Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/113/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa Z. T., bývajúceho

v L., zastúpeného JUDr. J. K., advokátom so sídlom v B., proti odporcom 1/ V., s.r.o. so

sídlom v Ž., IČO: X., 2/ D., s.r.o. so sídlom v Ž., IČO: X. (právny nástupca odporcu 2/ D. - S.

so sídlom v Ž.), zastúpenému Advokátskou kanceláriou M., s.r.o. so sídlom v Ž., o zaplatenie

3 537,64 € (106 575 Sk) s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Liptovský Mikuláš

pod sp. zn. , o dovolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Žiline

z 12. decembra 2007 sp. zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Žiline

z 12. decembra 2007 sp. zn. vo výroku, ktorým zmenil rozsudok Okresného

súdu Liptovský Mikuláš z 25. apríla 2005 č.k. -135 vo výroku o uložení

povinnosti odporcovi 2/ v lehote troch dní zaplatiť navrhovateľovi 53 287,50 Sk so 17,6 %

úrokom z omeškania od 21. júla 1996 do zaplatenia tak, že návrh sa zamieta.

Zároveň uvedený rozsudok krajského súdu z r u š u j e vo výroku, ktorým rozhodol

o náhrade trov konania medzi navrhovateľom a odporcom 2/.

Vec v rozsahu zrušenia vracia krajskému súdu na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Navrhovateľ návrhom z 2. októbra 1997 žiadal zaviazať pôvodne odporcu 1/ na

zaplatenie 101 500 Sk s príslušenstvom, po rozšírení návrhu 106 575 Sk s príslušenstvom,

z titulu bezdôvodného obohatenia z neplatných právnych úkonov – zmlúv o kurzovej stávke,

z dôvodu, že odporca 1/ stávkovú udalosť, t.j. tenisový zápas medzi A. A. a druhým hráčom

F., uviedol vo svojej ponuke chybne s poukazom na čl. X bod 1 Hracieho plánu platného

u odporcu 1/ od 9/1994 do 8/1996. Táto stávková udalosť nebola určitá a zrozumiteľná, čo má

za následok absolútnu neplatnosť uzavretej zmluvy o stávke podľa § 37 ods. 1 Občianskeho

zákonníka. Ak by súd nepovažoval zmluvu za absolútne neplatný právny úkon, zmluva

o kurzovej stávke je relatívne neplatná podľa a , pretože

ju uzavrel v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá pre uzavretie stávky bola

rozhodujúca, nakoľko pri jej uzatváraní bol v domnení, že protihráčom A. A. bol K. F.,

ktorého jediného on poznal. Odporca 1/ tento omyl vyvolal neuvedením úplných informácií

o účastníkovi stávkovej udalosti a musel vedieť o tom, že tieto údaje nie sú úplné, keďže je

organizáciou určenou na prevádzkovanie kurzových stávok (

Zb. v znení neskorších predpisov).

Dovolací súd na vysvetlenie považuje za potrebné uviesť, že odporca 2/ D.-S. so

sídlom v Ž. sa stal právnym nástupcom odporcu 1/ na základe dohody z 21. októbra 1998

o prevode práv a povinností z odporcu 1/ na odporcu 2/, ku ktorej udelilo súhlas Ministerstvo

financií Slovenskej republiky rozhodnutím zo dňa 26. októbra 1998. Podľa výpisu

z obchodného registra odporca 2/ označený v záhlaví tohto rozhodnutia je právnym

nástupcom pôvodného odporcu 2/ od 14. mája 2008.

Okresný súd Liptovský Mikuláš rozsudkom z 25. apríla 2005 č.k. -135

v spojení s dopĺňacím rozsudkom z 30. januára 2007 č.k. -190 zaviazal

odporcu 2/ zaplatiť navrhovateľovi 53 287,50 Sk so 17,6 % úrokom z omeškania od 21. júla

