpovednosť nepopieral, aktívne

spolupracoval pri objasňovaní priestupku a prejavil snahu o skorú nápravu protiprávneho

stavu formou podania ţiadosti o dodatočné povolenie stavby. Na skutočnosť, ţe od 1.9.2007

bol predmetný pozemok podľa nového územného plánu určený na zastavanie, a teda stavbu

bude moţné dodatočne povoliť, prihliadol len ako na poľahčujúcu okolnosť.

Vo vzťahu k obsahu dôvodov uvedených v podaných odvolaniach odvolací súd

povaţoval za potrebné tieto rozdeliť do dvoch okruhov, a to na námietky týkajúce sa právnej

kvalifikácie skutku (ţalobcom tvrdený spáchaný priestupok podľa § 105 ods. 3 Stavebného

zákona) a námietky oboch odvolateľov týkajúce sa výšky uloţenej pokuty.

Podľa Stavebného zákona (v znení zák. účinného

od 1.11.2005), priestupku sa dopustí a pokutou do 1 milióna Sk sa potresce ten, kto

a) vykonáva činnosti, na ktoré je potrebné územné rozhodnutie bez takého rozhodnutia alebo

v rozpore s ním,

b) ako stavebník uskutočňuje novú stavbu bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním,

c) uţíva stavbu bez kolaudačného rozhodnutia, pokiaľ je také rozhodnutie potrebné,

11

d) napriek opätovnej výzve orgánu štátneho stavebného dohľadu alebo rozhodnutiu

stavebného úradu neudrţiava stavbu do tej miery, ţe jej stav ohrozuje ţivoty alebo zdravie

osôb,

e) v určenej lehote nevykoná rozhodnutie príslušného stavebného úradu o odstránení stavby.

Podľa § 105 ods. 4 Stavebného zákona, priestupku sa dopustí a pokutou do 5 miliónov

Sk sa potresce ten, kto bez stavebného povolenia uskutočňuje stavbu v chránenom území

alebo v ochrannom pásme či na pozemku, ktorý nie je určený na zastavanie, najmä na

poľnohospodárskom alebo lesnom pozemku.

Podľa § 105 ods. 6 Stavebného zákona, na priestupky a ich prejednávanie sa vzťahujú

všeobecné predpisy o priestupkoch.

Podľa § 2 ods. 1 zákona o priestupkoch, priestupkom je zavinené konanie, ktoré

porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto

alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych

predpisov, alebo o trestný čin.

Podľa § 7 ods. 1 zákona o priestupkoch, zodpovednosť za priestupok sa posudzuje

podľa zákona účinného v čase spáchania priestupku; podľa neskoršieho zákona sa posudzuje

iba vtedy, ak je to pre páchateľa priaznivejšie.

Zo skutkového stavu zisteného správnymi orgánmi vyplýva nasledovné:

15.1.2007 ţalobca začal s uskutočňovaním stavby rodinného domu na pozemku, ktorý

nebol určený na zastavanie, druh pozemku vinice

23.3.2007 podal ţalobca ţiadosť o vydanie záväzného stanoviska vo veci stavby

rodinného domu v lokalite S. ul., parc. č. X., k. ú. V.

5.4.2007 Mestská časť Bratislava – Nové Mesto vydala na základe predloţených

podkladov a na základe ich posúdenia nesúhlasné záväzné stanovisko, dôvodiac tým, ţe

predmetný pozemok je v zmysle Aktualizácie územného plánu hlavného mesta SR Bratislavy

– rok 1993 v znení neskorších zmien a doplnkov, určený pre poľnohospodársku pôdu.

17.4.2007 ţalobca práce na stavbe zastavil na základe výzvy v rámci výkonu štátneho

stavebného dohľadu

12

Pre právnu kvalifikáciu skutku je nutné vymedziť relevantný časový úsek, ktorý je, pri

subsumovaní jednotlivých znakov priestupku pod zákonom vymedzenú skutkovú podstatu,

potrebné skúmať.

