Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Sf/10/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Petráň Vinczeovej (sudkyňa spravodajkyňa) a členov senátu Mgr. Denisy Rybárovej Slivovej a JUDr. Petra Molčana v právnej veci žalobcu: PECO s. r. o., so sídlom Karpatské námestie 10A, 831 06 Bratislava - mestská časť Rača, IČO: 43 991 009, právne zastúpený: Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Hlavná 31, 917 01 Trnava, IČO: 36 865 281 proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 10163376/2023 zo dňa 29.06.2023, takto

r o z h o d o l :

Správny súd v Banskej Bystrici žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi a žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

Prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu

1) Daňový úrad Banská Bystrica (ďalej aj len „správca dane“ alebo „prvostupňový správny orgán“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie december 2020 (ďalej len „daňová kontrola“) podľa o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon o DPH“), v trvaní od 23.03.2021 do 16.08.2021. O výsledku daňovej kontroly vypracoval správca dane Protokol z daňovej kontroly č. 101450598/2021 zo dňa 10.08.2021 (ďalej aj len „Protokol“), ktorého súčasťou bola aj výzva na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v Protokole. Protokol bol splnomocnenému zástupcovi žalobcu doručený dňa 16.08.2021, čím bola daňová kontrola podľa o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „Daňový poriadok“) ukončená. Dňa 11.11.2021 sa uskutočnilo prerokovanie pripomienok k Protokolu predložených žalobcom dňa 07.09.2021, o čom spísal správca dane Úradný záznam č. 102272707/2021 zo dňa 15.11.2021. Žaloba ospravedlnil svoju neúčasť na prerokovaní pripomienok prostredníctvom všeobecného podania zaevidovaného pod č. 6/11290318/2021 dňa 10.11.2021. Na základe výsledkov daňovej kontroly a vykonaného vyrubovacieho konania vydal správca dane rozhodnutie č. 102398186/2021 zo dňa 26.11.2021 (ďalej aj len „prvostupňové rozhodnutie 1“), ktoré bolo splnomocnenému zástupcovi žalobcu doručené dňa 01.12.2021. Dňa 09.12.2021 podal žalobca proti uvedenému rozhodnutiu elektronickými prostriedkami odvolanie.

2) Žalovaný po preskúmaní prvostupňového rozhodnutia 1 a odvolacích námietok rozhodnutie správcu dane č. 102398186/2021 zo dňa 26.11.2021 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie, a to rozhodnutím č. 100622489/2022 zo dňa 29.03.2022. Žalovaný zaviazal správcu dane z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu, aby vypočul v procesnom postavení svedkov A. B. (konateľa spoločnosti Bon Group s.r.o.) a A. C. (konateľku spoločnosti UREN s.r.o.), pokiaľ sa mu ich nepodarí vypočuť, aby vyzval spoločnosti Bon Group s.r.o. a UREN s.r.o. na poskytnutie informácií podstatných pre vec, za účelom objasnenia okolností deklarovaných služieb, ako aj na predloženie dôkazov. Ďalej mal správca dane zvážiť preverenie ďalších skutočností, ktoré si bude čo najúplnejšie zistenie skutkového stavu v danej veci vyžadovať, vrátane preverenia pohybov na bankových účtoch do reťazca zapojených spoločností, preverenia vlastníkov športových motorových vozidiel, okolností týkajúcich sa odovzdania vozidiel (vrátane reklamnej plochy na vozidlách), vrátane dokladov súvisiacich s ich prevádzkou, ako aj okolností týkajúcich sa objednania, výroby a umiestnenia polepov s logom žalobcu na vozidlá. Takisto mal správca dane preveriť, či služba prezentácie loga priniesla žalobcovi nejakú pridanú hodnotu a ekonomické opodstatnenie.

3) Správca dane v ďalšom konaní doplnil dokazovanie, pričom s novými zisteniami, tvrdeniami a závermi, ktoré z neho vyplynuli, oboznámil žalobcu písomnosťou č. 100065196/2023 zo dňa 09.01.2023, ku ktorej sa žalobca vyjadril prostredníctvom podania doručeného elektronicky dňa 23.01.2023. Následne vydal správca dane rozhodnutie č. 100561015/2023 zo dňa 10.02.2023 (ďalej aj len „prvostupňové rozhodnutie 2“), ktorým podľa § 68 ods. 6 Daňového poriadku určil žalobcovi na dani z pridanej hodnoty (ďalej aj len „DPH“) za zdaňovacie obdobie december 2020 rozdiel v sume nadmerného odpočtu vo výške 20.000,01 Eur a nadmerný odpočet mu znížil zo sumy 54.518,15 Eur na sumu 34.518,14 Eur.

4) V priebehu daňovej kontroly správca dane zistil, že hlavnou ekonomickou činnosťou žalobcu je stavebná činnosť so zameraním na železiarske – armovacie práce, prostredníctvom zamestnancov vysielaných na stavby do Rakúska a Nemecka.

5) V kontrolovanom zdaňovacom období si uplatnil žalobca odpočítanie dane v sume 20.000,01 Eur na základe faktúr vystavených v mene dodávateľa Bon Group s.r.o., so sídlom Vrančovičova 71, 841 03 Bratislava – mestská časť Lamač, IČO: 52 128 539, (ďalej aj len „Bon Group s.r.o.“), na základe Zmluvy o reklame č. 88/2020 zo dňa 30.10.2020. Konkrétne sa jedná o nasledovné faktúry:

- faktúra č. 200100186, vystavená dňa 06.12.2020 na sumu 40.000,- Eur, z toho základ dane v sume 33.333,33 Eur a DPH v sume 6.666,67 Eur, predmetom ktorej je kvalifikácia,

- faktúra č. 200100187, vystavená dňa 06.12.2020 na sumu 40.000,- Eur, z toho základ dane v sume 33.333,33 Eur a DPH v sume 6.666,67 Eur, predmetom ktorej je Race 1 a

- faktúra č. 200100188, vystavená dňa 06.12.2020 na sumu 40.000,- Eur, z toho základ dane v sume 33.333,33 Eur a DPH v sume 6.666,67 Eur, predmetom ktorej je Race 2.

6) Podľa predmetu a účelu Zmluvy o reklame č. 88/2020 zo dňa 30.11.2020 uzatvorenej medzi poskytovateľom Bon Group s.r.o. a reklamným partnerom PECO s. r. o. sa poskytovateľ, ako vlastník/držiteľ licencie LAMA RACING teamu zaviazal zabezpečiť pre reklamného partnera reklamu, ktorá zahŕňala predvedenie, prezentáciu, propagáciu a iné oznámenie jeho obchodného mena, loga, ochranných známok a dobrej povesti (ďalej len „reklama“) v mieste, čase a spôsobom dohodnutých nižšie a reklamný partner sa zaviazal poskytovateľovi za riadne poskytnutú reklamu zaplatiť dohodnutú odplatu/cenu. Zmluva o reklame bola uzavretá na reklamu F1 Support Races Rolex Sakhir Grand Prix na podujatí Porsche Sprint Challenge Middle East 2020 v Bahraine. Zmluva o reklame bola uzatvorená na základný balík, obsahujúci: reklamu reklamného partnera na motorovom vozidle teamu LAMA RACING, ktoré sa zúčastní podujatí – Porsche Sprint Challenge Middle East 2020 – Porsche 718 Cayman GT4 (logo PECO BAU STAHL ARMIERUNG); reklamu reklamného partnera na webových stránkach – napr. Slovenskej asociácie motoristického športu; TV spoty uverejnené na youtube, facebook, videoscreening (audiovizuálna prezentácia) na web stránkach venovaných motoristickému športu a v televízií. Poskytnutie reklamy sa malo uskutočniť formou umiestnenia nálepky s logom spoločnosti PECO BAU STAHL ARMIERUNG na produkčnom motorovom vozidle, zúčastňujúcom sa vyššie uvedeného podujatia.

7) Žalobca sa k faktúram č. 200100186, č. 200100187 a č. 200100188 od dodávateľa Bon Group s.r.o. vyjadril nižšie uvedeným spôsobom:

8) V Zápisnici o ústnom pojednávaní č. 100503709/2021 zo dňa 30.03.2021 splnomocnený zástupca žalobcu uviedol, že tieto faktúry boli vystavené v zmysle zmluvy č. 88/2020 za účelom reklamy kontrolovaného daňového subjektu vo forme reklamných polepov na vozidlách, ktoré pretekajú na jednotlivých pretekoch. Spoločnosť Bon Group s.r.o. je držiteľom licencie LAMA RACING teamu a zabezpečuje reklamu, ktorá zahŕňa predvedenie, prezentáciu, propagáciu a iné oznámenie jeho obchodného mena, loga, ochranných známok a dobrej povesti v mieste, čase a spôsobom dohodnutých v zmluve. Jednalo sa o podujatie v Bahraine. Správcovi dane bol pri ústnom pojednávaní poskytnutý katalóg pretekov LAMA RACING 2020.

9) Na základe Výzvy správcu dane č. 100590218/2021 zo dňa 13.04.2021 žalobca v odpovedi doručenej elektronicky pod č. 6/05635996/2021 dňa 06.05.2021 uviedol, že informácie o vlastníctve ani o značke nie sú v jeho kompetencii a mená pretekárov sú viditeľne umiestnené na vozidle. Návrh polepu reklamnej plochy zabezpečoval sám dodávateľ na základe loga žalobcu. Kto umiestňoval a kto odstraňoval polepy z áut nie je v kompetencií daňového subjektu zisťovať. Dodatky k Zmluve č. 88/2020 neexistujú a výšku hodnoty reklamy určil dodávateľ. CD nosič pretekov na podujatí Porsche Sprint Challenge Middle East 2020 v Bahraine v dňoch 04.12.2020 – 06.12.2020 bol odovzdaný správcovi dane. Na uvedenom CD sa nachádzajú fotografie závodného automobilu, na ktorých je vidno polep s logom PECO BAU STAHL ARMIERUNG a tiež je tu video z TV Markíza, kde pretekár D. E. z LAMA RACING informuje o svojom úspechu na tomto podujatí v Bahraine. Správcovi dane boli preukázané úhrady faktúr dodávateľovi Bon Group s.r.o. (faktúra č. 200100186 bola uhradená dňa 18.02.2021, faktúra č. 200100187 bola uhradená dňa 26.02.2021 a faktúra č. 200100188 bola uhradená dňa 11.03.2021).

10) V Zápisnici o ústnom pojednávaní č. 101040073/2021 zo dňa 15.06.2021 sa pán E. na základe substitučného plnomocenstva vyjadril k faktúram a spolupráci so spoločnosťou Bon Group s.r.o., ktorých predmetom bola propagácia žalobcu. V rámci spolupráce s uvedeným dodávateľom sa žalobca nakontaktoval na spoločnosť Bon Group s.r.o., komunikovali vždy s pánom B. (konateľom Bon Group s.r.o.), všetky jednania prebiehali osobne v sídle spoločnosti Bon Group s.r.o. Zmluvu číslo 88/2020 zo dňa 30.11.2020 dostali predloženú od spoločnosti Bon Group s.r.o., bola podpísaná v sídle spoločnosti Bon Group s.r.o., kde si ju žalobca aj osobne prevzal. Za kontrolovaný daňový subjekt zmluvu podpísal konateľ pán D. B.. V rámci zmluvy sa jednalo o poskytnutie základného balíka služieb. K logu vyobrazenému na nálepke – polepe PECO BAU STAHL ARMIERUNG sa vyjadril, že dodatok BAU STAHL ARMIERUNG znamená oceľové konštrukcie a logo je v nemeckom jazyku z dôvodu, že pán D. B. je nemecký občan a tiež kvôli tomu, že žalobca vykonáva služby a orientuje sa predovšetkým na nemecko-rakúsky trh. Grafický návrh na zhotovenie nálepky s logom zhotovila spoločnosť NoGrey s.r.o. z Trenčína, avšak kto vyrobil nálepku s uvedeným logom, kto ju konkrétne lepil na automobily LAMA RACING teamu, ako často je nálepka s logom lepená, k tomu sa vyjadriť nevedel. Rovnako sa nevedel vyjadriť k licencii LAMA RACING teamu, ktorá je spomenutá v Zmluve o reklame č. 88/2020 zo dňa 30.11.2020 a ani ku skutočnosti, kto je súčasťou LAMA RACING teamu a komu patria vozidlá, na ktorých LAMA RACING team jazdí. Logo žalobcu jasne vypovedá podľa pána E. o tom, čomu sa spoločnosť venuje.

11) Za účelom získania ďalších informácií správca dane nahliadol do časti daňového spisu žalobcu, vyhotoveného v rámci daňových kontrol DPH za zdaňovacie obdobie júl 2020 a september 2020, o čom spísal Úradný záznam č. 101194142/2021 zo dňa 12.07.2021, pričom zistil nasledovné skutočnosti:

12) Z odpovedí na Výzvy č. 101790665/2020 a č. 100057800/2021 (smerované na spoločnosť Bon Group s.r.o. ako priameho dodávateľa žalobcu a ako priameho dodávateľa reklamy) správca dane zistil, že spoločnosť Bon Group s.r.o. je držiteľom/vlastníkom Licencie Slovenskej asociácie motoristického športu (Slovak Association of Motor Sport) pod názvom LAMA RACING. Licenciu pod číslom No S0147/A pre spoločnosť Bon Group s.r.o. vystavila Slovenská asociácia motoristického športu (SAMŠ), so sídlom Fatranská 3, 949 01 Nitra, s platnosťou licencie do 31.12.2020. Zároveň z predloženého zoznamu pracovných pomerov správca dane zistil, že E. C. a F. D. E. sú zamestnancami spoločnosti Bon Group s.r.o. s uvedeným druhu pracovného pomeru – závodný pretekár. Ďalej správca dane zistil, že spoločnosť Bon Group s.r.o. ako objednávateľ má uzatvorenú Rámcovú zmluvu o spolupráci s poskytovateľom UREN s.r.o., so sídlom Zámocká 3, Bratislava – mestská časť Staré Mesto, IČO 52 506 681 (ďalej aj len „UREN s.r.o.“), ktorej predmetom je zabezpečenie dodania a nájmu športového motorového vozidla na športové súťaže motorových vozidiel (bez špeciálnych pneumatík určených na závody, preteky, vrátane špeciálnych diskov) bez závodných športových

pneumatík; transport športového motorového vozidla na miesto určené objednávateľom v objednávke – na tréningové/športové závodné podujatie; zabezpečenie a dodanie cateringových služieb na preteky športových motorových vozidiel pre športový tím objednávateľa podľa špecifickej dohody uvedenej v objednávke; zabezpečenie reklamy na športových motorových vozidlách podľa určenia objednávateľa a zabezpečenie iných služieb týkajúcich sa účasti na športových motorových podujatiach podľa osobitnej dohody zmluvných strán v potvrdenej objednávke.

13) Z odpovedí na Výzvy číslo 100053042/2021 a číslo 100054983/2021 správca dane zistil, že spoločnosť UREN s.r.o. mala uzatvorenú Rámcovú zmluvu o spolupráci s poskytovateľom Pemata s.r.o., so sídlom Veľká okružná 17, 010 01 Žilina, IČO 53024541 (ďalej aj len „Pemata s.r.o.“), ktorej predmetom je zabezpečenie dodania a nájmu športového motorového vozidla vrátane 100 % reklamnej plochy na športovom motorovom vozidle (bez akýchkoľvek polepov) na športové súťaže motorových vozidiel v základnom obutí (základné pneumatiky); transport športového motorového vozidla na miesto určené objednávateľom za účelom testovania/športového závodného podujatia; zabezpečenie a dodanie cateringových služieb na preteky športových motorových vozidiel pre športový tím objednávateľa podľa špecifickej dohody uvedenej v objednávke; zabezpečenie dodania náhradných dielov, pneumatík, diskov na pneumatiky, chémie (čistiace prostriedky, autošampóny, čističe diskov, pneumatík atď.) a iného doplnkového materiálu, vrátane náhradného vybavenia, na objednané športové motorové vozidlo za účelom zabezpečenia jeho technického stavu a spôsobilosti pre účely nájmu športového motorového vozidla a zabezpečenie iných služieb týkajúcich sa účasti na športových motorových podujatiach podľa osobitnej dohody zmluvných strán v potvrdenej objednávke.

14) Prostredníctvom kontrolných výkazov spoločností Bon Group s.r.o., UREN s.r.o., Pemata s.r.o. a Metrola s.r.o. za zdaňovacie obdobie december 2020 zistil správca dane reťazec dodávateľov a subdodávateľov, rovnaký ako zistil v rámci výkonu daňových kontrol za zdaňovacie obdobia 07/2020 a 09/2020 v zmysle Protokolu č. 100488438/2021 a Protokolu č. 100987262/2021, ktorými správca dane ako dôkazmi disponoval (Úradný záznam číslo 101194142/2021 zo dňa 12.07.2021). Správca dane ďalej zistil, že spoločnosť Bon Group s.r.o. podala za zdaňovacie obdobie december 2020 riadne daňové priznanie k DPH v ktorom vykázala daňovú povinnosť vo výške 977,94 eur, spoločnosť UREN s.r.o. podala za zdaňovacie obdobie december 2020 riadne daňové priznanie k DPH v ktorom vykázala daňovú povinnosť vo výške 7,04 eur a spoločnosť Pemata s.r.o. za obdobie december 2020 nepodala daňové priznanie k DPH (posledné bolo spoločnosťou podané za zdaňovacie obdobie august 2020, v ktorom vykázala daňovú povinnosť vo výške 2,08 Eur. Spoločnosť Metrola s.r.o. za zdaňovacie obdobie december 2020 nepodala daňové priznanie k DPH (posledné daňové priznanie podala za zdaňovacie obdobie august 2020, v ktorom vykázala daňovú povinnosť vo výške 3,40 Eur).

15) Správca dane vyzval spoločnosti UREN s.r.o. (Výzva č. 101797225/2022 zo dňa 20.06.2022), Pemata s.r.o. (Výzva č. 101796130/2022 zo dňa 20.06.2022) a Metrola s.r.o., so sídlom Zelená 2C/X3, 974 04 Banská Bystrica, IČO: 53 024 354 (ďalej aj len „Metrola s.r.o.“) (Výzva č. 101796363/2022 zo dňa 20.06.2022) v zmysle § 26 ods. 7 Daňového poriadku na vydanie písomností, listín a iných vecí, ktoré môžu byť dôkazom pri správe daní, avšak ani jedna zo spoločností na výzvu správcu dane nereagovala a požadované doklady v stanovenej lehote nepredložila.