1996 do zaplatenia do 3 dní o právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku a proti odporcovi 1/ návrh

zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov

konania. Rozhodnutie odôvodnil tým, že právne úkony, t.j. kurzové stávky uzavreté

a/ 22. júna 1996 č. tiketu X., b/ 23. júna 1996 č. tiketu X. a c/ 24. júna 1996 č. tiketu X. (ďalej

len „kurzové stávky“), na základe ktorých sa navrhovateľ domáha vydania bezdôvodného

obohatenia, sú relatívne neplatné (, , z dôvodu, že

navrhovateľ konal pod vplyvom omylu spočívajúceho v tom, že vychádzal zo stávkovej

udalosti, v ktorej odporca 1/ označil jedného hráča menom aj priezviskom (A. A.) a druhého

hráča iba priezviskom (F.). Ďalej bola naplnená aj ďalšia skutočnosť v zmysle § 49a

, a to, že osoba, ktorej právny úkon bol určený, t.j. odporca 1/, ktorý

prijal zmluvu – tiket, o omyle musel vedieť vzhľadom na všetky okolnosti prípadu. Pokiaľ

odporca 1/ poukazoval na to, že navrhovateľ, resp. aj Ing. K. (spolustávkujúci) vzhľadom na

svoje určité vedomosti ohľadne tohto športového odvetvia mali vedieť aj o hráčoch, ktorí

v ňom účinkujú, že pokiaľ ide o hru v rámci turnaja Wimbledon, môže sa ho zúčastniť len

jeden hráč s priezviskom F., ten, ktorý je tom čase vyššie umiestnený rebríčku tenistov ATP,

teda museli mať aj vedomosť, že týmto hráčom je hráč F. krstným menom D. (a nie K. F.),

túto jeho obranu súd považoval za právne irelevantnú. Podľa názoru súdu prvého stupňa

odporca 1/ mal povinnosť pri označení stávkovej udalosti – tenisového zápasu A. A. so

súperom F. správne uviesť túto tipovaciu udalosť takým spôsobom, aby nebolo možné

vyvolať omyl v osobe hráča s priezviskom F.. Vzhľadom na nesplnenie tejto povinnosti zo

strany odporcu 1/, súd prvého stupňa považoval predmetné tri právne úkony (stávkové

zmluvy –kurzové stávky) za relatívne neplatné. V dôsledku neplatnosti týchto právnych

úkonov odporcovi 1/ vzniklo v zmysle § 451 ods. 2 Obč. zákonníka bezdôvodné obohatenie,

ktorým sú vložené finančné prostriedky navrhovateľa do kurzových stávok spolu

s manipulačným poplatkom. Keďže účastníkmi právnych úkonov boli dve fyzické osoby, a to

navrhovateľ a Ing. Š. K. (ktorí sa jednoznačne dohodli na spôsobe, ako uzavrieť tieto tri

zmluvy) a Ing. K. návrh nepodal, súd považoval návrh za opodstatnený v rozsahu ½ žalovanej

sumy. Vo zvyšku návrh pre nedostatok aktívnej legitimácie navrhovateľa zamietol. Zamietol

aj návrh voči odporcovi 1/ pre nedostatok pasívnej legitimácie v čase rozhodnutia súdu,

vzhľadom na prechod práv a povinností v priebehu konania na právneho nástupcu, t.j.

odporcu 2/. Výrok o náhrade trov konania odôvodil , vzhľadom na

čiastočný úspech účastníkov v konaní.

Navrhovateľ napadol odvolaním rozsudok prvostupňového súdu vo výroku, ktorým

súd návrh vo zvyšku zamietol, tiež vo výroku o náhrade trov konania a z opatrnosti aj vo

výroku o zamietnutí návrhu voči odporcovi 1/ pre prípad, ak by odvolací súd otázku pasívnej

legitimácie odporcov posúdil odlišne ako prvostupňový súd, a považoval by dohodu

z 21. októbra 1998 o prevode práv a povinností z odporcu 1/ na odporcu 2/, ku ktorej udelilo

súhlas Ministerstvo financií Slovenskej republiky rozhodnutím zo dňa 26. októbra 1998 za

absolútne neplatnú. Odporca 2/ podal v zákonnej lehote odvolanie proti výroku rozsudku

súdu prvého stupňa, ktorým bol zaviazaný zaplatiť navrhovateľovi sumu 53 287,50 Sk

s príslušenstvom.