V preskúmavanom prípade stavba bola uskutočňovaná v čase od 15.1.2007 do

17.4.2007, ktoré časové obdobie treba povaţovať za čas spáchania priestupku.

Odvolací súd dospel k záveru, ţe ţalobca nepochybne sa dopustil priestupku v zmysle

§ 105 ods. 4 Stavebného zákona, keď stavbu uskutočňoval na pozemku, ktorý v rozhodnom

čase nebol určený na zastavanie.

Táto skutková podstata je skutkovej podstate priestupku podľa § 105 ods. 3 písm. b/

Stavebného zákona vo vzťahu špeciality, čo znamená, ţe nielenţe bola stavba realizovaná

bez stavebného povolenia (§ 105 ods. 3 písm. b/ Stavebného zákona), ale navyše pozemok,

na ktorom bola realizovaná, nebol určený na zastavanie, čo predstavuje kvalifikačný znak,

ktorý treba pri posudzovaní určitého protiprávneho konania brať na zreteľ. Správna

klasifikácia skutku má dôleţitý význam pri následnom ukladaní sankcií, keďţe príslušné

právne predpisy môţu za rozličné priestupky stanovovať odlišné druhy sankcií, aj keď

v preskúmavanej veci je sankcia za priestupky druhovo rovnaká – pokuta. Skutočnosť, ţe

následne schváleným územným plánom, bola dotknutá parcela, s účinnosťou od 1.9.2007

určená na zastavanie, je pri právnej kvalifikácii skutku bez právneho významu, moţno na ňu

prihliadať len v rámci posudzovania výšky uloţenej pokuty.

Argumentáciu ţalobcu uvedenú v odvolaní, ohľadne skutočnosti, ţe pojem „pozemok

určený na zastavanie“ ustálená judikatúra nedefinuje, a preto mala byť zohľadnená zásada

in dubio pro reo a skutok mal byť kvalifikovaný ako priestupok podľa § 105 ods. 3 písm. b/

Stavebného zákona, hodnotil odvolací súd ako účelovú obranu, keďţe v písomnom vyjadrení

k priestupku zo dňa 8.7.2007 (ktoré je súčasťou administratívneho spisu) ţalobca, vtedy

obvinený z priestupku, okrem iného, uviedol, ţe v januári 2007 začal s výstavbou rodinného

domu, keďţe v navrhnutom znení nového územného plánu mesta Bratislava bolo dané územie

určené na zastavanie, z čoho je zrejmé, ţe ţalobca v čase začatia uskutočňovania stavby mal

vedomosť o tom, ţe daný pozemok nie je určený na zastavanie.

Pokiaľ ţalobca polemizoval s pojmami „platnosť“ a „účinnosť“ všeobecne záväzného

nariadenia mesta, je potrebné len uviesť, ţe nadobudnutím platnosti sa predpis stáva súčasťou

13

prameňov práva, počas legisvakančnej lehoty je daná moţnosť adresátom tejto normy

sa s jej obsahom oboznámiť (vyvesením na úradnej tabuli v meste najmenej na 15 dní),

a následne aţ nadobudnutím účinnosti pre jej adresátov vyplývajú práva a povinnosti

(VZN nadobúda účinnosť pätnástym dňom od vyvesenia, ak v ňom nie je ustanovený neskorší

začiatok účinnosti).

Okrem uvedeného odvolací súd poukazuje na § 43h ods. 1 Stavebného zákona, podľa

ktorého stavebným pozemkom sa rozumie časť územia určená územným plánom obce alebo

územným plánom zóny, alebo územným rozhodnutím na zastavanie a pozemok zastavaný

stavbou, z čoho moţno logicky vyvodiť, ţe ak parc. č. X. bola podľa vtedy platného

územného plánu súčasťou územia určeného pre poľnohospodársku pôdu, dovtedy bola

nezastavaná a nebolo vydané územné rozhodnutie, ktorým by bola určená na zastavanie,

potom nešlo o pozemok určený na zastavanie (stavebný pozemok).

