Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 84 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (95)425/362831.46fba9.pdf
PDF · 207.59 KB
No categories available
8Sžo/163/2010
Legal thesis Official
Najvyšší súd 8Sžo/163/2010
Slovenskej republiky
R O Z S U D O K
V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu
JUDr. Evy Babiakovej, CSc. a členiek senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Aleny
Adamcovej, v právnej veci ţalobcu: M.. M. H., Š. X., B., zast. advokátskou kanceláriou M.
&. F., S., R. X., B., IČO: X., v mene ktorej koná J.. M. J., advokát, proti ţalovanému:
Krajský stavebný úrad v Bratislave, Lamačská cesta 8, Bratislava, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č.p. A-01972/2007-DLD zo dňa 31. októbra 2007,
o odvolaniach ţalobcu a ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k.
2S/296/07 – 71 zo dňa 10. februára 2010, jednohlasne, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k.
2S/296/07 – 71 zo dňa 10. februára 2010 m e n í tak, ţe ţalobu z a m i e t a .
Ţiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave zmenil napadnuté rozhodnutie
ţalovaného č. A-01972/2007-DLD zo dňa 31.10.2007 v spojení s rozhodnutím Mestskej časti
Bratislava – Nové Mesto č. UKaSP-2007/37/P/R/MZS zo dňa 19.7.2007 podľa § 250i ods. 2
zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej
v texte rozsudku len „O. s. p.“) v časti týkajúcej sa výšky uloţenej pokuty tak, ţe ţalobcovi
uloţil pokutu vo výške 17 000 €.
Krajský súd v odôvodnení uviedol, ţe nemal pochybnosti o spáchaní priestupku
zo strany ţalobcu, avšak tento priestupok bol správnymi orgánmi nesprávne posúdený.
Pri určení druhu sankcie a jej výmery je správny orgán mimo iného povinný prihliadnuť
na závaţnosť priestupku a na jeho následky, t.j. či chránený objekt priestupku bol porušený
a ak bol porušený, či ide o prechodnú alebo trvalú poruchu, aká je výška škody, prípadne aký
vysoký je stupeň ohrozenia chráneného záujmu.
Účelom § 105 ods. 4 zákona o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný
zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej v texte rozsudku len „Stavebný zákon“),
je chrániť pred nezákonnou výstavbou a nezákonným zaberaním poľnohospodársku pôdu,
ktorá spĺňa určité atribúty a slúţi na zabezpečenie poľnohospodárskych potrieb ako
poľnohospodársky pôdny fond, preto krajský súd povaţoval za potrebné posúdiť reálny stav
pôdy, na ktorej začal ţalobca stavať nehnuteľnosť. Parcela, na ktorej začal ţalobca
uskutočňovať stavbu, je obklopená z viacerých strán výstavbou a priamo hraničí so
zastavanou plochou. Táto parcela bola dlhodobo určená na zastavanie, spolu s ďalšími
parcelami, pričom prijatiu územného plánu predchádzalo dlhodobé konanie ohľadne
námietok, ktoré sa netýkali dotknutej parcely. Na uvedenej parcele sa pred jej zastavaním
nijakým spôsobom nehospodárilo a nebola vyuţívaná ako poľnohospodárska pôda.
Krajský súd upozornil na to, ţe mestským zastupiteľstvom bol prijatý nový územný
plán Hlavného mesta SR Bratislavy dňa 31.5.2007 a bola stanovená jeho účinnosť na deň
1.9.2007. Prvostupňový orgán rozhodoval o uloţení sankcie ţalobcovi aţ dňa 19.7.2007,
t.j. po prijatí územného plánu a ţalovaný dokonca aţ 12.12.2007, t.j. po účinnosti tohto
územného plánu.
Krajský súd povaţoval závery správnych orgánov o nutnosti aplikácie § 105 ods. 4
Stavebného zákona za rýdzo formálne správne, avšak z hľadiska materiálneho pri hodnotení
spoločenskej škodlivosti konania ţalobcu za neprimerané. Spoločenská škodlivosť musí byť
v prípade správneho deliktu, ktorého skutková podstata je uvedená v § 105 ods. 4 Stavebného
zákona, posudzovaná z hľadiska materiálneho tak, ţe musí nastať reálne ohrozenie
poľnohospodárskeho pôdneho fondu a následne na to aj vplyvom nedovolenej výstavby
znemoţnená poľnohospodárska činnosť.
Krajský súd ďalej poukázal, ţe k takémuto závaţnému ohrozeniu záujmu nedošlo,
nakoľko na dotknutej parcele sa ţiadna poľnohospodárska činnosť nevykonávala a ani nebol
predpoklad na jej ďalšie poľnohospodárske vyuţívanie, preto záver správneho orgánu o tom,
ţe došlo k zásahu do poľnohospodárskej pôdy, nebol adekvátny danej situácii ako by bol
býval v prípade, keby sa jednalo o parcelu, na ktorej sa priamo vykonáva poľnohospodárska
činnosť, prípadne v budúcnosti sa môţe ďalej vykonávať poľnohospodárske obhospo-
darovanie. Formálnym záverom správnych orgánov nedala za pravdu ani skutočnosť,
ţe v čase rozhodovania ţalovaného, bola pôda určená aj účinne platným VZN na zastavanie,
na čo však správne orgány neprihliadli pri hodnotení závaţnosti konania ţalobcu.
V odôvodnení rozhodnutí správne orgány ani neuviedli dôvody, na základe ktorých anulovali
obranu ţalobcu o okolnosti, ţe platnosťou VZN sa domnieval, ţe toto nadobudne účinnosť
v stanovenom termíne. Z ich záverov nevyplýva, ţe by bola nejaká verejne známa okolnosť
o tom, ţe účinnosť VZN môţe byť ohrozená, preto z tohto pohľadu treba uznať obranu
ţalobcu s jeho argumentmi o legitímnom očakávaní o výške pokuty, charaktere ohrozenia
chráneného záujmu s prihliadnutím na prax, ktorú uplatňovala dotknutá štátna inštitúcia.
Krajský súd uviedol, ţe v súlade so zásadou spravodlivého správneho trestania
je ţiaduce, aby uloţená sankcia bola uloţená proporčne ekonomickej situácii delikventa
v miere ohrozenia záujmu chráneného zákonom a prístupom delikventa k priestupku. Krajský
súd sa nestotoţnil s hodnotením nepriaznivých následkov priestupku tak, ako ich hodnotili
správne orgány, nakoľko vyššie uvedené okolnosti jednoznačne a výrazne zniţujú
spoločenskú škodlivosť konania ţalobcu, keď formálne jeho konanie napĺňalo § 105 ods. 4
Stavebného zákona, v skutočnosti však uvedené námietky a závery posúvajú toto konanie
skôr k naplneniu znakov skutkovej podstaty § 104 ods. 3 Stavebného zákona (kde horná
hranica sankcie bola 1 000 000 Sk), pričom súd vyhodnotil škodlivosť konania ţalobcu
s prihliadnutím na to ţe: staval bez stavebného povolenia, so stavbou hneď po výzve
stavebného orgánu prestal a v činnosti nepokračoval a zároveň spolupracoval s orgánmi
administratívneho dohľadu pri objasňovaní priestupku tak, ţe za primeranú povaţoval sankciu
vo výške 17 000 €.