Krajský súd v Žiline rozsudkom z 12. decembra 2007 sp. zn. rozsudok

okresného súdu l/ vo výroku, ktorým vo zvyšku a proti odporcovi 1/ bol návrh zamietnutý,

potvrdil, 2/ vo výroku, ktorým bol odporca 2/ zaviazaný zaplatiť navrhovateľovi 53 287,50 Sk

so 17,6 % úrokom z omeškania od 21. júla 1996 do zaplatenia zmenil tak, že návrh zamietol,

3/ vo výroku o náhrade trov prvostupňového konania voči odporcovi 1/ potvrdil.

Navrhovateľa zaviazal zaplatiť odporcovi 1/ trovy odvolacieho konania vo výške 4 128 Sk

a odporcovi 2/ trovy konania vo výške 38 188 Sk. Odvolací súd vychádzajúc zo správne

zisteného skutkového stavu súdom prvého stupňa dospel k odlišnému právnemu názoru, keď

uzavrel, že odporca 2/ (ako právny nástupca odporcu 1/, s ktorým navrhovateľ uzatváral

kurzové stávky) omyl pri uzavretí označených troch kurzových stávok uzavretých v dňoch

22. júna, 23. júna a 24. júna 1996 nespôsobil a nevyvolal tým, keď súpera A. A. - F. neoznačil

aj krstným menom. Stávková udalosť, ktorou boli tenisové zápasy medzi A. A. a druhým

účastníkom F., bola označená dostatočne, pretože na turnaji hral a mohol hrať len jeden

tenista s priezviskom F., čím nemohlo dôjsť k zámene osôb, a preto uzavreté zmluvy

o kurzových stávkach z uvedených dní považoval za platné. V tejto súvislosti poukázal na

podrobné pravidlá stávok organizovaných spoločnosťou odporcu 1/ uvedené v Hracom pláne.

Podľa článku VII. bod 3 Hracieho plánu, na základe údajov tipujúceho vystaví obsluha tiket,

tipujúci oznámi v pokladni druh stávky, vsadenú čiastku v Sk, číslo konkrétnej tipovanej

udalosti, prípadne jej meno a svoj tip. Podľa bodu 4. pracovník stávkovej kancelárie

tipujúcemu povie, či je možné túto stávku uzavrieť a za akých podmienok. Podľa bodu

5. stávkujúci je povinný si skontrolovať, či údaje na tikete súhlasia s údajmi nahlásenými. Ak

tipujúci zistí chybu, musí ju okamžite, a to ešte pred odchodom od prepážky reklamovať. Na

reklamácie uplatňované po 10 minútach od uzavretia stávky, sa neberie ohľad. Z ponuky

stávkovej kancelárie si vyberá tipujúci zápasy alebo udalosti, a to podľa svojho slobodného a

dobrovoľného rozhodnutia. V konaní bolo preukázané, že navrhovateľ je profesionálne

tipujúcim hráčom a je nesporné, že hrací poriadok stávkovej kancelárie mu je známy. Zároveň

poukázal na to, že navrhovateľ mal vedomosť o existencii dvoch tenistov s rovnakým

priezviskom - D. F. a K. F.. Turnaja Wimbledon 1996 sa mohol však zúčastniť iba D. F.,

ktorý bol pred týmto turnajom na 280. mieste rebríčka ATP a nie K. F., ktorý bol na 815.

mieste rebríčka ATP. Tohto turnaja sa nezúčastnili dvaja hráči s priezviskom F., preto

odporca 1/ neuvedením jeho krstného mena v stávkovej udalosti podľa názoru odvolacieho

súdu nevyvolal omyl pri uzavieraní stávky s navrhovateľom. Ak by navrhovateľ mienil

tipovať namiesto D. F. K. F., mal možnosť oznámiť v pokladni údaj, o ktorom bol

presvedčený, že patrí súperovi A.. Povinnosť skontrolovať si údaj na tikete s údajom

nahláseným vyplýva z hracieho plánu pre každého stávkujúceho, teda aj pre navrhovateľa, či