Podľa § 7 ods. 2 zák. o priestupkoch, páchateľovi moţno uloţiť len taký druh sankcie,

ktorý dovoľuje uloţiť zákon účinný v čase, keď sa o priestupku rozhoduje.

Podľa § 12 ods. 1 zák. o priestupkoch, pri určení druhu sankcie a jej výmery

sa prihliadne na závaţnosť priestupku, najmä na spôsob jeho spáchania a na jeho následky,

na okolnosti, za ktorých bol spáchaný, na mieru zavinenia, na pohnútky a na osobu páchateľa,

ako aj na to, či a akým spôsobom bol za ten istý skutok postihnutý v kárnom alebo

disciplinárnom konaní.

Podľa pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe

zákonom povolenej voľnej úvahy (správne uváţenie), preskúmava súd iba, či také

rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Súd neposudzuje

účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia.

Podľa , ak správny orgán podľa osobitného zákona rozhodol

o spore alebo o inej právnej veci vyplývajúcej z občianskoprávnych, pracovných, rodinných

a obchodných vzťahov (§ 7 ods. 1) alebo rozhodol o uloţení sankcie, súd pri preskúmavaní

tohto rozhodnutia nie je viazaný skutkovým stavom zisteným správnym orgánom. Súd môţe

vychádzať zo skutkových zistení správneho orgánu, opätovne vykonať dôkazy uţ vykonané

správnym orgánom alebo vykonať dokazovanie podľa tretej časti druhej hlavy.

14

Podľa vo veciach uvedených v môže súd

rozhodnúť rozsudkom o náhrade škody, o peňaţnom plnení alebo o peňažnej sankcii,

ak na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že o spore, o inej právnej veci alebo

o uloţení sankcie má byť rozhodnuté inak, ako rozhodol správny orgán. Rozsudok súdu

nahrádza rozhodnutie správneho orgánu v takom rozsahu, v akom je rozsudkom súdu

rozhodnutie správneho orgánu dotknuté. Tento rozsah musí byť uvedený vo výroku

rozsudku, pričom súd dotknutý výrok zmení. Súd rozhodne o trovách konania vrátane trov,

ktoré vznikli v konaní pred správnym orgánom.

Odvolací súd povaţuje za potrebné uviesť, ţe pri preskúmavaní správnych rozhodnutí

o uloţení peňaţnej sankcie, správny súd nepreskúmava len zákonnosť pouţitia správnej

úvahy ( ), ale aj jej správnosť, keď môţe dospieť k záveru, ţe o sankcii

malo byť rozhodnuté inak.

Ak správny súd zistí, ţe pouţitie správnej úvahy vybočilo z medzí a hľadísk

ustanovených zákonom (napr. zákon neumoţňuje pouţitie správnej úvahy, uloţená pokuta

prevyšuje zákonom stanovenú výšku, za spáchaný správny delikt nemoţno uloţiť daný druh

sankcie a. i.), takéto rozhodnutie je nezákonné a ako také ho súd zruší ( ).

V prípade, ţe správna úvaha bola pouţitá zákonným spôsobom, avšak správny súd dospel

k záveru, ţe o peňaţnej sankcii malo byť rozhodnuté inak, vyuţije

tzv. moderačné oprávnenie a správnu úvahu nahradí vlastným uváţením. Treba poznamenať,

ţe správny súd nesmie svojvoľne zasahovať do zákonnej správnej úvahy, a preto moderácia

je prípustná najmä v prípadoch sankcií, ktoré boli uloţené zjavne neproporcionálne

a neprimerane povahe skutku a jeho dôsledkom.

Ukladanie pokút za správne delikty sa uskutočňuje v rámci úvahy správneho orgánu

(diskrečná právomoc), zákonom dovoleného rozhodovacieho procesu, v ktorom správny

orgán v zákonom stanovených limitoch, hraniciach, uplatňuje svoju právomoc a určí výšku

sankcie, pričom pouţitie správnej úvahy musí byť v súlade so zásadami logického uvaţovania

a rozhodnutie, ktoré je výsledkom tohto procesu (uváţenia) musí byť aj náleţite zdôvodnené.