Záverom krajský súd poukázal, ţe prebieha konanie o legalizácii stavby
a s dodatočným povolením vyslovilo súhlas aj hlavné mesto SR Bratislava, z ktorej
skutočnosti vyplýva, ţe ţalobca svojim konaním nespôsobil ţiaden nezvratný stav, čo bol
takisto znak, ktorý mal vplyv na hodnotenie závaţnosti jeho protispoločenského konania.
O trovách konania rozhodol krajský súd tak, ţe úspešnému ţalobcovi ich náhradu
nepriznal, nakoľko rozhodnutie o výške sankcie záviselo od úvahy súdu.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote dňa 23.4.2010 ţalobca
odvolanie domáhajúc sa jeho zmeny v časti týkajúcej sa výšky uloţenej pokuty tak, ţe
odvolací súd mu uloţí pokutu vo výške 3 3319,93 € (zrejme malo byť 3 319,93 €).
Uviedol, ţe jeho priestupok z materiálneho hľadiska nebol tak závaţný a nespôsobil
ním ţiadnu trvalú ani prechodnú poruchu, ani ţiaden nezvratný stav. Súd neprihliadol na
skutočnosť, ţe v čase rozhodovania o priestupku bola parcela č. X., nachádzajúca sa
v katastrálnom území V. určená na zastavanie, platným VZN hlavného mesta SR Bratislavy č.
X., ktoré bolo dňa 31.5.2007 prijaté mestským zastupiteľstvom. Stavebný ani iný zákon
presne nedefinuje, či za pozemok určený na zastavanie treba povaţovať pozemok, ktorého
zastavanie je určené účinným VZN, alebo sa za pozemok určený na zastavanie povaţuje
pozemok určený na zastavanie platným, nie však účinným VZN. V predmetnej veci
neexistuje ustálená judikatúra, v zmysle ktorej by bolo moţné pojem „pozemok určený na
zastavanie“ presne definovať.
Ţalobca tieţ uviedol, ţe Mestská časť Bratislava – Nové Mesto ako aj krajský súd
pochybili, nakoľko konštatovali, ţe ţalobca svojim konaním naplnil skutkové znaky
priestupku podľa § 105 ods. 4 Stavebného zákona. Ak by boli postupovali správne a pri
svojom rozhodovaní zohľadnili zásadu in dubio pro reo, potom by museli kvalifikovať
priestupok podľa § 105 ods. 3 Stavebného zákona, podľa ktorého moţno uloţiť pokutu
maximálne do výšky 1 000 000 Sk.
Ďalej ţalobca namietal, ţe krajský súd mal vec posúdiť aj z hľadiska proporcionality
uloţenej sankcie k dôsledku skutku, za ktorý bola sankcia uloţená aj so zreteľom na legitímne
očakávania sankcionovaného subjektu. Neprimeraná výška pokuty zasiahla do legitímneho
očakávania ţalobcu, ktorý sa ako fyzická osoba síce priestupku dopustil, ale správny orgán
a následne aj krajský súd mu uloţili pokutu, ktorá je omnoho vyššia v porovnaní s pokutami,
ktoré sú beţne ukladané za rovnaké priestupky fyzickým osobám – nepodnikateľom. Krajský
súd mal pri rozhodovaní o výške sankcie prihliadať na dokazovaním zistenú prax, ktorú
v danom období uplatňovala Mestská časť Bratislava – Nové Mesto, keď priemerná výška
pokút, ktoré za rovnaké priestupky ukladala, bola podstatne niţšia ako tá, ktorú krajský súd
uloţil ţalobcovi. Taktieţ mal krajský súd prihliadnuť aj na skutočnosť, ţe ţalobca nikdy svoju
zodpovednosť za priestupok nepopieral, s výstavbou ihneď po výzve stavebného orgánu
prestal, v stavbe viac nepokračoval a zároveň prejavil snahu o nápravu protiprávneho stavu
tým, ţe podal ţiadosť o dodatočné povolenie stavby, ktorej bolo následne vyhovené.
K podanému odvolaniu sa ţalovaný vyjadril tak, ţe ho povaţoval za neodôvodnené
a zároveň v zákonnej lehote podal aj vlastný odvolací návrh, v ktorom sa domáhal zmeny
napadnutého rozsudku tak, ţe odvolací súd ţalobu zamietne, alternatívne zruší rozsudok
krajského súdu ako nezákonný.
Ţalovaný uviedol, ţe závery krajského súdu odôvodňujúce zníţenie uloţenej pokuty
neboli správne, a teda ţe zníţenie výšky pokuty bolo neodôvodnené, nakoľko konajúce
správne orgány skutok ţalobcu po právnej stránke kvalifikovali správne a posúdením
všetkých okolností porušenia zákona v ich vzájomnej súvislosti určili výšku pokuty, ktorá
svojim percentuálnym vyjadrením vo vzťahu k rozsahu príslušnej zákonnej sadzby
odzrkadľuje mieru tak poľahčujúcich ako i priťaţujúcich okolností a plní všetky funkcie.
Ďalej poukázal, ţe dotknutá parcela bola v čase protiprávnej činnosti v katastri
nehnuteľností vedená ako druh pôdy – vinice, pričom v čase keď ţalobca pozemok
nadobudol, nachádzali sa na ňom vinice, ktoré boli neskôr, pravdepodobne za účelom
plánovanej výstavby, odstránené. V čase, keď príslušný stavebný úrad zistil nepovolenú
stavebnú činnosť, stavba bola zrealizovaná v rozsahu dokončenej hrubej stavby, s jedným
2
podzemným a tromi nadzemnými podlaţiami, so zastavanou plochou 630,5 ma úţitkovou
2
plochou 1621,5 m.