údaj ním nahlásený je totožný s údajom na tikete. Takémuto konaniu zo strany navrhovateľa

nedošlo. Stávková udalosť (tenisové zápasy medzi A. A. a F.) bola označená správne, čím

nemohlo dôjsť k zámene osôb. Na základe vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd

uzavrel, že nie je dôvodné tvrdenie navrhovateľa, že bol pri uzatváraní kurzových stávok

uvedený odporcom 1/ do omylu. Preto rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým bol

odporca 2/ zaviazaný zaplatiť navrhovateľovi 53 287,50 Sk istiny s príslušenstvom zmenil

tak, že návrh zamietol a vo výroku, ktorým žalobu vo zvyšku zamietol, rozsudok súdu prvého

stupňa potvrdil. Odvolací súd sa stotožnil aj so správnym právnym záverom súdu prvého

stupňa, pokiaľ zamietol návrh navrhovateľa voči odporcovi 1/ s poukazom na preukázanú

dohodu z 21. októbra 1998 o prevode práv a povinností súvisiacich s predmetom činnosti,

ktorým je prevádzkovanie Stávkových hier, na novovytvorenú obchodnú spoločnosť V. – S.

spol. s r.o., so sídlom A., IČO: X., ktorá v roku 2001 zmenila sídlo na M. a v roku 2002

obchodné meno na D. – S. spol. s r.o. (odporca 2/). Z týchto dôvodov rozsudok súdu prvého

stupňa vo výroku o zamietnutí návrhu proti odporcovi 1/ potvrdil. O trovách konania krajský

súd rozhodol podľa v spojení s a priznal odporcom 1/

a 2/ náhradu trov konania.

Navrhovateľ napadol dovolaním rozsudok odvolacieho súdu vo výroku, ktorým

zmenil výrok rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým bol odporca 2/ zaviazaný zaplatiť

navrhovateľovi sumu 53 287,50 Sk so 17,6 % úrokom z omeškania od 21. júla 1996 do

zaplatenia tak, že návrh zamietol a žiadal v tejto časti rozsudok krajského súdu zrušiť a vec

mu vrátiť na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania odôvodnil a jeho

dôvodnosť Namietal nesprávne právne posúdenie veci odvolacím

súdom, ktorý dospel k záveru, že stávkové zmluvy nie sú relatívne neplatné podľa § 49a

, lebo pri ich uzatváraní nebol odporcom 1/ uvedený do omylu.

Nesúhlasil s názorom odvolacieho súdu, že omyl pri uzavretí označených zmlúv o stávkach

odporca 1/ (jeho stávková kancelária) nespôsobil a nevyvolal. Trval na tom, že v danom

prípade išlo jednoznačne o chybne uvedenú stávkovú udalosť, lebo táto nebola určitá

a zrozumiteľná, čo má za následok absolútnu neplatnosť uzavretej zmluvy o stávke podľa

. Pokiaľ je súd toho názoru, že v danom prípade nejde

o absolútnu neplatnosť právneho úkonu, šlo by o relatívnu neplatnosť podľa § 40a a § 49a

, pretože stávku uzavrel v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá

bola pre uzavretie stávky rozhodujúca, pretože bol v domnení, že súperom A. bol K. F.,

ktorého jediného on poznal pri uzatváraní stávky. Odporca 1/ tento omyl vyvolal neuvedením

úplných informácií o účastníkovi stávkovej udalosti a musel vedieť, že tieto údaje nie sú

úplné, keďže je organizáciou určenou na prevádzkovanie kurzových stávok. Za správny preto

považuje právny záver okresného súdu o relatívnej neplatnosti kurzových stávok v dôsledku

omylu vyvolaného odporcom 1/ z dôvodov, ktoré uviedol v odôvodnení svojho rozhodnutia.

Nesúhlasil tiež s tvrdením odporcu 2/, že turnaja Wimbledon 1996 sa mohli zúčastniť iba

tenisti, ktorí sa umiestnili na základe postavenia ATP v rebríčku do 300-stého miesta, a preto

sa turnaja mohol zúčastniť len D. F., ktorý bol pred turnajom na 281. mieste ATP a nie K. F.,

ktorý bol na 815. mieste. Je všeobecne známe, že turnaja Wimbledon sa zúčastňujú aj hráči,

ktorých umiestnenie v rebríčku ATP je horšie ako 300. miesto a ktorí majú možnosť zúčastniť

sa turnaja vďaka tzv. „divokej karte“. Hráč rebríčka ATP, ktorému je divoká karta pridelená,

sa môže zúčastniť turnaja Wimbledon bez ohľadu na jeho postavenie v rebríčku ATP, z čoho

vyplýva, že turnaja Wimbledon sa mohli zúčastniť obaja tenisti, teda D. F. a aj K. F., čo

tvrdil už pred súdom prvého stupňa. Poukázal na to, že v iných prípadoch, keď môže dôjsť

k zámene osôb s rovnakým priezviskom, odporca vo svojej ponuke bližšie identifikuje