Ţalovaný svoju diskrečnú právomoc pouţil v rámci zákonného rámca (pokuta bola

uloţená vo výške 3 000 000 Sk, maximálne moţno pokutu podľa § 105 ods. 4 Stavebného

zákona uloţiť vo výške 5 000 000 Sk), z tohto rámca nijakých spôsobom nevybočil, inštitút

správnej úvahy nezneuţil, svoje rozhodnutie dostatočným spôsobom zdôvodnil, (ktoré časti

15

odôvodení boli uvedené vyššie), a preto odvolací súd musel konštatovať, ţe správna úvaha pri

výške a druhu pokuty bola pouţitá v súlade so zákonom.

Pokiaľ ide o správnosť výšky uloţenej pokuty, odvolací súd v námietkach ţalobcu,

ako ani v obsahu pripojených spisov nevzhliadol dôvod, pre ktorý by malo byť v zmysle

o výške pokuty rozhodnuté inak.

Pokiaľ ţalobca namietal, ţe v súvislosti s výškou uloţenej pokuty boli porušené jeho

legitímne očakávania, odvolací súd povaţoval túto za nedôvodnú.

Z hľadiska princípu právnej istoty, podlieha ochrane aj legitímne očakávanie, ktoré

je uţšou kategóriou ako právna istota (Nález Ústavného súdu SR, sp. zn. zo dňa

30.4.2008, Nález Ústavného súdu sp. zn. zo dňa 28.11.2007). Účelom

legitímneho očakávania je garancia čitateľnosti správania sa orgánov verejnej moci a ochrana

súkromných osôb pred nepredvídateľným mocenským zásahom do ich právnej situácie,

na vyústenie ktorej do určitého výsledku sa spoliehali (m. m. Nález Ústavného súdu SR

sp. zn. zo dňa 24.6.2009, Nález Ústavného súdu SR sp. zn.

zo dňa 6.2.2008). S legitímnym očakávaním úzko súvisí zákaz prekvapivých rozhodnutí,

keď správne orgány sa nemôţu, bez náleţitého odôvodnenia a poskytnutia moţnosti

účastníkovi konania oboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia, odchýliť od doterajšej

rozhodovacej praxe.

Je potrebné zdôrazniť, ţe hoci z legitímnych očakávaní v pomere k správnym

rozhodnutiam moţno správne predpokladať určitú istotu účastníkov, ţe o ich veci bude

rozhodnuté obdobne ako vo veci skutkovo a právne podobnej, legitímne očakávania

sa nedajú absolutizovať. Nemoţno vţdy nemennosť legitímne očakávať tam, kde

je určitému orgánu daná diskrečná právomoc (rozsudok Európskeho súdneho dvora /teraz

Súdny dvor Európskej únie/ vo veci C., v spojených veciach C-133/93, C-300-93,

C-362/93 zo dňa 5.10.1994, bod 56, Správy 1994, str. I-04863), pričom uvedené je moţné

a potrebné aplikovať aj v oblasti správneho trestania.

Rozhodovacia činnosť ţalovaného ako ani stavebného úradu nemohla oprávnene

vzbudiť legitímne očakávania ţalobcu, keďţe len zo ţalobcom tvrdenej priemerne ukladanej

výšky pokút za „rovnaké priestupky“ nemoţno vyvodiť totoţnosť prípadov porušenia

Stavebného zákona s konaním ţalobcu (najmä vo vzťahu k rozsahu stavby a druhu pozemku).

16

Správne trestanie vychádza z princípu individualizácie sankcie s ohľadom na konkrétne

okolnosti spáchania priestupku (§ 12 ods. 1 zákona o priestupkoch).

Ţalobca svojim konaním naplnil skutkovú podstatu najzávaţnejšieho priestupku podľa

§ 105 ods. 4 Stavebného zákona; na pozemku, ktorý nebol určený na zastavanie umiestnil

rozsiahlu stavbu rodinného domu (1 podzemné podlaţie, 2 nadzemné podlaţia,1 ustupujúce

podlaţie), ktorá v čase zastavenia prác bola v stave dokončenej hrubej stavby. Svojim

konaním bez predchádzajúcich administratívnych rozhodnutí (rozhodnutie o odňatí poľno-

hospodárskej pôdy podľa § 17 zákona o ochrane a vyuţívaní poľnohospodárskej pôdy

a o zmene o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania

ţivotného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

územného rozhodnutia o umiestnení stavby a stavebného povolenia ako individuálnych

správnych aktov, ako v rozpore s platným normatívnym právnym aktom – všeobecne

záväzným nariadením, ktorým sa vyhlasuje záväzná časť územného plánu) porušil záujem

chránený daným ustanovením – ochranu pozemku (viníc), ktorý nebol určený na zastavanie

pred nezákonnou výstavbou (individuálny objekt priestupku) a taktieţ verejný záujem

(všeobecný objekt priestupku), na ktorom je zaloţené uplatňovanie právnej úpravy územného

plánovania a stavebného poriadku – záujem na ochrane ţivota a zdravia ľudí, na ochrane

ţivotného prostredia, dodrţiavaní stavebnej disciplíny, ako aj záujmov chránených

osobitnými predpismi postupmi v rámci Stavebného poriadku (§ 126 Stavebného poriadku).

Pri preskúmavaní výšky uloţenej pokuty je potrebné vychádzať zo základných rovín

pôsobenia sankcie - individuálnej a generálnej, pričom v preskúmavanej veci, podľa názoru

odvolacieho súdu, nebola pokuta uloţená v zjavne neprimeranej výške vo vzťahu

k spáchanému priestupku, jeho dôsledkom a ekonomickej situácii ţalobcu. Výšku pokuty

je nutné diferencovať a individualizovať, čo vyplýva aj z § 12 ods. 1 zákona o priestupkoch,

pričom pokutu uloţená vo výške 3 000 000 Sk, t. j. nad hornou polovicou sadzby zákonom

stanovenej povaţoval odvolací súd za primeranú.

Vo sfére ţalobcu, vinného z priestupku, má uloţená pokuta plniť ako úlohu výchovnú,

tak aj represívnu a postihovať za protiprávne konanie, a preto je ţiaduce, aby bola citeľná

v majetkovej sfére páchateľa priestupku. Nemôţe sa jednať o sankciu v zanedbateľnej výške,

inak sa nedá predpokladať, ţe by splnila svoj účel. Odvolací súd, s prihliadnutím na rozsah

stavby a jej rozpočtový základ, dospel k záveru, ţe pokuta v uloţenej výške takúto funkciu

spĺňa.

17

Uloţená pokuta plní taktieţ preventívnu úlohu, najmä vo vzťahu k ostatným nositeľom

totoţných zákonných povinností (generálne pôsobenie), ktorých musí mať silu odradiť

od protiprávneho postupu, t. j. od nepovolenej výstavby na pozemkoch, ktoré na to nie sú

určené.

Odvolací súd nedospel k záveru, ţe o výške pokuty malo byť rozhodnuté inak ako

rozhodli správne orgány. Pri posudzovaní výšky uloţenej pokuty skúmal závaţnosť

priestupku (vyjadrenú zákonodarcom prostredníctvom výšky moţnej sankcie), zavinenie

(úmyselné), rozsah stavby rodinného domu (1 podzemné podlaţie, 2 nadzemné podlaţia,

1 ustupujúce podlaţie), skutočnosť, ţe ţalobca v stavbe pokračoval aj po doručení

zamietajúceho záväzného stanoviska k investičnej činnosti, skutočnosť, ţe ţalobca

nerešpektovaním zákonného postupu predchádzajúcemu uskutočňovaniu stavby (rozhodnutie

o odňatí poľnohospodárskej pôdy, územné rozhodnutie) obmedzil pôsobnosť príslušných

správnych orgánov (podmienky umiestnenia stavby stanovené v územnom konaní, vyjadrenia

ostatných účastníkov konania podľa § 34 Stavebného zákona, stanoviská dotknutých orgánov

podľa § 140a chrániacich osobitné záujmy podľa § 126 ods. 1 Stavebného zákona).