Ţalovaný uviedol, ţe § 105 ods. 3 písm. b/ Stavebného zákona a § 105 ods. 4
Stavebného zákona predstavujú dve rozdielne skutkové podstaty, s rozdielne vymedzenou
zákonnou sadzbou, ktoré nemoţno vzájomne zamieňať. Protiprávne konanie subsumované
pod § 105 ods. 4 Stavebného zákona predstavuje najzávaţnejšie ohrozenie verejného záujmu
chráneného Stavebným zákonom. Všetky okolnosti, na ktoré poukazoval v rozsudku krajský
súd predstavovali výlučne poľahčujúce okolnosti, ktoré odôvodňovali zníţenie výšky uloţenej
pokuty v rámci zákonom vymedzenej sadzby, pričom túto skutočnosť správne orgány
zdôrazňovali nielen vo svojich rozhodnutiach, ale aj v konaní pred krajským súdom. Ţalovaný
sa nestotoţnil s názorom krajského súdu, ţe okolnosti porušenia zákona posúvajú konanie
ţalobcu skôr k naplneniu znakov skutkovej podstaty podľa § 105 ods. 3 Stavebného zákona
so zákonnou sadzbou 1 000 000 Sk, keďţe ani krajský súd právnu kvalifikáciu skutku
nespochybnil.
Ďalej ţalovaný uviedol, ţe ţalobca sa protiprávneho konania dopustil v čase
od 15.1.2007 do 17.4.2007, čo bolo rozhodujúcim obdobím pre posúdenie relevantných
skutkových a právnych okolností, teda ţalobca konal protiprávne v čase nielen pred
nadobudnutím účinnosti nového územného plánu hlavného mesta SR Bratislavy, ale v čase
pred jeho samotným schválením. V čase, keď ţalobca začal s realizáciou stavby nemohol ani
on sám v dobrej viere predpokladať, ţe nový územný plán bude na zasadnutí mestského
zastupiteľstva dňa 31.5.2007 schválený, a teda nemohol predpokladať, ţe k zmene právneho
stavu dôjde v takom časovom horizonte, ktorý bude pre neho v podstate priaznivý aj pre účely
samotného priestupkového konania, nehovoriac uţ o samotnej moţnosti stavbu dodatočne
legalizovať.
K zmene funkčného vyuţitia predmetnej parcely z poľnohospodárskej pôdy
na málo podlaţnú zástavbu obytného územia došlo aţ s účinnosťou od 1.9.2007. Z tohto
dôvodu ţalovaný namietal tvrdenie krajského súdu o tom, ţe dotknutá parcela bola dlhodobo
určená na zastavanie. Skutočnosť, ţe proces obstarávania územného plánu s jeho následným
schválením je dlhodobým procesom, pričom v návrhu uţ bola dotknutá parcela
prekvalifikovaná na stavebný pozemok, nezniţuje spoločenskú nebezpečnosť konania ţalobcu
ani moţné následky jeho konania. Ţalobca konal vedome (úmyselne) protiprávne, pričom sa
neodôvodnene spoliehal na to, ţe konajúce správne orgány budú rešpektovať ním zaloţený
skutkový stav. V čase nepovolenej realizácie stavby bolo moţné vychádzať len z účinného
právneho stavu, ktorý v tom čase predstavovala Aktualizácia územného plánu hlavného mesta
SR Bratislavy – rok 1993 v znení neskorších zmien a doplnkov, ktorá realizáciu stavby
rodinného domu na predmetnom pozemku neumoţňovala. Stavebník uskutočňovaním stavby
v januári aţ apríli 2007 nesporne a bez akýchkoľvek pochybností naplnil skutkové znaky
priestupku podľa § 105 ods. 4 Stavebného zákona.
Ţalovaný uviedol, ţe pri ukladaní pokuty nedošlo k neprimeranej tvrdosti pri aplikácii
zákona a práva ţalobcu neboli výškou pokuty hrubým spôsobom porušené. Stanovenie výšky
pokuty bolo výsledkom správnej úvahy, v rámci ktorej sa konajúce správne orgány zaoberali
všetkými hľadiskami, ktoré zákon ustanovuje, za týmto účelom si zaobstarali všetky podklady
a dôkazy, presne zistili skutkový stav veci, vyvodili skutkové a právne zistenia a na základe
zákonom povolenej správnej úvahy dospeli k rozhodnutiu o výške pokuty, ktorá zodpovedá
závaţnosti spáchaného priestupku a spĺňa tak represívnu ako aj preventívnu funkciu.
Zdôraznil, ţe vo vzťahu k rozpočtovému nákladu rozostavanej stavby rodinného domu,
2
štvorpodlaţnej stavby so zastavanou plochou 630,5 m, nemoţno výšku uloţenej pokuty
povaţovať pre ţalobcu za likvidačnú a ekonomicky neúmernú. Všetky okolnosti porušenia
zákona, na ktoré poukazovali konajúce správne orgány, ako aj krajský súd, je potrebné
posudzovať ako okolnosti, ktoré v rámci správnej úvahy majú vplyv na individualizáciu
uloţenej sankcie, teda určenie konkrétnej výšky pokuty v rámci rozpätia ustanovenej
zákonnej sadzby tak, aby pokuta splnila svoje funkcie – represívnu, výchovnú a preventívnu.
Na skutočnosť, ţe v čase po skončení protiprávnej činnosti došlo k zmene funkčného vyuţitia
parcely z územnoplánovacieho hľadiska, je potrebné prihliadnuť iba ako na poľahčujúcu
okolnosť odôvodňujúcu v rámci správnej úvahy zníţiť výšku pokuty v rámci zákonnej
sadzby. To isté platí aj pre skutočnosti spočívajúce v tom, ţe sa na parcele v rozhodnom čase
nijakým spôsobom poľnohospodársky nehospodárilo a nebola vyuţívaná ako poľnohospo-
dárska pôda. Dotknutá parcela bola v katastri nehnuteľností vedená ako vinice a vinice
sa na tomto pozemku aj nachádzali. Skutočnosť, ţe je pozemok z územnoplánovacieho
hľadiska určený na zastavanie neznamená, ţe je automaticky vyňatý z poľnohospodárskeho
pôdneho fondu; aj v takomto prípade musí stavebník predloţiť rozhodnutie príslušného
orgánu o vyňatí pôdy určenej na zástavbu z poľnohospodárskeho pôdneho fondu a ţalobca
začal s realizáciou stavby bez toho, aby k takému úkonu došlo.