účastníkov stávkových udalostí minimálne prvým písmenom mena napr. E. S. a pod., dokonca

aj v ďalších ponukách priamo rozlišoval, keď účastníkom stávkovej udalosti bol K. F. alebo

D. F.. Rozhodnutie krajského súdu v napadnutom výroku preto spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci, lebo nie je podstatné, či tipujúci má alebo nemá v stávkovej

kancelárii možnosť informovať sa o akého hráča či udalosť sa jedná a či túto možnosť tipujúci

využije, ani či je alebo nie je dovolateľ profesionálnym tipujúcim; rozhodujúcim je, či zmluva

o účasti na stávkovej hre spĺňa alebo nespĺňa náležitosti platného právneho úkonu podľa

zákona.

Odporca 2/ vo vyjadrení k dovolaniu žiadal dovolanie ako nedôvodné zamietnuť.

Krajský súd správne rozhodol, keď vo svojom rozsudku argumentoval neexistenciou omylu

na strane navrhovateľa.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ods. l ) zastúpený v súlade s

, proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom ( ods. l

), preskúmal rozsudok odvolacieho súdu v rozsahu podľa a bez

nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) dospel k záveru, že rozsudok

krajského súdu v dovolaním napadnutom výroku treba zrušiť.

V zmysle môže byť dovolanie podané iba z dôvodov, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v , b/ konanie je postihnuté inou vadou,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní

uplatnenými dôvodmi. Obligatórne ( ) sa zaoberá procesnými vadami

uvedenými v a tiež tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci.

Dovolací súd skúmal, či napadnutý rozsudok nebol vydaný v konaní, postihnutom

niektorou z procesných vád uvedených v Uvedené procesné vady neboli

v dovolaní tvrdené a v dovolacom konaní ani nevyšli najavo.

Z obsahu dovolania navrhovateľa vyplýva rozsiahla argumentácia, ktorá obsahuje jeho

výhrady voči právnemu posúdeniu veci zo strany odvolacieho súdu, teda namieta, že

napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci

( ). Právnym posúdením veci je činnosť súdu, pri ktorej zo

skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu

právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový

stav; dochádza k nej vtedy, ak súd použil iný právny predpis, ako mal správne použiť, alebo

aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval.

Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ sa domáhal vyplatenia bezdôvodného

obohatenia z titulu neplatných zmlúv o kurzových stávkach uzavretých s odporcom 1/ v roku

1996. Relatívnu neplatnosť zmlúv vyvodzoval z toho, že odporcom 1/ bol uvedený pri ich

uzatváraní do omylu tým, že odporca 1/ pri stávkovej ponuke v označenom zápase uviedol

neúplné údaje o súperovi A. A., ktorého označil len priezviskom „F.“. Zároveň tvrdil, že

kurzové stávky pre prípad, ak by súd dospel k záveru, že nie sú relatívne neplatné z tohto

dôvodu, tak sú absolútne neplatné z dôvodu neúplnosti a neurčitosti údajov v stávkovej

udalosti v zmysle .

Okresný súd, ktorý žalobe čiastočne vyhovel (v rozsahu ½ žalovanej sumy) vychádzal

z názoru o relatívnej neplatnosti stávkových zmlúv, pretože odporca 1/ tým, že v tipovacej

udalosti označil protihráča A. A. len priezviskom „F.“ bez krstného mena, uviedol

navrhovateľa do omylu vo vôli, ktorý sa týka predmetu týchto právnych úkonov, keď pri

označení tipovacej udalosti bol jeden hráč označený menom aj priezviskom a druhý hráč len

priezviskom, teda nebolo zrejmé, o ktorého z dvoch hráčov s priezviskom F. ide, či o D. F.