V prospech ţalobcu svedčí, ţe so stavbou prestal po výzve stavebného úradu,

nepopieral spáchanie priestupku, pri objasňovaní priestupku aktívne spolupracoval a prejavil

snahu o skorú nápravu protiprávneho stavu podaním ţiadosti o dodatočné povolenie stavby

(následnou zmenou územného plánu a splnením ďalších zákonom stanovených podmienok

zo strany iných stavebníkov bola stavba dodatočne povolená; samotné rozhodnutie

o dodatočnom povolení je výsledkom snahy o nápravu protiprávneho stavu, tak ako

ju ţalobca uvádzal uţ v správnom konaní, ktorá okolnosť bola braná na zreteľ uţ ţalovaným

ako aj správnym orgánom prvého stupňa, preto naň súd prihliadal len v tejto súvislosti),

a skutočnosť, ţe následne bolo prijaté Všeobecne záväzné nariadenie hlavného mesta SR

Bratislavy, ktorým sa vyhlasuje záväzná časť územného plánu hlavného mesta Slovenskej

republiky Bratislavy č. 4/2007 zo dňa 31.5.2007, účinného od 1.9.2007, ktoré dotknutú

parcelu zaradilo k pozemkom určeným na zastavanie.

Samotné rozhodnutie o dodatočnom povolení je výsledkom snahy o nápravu

protiprávneho stavu, tak ako ju ţalobca uvádzal uţ v správnom konaní, ktorá okolnosť bola

braná na zreteľ uţ ţalovaným ako aj správnym orgánom prvého stupňa, preto naň súd

prihliadal len v tejto súvislosti.

Nad rámec nutného odôvodnenia odvolací súd povaţuje za dôleţité uviesť, pokiaľ

ide o argumentáciu krajského súdu týkajúcu sa reálneho stavu poľnohospodárskej pôdy

18

na predmetnej parcele, ţe vlastníctvo poľnohospodárskej pôdy je spojené s povinnosťami

starostlivosti o túto pôdu (v zmysle o ochrane a vyuţívaní

poľnohospodárskej pôdy a o zmene o integrovanej prevencii a kontrole

znečisťovania ţivotného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov), a preto ak

ţalobca mal vo vlastníctve vinice (vychádzajúc zo záväznosti údajov katastra nehnuteľností

ako aj vyjadrenia ţalovaného), bol k takejto starostlivosti povinný a v prípade, ţe chcel

uvedený pozemok pouţívať na iný ako poľnohospodársky účel, poţiadať o vydanie

rozhodnutia o odňatí poľnohospodárskej pôdy. Skutočnosť, ţe na okolitých pozemkoch

prebiehala výstavba nebránila poľnohospodárskemu vyuţívaniu pôdy, keďţe vlastník

je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva drţať, uţívať, poţívať jeho plody

a úţitky a nakladať s ním.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, s poukazom na vyššie uvedené, zmenil rozsudok

krajského súdu postupom podľa ustanovenia v spojení s vety

prvej a vety tretej a ţalobu ako nedôvodnú zamietol.

O náhrade trov konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa

ustanovenia v spojení s a vety prvej

, keď ţalobcovi, ktorý nemal úspech vo veci náhradu trov konania nepriznal

a ţalovanému v takomto konaní nárok na náhradu trov neprináleţí.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

V Bratislave 2. júna 2011

JUDr. Eva Babiaková, CSc., v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia :

Dagmar Bartalská