Ţalovaný uviedol, ţe pri určovaní výšky pokuty správne orgány zohľadnili i to,
ţe predmetná stavba rodinného domu vyţadovala samostatné stavebné povolenie, ktorému
malo predchádzať samostatné územné konanie o umiestnení stavby. Stavbu bolo potrebné
umiestniť v samostatnom územnom konaní z dôvodu, ţe pre dotknuté územie nie je spraco-
vaný územný plán zóny a aj vzhľadom na stavebnotechnický charakter stavby s jedným
podzemným a tromi nadzemnými podlaţiami (nejedná sa o jednoduchú stavbu podľa § 139b
ods. 1 Stavebného zákona). Neoprávneným začatím stavby bez stavebného povolenia ţalobca
svojvoľne určil podmienky umiestnenia stavby, ktoré sa inak určujú v územnom konaní,
v ktorom sa návrh na vydanie územného rozhodnutia posudzuje z hľadiska záujmov
chránených osobitnými predpismi v súčinnosti s dotknutými orgánmi, ako aj z hľadiska
dodrţania všeobecných technických poţiadaviek na výstavbu, pričom v tomto konaní môţu
zároveň účastníci konania uplatniť voči umiestneniu stavby svoje námietky. Ţalobca začal
stavbu uskutočňovať takisto bez záväzných stanovísk dotknutých orgánov, pričom si bol
vedomý, ţe porušuje zákon a v stavebnej činnosti pokračoval aj po vydaní záporného
záväzného stanoviska Mestskej časti Bratislava – Nové Mesto. V prospech ţalobcu a teda
primeraného zníţenia pokuty, okrem krajským súdom poukazovanej neskoršej zmeny
funkčného vyuţitia pozemku a nevyuţívania pozemku na poľnohospodárske účely svedčalo
tieţ to, ţe stavebné práce na stavbe rodinného domu po výzve stavebného úradu zastavil,
svoju zodpovednosť za priestupok nepopieral, aktívne spolupracoval pri jeho objasňovaní
a prejavil snahu o skorú nápravu protiprávneho stavu formou podania ţiadosti o dodatočné
povolenie stavby.
Záverom ţalovaný uviedol, ţe zníţenie pokuty krajským súdom povaţuje za neodô-
vodnené. Zníţenie pokuty, vzhľadom na všetky okolnosti porušenia zákona, nenapĺňa účel
ukladania pokút zo strany stavebných úradov, a to snahu o dodrţiavanie Stavebného zákona
a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov a snahu o zabezpečenie stavebnej
disciplíny tými právnymi prostriedkami, ktoré majú stavebné úrady k dispozícii.
Ţalobca sa k podanému odvolaniu vyjadril písomným podaním zo dňa 24.5.2010,
v ktorom uviedol, ţe dôleţitou okolnosťou, ktorú bolo pri určení výšky pokuty potrebné
zohľadniť, je intenzita ohrozenia záujmu chráneného zákonom. Na to, aby mohol byť skutok
ţalobcu povaţovaný za ohrozenie záujmu chráneného zákonom, musí predstavovať reálne
ohrozenie verejného záujmu, v tomto prípade pôdneho fondu. K takému ohrozeniu však
v prípade ţalobcu neprišlo, keďţe v čase rozhodovania o priestupku bola dotknutá parcela
určená na zastavanie VZN hlavného mesta SR Bratislavy č. X., ktoré bolo dňa 31.5.2007
prijaté mestským zastupiteľstvom. Keďţe pri rozhodovaní o schválení územného rozhodnutia
ide o dlhodobý proces, ţalobca v dobrej viere predpokladal, ţe k takému rozhodnutiu dôjde aj
vzhľadom na to, ţe pozemok na ktorom sa dopustil priestupku je obklopený ďalšími
pozemkami, ktoré sa nachádzajú v jeho tesnej blízkosti, na ktorých uţ dlhodobo stoja veľmi
podobné stavby ako je tá, ktorú začal realizovať ţalobca. Okolnosti celého prípadu výrazne
zniţujú spoločenskú škodlivosť konania ţalobcu a v súlade so zásadou správneho trestania je
ţiaduce, aby sankcia bola uloţená proporčne k miere ohrozenia záujmu chráneného zákonom.
Ţalobca toto svoje vyjadrenie doplnil podaniami doručenými odvolaciemu súdu dňa
15.6.2010 a 14.9.2010, v obsahu ktorých poukázal rozhodnutie Mestskej časti Bratislava –
Nové Mesto č. ÚK a SP – 2010/154 – EKT zo dňa 11.8.2010 (tvoriace prílohu tohto podania),
ktorým bola dodatočne povolená stavba rodinného domu na pozemku č. X./4 kat. úz. V., na S.
U. v B., ktorú začal ešte bez stavebného povolenia uskutočňovať ţalobca, pričom táto
skutočnosť mala dokázať, ţe konanie ţalobcu nemoţno v ţiadnom prípade povaţovať za
váţne ohrozenie verejného záujmu, keďţe nedošlo k trvalému ani prechodnému poškodeniu
ani ohrozeniu ţivotného prostredia, zdravia, majetku ani iného dôleţitého verejného záujmu,
a preto ţiadal, aby bola sankcia uloţená proporčne k miere ohrozenia záujmu chráneného
zákonom.
Taktieţ ţalobca poukázal na iné rozhodnutie ţalovaného vo veci priestupku podľa
§ 105 ods. 3 písm. b/ Stavebného zákona (pripojené v prílohe), kde bola pokuta uloţená
vo výške 2000 €. Uviedol, ţe priestupok, ktorého sa dopustil je takmer identický
s priestupkom v tomto rozhodnutí sankcionovaným, oba priestupky boli spáchané za veľmi
podobných okolností na pozemkoch nachádzajúcich sa v rovnakom katastrálnom území
s tým, ţe miera ohrozenia verejných záujmov bola pri oboch priestupkoch minimálna, obaja
účastníci stavebné práce prerušili a svoj skutok oľutovali. V porovnaní s výškou pokút, ktoré
beţne správny orgán prvého stupňa ukladal, mal ţalobca za to, ţe uloţená pokuta bola
neprimerane vysoká a v súlade so zásadou legitímnych očakávaní a zásadou spravodlivého
trestania by mal dostať pokutu, ktorú príslušný stavebný úrad beţne udeľuje za podobné
priestupky.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p.) preskúmal
napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov podaných odvolaní
podľa § 212 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O. s. p a dospel k záveru, ţe odvolanie
ţalovaného je dôvodné. Na druhej strane dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalobcu nebolo moţné
priznať úspech.
Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 2
vety prvej O. s. p., s tým, ţe deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní
vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 2.6.2011 (§ 156 ods. 1 a ods. 3
O. s. p.).
Z obsahu pripojených spisov odvolací súd zistil, ţe rozhodnutím prvostupňového
správneho orgánu, Mestskej časti Bratislava – Nové Mesto č. ÚKaSP-2007/37/P/R/MZS zo
dňa 19.7.2007, bol ţalobca uznaný za vinného z priestupku podľa § 105 ods. 4 Stavebného
zákona, ktorého sa dopustil tým, ţe dňa 15.1.2007 začal bez stavebného povolenia
uskutočňovať a do 17.4.2007 uskutočňoval novú pozemnú stavbu – budovu na S. ul. v B. na
pozemku, parc. č. X. k. ú. V., druh pozemku Vinice, podľa výpisu z LV č. X., ktorý v čase
začatia uskutočňovania stavby nebol určený na zastavanie, ale bol súčasťou územia určeného
pre poľnohospodársku pôdu. Za tento priestupok mu bola uloţená pokuta vo výške 3 000 000
Sk (99 581,75 €). Stavebný úrad uviedol, ţe pri rozhodovaní o výške pokuty vychádzal
z výsledkov miestnej obhliadky, spisového materiálu a vyjadrenia vinného z priestupku. Pri
hodnotení dôkazov vzal do úvahy druh stavby, jej navrhovaný rozsah podľa vyjadrenia
účastníka konania a rozsah uţ uskutočnených prác s prihliadnutím na to, ţe pri uskutočňovaní
stavby ju ţalobca umiestnil bez Stavebným zákonom predpísaného postupu platného
v územnom konaní. Pokutu uloţil len málo nad hornou polovicou maximálnej sadzby,
zohľadnil aj okolnosti uvedené v § 12 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení
neskorších predpisov (ďalej v texte rozsudku len „zák. o priestupkoch“), závaţnosť
priestupku a najmä jeho následky a mieru zavinenia, pričom prihliadol aj na pohnútky, ktoré
uvádzal účastník konania a na jeho osobu, najmä na to, ţe sa konania zúčastnil,
zodpovednosť nepopieral a prejavil skorú snahu o nápravu protiprávneho stavu.
Ţalovaný rozhodnutím č. A-01972/2007-DLD zo dňa 31.10.2007 odvolanie ţalobcu
zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil. V dôvodoch rozhodnutia týkajúcich sa výšky
uloţenej pokuty, okrem iného, uviedol, ţe vzal do úvahy skutočnosť, ţe ţalobca začal
realizovať rozsiahlu stavbu rodinného domu (jedno podzemné a tri nadzemné podlaţia) na
pozemku, ktorý bol súčasťou poľnohospodárskeho pôdneho fondu, stavbu začal realizovať
v rozpore s verejným záujmom reprezentovaným účinným územným plánom mesta, bez
územného rozhodnutia a stavebného povolenia, bez vyňatia zastavaného pozemku
z poľnohospodárskeho pôdneho fondu, pričom svojím konaním predurčil umiestnenie stavby
a tým značne oklieštil moţnosti posúdenia tohto umiestnenia dotknutými orgánmi z hľadiska
ich pôsobnosti vymedzenej osobitnými zákonmi chrániacimi jednotlivé zloţky ţivotného
prostredia. Ţalobca si bol vedomý toho, ţe porušuje zákon, pričom v stavebnej činnosti
pokračoval aj po vydaní záporného stanoviska Mestskej časti Bratislava – Nové Mesto.
Aspekt zastavanosti nemôţe byť dôvodom na ospravedlnenie resp. zníţenie spoločenskej
nebezpečnosti protiprávneho konania.
Ţalovaný taktieţ uviedol, ţe v prospech ţalobcu svedčí to, ţe stavebné práce na stavbe
rodinného domu po výzve stavebného úradu zastavil, svoju zodpovednosť nepopieral, aktívne
spolupracoval pri objasňovaní priestupku a prejavil snahu o skorú nápravu protiprávneho
stavu formou podania ţiadosti o dodatočné povolenie stavby. Na skutočnosť, ţe od 1.9.2007
bol predmetný pozemok podľa nového územného plánu určený na zastavanie, a teda stavbu
bude moţné dodatočne povoliť, prihliadol len ako na poľahčujúcu okolnosť.
Vo vzťahu k obsahu dôvodov uvedených v podaných odvolaniach odvolací súd
povaţoval za potrebné tieto rozdeliť do dvoch okruhov, a to na námietky týkajúce sa právnej
kvalifikácie skutku (ţalobcom tvrdený spáchaný priestupok podľa § 105 ods. 3 Stavebného
zákona) a námietky oboch odvolateľov týkajúce sa výšky uloţenej pokuty.
Podľa § 105 ods. 3 Stavebného zákona (v znení zák. 479/2005 Z. z. účinného
od 1.11.2005), priestupku sa dopustí a pokutou do 1 milióna Sk sa potresce ten, kto
a) vykonáva činnosti, na ktoré je potrebné územné rozhodnutie bez takého rozhodnutia alebo
v rozpore s ním,
b) ako stavebník uskutočňuje novú stavbu bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním,
c) uţíva stavbu bez kolaudačného rozhodnutia, pokiaľ je také rozhodnutie potrebné,
d) napriek opätovnej výzve orgánu štátneho stavebného dohľadu alebo rozhodnutiu
stavebného úradu neudrţiava stavbu do tej miery, ţe jej stav ohrozuje ţivoty alebo zdravie
osôb,
e) v určenej lehote nevykoná rozhodnutie príslušného stavebného úradu o odstránení stavby.
Podľa § 105 ods. 4 Stavebného zákona, priestupku sa dopustí a pokutou do 5 miliónov
Sk sa potresce ten, kto bez stavebného povolenia uskutočňuje stavbu v chránenom území
alebo v ochrannom pásme či na pozemku, ktorý nie je určený na zastavanie, najmä na
poľnohospodárskom alebo lesnom pozemku.
Podľa § 105 ods. 6 Stavebného zákona, na priestupky a ich prejednávanie sa vzťahujú
všeobecné predpisy o priestupkoch.
Podľa § 2 ods. 1 zákona o priestupkoch, priestupkom je zavinené konanie, ktoré
porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto
alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych
predpisov, alebo o trestný čin.
Podľa § 7 ods. 1 zákona o priestupkoch, zodpovednosť za priestupok sa posudzuje
podľa zákona účinného v čase spáchania priestupku; podľa neskoršieho zákona sa posudzuje
iba vtedy, ak je to pre páchateľa priaznivejšie.
Zo skutkového stavu zisteného správnymi orgánmi vyplýva nasledovné:
15.1.2007 ţalobca začal s uskutočňovaním stavby rodinného domu na pozemku, ktorý
nebol určený na zastavanie, druh pozemku vinice
23.3.2007 podal ţalobca ţiadosť o vydanie záväzného stanoviska vo veci stavby
rodinného domu v lokalite S. ul., parc. č. X., k. ú. V.
5.4.2007 Mestská časť Bratislava – Nové Mesto vydala na základe predloţených
podkladov a na základe ich posúdenia nesúhlasné záväzné stanovisko, dôvodiac tým, ţe
predmetný pozemok je v zmysle Aktualizácie územného plánu hlavného mesta SR Bratislavy
– rok 1993 v znení neskorších zmien a doplnkov, určený pre poľnohospodársku pôdu.