alebo K. F.. Podľa názoru súdu odporca 1/, ktorý prijal tikety, musel o tomto omyle vedieť

vzhľadom na všetky okolnosti prípadu ( ). Vzhľadom na

neplatnosť týchto právnych úkonov súd žalobe o vydanie bezdôvodného obohatenia

získaného plnením z neplatného právneho úkonu v zmysle § 451 ods. 2 Občianskeho

zákonníka vyhovel v rozsahu jednej polovice (z dôvodu, že navrhovateľ je aktívne

legitimovaný na podanie žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia v rozsahu ½, pretože

druhý spolutipujúci Ing. K. žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia nepodal). Krajský súd

na rozdiel od súdu prvého stupňa dospel k záveru, že stávkové zmluvy nie sú relatívne

neplatné (sú platné), pretože nebolo preukázané, že by navrhovateľ bol uvedený odporcom do

omylu tým, že v stávkovej udalosti neuviedol konkrétne celé meno aj s priezviskom súpera A.

A. (či to má byť D. F. alebo K. F.). Podľa jeho názoru navrhovateľ ako profesionálny tipujúci

musel vedieť, že tohto turnaja sa mohol zúčastniť iba D. F., vzhľadom na jeho umiestnenie

v rebríčku ATP. Okrem toho poukázal na to, že v zmysle platného hracieho plánu navrhovateľ

mal možnosť a povinnosť skontrolovať si, či údaj ním nahlásený je totožný s údajom na

tikete, čo však neurobil. Dovolací súd sa stotožňuje so správnym právnym záverom

odvolacieho súdu, že kurzové stávky uzavreté navrhovateľom nie sú relatívne neplatné.

Podľa je právny úkon neplatný, ak ho konajúca osoba

urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca

a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť.

Právny úkon je rovnako neplatný, ak bol touto osobou vyvolaný úmyselne. Omyl v pohnútke

právny úkon nerobí neplatný.

V zmysle citovaného zákonného ustanovenia má omyl konajúceho za následok

neplatnosť právneho úkonu vtedy, ak bol podstatný (rozhodujúci pre uskutočnenie právneho

úkonu konajúceho) a súčasne za predpokladu, že druhý účastník právneho úkonu omyl

konajúceho vyvolal alebo o ňom (t.j. o omyle a nie o skutočnosti, ktorá bola pre uskutočnenie

právneho úkonu rozhodujúca), hoci ho sám nevyvolal, so zreteľom ku všetkým okolnostiam

musel vedieť. Vo vzťahu k v poradí druhému predpokladu rozlišuje zákon dve situácie –

jednak ide o situáciu, kedy druhý účastník omyl vyvolal a potom o situáciu, kedy druhý

účastník musel o omyle konajúceho vedieť; obe situácie z hľadiska právnej relevancie sú

rovnocenné a stačí, ak je daná jedna z nich. Omyl je vyvolaný druhým účastníkom vtedy, ak

tento účastník bez úmyslu uviesť mýliaceho sa účastníka do omylu, vznik omylu spôsobil,

napr. uvedením nepravdivých skutočností, ktoré boli pre utváranie vôle konajúcej osoby

rozhodujúce. O prípad, kedy omyl musel byť druhému účastníkovi známy, ide vtedy, keď

druhý účastník buď omyl poznal alebo vzhľadom k okolnostiam musel poznať a mýliaceho sa

na jeho omyl neupozornil. Pre úplnosť treba uviesť, že tretím prípadom neplatnosti právneho

úkonu pre omyl je prípad, kedy bol omyl druhým účastníkom vyvolaný úmyselne (ľsťou),

pričom zákon nevyžaduje, aby v tomto prípade išlo o omyl podstatný (§ 49a veta druhá

). Právne následky omylu sú teda spojené len s určitým

kvalifikovaným (právne významným) omylom. Iný omyl právne následky nevyvolá a ide na

ťarchu mýliaceho sa účastníka. Právne významný je omyl vtedy, ak je tento omyl skrytý, teda

účastník konajúci v omyle o ňom nevie a druhý účastník sa na vzniku takéhoto omylu

podieľal.

