Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11Co-35-2026.pdf
PDF · 192.31 KB
Case nature
Area
Subarea
11Co/35/2026
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šiškovej a členov senátu JUDr. Dariny Vargovej a Mgr. Mareka Janigloša, v spore žalobkyne: A. B., nar. XX. XX. XXXX, C. D. XXX/XX, E., zastúpenej JUDr. Luciou Lehmanovou, advokátkou, Fraňa Mojtu 43, Nitra, IČO: 50 173 201, proti žalovanému: F. G., nar. XX. XX. XXXX, H. XXXX/X, E., B. I., zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Milan Kukučka, s. r. o., Farská 7, Nitra, IČO: 52 007 308, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o odvolaní žalobkyne v znení jeho doplnenia zo dňa 06. 01. 2026, proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 12C/17/2024-472 zo dňa 24. novembra 2025, takto
r o z h o d o l :
I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
II. Žalovanému p r i z n á v a proti žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) Okresný súd Nitra (ďalej ako „súd prvej inštancie“, alebo „súd“) žalobu žalobkyne zamietol (výrok I.) a žalovanému priznal náhradu trov konania vrátane trov odvolacieho konania v plnej výške, na úhradu ktorých zaviazal žalobkyňu s tým, že o výške náhrady si vymienil rozhodnúť samostatným uznesením.
2. Po právnej stránke odôvodnil svoje rozhodnutie s poukazom a citáciou ust. § 35 ods. 1, 2, § 37 ods. 1, § 39, § 39a, § 41, § 49a, § 123, § 126 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej ako „OZ“) a § 255 ods. 1, § 257, § 262 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej ako „CSP“).
3. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa sa žalobou doručenou mu dňa 16. 02. 2024 domáhala určenia, že je vlastníčkou podielu 1/2-ica k celku na parcele reg. „C“ KN parc. č. XXXX/X - zast. plocha a nádvorie o výmere 975 m2, parcela reg. „E“ KN parc. č. XXXX/X - zast. plocha a nádvorie o výmere 54 m2, v kat. území F. F., obec E.. Žalobu odôvodnila tým, že uzatvorila s kupujúcou F. G. kúpnu zmluvu, ktorou však nemala v úmysle previesť svoj spoluvlastnícky podiel 1/2-ica k celku na nehnuteľnostiach parc. č. XXXX/X, ale predmetom prevodu mal byť len podiel 1/2-ica k celku na starom dome. Žalovaný zneužil jej dôveru, oklamal ju, dal jej podpísať zmluvu za nevýhodných podmienok, keďže kúpna cena nezodpovedala trhovej cene nehnuteľností, jej vôľa a úmysel nikdy nesmerovali k takej zmluve, akú podpísala, a to, že by predávala aj pozemky pod starým domom. Bolo nelogickým, aby predávala stavebný pozemok v obci E. za takmer žiadnu protihodnotu.
4. Žalovaný k žalobe uviedol, že so žalobkyňou sú vzdialení príbuzní, opakovane ju v priebehu rokov 2022 - 2023 navštívil. Podieloví spoluvlastníci sa po dobu 50 rokov nedokázali dohodnúť, ako naložia s nehnuteľnosťami (pozemkom a ruinou domu), nedokázali sa dohodnúť na rozdelení pozemku na dve
samostatné parcely, ani na zbúraní ruiny domu. Považoval za nelogické, aby žalobkyni navrhol len kúpu samotnej ruiny domu, ktorej hodnota bola nulová, resp. záporná, pretože boli nutné investície do jej kompletnej demolácie. K žiadnej debate o kúpe iba ruiny medzi nimi nikdy nedošlo, pričom žalobkyňa sa vyjadrila tak, že chce celú vec vybaviť a nehnuteľnosti, kde má spoluvlastnícky podiel predať, za týmto účelom chcela, aby všetko dohodol, zaplatil zmluvy, kolky, právnika, prevod. So žalobkyňou sa dohodli na kúpnej cene 1.700,- eur mínus poplatky 534,- eur, čo predstavovalo sumu 1.166,- eur. Kúpnu zmluvu si so žalobkyňou prečítali u nej doma v kuchyni, mala k dispozícii jedno vyhotovenie kúpnej zmluvy, potom zmluvu čítali ešte raz pri overovaní podpisov. Kúpna cena zodpovedala stavu nehnuteľností a bola určená dohodou. Kúpnu zmluvu žalobkyňa uzatvorila slobodne, neurobila úkon v omyle, ani v rozpore s jej vôľou.
5. Súd vo veci rozhodol (prvýkrát) dňa 18. 09. 2024 rozsudkom č. k. 12C/17/2024-229, ktorým určil, že žalobkyňa je vlastníčkou podielu 1/2-ica k celku na parcele reg. „C“ KN parc. č. XXXX/X - zast. plocha a nádvorie o výmere 975 m2, parcela reg. „E“ KN parc. č. XXXX/X - zast. plocha a nádvorie o výmere 54 m2, v kat. územie F. F., obec E.. Zároveň priznal žalobkyni náhradu trov konania v plnej výške, na ktorých úhradu zaviazal žalovaného. Proti uvedenému rozsudku podal žalovaný odvolanie, na podklade ktorého Krajský súd v Nitre uznesením č. k. 25Co/76/2024-272 zo dňa 13. 05. 2025 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
6. Súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania zistil, že žalobkyňa bola podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností 1/2-ica k celku na parcele reg. „C“ KN parc. č. XXXX/X - zast. plocha a nádvorie o výmere 975 m2, parcela reg. „E“ KN parc. č. XXXX/X - zast. plocha a nádvorie o výmere 54 m2, stavba dom súp. č. XXX na parc. č. XXXX/X, v kat. úz. F. F., obec E.. Ďalšími podielovými spoluvlastníkmi boli C. G. v podiele 1/4 a F. G. v podiele 1/4. Dňa 09. 11. 2023 bola uzatvorená kúpna zmluva, ktorou žalobkyňa ako predávajúca previedla svoj spoluvlastnícky podiel 1/2-ica k celku na parcele reg. „C“ KN parc. č. XXXX/X - zast. plocha a nádvorie o výmere 975 m2, parcela reg. „E“ KN parc. č. XXXX/X - zast. plocha a nádvorie o výmere 54 m2, stavba dom súp. č. XXX na parc. č. XXXX/X, zapísané na LV č. XXX v kat. úz. F. F., obec E. na kupujúcu F. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom E., H. XXXX/X. Kupujúca bola zastúpená žalovaným. Kúpna zmluva bola napísaná v advokátskej kancelárii Mgr. Ľudmily Krajinčákovej Blahovej a podpisy žalobkyne a žalovaného boli overené notárom JUDr. Jarmila Kováčová. V zmluve bola dohodnutá kúpna cena dohodou zmluvných strán vo výške 1.166,- eur. Kúpna cena bola vyplatená žalobkyni žalovaným. Vklad bol povolený dňa 15. 11. 2023 pod číslom V-812/2023. Následne bola dňa 16. 11. 2023 uzatvorená darovacia zmluva medzi F. G. a žalovaným ako obdarovaným, predmetom ktorej bolo darovanie nehnuteľností podiel 1/2-ica k celku na parcele reg. „C“ KN parc. č. XXXX/X
- zast. plocha a nádvorie o výmere 975 m2, parcela reg. „E“ KN parc. č. XXXX/X - zast. plocha a nádvorie o výmere 54 m2, stavba dom súp. č. XXX na parc. č. XXXX/X, zapísané na LV č. XXX v kat. úz. F. F., obec E.. Vklad bol povolený dňa 21. 11. 2023 pod číslom V -8346/2023. V súčasnosti, ako vyplýva z aktuálneho výpisu LV č. XXX, kat. úz. F. F., sú podielovými spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností C. G. v podiele 1/4 a žalovaný v podiele 3/4, pričom podiel 1/4 nadobudol dedením a podiel 1/2 darovacou zmluvou. Zo znaleckého posudku č. 88/2018 znalca Ing. Ľuboša Fusku zo dňa 05. 10. 2018 vyplýva, že v tom čase bola všeobecná hodnota stavby - rodinného domu 1.076,62 eur a všeobecná hodnota pozemku 31.229,25 eur. Podľa žalobkyne trhová hodnota stavebných pozemkov v obci E. sa pohybovala na úrovni 50 - 90/eur/m2, čo v prepočte na podiel 1-ice a výmeru 487,50 m2 = 24.375,- eur - 43.875,- eur. Z inzerátu na predaj stavebných pozemkov zo dňa 13. 02. 2024 vyplýva, že je ponúkaný pozemok za 39.000,- eur o výmere 572 m2. Ďalej boli predložené inzeráty z internetovej stránky Nehnuteľnosti.sk, kde sa pohybovali ceny pozemkov v obci E. 95,- eur/m2, 52,- eur/m2, 48,- eur/m2, 10,- eur/m2, 17,- eur/m2. Z vyjadrenia A. J. E. - PVJ reality zo dňa 24. 04. 2024 vyplýva, že trhová hodnota predmetných nehnuteľností by mohla predstavovať sumu 63.375,- eur, 65/ eur/m2. Z predložených ponúk na demoláciu ruín domu vyplýva, že náklady za kompletné búracie a čistiace práce sa pohybujú v sumách 12.250,- eur bez DPH od firmy KIMKO s.r.o., 29.107,- eur bez DPH od firmy Bomif, s.r.o., 11.940,- eur bez DPH od firmy Milo Peter. Z ponuky inzerátov na predaj pozemkov v obci F. K. a E. v období 06. 12. 2023 na internetovej stránke www.nehnuteľnosti.sk vyplýva cena/priemer/37,- eur/m2. Výzvou zo dňa 30. 11. 2023 žalobkyňa vyzvala prostredníctvom svojej právnej zástupkyne žalovaného na vrátenie pozemku, podielu 1/2-ica k celku na parcele reg. „C“ KN parc. č. XXXX/X - zast. plocha a nádvorie o výmere 975 m2, parcela reg. „E“ KN parc. č. XXXX/X - zast. plocha a nádvorie o výmere 54 m2, v kat. úz. F. F., obec E. do vlastníctva žalobkyne. Žalobkyňa podala dňa 30. 01. 2024 na OR PZ v Nitre trestné oznámenie, za účelom oznámenia skutočností nasvedčujúcich tomu, že bol spáchaný trestný čin podvodu. Uznesením zo dňa 22. 04. 2024 bolo oznámenie žalobkyne odmietnuté, nakoľko
nebol dôvod na začatie trestného stíhania alebo na postup podľa § 197 ods. 2 Trestného poriadku. Zo znaleckého posudku č. 133/2025 Ing. Ľubomíra Drgu vyplynula všeobecná hodnota pozemku - parc. č. XXXX/X k prelomu rokov 2023/2024 vo výške 68.932,50 eur, a ku dňu obhliadky - 16. 06. 2025 vo výške 79.540,50 eur. Zo znaleckého posudku č. 71/2025 Ing. Gustáva Hodúla vyplynula všeobecná hodnota pozemku - parc. č. 1094/5 vo výške 33.100,- eur k dátumu 09. 11. 2023. Z cenovej ponuky spoločnosti PROSPECT, spol. s r.o. vyplýva, že náklady na selektívnu demoláciu rodinného domu + odvoz a likvidácia odpadu by v roku 2025 boli 7.520,- eur + DPH. Z výzvy obce E. zo dňa 20. 01. 2015 vyplýva, že obec vyzvala podielových spoluvlastníkov vo verejnom záujme k uskutočneniu nápravy - údržbe schátranej stavby rodinného domu súp. č. XXX, k odstráneniu zrútenej časti v termíne ihneď, najneskôr do 21. 02. 2015 z dôvodu, že stavba rodinného domu nie je už dlhší čas udržiavaná, je vo veľmi zlom technickom stave, značne zanedbaná, z časti zrútená a je okoliu nebezpečná a ohrozuje zdravie, život a majetok obyvateľov obce.
7. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie i výsluchom strán sporu a svedkov, L. B., C. B., M. F., deti žalobkyne, E. K., druha dcéry žalobkyne. Súd prvej inštancie ako predbežnú otázku riešil ne/ platnosť kúpnej zmluvy, resp. časti kúpnej zmluvy. Z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že v prípade uzatvorenej kúpnej zmluvy zo dňa 09. 11. 2023 sa jednalo o platný právny úkon v časti prevodu pozemku parc. č. XXXX/X, pretože žalobkyňa v konaní neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala, že právny úkon trpí vadami vôle, t. j. že nebol urobený slobodne a vážne alebo trpí vadami prejavu vôle, t. j. nebol urobený určite a zrozumiteľne, s odkazom na ustanovenie § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri jednaní ohľadne uzatvárania kúpnej zmluvy. Z výpovedí svedkov nebolo možné vyvodiť záver, že žalobkyňa nemala v úmysle predať pozemky. Ani jeden zo svedkov nebol prítomný pri uzatváraní zmluvy, ani pri jej podpise. Naopak, svedkovia zhodne potvrdili, že sa so žalobkyňou o prevode nerozprávali. Súd poukázal na náklady súvisiace s odstránením stavby (v tomto smere predkladali dôkazy žalobkyňa aj žalovaný), vyplatenie kúpnej ceny, ktorej prevzatie vo výške 1.166,- eur žalobkyňa nevedela vysvetliť. Žalovaný tvrdil, že žalobkyňa si zmluvu opakovane prečítala. Išlo o jeho tvrdenie proti tvrdeniu žalobkyne. Žalobkyňa, hoci je osoba vyššieho veku, bola spôsobilá na právne úkony. Bola podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti, v súvislosti s ktorou boli dlhodobo problémy v tom zmysle, že žalobkyňa bola vyzývaná obcou E. na zabránenie voči hroziacej škode (z dôvodu zlého technického stavu nehnuteľnosti). Podieloví spoluvlastníci boli v príbuzenskom pomere, ale nedokázali za celé roky túto situáciu s ruinami domu vyriešiť. Nakoniec žalovaný, ako zástupca kupujúcej, uzatvoril so žalobkyňou kúpnu zmluvu na jej spoluvlastnícky podiel, kúpna cena predstavovala konsenzus zmluvných strán, odrážala aj náklady, ktoré budú musieť byť vynaložené na demoláciu a odstránenie ruín. Žalobkyňa zmluvu podpísala dobrovoľne a bez nátlaku, mala možnosť sa s textom zmluvy oboznámiť a mala byť opatrná. V rámci svojej argumentácie súd vychádzal zo zásad „vigilantibus iura scripta sunt“ a „pacta sunt servanda“, ktoré vo vzájomnom kontexte vyjadrujú, že zmluvné strany sú, pri splnení zákonných požiadaviek, oprávnené zaviazať sa k čomukoľvek, čo nie je zakázané, avšak keď už raz zmluvu uzatvoria, sú povinné dohodnuté práva a povinnosti rešpektovať.
8. Súd sa nestotožnil ani s argumentáciou žalobkyne ohľadne jej tvrdenej úžery, keď poukázal na vykonané dokazovanie. Zo znaleckého posudku č. 88/2018 Ing. Fusku vyplynulo, že všeobecná hodnota pozemku v roku 2018 bola 31.229,25 eur, podľa znaleckého posudku č. 71/2025 Ing. Hodúla vyplynulo, že všeobecná hodnota pozemku v roku 2023 bola 33.100,- eur a zo znaleckého posudku č. 133/2025 Ing. Drgu vyplynulo, že všeobecná hodnota pozemku v roku 2023/2024 bola 68.932,50 eur. Dva znalecké posudky dospeli orientačne k obdobným záverom, hoci jeden zo znaleckých posudkov bol z roku 2018, kde suma v rokoch 2023 - 2024 by bola vyššia, avšak jeden znalecký posudok sa diametrálne odlišoval. Okrem toho bolo potrebné vziať do úvahy aj náklady na demoláciu stavby, ktoré sa podľa predložených dokladov pohybovali v sumách od 7.520,- eur + DPH do 29.107,- eur + DPH. Podľa súdu prvej inštancie žalobkyňa neuniesla ani dôkazné bremeno ohľadne tvrdenej úžery, nakoľko žiadne zo skutočností, ktoré sú uvádzané v § 39a Občianskeho zákonníka v konaní preukázané neboli.
9. Záverom súd odôvodnil zamietnutie návrhov žalobkyne na doplnenie dokazovania, keď navrhovala položiť otázky, ktoré zasielala písomne znalcovi Ing. Hodúlovi a na ktoré jej neodpovedal. Trvala na opätovnom výsluchu svedkov (L. B., M. F., E. K.). Súd nepovažoval za potrebný opätovný výsluch svedkov, ktorí už v konaní vypovedali a z ich výpovedí vyplynulo, že ani jeden z nich nebol prítomný pri uzatváraní a podpisovaní kúpnej zmluvy, takže ich opätovný výsluch by nepriniesol žiadne nové skutočnosti. Pokiaľ ide o otázky pre znalca, ich zodpovedanie súd nepovažoval za potrebné pre
rozhodnutie vo veci a bol toho názoru, že o predmete sporu je možné rozhodnúť aj bez takéhoto dôkazu. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd žalobu zamietol.
10. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný bol v konaní úspešný v celom rozsahu, súd mu priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnej výške v zmysle zásady úspechu vo veci. Súd skúmal, či v zmysle § 257 CSP existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by náhradu trov konania úspešnému žalovanému nepriznal. V danom prípade súd nevzhliadol existenciu výnimočných okolností, ani u strán sporu, ani v okolnostiach veci a to aj s odkazom na rozhodnutie Ústavného súdu SR č. k. II. ÚS 563/2011-14. Dodal, že žalobkyňa sa rozhodla podať žalobu, musela si byť vedomá toho, že v prípade neúspechu v konaní bude musieť zaplatiť jeho trovy. Za dôvod hodný osobitného zreteľa súd nepovažoval ani skutočnosť, že žalobkyňa je dôchodkyňa a vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, po zvážení všetkých okolností dospel k záveru o nedôvodnosti aplikácie § 257 CSP.
11. Rozsudok súdu prvej inštancie napadla v zákonom stanovenej lehote a v celom rozsahu žalobkyňa z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. b), e), f) a h) Civilného sporového poriadku, teda, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
12. Žalobkyňa odvolanie odôvodňovala tým, že súd prvej inštancie po zrušení prvotného rozsudku zmenil hodnotenie svedeckých výpovedí bez ich opätovného vypočutia, a to i potom, čo doplnila svoju argumentáciu a skutkové tvrdenia a navrhla súdu opätovne týchto svedkov vypočuť. Žalobkyňa zastala názor, že ak mienil súd vyhodnotiť tie isté výpovede svedkov inak, v súlade s princípom právnej istoty podľa čl. 1 ods. 2 CSP, ktorý vyžaduje, aby ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, bolo potrebné ich opätovne vypočuť a to najmä k správnemu vyhodnoteniu ich vedomosti o vôli žalobkyne previesť len dom bez pozemku a to viac, kedy sa súd prvej inštancie (odlišne od prvého svojho rozhodnutia) oprel len o jednu, z kontextu vytrhnutú odpoveď, na otázku „Či sa so žalobkyňou bavili o podmienkach prevodu“. Rovnako namietla zamietnutie návrhu na doplnenie dokazovania a to dopytom na znalca Ing. Hodúla k určeniu hodnoty podielu s ohľadom na ním konštatované zníženie koeficientu v dôsledku zohľadnenia nákladov na demoláciu domu, ktoré boli v ním odhadovanej výške 15.000,- eur. Nevedela inak, ako dopytom na znalca alebo jeho výsluchom v konaní, spochybniť argumentáciu žalovaného a záver súdu o nepreukázaní hrubého nepomeru v plneniach, kedy súd bez tohto dopytu zjavne jednostranne a zaujato prebral argumentáciu žalovaného a nesprávne určil hodnotu spoluvlastníckeho podielu s ohľadom na už zarátané náklady na demoláciu domu v záveroch znaleckého posudku. Jej právna zástupkyňa kontaktovala telefonicky znalca Ing. Hodúla, kedy jej bolo oznámené, že v hodnote pozemku boli už zarátané aj náklady na demoláciu nehnuteľnosti, no na mailový dopyt znalec neodpovedal. Súd nepovažoval za potrebné dopyt vykonať, a napriek tomu vyhodnotil dôkaz v rozpore so závermi prijatými znalcom v znaleckom posudku v jej neprospech. Dohoda na kúpnej cene 1.166,- eur deň pred podpisom zmluvy nebola preukázaná (žalovaný mal tiež dôkazné bremeno ku svojim skutkovým tvrdeniam) v konaní a súd uvedenému nevenoval žiadnu pozornosť v odôvodnení svojho rozhodnutia. Medzi stranami nebolo sporné, že prípravu kúpnej zmluvy a zastrešenie prevodu zabezpečoval žalovaný cez svoju právnu zástupkyňu, doniesol zmluvu už vytlačenú, vopred naformulovanú s vopred vytlačenou kúpnou cenou, pričom v konaní, ak nebolo preukázané, že sa dohodli na sume 1.166,- eur, iba žalovaný sa vyjadroval k tomu, ako vypočítal a určil kúpnu cenu, jeho výpočty a konanie bolo potrebné vyhodnotiť aj s poukazom na s ust. § 3 a § 39 Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa sa argumentačne viackrát vyjadrila k výpočtom hodnoty jej spoluvlastníckeho podielu (vo svojej prvej záverečnej reči, vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného z 30. 10. 2024, v podaní zo dňa 30. 06. 2025, vo vyjadrení zo dňa 21. 11. 2025) aj s ohľadom na hodnotu búracích prác, znášania nákladov na právnika a správneho rozdelenia si nákladov búracích prác medzi všetkých spoluvlastníkov domu (keďže vlastnila len polovicu domu a nemala znášať náklady na zbúranie celého domu), pričom im nebola venovaná žiadna pozornosť. Uvádzané žalobkyňa považovala za zásah do jej práva na spravodlivý proces, práva na riadne odôvodnenie rozsudku. Z odpovede znalca Ing. Ľubomíra Drga zo dňa 26. 06. 2025 vyplynulo, že bolo potrebné najskôr odpočítať z hodnoty celého pozemku náklady na demoláciu celého domu a až potom deliť spoluvlastnícky podiel na polovicu, čím sa dosiahne čistá
hodnotu spoluvlastníckeho podielu a až následne, po jej zistení, bolo možné sa zaoberať otázkou pomeru vzájomných plnení.
13. Žalobkyňa v odvolaní namietala postup súdu, ktorý sa nevyjadril k jej argumentácii, resp. neodôvodnil, prečo pri posudzovaní nákladov na demoláciu domu zohľadnil celé rozpätie búracích prác od 7.520,- eur do 29.107,- eur bez DPH, a nie napríklad najnižšiu ponuku. Absentovali i úvahy súdu o tom, že cenové ponuky na demolačné práce boli konkrétne, na konkrétnu nehnuteľnosť a v záujme stanovenia spravodlivej kúpnej ceny v súlade s dobrými mravmi by bolo na mieste prijať tú najnižšiu ponuku, keďže žiadne iné dôležité kritériá nehrali rolu pri zbúraní domu. Súd neposkytol ani žiadnu argumentáciu ohľadom stanovenia ceny búracích prác (či sa jedná o priemernú sumu, alebo tú najnižšiu, či najvyššiu), a od akej sumy ju odpočítal, aby dospel k záveru o adekvátnej primeranej náhrade za jej spoluvlastnícky podiel a následne vyhodnotení kritéria hrubého nepomeru. Súd prvej inštancie bez akéhokoľvek reflektovania na výpočet primeranej odmeny za nadobudnutie spoluvlastníckeho podielu, bez akýchkoľvek vlastných výpočtov a porovnania súm zo znaleckých posudkov neuviedol do odôvodnenia rozsudku žiadnu argumentáciu ani výpočet, čo považoval za hrubý nepomer a čo nie, resp. prečo a na základe čoho dospel k záveru, že v plneniach nie je hrubý nepomer, resp. že ho nepreukázala.
14. Žalobkyňa bola toho názoru, že všetci svedkovia jednoznačne potvrdili, že sa so žalobkyňou rozprávali o prevode a mali vedomosť o tom, že bude predmetom prevodu len dom. Gramatickým a logickým prístupom (argument a contrario) pri hodnotení výpovedí svedkov, ktorí uviedli, že sa so žalobkyňou bavili o tom, že chce prevádzať len dom, nebolo možné dospieť k záverom, že predmetom prevodu bol aj pozemok, ba naopak, bolo potrebné vyvodiť záver, že predmetom prevodu nemalo byť nič iné ako dom. Neexistencia určitej skutočnosti, t. j. neexistencia jej vôle previesť pozemok, sa logicky nedala preukázať inak ako preukázaním vôle previesť iba dom. Žalobkyňa mala za to, že súd použil pri hodnotení výpovedí svedkov metódu preukazovania negatívnej skutočnosti, ktorá nie je v praxi všeobecných súdov zaužívaná a ak sa podľa súdu eviduje posun v prenesení dôkazného bremena aj na negatívne skutočnosti, bolo namieste poukázať na rozhodnutia súdov, ktoré takýto posun akceptujú a zakladajú novú rozhodovaciu prax tak, aby bolo rozhodnutie súdu preskúmateľné. Súd by mal zrejme preukázanú jej vôľu nepreviesť pozemok, ak by svedkovia odpovedali, že sa so žalobkyňou rozprávali o podmienkach jeho prevodu, čo však odporuje základným princípom logiky, aby boli predmetom ich rozhovoru podmienky prevodu pozemku, ktorý nemala v úmysle prevádzať. Ďalšími nepriamymi dôkazmi o existencii jej vôle previesť dom resp. neexistencie vôle previesť pozemok, boli aj Geometrický plán z roku 2008 a potvrdenie Obce E. z 06. 03. 2015, ktoré preukázali jej snahu zjednotiť a vysporiadať na svoje meno to, čo dlhodobo užívala. Dôkazy svedčili o tom, že spolu s matkou užívala tú časť pozemku, tú polovicu parcely č. XXXX/X (tú polovicu, ktorá priamo susedí s odkúpenými obecnými parcelami a na ktorej nestojí stavba domu), a už dávno došlo medzi podielovými spoluvlastníkmi k rozdeleniu pozemku a každý si užíval svoju polovicu. Nemala najmenší dôvod prevádzať pozemok. Rovnako fakt, že sa v rodine nevedeli dohodnúť na zbúraní domu nebolo možné pričítať na jej ťarchu a vyhodnotiť tak, že chcela previesť aj pozemok a navyše za takmer žiadnu protihodnotu. Ak žalovaný tvrdil, že sa strany na kúpnej cene dohodli deň pred podpisom zmluvy, ide o tvrdenie proti tvrdeniu a to ostalo sporným. Žalobkyňa poprela akýkoľvek rozhovor o kúpnej cene so žalovaným pred podpisom zmluvy resp. dohodu o kúpnej cene. Jedinou jej podmienkou prevodu bolo, že sa malo jednať len o dom, a nie o pozemky a bolo v podstate jedno, či to bude zadarmo (t. j. darovacia zmluva), alebo za symbolickú sumu (kúpna zmluva). Preto žalobkyňa považovala v rozpore s vykonanými dôkazmi súdom konštatovaný záver, že zmluvné strany sa na kúpnej cene dohodli a bol to konsenzus.
15. Súd prvej inštancie nevyhodnotil žalobkyňou predložené dôkazy k vyjadreniu zo dňa 21. 11. 2025, čo viedlo k jeho nesprávnym skutkovým a právnym záverom o hodnote pozemku. V odôvodnení rozsudku súd poukázal len na inzeráty z internetovej stránky Nehnuteľnosti.sk predložené žalovaným, vyjadrenie JUDr. Peter Bojda - PVJ reality zo dňa 24. 04. 2024 a dospel k záveru, že z ponuky inzerátov na predaj pozemkov v obci F. K. a E. v období 06. 12. 2023 na internetovej stránke www.nehnuteľnosti.sk vyplývala cena (priemer) 37 eur/m2. Poukázal na 3 znalecké posudky a z toho si posudok Ing. Drga vyhodnotil ako diametrálne odlišný. Súd sa vôbec nezaoberal predloženými dôkazmi nesúvisiacimi so sporom, konkrétne súkromným znaleckým posudkom na nehnuteľnosť na hlavnej ulici N., kde cena za m2 v roku 2022 bola na úrovni 60,- eur/m2 a kúpne zmluvy s obcou E. na predaj pozemkov na hlavnej ulici N., kde v rokoch 2020 bola stanovená a obecným zastupiteľstvom odsúhlasená kúpna cena na sumu 50,- eur/m2, kde išlo o tú istú ulicu. Súd teda neurčil správne hodnotu jej spoluvlastníckeho podielu resp. ju neurčil vôbec. Dva posudky dospeli k takmer rovnakej hodnote pozemku, a to aj s odstupom času 5
rokov. Z posudkov nebol preukázaný žiaden posun v hodnote pozemku (čo už samo o sebe vzbudilo podozrenie správnosti posudku Ing. Hodúla), i keď súd priznal, že v roku 2023 a 2024 by bola zrejme hodnota vyššia, nevyplynulo z jeho úvah, o koľko vyššia by bola a čo považoval za adekvátnu sumu.
16. Vychádzajúc zo všetkých vyššie uvedených skutočností bolo podľa žalobkyne potrebné kúpnu zmluvu vyhodnotiť vzhľadom na vykonané dokazovanie a zistený skutkový stav za absolútne neplatnú, a to či už pre preukázanú absenciu vôle previesť pozemok, naplnenie znakov civilnej úžery (už len pri samotnom hodnotení posudku Ing. Hodúla bez iných posudkov a predložených dôkazov bola hodnota spoluvlastníckeho podielu na úrovni 16.550,- eur a hrubý nepomer vzájomných plnení vzhliadla v tom, že kúpna cena predstavovala len 7,05 % z reálnej hodnoty podielu), ale aj pre konanie žalovaného, ktorý pri výpočte kúpnej ceny použil postupy, ktoré nezodpovedali morálne spravodlivému a spoločensky prijateľnému konaniu.
17. Záverom odvolania žalobkyňa prejavila nesúhlas s konštatovaním súdu o neexistencii dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré by viedli k aplikácii § 257 CSP. Poukázala na žalovaného, ktorý obdržal hodnotovo zjavne viac, ako ona, bez toho, aby sa na tom dohodli (kúpna cena 1.166,- eur oproti hodnote jej podielu 16.550,- eur) a ak ust. § 257 CSP slúži na zmiernenie dôsledkov právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania a žaloba bola jediným prostriedkom, ktorým mohla brániť svoje nároky, súd mal toto moderačné právo využiť a žalovanému nepriznať nárok na náhradu trov konania. Vo vyjadrení z 30. 06. 2025 poukázala na jej majetkové pomery (predložila aj inzerát, kde žalovaný vlastní nehnuteľnosť neďaleko sporného pozemku, ktorý predáva za viac ako 200.000,- eur), kedy nepriznanie trov konania žalovanému by nijakým spôsobom nezasiahlo do jeho majetkovej sféry. Pre žalobkyňu by to naopak bolo neprimerane tvrdé, ak navyše za prevod svojho pozemku neobdržala ani 10 % z hodnoty podielu (berúc do úvahy len posudok predložený žalovaným).
18. Žalobkyňa dňa 06. 01. 2026 doručila súdu prvej inštancie doplnenie svojho odvolania zo dňa 06. 01. 2026, ktorým odvolanie doplnila o odvolací návrh, v zmysle ktorého odvolaciemu súdu navrhla, aby po doplnení dokazovania zmenil napadnutý rozsudok súdu tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie.
19. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 13. 02. 2026 k odvolaniu žalobkyne uviedol, že s odvolaním nesúhlasí, nakoľko neprinieslo žiadne nové skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé zvrátiť závery súdu prvej inštancie o neunesení dôkazného bremena ohľadom tvrdení žalobkyne o neplatnosti právneho úkonu. Predmetom sporu nebol samostatný, ucelený pozemok, ktorý by žalobkyni tvoril autonómny majetkový základ. Predmetom prevodu bol výlučne spoluvlastnícky podiel 1/2 na dome aj na pozemkoch, čo bola zásadná okolnosť. Žalobkyňa sa nenachádzala v postavení výlučnej vlastníčky nehnuteľností, s ktorými by mohla samostatne a bez obmedzení disponovať. Bola spoluvlastníčkou v právnom vzťahu, ktorý bol dlhodobo zaťažený napätím, nezhodami a faktickou nefunkčnosťou. Spoluvlastníctvo si vyžaduje elementárnu mieru spolupráce, ak tá absentuje, vzniká patová situácia a práve takáto situácia, podľa vykonaného dokazovania, existovala. Kúpna zmluva zo dňa 09. 11. 2023 bola uzavretá v písomnej forme a podpis žalobkyne bol úradne osvedčený, predmet prevodu bol v zmluve jednoznačne a určito vymedzený, pričom žalobkyňa mala pri úradnom osvedčení podpisu možnosť oboznámiť sa s obsahom zmluvy v celom rozsahu. Jej tvrdenia o tom, že zamýšľala previesť „len dom“, žalovaný považoval v priamom rozpore s objektívnym obsahom písomného právneho úkonu a neboli preukázané žiadnym priamym dôkazom. Súd taktiež správne vyhodnotil výpovede svedkov (L. B., M. F. a E. K.), z ktorých ani jeden nebol prítomný pri uzatváraní dohody o kúpnej cene dňa 08. 11. 2023, ani pri samotnom podpise zmluvy dňa 09. 11. 2023. Ich výpovede o tom, čo sa v rodine „hovorilo“, predstavovali nepriame svedectvá (svedkovia reprodukovali informácie sprostredkované žalobkyňou), pričom sami potvrdili, že sa so žalobkyňou o konkrétnych podmienkach prevodu nerozprávali. Takéto výpovede logicky nevylučovali existenciu dohody medzi žalobkyňou a žalovaným v rozsahu zachytenom v zmluve a nemohli vyvrátiť písomný prejav vôle potvrdený jej osvedčeným podpisom. Práve nedostatočnosť takýchto výpovedí bola dôvodom zrušenia pôvodného vyhovujúceho rozsudku odvolacím súdom. Žalovaný v tomto smere poukázal na výpoveď žalobkyne v trestnom konaní (uznesenie OR PZ Nitra ČVS: ORP-125/3-VYS-NR-2024), kde výslovne uviedla, že zmluvu podpísala dobrovoľne a bez nátlaku. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že jadrom sporu nebola absencia pôvodnej vôle, ale neskoršia nespokojnosť žalobkyne s dôsledkami vlastného rozhodnutia. Schopnosť žalobkyne samostatne právne konať a orientovať sa v majetkových prevodoch dokumentovala aj skutočnosť, že len mesiac po napadnutom úkone, v decembri 2023, samostatne uzavrela kúpnu zmluvu s obcou E. na susedné
pozemky, pričom sama uviedla, že si podklady riadne preštudovala. Nejde teda o osobu právne neskúsenú či neschopnú porozumieť obsahu zmluvy.
20. Žalovaný považoval argumentáciu žalobkyne o hrubom nepomere plnení za vecne nesprávnu, nakoľko hodnota spoluvlastníckeho podielu nemohla byť posudzovaná izolovane od negatívnej hodnoty stavby. Dom nebol aktívom, ale záväzkom, išlo o objekt, ktorý si vyžadoval investície, riešenie, zodpovednosť. Žalobkyňa o týchto nákladoch vedela a hovorila o nich sama. Keď sa rozhodla svoj podiel previesť, nepredávala „čistý stavebný pozemok“, ale podiel na celku, ktorý so sebou niesol aj bremeno budúcich nákladov. Čo sa týkalo znaleckého posudku č. 71/2025 (Ing. Hodúl), ten stanovil všeobecnú hodnotu pozemku na 33.100,- eur, pričom zohľadnil zníženie hodnoty z dôvodu existencie schátranej stavby v havarijnom stave, na ktorú opakovane upozorňovala obec. Hodnota spoluvlastníckeho podielu 1/2 na pozemku tak predstavovala približne 16.550,- eur. Žalobkyňa sama na pojednávaní dňa 20. 10. 2025 priznala vedomosť o predpokladaných nákladoch na demoláciu vo výške 20.000,- až 30.000,- eur. Kúpna cena 1.166,- eur nevznikla náhodne, ale zodpovedala logike (hodnota podielu na pozemku mínus nevyhnutné náklady na odstránenie ruiny mínus náklady na právny servis, ktoré znášal žalovaný). Pri zohľadnení minimálnych demolačných nákladov vo výške 15.000,- eur mal žalovaný za zrejmé, že dohodnutá kúpna cena nebola neprimeraná, naopak, pre žalobkyňu bola ekonomicky výhodná, pretože sa zbavila ťarchy a zodpovednosti za nebezpečnú stavbu. Z tohto pohľadu dohodnutá kúpna cena nevybočovala z rámca ekonomickej racionality. Súd prvej inštancie preto správne dospel k záveru, že žalobkyňa nepreukázala existenciu hrubého nepomeru plnení, ani znaky civilnej úžery.
21. Žalovaný ďalej vo vyjadrení poukázal na neoddeliteľnosť právneho úkonu, keď sa žalobkyňa v konaní domáhala určenia vlastníctva len k pozemkom, pričom prevod domu ponechala nedotknutý. Takýto postup by bol v rozpore s hospodárskym účelom zmluvy, keďže kúpna zmluva predstavovala jeden hospodársky celok (predmetom prevodu bol spoluvlastnícky podiel k súboru nehnuteľností, t. j. k domu aj pozemkom). Oddelenie pozemku od stavby by v zmysle § 41 Občianskeho zákonníka poprelo kauzu zmluvy a zásadne by zmenilo ekonomickú rovnováhu transakcie. Ak by sme prijali verziu, že žalobkyňa chcela previesť iba stavbu bez pozemku, kupujúca strana mala nadobudnúť spoluvlastnícky podiel na schátranej stavbe bez právneho a hospodárskeho zázemia, bez možnosti jeho zmysluplného využitia a súčasne prevziať povinnosť financovať jej odstránenie. Občianske právo vychádza z predpokladu racionálneho správania účastníkov a výklad, ktorý vedie k hospodárskemu absurdnu, nemožno považovať za presvedčivý. Vyhovenie požiadavke žalobkyne by vytvorilo právny stav, ktorý nikdy nebol vôľou zmluvných strán a ktorý by pre kupujúcu stranu predstavoval čistú stratu. Kupujúca strana sa navyše nestala výlučným vlastníkom prevádzaných nehnuteľností. Žalovaný taktiež nesúhlasil s námietkou žalobkyne, že súd mal opätovne vypočuť svedkov a dopytovať znalca. Súd prvej inštancie nebol povinný vykonať všetky navrhnuté dôkazy, ak ich po starostlivom uvážení považoval za nadbytočné pre rozhodnutie vo veci. Svedkovia (syn, dcéra, zať) už boli v konaní riadne vypočutí a sami potvrdili, že pri podpise kúpnej zmluvy neboli prítomní. Opakovaný výsluch tých istých osôb by nemohol zmeniť povahu ich výpovedí ani ich procesnú pozíciu (nešlo o nové skutkové okolnosti, ale o identické tvrdenia). Znalecký posudok Ing. Hodúla bol dostatočne jasný v tom, že zohľadňoval stav nehnuteľnosti (koeficient 0,8). Súd prvej inštancie preto postupoval v súlade so zásadou hospodárnosti konania, keď dokazovanie neopakoval a vyhodnotil existujúce dôkazy v intenciách záväzného právneho názoru odvolacieho súdu. 22. Záverom vyjadrenia sa žalovaný vyjadril k námietkam žalobkyne ohľadom trov konania, kde poukázal na správnu aplikáciu § 255 ods. 1 CSP. Samotná skutočnosť, že žalobkyňa je dôchodkyňa, nezakladala dôvod na odchýlenie sa od všeobecnej zásady úspechu, a to najmä ak žalobkyňa spor iniciovala bez schopnosti uniesť dôkazné bremeno a ak zároveň disponuje iným nehnuteľným majetkom. Ustanovenie § 257 CSP predstavuje výnimku zo zásady úspechu v spore a jeho použitie by prichádzalo do úvahy len vo výnimočných a osobitne odôvodnených situáciách, ktoré musia byť súdom v rozhodnutí jasne identifikované a podložené. V tomto konaní však nebol preukázaný žiadny dôvod, ktorý by odôvodňoval odklon od všeobecného pravidla podľa § 255 CSP.
23. Z vyššie opísaných dôvodov žalovaný odvolaciemu súdu navrhol, aby rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP.
24. K vyjadreniu žalovaného sa podaním zo dňa 16. 03. 2026 vyjadrila žalobkyňa, zotrvala na svojich námietkach prezentovaných v podanom odvolaní a prejavila nesúhlas s tvrdeniami žalovaného
o opakovaní argumentácie, ktorá už bola odvolacím súdom odmietnutá. Po vrátení veci odvolacím súdom boli doplnené skutkové tvrdenia ako aj dôkazy, ktoré podľa jej názoru neboli dostatočne vyhodnotené a odôvodnenie rozhodnutia nedávalo na nastolené otázky, najmä vo vzťahu k hrubému nepomeru v plneniach, riadne a presvedčivé odôvodnenie. Bola si vedomá, že spoluvlastníctvo bolo dlhodobo zaťažené sporom o to, kto a za akú cenu zbúra dom, čo využil žalovaný a rovnako tak jej dôveru k nemu. Spor bol v tom, že jej zať by vedel dať zbúrať dom svojpomocne za 5.000,- eur, čo uprednostňovala a chcela, aby si to ako rodina spoločne svojpomocne zabezpečili a druhá strana požadovala firmu za 30.000,- eur, s čím nesúhlasila. Nesúhlasila ani s tým, aby sa len ona podieľala na nákladoch zbúrania domu. Ak by mala iný názor, vôbec nebol potrebný prevod jej podielu na žalovaného a sama sa mohla ponúknuť, že všetko zaplatí a dom zbúra na vlastné náklady (aj keď bola polovičnou vlastníčkou domu), avšak to nechcela, považovala to za nespravodlivé. V konaní o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva by sa jej dostalo primeranej náhrady, a preto nesúhlasila s argumentáciou žalovaného, že pre správne pochopenie veci bolo nevyhnutné vnímať predmet prevodu v jeho skutočnom kontexte. Rovnako sa žalovaná nestotožnila s interpretáciou žalovaného o vykonanom dokazovaní, z ktorej ani žalovaný nemohol byť presvedčený o tom, že sa jej dostalo primeranej náhrady za jej podiel. Žiadny rozumne uvažujúci dospelý človek by nenapádal prevod a nepúšťal sa v jej veku do zdĺhavého súdneho sporu, ak by bol prevod výsledkom jej skutočnej vôle a v konečnom dôsledku by na ňom nemala žiadnu ujmu.
25. Žalobkyňa ďalej v reakcii na tvrdenia žalovaného ohľadom jej spôsobilosti samostatne právne konať a orientovať sa v majetkových prevodoch uviedla, že uvedené nedokumentuje kúpna zmluva uzatvorená s obcou E., pretože tá bola uzatvorená až po prevode podielu na žalovaného. Navyše, kúpnu zmluvu si vzala domov a až o týždeň ju podpísala (v súčinnosti s jej deťmi). Pri uzavretí zmluvy s obcou bola už obozretná, keďže už vedela, že bola žalovaným oklamaná a previedla aj čo nechcela. Naviac, pri zmluve s obcou nadobúdala, nie predávala.
26. V prípade znaleckého posudku Ing. Hodúla, tento už znížil hodnotu pozemku kvôli existencii schátranej stavby (koeficient 0,8). Následne od tejto už zníženej hodnoty jej podielu ešte žalovaný odpočítaval náklady na demoláciu vo výške 100 %, aby zdôvodnil nízku kúpnu cenu, nehovoriac o tom, že náklady na demoláciu celého domu (v plnej výške) odpočítal len z hodnoty jej podielu, nie pomerne podľa výšky jej spoluvlastníckeho podielu, t. j. vo výške 50 %. To znamenalo, že ten istý negatívny faktor (schátraná stavba) sa použil dvakrát. Prvýkrát v znaleckom posudku (znížil cenu pozemku) a druhýkrát žalovaný vo svojom výpočte (odpočítaval demoláciu). Z ekonomického aj logického hľadiska išlo o dvojité započítanie tej istej okolnosti.
27. K neoddeliteľnosti právneho úkonu a k narušeniu ekonomickej rovnováhy transakcie žalobkyňa uviedla, že celé roky pozemok mali reálne rozdelený, každý užíval svoju polovicu. Dom bol na pozemku protistrany, preto jej neprišlo vôbec nelogické, že sa so žalovaným rozprávali len o prevode domu, aby ho mohol zbúrať, keď bude mať väčšinový podiel. Bola hlúpa a dôverčivá. Neprišlo jej to vôbec nelogické, nebol to prevod na tretiu osobu, ktorá by logicky nekúpila dom bez pozemku. Napriek uvedenému žalovanému ponúkla mimosúdne riešenie, že sa všetko vráti späť, nech aj podiel na dome prevedie na ňu, avšak túto možnosť zavrhol. Sám žalovaný nesúhlasil s riešením, ktoré by znamenalo (podľa jeho vnímania) obnovenie ekonomickej rovnováhy medzi stranami sporu.
28. Záverom vyjadrenia žalobkyňa zhrnula, že dostatočne preukázala skutkové tvrdenia a to, že mala vôľu previesť len dom, ako aj hrubý nepomer v plneniach. Dôkazné bremeno uniesla výpoveďami svedkov a všetkými ostatnými nepriamymi dôkazmi. Súdu navyše predložila dôkazy k vyhodnoteniu jej majetkovej situácie, pričom nežiadala nepriznanie trov konania len z dôvodu, že je starobná dôchodkyňa, ale aj s ohľadom na výnimočnosť sporu, v ktorom bolo preukázané, že kúpna cena nebola primeraná a predstavovala hrubý nepomer v plneniach, čo samo o sebe zvýhodnilo žalovaného a poskytlo mu bezdôvodné obohatenie sa na jej úkor. Ak by aj súd dospel k záveru o neunesení dôkazného bremena, potom oba znalecké posudky pri správnom vyhodnotení preukázali hrubý nepomer v plneniach zo záväzkového vzťahu a práve ustanovenie § 257 CSP umožňuje zmierniť neprimeranú tvrdosť zákona aj v prípade, že strana v konaní nebola úspešná. Žalobkyňa súdu predložila aj inzerát, kde žalovaný ponúkal svoju nehnuteľnosť, len niekoľko pozemkov od predmetu sporu, na hlavnej ceste, takže je zrejmé, že majetková situácia žalovaného minimálne len na území Slovenska odôvodňuje použitie § 257 CSP, kedy nepriznanie trov konania žalovanému by nijakým spôsobom nezasiahla do jeho majetkovej sféry.
29. Ďalšie vyjadrenia sporových strán podané neboli.
30. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku – ďalej ako „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom (žalobkyňou) - teda stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b), e), f) a h) CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), a po preskúmaní zákonnosti a vecnej správnosti napadnutého rozsudku dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne (v znení jeho doplnenia zo dňa 06. 01. 2026) je nedôvodné a preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým žalobu žalobkyne zamietol (výrok I.), ako aj v závislom výroku o trovách konania (výrok II.) bolo potrebné postupom podľa ust. § 385 CSP a ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdiť.
31. Z obsahu predloženého spisového materiálu odvolací súd zistil, že žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 16. 02. 2024 domáhala určenia vlastníckeho práva a to konkrétne, že je vlastníčkou podielu 1/2-ice k celku na parcele reg. „C“ KN parc. č. XXXX/X - zast. plocha a nádvorie o výmere 975 m2, parcela reg. „E“ KN parc. č. XXXX/X - zast. plocha a nádvorie o výmere 54 m2, v kat. úz. F. F., obec E.. Žalobu odôvodnila tým, že uzatvorila s kupujúcou F. G. kúpnu zmluvu, ktorou však nemala v úmysle previesť svoj spoluvlastnícky podiel 1/2-ica k celku na nehnuteľnostiach parc. č. XXXX/X, ale predmetom prevodu mal byť len podiel 1/2-ice k celku na starom dome (ďalej aj ako „nehnuteľnosti“). Žalobu žalobkyňa dôvodila tým, že kúpnou zmluvou zo dňa 09. 11. 2023 nechtiac (bez vôle) previedla na žalovaného celý svoj spoluvlastnícky podiel k vyššie označeným nehnuteľnostiam (k pozemkom pod stavbou), ktorý zneužil jej dôverčivosť a mal jej dať podpísať kúpnu zmluvu za nevýhodných podmienok. Taktiež kúpna cena nemala vôbec zodpovedať trhovej hodnote nehnuteľností.
32. Súd prvej inštancie vo veci po prvýkrát rozhodol rozsudkom č. k. 12C/17/2024-229 zo dňa 18. septembra 2024, ktorým žalobe žalobkyne vyhovel. Na podklade podaného odvolania zo strany žalovaného Krajský súd v Nitre uznesením č. k. 25Co/76/2024-272 zo dňa 13. mája 2025 vyššie označený rozsudok súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Dôvodom zrušenia rozhodnutia súdu prvej inštancie bola skutočnosť, že odvolací súd sa nestotožnil so záverom súdu o unesení dôkazného bremena žalobkyňou o nedostatku vôle predať dotknuté pozemky.
33. Po vrátení veci súdu prvej inštancie doručila žalobkyňa návrh na doplnenie dokazovania a doplnenie skutkových tvrdení zo dňa 30. 06. 2025, ktorým žiadala výsluch svedka C. B., opätovne vyslúchnuť obe sporové strany a taktiež svedkov, ktorí v konaní už vypovedali. K návrhu žalobkyňa pripojila znalecký posudok č. 133/2025, ktorý mal stanoviť všeobecnú hodnotu pozemku parc. č. XXXX/X k prelomu rokov 2023/2024 a cenovú ponuku firmy Bidelnica s.r.o.
34. Následne súd rozhodol napadnutým rozhodnutím, ktorým žalobu žalobkyne zamietol (výrok I.) a zaviazal žalobkyňu na náhradu trov konania vrátane trov odvolacieho konania žalovanému v plnej výške (výrok II.).
35. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
36. Žalobkyňa uplatnila odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b/, e/, f/ a h/ CSP. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP je naplnený, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Ide o taký procesný postup súdu, ktorým sa strane sporu odnímajú tie procesné
práva, ktoré mu zákon priznáva. Vo všeobecnosti ide o taký postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Nevykonanie navrhnutých relevantných dôkazov (§ 365 ods. l písm. e/ CSP) je namieste vtedy, ak súd pochybí, ak zamietne navrhovaný dôkaz, ktorý má relevanciu pre spravodlivé rozhodnutie. Podstata odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom je to, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané či vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP je v praxi vykladaný tak, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení súd vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil právny predpis iný, než ktorý použiť mal alebo ak síce použil správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.
37. Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku, obsahu predloženého spisového materiálu a vyhodnotením toho, čo uviedla v rámci odvolacieho konania odvolateľka – žalobkyňa, konštatuje, že súd prvej inštancie vo veci samej v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre právne posúdenie veci a po vykonaní dokazovania v potrebnom rozsahu dospel k správnym skutkovým a právnym záverom. V tomto smere sa odvolací súd stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto prípade nie je potrebné opakovať (ust. § 387 ods. 2 CSP). Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia preto nemožno považovať za rozporné s požiadavkou vyplývajúcou z práva na spravodlivý proces, keďže je z neho zreteľné, z akého skutkového stavu súd prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzal, o aké ustanovenia právnych predpisov sa jeho rozhodnutie opieralo a ako boli tieto relevantné ustanovenia ním interpretované. V prejednávanej veci má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka, Civilného sporového poriadku (v rámci priznania náhrady trov prvoinštančného a odvolacieho konania žalovanému), preto odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvoinštančného súdu odchýliť, na základe čoho nemôže dať za pravdu odvolateľke, ktorá v odvolaní neuviedla také právne relevantné skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozhodnutia.
38. Odvolací súd sa vzhľadom na jasné, presvedčivé, vyčerpávajúce a zákonu zodpovedajúce odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie s týmto v plnom rozsahu stotožňuje, konštatuje správnosť jeho dôvodov, odkazuje naň, preto ho neopakuje v odôvodnení svojho rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP). Na doplnenie odvolací súd uvádza:
39. Odvolací súd považoval za neopodstatnenú odvolaciu námietku žalobkyne o nevykonaní ňou navrhnutého výsluchu svedkov a zaslaní dodatočných otázok znalcovi k určeniu hodnoty podielu s ohľadom na ním konštatované zníženie koeficientu v dôsledku zohľadnenia nákladov na demoláciu domu. Je výsadným právom súdu rozhodnúť, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná (§ 185 CSP). Ak mal súd skutkový stav za dostatočne objasnený a opätovný výsluch svedkov by vzhľadom na ich predchádzajúce výpovede nepriniesol žiadne nové, priame poznatky k okolnostiam predchádzajúcim podpisu kúpnej zmluvy, bolo ich opätovné predvolávanie nadbytočné a zároveň by to ani neviedlo k hospodárnosti konania. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil výpovede svedkov (L. B., M. F., E. K. a C. B.). Ani jeden z nich nebol prítomný pri predzmluvných rokovaniach, ani pri samotnom podpise zmluvy. Ich vedomosť o tom, čo žalobkyňa „chcela“ predať, bola sprostredkovaná a vyjadrenia svedkov sa týkali len toho, čo počuli od iných rodinných príslušníkov, prípadne priamo od žalobkyne. Z týchto výpovedí preto nebolo možné vyvodiť záver o neplatnosti písomného právneho úkonu. Ak súd prvej inštancie vyhodnotil, že svedkovia sa k samotnému aktu uzatvárania zmluvy nevedeli vyjadriť (čo sami pri prvej výpovedi potvrdili), ich opätovný výsluch by bol neúčelný a viedol by len k prieťahom v konaní. Rovnako doplňujúce otázky na znalca Ing. Hodúla boli vyhodnotené ako nadbytočné pre rozhodnutie vo veci, keďže súd mal k dispozícii dostatočný obraz o hodnote majetku i o sanačných nákladoch. Odhliadnuc od toho, otázky smerujúce k hodnote nehnuteľností určenej ex post nemôžu zvrátiť záver o slobodnom
a vážnom prejave vôle v čase podpisu zmluvy. Význam a právnu relevanciu pre posúdenie prípadného omylu či asymetrie plnenia by takéto ohodnotenie malo výlučne v čase pred uzatvorením kúpnej zmluvy, kedy sa formovala vôľa zmluvných strán, nie s odstupom času po zavŕšení zmluvného vzťahu a prevode vlastníckeho práva. Vychádzajúc z uvedeného, postupom súdu prvej inštancie nedošlo k porušeniu práva žalobkyne na spravodlivý proces.
40. Jadrom odvolacej argumentácie žalobkyne bolo tvrdenie, že jej vôľa nesmerovala k predaju pozemku na parc. č. XXXX/X, ale výlučne k predaju samotnej stavby (domu). Odvolací súd sa však stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že toto tvrdenie zostalo výlučne v rovine nepreukázaných proklamácií. Bolo preto úlohou žalobkyne preukázať, že jej prejav vôle bol realizovaný pod nátlakom, omylom či inou vadou, ktorá by spôsobovala neplatnosť kúpnej zmluvy. Zo žiadneho vykonaného dôkazu však takáto skutočnosť nevyplynula. Zmluva bola uzatvorená na pôde advokátskej kancelárie a podpisy boli úradne osvedčené na notárskom úrade. Žalobkyňa je zároveň osobou plne spôsobilou na právne úkony a hoci je vyššieho veku, táto skutočnosť sama o sebe nezakladá prezumciu jej neschopnosti chrániť svoje práva. Iná skutočnosť nevyplynula ani z priloženého vyšetrovacieho spisu Okresného riaditeľstva policajného zboru v Nitre, z ktorého zápisnice explicitne vyplýva, že žalobkyňa na otázku vyšetrovateľa, či kúpnu zmluvu podpisovala pod nátlakom, vyhrážkami alebo pod inou hrozbou, jednoznačne odpovedala, že zmluvu podpisovala dobrovoľne a z dôvery k žalovanému. Z vyšetrovacieho spisu zároveň vyplynulo, že svedok L. B. pri výsluchu uviedol, že žalobkyňu pred podpisom kúpnej zmluvy upozornil, aby bola pri jej podpise obozretná, aby do kúpnej zmluvy nebol zahrnutý i sporný pozemok. Z obsahu zápisnice z výsluchu L. B. zo dňa 28. 02. 2024 zároveň vyplynulo, že mu zápisnica bola nahlas diktovaná a vyslúchaný prehlásil, že jej obsah je v súlade jeho výpoveďou. Žalobkyňa po predložení kúpnej zmluvy nemala povinnosť ju bezodkladne podpísať (z obsahu kúpnej zmluvy to ani nevyplýva), mala dostatočný časový priestor na to, aby sa s obsahom kúpnej zmluvy riadne oboznámila a v prípade vzhliadnutí nedostatkov v jej obsahu, tieto u druhej zmluvnej strany (žalovanom) namietnuť, prípadne kúpnu zmluvu nepodpísať. Ak teda žalobkyňa podpísala kúpnu zmluvu bez toho, aby sa oboznámila s jej obsahom (ako sama tvrdí), pričom jej v tom nebránili žiadne objektívne prekážky, ide v danom prípade o jej laxný prístup, ktorý nemôže byť na ujmu žalovaného. V tomto smere dáva odvolací súd do pozornosti, že právny omyl podľa § 49a Občianskeho zákonníka robí právny úkon neplatným len vtedy, ak ho druhá strana vyvolala alebo o ňom musela vedieť. V konaní nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že by žalovaný konal podvodne, text zmluvy pred podpisom menil, alebo akokoľvek zneužil nepozornosť žalobkyne. Subjektívny omyl žalobkyne, spôsobený výlučne jej vlastnou nepozornosťou a nedôslednosťou, nemohol požívať právnu ochranu na úkor druhej zmluvnej strany, ktorá konala v dobrej viere a splnila si svoj záväzok zaplatiť dohodnutú kúpnu cenu. Z uvedených dôvodov považoval odvolací súd námietku žalobkyne o absencii jej vôle previesť na žalovaného svoj spoluvlastnícky podiel 1/2-ice k celku na nehnuteľnostiach parc. č. XXXX/X za neopodstatnenú.
41. Čo sa týka dojednanej kúpnej ceny 1.166,- eur za dotknuté nehnuteľnosti, v porovnaní so znalecky stanovenou hodnotou pozemku (ktorá sa v závislosti od posudkov Ing. Fusku, Ing. Hodúla a Ing. Drgu pohybovala od cca 31.000,- eur do 68.000,- eur), súd prvej inštancie správne posudzoval vec v širšom kontexte celého zmluvného vzťahu. Na pozemku sa nachádzala dlhodobo neriešená ruina domu, pri ktorej hrozil vznik škody, kedy aj obec E. opakovane vyzývala žalobkyňu na nápravu. Z dokazovania vyplynulo, že odhadované náklady na demoláciu tejto stavby predstavovali sumu od 7.520,- eur do 29.107,- eur bez DPH. Ak kupujúci na seba preberá povinnosť finančne a organizačne sanovať takto zaťaženú nehnuteľnosť, kúpna cena odrážala ekonomickú realitu a konsenzus strán, a nemožno hovoriť o hrubom nepomere plnení v zmysle úžerového konania. K argumentu žalobkyne, že žalovaný jednostranne preniesol celé náklady na demoláciu domu len na jej podiel (hoci vlastnila len polovicu domu), odvolací súd dodáva, že žalobkyňa predávala svoj podiel dobrovoľne. Ak žalobkyňa nesúhlasila s modelom výpočtu ceny, ktorý predložil žalovaný (vrátane započítania nákladov na právnika či plnej sumy búracích prác), mala plné právo zmluvu v advokátskej kancelárii nepodpísať. Rovnako odvolací súd nahliadal aj na námietku žalobkyne ohľadom hrubého nepomeru vo vzťahu k určeniu primeranej náhrady za nadobudnutie spoluvlastníckeho podielu žalovaným. Pokiaľ žalobkyňa tvrdí, že by nepredávala za kúpnu cenu 1.166,- eur aj pozemky, ktorých spoluvlastníčkou bola, potom vyvstáva logická otázka, z akého dôvodu by kupujúca, zastúpená žalovaným, kupovala len stavbu rodinného domu, ktorý bolo potrebné zbúrať a na jeho zbúranie potrebné vynaložiť nie malé finančné prostriedky, ako vyplynulo z vykonaného dokazovania. Okrem toho, žalobkyňa nevysvetlila ani tú skutočnosť, prečo jej kupujúca prostredníctvom žalovaného vyplatila sumu 1.166,- eur, podľa nej za dom, ak tento dom bola ochotná predať za symbolickú sumu 100,- eur, alebo dokonca za 1,- euro, alebo ho bola ochotná darovať, ako to
vyplynulo z jej výpovede na pojednávaní dňa 20. 10. 2025. Žalobkyňa nevedela ani racionálne vysvetliť rozdiel medzi prevzatou kúpnou cenou 1.166,- eur a ňou ponúknutou kúpnou cenou za dom (1,- euro, prípadne 100,- eur).
42. Žalobkyňa odvodzuje svoje spoluvlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam z toho, že kúpna zmluva, ktorou nehnuteľnosti previedla na matku žalovaného je neplatný právny úkon. Neplatnosť odvodzuje v prvom rade z toho, že bola žalovaným (ktorý zastupoval kupujúcu) uvedená do omylu ohľadom obsahu kúpnej zmluvy, keď žalobkyňa uzatvárala zmluvu s tým, že jej prevodom je len jej spoluvlastnícky podiel na stavbe - domu súp. č. XXX na parc. č. XXXX/X evidovanej na LV č. XXX kat. územie F. F., a nie aj pozemky evidované na uvedenom liste vlastníctva. Odvolací súd má za to, že uvedený omyl žalobkyne nebol v konaní preukázaný, pretože žalobkyňa si bola od začiatku vedomá, o aký právny úkon ide, vedela o tom, aký následok sa od uzavretia takejto zmluvy očakáva, keď v kúpnej zmluve je uvedené, že zmluva bola účastníkmi prečítaná a na znak súhlasu s jej obsahom nimi vlastnoručne podpísaná. Odvolací súd dodáva, že vyhlásenia účastníkov právneho úkonu o kvalite ich vôle, jej prejavu, miere oboznámenia sa s obsahom písomného vyhotovenia právneho úkonu a podobne, samé o sebe nepreukazujú tomu zodpovedajúcu skutočnosť. Napriek tomu možno prijať záver, že o neplatnosť právneho úkonu v zmysle § 49a Občianskeho zákonníka, teda neplatnosť spôsobenú omylom konajúceho, sa v prípade žalobkyne jednať nemôže.
43. Podľa § 49a Občianskeho zákonníka, právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným. Priamo z tvrdení žalobkyne bez ďalšieho vyplýva, že vzhľadom na dôveru v konanie žalovaného (ktorý zastupoval kupujúcu pri uzavretí kúpnej zmluvy) ako príbuzného spoliehala, že obsahom písomného vyhotovenia kúpnej zmluvy bude len stavba, a nie aj pozemky, a preto zmluvu podpísala bez toho, že by ju prečítala. Citované ustanovenie § 49a Občianskeho zákonníka nemožno vykladať tak, že na jeho základe je osoba, ktorá sa omylu dovoláva, zbavená povinnosti si sama, podľa okolností konkrétneho prípadu, zabezpečiť objektívne informácie o okolnostiach, ktoré považuje táto osoba za rozhodujúce pre uskutočnenie zamýšľaného právneho úkonu a bez príčiny sa vo svojom úsudku nechala mylne ovplyvniť prípadnými náznakmi riešenia zamýšľaného právneho úkonu.
44. V uznesení sp. zn. 3Cdo/113/2008 z 29. apríla 2010 Najvyšší súd SR vyslovil právny záver v zmysle ktorého, ,,zanedbanie požiadavky okolnostiam primeranej starostlivosti konajúcej osoby zabezpečiť si zodpovedajúce odborné informácie pre posúdenie existencie predpokladov, ktoré sú pre ňu z hľadiska uvažovaného právneho úkonu významné (resp. rozhodné), je spôsobilé potom spochybniť možnosť účinne sa v zmysle § 49a Občianskeho zákonníka dovolať týmto konaním ovplyvneného omylu.“ V takomto prípade je treba, ak sa konajúca osoba omylu v zmysle § 49a Občianskeho zákonníka dovoláva podľa § 40a tohto zákona zvážiť, či sa tu jedná o tzv. omyl ospravedlniteľný, či naopak o omyl neospravedlniteľný. O ospravedlniteľný omyl, ktorým je pravidelne omyl konajúcej osoby týkajúci sa skutkových okolností (error facti), potom nepochybne nejde vtedy, ak mala konajúca omylu sa dovolávajúca osoba možnosť takémuto omylu sa vyhnúť vlastnou starostlivosťou pri poznaní rozhodujúcich skutočností právneho úkonu. Nemožno totiž akceptovať možnosť, že by sa bolo možné účinne dovolať neplatnosti pre omyl podľa § 49a Občianskeho zákonníka za situácie, kedy by omylu sa dovolávajúca osoba zanedbala objektívne existujúcu možnosť presvedčiť sa o pravom stave veci a bez príčiny sa vo svojom úsudku nechala mylne ovplyvniť prípadnými dojmami alebo náznakmi riešenia zamýšľaného právneho úkonu. Ospravedlniteľným je pritom len taký omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že konajúca (mýliaca sa osoba) postupovala s obvyklou mierou opatrnosti, teda vyvinula obvyklú starostlivosť, ktorú možno so zreteľom k okolnostiam konkrétneho prípadu od každého vyžadovať, aby sa takému omylu vyhol, ide teda o situáciu, ak nemohla konajúca (mýliaca sa) osoba rozpoznať skutočný stav veci (zistiť existenciu omylu) ani potom, keby postupovala s obvyklou mierou opatrnosti (potom, čo by vyvinula obvyklú starostlivosť), ktorú od nej možno požadovať.
45. Na základe uvedenej interpretácie ustanovenia § 49a Občianskeho zákonníka by teda mohol byť omyl žalobkyne akceptovaný ako dôvod neplatnosti právneho úkonu iba v prípade, ak by sa jednalo o omyl ospravedlniteľný. Teda taký, pri ktorom by žalobkyňa nemohla rozpoznať skutočný stav veci (zistiť existenciu omylu) ani potom, keby postupovala s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú od nej bolo možné požadovať. Podpísanie kúpnej zmluvy o prevode nehnuteľnosti bez toho, aby konajúca
osoba takúto zmluvu prečítala, nepovažuje odvolací súd za postup s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno požadovať. To ani v prípade, že sa jedná o právne úkony medzi blízkymi osobami, ktoré si dôverujú, ako na to poukazuje žalobkyňa. Význam písomnej formy právneho úkonu, a teda aj podpisu konajúceho, je z hľadiska právnej istoty v právnych vzťahoch natoľko zásadný, že z principiálnej požiadavky na oboznámenie sa s obsahom podpisovaného textu písomného právneho úkonu nemožno zľaviť. Na tom nemôže zmeniť nič ani skutočnosť, že v realite bežného života dochádza k uskutočneniu (podpisu) písomných právnych úkonov najmä medzi blízkymi osobami neraz aj bez oboznámenia sa s obsahom podpisovaného textu. Takéto konanie je vecou vzájomnej dôvery konajúcich, no nemôže viesť k upusteniu od elementárnej požiadavky na oboznámenie sa s textom uskutočňovaného právneho úkonu a tým k významnému oslabeniu požiadavky právnej istoty v právnych vzťahoch. Vzhľadom na uvedené už samotné tvrdenie žalobkyne, že sa s textom kúpnej zmluvy pred jej podpisom neoboznámila, vylučovalo možnosť konštatovať neplatnosť kúpnej zmluvy z dôvodu omylu podľa ust. § 49a Obč. zákonníka, pretože aj prípadná danosť omylu žalobkyne v obsahu podpisovaného textu nemohla byť za daných okolností považovaná za omyl ospravedlniteľný. A jedine ospravedlniteľný omyl môže mať v zmysle citovanej judikatúry za následok neplatnosť právneho úkonu.
46. Čo sa týka námietky žalobkyne o neprimeranosti kúpnej ceny k predmetu prevodu, k tejto otázke zaujal stanovisko Najvyšší súd SR v rozhodnutí zo dňa 27. 06. 2019 sp. zn. 3Cdo 244/2018, v ktorom uviedol, že: „Úprava absolútnej neplatnosti právneho úkonu podľa § 39 Občianskeho zákonníka vo všeobecnosti výrazným spôsobom zasahuje do zmluvnej voľnosti subjektov práva, pretože svojou kogentnosťou ich zmluvnú voľnosť (slobodnú dispozíciu) obmedzuje a v niektorých prípadoch až vylučuje. Účastníci kúpnej zmluvy nie sú ale viazaní alebo obmedzovaní pri dojednávaní výšky kúpnej ceny, ktorá nie je upravená cenovým predpisom. Neprieči sa preto zákonu, pokiaľ účastníci kúpnej zmluvy v prípade, na ktorý sa nevzťahuje cenová regulácia, dojednajú kúpnu cenu vo výške, ktorá je buď vyššia alebo nižšia ako cena obvyklá (trhová). V rámci zmluvnej voľnosti nie je v týchto prípadoch právnym poriadkom zakázané ani dojednanie príliš nízkej kúpnej ceny (laesio enormis), resp. dojednanie, pri ktorom je „zvlášť hrubý nepomer medzi plnením a protiplnením pri kúpe nehnuteľností“. Sama skutočnosť, že účastníci kúpnej zmluvy dohodli príliš nízku kúpnu cenu, nepredstavuje rozpor so zákonom a nezakladá absolútnu neplatnosť tohto právneho úkonu v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka“. Odvolací súd sa s uvedenými závermi stotožňuje. Vzhľadom na uvedené nemohla mať žalobkyňou tvrdená nepomerne nízka kúpna cena za následok neplatnosť právneho úkonu podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka. Prípadné nesprávne skutkové závery ohľadom otázky primeranosti kúpnej ceny alebo nevykonanie dôkazov k tejto otázke nemohli byť preto významné pre rozhodnutie v tejto veci a nemohli mať vplyv na vecnú správnosť záveru súdu prvej inštancie, že výška kúpnej ceny dojednaná medzi stranami sporu nezakladá dôvod neplatnosti právneho úkonu.
47. Vzhľadom na uvedené neboli naplnené dôvody neplatnosti kúpnej zmluvy, z ktorej žalobkyňa odvodzovala ňou požadované určenie spoluvlastníckeho práva, a preto bolo zamietavé rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku vecne správne.
48. Žalobkyňa odvolaním napadla i výrok II., ktorým ju súd zaviazal na úhradu trov konania (vrátane trov odvolacieho konania) voči žalobcovi. Žalobkyňa v tomto smere namietala nesprávnu aplikáciu § 257 CSP s tým, že inú možnosť, ako podať žalobu nemala, poukázala na svoje vyjadrenie zo dňa 30. 06. 2025, v ktorom poukázala na svoje majetkové pomery. Ďalej poukazovala na majetkové pomery žalovaného, kedy nepriznanie trov konania žalovanému by nijakým spôsobom nezasiahlo do jeho majetkovej sféry, no pre žalobkyňu, by zaviazanie na úhradu trov predstavovalo neprimeranú tvrdosť, ak za prevod svojho pozemku neobdržala ani 10 % z hodnoty z podielu. Zmyslom a účelom náhrady trov konania v konaní pred všeobecným súdom je poskytnúť úspešnej strane alebo strane, ktorej to priamo priznáva zákon, náhradu tých trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s konaním musela alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusela zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred všeobecným súdom. Výnimky z tohto pravidla musí ustanoviť zákon (čl. 46 ods. 4 a čl. 51 ods. 1 Ústavy). Aj tieto výnimky sa musia uplatňovať len za splnenia všetkých zákonom ustanovených podmienok a skôr reštriktívne, napríklad takou výnimkou je nepriznanie náhrady trov konania podľa § 257 CSP.
49. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/35/2024 zo dňa 04. 12. 2024 „....Dôvody hodné osobitného zreteľa rovnako ako výnimočné okolnosti zákon neuvádza ani exemplifikatívne t. j. vo forme príkladného výpočtu a výklad týchto podmienok ponecháva na súdnej praxi. .......Každé rozhodnutie súdu, ktorým sporovej strane neprizná náhradu trov konania, musí byť zo svojej podstaty výnimočným
rozhodnutím, prijatým na základe riadneho zváženia všetkých relevantných okolností konkrétneho prípadu a na základe prísne reštriktívneho výkladu ustanovenia § 257 CSP a v ňom obsiahnutej formulácie „existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa. ....Pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa súd prihliada na majetkové, sociálne, osobné, zárobkové a iné pomery všetkých strán sporu a všíma si aj okolnosti, ktoré viedli strany k uplatneniu nároku na súde, a ich postoj v konaní. K dôvodom hodným osobitného zreteľa teda môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo k určitej procesnej situácii, a teda tento dôvod je daný charakterom tohto konania alebo charakterom procesnej situácie. Zároveň je potrebné prihliadať aj na okolnosti, ktoré viedli strany k uplatneniu nároku na súde a ich postoj v konaní (R 24/1964). Použite ustanovenia § 257 CSP neslúži na zmierňovanie alebo odstraňovanie majetkových rozdielov medzi stranami, slúži na dosiahnutie spravodlivosti pre strany sporu, pokiaľ ide o vedenie súdneho konania a jeho výsledok. Hranice sudcovskej úvahy sú však dané účelom právnej náhrady trov konania, ktorá jej nepriznanie pripúšťa len ako výnimku“.
50. Žalobkyňa mala dôkaznú povinnosť preukázať ňou tvrdené dôvody hodné osobitného zreteľa, avšak takéto dôkazy v konaní pred súdom prvej inštancie dostatočným spôsobom neprodukovala (obdobne ani pred odvolacím súdom). Okrem poukázania na jej osobnomajetkový stav (žalobkyňa odkazovala na svoje podanie zo dňa 30. 06. 2025, v ktorom uviedla, že je starobná dôchodkyňa a s nákladmi spojenými s užívaním domácnosti jej pomáhajú rodinní príslušníci), na preukázanie svojich tvrdení však nepredložila žiadne listinné dôkazy, ktoré by deklarovali jej nepriaznivú finančnú situáciu, prípadne nepriaznivé osobné pomery. Strana v konaní je povinná pri uplatňovaní svojich práv postupovať obozretne, ak žalobkyňa založila svoje tvrdenia na okolnostiach, ktoré v konaní nepreukázala, nebolo možné túto skutočnosť vyhodnotiť v neprospech žalovaného pri rozhodovaní o trovách konania. Je potrebné zároveň zdôrazniť, že rozhodnutie o trovách konania nemá povahu sankcie, ale predstavuje procesný dôsledok výsledku sporu. Rovnako pri rozhodovaní o trovách konania nemožno vychádzať z rozdielnych majetkových pomerov sporových strán, keďže rozhodovanie o trovách nepredstavuje nástroj vyrovnávania majetkových rozdielov medzi stranami konania. Keďže súd prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách konania správne vychádzal zo zásady úspechu vo veci (§ 255 ods. 1 CSP), kedy nevzhliadol relevantné dôvody pre aplikáciu § 257 CSP a žalobkyňa nepreukázala existenciu ňou uvádzaných dôvodov hodných osobitného zreteľa, odvolací súd považoval jej odvolacie námietky za neopodstatnené.
51. Vychádzajúc zo všetkých vyššie uvádzaných skutočností, konštatujúc nedôvodnosť odvolania žalobkyne, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch o zamietnutí žaloby (výrok I.) a závislom výroku o trovách konania (výrok II.) podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.
52. O trovách tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol tak, že žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný (§ 262 ods. 1 v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP), odvolací súd mu priznal v plnom rozsahu nárok na náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník podľa § 262 ods. 2 CSP.
53. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP) Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1, 2 CSP) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1, 2 CSP) Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 424 CSP) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1, 2 CSP) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 ods. 1, 2 CSP) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. (§ 431 ods. 1, 2 CSP) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. (§ 432 ods. 1, 2 CSP) Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. (§ 433 CSP) Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 434 CSP) V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania. (§ 435 CSP)