17.4.2007 ţalobca práce na stavbe zastavil na základe výzvy v rámci výkonu štátneho
stavebného dohľadu
Pre právnu kvalifikáciu skutku je nutné vymedziť relevantný časový úsek, ktorý je, pri
subsumovaní jednotlivých znakov priestupku pod zákonom vymedzenú skutkovú podstatu,
potrebné skúmať.
V preskúmavanom prípade stavba bola uskutočňovaná v čase od 15.1.2007 do
17.4.2007, ktoré časové obdobie treba povaţovať za čas spáchania priestupku.
Odvolací súd dospel k záveru, ţe ţalobca nepochybne sa dopustil priestupku v zmysle
§ 105 ods. 4 Stavebného zákona, keď stavbu uskutočňoval na pozemku, ktorý v rozhodnom
čase nebol určený na zastavanie.
Táto skutková podstata je skutkovej podstate priestupku podľa § 105 ods. 3 písm. b/
Stavebného zákona vo vzťahu špeciality, čo znamená, ţe nielenţe bola stavba realizovaná
bez stavebného povolenia (§ 105 ods. 3 písm. b/ Stavebného zákona), ale navyše pozemok,
na ktorom bola realizovaná, nebol určený na zastavanie, čo predstavuje kvalifikačný znak,
ktorý treba pri posudzovaní určitého protiprávneho konania brať na zreteľ. Správna
klasifikácia skutku má dôleţitý význam pri následnom ukladaní sankcií, keďţe príslušné
právne predpisy môţu za rozličné priestupky stanovovať odlišné druhy sankcií, aj keď
v preskúmavanej veci je sankcia za priestupky druhovo rovnaká – pokuta. Skutočnosť, ţe
následne schváleným územným plánom, bola dotknutá parcela, s účinnosťou od 1.9.2007
určená na zastavanie, je pri právnej kvalifikácii skutku bez právneho významu, moţno na ňu
prihliadať len v rámci posudzovania výšky uloţenej pokuty.
Argumentáciu ţalobcu uvedenú v odvolaní, ohľadne skutočnosti, ţe pojem „pozemok
určený na zastavanie“ ustálená judikatúra nedefinuje, a preto mala byť zohľadnená zásada
in dubio pro reo a skutok mal byť kvalifikovaný ako priestupok podľa § 105 ods. 3 písm. b/
Stavebného zákona, hodnotil odvolací súd ako účelovú obranu, keďţe v písomnom vyjadrení
k priestupku zo dňa 8.7.2007 (ktoré je súčasťou administratívneho spisu) ţalobca, vtedy
obvinený z priestupku, okrem iného, uviedol, ţe v januári 2007 začal s výstavbou rodinného
domu, keďţe v navrhnutom znení nového územného plánu mesta Bratislava bolo dané územie
určené na zastavanie, z čoho je zrejmé, ţe ţalobca v čase začatia uskutočňovania stavby mal
vedomosť o tom, ţe daný pozemok nie je určený na zastavanie.
Pokiaľ ţalobca polemizoval s pojmami „platnosť“ a „účinnosť“ všeobecne záväzného
nariadenia mesta, je potrebné len uviesť, ţe nadobudnutím platnosti sa predpis stáva súčasťou
prameňov práva, počas legisvakančnej lehoty je daná moţnosť adresátom tejto normy
sa s jej obsahom oboznámiť (vyvesením na úradnej tabuli v meste najmenej na 15 dní),
a následne aţ nadobudnutím účinnosti pre jej adresátov vyplývajú práva a povinnosti
(VZN nadobúda účinnosť pätnástym dňom od vyvesenia, ak v ňom nie je ustanovený neskorší
začiatok účinnosti).
Okrem uvedeného odvolací súd poukazuje na § 43h ods. 1 Stavebného zákona, podľa
ktorého stavebným pozemkom sa rozumie časť územia určená územným plánom obce alebo
územným plánom zóny, alebo územným rozhodnutím na zastavanie a pozemok zastavaný
stavbou, z čoho moţno logicky vyvodiť, ţe ak parc. č. X. bola podľa vtedy platného
územného plánu súčasťou územia určeného pre poľnohospodársku pôdu, dovtedy bola
nezastavaná a nebolo vydané územné rozhodnutie, ktorým by bola určená na zastavanie,
potom nešlo o pozemok určený na zastavanie (stavebný pozemok).
Podľa § 7 ods. 2 zák. o priestupkoch, páchateľovi moţno uloţiť len taký druh sankcie,
ktorý dovoľuje uloţiť zákon účinný v čase, keď sa o priestupku rozhoduje.
Podľa § 12 ods. 1 zák. o priestupkoch, pri určení druhu sankcie a jej výmery
sa prihliadne na závaţnosť priestupku, najmä na spôsob jeho spáchania a na jeho následky,
na okolnosti, za ktorých bol spáchaný, na mieru zavinenia, na pohnútky a na osobu páchateľa,
ako aj na to, či a akým spôsobom bol za ten istý skutok postihnutý v kárnom alebo
disciplinárnom konaní.
Podľa § 245 ods. 2 O. s. p. pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe
zákonom povolenej voľnej úvahy (správne uváţenie), preskúmava súd iba, či také
rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Súd neposudzuje
účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia.
Podľa § 250i ods. 2 O. s. p., ak správny orgán podľa osobitného zákona rozhodol
o spore alebo o inej právnej veci vyplývajúcej z občianskoprávnych, pracovných, rodinných
a obchodných vzťahov (§ 7 ods. 1) alebo rozhodol o uloţení sankcie, súd pri preskúmavaní
tohto rozhodnutia nie je viazaný skutkovým stavom zisteným správnym orgánom. Súd môţe
vychádzať zo skutkových zistení správneho orgánu, opätovne vykonať dôkazy uţ vykonané
správnym orgánom alebo vykonať dokazovanie podľa tretej časti druhej hlavy.
Podľa § 250j ods. 5 O. s. p. vo veciach uvedených v § 250i ods. 2 môže súd
rozhodnúť rozsudkom o náhrade škody, o peňaţnom plnení alebo o peňažnej sankcii,
ak na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že o spore, o inej právnej veci alebo
o uloţení sankcie má byť rozhodnuté inak, ako rozhodol správny orgán. Rozsudok súdu
nahrádza rozhodnutie správneho orgánu v takom rozsahu, v akom je rozsudkom súdu
rozhodnutie správneho orgánu dotknuté. Tento rozsah musí byť uvedený vo výroku
rozsudku, pričom súd dotknutý výrok zmení. Súd rozhodne o trovách konania vrátane trov,
ktoré vznikli v konaní pred správnym orgánom.
Odvolací súd povaţuje za potrebné uviesť, ţe pri preskúmavaní správnych rozhodnutí
o uloţení peňaţnej sankcie, správny súd nepreskúmava len zákonnosť pouţitia správnej
úvahy (§ 245 ods. 2 O. s. p.), ale aj jej správnosť, keď môţe dospieť k záveru, ţe o sankcii
malo byť rozhodnuté inak.