Zároveň treba uviesť, že však nemožno vykladať tak, že

na jeho základe osoba dovolávajúca sa omylu, je zbavená povinnosti podľa okolností

konkrétneho prípadu sama si zabezpečiť objektívne informácie o okolnostiach, resp.

skutočnostiach, ktoré táto osoba považuje za rozhodujúce pre uskutočnenie zamýšľaného

právneho úkonu. Zanedbanie požiadavky okolnostiam primeranej starostlivosti konajúcej

osoby zabezpečiť si zodpovedajúce odborné informácie pre posúdenie existencie

predpokladov, ktoré sú pre ňu z hľadiska uvažovaného právneho úkonu významné (resp.

rozhodné), je spôsobilé potom spochybniť možnosť účinne sa v zmysle § 49a Občianskeho

zákonníka dovolať týmto konaním ovplyvneného omylu. V takomto prípade je treba, ak sa

konajúca osoba omylu v zmysle dovoláva podľa tohto

zákona zvážiť, či sa tu jedná o tzv. omyl ospravedlniteľný, či naopak o omyl

neospravedlniteľný. O ospravedlniteľný omyl, ktorým je pravidelne omyl konajúcej osoby

týkajúci sa skutkových okolností (error facti), potom nepochybne nejde vtedy, ak mala

konajúca a omylu sa dovolávajúca osoba možnosť takémuto omylu sa vyhnúť vlastnou

starostlivosťou pri poznaní rozhodujúcich skutočností právneho úkonu. Nemožno totiž

akceptovať možnosť, že by sa bolo možné účinne dovolať neplatnosti pre omyl podľa § 49a

za situácie, kedy by omylu sa dovolávajúca osoba zanedbala

objektívne existujúcu možnosť presvedčiť sa o pravom stave veci a bez príčiny sa vo svojom

úsudku nechala mylne ovplyvniť prípadnými dojmami alebo náznakmi riešenia zamýšľaného

právneho úkonu. Ospravedlniteľným je pritom len taký omyl, ku ktorému došlo napriek tomu,

že konajúca (mýliaca sa osoba) postupovala s obvyklou mierou opatrnosti, teda vyvinula

obvyklú starostlivosť, ktorú možno so zreteľom k okolnostiam konkrétneho prípadu od

každého vyžadovať, aby sa takému omylu vyhol, ide teda o situáciu, ak nemohla konajúca

(mýliaca sa) osoba rozpoznať skutočný stav veci ( zistiť existenciu omylu) ani potom, keby

postupovala s obvyklou mierou opatrnosti (potom, čo by vyvinula obvyklú starostlivosť),

ktorú od nej možno požadovať.

Dovolací súd pri posudzovaní otázky, či v danom prípade existujú dôvody relatívnej

neplatnosti stávkových zmlúv uzavretých medzi účastníkmi konania v dňoch 22. júna –

24. júna 1996 podľa dospel k názoru, že závery odvolacieho

súdu zodpovedajú zistenému skutkovému stavu veci a sú v súlade s hmotným právom.

Dovolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s výkladom a právnymi závermi odvolacieho

súdu týkajúcimi sa posúdenia charakteru omylu v konaní navrhovateľa vo vzťahu k odporcovi

1/ pri uzavretí stávkových zmlúv. Dovolací súd zhodne s odvolacím súdom mal za to, že

v konaní bolo preukázané, že navrhovateľ ako profesionálne tipujúci hráč mal vedomosť

o tom, že existujú dvaja tenisti s priezviskom F., o čom svedčí aj jeho prvá výpoveď na

pojednávaní pred súdom prvého stupňa 8. júna 1998 (č.l. 29 spisu), keď uviedol „viem o tom,

že sú viacerí F., teda dvaja a hrajú taktiež tenis. Malo byť jasne uvedené, o ktorého ide. My

(s Ing. K.) sme predpokladali, že ide o K. F. a na tohto sme aj vsadili

s priateľom“. Z uvedeného je zrejmé, že navrhovateľ mal od počiatku vedomosť o existencii

dvoch tenistov s rovnakým priezviskom F., v priebehu konania nepopieral, že podmienky

tenisovej súťaže ATP a postupu do súťaže Wimbledon dostatočne pozná a sú mu známe aj

okolnosti podmieňujúce účasť v turnaji a uvedené znalosti o tenise, tenistoch D. a K. F. a aj

o súťaži Wimbledon deklaruje i v žalobe. Pokiaľ bol toho názoru, že konkrétna stávková

udalosť nebola riadne označená, mal možnosť túto informáciu si doplniť, resp. overiť u

zamestnancov odporcu 1/ a odstrániť prípadnú neistotu, čo však neurobil. Navrhovateľ teda

mal možnosť v prípade nejasností týkajúcich sa súpera A. A. informovať sa v stávkovej

kancelárii odporcu 1/, o ktorého hráča ide, prípadne mal aj možnosť zrušiť stávku (bod VII.