16) Zaslaním Žiadosti o poskytnutie dokumentov č. 101777070/2022 zo dňa 16.06.2022 Daňovému úradu Žilina, získal správca dane v prílohe odpovede doručenej dňa 07.07.2022 (ev. č. 302307/2022) overené kópie dokladov – faktúr vystavených v zdaňovacom období december 2020 spoločnosťou UREN s.r.o. pre odberateľa Bon Group s.r.o., konkrétne sa jednalo o faktúry č. 20200084 až č. 20200093, z ktorých pretekov Porsche Sprint Challenge Middle East Bahrain 2020 sa týkali faktúry č. 20200084 až č. 20200089 v celkovej výške 246.600,- Eur z toho DPH 41.100,- Eur. Služby spojené s prevádzkou produkčného motorového vozidla Porsche cayman GT4 Clubsport na predmetnom podujatí (prenájom, servis, vybavenie, palivo PANTA103, catering, reklamná plocha vozidla, preprava) boli predmetom faktúr č. 20200084 (1. tréning), č. 20200085 (2. tréning), č. 20200086 (kvalifikácia), č. 20200087 (RACE 1) a č. 20200088 (RACE 2). Predmetom faktúry č. 20200089 bol spotrebný materiál pre produkčné motorové vozidlo Porsche cayman GT4 Clubsport.

17) Na základe Žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií č. 13*59699/22, získal správca dane v prílohe odpovede doručenej dňa 05.10.2022 vyjadrenie svedka A. C., konateľky spoločnosti UREN s.r.o., ktorá síce využila svoje právo nevypovedať, avšak do protokolu o vypočutí svedka uviedla svoje

vyjadrenie, v zmysle ktorého je od 05.02.2020 konateľkou a od 10.03.2020 spoločníčkou spoločnosti UREN s.r.o., ktorá sa zaoberá komplexným prenájmom závodných vozidiel a ďalšími službami spojenými s motošportom, prípadne sprostredkovaním medzinárodných závodov, vrátane všetkých náležitostí v danej oblasti. Účtovná dokumentácia bola zaslaná kontrolným orgánom daňového úradu SR. Činnosť spoločnosti UREN s.r.o. bola riadne vykázaná v mesačných prehľadoch DPH aj v daňovom priznaní za príslušné roky a daňová povinnosť bola riadne zaplatená. Spolupráca prebiehala so spoločnosťou Bon Group s.r.o., zastúpenou pánom A. B. a to buď e-mailom alebo telefonicky. Všetko bolo riadne vyfakturované a zaplatené dodávateľským spoločnostiam Metrola s.r.o., prípadne Pemata s.r.o. Išlo o prenájom závodných vozidiel Škoda Fabia R5, Mitsubishi EVO 9, BMW M3 Formula Tathus, Porsche 718 GT4 a služby – pneumatiky. Na všetky služby a tovar boli riadne vyhotovené zmluvy, platby prebehli transparentne účtom FIObanky. Spolupráca prebiehala v roku 2020 a 2021. Svedkyňa zároveň poukázala na to, že spoločnosť UREN s.r.o. je v útlme a ukončuje svoju činnosť.

18) Správca dane vypočul v procesnom postavení svedka i A. B., konateľa spoločnosti Bon Group s.r.o., o čom spísal dňa 22.11.2022 Zápisnicu o ústnom pojednávaní č. 103171372/2022. Svedok potvrdil vystavenie faktúr č. 200100186, č. 200100187 a č. 200100188 v zdaňovacom období december 2020 pre odberateľa PECO s. r. o. a poskytnutie služieb na základe Zmluvy o reklame č. 88/2020 zo dňa 30.10.2020 vo výške 120.000,- Eur. Zo spoločnosti UREN s.r.o. nepoznal nikoho. Pani A. C. videl iba raz v živote, komunikovali spolu telefonicky. Jazdcom bol zamestnanec D. E., ktorého prihlasoval svedok na preteky, pričom hneď po prihlásení si rezervovali u spoločnosti UREN s.r.o. vozidlo. S motorovým vozidlom bolo spoločnosti Bon Group s.r.o. dodané všetko čo s pretekmi súviselo, vozidlo, palivo, pneumatiky a iný spotrebný materiál. Svedok nemal vedomosť o tom, aké doklady boli dodané spolu s vozidlom, ale museli mať všetky potrebné doklady, inak by sa nemohli zúčastniť pretekov. Vozidlo aj doklady preberal pán E., ktorý sa ako jediný zúčastnil pretekov. Kto bol vlastníkom motorového vozidla, kto komu a v akom stave odovzdal motorové vozidlo, vrátane dokladov súvisiacich s jeho prevádzkou, svedok uviesť nevedel. Nálepky objednal pán B. u spoločnosti Relly Design, avšak kto a kedy ich nalepil na vozidlo nevedel uviesť, ako ani to, kto vykonával a zabezpečoval servisné práce na vozidle, ani kto komu a v akom stave vozidlo vrátil. Cenu za prenájom vozidla stanovila pani C., akú navrhla takú pán B. prijal. 19) Správca dane ako ďalším dôkazom disponoval údajmi zo systému VIES, z ktorých zistil, že rakúsky platiteľ dane Lechner Racing GmbH (G.) deklaruje za 4. štvrťrok 2020 intrakomunitárne dodania služieb pre slovenského platiteľa Pemata s.r.o. v celkovej sume 20.362,- Eur.

20) Zo spisu iného daňového subjektu správca dane zistil, že pri výkone daňovej kontroly u iného daňového subjektu bola zaslaná žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií, v ktorej správca dane požiadal o preverenie intrakomunitárneho dodania služieb rakúskym platiteľom dane Lechner Racing GmbH (G.), so sídlom Oberdorfer Strasse 85, 5303 Thalgau, Salzburg. V rámci tohto úkonu prevzal formulár žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií a prílohy k odpovedi na žiadosť (Úradný záznam č. 100033212/2023 zo dňa 04.01.2023). Z odpovede na medzinárodnú výmenu informácií vyplýva, že športové motorové vozidlo Porsche cayman GT4 na podujatie Porsche Sprint Challenge Middle East Bahrain v dňoch 04. – 06.12.2020 prenajala rakúska spoločnosť Lechner Racing GmbH pre jazdca D. E., a to aj na iné podujatia konané v mesiacoch júl – september 2020, a to buď prostredníctvom spoločnosti Pemata s.r.o. alebo Metrola s.r.o. Cena prenájmu zahŕňala kompletné používanie závodného vozidla (poskytnutie vozidla, preprava na podujatie, servis vozila na podujatí, spotrebný materiál, dostupnosť reklamného priestoru pre vodiča). V prílohe odpovede na medzinárodnú výmenu informácií bola zaslaná aj prihláška na preteky konané v dňoch 04.12.–06.12.2020 v Bahrajne, mailom z adresy F., odosielateľom A. B. za spoločnosť Bon Group s.r.o., podpísaná D. E. – jazdcom tímu LAMA RACING. Rezervácia motorového vozidla so žiadosťou na vystavenie faktúry pre spoločnosť Pemata s.r.o. bola zaslaná z adresy lucky strike, pričom za odosielateľa bola podpísaná Julia Solange. Spoločnosť Lechner Racing GmbH bola zároveň aj organizátorom podujatia Porsche Sprint Challenge Middle East v Bahrajne.

21) Správca dane ďalej získal údaje z kontrolných výkazov DPH spoločností Bon Group s.r.o., UREN s.r.o., Pemata s.r.o. a Metrola s.r.o., pričom zistil nasledovné skutočnosti:

22) Pre odberateľa Metrola s.r.o. nedeklaruje v období december 2020 žiadny dodávateľ žiadne dodávky a pre odberateľa Pemata s.r.o. deklaruje v období december 2020 dodávky iba dodávateľ NEBIA s.r.o.,

vo výške základu dane 1.300,- Eur a DPH 260,- Eur. Spoločnosti Metrola s.r.o. a Pemata s.r.o. nepodali za zdaňovacie obdobie december 2020 daňové priznanie k DPH, ani kontrolný výkaz DPH.

23) Spoločnosť UREN s.r.o. vykázala v daňovom priznaní k DPH za zdaňovacie obdobie december 2020 vlastnú daňovú povinnosť vo výške 7,04 Eur. V časti A1 kontrolného výkazu deklaruje spoločnosť UREN s.r.o. dodávky pre odberateľa Bon Group s.r.o. vo výške základu dane 241.292,80 Eur a DPH 48.258,56 Eur a v časti B2 kontrolného výkazu deklaruje prijaté dodávky od dodávateľa Pemata s.r.o. vo výške základu dane 494.999,60 Eur a DPH 98.999,92 Eur a od dodávateľa Metrola s.r.o., vo výške základu dane 20.258,- Eur a DPH 4.051,60 Eur. V časti A1 cudzie pre odberateľa UREN s.r.o. nedeklaruje v období december 2020 žiadny dodávateľ žiadne dodávky.

24) Spoločnosť Bon Group s.r.o. vykázala v daňovom priznaní k DPH za zdaňovacie obdobie december 2020 vlastnú daňovú povinnosť vo výške 977,94 Eur. V časti A1 kontrolného výkazu deklaruje spoločnosť Bon Group s.r.o. dodávky v celkovej výške základu dane 247.166,65 Eur a DPH 49.433,33 Eur, z toho pre odberateľa PECO s. r. o. vo výške základu dane 99.999,99 Eur a DPH 20.000,01 Eur. V časti B2 kontrolného výkazu deklaruje spoločnosť prijaté dodávky v celkovej výške základu dane 242.161,91 Eur a DPH 48.432,37 Eur, z toho 99,64 % od dodávateľa UREN s.r.o. vo výške základu dane 241.292,80 EUR a DPH 48.258,56 Eur.

25) Správca dane taktiež preveril pohyby na bankových účtoch spoločností Bon Group s.r.o., UREN s.r.o., Pemata s.r.o. a Metrola s.r.o., pričom zistil tieto skutočnosti:

26) V rámci iného konania požiadal správca dane pobočku zahraničnej banky H. D. I. J. G. K., G. o informácie ohľadne účtu č. K. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX spoločnosti Metrola s.r.o. Správca dane zistil, že spoločnosť Metrola s.r.o. prijala v roku 2020 na svoj účet približne 306.762,39 Eur a uhradila celkovo sumu 306.792,39 Eur, teda konečný zostatok bol 0,00 Eur. Odo dňa 17.07.2020 bolo z bankového účtu prostredníctvom výberu hotovosti z bankomatov v nižších čiastkach (1.000,- – 3.000,- Eur) vybraných približne 125.000,- Eur, bez akéhokoľvek preukázateľného objektívneho ekonomického opodstatnenia, bez obchodných, resp. fakturačných vzťahov deklarovaných v podaných kontrolných výkazoch v roku 2020. Z účtu spoločnosti Metrola s.r.o. boli v celkovej sume 53.200,- Eur vykonané aj úhrady na účty majiteľov pretekárskych motorových vozidiel – Lechner Racing GmbH a MRM Motosport využívaných v roku 2020 pretekárskym tímom LAMA RACING a iným ďalším pretekárskym tímom.

27) Správca dane požiadal v rámci iného konania i L., G. o informácie týkajúce sa účtu č. K. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX spoločnosti Pemata s.r.o. Podľa výpisu z účtu boli na účte v období od 16.07.2020 do 31.12.2020 zrealizované kreditné obraty v sume 1.622.827,80 Eur a debetné obraty v sume 1.621.803,43 Eur. Takmer 100 % všetkých kreditných obratov bolo pripísaných z účtu spoločnosti UREN s.r.o. alebo z účtu spoločnosti RM Alpha, s.r.o., ktorej konateľkou je odo dňa 21.10.2019 A. C., ktorá je zároveň aj konateľkou spoločnosti UREN s.r.o. Z uvedeného účtu bola v roku 2020 bez akéhokoľvek preukázateľného ekonomického opodstatnenia, bez obchodných, resp. fakturačných vzťahov deklarovaných v podaných kontrolných výkazoch, prevedená čiastka spolu 1.520.360,32 Eur na 13 účtov 9 slovenských spoločností. Z účtu spoločnosti Pemata s.r.o. boli vykonané úhrady v celkovej sume 72.418,56 Eur, a to na účty majiteľov pretekárskych motorových vozidiel – Lechner Racing GmbH a iných využívaných v roku 2020 pretekárskym tímom LAMA RACING a iným ďalším pretekárskym tímom.

28) Správca dane ďalej zistil, že spoločnosť UREN s.r.o. mala u správcu dane zaregistrovaný účet č. K. XXXX XXXX XXXX XXX XXXX odo dňa 25.08.2020 do 01.07.2021, tento účet však v rámci obchodnej činnosti nepoužívala, používala účet č. I. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, ktorý nebol u správcu dane zaregistrovaný. V rámci iného konania požiadal správca dane prostredníctvom medzinárodnej výmeny informácií M. D., G. o informácie a výpis z účtu číslo I. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX. Podľa výpisu bolo na tomto účte od 09.07.2020 do 31.12.2020 realizovaných debetných operácií v čiastke celkom 1.891.701 Eur, z toho 95,25 % úhrad bolo v prospech účtov spoločností Pemata s.r.o. a Metrola s.r.o. V prospech účtu Pemata s.r.o. boli v decembri 2020 realizované úhrady v čiastke 317.827,- Eur, napriek tomu, že podľa údajov z kontrolných výkazov spoločnosť UREN s.r.o. deklarovala nákup od spoločnosti Pemata s.r.o. v decembri 2020 celkovo v sume 593.999,52 Eur. V prospech účtu Metrola s.r.o. nebola v decembri 2020 realizovaná žiadna platba, napriek tomu, že podľa údajov z kontrolných výkazov spoločnosť UREN s.r.o. deklarovala nákup od spoločnosti Metrola s.r.o. v decembri 2020 celkovo v sume

24.309,60 Eur. V období od 09.07.2020 do 31.12.2020 bolo na účte realizovaných kreditných operácii v čiastke celkom 1.943.010,- Eur, z toho 1.361.968,- Eur (70,10 %) bolo realizovaných z účtu spoločnosti Bon Group s.r.o.

29) Spoločnosť Bon Group s.r.o. má u správcu dane zaregistrovaný účet č. K. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, v súvislosti s ktorým správca dane v rámci iného konania prostredníctvom elektronickej komunikácie s N. D. G. zistil, že na účte bolo od 03.07.2020 do 31.12.2020 zrealizovaných debetných operácií v čiastke celkom 1.493.245,66 Eur, z toho 91 % všetkých úhrad, t.j. 1.361.968,35 Eur tvorili úhrady na zahraničný účet spoločnosti UREN s.r.o., kreditných operácii bolo zrealizovaných v čiastke celkom 1.506.502,29 Eur, z toho 612.000,- Eur (40,60 %) bolo zrealizovaných z účtu daňového subjektu PECO s. r. o. Úhrady faktúr vystavených pre daňový subjekt PECO s. r. o. dodávateľom Bon Group s.r.o. v zdaňovacom období december 2020 vo výške celkom 120.000,- Eur boli realizované až v nasledujúcom roku – február a marec 2021.

30) Za účelom preverenia a vyhodnotenia, či prezentácia formou loga na pretekárskych automobiloch priniesla žalobcovi nejakú pridanú hodnotu a ekonomické opodstatnenie zaslal správca dane žalobcovi Výzvu č. 102819210/2022 zo dňa 17.10.2022, aby objasnil hospodársky cieľ a ekonomickú súvzťažnosť medzi touto reklamnou a jej prínosom pre podnikanie daňového subjektu. V zmysle vyhodnotenia správcu dane, odpoveď doručená dňa 25.10.2022 neobsahovala žiadne objasnenie prínosu prezentácie formou loga pre žalobcu.

31) Správca dane získal informácie zo spisu kontrolovaného daňového subjektu vyhotoveného v rámci výkonu daňovej kontroly DPH za zdaňovacie obdobie júl 2020 (Úradný záznam č. 103431140/2022 zo dňa 21.12.2022). Správca dane prevzal do konania okrem iného i e- mailovú komunikáciu zo dňa 08.01.2020, prostredníctvom ktorej žalobca oslovil pretekársky tím LAMA RACING za účelom spolupráce. Z emailovej komunikácie vyplýva, že prebiehala s B. C., ktorá vystupovala za spoločnosť KALENA s.r.o. Podľa verejne dostupného portálu O. bol v tomto období jediným konateľom spoločnosti KALENA s.r.o. F. D. E., zakladateľ a pretekár tímu LAMA RACING.

32) Správca dane nahliadol na webové stránky O. s kontaktom na spoločnosť UREN s.r.o. a www.racecarforent.com s kontaktom na spoločnosť Pemata s.r.o., ktorých predmetom je prenájom športových motorových vozidiel Škoda Fabia R5 EVO II, BMW M3 E36, Tatuus FR 2000 (Renault Formula 2000) S, Porsche 718 Cayman GT4 Clubsport, BMW M14, Mitschubishi Lancer Evo IX. Správca dane uviedol, že ani na jednej zo stránok nie sú uvedené žiadne kritériá, podmienky a ceny prenájmu, pričom spoločnosti UREN s.r.o. a Pemata s. r. o. prenajímajú úplne identické športové motorové vozidlá prostredníctvom identických webových stránok.

33) Ďalej správca dane zistil, že spoločnosť Bon Group s.r.o. napriek deklarovanej príslušnosti k športovej organizácii – pretekárskemu tímu LAMA RACING, nie je v súlade so zákonom o športe zapísaná v registri právnických osôb v športe, pričom spoločnosť KALENA s.r.o., ktorej konateľom bol v čase od 22.02.2018 do 18.08.2020 F. D. E., ktorý bol športovým jazdcom tímu LAMA RACING, aj zamestnancom spoločnosti Bon Group s.r.o. pričom zakladateľkou tejto spoločnosti bola pani P. Q., ktorá bola zakladateľkou aj spoločnosti Bon Group s.r.o., je zapísaná v registri právnických osôb v športe od 30.04.2018. 34) Správca dane nahliadnutím na verejne dostupný portál O. zistil, že F. D. E., bytom R. E. K. XXXX/ XX, XXX XX S. R. N. je, resp. bol konateľom viacerých spoločností, z ktorých jedenásť bolo vymazaných alebo boli prepísané na iných slovenských alebo zahraničných občanov.

35) Spoločnosť Bon Group s.r.o. podľa verejne dostupných zdrojov vykázala za rok 2020 pri celkových výnosoch vo výške 1.477.868,- Eur stratu vo výške -3.058,- Eur, s nulovými hodnotami hmotného alebo nehmotného majetku a s ročnými nákladmi na zamestnancov vo výške 6.363,- Eur.

36) Spoločnosť UREN s.r.o. vykázala podľa verejne dostupných zdrojov za rok 2020 pri celkových výnosoch vo výške 2.179.601,- Eur stratu vo výške – 68.389,- Eur, pričom nevykázala nákup žiadneho investičného majetku, ale vykázala záporné vlastné imanie vo výške – 63.389,- Eur. Ďalej spoločnosť UREN s.r.o. vykázala celkové náklady (tvorené výlučne nákladmi za nakúpené tovary a služby) vo výške 2.245.980,- Eur, nulové náklady na zamestnancov a nulové hodnoty akéhokoľvek majetku. Podľa podaných daňových priznaní na DPH vykázala spoločnosť svoju predajnú maržu vo výške 0,01 %.

37) Správca dane na základe analýzy dodávateľsko-odberateľských vzťahov zistil, že bol vytvorený účelový dodávateľský reťazec: Majiteľ vozidla › Pemata s.r.o. › UREN s.r.o. › Bon Group s.r.o. › PECO s. r. o.

38) Majiteľ športového motorového vozidla (rakúska spoločnosť) predala službu – prenájom pretekárskeho vozidla spolu so službami súvisiacimi s týmto prenájmom v mnohonásobne nižšej cene oproti cene, za ktorú bol tento prenájom fakturovaný ostatnými účastníkmi účelovo vytvoreného reťazca. Majiteľ športového motorového vozidla vedel, že na konkrétnom vozidle bude jazdiť pán D. E., za pretekársky tím LAMA RACING a že tohto pretekára prihlasoval na preteky A. B., konateľ spoločnosti Bon Group s.r.o., ale faktúry za tento prenájom aj napriek tomu vystavil pre odberateľa Pemata s.r.o., a to z dôvodu e-mailovej požiadavky zaslanej z neidentifikovateľnej e-mailovej adresy, ktorej odosielateľkou mala byť konateľka spoločnosti Pemata s.r.o.

39) Pemata s.r.o. (umelý článok reťazca), spoločnosť s charakteristickými znakmi rizikového daňového subjektu, ktorá bola zriadená iba za účelom fakturácie, bez jediného dôkazu nasvedčujúceho, že by vykonávala reálnu ekonomickú činnosť (zahraničný konateľ, virtuálna adresa, nekontaktnosť, nespolupráca, žiadni zamestnanci, ani majetok). Spoločnosť mala nakúpiť od rakúskeho dodávateľa služby – prenájom pretekárskeho vozidla spolu so službami súvisiacimi s týmto prenájmom v celkovej sume 20.362,- Eur a následne v neopodstatnene navýšenej cene nedorážajúcej ekonomickú realitu ich mala predať svojmu odberateľovi UREN s.r.o. za sumu 494.999,60 Eur (bez DPH). Z takto účelovo navýšenej ceny toho istého zdaniteľného plnenia fakturovaného rakúskym dodávateľom vzniknutý rozdiel sumy DPH neodviedla najjednoduchším spôsobom daňového podvodu, a to nepodaním daňového priznania (posledné daňové priznanie podala za zdaňovacie obdobie august 2020). Spoločnosť teda nedeklaruje ani žiadne nadobudnutie tovaru a služieb z iného členského štátu a ani dodanie pre spoločnosť UREN s.r.o., teda daň uplatnená spoločnosťou UREN s.r.o. nebola preukázateľne do štátneho rozpočtu odvedená.

40) Spoločnosť UREN s.r.o. (umelý článok reťazca), v kontrolnom výkaze deklaruje nákupy od dodávateľov Metrola s.r.o. a Pemata s.r.o. Podľa správcu dane sa taktiež jedná sa o spoločnosť s charakteristickými znakmi rizikového daňového subjektu, ktorá bola zriadená iba za účelom fakturácie, bez jediného dôkazu nasvedčujúceho, že by vykonávala reálnu ekonomickú činnosť (zahraničný konateľ, virtuálna adresa, nekontaktnosť, nespolupráca, žiadni zamestnanci ani majetok, hospodárske výsledky vykázané samotnou spoločnosťou preukazujú nereálnu, resp. nepravdivo vykazovanú podnikateľskú činnosť). Spoločnosť UREN s.r.o. mala nakúpiť služby – prenájom pretekárskeho vozidla spolu so službami súvisiacimi s týmto prenájmom v ekonomicky neopodstatnene nadhodnotených cenách, ktoré následne prefakturovala spoločnosti Bon Group s.r.o. Zakladateľkou a konateľkou spoločnosti bola P. Q. (od 17.07.2019 – 09.03.2020). Konateľka A. C. neobjasnila okolnosti obchodného vzťahu s jej dodávateľmi a odberateľmi, neposkytla potrebné informácie k preverovaným obchodom. Daň z fakturovaných plnení pre spoločnosť Bon Group s.r.o, nebola do štátneho rozpočtu odvedená, nakoľko spoločnosť UREN s.r.o. si svoje vlastné vysoké daňové povinnosti účelovo ponižovala deklarovanými nákupmi od dodávateľov Metrola s.r.o. a Pemata s.r.o., ktoré však voči spoločnosti UREN s.r.o. predaje vôbec nedeklarujú, resp. vôbec si neplnia svoje daňové povinnosti na DPH (nepodávajú ani daňové priznania ani kontrolné výkazy DPH).

41) Spoločnosť Bon Group s.r.o., ekonomicky viedla činnosť športového klubu LAMA RACING v roku 2020. Zakladateľkou a konateľkou spoločnosti bola P. Q.. Hlavným a jediným príjmom spoločnosti boli príjmy za predaj reklamy od reklamných partnerov tímu LAMA RACING. Spoločnosť predávala služby – propagáciu spoločností svojim obchodným partnerom, teda aj žalobcovi v ekonomicky neopodstatnene nadhodnotených cenách. Služby – prenájom pretekárskeho vozidla spolu so službami súvisiacimi s týmto prenájmom nakúpila od svojho dominantného dodávateľa UREN s.r.o. v ekonomicky neopodstatnene nadhodnotených cenách, v porovnaní s mnohonásobne nižšími cenami, za ktoré reálne poskytol tieto služby majiteľ pretekárskeho vozidla.

42) Vyhodnotením všetkých zistení a analýzou súvislosti správca dane zistil, že DPH v celkovej výške 20.000,01 Eur, ktorú si v zdaňovacom období december 2020 odpočítal žalobca nebola účastníkmi posudzovaného rizikového reťazca do štátneho rozpočtu odvedená na žiadnom stupni účelovo vytvoreného fakturačného reťazca.

43) Správca dane zistil nesúlad dodávateľsko-odberateľských vzťahov deklarovaných cez podané kontrolné výkazy DPH, niekoľko stotisícové výbery z bankových účtov do reťazca zapojených spoločností, čo považuje za relevantný dôkaz preukazujúci, že spoločnosti Metrola s.r.o., Pemata s.r.o., UREN s.r.o. a Bon Group s.r.o. vykazovali nepravdivé hodnoty deklarovaných nákupov, pričom koneční odberatelia dodávateľa Bon Group s.r.o., teda aj žalobca, neboli dostatočne obozretní, jednak, keď boli ochotní nakúpiť reklamné služby od spoločnosti Bon Group s.r.o. za neprimerané vysoké protihodnoty nezodpovedajúce reálnej hodnote nakúpených reklamných služieb.

44) Za ďalší znak dostatočne neobozretného správania sa žalobcu správca dane považoval skutočnosť, že hoci za účelom spolupráce oslovil žalobca spoločnosť KALENA s.r.o., konateľom ktorej je D. E. (zakladateľ a pretekár tímu LAMA RACING), aj napriek tomu bol žalobca ochotný nakupovať reklamné služby od úplne inej spoločnosti Bon Group s.r.o., v decembri 2020 za sumu 120.000,- Eur (za rok 2020 celkovo vo výške 624.000,- Eur).

45) Na základe vyššie uvedených skutočností vyvodil správca dane záver, že žalobca mal alebo mohol vedieť, že by sa svojimi nákupmi od dodávateľa Bon Group s.r.o., mohol zúčastniť na plneniach, ktoré boli súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH.

46) Na základe výsledkov vykonaného dokazovania správca dane nespochybnil uskutočnenie zdaniteľného obchodu (dodanie reklamných služieb), avšak zistil, že v preverovanom obchodnom reťazci. Pemata s.r.o. › UREN s.r.o. › Bon Group s.r.o. › PECO s. r. o. (žalobca) došlo k narušeniu princípu neutrality dane, keď jeden z účastníkov obchodného reťazca (Pemata s.r.o.) si nesplnil svoju daňovú povinnosť a daň neodviedol a ďalší účastník obchodného reťazca si ju neoprávnene odpočítal, čo je v rozpore s účelom daňového práva EÚ.

47) Po vyhodnotení všetkých dôkazov získaných v daňovej kontrole, vo vyrubovacom konaní a v ďalšom konaní správca dane žalobcovi neuznal nárok na odpočítanie DPH uplatnený v zmysle faktúry č. 200100186 (interné č. faktúry 3200364), č. 200100187 (interné č. faktúry 3200365) a č. 200100188 (interné č. faktúry 3200366), všetky zo dňa 06.12.2020, na ktorých je ako dodávateľ uvedená spoločnosť Bon Group, s.r.o., spolu vo výške 20.000,01 Eur z dôvodu účasti žalobcu na podvodnom konaní. Proti prvostupňovému rozhodnutiu 2 podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie podaním doručeným do elektronickej podateľne správcu dane dňa 15.03.2023, ktoré na základe Výzvy správcu dane č. 100841401/2023 zo dňa 21.03.2023 doplnil podaním č. 606729942/2023 zo dňa 30.03.2023.

Druhostupňové rozhodnutie správneho orgánu

48) Na odvolanie žalobcu žalovaný rozhodnutím č. 101632376/2023 zo dňa 29.06.2023 (ďalej aj len „napadnuté rozhodnutie“) prvostupňové rozhodnutie 2 č. 100561015/2023 zo dňa 10.02.2023 potvrdil. Žalovaný po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi odvolania, po preskúmaní odvolaním napadnutého rozhodnutia správcu dane a po oboznámení sa s obsahom pripojeného spisového materiálu konštatoval, že zo zisteného skutkového stavu nepochybne vyplýva, že plnenie, ktoré žalobca prijal, je spojené s podvodným konaním, o ktorom žalobca mal, resp. mohol vedieť. Správca dane zistil objektívne okolnosti obchodného vzťahu medzi žalobcom a jeho priamym dodávateľom, ktoré vzbudzujú pochybnosti o tom, že ide o štandardné obchodné transakcie a vyvolávajú podozrenie, že dané obchody môžu byť poznačené podvodom, pričom žalobca nepreukázal, že v čase uskutočnenia zdaniteľných obchodov prijal všetky opatrenia, aby sa uistil, že plnenie, ktoré od dodávateľa Bon Group s.r.o. prijal, nebude viesť k jeho účasti na podvodnom konaní.

49) Žalovaný poukázal na skutočnosť, že ak správca dane zistí konkrétne objektívne okolnosti a dostatočne preukáže, že žalobca vedel, resp. vzhľadom k danej situácii mal vedieť, že sporná obchodná spolupráca je, alebo bude zaťažená podvodom, tento jeho záver bez ďalšieho ešte nevedie k zamietnutiu odpočtu dane. Daňový subjekt totiž musí ešte dostať šancu preukázať, že prijal všetky rozumné opatrenia, aby predišiel zapojeniu sa do pochybných obchodných aktivít, ktoré sú zaťažené podvodným konaním. V treťom kroku správca dane zisťuje, či daňový subjekt prijal dostatočné opatrenia k tomu, aby zabránil svojej účasti na daňovom podvode. Zmyslom tohto kroku je zistiť, či daňový subjekt aj napriek existencii podozrivých objektívnych okolností prijal také opatrenia, ktoré vo svojom súhrne osvedčia, že

o zapojení do daňového podvodu nemohol vedieť (Rozsudok Nejvyššího správního soudu ČR, sp. zn. ). 50) Medzi opatrenia (interné kontrolné mechanizmy), ktorými by mal daňový subjekt preukazovať svoju neúčasť na daňovom podvode a nevedomosť o ňom, možno zaradiť napr. overenie si obchodného partnera a osôb vystupujúcich v jeho mene, preverenie si jeho sídla, skutočného predmetu činnosti, resp. skúseností v danej oblasti, dôveryhodnosť a solventnosť dodávateľa, ďalej by mal daňový subjekt dbať na kvalitnú úpravu obchodných, zmluvných a platobných podmienok, či zaobstaranie si dostatočných informácií o fungovaní toho ktorého konkrétneho trhu, mal by si porovnať cenovú ponuku s inými, posúdiť rentabilnosť obchodu a pod. Jedná sa o jednoduché úkony, ktoré nie sú časovo zvlášť náročné, ani nejde o žiadne neprimerané požiadavky, o to viac ak platiteľ uzatvára obchod za niekoľko stotisíc eur. Od daňového subjektu nie je požadovaná vyššia miera obozretnosti, ale len štandardná, pretože daňové subjekty majú vyvinúť určité úsilie k tomu, aby sa vyhli podvodnému konaniu.

51) Podľa názoru žalovaného správca dane opodstatnene poukázal na skutočnosť, že dodávateľská spoločnosť Bon Group s.r.o. vznikla len v januári 2019 a platiteľom DPH sa stala v marci roku 2019, pričom zakladateľkou spoločnosti bola pani P. Q., ktorá bola aj zakladateľkou spoločnosti KALENA s.r.o. (aj konateľkou spoločnosti UREN s.r.o. do 05.02.2020). Keďže so spoločnosťou KALENA s.r.o. (s pani B. C.) komunikoval kontrolovaný daňový subjekt e-mailom za účelom nadviazania obchodnej spolupráce (v nezanedbateľnom rozsahu), dalo sa od neho rozumne očakávať, že prijme preventívne kontrolné opatrenia a preverí si osoby vystupujúce aj v mene tejto spoločnosti, ako aj ďalšie súvisiace okolnosti. Správca dane zistil, že konateľom spoločnosti KALENA s.r.o. bol v období od 22.02.2018 do 18.08.2020 F. D. E., ktorý bol, resp. je konateľom niekoľkých spoločností, pričom jedenásť z nich je vymazaných z Obchodného registra SR alebo prepísaných na iných slovenských alebo zahraničných občanov. Zároveň správca dane zistil, že okrem spoločnosti KALENA s.r.o. je s výrazným daňovým nedoplatkom vo výške 1.719.290,71 Eur evidovaným daňovým dlžníkom aj spoločnosť BRP Top s r. o., IČO: 44 545 690, v ktorej je F. D. E. tiež konateľom, pričom už v roku 2019 bol u tejto spoločnosti evidovaný daňový nedoplatok vo výške 124.816,30 Eur. V rokoch 2022 a 2023 mala spoločnosť BRP Top s r. o. nedoplatky už vo výške 3.618.675,91 Eur, o čom síce žalobca nemohol mať v čase uskutočnenia predmetných zdaniteľných plnení vedomosť, avšak žalovaný považoval za dôležité na tieto skutočnosti poukázať.

52) Za ďalšie objektívne okolnosti, ktoré mali žalobcu naviesť k vyššej miere obozretnosti pri dojednávaní obchodu možno považovať skutočnosti, že žalobca napriek tomu, že oslovil e-mailom za účelom obchodnej spolupráce pretekársky tím LAMA RACING, za ktorý vystupovala spoločnosť KALENA s.r.o., ktorej konateľom bol v tom čase F. D. E., zakladateľ a pretekár tímu LAMA RACING, uzatvoril obchodný vzťah so spoločnosťou Bon Group s.r.o. Spoločnosť Bon Group s.r.o. napriek tomu, že je držiteľkou medzinárodnej licencie súťažiaceho No.S0147/A za športový tím LAMA RACING nie je zapísaná v súlade so o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v registri právnických osôb v športe. Z verejne dostupných zdrojov mohol žalobca vedieť, že obdobné, ak nie rovnaké služby propagácie spoločností, predtým ponúkala, resp. realizovala pre tím LAMA RACING práve spoločnosť KALENA s.r.o., ako držiteľka licencie pre športový tím LAMA RACING pre rok 2019, ktorá je v registri právnických osôb v športe zapísaná, a to od 30.04.2018.

53) Správca dane podľa žalovaného dôvodne poukázal tiež na skutočnosť, že žalobca napriek tomu, že spoločnosť Bon Group s.r.o. vôbec nepoznal, bez akýchkoľvek referencií o predaji reklamy v športe touto spoločnosťou (keďže prvé zdaniteľné plnenia boli spoločnosťou Bon Group s.r.o. predané v júni 2020), bol ochotný zaplatiť spoločnosti Bon Group s.r.o. za propagáciu spoločnosti formou polepu/nálepky s logom umiestnenej na pretekárskych vozidlách tímu LAMA RACING v mesiaci december 2020 (na jednom podujatí – celkovo 3 dni) sumu 120.000,- Eur s DPH. Žalobca súhlasil s cenou stanovenou na základe dohody bez reálnej kalkulácie jasných relevantných položiek, resp. faktorov na ňu vplývajúcich, pričom v preverovanom obchodnom reťazci bola cena plnenia mnohonásobne navýšená bez toho, aby došlo v reťazci k akejkoľvek činnosti takéto navýšenie ceny zdôvodňujúcej. Správca dane zistil, že vlastník súťažného motorového vozila, spoločnosť Lechner Racing GmbH (G.), deklaroval za 4. štvrťrok 2020 intrakomunitárne dodania služieb pre spoločnosť Pemata s.r.o. v celkovej sume 20.362,- Eur, pričom táto zahŕňala prenájom vozidla a služby s tým súvisiace, vrátane reklamného priestoru pre vodiča, avšak spoločnosť Pemata s.r.o. mala fakturovať spoločnosti UREN s.r.o. len v mesiaci december 2020 (daňové priznanie nepodala) plnenia v sume základu dane vo výške 494.999,60 eur a DPH vo výške 98.999,92 Eur (podľa kontrolného výkazu DPH spoločnosti UREN s.r.o.). Za zmienku podľa žalovaného tiež stojí, že spoločnosť Bon Group s.r.o. vykázala za rok 2019 na dani z príjmov

právnických osôb celkové výnosy len vo výške 1.400,- Eur, nulové náklady na zamestnancov a nulové hodnoty akéhokoľvek majetku, pričom sídlo má na bratislavskej adrese bez priestorov na podnikanie, čo mohlo takisto naviesť žalobcu k zvýšenej obozretnosti pri uzatváraní obchodu v takom cenovom rozsahu.

54) V súvislosti s námietkami, v zmysle ktorých správca dane svoje právne posúdenie založil aj na tej skutočnosti, že posudzoval primeranosť, resp. neprimeranosť ceny za dodané služby, čo považoval žalobca sa za nesprávne, pričom správca dane mal v kontexte judikatúry Súdneho dvora EÚ nesprávne posúdiť skutkový stav, žalovaný uviedol, že umelo nadhodnotená cena, na ktorú správca dane správne poukázal, nie je sama o sebe dôvodom pre zamietnutie práva na odpočet dane, avšak v prípade podvodného konania, môže vo vzájomnej súhre s ďalšími zistenými objektívnymi okolnosťami svedčiť predovšetkým o nedodržaní potrebnej podnikateľskej obozretnosti. Významnou skutočnosťou pritom je, že daň z takto umelo nadhodnotenej ceny nebola v tomto prípade reálne do štátneho rozpočtu odvedená.

55) Žalovaný je toho názoru, že postup žalobcu, ktorý pristúpil na obchodnú spoluprácu s pre neho neznámym dodávateľom v takých hodnotách ako v posudzovanom prípade sa javí ako značne rizikový, nezodpovedný a v rozpore s racionálnym podnikateľským správaním, keďže v uvedenej cene si mohol žalobca zabezpečiť rozsiahlu reklamnú kampaň, príp. si mohol kúpiť niekoľko vlastných motorových vozidiel, prostredníctvom ktorých mohol propagovať logo svojej spoločnosti bez akéhokoľvek časového a lokálneho obmedzenia, na rozdiel od propagácie loga spoločnosti na pretekárskom vozidle na konkrétnych len niekoľko-dňových športových motoristických podujatiach, kedy sú na vozidlách okrem loga platiteľa umiestnené aj logá ďalších spoločností, čo uberá na sile reklamy/propagácie konkrétnej spoločnosti, pričom je potrebné zohľadniť tiež obmedzený okruh pozorovateľov/návštevníkov toho ktorého podujatia, ktorým sa môže týmto spôsobom prezentovaná spoločnosť dostať do povedomia.

56) V ďalšom texte odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaný zdôraznil, že nie je v rozpore s právom EÚ žiadať od daňového subjektu, aby konal v dobrej viere a prijal všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne požadovať na uistenie sa, že plnenie, ktoré uskutočňuje nepovedie k jeho účasti na daňovom podvode. Je vecou podnikateľského subjektu, aby v záujme minimalizácie podnikateľského rizika prispôsobil svoju obchodnú činnosť konkrétnym podmienkam a pri dohadovaní obchodných kontraktov (zvlášť s výrazným finančným dopadom) venoval zvýšenú pozornosť interným kontrolným mechanizmom, aby v prípade odhalenia podvodného jednania nevznikli pochybnosti, že o podvode vedel, či so zreteľom ku všetkým okolnostiam vedieť mohol. Daňový subjekt v čase kontroly musí byť spôsobilý preukázať, že urobil všetky reálne možné opatrenia, ktoré mohol v danom čase a v danej skutkovej situácii urobiť, za účelom preverenia obchodného kontraktu tak, aby sa na možnom podvode nepodieľal.

57) Zmyslom požadovaných opatrení primárne nemá byť to, aby platiteľ minimalizoval svoje obchodné riziko, ale preventívne slúžiť k tomu, aby si platiteľ, ktorý požaduje výhody plynúce zo systému DPH, pri svojom podnikaní nepočínal tak, že tento systém naruší či zneužije, prípadne to umožní iným. Zmyslom bližšieho preverovania obchodných partnerov je zistiť viac informácií o neštandardných obchodoch. S každou ďalšou podozrivou indíciou sa pravdepodobnosť zapojenia do podvodného reťazca zvyšuje. V konečnom dôsledku tak platiteľ má vždy možnosť sa transakcií, ktoré sú poznačené podvodom na DPH nezúčastniť, teda konkrétny obchod s konkrétnym dodávateľom neuzavrieť. Sú to práve existujúce objektívne okolnosti, ktoré sú dostatočné pre záver, že platiteľ mal pojať podozrenie a v reakcii naň mal prijať dostatočné preventívne opatrenia. Pokiaľ bol platiteľ k týmto objektívnym okolnostiam ľahostajný a dostatočné preventívne opatrenia neprijal, nesvedčí to v jeho prospech, ale naopak to znamená značnú nedbalosť platiteľa pri výbere svojich obchodných partnerov. Dôsledkom tejto nedbalosti je potom odopretie nároku na odpočítanie dane (viď Rozsudok Nejvyššího správního soudu ČR, sp. zn. ).

58) Žalovaný bol toho názoru, že žalobca nebol v posudzovanom prípade dostatočne obozretný pri vstupe do predmetných obchodných transakcií a počas ich trvania, svojho dodávateľa si dostačujúcim spôsobom nepreveril a tak sa vlastným nedbanlivým počínaním vystavil riziku zapojenia sa do reťazca podvodných plnení, čo nesie pre neho negatívne dôsledky v podobe odopretia odpočtu DPH.

59) Podľa názoru žalovaného, správca dane v danom prípade dostatočne zistil skutkový stav, hodnotil získané a zabezpečené dôkazy jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach, pričom prihliadol na všetko

čo v konaní vyšlo najavo, preto námietky žalovaného smerujúce voči prvostupňovému rozhodnutiu 2, ktorými tvrdí opak vyhodnotil ako nedôvodné.

60) Žalovaný uzavrel, že preskúmaním spisového materiálu, rozhodnutia správcu dane a odvolacích námietok dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie správcu dane a konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu sú v súlade s požiadavkami príslušných zákonných ustanovení. Rozhodnutie správcu dane v súlade s § 63 ods. 5 Daňového poriadku obsahuje odôvodnenie, skutočnosti, ktoré boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami žalobcu, úvahy ovplyvňujúce hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo. Správca dane zákonným spôsobom zistil všetky skutočnosti, ktoré vyhodnotil jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach a na základe ktorých prijal právny záver, pričom postupoval v súlade s judikatúrou Najvyššieho správneho súdu SR a Súdneho dvora EÚ. Námietky žalobcu uvedené v odvolaní nezakladali dôvod na zrušenie rozhodnutia správcu dane a vrátenie veci na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Správna žaloba – žalobné body

61) Správnou žalobou podanou v zákonnej lehote žalobca navrhol, aby správny súd v zmysle (ďalej aj len „SSP“) v spojení s a nasl. preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia správcu dane, ktoré napadnutému rozhodnutiu predchádzalo, nakoľko má za to, že napadnuté rozhodnutie, ako aj rozhodnutie správcu dane sú nesprávne, a to z nasledovných dôvodov:

- napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ),

- napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov ( ),

- zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci ( ) a

- došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej ( ).

62) Žalobca úvodom správnej žaloby považoval za potrebné zdôrazniť, že žalovaný svojim nezákonným konaním a nesprávnym právnym posúdením nepochopiteľne, ba až svojvoľne v podstate rezignoval na svoju úlohu a postavenie, ktoré mu príslušné právne predpisy priznávajú ako odvolaciemu orgánu, ktorý by mal byť garantom zákonnosti a objektivity a mal by napĺňať nielen formálny princíp, ale najmä materiálny princíp právneho štátu, v tomto smere však žalovaný v postavení odvolacieho orgánu neakceptovateľne zlyhal a vážnym spôsobom negatívne zasiahol do zákonných ako aj garantovaných práv žalobcu. Žalobca konštatoval, že jeho odvolacie námietky zostali žalovaným nepovšimnuté, resp. sa k nim žalovaný vyjadril len povrchne a okrajovo. Podstatné odvolacie námietky žalobcu (príkladmo definícia daňového podvodu, neexistencia právneho základu na účely procesu preukazovania daňového podvodu, a iné) zostali žalovaným absolútne nepovšimnuté, teda žalovaný za s uvedenými odvolacími námietkami vôbec nevysporiadal. Preto žalobca považuje napadnuté rozhodnutie za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a za arbitrárne.

63) V ďalšom texte správnej žaloby žalobca dal do pozornosti, že prvostupňovému rozhodnutiu 2 predchádzalo rozhodnutie odvolacieho orgánu, teda rozhodnutie žalovaného č. 100622489/2022 zo dňa 29.03.2022, ktorým žalovaný prvé rozhodnutie správcu dane zrušil a vec mu vrátil na nové konanie a rozhodnutie na tom podklade, že správca dane neúplne a nedostatočne zistil skutkové okolnosti, nevykonal dôkazy v potrebnom rozsahu, preto takto nazhromaždené dôkazy neposkytujú dostatočný podklad pre prijaté závery správcu dane, pričom odvolací orgán zaviazal správcu dane na doplnenie dôkazov v potrebnom rozsahu, teda odvolací orgán určil a v ďalšom vyrubovacom konaní preniesol primárne dôkazné bremeno na správcu dane a zároveň nariadil správcovi dane, aby žalobcu vo vyrubovacom konaní oboznámil s prípadnými novými zisteniami, tvrdeniami a závermi a umožnil mu vyjadriť sa k nim. Žalobca v tejto súvislosti zdôraznil, že správca dane stručne písomne žalobcu síce oboznámil so svojimi zisteniami, tvrdeniami a právnymi závermi uvedenými v Oboznámení č. 100065196/2023 zo dňa 09.01.2023 (ďalej aj len „Oboznámenie“), avšak závery a právne posúdenie správcu dane uvedené v Oboznámení a závery a právne posúdenie správcu dane uvedené v napadnutom rozhodnutí sú podľa presvedčenia žalobcu zásadne odlišné, preto má žalobca za to, že

správca dane mu zámerne zamlčal svoje podstatné závery a právne posúdenia v rámci Oboznámenia, ktoré prvýkrát správca dane formuloval až v napadnutom rozhodnutí. Žalobca pripúšťa, že v rozhodnutí správcu dane bol aplikovaný Axel Kittel test, avšak v Oboznámení aplikácia tohto testu absentuje, preto žalobca, ktorý sa následne aj písomne dňa 20.01.2023 vyjadril k zisteniam správcu dane uvedeným v Oboznámení, sa logicky nevyjadril a ani nemohol vyjadriť ku skutočnostiam, ktoré neboli správcom dane pri oboznámení uvedené (príkladmo Axel Kittel test, explicitne uvedené právne posúdenie a dôvody na odopretie nároku na odpočet dane), resp. zamlčané, čoho následkom je skutočnosť, že správca dane sa neumožnil vyjadriť žalobcovi pred vydaním svojho rozhodnutia k právnym záverom, ktoré správca dane prvýkrát formuloval až v napadnutom rozhodnutí. Pritom sa jedná o závažné tvrdenia a závery správcu dane, nakoľko na tomto v Oboznámení neuvedenom a „zamlčanom“ právnom posúdení založil správca dane v napadnutom rozhodnutí dôvod na zamietnutie práva žalobcu na uplatnenie odpočítania dane z prijatých zdaniteľných plnení. S ohľadom na stručný a nepreskúmateľný obsah Oboznámenia správcu dane, žalobca považoval za potrebné poukázať aj na tú skutočnosť, že pokiaľ mal, resp. vyslovil správca dane svoje pochybnosti, bolo jeho povinnosťou ich jednoznačne preukázať, nielen ich tvrdiť. V tomto smere žalobca poukázal na rozsudok NSS SR sp. zn. , podľa ktorého „ak správca dane mal pochybnosti o tvrdeniach žalobcu a predložené dôkazy nemienil akceptovať, potom bol povinný túto skutočnosť taktiež doložiť dôkazmi, ktoré tvrdenia daňového subjektu jednoznačne vyvracajú, pričom dôkazy správcu dane musia mať minimálne rovnakú výpovednú schopnosť, závažnosť a vierohodnosť ako dôkazy predložené daňovým subjektom“. Ak teda správca dane mal pochybnosti o tvrdeniach žalobcu a predložené dôkazy žalobcu nemienil akceptovať, potom bol správca dane povinný túto skutočnosť taktiež doložiť dôkazmi, ktoré by boli spôsobilé tvrdenia daňového subjektu jednoznačne vyvrátiť, pričom dôkazy správcu dane musia mať minimálne rovnakú výpovednú schopnosť, závažnosť a vierohodnosť ako dôkazy predložené daňovým subjektom. Uvedené však v posudzovanom prípade správca dane nepreukázal a v naznačenom smere podľa žalobcu neuniesol svoje dôkazné bremeno.

64) Žalobca má za to, že až v napadnutom rozhodnutí správca dane prvýkrát uviedol právny dôvod a právnu kvalifikáciu v súvislosti s odmietnutím práva na odpočítanie dane, ako aj množstvo protichodných právnych záverov, ktoré žalobca citoval na strane 6 a 7 správnej žaloby. Vzhľadom na podľa názoru žalobcu kumulatívne dôvody, na základe ktorých správca dane nepriznal žalobcovi právo na odpočítanie dane, považoval žalobca za potrebné predovšetkým poukázať na skutočnosť, že podľa kasačného súdu (viď rozsudok NSS SR sp. zn. zo dňa 27. júna 2023, bod 51.) vo všeobecnosti je potrebné rozlišovať medzi preukazovaním splnenia hmotnoprávnych podmienok priznania práva na odpočet dane a dokazovaním daňového podvodu alebo účasti daňového subjektu na ňom, resp. zneužívajúcim konaním (rozhodnutia SD EÚ vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11. novembra 2021, bod 41; vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod 36). Platí pritom, že právo na odpočítanie dane možno odmietnuť priznať vtedy, ak sa nepreukáže splnenie jeho materiálnych podmienok, ale aj vtedy ak sa preukáže (je nesporné) splnenie hmotnoprávnych podmienok práva na odpočet dane a súčasne sa na základe objektívnych skutočností preukáže, že zdaniteľná osoba sa priamo podieľa, resp. vedela alebo mala a mohla vedieť, že sa dotknutým plnením podieľa na daňovom podvode deklarovaného dodávateľa alebo iného subjektu v reťazci dodaní (rozhodnutie SD EÚ vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11. novembra 2021, body 45-49). Rozlíšenie jednotlivých inštitútov, brániacich priznaniu nároku na odpočítanie dane nie je samoúčelné, nakoľko ide o zásadne odlišné prípady, pri ktorých je daný rozličný obsah a rozsah dôkazného bremena daňového subjektu a správcu dane. Od ich jasnej a zrozumiteľnej kvalifikácie sa tak odvíja obsah skutočností, ktoré je nutné v daňovom konaní preukazovať. Zatiaľ čo dôkazné bremeno na preukázaní splnenia hmotnoprávnych podmienok práva na odpočet ťaží primárne daňový subjekt, resp. zdaniteľnú osobu uplatňujúcu si toto právo (rozhodnutie SD EÚ vo veci Kemwater ProChemies. r.o., C-154/20 zo dňa 9.decembra 2021, bod 34), v prípade preukazovania daňového podvodu, resp. zneužívajúceho konania, je dôkazné bremeno prenesené najmä na daňový orgán, ktorý existenciu takéhoto konania musí dostatočne preukázať inak než len na základe domnienok (rozhodnutia SD EÚ vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11. novembra 2021, bod 54; vo veci Crewprint Kft, C-611/19 zo dňa 3. septembra 2020, body 37, 43). Samozrejme, že daňový subjekt je aj v prípade preukazovania daňového podvodu oprávnený navrhovať správcovi dane ďalšie dôkazné prostriedky na preukázanie, že sa nezúčastnil podvodného konania spojeného s daňovým únikom, prípadne že o tom nevedel (ide o tzv. vyvinenie). Predkladanie takýchto dôkazných prostriedkov je však jeho právom, nie povinnosťou. Tu považoval žalobca za zásadné vyzdvihnúť, že dôkazné bremeno pri preukazovaní účasti na daňovom podvode zaťažuje správcu dane. Pokiaľ ide o štvrtú podmienku Axel Kittel testu, a teda úmysel alebo nedbanlivosť daňového subjektu, v zmysle ustálenej judikatúry SD EÚ sa môže daňový subjekt z daňového podvodu „vyviniť“ a nestratiť tak nárok na

odpočítanie dane, ak preukáže dostatočnú obozretnosť a dobromyseľnosť, uvedené právo však podľa presvedčenia žalobcu mu bolo odopreté, nakoľko aplikácia uvedeného testu v Oboznámení absentovala.

65) Ďalej podľa názoru žalobcu z napadnutého rozhodnutia vyplývajú viaceré rozporné a protichodné tvrdenia správcu dane, kedy správca dane jednak tvrdí, že nemá absolútne žiadnu pochybnosť o prijatých zdaniteľných plneniach, avšak na strane druhej explicitne spochybňuje samotnú existenciu a reálnosť prijatých zdaniteľných plnení (viď stranu 8 správnej žaloby).

66) Žalobca ďalej poukázal i na účelové spochybnenie svedka pána B., s ktorým nesúhlasí. Je pravdou, že jeho odpovede boli stručné, ale za to jasne a zrozumiteľne formulované, a ďalej je podstatné to, že správca dane podľa žalobcu zrejme účelovo neuviedol v rozhodnutí podstatné tvrdenie vo výpovedi svedka p. B. vo vzťahu k tvrdeniu o účasti žalobcu na daňovom podvode. Svedok totiž na otázku splnomocneného právneho zástupcu pri ostatnom výsluchu zo dňa 22.11.2022, či v čase, kedy sa realizovali zdaniteľné plnenia vedel, alebo mohol vedieť, že by mohli byť ním prijaté a následne dodané zdaniteľné plnenia vo vzťahu k spoločnosti žalobcu poznačené daňovým podvodom alebo zneužívajúcim konaním odpovedal, že nie. Z uvedeného podľa vyjadrenia žalobcu jednoznačne vyplýva jediný logický záver, že pokiaľ ani svedok (konateľ dodávateľa žalobcu) nemohol a nevedel o údajnom daňovom podvode, tak ani samotný žalobca o týchto skutočnostiach nemohol vedieť a ani v skutočnosti nevedel. Toto však správca dane akosi opomenul v napadnutom rozhodnutí vyhodnotiť.

67) Žalobca ďalej zdôraznil, že pokiaľ na strane jeho dodávateľov alebo subdodávateľov došlo k nedovolenému daňovému úniku (daňovému podvodu), nemá to bez ďalšieho za následok, že žalobcovi nepatrí právo na odpočítanie dane z predmetných dodávok, ktorých prijatie od deklarovaných dodávateľov doložil hodnovernými dokladmi a použil dodávky na ďalšie zdaniteľné plnenia. Oprávnenie odpočítať daň z tovarov určených alebo použitých na dodávky tovarov a služieb, predpísaným spôsobom uplatnenú dodávateľom, by bolo s ohľadom na zásadu neutrality DPH možné žalobcovi odoprieť v zmysle ustálenej judikatúry SD EÚ len v prípade, ak by sa žalobca vedome zúčastnil na takomto nedovolenom konaní alebo by ho svojou nedbalosťou pri uskutočnení obchodov umožnil. Dôkazné bremeno, že žalobca vedel alebo mal vedieť, že prijaté zdaniteľné plnenia zakladajúce nárok na odpočet dane sú súčasťou daňového podvodu zo strany subjektov zúčastnených v dodávateľskom reťazci, je na strane orgánov daňovej správy (rozsudok NSS SR sp. zn. zo dňa 27. júna 2023, bod 47.). Vychádzajúc z obsahu administratívneho spisu, tento podľa vyjadrenia žalobcu neobsahuje žiadny relevantný dôkaz, ktorý by bol spôsobilý preukázať, že žalobca sa vedome zúčastnil na takomto nedovolenom konaní, alebo by ho svojou nedbalosťou pri uskutočnení obchodov umožnil.

68) Žalobca taktiež zdôraznil, že aj keď požiadavka primeranej obozretnosti podnikateľského subjektu je v súlade s právom Európskej únie a daňový subjekt je povinný prijať všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne (spravodlivo) požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci SC Paper Consult SRL, C-101/16 zo dňa 19. októbra 2017, bod 52; vo veci N. M. T., C610/19 zo dňa 03. septembra 2020, body 54, 55; vo veci Mahagében Kft, C-80/11 a C-142/11 zo dňa 21. júna 2012, bod 54). Vymedzenie takýchto opatrení, ktoré je možné spravodlivo od daňového subjektu požadovať, je individuálne a závislé od okolností konkrétneho prípadu (rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci Mahagében Kft, C-80/11 a C-142/11 zo dňa 21. júna 2012, bod 59). Ani pri tejto požiadavke však nemožno zájsť až tak ďaleko, ako je to aj v posudzovanom prípade, že daňovému subjektu bude de facto uložená povinnosť uskutočniť komplexné a hĺbkové preskúmanie týkajúce sa jeho dodávateľa a tým na neho fakticky preniesť kontrolné činnosti, ktoré patria správcovi dane (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci SC Paper Consult SRL, C-101/16 zo dňa 19. októbra 2017, bod 51; vo veci N. M. T., C-610/19 zo dňa 03. septembra 2020, bod 56; vo veci Mahagében Kft, C-80/11 a C-142/11 zo dňa 21. júna 2012, bod 57).

69) V ďalšej časti správnej žaloby považoval žalobca za potrebné zdôrazniť, že zo záverov správcu dane uvedených v rozhodnutí vyplýva, že správca dane neakceptovateľne svoje právne posúdenie založil aj na tej skutočnosti, že posudzoval primeranosť, resp. neprimeranosť ceny za dodané služby, pričom žalobca závery správcu dane považuje za zjavne nesprávne, keďže podľa presvedčenia žalobcu správca dane nesprávne posúdil skutkový stav. Z viacerých konštatácií žalobcu a správcu dane je podľa vyjadrenia žalobcu možné vyvodiť neprípustnú neobjektivitu, čo malo logicky negatívny a nezákonný

vplyv na proces, druh, relevantnosť a rozsah zhromaždených dôkazov, na samotné vyhodnotenie dôkazov a prijaté nelogické závery.

70) Žalobca poukázal na to, že je podľa jeho názoru neakceptovateľné a ústavne nekonformné, aby sa správca dane opakovane v napadnutom rozhodnutí odvolával na to, že prameňom práva pri jeho rozhodovaní je právo Spoločenstva a vo výroku, ktorý je jadrom a podstatou rozhodnutia, absentuje čo i len zmienka o konkrétnom právnom predpise Spoločenstva. Aj uvedené skutočnosti len umocňujú nezákonnosť napadnutého rozhodnutia a jeho nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov.

71) Žalobca ďalej zdôraznil, že v rozhodnutí správcu dane a žalovaného absentuje dôkaz, ktorým by správca dane, resp. žalovaný preukázali príčinnú súvislosť medzi tzv. „podvodným konaním“ dodávateľa žalobcu, resp. subdodávateľa žalobcu a reálne uskutočneným prijatým zdaniteľným plnením medzi žalobcom a jeho dodávateľom, pričom žalobca objektívne v čase uskutočnenia zdaniteľného plnenia nemal a ani nemohol mať žiadne znalosti o prípadnom protiprávnom správaní dodávateľa, resp. subdodávateľov (neodvedenie dane a pod.), tak ako to uvádza správca dane a žalovaný, ktorí tieto závery opreli len o svoje nepreukázané domnienky, úvahy a tézy, ktoré však nemajú oporu vo vykonaných dôkazoch. Žalobca taktiež uviedol, že okolnosti ex post mu daňové orgány neboli oprávnené pričítať v rámci skúmania subjektívnej stránky, tzv. vedomostného testu; v rámci skúmania objektívneho testu na podvod tak však urobiť mohli. Taktiež jednoznačné vymedzenie mechanizmu podvodného konania musí byť súčasťou rozhodnutia daňových orgánov, čo v danom prípade podľa vyjadrenia žalobcu absentuje.

72) Žalobca považoval za potrebné dať do pozornosti aktuálnu judikatúru SD EÚ, a to konkrétne citáciou rozsudku SD EÚ vo veci C-512/21 Aquila Part Prod Com SA proti Nemzeti Adó-és Vámhivatal Fellebbviteli Igazgatósága zo dňa 01.12.2022, ktorý poskytol výklad v rámci vykonávania dokazovania daňového podvodu (viď stranu 13 a 14 správnej žaloby). Žalobca má za to, že správca dane a žalovaný sa neriadili definovanými pravidlami uvedenými v rozsudku SD EÚ. Správca dane, na ktorého bolo prenesené dôkazné bremeno, postupoval v rozpore so zásadou zákonnosti zakotvenou v Daňovom poriadku, a to preto, lebo SD EÚ jasne definuje, že „právo Únie nestanovuje pravidlá týkajúce sa spôsobov vykonávania dôkazov v oblasti podvodu s DPH, daňový orgán musí tieto objektívne skutočnosti preukázať v súlade s pravidlami dokazovania stanovenými vnútroštátnym právom“. Žalobca pritom zdôraznil, že tak ako aj v práve EÚ /vrátane judikatúry SD EÚ/, tak aj v právnom poriadku SR nie sú upravené pravidlá dokazovania daňových podvodov (pozn. žalobcu: Daňový poriadok definuje len tzv. zneužite práva v § 3 ods. 6), táto právna úprava v právnom poriadku SR absentuje, preto správca dane, na ktorého je prenesené dôkazné bremeno v rámci ktorého má preukazovať „subjektívne“ zavinenie (podľa zásady bez zavinenia niet sankcie) daňových subjektov, sa logicky ocitá v situácii, kedy správca dane nemá zákonnú kompetenciu a právomoc zákonom predvídateľným spôsobom preukazovať skutočnosti podstatné vo vzťahu k preukázaniu daňového podvodu. Inak vyjadrené, správca dane v tomto smere nemôže svoj postup oprieť o prameň práva v zmysle vymedzených ústavnoprávnych princípov a pravidiel vyjadrených v SR a ani o prameň unijného práva, tak ako to v konečnom dôsledku konštatuje aj SD EÚ vo veci C-512/21 zo dňa 01.12.2022. Žalobca konštatoval, že aj tieto uvedené odvolacie námietky zostali žalovaným nepovšimnuté, resp. sa k nim vyjadril len povrchne a okrajovo.

73) V súvislosti s vyššie uvedeným žalobca poukázal na rozsudok NSS SR sp. zn. z 24. februára 2022, v zmysle ktorého kasačný súd zdôrazňuje, že: „V prvom rade Najvyšší správny súd upriamuje pozornosť sťažovateľa, ako jedného zo subjektov vykonávajúceho verejnú moc v oblasti správy daní a poplatkov na to, že zásada zákonnosti je nesporne najvýznamnejšou zásadou daňového konania, pričom jej základ pochopiteľne nevychádza len z ustanovenia Daňového poriadku, ale primárne z článku 2 ods. 2 . Daňové orgány sú tak pri určovaní daňovej povinnosti povinné nielen postupovať podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, dbať na fiskálne záujmy štátu, ale rovnako sú povinné dbať na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a pri správne daní postupovať v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi.“ Obdobne z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 2. júna 2011, sp. zn. vyplýva, že: „Z hľadiska princípu právnej istoty, podlieha ochrane aj legitímne očakávanie, ktoré je užšou kategóriou ako právna istota (Nález Ústavného súdu SR, sp. zn. zo dňa 30.4.2008, Nález Ústavného súdu sp. zn. zo dňa 28.11.2007). Účelom legitímneho očakávania je garancia čitateľnosti správania sa orgánov verejnej moci a ochrana súkromných osôb pred nepredvídateľným mocenským

zásahom do ich právnej situácie, na vyústenie ktorej do určitého výsledku sa spoliehali (m. m. Nález Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 24.6.2009, Nález Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 6.2.2008). S legitímnym očakávaním úzko súvisí zákaz prekvapivých rozhodnutí, keď správne orgány sa nemôžu, bez náležitého odôvodnenia a poskytnutia možnosti účastníkovi konania oboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia, odchýliť od doterajšej rozhodovacej praxe.“.

74) V ďalšej časti správnej žaloby žalobca tak správcovi dane, ako i žalovanému vytýka, že svoje rozhodnutie vo vzťahu k definícii „daňového podvodu“ opierajú o rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. , ktoré je však už neaktuálne, právne nezáväzné a aj prekonané aktuálne ustálenou rozhodovacou praxou kasačného súdu.

75) Na poklade podanej argumentácie žalobcom v tejto žalobe, ale aj s ohľadom na aktuálnu judikatúru SD EÚ, ale aj judikatúru NSS SR, podľa názoru žalobcu jednoznačne vyplýva záver, že v posudzovanom prípade nemôžu byť naplnené podmienky pre konštatáciu daňového podvodu, keďže v posudzovaných zdaniteľných plneniach bola uskutočnená reálna hospodárska činnosť, teda bolo preukázané, že došlo k reálnemu dodaniu tovaru, teda k uskutočneniu zdaniteľného plnenia medzi žalobcom a dodávateľom a správca dane nepreukázal žalobcovi, že bol čo i len pasívne účastníkom daňového podvodu, pričom v konečnom dôsledku právny poriadok SR a ani právo EÚ neupravuje, akým spôsobom sa preukazuje daňový podvod a čo sa v zmysle zákonnej definície za daňový podvod považuje v rámci právnych predpisov platných v SR. Reálne uskutočnenie zdaniteľného plnenia v zásade aj správca dane potvrdil a má za preukázané, nakoľko samotný správca dane konštatuje splnenie formálnych a materiálnych podmienok pre účely splnenia podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie dane.

76) Žalobca je presvedčený, že splnil všetky podmienky oprávňujúce ho uplatniť si nárok na odpočet dane z prijatého zdaniteľného plnenia. Žalobca nebol účastný, či už aktívne alebo pasívne žiadneho daňového podvodu a splnil najmä materiálne podmienky na uplatnenie práva na odpočet dane, a to najmä (existenciu prijatého zdaniteľného plnenia; status dodávateľa ako zdaniteľnej osoby; tovary, alebo služby, na ktorých je založené právo na odpočítanie dane daňový subjekt následne použil na účely svojich vlastných zdaniteľných plnení).

77) Žalobca v závere podanej správnej žaloby zdôraznil, že najmä listinnými dôkazmi podporenými svedeckými výpoveďami vyčerpal a uniesol svoje dôkazné bremeno, pričom nesprávne úvahy správcu dane a jeho spochybnenia smerujú najmä k dodávateľovi, čo je však irelevantná okolnosť mimo sféry vplyvu žalobcu, pričom práve žalovaný, resp. správca dane neuniesol svoje dôkazné bremeno, resp. dokazovanie daňového podvodu, ktoré vykonal správca dane a ktoré nemá žiadny právny základ v práve SR. V súvislosti k jednotlivým žalobným námietkam a pre umocnenie žalobcovej skutkovej a právnej argumentácie žalobca poukázal aj na právne závery Ústavného súdu SR vyjadrené v Náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 12. októbra 2022, sp. zn. -37.

Vyjadrenie žalovaného (duplika)

78) Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 25.10.2023 túto navrhol ako nedôvodnú zamietnuť. V plnom rozsahu zotrval na skutočnostiach a prijatých záveroch uvedených v odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia č. 101632376/2023 zo dňa 29.06.2023. Mal za to, že správca dane overil dostatočne a úplne, resp. objektívne všetky skutočnosti týkajúce sa predmetných obchodných transakcií, hodnotil dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliadol na všetko, čo v konaní vyšlo najavo, preto žalobné námietky, v zmysle ktorých je napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné a arbitrárne vyhodnotil ako nedôvodné.

79) Ako nedôvodné vyhodnotil žalovaný aj námietky žalobcu k postupu žalovaného, keďže ma mal za to, že v posudzovanom prípade postupoval v súlade so zákonom, keď potvrdil prvostupňové rozhodnutie správcu dane, ktoré považoval za vydané na základe dostatočne zisteného a správne posúdeného skutkového stavu. Preskúmaním spisového materiálu, rozhodnutia správcu dane a odvolacích námietok dospel žalovaný k záveru, že napadnuté rozhodnutie správcu dane a konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, boli v súlade s požiadavkami príslušných zákonných ustanovení. Správca dane postupoval v súlade s judikatúrou Najvyššieho správneho súdu SR a Súdneho dvora EÚ. Námietky žalobcu uvedené v odvolaní podľa žalovaného nezakladali dôvod na zrušenie rozhodnutia správcu dane a vrátenie veci na ďalšie konanie a rozhodnutie.

80) Žalovaný zotrval na svojom závere obsiahnutom v žalobou napadnutom rozhodnutí, že žalobca prijal plnenia od dodávateľa Bon Group s.r.o., ktoré bolo súčasťou podvodného dodávateľského reťazca: Pemata s.r.o. › UREN s.r.o. › Bon Group s.r.o. ›PECO s. r. o (žalobca), v ktorom došlo k daňovému úniku na DPH, pričom žalobca ktorý bol konečným odberateľom reklamných služieb, nekonal v dobrej viere, pretože podľa názoru žalovaného disponoval viacerými informáciami, ktoré ho oprávňovali predpokladať, že v rámci aktivít dodávateľa bola spáchaná nezákonnosť alebo daňový podvod.

Vyjadrenie žalobcu (replika)

81) Žalobca v podaní zo dňa 24.11.2023 poukázal na to, že žalovaný vo svojom vyjadrení k správnej žalobe v zásade len zreplikoval svoje závery uvedené v napadnutom rozhodnutí, pričom sa vyjadril len k niektorým žalobným námietkam žalobcu, aj to zjavne nesprávne. Z uvedeného dôvodu sa žalobca vyjadril len k niektorým tvrdeniam žalovaného, pričom z dôvodu úspornosti odkázal na obsah podanej správnej žaloby.

82) Žalobca opätovne poukázal na to, že z administratívneho spisu a z vykonaných dôkazov nevyplynul ani jeden relevantný dôkaz, že v čase uskutočnenia posudzovaných zdaniteľných plnení mal žalobca „disponovať viacerými informáciami, ktoré ho oprávňovali predpokladať, že v rámci aktivít dodávateľa bola spáchaná nezákonnosť alebo daňový podvod.“ Ide o zjavnú nepravdu tvrdenú žalovaným, ktorá nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom na tejto fabulácii správca dane a žalovaný založili svoje nesprávne právne posúdenie. Žalobca s obchodným partnerom Bon Group s.r.o. obchodoval dlhodobo po dlhé mesiace a v čase prijatých zdaniteľných plnení nikdy nemal ani len náznak, pochybnosť alebo dojem, že by zdaniteľné plnenia prijaté od uvedeného dodávateľa mali byť poznačené daňovým podvodom. Uvedené je umocnené aj zisteniami samotného správcu dane, ktorý v protokoloch z daňových kontrol vo vzťahu k väčšine kontrolovaných zdaňovacích období taktiež nekonštatoval a nezistil skutočnosti, ktoré by čo i len naznačovali, resp. preukazovali, že by sa daňový subjekt vedome, alebo nevedome zúčastnil na zdaniteľných plneniach poznačených daňovým podvodom. S dodávateľom Bon Group s.r.o. mal žalobca dlhodobo veľmi dobré a korektné obchodné vzťahy, uvedený dodávateľ pristupoval v rámci obchodnej spolupráce veľmi zodpovedne a spoľahlivo, dodávateľské úlohy splnil vždy včas a v požadovanej kvalite, pričom spolupráca s uvedeným dodávateľom bola začatá aj z dôvodu veľmi dobrých referencií a na odporúčanie špičkového automobilového pretekára p. D. E., ktorý pred vstupom do obchodného vzťahu s uvedeným dodávateľom potvrdil žalobcovi dodávateľovu spoľahlivosť, bezproblémovosť a jeho goodwill. Žalobca si pred vstupom do obchodného vzťahu mimo iné preveril dodávateľa aj z verejne dostupných zdrojov a databáz (príkladmo M., F., M., a iné), pričom z uvedených databáz sa v tom čase dodávateľ Bon Group s.r.o. javil ako spoločnosť, u ktorej sa neprejavujú žiadne pochybnosti, bol dôveryhodný, mal na základe referencií primeraný a zodpovedajúci goodwill, nemal podlžnosti voči štátu alebo dodávateľom. S dodávateľom Bon Group s.r.o. žalobca spolupracoval v zásade dlhodobo, pričom uvedená spolupráca žalobcovi z pohľadu obchodných aktivít veľmi prospela, či už s ohľadom na nárast zamestnancov, vizibility, alebo nových pracovných a obchodných príležitostí. Týmto žalobca poukázal na fakt, že preukázateľne konal v dobrej viere a učinil všetky preventívne kroky, ktoré je od neho rozumné a spravodlivé očakávať v rámci preverenia si obchodného partnera Bon Group s.r.o.

83) Žalobca má za preukázané, že vo vzťahu k svojmu dodávateľovi konal v dobrej viere, s potrebnou a primeranou obozretnosťou a prijal všetky opatrenia, ktoré od neho je možné spravodlivo očakávať. Pokiaľ na strane dodávateľových obchodných partneroch došlo k nedovolenému daňovému úniku (daňovému podvodu), nemá to bez ďalšieho za následok, že žalobcovi nepatrí právo na odpočítanie dane z predmetných dodávok, ktorých prijatie od deklarovaného dodávateľa doložil hodnovernými dokladmi a použil dodávky na ďalšie zdaniteľné plnenia. Oprávnenie odpočítať daň z tovarov určených alebo použitých na dodávky tovarov a služieb, predpísaným spôsobom uplatnenú dodávateľom, by bolo s ohľadom na zásadu neutrality DPH možné daňovému subjektu odoprieť v zmysle ustálenej judikatúry SD EÚ len v prípade, ak by sa daňový subjekt vedome zúčastnil na takomto nedovolenom konaní. Dôkazné bremeno, že daňový subjekt vedel, že prijaté zdaniteľné plnenia zakladajúce nárok na odpočet dane sú súčasťou daňového podvodu zo strany subjektov zúčastnených v dodávateľskom reťazci, je na strane orgánov daňovej správy (rozsudok NSS SR sp. zn. zo dňa 27. júna 2023, bod 47.).

84) Žalobca zdôraznil, že Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku č. k. zo dňa 24. novembra 2020, okrem iného načrtol možné situácie týkajúce sa dokazovania vo vzťahu k uplatnenému nároku na odpočítanie DPH pri dodávke tovarov a služieb. Inšpirovaný rozsudkami NS SR č. k. z 13. septembra 2019, č. k. z 3. septembra 2019 a z 26. mája 2020 kasačný súd prezentoval už ustálený právny záver, podľa ktorého ak dodávateľ daňového subjektu neuniesol dôkazné bremeno k preukázaniu odpočtu dane z faktúr od svojho subdodávateľa, nie je možné toto zistenie mechanicky aplikovať do obchodného vzťahu medzi samotným daňovým subjektom a jeho dodávateľom.

85) V súvislosti s potrebou preukázania „vedomej“ účasti, čo je potrebné chápať tak, že daňový subjekt vedel alebo musel vedieť o svojej účasti na podvodnom konaní, žalobca považoval za potrebné poukázať aj na rozsudok NSS SR sp. zn. zo dňa 28. augusta 2023, konkrétne na bod 78.

86) Z vykonaných dôkazov a záverov správcu dane a žalovaného, ktoré sú uvedené v napadnutom rozhodnutí, nemožno dôjsť objektívne k záveru, že žalobca vedel alebo musel vedieť o svojej účasti na podvodnom konaní. Uvedené je podľa žalobcu príkladmo umocnené aj výpoveďou konateľa dodávateľa p. B.. 87) Vzhľadom na skutočnosti uvedené vo všeobecnej správnej žalobe a v tomto vyjadrení, žalobca naďalej trval na žalobnom návrhu, teda, aby správny súd v zmysle ustanovenia spolu so zrušením napadnutého rozhodnutia žalovaného súčasne zrušil aj rozhodnutie daňového úradu, ktoré vydaniu napadnutého rozhodnutia predchádzalo.

Vyjadrenie žalovaného

88) Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 18.12.2023 uviedol, že nesúhlasí s argumentáciou žalobcu obsiahnutou vo vyššie uvedenom vyjadrení a v plnom rozsahu trval na skutočnostiach a záveroch prijatých v odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia, ako aj vo svojom vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 25.10.2023, v ktorom sa podrobne k žalobcom uvádzaným a namietaným skutočnostiam vyjadril.

89) K tvrdeniam žalobcu ohľadne obchodnej spolupráci so spoločnosťou Bon Group s.r.o., konkrétne, že tomu mali predchádzať veľmi dobré referencie a odporúčania od samotného zakladateľa a jazdca teamu LAMA RACING F. D. E., ktorý ako uvádza žalobca, mal potvrdiť dodávateľovu spoľahlivosť, bezproblémovosť a goodwill, žalovaný zdôraznil, že žalobca doposiaľ túto skutočnosť v konaní neuviedol, F. D. E. so začiatkom obchodnej spolupráce nespájal, ale sa vyjadroval v tom zmysle, že v rámci spolupráce sa nakontaktoval na spoločnosť Bon Group, s.r.o., komunikoval vždy len s pánom B. (konateľom).

90) K tvrdeniam žalobcu, že z vykonaných dôkazov a záverov správcu dane a žalovaného, nemožno objektívne dospieť k záveru, že žalobca vedel alebo musel vedieť o svojej účasti na podvodnom konaní, žalovaný uviedol, že takýto záver tak správca dane ako ani žalovaný vo svojich rozhodnutiach neprijali, avšak mali na základe zistených objektívnych okolností za to, že žalobca mal alebo mohol vedieť, že sa prijatím plnení od dodávateľa Bon Group s.r.o. môže zúčastniť na plneniach, ktoré môžu byť súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH, resp. prijatím dostatočných opatrení mohol zabrániť svojej hoc aj nevedomej účasti na podvode na DPH. Neprijatie dostatočných opatrení na zabránenie účasti na podvode na DPH je považované za dôvodné na neuznanie odpočítania dane platiteľovi, nakoľko je plne v súlade s aktuálnou judikatúrou Súdneho dvora EÚ. V prípade obchodovania platiteľa s rizikovými subjektmi, nesie platiteľ riziko s tým spojené, čo môže mať právne následky, napr. v súhrne ide o natoľko neštandardné okolnosti, ktoré majú za následok neuznanie odpočtu DPH z prijatých plnení od tohto rizikového dodávateľa. Žalovaný poukázal na to, že žalobca neuviedol konkrétne opatrenia, ktoré vykonal, aby sa vyhol svojej účasti na daňovom podvode. Skutočnosť, že si žalobca preveril spoločnosť vo verejne dostupných zdrojoch, pričom zistil, že nemá žiadne podlžnosti voči štátu alebo dodávateľom, nie je vzhľadom na krátke obdobie fungovania spoločnosti dostačujúce. Aj s poukazom na judikatúru Súdneho dvora EÚ žalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že preukázanie nevedomej účasti žalobcu na podvodnom konaní, nemôže mať za následok odopretie práva na odpočet dane, že na tento účel je správca dane povinný objektívne preukázať vedomú účasť daňového subjektu na podvodnom konaní.

91) Na základe všetkých doposiaľ uvádzaných skutočností považoval žalovaný napadnuté rozhodnutie za správne, pričom má za to, že tak žalovaný ako aj správca dane postupovali v spornej veci v súlade

splatnými právnymi predpismi. Pridržiavajúc sa dôvodov uvedených v žalobou napadnutom rozhodnutí, ako aj vo svojich vyjadreniach k žalobe, žalovaný i naďalej trval na tom, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Vyjadrenie žalobcu

92) Žalobca vo vyjadrení zo dňa 09.01.2024 opakované zdôraznil, že vychádzajúc z obsahu administratívneho spisu, tento neobsahuje žiadny relevantný dôkaz, ktorý by bol spôsobilý preukázať, že žalobca sa vedome zúčastnil na nedovolenom podvodnom konaní.

93) Taktiež žalobca zdôraznil, že by mu bolo možné odoprieť právo na odpočítanie dane z posudzovaných prijatých zdaniteľných plnení od dodávateľa BON GROUP s.r.o. len za predpokladu preukázania, že došlo v dodávateľskom reťazci u niektorých z jeho účastníkov k nedovolenému daňovému úniku, ktorý bol dôsledkom podvodného alebo iného zneužívajúceho konania, pričom posudzované zdaniteľné obchody boli s týmto konaním spojené a žalobca o tom vedel alebo mohol a mal vedieť, bez ohľadu na to, či mal z takéhoto konania prospech (rozsudok NSS SR sp. zn. zo dňa 27. júna 2023, bod 48.).

94) V kontexte vyššie uvedeného mal žalobca za to, že žalovaný nijako nepreukázal, že posudzované prijaté zdaniteľné plnenia od dodávateľa BON GROUP s.r.o. boli spojené s podvodným konaním niektorých zo spoločností v rámci posudzovaného obchodného reťazca, teda v tomto smere absentuje príčinná súvislosť.

95) Vzhľadom na skutočnosti uvedené vo všeobecnej správnej žalobe a v tomto vyjadrení, žalobca naďalej trval na tom, aby správny súd v zmysle ustanovenia spolu so zrušením napadnutého rozhodnutia žalovaného súčasne zrušil aj rozhodnutie daňového úradu, ktoré vydaniu napadnutého rozhodnutia predchádzalo.

Posúdenie podstatných skutkových zistení a právnych argumentov

96) Správny súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa a miestne príslušný podľa vec prejednal na nariadenom pojednávaní dňa 27.11.2025 v prítomnosti právneho zástupcu žalobcu a zástupcu žalovaného. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím správcu dane a konania, ktoré ich vydaniu predchádzalo, z dôvodov uplatnených v správnej žalobe dospel správny súd k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

97) Podľa ) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

98) Podľa správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.

99) Podľa v správnej žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť dôvody žaloby, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté výroky rozhodnutia alebo opatrenia za nezákonné (ďalej len „žalobné body“).

100) Podľa ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

101) Podľa v znení účinnom do 31.12.2023 (ďalej len „“) dodaním služby je každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru podľa , vrátane a) prevodu práva k nehmotnému majetku vrátane poskytnutia práva k priemyselnému vlastníctvu alebo inému duševnému vlastníctvu, b) poskytnutia práva užívať hmotný majetok, c) prijatia záväzku zdržať sa konania alebo

strpieť konanie alebo stav, d) služby dodanej na základe poverenia alebo rozhodnutia vydaného štátnym orgánom alebo na základe zákona.

102) Podľa daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

103) Podľa (1) Právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. (2) Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

104) Podľa právo na odpočítanie dane podľa môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa .

105) Podľa sa vierohodnosťou pôvodu faktúry rozumie potvrdenie totožnosti dodávateľa tovaru alebo služby alebo osoby, ktorá v mene dodávateľa vyhotovila faktúru.

106) Podľa o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 30.12.2023 (ďalej len „ “) (1) Pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. (2) správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. (3) Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

107) Podľa § 24 ods. 1, 2, 3, 4 Daňového poriadku (1) Daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. (2) Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. (3) Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. (4) Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, protokoly o určení dane podľa pomôcok, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

108) Podľa § 44 ods. 1 Daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.

109) Podľa § 63 ods. 1, 2, 3, 5 Daňového poriadku (1) Ukladať povinnosti alebo priznávať práva podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu možno len rozhodnutím, ktoré musí byť doručené podľa tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak. (2) Rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. (3) Ak tento zákon alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, rozhodnutie musí obsahovať a) označenie orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, b) číslo a dátum rozhodnutia, c) meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu fyzickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa rozhodovalo, alebo obchodné meno a sídlo právnickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa rozhodovalo, identifikačné číslo organizácie a identifikačné číslo daňového subjektu, ak mu bolo pridelené pri registrácii, alebo iný identifikátor pridelený správcom dane, ak fyzická osoba nemá povinnosť registrácie alebo nemá povinnosť evidencie podľa osobitného predpisu; ak ide o zahraničnú

fyzickú osobu dátum narodenia alebo iný údaj identifikujúci túto osobu a ak ide o zahraničnú právnickú osobu, ktorá nemá identifikačné číslo organizácie, použije sa iný údaj identifikujúci túto právnickú osobu, d) výrok, ktorý obsahuje údaje podľa písmena c), rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodovalo, lehotu plnenia, ak sa ukladá povinnosť plniť, rozhodnutie o náhrade nákladov správy daní podľa § 12, a ak ide o peňažné plnenie, aj sumu a číslo účtu, na ktorý má byť suma zaplatená, e) poučenie o mieste, lehote a forme podania odvolania s upozornením na prípadné vylúčenie odkladného účinku, f) vlastnoručný podpis oprávnenej osoby s uvedením jej mena, priezviska a funkcie a odtlačok úradnej pečiatky; ak sa rozhodnutie vyhotovuje v elektronickej podobe, neobsahuje vlastnoručný podpis a odtlačok úradnej pečiatky, ale sa autorizuje podľa osobitného predpisu. (5) Rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

110) Predmetom konania pred správnym súdom je rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správcu dane, ktorým správca dane určil žalobcovi na DPH za zdaňovacie obdobie december 2020 rozdiel v sume nadmerného odpočtu vo výške 20.000,01 Eur a nadmerný odpočet mu znížil zo sumy 54.518,15 Eur na sumu 34.518,14 Eur. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správcu dane a postup, ktorý ich vydaniu predchádzal, pričom rozsah prieskumu bol stanovený dôvodmi nezákonnosti uplatnenými žalobcom v správnej žalobe.

111) Správny súd v prvom rade zdôrazňuje, že v správnom súdnictve poskytuje ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby alebo právnickej osoby v oblasti verejnej správy ( ). Právo domáhať sa ochrany svojich práv má každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli rozhodnutím alebo nečinnosťou orgánu verejnej správy porušené alebo priamo dotknuté, a to za podmienok stanovených . v ustanovil, že žalobca musí v žalobe uviesť dôvody, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté výroky rozhodnutia, alebo opatrenia za nezákonné (žalobné body). Je teda na každom žalobcovi, ako svoje právo na súdnu ochranu pred nezákonnosťou postupu alebo rozhodnutia orgánov verejnej správy využije. Pokiaľ žalobca v preskúmavanej veci v časti správnej žaloby iba vo všeobecnosti opisoval skutkový stav, poukazoval na dôvody rozhodnutia žalovaného i správcu dane, prezentoval svoje názory na postup a závery správcu dane i žalovaného, takto formulovaná konštatačná časť obsahuje iba nekonkrétne námietky, na základe ktorých nemožno preskúmať rozhodnutia žalovaného i správcu dane a vyvodiť záver o ich nezákonnosti. Rovnako pokiaľ žalobca v správnej žalobe vo vzťahu k odôvodneniu rozhodnutia žalovaného poukazoval na nesprávnosť tvrdení žalovaného, z takto formulovaného textu správnej žaloby vyplýva len vyjadrenie nesúhlasu žalobcu s postupom žalovaného a jeho závermi vo vzťahu k rozhodnutiu správcu dane, resp. polemika s tvrdeniami žalovaného uvedenými v rozhodnutí a takto formulované žalobné body neumožňujú taktiež identifikovať konkrétne námietky, z ktorých by bolo zrejmé, akým spôsobom uvedené závery prezentované žalobcom môžu mať vplyv na zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia. Inak povedané, vyjadrenie nesúhlasu, resp. polemika žalobcu so závermi žalovaného a jeho vlastné hodnotenie dôkazov v zásade neumožňuje správnemu súdu vykonať prieskum rozhodnutia žalovaného na podklade takto formulovaných žalobných bodov. Úlohou žalobcu bolo konkrétne skutkovo a právne vymedziť správnu žalobu v súlade s požiadavkami podľa v nadväznosti na . V niektorých častiach správnej žaloby konkrétne skutkové a právne tvrdenia žalobcu vzťahujúce sa k prejednávanej veci a konkrétnym dôvodom, na ktorých sú napadnuté rozhodnutia žalovaného i správcu dane založené, chýbajú. Správny súd nepredstavuje ďalšiu inštanciu v administratívnom konaní, t.j. konanie pred správnym súdom nie je pokračovaním administratívneho konania. Správny súd je v zmysle ustanovení viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby ( ), pričom na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy ( ). Súdny prieskum zákonnosti administratívneho rozhodnutia orgánu verejnej správy je ovládaný dispozičnou zásadou. Rozsah súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy je teda podľa striktne daný žalobnými dôvodmi nezákonnosti (s výnimkou prípadov uvedených v , o ktorý prípad sa však v preskúmavanej veci nejedná). Úlohou správneho súdu nie je nezákonnosť preskúmavaných aktov alebo rozhodnutí orgánov verejnej správy a postupov orgánov verejnej správy vyhľadávať, všeobecné alebo odkazovacie námietky žalobcu špecifikovať na konkrétny prípad, ani ich nedostatočne vyjadrený obsah nahrádzať porovnávaním obsahu rozhodnutí s administratívnym

spisom. Správny súd teda nemá oprávnenie za žalobcu dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia vyhľadávať, ani v správnej žalobe uplatnené dôvody nezákonnosti podľa obsahu administratívneho spisu alebo odôvodnenia preskúmavaných rozhodnutí za žalobcu konkretizovať. Žalobcom v právnej žalobe uvedené všeobecne formulované a nekonkrétne žalobné námietky, ktoré z tohto dôvodu možno považovať len za vyjadrenie všeobecného nesúhlasu žalobcu s postupom správcu dane i žalovaného, ako aj s hodnotením veci správcom dane a žalovaným, bránili tomu, aby správny súd viazaný žalobnými bodmi v zmysle , mohol na ich základe dospieť k záveru o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia.

112) Kľúčovou a jasne formulovanou žalobnou námietkou v predmetnom konaní bolo, či daňové orgány v rámci administratívneho konania dospeli k správnemu záveru, že žalobca sa podieľal (hoci aj nedbanlivostne) na daňovom podvode tak, ako ho definuje judikatúra Súdneho dvora EÚ, a teda či následne táto skutočnosť v súdenom prípade mohla byť dôvodom na odopretie práva na odpočítanie dane (DPH) žalobcovi

113) V tejto súvislosti správny súd považuje za potrebné poukázať na to, že právo na odpočítanie dane v zmysle článku 167 a nasl. Smernice Rady 2006/112/ES zo dňa 28.11.2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej len „Smernica“) je vo všeobecnosti neoddeliteľnou súčasťou mechanizmu DPH a v zásade nemôže byť obmedzené. Hoci právo zdaniteľných osôb odpočítať z dane, ktorú majú zaplatiť, daň splatnú alebo zaplatenú na vstupe z tovarov alebo služieb, ktoré prijali na vstupe a využívali pre potreby svojich zdaniteľných transakcií, základnú zásadu spoločného systému DPH zavedeného právnou úpravou, právo na odpočítanie dane možno zdaniteľnej osobe odoprieť, ak sa na základe objektívnych skutočností preukáže, že zdaniteľná osoba, ktorej bol dodaný tovar alebo bola poskytnutá služba zakladajúca právo na odpočítanie dane, vedela alebo mala vedieť, že sa týmto nadobudnutím tovaru alebo prijatím týchto služieb zúčastní na transakcii predstavujúcej daňový podvod týkajúci sa DPH zo strany dodávateľa alebo iného hospodárskeho subjektu, ktorý na vstupe alebo na výstupe zasahuje do reťazca týchto dodaní alebo týchto služieb (rozsudok SD EÚ vo veci Glancore Agriculture Hungary, C-189/18). Je teda v rozpore so všeobecnými zásadami fungovania systému DPH uplatniť si odpočítanie dane v situácii, keď boli v obchodnom reťazci umelo vytvorené podmienky pre jej odpočítanie, t.j. v prípadoch obchodovania s cieľom čerpať odpočítanie dane vo forme nadmerného odpočtu (pri daňovom podvode). Ide o situáciu, v ktorej jeden z účastníkov neodvedie vybranú daň a ďalší účastník si túto daň odpočíta za účelom získania daňového zvýhodnenia v rozpore s účelom Smernice.

114) Na to, aby mohol byť odopretý nárok na odpočítanie dane z titulu účasti daňového subjektu na daňovom podvode, musia byť kumulatívne kladne zodpovedané štyri otázky tzv. Axel Kittel testu, ktoré sformuloval SD EÚ ako predpoklad posúdenia veci ako daňového podvodu v rozhodnutiach vo veci C-439/04 a C-440/04 Axel Kittel a Recolta Recycling. Pri daňovom podvode musí správca dane v rámci svojho dôkazného bremena: 1/ preukázať existenciu podvodu na dani z pridanej hodnoty (chýbajúcu daň), a to na ktoromkoľvek predchádzajúcom článku reťazca (objektívny test v rámci celého reťazca), následne 2/ preukázať objektívne skutkové okolnosti svedčiace tomu, že kontrolovaný daňový subjekt o podvode na predchádzajúcom článku reťazca vedel alebo mohol vedieť, pričom stačí nevedomá nedbanlivosť a nemusí ísť o úmysel (vedomostný test konkrétneho subjektu) a zároveň 3/ musí posúdiť, či kontrolovaný daňový subjekt prijal opatrenia, ktoré je od neho možné rozumne vyžadovať, aby zistil, či prijaté plnenie nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (due diligence vedomostný test konkrétneho subjektu). Dôkazné bremeno pri preukazovaní účasti na daňovom podvode (vykonanie Axel Kittel testu) zaťažuje správcu dane.

115) Správny súd konštatuje, že v preskúmavanom prípade vo vzťahu k posúdeniu skutočnosti, či žalobca bol účastný na podvode na DPH na účely rozhodnutia o odmietnutí práva na odpočítanie dane, správca dane aplikoval tzv. Axel Kittel test, ktorý je vyabstrahovaním kritérií na posúdenie účasti na daňovom podvode z vyššie citovaného rozsudku SD EÚ vo veci Axel Kittel, C- 439/04, pričom tieto kritériá je možné konštruovať do štyroch nasledovných otázok, ktoré musia byť zodpovedané kladne: 1/ Vznikol z posudzovaných zdaniteľných obchodov daňový únik ? 2/ Ak áno, je tento daňový únik dôsledkom podvodného konania ? 3/ Pokiaľ je únik na dani dôsledkom podvodného konania, boli posudzované zdaniteľné obchody daňového subjektu s týmto konaním spojené ? 4/ Ak boli posudzované zdaniteľné obchody spojené s podvodným konaním, vedel o tom, alebo mohol a mal vedieť daňový subjekt ? Správca dane v preskúmanom prípade všetky vyššie uvedené otázky zodpovedal kladne, teda preukázal, že žalobca sa zúčastnil na daňovom podvode, o ktorom mohol alebo mal vedieť. Postup

správcu dane a žalovaného, ktorý stotožniac sa so závermi správcu dane potvrdil rozhodnutie správcu dane, ako aj následné právne posúdenie orgánmi verejnej správy boli v súlade s relevantnou judikatúrou SD EÚ, ako aj judikatúrou NS SR i NSS SR.

116) Pokiaľ ide o prvú podmienku tzv. Axel Kittel testu, t.j. o existenciu daňového úniku, resp. „chýbajúcej dane“, správny súd je toho názoru, že v prejednávanej veci bolo splnenie tejto podmienky preukázané. Správny súd súhlasí s poukazom správcu dane na to, že daňovým únikom je neoprávnené zníženie štátneho rozpočtu. Rovnako možno daňovým únikom nazvať konanie, pri ktorom povinný daňový subjekt úplne alebo čiastočne znižuje svoju daňovú povinnosť, ktorá mu bola uložená daňovo – právnou normou. Daňový únik je teda výsledok celkového ekonomického správania sa daňového subjektu voči štátu na nelegálnom princípe. Správca dane identifikoval daňový únik. Na začiatku reťazca bola spoločnosť Pemata s.r.o., ktorá za zdaňovacie obdobie december 2020 nepodala daňové priznanie, a teda daň nebola do štátneho rozpočtu odvedená. Spoločnosť UREN s.r.o. si neoprávnene uplatnila odpočítanie dane z faktúr bez reálneho základu. Spoločnosť Bon Group s.r.o. si výslednú daňovú povinnosť neoprávnene ponížila odpočítaním dane z faktúr od spoločnosti UREN s.r.o. Daň, ktorú si odpočítal žalobca v zdaňovacom období december 2020 v celkovej sume 20.000,01 Eur nebola jeho hlavným dodávateľom Bon Group s.r.o. a ani ostatnými účastníkmi posudzovaného rizikového reťazca do štátneho rozpočtu odvedená na žiadnom stupni účelovo vytvoreného dodávateľského reťazca.

117) Podľa druhej podmienky tzv. Axel Kittel testu musí byť daňový únik dôsledkom podvodného konania, teda neodvedenie dane nemôže byť len náhodné, ale musí byť uskutočnené za účelom získania daňového zvýhodnenia v rozpore s účelom smernice, pričom uskutočnené transakcie nezodpovedajú bežným obchodným podmienkam. Správca dane zistil, že dodávateľsko-odberateľské vzťahy medzi vyššie uvedenými spoločnosťami v zdaňovacom období december 2020 prebehli vo vykonštruovanom reťazci za účelom poníženia výslednej vlastnej daňovej povinnosti u dodávateľa Bon Group s.r.o., ako aj u žalobcu. Platiteľ Pemata s.r.o. mal nakúpiť od rakúskeho dodávateľa služby za mnohonásobne nižšie ceny ako následne úplne to isté zdaniteľné plnenie v neopodstatnene navýšenej cene neodrážajúcej ekonomickú realitu mal predať svojmu odberateľovi UREN s.r.o. Z takto účelovo navýšenej ceny toho istého zdaniteľného plnenia fakturovaného rakúskym dodávateľom vzniknutý rozdiel sumy DPH neodviedol najjednoduchším spôsobom daňového podvodu, a to nepodaním daňového priznania. Spoločnosť UREN s.r.o. mala toto plnenie predať spoločnosti Bon Group s.r.o. Služby fakturované od spoločnosti UREN s.r.o., z ktorých si dodávateľská spoločnosť Bon Group s.r.o. uplatnila odpočítanie dane však reálne dodala rakúska spoločnosť a nie spoločnosti UREN s.r.o. Spoločnosť Pemata s.r.o. a UREN s.r.o. boli iba umelé články reťazca. Všetky správcom dane zistené skutočnosti relevantne preukazujú, že platitelia DPH (priamy dodávateľ kontrolovaného daňového subjektu spoločnosť Bon Group s.r.o., jeho výhradný dodávateľ spoločnosť UREN s.r.o. a najväčší subdodávateľ Pemata s.r.o. zapojení do predmetného posudzovaného podvodného reťazca deklarovali svoje podnikateľské aktivity iba za účelom vystavovania nepravdivých faktúr (predovšetkým účelové nepravdivé nadhodnotené hodnoty zdaniteľných plnení), resp. len podávania nepravdivých daňových priznaní DPH s cieľom neodvádzania DPH uplatňovanej koncovými účastníkmi týchto reťazcov, teda uplatnenej v zdaňovacom období december 2020 aj žalobcom, pričom na začiatku tohto reťazca spoločnosť Pemata s.r.o. ani len nepodávala daňové priznania DPH a kontrolné výkazy DPH. Daň vykázaná a odvádzaná daňovými subjektmi v predmetnom reťazci neodzrkadľovala transakcie v reálne pravdivých hodnotách, a teda účelovo optimalizovaná DPH, ktorú deklarovali podanými nepravdivými daňovými priznaniami, bola do Štátneho rozpočtu odvedená týmito platiteľmi dane v mnohonásobne nižšej výške, ako by bola odvedená, keby takýto účelový reťazec nebol vytvorený. Účelovosť umelo vytvoreného reťazca potvrdzujú aj nasledovné skutočnosti:

- z odpovede na medzinárodnú výmenu informácií vyplynulo, že majiteľ vozidla (rakúska spoločnosť) prenajala vozidlo (aj služby súvisiace s vozidlom ako preprava, servis, spotrebný materiál, aj dostupnosť reklamného priestoru) pre jazdca D. E., ktorý jazdil za tím LAMA RACING;

- prihláška na uvedené podujatie za jazdca D. E. bola zaslaná majiteľovi pretekárskeho vozidla spoločnosti Lechner Racing GmbH z e-mailovej adresy F., v texte e-mailu podpísaný A. B.;

- konateľ spoločnosti Bon Group s.r.o., A. B. nevedel uviesť žiadne konkrétne informácie k obchodnej spolupráci s dodávateľskou spoločnosťou UREN s.r.o., ani k službám poskytovaným od tejto spoločnosti, resp. sa vyjadroval iba všeobecne a nevedome;

- konateľka spoločnosti UREN s.r.o. A. C. odmietla vypovedať, čo možno vnímať ako účelové konanie, resp. k činnosti spoločnosti UREN s.r.o. ako aj k obchodnej spolupráci s jej dodávateľmi (Pemata s.r.o.,

Metrola s.r.o.) a odberateľom Bon Group s.r.o. sa vyjadrila iba všeobecne, žiadne konkrétne informácie uviesť nevedela;

- spoločnosť UREN s.r.o., Pemata s.r.o. aj Metrola s.r.o. sú nekontaktné a so správcom dane nespolupracovali, majú všetky znaky rizikovej spoločnosti, bez jediného dôkazu nasvedčujúceho, že by vykonávali reálnu ekonomickú činnosť (svedčia o tom ich hospodárske výsledky ako aj skutočnosť, že nikdy nepredložili riadne a kompletné účtovné doklady, ktoré by preukázali správnosť a úplnosť prijatých a uskutočňovaných zdaniteľných plnení).

118) S vyššie uvedenými závermi správcu dane sa správny súd stotožnil. V prejednávanej veci podľa názoru správneho súdu konanie uvedených spoločností nemohlo byť iba náhodné, ale bolo uskutočnené za účelom získania daňového zvýhodnenia.

119) Pokiaľ ide o tretiu podmienku tzv. Axel Kittel testu, t.j. či boli posudzované zdaniteľné obchody daňového subjektu s podvodným konaním spojené, správny súd sa rovnako stotožnil so závermi tak žalovaného ako i správcu dane ohľadom toho, že posudzované zdaniteľné obchody žalobcu s týmto konaním spojené boli. Žalobca nakúpil v decembri 2020 reklamné služby formou propagácie spoločnosti na pretekárskom vozidle tímu LAMA RACING na konkrétnom podujatí za celkovú sumu 120.000,- Eur, z toho DPH vo výške 20.000,01 Eur od dodávateľa Bon Group s.r.o. Platiteľ DPH – dodávateľ Bon Group s.r.o. deklaroval, že za december 2020 predal reklamné služby formou propagácie svojich odberateľov na pretekárskych vozidlách tímu LAMA RACING na konkrétnych podujatiach počas decembra 2020 za celkovú sumu 296.599,98 Eur, z toho DPH 49.433,33 Eur (DPH uplatnenú konečnými účastníkmi predmetného reťazca, teda aj žalobcom). Zároveň však platiteľ DPH Bon Group s.r.o. deklaroval nákup služieb a tovarov za celkovú sumu 290.594,28 Eur, z toho DPH 48.432,37 Eur od dodávateľa UREN s.r.o. v celkovej sume 241.292,80 Eur, z toho DPH 48.258,56 Eur. Platiteľ DPH Bon Group s.r.o. v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie december 2020 priznal a odviedol celkovú DPH vo výške 977,74 Eur. Platiteľ DPH UREN s.r.o. deklaroval, že za december 2020 predal služby a tovary spojené s prenájmom pretekárskych vozidiel tímu LAMA RACING a pretekárskych vozidiel iného ďalšieho tímu, na ktorých boli propagovaní koneční odberatelia, teda aj žalobca na konkrétnych podujatiach počas decembra 2020 za celkovú sumu 618.351,36 Eur, z toho DPH 103.058,56 Eur. Zároveň však platiteľ DPH UREN s.r.o. deklaroval nákup služieb a tovarov spojených s prenájmom pretekárskych vozidiel tímu LAMA RACING a iného ďalšieho tímu za celkovú sumu 618.309,12 Eur od svojich výlučných dodávateľov Metrola s.r.o. a Pemata s.r.o. na základe čoho platiteľ DPH UREN s.r.o. priznal a odviedol DPH za december 2020 vo výške 7,04 Eur. Platiteľ DPH Metrola s.r.o. za december 2020 vôbec nepodal daňové priznanie DPH ani kontrolný výkaz DPH, a teda DPH, ktorú si uplatnili v decembri 2020 všetci platitelia v uvedenom reťazci, nebola v mesiaci december 2020 do Štátneho rozpočtu SR vôbec odvedená, resp. bola vykázaná vo výške 0,00 Eur. Platiteľ DPH Pemata s.r.o. za december 2020 vôbec nepodal daňové priznanie DPH ani kontrolný výkaz DPH, a teda DPH, ktorú si uplatnili v decembri 2020 všetci platitelia v predmetnom reťazci, nebola v mesiaci december taktiež do Štátneho rozpočtu SR vôbec odvedená, resp. bola vykázaná vo výške 0,00 Eur. V nadväznosti na vyššie uvedené toky platieb deklarovaných obchodných vzťahov fakturačného reťazca správca dane zistil, že z účtu spoločnosti Metrola bola bez akéhokoľvek objektívneho ekonomického opodstatnenia v hotovosti vybratá suma 122.200,- Eur a suma 130.019,- Eur bola bez akéhokoľvek preukázateľného ekonomického opodstatnenia, bez obchodných, resp. fakturačných vzťahov deklarovaných v podaných kontrolných výkazoch v roku 2020 prevedená na zahraničný účet nejednoznačne identifikovanej spoločnosti. Zároveň správca dane zistil, že z účtu spoločnosti Pemata s.r.o. bola bez akéhokoľvek preukázateľného ekonomického opodstatnenia, bez obchodných, resp. fakturačných vzťahov deklarovaných v podaných kontrolných výkazoch v roku 2020 suma 1.520.360,32 Eur prevedená na 13 účtov 9 slovenských spoločností. Správca dane pri analýze týchto účtov dospel k zisteniu, že z týchto 13 účtov bola bez akéhokoľvek objektívneho ekonomického opodstatnenia v hotovosti vybratá suma 2.339.250,69 Eur. Vytvorením tohto reťazca do štátneho rozpočtu nikdy nebola v správnej a riadnej výške odvedená DPH, ktorá bola uplatňovaná všetkými účastníkmi na nasledujúcich stupňoch uvedeného účelového reťazca. Teda aj DPH uplatnená konečným účastníkom (žalobcom). Možno súhlasiť s daňovými orgánmi, že predpokladaným účelom vytvoreného fakturačného reťazca 4 platiteľov DPH (Bon Group s.r.o., UREN s.r.o., Metrola s.r.o. a Pemata s.r.o.) bolo zneprehľadnenie, na konkrétne ktorom stupni reťazca nebola DPH uplatnená konečnými účastníkmi odvedená, a to podávaním nepravdivých daňových priznaní DPH a nepravdivých kontrolných výkazov, ktorými títo platitelia deklarovali pri stotisícových hodnotách predajov nereálne veľmi nízke vlastné daňové povinnosti uhrádzané do štátneho rozpočtu a platitelia DPH na začiatku tohto reťazca od októbra 2020 nepodali žiadne daňové priznanie DPH.

120) Jedna časť námietok žalobcu smerovala aj proti záveru správcu dane a žalovaného, či žalobca vedel alebo mal/mohol vedieť o tom, že sa svojím plnením zúčastní na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom (t.j. ku štvrtej podmienke tzv. Axel Kittel testu – zavineniu daňového subjektu). Správny súd v prvom rade poznamenáva, že medzi tým, či žalobca vedel alebo či mohol (mal) vedieť, že sa svojím plnením zúčastňuje obchodného reťazca poznačeného daňovým podvodom, je rozdiel. Na druhej strane je však potrebné zdôrazniť, že tieto rozdiely nemajú pre daňové konanie podstatný význam. Totiž dôkazné bremeno na preukázaní skutočností, z ktorých sa vedomosť žalobcu alebo jeho potenciál (mohol/mal vedieť) vyvodzuje, stále zaťažuje daňové orgány a rovnako platí, že tak preukázanie úmyselnej ako aj nedbanlivostnej účasti na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom (pokiaľ nebolo preukázané konanie žalobcu v dobrej viere) je rovnakým dôvodom pre neuznanie odpočítania dane. Diferencovanie medzi tým, či žalobca vedel alebo mal a mohol vedieť o svojej účasti na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom nemá žiadny praktický vplyv na výsledok daňového konania ako takého, t.j. na uznanie alebo neuznanie uplatneného daňového oprávnenia. V predmetnej veci nebola žalobcovi preukazovaná úmyselná účasť na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom, ale to, že mal a mohol o svojej účasti na takomto obchodnom reťazci vedieť, ak by vykonal všetky opatrenia, ktoré sa od obozretného podnikateľa vyžadujú.

121) Správca dane a žalovaný založili svoj úsudok, že žalobca mohol a mal vedieť o svojej účasti na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom na tom, že keby bol riadne preveril svojho obchodného partnera, a informácie o ňom a keby bol prijal také preventívne a kontrolné opatrenia, ktoré v rámci zachovania obozretnosti žalobca mal prijať, aby zabránil svojej hoc aj nevedomej účasti na daňovom podvode. Žalobca nedodržal zásadu opatrnosti v obchodnom styku, neprijal dostatočné opatrenia, ktoré bolo možné dôvodne očakávať od neho ako od zdaniteľnej osoby, ktorá by sa presvedčila o tom, že predmetné transakcie nakúpené od platiteľa DPH Bon Group s.r.o. nebudú spojené s podvodom na DPH. Akýkoľvek, čo i len nedbanlivostný podiel pre platiteľa zakladá negatívne účinky. Je povinnosťou daňového subjektu venovať zvýšenú pozornosť interným kontrolným mechanizmom, aby v prípade odhalenia podvodného konania nevznikli pochybnosti, či o podvode vedel, resp. či so zreteľom ku všetkým okolnostiam vedieť mohol. Je v záujme podnikateľského subjektu, aby v záujme minimalizácie podnikateľského rizika prispôsobil svoju obchodnú činnosť konkrétnym podmienkam a pri dohodovaní obchodných kontraktov sa v rámci svojich možností snažil dbať na bezproblémovosť svojich obchodných partnerov. Za preukázateľné všeobecné informácie, ktorými mohol žalobca o svojom priamom dodávateľovi disponovať ešte pred uzatvorením obchodného prípadu možno okrem iného považovať i to, že spoločnosť Bon Group s.r.o. vznikla v januári 2019. Zakladateľkou tejto spoločnosti bola pani P. Q., ktorá bola zakladateľkou aj spoločnosti KALENA s.r.o., ktorej konateľom bol v čase od 22.02.2018 do 18.08.2020 F. D. E., ktorý bol športovým jazdcom tímu LAMA RACING. Z verejne dostupných portálov, prípadne z Finstatu mohol žalobca získať informácie, že spoločnosť Bon Group s.r.o. je novovzniknutou spoločnosťou, ktorej jediným konateľom je od 18.04.2019 pán A. B.. Spoločnosť Bon Group s.r.o. bola platiteľom DPH len od marca 2019. Za rok 2019 vykázala spoločnosť Bon Group s.r.o na dani z príjmov právnických osôb celkové výnosy vo výške 1.400,- Eur, nulové náklady na zamestnancov a nulové hodnoty akéhokoľvek majetku. Spoločnosť Bon Group s.r.o., má sídlo na bratislavskej adrese bez priestorov na podnikanie a nie je zapísaná v registri právnických osôb v športe, a to aj napriek tomu, že je príslušná k športovej organizácii pretekárskemu tímu LAMA RACING, ktorého zakladateľom v roku 2017 a jazdcom tímu je F. D. E.. Keďže žalobca mohol disponovať uvedenými verejne dostupnými informáciami, mohol vedieť, že spoločnosť Bon Group s.r.o. je novou obchodnou spoločnosťou, že obdobné, ak nie rovnaké služby propagácie spoločností, predtým ponúkala, resp. realizovala iná spoločnosť pre tím LAMA RACING, a to spoločnosť KALENA s.r.o., ako držiteľka licencie pre športový tím LAMA RACING pre rok 2019. V priebehu administratívneho konania bolo preukázané i to, že žalobca vedel o skutočnostiach, že držiteľka licencie pre športový tím LAMA RACING pre rok 2019 je spoločnosť KALENA s.r.o., nakoľko žalobca za účelom obchodnej spolupráce oslovil prostredníctvom e-mailovej komunikácie pretekársky tím LAMA RACING, za ktorú vystupovala práve spoločnosť KALENA s.r.o., ktorej konateľom bol v tom čase F. D. E., zakladateľ a pretekár tímu LAMA RACING. Napriek tomu žalobca uzatvoril obchodný vzťah s inou spoločnosťou, ktorú vôbec nepoznal, rozhodol sa nakúpiť od tejto novovzniknutej spoločnosti služby, a to bez akýchkoľvek referencií o predaji reklamy v športe (keďže prvé zdaniteľné plnenia propagácie spoločnosti boli spoločnosťou Bon Group s.r.o. predané až v júni 2020) a bol ochotný za tieto služby zaplatiť sumu vo výške až vo výške 120.000,- Eur (v roku 2020 celkovo za 624.000,- Eur). Ak žalobca súhlasil s cenou stanovenou na základe dohody za propagáciu spoločnosti formou polepu/nálepky s logom umiestnenej

na pretekárskych vozidlách tímu LAMA RACING v mesiaci december 2020 na jednom podujatí (celkovo za 3 dni) počas za sumu s DPH 120.000,- Eur, pričom táto cena bola stanovená len na základe dohody, avšak bez reálnej kalkulácie jasných relevantných položiek, resp. faktorov na ňu vplývajúcich a na základe objektívnych skutočností, skutočne možno polemizovať o tom, či takto dohodnutá cena zodpovedá reálnemu ohodnoteniu predmetného zdaniteľného plnenia, ktoré by sa dalo za poskytnutie predmetnej služby reálne očakávať. V kontexte uvedeného sa správny súd stotožňuje i s ďalšou správcom dane konštatovanou skutočnosťou, z pohľadu ktorej možno sumu 120.000,- Eur vynaloženú na služby propagácie žalobcu na pretekárskych vozidlách tímu LAMA RACIG v roku 2020 za ekonomickú neopodstatnenú a to, že od marca 2020 vypukla pandémia COVID-19, pričom všetky podujatia aj keď sa uskutočnili, boli bez prítomnosti diváckej verejnosti, prípadne účasť bola kapacitne veľmi obmedzená. Možno teda súhlasiť s názorom správcu dane, že zaplatenie sumy 624.000,- Eur za rok 2020 (v decembri 120.000,- Eur) za služby propagácie žalobcu na pretekárskych vozidlách tímu LAMA RACING v porovnaní s možnosťou ďalších foriem reklamy nemožno považovať za ekonomicky opodstatnenú. Táto cena skutočne neodôvodňuje primeranosť týchto súm vynaložených na nákup propagácie spoločnosti len na deviatich podujatiach prostredníctvom jediného motoristického tímu bez odôvodnenej relevantnej kalkulácie skutočne zodpovedajúcej hodnoty nakúpených služieb. Na základe vyššie uvedených skutočností je potrebné považovať zo strany žalobcu takto akceptovanú cenu za poskytnutie propagačných služieb za skutočne neprimerane nadhodnotenú a ekonomicky neopodstatnenú, pretože dohodnutá akceptovaná cena nezodpovedá reálnemu ohodnoteniu predmetného zdaniteľného plnenia, ktoré by sa dalo za poskytnutie služby – propagácia spoločnosti na športových pretekárskych vozidlách na deviatich podujatiach reálne očakávať. A práve za daných okolností stanovená cena má charakter ďalšieho indikátora podvodu na DPH v obchodnom reťazci.

122) V predmetnej veci správca dane teda identifikoval viacero prepojených a podmienených okolností, ktoré vo vzájomnom kontexte odôvodňujú prijatie záveru, že žalobca mohol a mal vedieť o svojej účasti na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom. Podľa názoru správneho súdu žalobca počas priebehu administratívneho konania nepreukázal, že by prijal účinné opatrenia na zamedzenie svojej účasti v podvodnej schéme.

123) Zhrňujúc uvedené vyššie je nutné konštatovať, že správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie, z ktorého vyplynulo množstvo zistení, ktorými správca dane odôvodnil svoje právne závery o odmietnutí odpočtu DPH. Žalobca zároveň nepredložil také dôkazy, ktoré by správnosť právnych záverov správcu dane vyvrátili alebo spochybnili. Vykonané dôkazy a z nich vyplývajúce zistenia sú podľa názoru správneho súdu dostatočné na prijatie záveru o odmietnutí odpočtu DPH a správca dane tak uniesol svoje dôkazné bremeno a preukázal splnenie tzv. Axel Kittel testu. Naopak, žalobca v priebehu konania pred orgánmi verejnej správy nepreukázal, že by prijal také opatrenia na predchádzanie účasti na daňovom podvode, aby svoj nárok na odpočítanie dane nestratil.

124) Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že rozhodnutie žalovaného vykazuje známky nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov, a to preto, že sa žalovaný podľa názoru žalobcu z jeho argumentáciou v napadnutom rozhodnutí dostatočne nevysporiadal, správny súd v zmysle ustálenej judikatúry NS SR, NSS SR, Ústavného súdu SR i ESĽP konštatuje, že orgány verejnej správy i súdy nie sú povinné zaoberať sa každou jednou námietkou nastolenou účastníkom konania a nemusia dať odpoveď na každý jeden argument žalobcu, sú však povinné zaoberať sa podstatnými námietkami, ktoré boli relevantné pre rozhodnutie súdu, resp. orgánu verejnej správy a majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Prípadné čiastkové nedostatky odôvodnenia rozhodnutia žalovaného teda nemajú za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Nebolo zistené porušenie práva žalobcu na spravodlivé konanie a nebola mu odňatá možnosť náležite skutkovo a právne argumentovať proti preskúmavaným rozhodnutiam, o čom svedčí aj obsah samotnej správnej žaloby, v ktorej žalobca podrobne analyzuje dôvody rozhodnutia žalovaného i správcu dane a predkladá k nim svoje argumenty, a teda je zrejmé, že rozhodnutia obsahovali dostatok dôvodov, na ktorých boli založené. Z rozhodnutia žalovaného je podľa názoru správneho súdu teda zrejmé k akým skutkovým zisteniam žalovaný dospel, ako ich vyhodnotil a ako ich právne posúdil. Nie je možné mu vytýkať, že sa explicitne nezaoberal úplným obsahom všetkých námietok, vrátane tých, ktorých zodpovedanie implicitne vyplýva z celkového právneho zhodnotenia. Taktiež žalobcovi nemožno vytýkať ani to, že v žalobou napadnutom rozhodnutí do značnej miery rekapituluje rozhodnutie správcu dane s ktorým sa v celom rozsahu stotožnil a preto žalobcovi neposkytol diapazón ďalších rôznych úvah.

125) Pokiaľ žalobca namietal rozporné a protichodné tvrdenia správcu dane, keď na jednej strane uviedol, že nemá pochybnosť o prijatých zdaniteľných plneniach, čo sa týka deklarovaného obchodného vzťahu žalobcu s dodávateľom Bon Group s.r.o. a na strane druhej spochybňuje samotnú existenciu a reálnosť prijatých zdaniteľných plnení vo vzťahu medzi dodávateľom Bon Group s.r.o. a spoločnosťou UREN s.r.o., správny súd vyhodnotil i túto námietku ako nedôvodnú, keďže z obsahu tak rozhodnutia správcu dane ako i žalovaného pomerne jednoznačne vyplýva, že po posúdení skutkového stavu a jednotlivých dôkazov orgány verejnej správy nespochybnili reálnu existenciu zdaniteľných plnení od dodávateľa Bon Group s.r.o. a konštatovali, že sa jedná o daňový podvod. Zo strany orgánov verejnej správy nedošlo k uvedeniu kumulatívnych dôvodov nepriznania odpočtu danie z posudzovaných faktúr tak, ako to tvrdí žalobca.

126) Vo vzťahu k námietke žalobcu, že daňovému subjektu nemožno uložiť povinnosť uskutočniť komplexné a hĺbkové preskúmanie týkajúce sa jeho dodávateľa, správny súd súhlasí s názorom žalovaného, že nie je v rozpore s právom EÚ od daňového subjektu žiadať, aby konal v dobrej viere a prijal všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne požadovať na uistenie sa, že plnenie, ktoré uskutočňuje nepovedie k jeho účasti na daňovom podvode. Je vecou podnikateľského subjektu, aby v záujme minimalizácie podnikateľského rizika prispôsobil svoju obchodnú činnosť konkrétnym podmienkam a pri dohadovaní obchodných kontraktov (zvlášť s výrazným finančným dopadom) venoval zvýšenú pozornosť interným kontrolným mechanizmom, aby v prípade odhalenia podvodného konania nevznikli pochybnosti, že o podvode vedel, či so zreteľom ku všetkým okolnostiam vedieť mohol. Zmyslom bližšieho preverovania obchodných partnerov je zistiť viac informácií o neštandardných obchodoch. S každou ďalšou podozrivou indíciou sa pravdepodobnosť zapojenia do podvodného reťazca zvyšuje. Následne v čase kontroly musí byť daňový subjekt zároveň spôsobilý preukázať, že urobil všetky reálne možné opatrenia, ktoré mohol v danom čase a v danej skutkovej situácii urobiť, za účelom preverenia obchodného kontraktu tak, aby sa na možnom podvode nepodieľal. V danom prípade tak žalobca podľa názoru správneho súdu neučinil.

127) Čo sa týka námietky žalobcu, že ho správca dane síce stručne písomne oboznámil so svojimi zisteniami, tvrdeniami a právnymi závermi v Oboznámení č. 100065196/2023 zo dňa 09.01.2023, avšak právne posúdenie správcu dane uvedené v oboznámení a závery a právne posúdenie uvedené v napadnutom rozhodnutí sú zásadne odlišné, správny súd uvádza, že z predmetného oboznámenia sú zrejmé závery a právne posúdenie správcu dane, ktoré sú vo svojej podstate totožné s argumentačnou líniou uvedenou správcom dane v prvostupňovom rozhodnutí a sú následne premietnuté aj do napadnutého rozhodnutia. V oboznámení správca dane informoval žalobcu o priebehu a výsledkoch dokazovania v ďalšom konaní, ako aj o tej skutočnosti, že z posudzovaných zdaniteľných obchodov prijatých žalobcom v zdaňovacom období december 2020 od dodávateľa Bon Group s.r.o. vznikol daňový únik, že tento daňový únik bol dôsledkom podvodu na DPH, že posudzované zdaniteľné obchody prijaté daňovým subjektom PECO s. r. o. boli s týmto podvodom na DPH spojené a tiež, že správca dane zistil skutočnosti preukazujúce, že žalobca mal alebo mohol vedieť, že prijatím plnení od dodávateľa Bon Group s.r.o sa zúčastnil na plneniach, ktoré boli súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH, resp. prijatím dostatočných opatrení mohol zabrániť svojej hoc aj nevedomej účasti na podvode na DPH. Správny súd zároveň zdôrazňuje, že žalobca sa k oboznámeniu správcu dane vyjadril dňa 23.01.2023, preto nemožno ako dôvodné posúdiť námietky žalobcu, že mu správca dane neumožnil účinne argumentovať. Žalobca mal možnosť vyjadriť sa k správcom dane zisteným skutočnostiam a tiež mal možnosť preukázať, že prijal v rámci zachovania obozretnosti preventívne a kontrolné opatrenia, za účelom zabránenia svojej hoc nevedomej účasti na daňovom podvode.

128) Pokiaľ žalobca namietal, že ak konateľ dodávateľa nevedel o údajnom daňovom podvode, tak ani samotný žalobca o týchto skutočnostiach nemohol vedieť, správny súd v danom prípade súhlasí s názorom žalovaného, že pokiaľ sa aj svedok vyjadril, že o podvodnom konaní v obchodnom reťazci nevedel, toto jeho tvrdenie ešte nevylučuje správcom dane prijatý záver, v zmysle ktorého zistil existujúce objektívne okolnosti, ktoré sú dostatočné pre prijatie záveru, že platiteľ mal nadobudnúť podozrenie a v reakcii naň mal prijať dostatočné preventívne opatrenia, aby sa účasti na podvodnom konaní vyhol. Pokiaľ bol však platiteľ k týmto objektívnym okolnostiam ľahostajný a dostatočné preventívne opatrenia neprijal, znamená to jeho nedbalosť pri výbere svojich obchodných partnerov, dôsledkom ktorej je v súlade s judikatúrou Súdneho dvora EÚ potom odopretie nároku na odpočítanie dane.

129) Za nedôvodnú považuje správny súd aj námietku žalobcu, v zmysle ktorej správca dane vo výroku napadnutého rozhodnutia neuviedol prameň práva, v prejednávanej veci ustanovenie konkrétneho právneho predpisu Spoločenstva, v zmysle ktorého rozhodoval. Správny súd poukazuje na to, že správca dane vo výroku rozhodnutia uviedol právne predpisy platné v Slovenskej republike, podľa ktorých rozhodoval, a to o finančnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, o správe daní a o zmene a doplnení niektorých o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, čím postupoval v súlade s Daňového poriadku. Okrem toho správca dane uviedol, že rozhodoval na základe judikatúry Súdneho dvora EÚ, pričom konkrétne rozsudky Súdneho dvora EÚ, v zmysle ktorých správca dane postupoval, sú uvedené v samotnom odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Správny súd má za to, že výrok rozhodnutia správcu dane obsahuje všetky zákonom (Daňovým poriadkom) vyžadované náležitosti.

130) Pokiaľ žalobca namietal, že správca dane neakceptovateľne svoje právne posúdenie založil aj na tej skutočnosti, že posudzoval primeranosť, resp. neprimeranosť ceny za dodané služby, správny súd konštatuje, že je pravdou, že veľmi vysoké navýšenie ceny, na ktoré správca dane i žalovaný poukázali, nie je samo o sebe dôvodom pre zamietnutie práva na odpočet dane, avšak dôležité je, či ide o zmysluplné vysvetlenie takého navýšenia, čo zo strany žalobcu realizované nebolo. V prípade podvodného konania, môže takého navýšenie ceny vo vzájomnej súhre s ďalšími zistenými objektívnymi okolnosťami svedčiť predovšetkým o nedodržaní potrebnej podnikateľskej obozretnosti.

131) Záverečné žalobné námietky, v zmysle ktorých žalobca zdôraznil, že vyčerpal a uniesol svoje dôkazné bremeno, pričom nesprávne úvahy správcu dane a jeho spochybnenia smerujú najmä k dodávateľovi, čo je však irelevantná okolnosť mimo sféry vplyvu žalobcu, nie sú dôvodné. V posudzovanom prípade úvahy správcu dane a jeho spochybnenia nesmerujú k dodávateľovi, ani správca dane neprijal v rozhodnutí záver o neunesení dôkazného bremena žalobcom, ale žalobcovi neuznal právo na odpočet dane z dôvodu zisteného podvodného konania, v súlade s judikatúrou SD EÚ. Správca dane pritom uniesol dôkazné bremeno a dôvodne poukázal na objektívne skutočnosti preukazujúce, že žalobca mal a mohol vedieť, že prijatím plnení od dodávateľa Bon Group s.r.o. sa zúčastnil na plneniach, ktoré boli súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH, resp. že prijatím dostatočných opatrení mohol zabrániť svojej hoc aj nevedomej účasti na podvode na DPH.

132) Správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím správcu dane i postupu, ktorý ich vydaniu predchádzal, z dôvodov nezákonnosti uplatnených žalobcom v podanej správnej žalobe, vzhľadom na vyššie uvedené časti tohto rozsudku dospel k záveru, že žaloba nebola dôvodná, a preto ju podľa zamietol.

133) Keďže žalobca nebol v konaní úspešný, nakoľko jeho správna žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá, správny súd mu podľa a contrario nepriznal náhradu trov konania. Správny súd nepriznal náhradu trov ani vo veci úspešnému žalovanému, pretože v súlade s nezistil v predmetnej veci také dôvody, pre ktoré by to bolo možné spravodlivo požadovať.

134) Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3:0 ( ). Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu j e p r í p u s t n á kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,

c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.