Ak správny súd zistí, ţe pouţitie správnej úvahy vybočilo z medzí a hľadísk
ustanovených zákonom (napr. zákon neumoţňuje pouţitie správnej úvahy, uloţená pokuta
prevyšuje zákonom stanovenú výšku, za spáchaný správny delikt nemoţno uloţiť daný druh
sankcie a. i.), takéto rozhodnutie je nezákonné a ako také ho súd zruší (§ 250j ods. 2 O. s. p.).
V prípade, ţe správna úvaha bola pouţitá zákonným spôsobom, avšak správny súd dospel
k záveru, ţe o peňaţnej sankcii malo byť rozhodnuté inak, vyuţije § 250j ods. 5 O. s. p.
tzv. moderačné oprávnenie a správnu úvahu nahradí vlastným uváţením. Treba poznamenať,
ţe správny súd nesmie svojvoľne zasahovať do zákonnej správnej úvahy, a preto moderácia
je prípustná najmä v prípadoch sankcií, ktoré boli uloţené zjavne neproporcionálne
a neprimerane povahe skutku a jeho dôsledkom.
Ukladanie pokút za správne delikty sa uskutočňuje v rámci úvahy správneho orgánu
(diskrečná právomoc), zákonom dovoleného rozhodovacieho procesu, v ktorom správny
orgán v zákonom stanovených limitoch, hraniciach, uplatňuje svoju právomoc a určí výšku
sankcie, pričom pouţitie správnej úvahy musí byť v súlade so zásadami logického uvaţovania
a rozhodnutie, ktoré je výsledkom tohto procesu (uváţenia) musí byť aj náleţite zdôvodnené.
Ţalovaný svoju diskrečnú právomoc pouţil v rámci zákonného rámca (pokuta bola
uloţená vo výške 3 000 000 Sk, maximálne moţno pokutu podľa § 105 ods. 4 Stavebného
zákona uloţiť vo výške 5 000 000 Sk), z tohto rámca nijakých spôsobom nevybočil, inštitút
správnej úvahy nezneuţil, svoje rozhodnutie dostatočným spôsobom zdôvodnil, (ktoré časti
odôvodení boli uvedené vyššie), a preto odvolací súd musel konštatovať, ţe správna úvaha pri
výške a druhu pokuty bola pouţitá v súlade so zákonom.
Pokiaľ ide o správnosť výšky uloţenej pokuty, odvolací súd v námietkach ţalobcu,
ako ani v obsahu pripojených spisov nevzhliadol dôvod, pre ktorý by malo byť v zmysle
§ 250j ods. 5 O. s. p. o výške pokuty rozhodnuté inak.
Pokiaľ ţalobca namietal, ţe v súvislosti s výškou uloţenej pokuty boli porušené jeho
legitímne očakávania, odvolací súd povaţoval túto za nedôvodnú.
Z hľadiska princípu právnej istoty, podlieha ochrane aj legitímne očakávanie, ktoré
je uţšou kategóriou ako právna istota (Nález Ústavného súdu SR, sp. zn. PL. ÚS 16/06 zo dňa
30.4.2008, Nález Ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 12/05 zo dňa 28.11.2007). Účelom
legitímneho očakávania je garancia čitateľnosti správania sa orgánov verejnej moci a ochrana
súkromných osôb pred nepredvídateľným mocenským zásahom do ich právnej situácie,
na vyústenie ktorej do určitého výsledku sa spoliehali (m. m. Nález Ústavného súdu SR
sp. zn. PL. ÚS 16/06 zo dňa 24.6.2009, Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 10/04
zo dňa 6.2.2008). S legitímnym očakávaním úzko súvisí zákaz prekvapivých rozhodnutí,
keď správne orgány sa nemôţu, bez náleţitého odôvodnenia a poskytnutia moţnosti
účastníkovi konania oboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia, odchýliť od doterajšej
rozhodovacej praxe.
Je potrebné zdôrazniť, ţe hoci z legitímnych očakávaní v pomere k správnym
rozhodnutiam moţno správne predpokladať určitú istotu účastníkov, ţe o ich veci bude
rozhodnuté obdobne ako vo veci skutkovo a právne podobnej, legitímne očakávania
sa nedajú absolutizovať. Nemoţno vţdy nemennosť legitímne očakávať tam, kde
je určitému orgánu daná diskrečná právomoc (rozsudok Európskeho súdneho dvora /teraz
Súdny dvor Európskej únie/ vo veci C., v spojených veciach C-133/93, C-300-93,
C-362/93 zo dňa 5.10.1994, bod 56, Správy 1994, str. I-04863), pričom uvedené je moţné
a potrebné aplikovať aj v oblasti správneho trestania.
Rozhodovacia činnosť ţalovaného ako ani stavebného úradu nemohla oprávnene
vzbudiť legitímne očakávania ţalobcu, keďţe len zo ţalobcom tvrdenej priemerne ukladanej
výšky pokút za „rovnaké priestupky“ nemoţno vyvodiť totoţnosť prípadov porušenia
Stavebného zákona s konaním ţalobcu (najmä vo vzťahu k rozsahu stavby a druhu pozemku).
Správne trestanie vychádza z princípu individualizácie sankcie s ohľadom na konkrétne
okolnosti spáchania priestupku (§ 12 ods. 1 zákona o priestupkoch).
Ţalobca svojim konaním naplnil skutkovú podstatu najzávaţnejšieho priestupku podľa
§ 105 ods. 4 Stavebného zákona; na pozemku, ktorý nebol určený na zastavanie umiestnil
rozsiahlu stavbu rodinného domu (1 podzemné podlaţie, 2 nadzemné podlaţia,1 ustupujúce
podlaţie), ktorá v čase zastavenia prác bola v stave dokončenej hrubej stavby. Svojim
konaním bez predchádzajúcich administratívnych rozhodnutí (rozhodnutie o odňatí poľno-
hospodárskej pôdy podľa § 17 zákona o ochrane a vyuţívaní poľnohospodárskej pôdy
a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania
ţivotného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
územného rozhodnutia o umiestnení stavby a stavebného povolenia ako individuálnych
správnych aktov, ako v rozpore s platným normatívnym právnym aktom – všeobecne
záväzným nariadením, ktorým sa vyhlasuje záväzná časť územného plánu) porušil záujem
chránený daným ustanovením – ochranu pozemku (viníc), ktorý nebol určený na zastavanie
pred nezákonnou výstavbou (individuálny objekt priestupku) a taktieţ verejný záujem
(všeobecný objekt priestupku), na ktorom je zaloţené uplatňovanie právnej úpravy územného
plánovania a stavebného poriadku – záujem na ochrane ţivota a zdravia ľudí, na ochrane
ţivotného prostredia, dodrţiavaní stavebnej disciplíny, ako aj záujmov chránených
osobitnými predpismi postupmi v rámci Stavebného poriadku (§ 126 Stavebného poriadku).
Pri preskúmavaní výšky uloţenej pokuty je potrebné vychádzať zo základných rovín
pôsobenia sankcie - individuálnej a generálnej, pričom v preskúmavanej veci, podľa názoru
odvolacieho súdu, nebola pokuta uloţená v zjavne neprimeranej výške vo vzťahu
k spáchanému priestupku, jeho dôsledkom a ekonomickej situácii ţalobcu. Výšku pokuty
je nutné diferencovať a individualizovať, čo vyplýva aj z § 12 ods. 1 zákona o priestupkoch,
pričom pokutu uloţená vo výške 3 000 000 Sk, t. j. nad hornou polovicou sadzby zákonom
stanovenej povaţoval odvolací súd za primeranú.
Vo sfére ţalobcu, vinného z priestupku, má uloţená pokuta plniť ako úlohu výchovnú,
tak aj represívnu a postihovať za protiprávne konanie, a preto je ţiaduce, aby bola citeľná
v majetkovej sfére páchateľa priestupku. Nemôţe sa jednať o sankciu v zanedbateľnej výške,
inak sa nedá predpokladať, ţe by splnila svoj účel. Odvolací súd, s prihliadnutím na rozsah
stavby a jej rozpočtový základ, dospel k záveru, ţe pokuta v uloţenej výške takúto funkciu
spĺňa.
Uloţená pokuta plní taktieţ preventívnu úlohu, najmä vo vzťahu k ostatným nositeľom
totoţných zákonných povinností (generálne pôsobenie), ktorých musí mať silu odradiť
od protiprávneho postupu, t. j. od nepovolenej výstavby na pozemkoch, ktoré na to nie sú
určené.
Odvolací súd nedospel k záveru, ţe o výške pokuty malo byť rozhodnuté inak ako
rozhodli správne orgány. Pri posudzovaní výšky uloţenej pokuty skúmal závaţnosť
priestupku (vyjadrenú zákonodarcom prostredníctvom výšky moţnej sankcie), zavinenie
(úmyselné), rozsah stavby rodinného domu (1 podzemné podlaţie, 2 nadzemné podlaţia,
1 ustupujúce podlaţie), skutočnosť, ţe ţalobca v stavbe pokračoval aj po doručení
zamietajúceho záväzného stanoviska k investičnej činnosti, skutočnosť, ţe ţalobca
nerešpektovaním zákonného postupu predchádzajúcemu uskutočňovaniu stavby (rozhodnutie
o odňatí poľnohospodárskej pôdy, územné rozhodnutie) obmedzil pôsobnosť príslušných
správnych orgánov (podmienky umiestnenia stavby stanovené v územnom konaní, vyjadrenia
ostatných účastníkov konania podľa § 34 Stavebného zákona, stanoviská dotknutých orgánov
podľa § 140a chrániacich osobitné záujmy podľa § 126 ods. 1 Stavebného zákona).
V prospech ţalobcu svedčí, ţe so stavbou prestal po výzve stavebného úradu,
nepopieral spáchanie priestupku, pri objasňovaní priestupku aktívne spolupracoval a prejavil
snahu o skorú nápravu protiprávneho stavu podaním ţiadosti o dodatočné povolenie stavby
(následnou zmenou územného plánu a splnením ďalších zákonom stanovených podmienok
zo strany iných stavebníkov bola stavba dodatočne povolená; samotné rozhodnutie
o dodatočnom povolení je výsledkom snahy o nápravu protiprávneho stavu, tak ako
ju ţalobca uvádzal uţ v správnom konaní, ktorá okolnosť bola braná na zreteľ uţ ţalovaným
ako aj správnym orgánom prvého stupňa, preto naň súd prihliadal len v tejto súvislosti),
a skutočnosť, ţe následne bolo prijaté Všeobecne záväzné nariadenie hlavného mesta SR
Bratislavy, ktorým sa vyhlasuje záväzná časť územného plánu hlavného mesta Slovenskej
republiky Bratislavy č. 4/2007 zo dňa 31.5.2007, účinného od 1.9.2007, ktoré dotknutú
parcelu zaradilo k pozemkom určeným na zastavanie.
Samotné rozhodnutie o dodatočnom povolení je výsledkom snahy o nápravu
protiprávneho stavu, tak ako ju ţalobca uvádzal uţ v správnom konaní, ktorá okolnosť bola
braná na zreteľ uţ ţalovaným ako aj správnym orgánom prvého stupňa, preto naň súd
prihliadal len v tejto súvislosti.
Nad rámec nutného odôvodnenia odvolací súd povaţuje za dôleţité uviesť, pokiaľ
ide o argumentáciu krajského súdu týkajúcu sa reálneho stavu poľnohospodárskej pôdy
na predmetnej parcele, ţe vlastníctvo poľnohospodárskej pôdy je spojené s povinnosťami
starostlivosti o túto pôdu (v zmysle § 3 zák. č. 220/2004 Z. z. o ochrane a vyuţívaní
poľnohospodárskej pôdy a o zmene zák. č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole
znečisťovania ţivotného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov), a preto ak
ţalobca mal vo vlastníctve vinice (vychádzajúc zo záväznosti údajov katastra nehnuteľností
ako aj vyjadrenia ţalovaného), bol k takejto starostlivosti povinný a v prípade, ţe chcel
uvedený pozemok pouţívať na iný ako poľnohospodársky účel, poţiadať o vydanie
rozhodnutia o odňatí poľnohospodárskej pôdy. Skutočnosť, ţe na okolitých pozemkoch
prebiehala výstavba nebránila poľnohospodárskemu vyuţívaniu pôdy, keďţe vlastník
je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva drţať, uţívať, poţívať jeho plody
a úţitky a nakladať s ním.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, s poukazom na vyššie uvedené, zmenil rozsudok
krajského súdu postupom podľa ustanovenia § 220 O. s. p. v spojení s § 246c ods. 1 vety
prvej a § 250ja ods. 3 vety tretej O. s. p. a ţalobu ako nedôvodnú zamietol.
O náhrade trov konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa
ustanovenia § 250k ods. 1 O. s. p. v spojení s § 224 ods. 2 O. s. p. a § 246c ods. 1 vety prvej
O. s. p., keď ţalobcovi, ktorý nemal úspech vo veci náhradu trov konania nepriznal
a ţalovanému v takomto konaní nárok na náhradu trov neprináleţí.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
V Bratislave 2. júna 2011
JUDr. Eva Babiaková, CSc., v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia :
Dagmar Bartalská