čl. 3,5 Hracieho plánu). Z uvedeného je nepochybné, že navrhovateľ zanedbal objektívne

existujúcu možnosť zistiť si v prípade nejasností potrebné údaje o súperovi A. A., ktoré

považoval za podstatné, nepostupoval v súlade s obvyklou mierou opatrnosti a teda nevyvinul

obvyklú starostlivosť, ktorú možno so zreteľom k okolnostiam prípadu od neho vyžadovať,

aby sa vyhol omylu v skutkových okolnostiach. So zreteľom na uvedené nemožno omyl,

ktorý podľa navrhovateľa vyvolal odporca 1/ neuvedením úplných údajov o súperovi A.,

kvalifikovať za ospravedlniteľný, ako predpoklad účinného dovolania sa relatívnej neplatnosti

stávkových zmlúv podľa . Aj keď záver odvolacieho súdu, že

kurzové stávky nie sú relatívne neplatné z dôvodov tvrdených navrhovateľom je správny,

rozhodnutie odvolacieho súdu je predčasné.

Povinnosť dovolacieho súdu skúmať, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu

nebolo vydané v konaní zaťaženom procesnou vadou, nie je daná len vo vzťahu k procesným

vadám v zmysle , ale tiež vo vzťahu k procesným vadám inej závažnej povahy

(tzv. iným vadám konania), pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. So

zreteľom na to dovolací súd skúmal, či v prejednávanej veci nedošlo k takejto procesnej vade.

Z obsahu návrhu na začatie konania i z prednesov navrhovateľa, jeho odvolania

i obsahu dovolania vyplýva, že okrem relatívnej neplatnosti predmetných právnych úkonov

namietal, že uvedené kurzové stávky sú aj absolútne neplatné, pretože sú neurčité,

nezrozumiteľné ( ) z dôvodu neúplného označenia jedného

z účastníkov tipovaného tenisového zápasu v stávkovej udalosti odporcom 1/. Všeobecne

možno uviesť, že bez ohľadu na to, ako navrhovateľ právne kvalifikuje uplatnené skutočnosti,

súd nie je viazaný jeho právnym posúdením a je teda nerozhodné, či navrhovateľ uplatňovanú

neplatnosť právneho úkonu kvalifikuje ako neplatnosť právneho úkonu absolútnu alebo

relatívnu. Pokiaľ však v danej veci navrhovateľ od počiatku tvrdil okrem relatívnej

neplatnosti aj absolútnu neplatnosť právnych úkonov v zmysle ,

čo nakoniec vyplýva aj z obsahu návrhu na začatie konania ako aj jeho ďalších podaní

v priebehu konania, dovolací súd je toho názoru, že správne mali súdy najskôr ex offo

posúdiť, či označené právne úkony - kurzové stávky netrpia absolútnou neplatnosťou a až by

presvedčivo vyložili, že právne úkony nie sú absolútne neplatné, následne bolo možné

eventuálne sa zaoberať tiež navrhovateľom namietanou relatívnou neplatnosťou právnych

úkonov - t.j. stávkových zmlúv. V tejto časti, pokiaľ sa týka posúdenia námietky absolútnej

neplatnosti zmlúv, je rozhodnutie odvolacieho súdu nepreskúmateľné a konanie je zaťažené

vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/

).

Dovolací súd vzhľadom na to dospel k záveru, že konanie pred odvolacím súdom bolo

v danej veci postihnuté tzv. inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo

veci ( ). Na vadu tejto povahy musel vziať dovolací súd zreteľ

( ). Najvyšší súd Slovenskej republiky z tohto dôvodu dovolaním

napadnutý výrok rozsudku odvolacieho súdu zrušil podľa Spolu s ním

zrušil aj výrok o náhrade trov konania medzi navrhovateľom a odporcom 2/ a vec v rozsahu

zrušenia vrátil Krajskému súdu v Žiline na ďalšie konanie ( ).

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania

( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 29. apríla 2010

JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková