Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_25Co-76-2024.pdf
PDF · 139.3 KB
Case nature
Area
Subarea
25Co/76/2024
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a členov senátu JUDr. Márie Malíkovej a Mgr. Mareka Janigloša v spore žalobkyne: A. B., nar. X.X.XXXX, bytom C. D., E. F. XXX/XX, zastúpenej: JUDr. Lucia Lehmanová, advokátka so sídlom Nitra, Fraňa Mojtu 43, proti žalovanému: D. G., nar. XX.X.XXXX, bytom C., H. XXXX/X, B. I., zastúpenému: Advokátska kancelária JUDr. Milan Kukučka, s.r.o., IČO: 52 007 308, so sídlom Nitra, Farská 7, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 18. septembra 2024 pod č.k. 12C/17/2024-229, takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
o d ô v o d n e n i e :
1.1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol: I. Súd určuje, že žalobkyňa je vlastníčkou podielu 1/2-ica k celku na parcele reg „C“ KN parc.č. 1094/5 - zast. plocha a nádvorie o výmere 975 m2, parcela reg. „E“ KN parc. č. 1094/5 - zast. plocha a nádvorie o výmere 54 m2, v kat. úz. D. D., obec C.. II. Súd priznáva žalobkyni náhradu trov konania v plnej výške, ktorú je povinný zaplatiť žalovaný s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa domáhala určenia, že je vlastníčkou podielu 1/2-ica k celku na parcele reg „C“ KN parc.č. 1094/5 - zast. plocha a nádvorie o výmere 975 m2, parcela reg. „E“ KN parc. č. 1094/5 - zast. plocha a nádvorie o výmere 54 m2, v kat. úz. D. D., obec C.. Žalobu odôvodnila tým, že uzatvorila s kupujúcou D. G. kúpnu zmluvu. Nemala v úmysle previesť svoj spoluvlastnícky podiel 1 - ica k celku na nehnuteľnostiach parc.č. 1094/5. Predmetom prevodu mal byť len podiel 1/2 - ica k celku na starom dome. Žalovaný zneužil jej dôveru, oklamal ju, dal jej podpísať zmluvu za nevýhodných podmienok. Kúpna cena nezodpovedá trhovej cene nehnuteľností. Jej vôľa a úmysel nikdy nesmerovali k takej zmluve akú podpísala, že by predávala aj pozemky pod starým domom. Je nelogické , prečo by predávala stavebný pozemok v obci Branč za takmer žiadnu protihodnotu.
1.2. Z vykonaného dokazovania zistil, že žalobkyňa bola podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností 1/2
- ica k celku na parcele reg „C“ KN parc. č. 1094/5 - zast. plocha a nádvorie o výmere 975 m2, parcela reg. „E“ KN parc. č. 1094/5 - zast. plocha a nádvorie o výmere 54 m2, stavba dom súp. č. XXX na parc. č. 1094/5, v kat. úz. D. D., obec C.. Ďalšími podielovými spoluvlastníkmi boli E. G. v podiele1/4 a D. G. v podiele 1. Dňa 9.11.2023 bola uzatvorená kúpna zmluva, žalobkyňa ako predávajúca previedla svoj spoluvlastnícky podiel 1/2 - ica k celku na parcele reg „C“ KN parc. č. 1094/5 - zast. plocha a nádvorie o výmere 975 m2, parcela reg. „E“ KN parc. č. 1094/5 - zast. plocha a nádvorie o výmere 54 m2, stavba dom súp. č. XXX na parc. č. 1094/5, zapísané na LV č. XXX v kat. úz. D. D., obec Branč na kupujúcu D. G., nar. XX.X.XXXX, bytom C., H. XXXX/X. Kupujúca bola zastúpená žalovaným. Kúpna zmluva bola napísaná v advokátskej kancelárii E. J. K. C. a podpisy žalobkyne a žalovaného boli overené notárkou JUDr. Jarmilou Kováčovou. V zmluve bola dohodnutá kúpna cena dohodou zmluvných strán vo výške 1 166 eur. Kúpna cena bola vyplatená žalobkyni žalovaným. Vklad bol povolený dňa 15.11.2023 pod číslom V -812/2023. Následne dňa 16.11.2023 bola uzatvorená darovacia zmluva medzi D. G. a žalovaným ako obdarovaným, predmetom ktorej bolo darovanie nehnuteľností podiel 1/2 - ica k celku na parcele reg „C“ KN parc. č. 1094/5 - zast. plocha a nádvorie o výmere 975 m2, parcela reg. „E“ KN parc. č. 1094/5 - zast. plocha a nádvorie o výmere 54 m2, stavba dom súp. č. XXX na parc. č. 1094/5, zapísané na LV č. XXX v kat. úz. D. D., obec C.. Vklad bol povolený dňa 21.11.2023 pod číslom V -8346/2023.V súčasnosti sú podielovými spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností E. G. v podiele1/4 a žalovaný v podiele 3, podiel 1 nadobudol dedením a podiel 1 darovacou zmluvou. Zo znaleckého posudku č.88/2018 znalca Ing. Ľuboša Fusku zo dňa 5.10.2018 zistil, že v tom čase bola všeobecná hodnota stavby - rodinného domu 1 076,62 eura a všeobecná hodnota pozemku 31 229,25 eura. Podľa žalobkyne trhová hodnota stavebných pozemkov v obci Branč sa pohybovala na úrovni 50-90/eur/m2, čo v prepočte na podiel 1 - ica a výmeru 487,50m2 = 24 375 eur - 43 875 eur. Z inzerátu na predaj stavebných pozemkov zo dňa 13.2.2024 zistil, že je ponúkaný pozemok za 39 000 eur o výmere 572 m2. Ďalej boli predložené inzeráty z internetovej stránky Nehnuteľnosti.sk, kde sa pohybovali ceny pozemkov v obci Branč 95 eur/m2, 52 eur/m2, 48 eur/m2, 10 eur/m2, 17 eur/m2. Z vyjadrenia JUDr. Peter Bojda - PVJ reality zo dňa 24.4.2024 zistil, že trhová hodnota predmetných nehnuteľností by mohla predstavovať sumu 63 375 eur, 65 eur/m2. Z predložených ponúk na demoláciu ruín domu zistil, že náklady za kompletné búracie a čistiace práce sa pohybujú v sumách 12 250 eur bez DPH, 29 107 eur bez DPH. Výzvou zo dňa 30.11.2023 žalobkyňa vyzývala žalobkyňa prostredníctvom svojej právnej zástupkyne žalovaného na vrátenie pozemku, podielu 1/2 - ica k celku na parcele reg „C“ KN parc. č. 1094/5 - zast. plocha a nádvorie o výmere 975 m2, parcela reg. „E“ KN parc. č. 1094/5
- zast. plocha a nádvorie o výmere 54 m2, v kat. úz. D. D., obec Branč do vlastníctva žalobkyne. Podala dňa 30.1.2024 na OR PZ v Nitre trestné oznámenie na osobu žalovaného, za účelom oznámenia skutočností nasvedčujúcich tomu, že bol spáchaný trestný čin podvodu. Uznesením zo dňa 22.4.2024 bolo oznámenie žalobkyne odmietnuté, nakoľko nie je dôvod na začatie trestného stíhania alebo na postup podľa § 197 ods. 2 Trestného poriadku. 1.3. Na zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval ustanovenia § 137 CSP a dospel k záveru, že žalobkyňa má naliehavý právny záujem na danom určení. 1.4. Citoval ustanovenie § 41 OZ a dospel k záveru, že právny úkon je v danom prípade možné oddeliť. Žalobkyňa tvrdila, že jej vôľa nebola previesť pozemky, len stavbu. Požadovala určenie vlastníckeho práva len k pozemkom, nie k stavbe . Len vo vzťahu k pozemkom je daný naliehavý právny záujem. V prípade, ak ide o takú vadu, ktorú je možné oddeliť od jeho ostatného obsahu, bude neplatná len táto časť právneho úkonu. Ak vadnú časť právneho úkonu nie je možné oddeliť od zvyšnej časti, bude neplatný celý právny úkon. Oddeliteľnosťou je potrebné rozumieť obsahovú oddeliteľnosť právneho úkonu od zvyšku, nie možnosť rozdelenia plnenia, ktoré bolo predmetom zmluvy. Platný môže byť len taký čiastočne neplatný úkon, ktorý aj napriek čiastočnej neplatnosti sleduje účel sledovaný účastníkmi a aj takýto čiastočne neplatný úkon je v súlade s vôľou strán v zmysle § 35 ods. 2 a 3. Po oddelení platnej časti od neplatnej musí byť zároveň platná časť právneho úkonu spôsobilá existovať samostatne, ako samostatný právny úkon obsahujúci základné náležitosti právneho úkonu a musí spĺňať požiadavku na formu, spôsobilosť osoby, slobodu vôle a ďalšie náležitosti. V danom prípade dospel k záveru, že právny úkon je deliteľný s poukazom na obsah kúpnej zmluvy , je možno oddeliť stavbu ako predmet kúpnej zmluvy od pozemkov ako predmetu kúpnej zmluvy. 1.5. Citoval ustanovenie § 35 ods. 1,2 OZ, § 37 ods. 1 OZ, § 39 OZ, § 39a OZ, § 41 OZ, § 49a OZ, § 123 OZ, § 126 ods. 1 OZ a uviedol, že ako predbežnú otázku si riešil otázku platnosti, či neplatnosti kúpnej zmluvy, resp. časti kúpnej zmluvy z pohľadu jej absolútnej, či relatívnej neplatnosti. Z vykonaného dokazovania dospel k záveru o absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 9.11.2023 v časti prevodu pozemku parc č. 1094/5. Právny úkon trpel vadami vôle, t. j. nebol urobený slobodne a vážne , nebol
urobený určite a zrozumiteľne. Nedostatok vážnosti vôle sa prejavuje tým, že sa pri právnom úkone prejavuje vôľa, ktorá v skutočnosti neexistuje alebo vôľa, ktorá síce existuje, avšak v inej kvalite, než to ukazuje jej prejav. Inými slovami povedané, právny úkon nie je vykonaný vážne, pokiaľ podľa objektívnych okolností daného prípadu konajúci nechcel vyvolať následky, ktoré s takýmto prejavom vôle normy občianskeho práva spájajú. Z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že kúpna zmluva v časti predaja spoluvlastníckeho podielu na pozemku nebola zo strany žalobkyne uzatvorená vážne. Nebola jej vôľa previesť spoluvlastnícky podiel na pozemku. Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva priamo zo zákona (ex lege) a pôsobí od začiatku (ex tunc) voči každému. Dôkazné bremeno bolo na žalobkyni, aby uvedené skutočnosti v konaní preukázala, čo sa jej v konaní podarilo s poukazom na jej výpoveď a výpovede všetkých v konaní vypočutých svedkov, ktorí zhodne tvrdili, že vôľa žalobkyne bola predať spoluvlastnícky podiel na dome, nie spoluvlastnícky podiel na pozemku. Žalovaný neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že by sa so žalobkyňou dohadoval na predaji jej spoluvlastníckeho podielu na pozemku. Súčasným vlastníkom nehnuteľnosti je žalovaný, svedčí mu pasívna legitimácia. Bol od počiatku priamo účastný všetkých rokovaní, ako kupujúci priamo nevystupoval, ale kupujúcu zastupoval na základe splnomocnenia. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že v dôsledku absolútne neplatne neplatnej zmluvy, je absolútne neplatná aj zmluva v dotknutej časti, následne uzatvorená medzi matkou žalovaného ako pôvodnou kupujúcou a žalovaným v zmysle zásady, že nikto nemôže previesť na iného viac práv ako má on sám. 1.6. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP , § 262 ods. 1, 2 CSP. Žalobkyňa bola v konaní úspešná v celom rozsahu, preto jej priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnej výške v zmysle zásady úspechu vo veci. Strany sporu nenavrhli a ani súd nezistil existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa, pre ktoré by mal postupovať podľa § 257 CSP a náhradu trov konania žalobkyni nepriznať.
2.1. Žalovaný podal proti rozsudku odvolanie. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 388 CSP zmenil tak, že žalobu žalobkyne v celom rozsahu zamietne a prizná mu nárok na náhradu trov odvolacieho a prvoinštančného konania alt. aby rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolanie zdůvodnil ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP -súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a súčasne podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP napádané rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. K bodu 14 rozsudku uviedol, že je nesporné, že konajúci súd musel ako predbežnú otázku vyriešiť otázku platnosti kúpnej zmluvy zo dňa 09.11.2023 ,pretože žalobkyňa ako nosný argument žaloby uvádzala, že jeho právnej predchodkyni (D. G.) nepredala nehnuteľnosti ako celok, tzn. ruinu stavby spolu so zastavaným a priľahlým pozemkom, ale len starý dom, ktorý je v katastrofálnom stave. Jej argumentáciu odmietol. V konaní od počiatku poukazoval na účelovú zmenu v postoji žalobkyne. Už vo svojom úvodnom vyjadrení k žalobe (17.03.2024) logicky a jasne opísal všetky skutkové okolnosti, ktoré uzavretiu kúpnej zmluvy predchádzali. Konajúci súd sa k týmto skutočnostiam v rámci odôvodnenia rozsudku vôbec nevyjadril, nehodnotil a v konečnom dôsledku prevzal argumenty žalobkyne s konštatovaním unesenia dôkazného bremena. Podstatné pre okresný súd boli dve skutočnosti, výpoveď žalobkyne a výpovede všetkých v konaní vypočutých svedkov. Ich výpovede namietal, pretože žalobkyňa a svedkovia vo veci vypovedali inak pred vyšetrovateľom (skoršia výpoveď) a inak pred súdom (neskoršia výpoveď). Konajúci súd rozpory vo výpovediach žiadnym spôsobom neodstránil, nebolo podané žiadne vysvetlenie odlišných výpovedí a v rozhodnutí sa nevenoval vysvetleniu, ktorej z verzií svedectiev (výpovedí) vlastne uveril a prečo. Všetci vypočutí svedkovia boli svedkovia navrhnutí žalobkyňou, jej príbuzní. Ich výpovede javili znaky koordinovanej (dohodnutej) verzie v prospech tvrdení žalobkyne. I keď samotný príbuzensky vzťah svedkov a žalobkyne sám ešte nemôže založiť záver o neobjektívnosti výpovedí svedkov, môže nevierohodnosť zakladať, ak sa ukáže vzájomný nesúlad výpovedí, rozpory výpovedí navzájom, či rozpor s inými dôkazmi, ich vnútornú rozpornosť alebo nelogickosť. Výpovede svedkov boli len nepriamym svedectvom, svedectvom z počutia. Uviedli, že sa so žalobkyňou o podmienkach prevodu nerozprávali. Je potom nelogické, že takýto svedkovia boli pre súd vierohodní v preukazovaní skutočnej vôle žalobkyne pri uzavieraní kúpnej zmluvy. Nemohli poznať vôľu žalobkyne, ktorá sa s kupujúcou (v zastúpení žalovaným) dňa 08.11.2023 dohodla na konečnej kúpnej cene za prevádzaný podiel na nehnuteľnostiach. To, čo bude predmetom prevodu bolo medzi stranami zrejmé vopred a vyplývalo to zo vzájomnej komunikácie žalobkyne a žalovaného, ktorú medzi sebou viedli pri osobných návštevách, kde sa preberalo, akým spôsobom podieloví spoluvlastníci naložia so schátranou stavbou, ktorú je potrebné asanovať. Samotná žalobkyňa vo svojej výpovedi jasne uviedla, že jej boli známe náklady na odstránenie stavby pohybujúce sa v rozpätí 20 000 až 30 000 eur. Hodnota stavby je preto
záporná. Postráda akúkoľvek logiku, prečo by sa kupujúca alebo žalovaný snažili kúpiť len schátranú stavbu zápornej hodnoty a niekoľko mesiacov by riešili v komunikácii so žalobkyňou nadobudnutie „len stavby“ pri súčasnom pokrytí všetkých s tým súvisiacich nákladov (advokát, notár, kataster). Logickým úsudkom preto nemožno skonštatovať, že vôľa kupujúcej bola všetky tieto úkony učiniť a v konečnom dôsledku na takejto transakcii prerobiť. V konaní uvádzal, že kupujúca by na takomto plnení záujem nemala a nikdy by takúto zmluvu neuzavrela, lebo to nemá pre ňu hospodársky (ekonomický) význam. Táto kauza ako náležitosť právneho úkonu nebola zo strany súdu skúmaná a tieto námietky prešiel mlčaním. Žalobkyňa svoje návrhy na doplnenie dokazovania o výsluchy svedkov (kupujúca D. G., syn žalobkyne E.) stiahla. Paradoxne okresný súd skonštatoval unesenie dôkazného bremena na jej strane. 2.2. Nestotožnil sa so záverom o deliteľnosti právneho úkonu. Ak by pripustil výklad súdu o oddeliteľnosti právnych úkonov (jednalo by sa skôr o oddeliteľnosť predmetov prevodu), muselo by to znamenať, že každý takýto jednotlivý predmet prevodu bude posudzovaný ako samostatný právny úkon a tým aj spoplatnený osobitne správnym poplatkom za povolenie vkladu vlastníckeho práva. Je zrejmé, že ani kataster takýto výklad neuplatňuje. Postoj žalobkyne považoval za špekuláciu. Dobrovoľne v deň podpisu išla s ním podpísať kúpnu zmluvu, ktorú si pred jej podpisom niekoľko krát prečítala . Ak by mala naozaj pochybnosti o obsahu zmluvy tzn. ak by niečomu nerozumela, mohla a mala sa opýtať príbuzných, alebo ich privolať k podpisu. Svedkovia boli v predmetný deň doma (dcéra L., p. K.) a minimálne s jedným synom (Ivanom) bola žalobkyňa takto dohodnutá (že mu v prípade potreby zavolá). Nič z uvedeného sa nestalo a žalobkyňa, ktorá sa v plnej miere s obsahom zmluvy oboznámila, zmluvu na znak súhlasu s jej obsahom podpísala. 2.3. Nie je pravdou, že kúpnu zmluvu si pred jej podpisom neprečítala. Ak by to tak bolo, ako mohol súd skonštatovať, že druhá tzv. „oddelená“ časť právneho úkonu je platná. Súd prvej inštancie neuviedol, kedy došlo ku konsenzu strán, neposúdil podstatné náležitosti kúpnej zmluvy napr. dohodu o kúpnej cene , v akom rozsahu sa žalobkyňa s textom kúpnej zmluvy oboznámila, či mu porozuměla. Odôvodnenie rozsudku je preto nedostatočné, nepresvedčivé a arbitrárne. Vety týkajúce sa neho sú v rozsudku uvádzané skresľujúco, pretože vždy svoje vyjadrenia upresnil a dokončil ,ale súd to do rozsudku nepojal. V rozsudku absentuje detailný popis príčin a okolností, za akých došlo k jednaniu medzi ním a žalobkyňou, ktoré komplexne popísal vo svojich písomných vyjadreniach (17.03.2024, 22.05.2024 a 21.08.2024). 2.4. Namietal závery súdu uvedené v bode 4. rozsudku, že žalobkyňa „Nevedela koľko stojí také zbúranie domu.“ Na pojednávaní dňa 19.06.2024 uviedla, že vie, že zbúranie stojí 20 000 až 30 000 eur, na zbúranie nemá peniaze. Rovnaký dôvod uvádzala pri komunikácii s ním. Tento dôvod v kombinácii so zlým vzťahom so zvyšnou podielovou spoluvlastníčkou bol dôvodom, pre ktorý sa rozhodla svoj podiel na nehnuteľnostiach (nie len na dome) predať. 2.5. Namietal nedoloženie celého znaleckého posudku znalca Ing. Ľuboša Fusku č. 88/2018, jeho vek 6 rokov a vypracovanie pre účely dedičského konania, ktorého účastníčkou bola žalobkyňa. Žalobkyňou predložené dôkazy na stanovenie hodnoty nehnuteľností od počiatku rozporoval a súčasne predložil dôkazy pre prípadný výpočet hodnoty pozemkov v obci Branč, z ktorých vyplýva, že pozemky v obci Branč sa nepohybujú na úrovni 50 až 90 eur / m2, ale na úrovni 37 eur / m2. Z uvedeného vyplýva, že tvrdenie žalobkyne o tom, že si stanovil hodnotu podielu na 18 000 eur nie je pravdivé, pretože toto nikdy netvrdil. Detailne popísal, na akom základe sa dohodol so žalobkyňou na kúpnej cene za prevádzaný podiel na predmetných nehnuteľnostiach , k čomu súd nezaujal žiadny postoj. 2.6. Nestotožnil sa s právnym posúdením o absolútnej neplatnosti právneho úkonu z dôvodu nedostatku vážnosti vôle. Vôľa žalobkyne bola daná a vopred vedela, aký právny úkon a v akom rozsahu ide učiniť. Je vo veku 71 rokov plne spôsobilá na právne úkony, je orientovaná v čase a priestore a je plne zodpovedná za následky svojho konania. K podpisu kúpnej zmluvy ju nikto nenútil, nebol na ňu vyvíjaný žiadny fyzický alebo psychický nátlak, alebo iná hrozba. Zmluvu si pred podpisom prečítala, a to viackrát. Jej podpis je úradne osvedčený. Ak by mala akékoľvek pochybnosti, mohla si k celému procesu podpisu privolať príbuzných, z ktorých časť (dcéra L., p. K.) v predmetný deň bola doma. So synom M. bola výslovne dohodnutá, že sa s ním spojí, ak sa jej niečo nebude zdať. Žalobkyňa konala autonómne, takto sa rozhodla a kúpnu zmluvu podpísala. To, že si to potom s najväčšou pravdepodobnosťou „rozmyslela“ (resp. že na ňu bol vyvíjaný nátlak zo strany príbuzných) nemôže mať žiadne právne dopady na postavenie kupujúcej, pretože bola svojim prejavom vôle viazaná. Jej verzia, že v skutočnosti chcela predať len podiel na dome a nie na pozemku, bola vymyslená dodatočne a skoordinovaná aj s jej príbuznými. 2.7. Nestotožnil sa so záverom súdu, že žalobkyňa si zmluvu zmluvu pred jej podpisom neprečítala. Z rozsudku nevyplýva, ako sa súd s touto skutočnosťou vyporiadal. Existenciu vážnej vôle k právnemu úkonu možno usudzovať z objektívnych skutočností, za ktorých bol urobený, najmä ak bol urobený
spôsobom a za okolností, ktoré nevyvolávajú pochybnosti, že subjekt prejavujúci vôľu zamýšľal privodiť právne účinky, ktoré zákon spája s takýmto prejavom vôle. Nevážnosť vôle konajúceho je spravidla zrejmá pri prejave vôle urobenom žartom, zjavným preháňaním, pri hre, na javisku alebo v prípade predstierania vôle (simulácie). Ak vzniknú pochybnosti o vážnosti vôle, je potrebné posudzovať konkrétne okolnosti prípadu; na ich základe a z hľadiska ich vzájomných súvislostí je potom potrebné urobiť príslušný záver. Nedostatok vážnej vôle je obvykle zrejmý aj druhej strane, voči ktorej sa prejav robí, resp. vôbec iným osobám, a preto druhá strana a tieto osoby prijímajú urobený prejav tak, že sa neurobil na vykonanie právneho úkonu a na vyvolanie právnych následkov. Vzhľadom na to, že zmluva o prevode nehnuteľností je obligatórne písomným právnym úkonom, je relevantná vôľa vyjadrená písomne. Ak je táto vôľa vyjadrená v rozpore s tým, čo účastníci chceli, ide o nezhodu medzi vôľou a prejavom, t. j. omyl v prejave. Nemožno však vyvodiť, že by vadne vyjadrená vôľa nemala právne účinky (rozhodnutie NS ČR z 24.04.2002, sp. zn. 22 Cdo 1131/2000).Omyl predstavuje osobitný prípad vady vôle. Omyl vo vôli spočíva v nesúlade medzi právnymi následkami, ktoré účastník úkonom zamýšľal vyvolať, a medzi následkami, ktoré skutočne vyvolal. Táto vada vôle je dôsledkom nesúladu medzi vôľou konajúceho a jeho prejavom navonok. Ak by žalobkyňa preukázala omyl pri uzatváraní právneho úkonu, tento právny úkon bol podmienečne platný do času, kým by sa jeho neplatnosti žalobkyňa nedovolala. Pretože tak včas neurobila a nehnuteľnosti sú už dotknuté ďalšou právnou zmenou, mala zvoliť iný typ žaloby (žaloba na plnenie), ak mala za to, že jej nárok je dôvodný. To súčasne znamená, že na tomto type žaloby (žaloba o určenie vlastníckeho práva) nemá naliehavý právny záujem.
3.1. Žalobkyňa podala písomné vyjadrenie k odvolaniu žalovaného. Uviedla, že bola účastníčkou zmluvy, predmetom ktorej boli aj pozemky. Jej výpoveď je z tohto pohľadu zásadná pri preukázaní jej vôle, ktorá jednoznačne neexistovala vo vzťahu k predaju/prevodu pozemkov. Vypočutí svedkovia túto skutočnosť potvrdili vo svojich výpovediach. Fakt, že žalovaný tieto výpovede namietal, nie je rozumný argument pre ich vyhodnotenie v jej neprospech. Uviedla, že súd z vykonaného dokazovania nemohol dospieť k iným právnym záverom ako sú konštatované vo výroku rozhodnutia a v jeho odôvodnení. Žalovaný v rámci konania pred súdom prvej inštancie nevyužil naplno všetky prostriedky procesnej obrany a jeho obhajoba je založená len na „ním“ ničím nepodloženej výpovedi (žalovaný nepredložil a neoznačil ani jeden dôkaz na podporu svojich tvrdení), ktorá bola v mnohých častiach vyvrátená výlučne ňou navrhovanými dôkazmi. 3.2. Žalovaný úplne nekriticky hodnotil vykonané dôkazy, najmä výpovede svedkov a jej výpoveď a výsledky dokazovania dezinterpretoval tak, aby slúžili v jeho prospech. Nie je pravda, že ona a svedkovia vo veci vypovedali inak pred vyšetrovateľom (skoršia výpoveď) a inak pred súdom (neskoršia výpoveď). Konajúci súd nemal ako odstraňovať rozpory vo výpovediach, keďže tieto výpovede sú dôveryhodné a preukazujúce fakt, že pozemky nikdy nechcela predať. Každý svedok vypovedal tak, ako konkrétne vnímal situáciu, čoho bol svedkom a o čom mal vedomosť. Samozrejme, že žiadny svedok nemôže tú istú situáciu opísať rovnakými slovami, avšak v kontexte celej situácie a vykonaných dôkazov je nesporné, že pozemky matke žalovaného a ani žalovanému nechcela predať ani inak previesť vlastníctvo k nim. Namietala absolútnu neplatnosť kúpnej zmluvy vo vzťahu k prevodu pozemkov. Súdu predložila dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a pretože žalovaný bol vo vzťahu k svojej dôkaznej povinnosti pasívny, súd si správne vyhodnotil vykonané dôkazy a posúdil zmluvu ako absolútne neplatnú pre rozpor s ust. § 37 OZ. Žalovaný účelovo vytrhával z kontextu celej výpovede konkrétne vety, či „slovíčka“ (napr. „o podmienkach prevodu nerozprávali“) a na základe toho hodnotil výpovede ako neobjektívne. Je úplne logické, že ak nemala vôľu prevádzať pozemky, tak sa o podmienkach prevodu pozemkov a kúpnej cene v rámci rodiny nikdy nemohli rozprávať. Starý dom nebol pre ňu zaujímavý z pohľadu hodnoty, chcela som ho darovať alebo predať za symbolickú cenu. Nebolo to pre ňu podstatné. 3.3. Nestotožnila sa s dôvodmi odvolania v časti nedeliteľnosti právneho úkonu, pretože každá parcela a stavba vo vlastníctve jednej osoby má oddelený a samostatný vlastnícky režim. Súčasťou jedného právneho úkonu však môžu byť viaceré parcely, stavby a nie je potrebné vyhotoviť na každú parcelu samostatnú zmluvu. Argument žalovaného je v priamom rozpore s ustanovením § 41 Občianskeho zákonníka. Je irelevantné zaoberať sa tým, či ostatná časť zmluvy je platná alebo nie, pretože podala žalobu len vo vzťahu k pozemkom (predmet sporu je daný žalobou a žalobným petitom), ku ktorým sa domáha určenia svojho vlastníctva a len na takomto určení má naliehavý právny záujem. 3.4. Ďalej uviedla, že žalovaný ďalej vytýkal nesprávnosť rozhodnutia len s ohľadom na svoje písomné vyjadrenia zo dňa 17.03.2024, 22.05.2024 a 21.08.2024, ktoré nie sú preukázané žiadnymi dôkazmi. Súd prvej inštancie nebol povinný sa zaoberať hodnotou pozemku, ak si neplatnosť právneho úkonu posúdil v zmysle § 37 OZ.
3.5. Poprela tvrdenia žalovaného, že by sa s ním niekedy rozprávala o výpočte kúpnej ceny resp., že by si ju dohodla tak, ako uvádzal vo svojich vyjadreniach. Kúpna zmluva, na základe ktorej obdržala kúpnu cenu 1 166 eur za nechcený predaj takmer 5á pozemku v obci Branč, je v časti prevodu pozemkov aj podľa § 39 a § 39a OZ absolútne neplatný právny úkon pre hrubý nepomer medzi plnením, ktoré obdržala kupujúca a plnením, ktoré obdržala , najmä v dôsledku správania žalovaného (zástupcu kupujúcej), ktorý využil pri podpise zmluvy jej dôverčivosť a oklamal ju. Takéto správanie a konanie žalovaného rozhodne nie je v súlade s dobrými mravmi. 3.6. Nesúhlasila s právnou argumentáciou žalovaného o omyle a relatívnej neplatnosti právneho úkonu, pretože nebola v omyle ohľadom prevodu pozemkov, tak ako to predpokladá ust. § 49a. Kúpna zmluva vo vzťahu k pozemku je absolútne neplatným právnym úkonom pre absenciu vážnosti vôle podľa § 37 OZ. Nejedná sa o rozpor medzi vôlou a jej následkom, keďže vo vzťahu k pozemkom žiadna vôla neexistovala a žalovaný o neexistencii jej vôle vedel, inak by nekonal takýmto podvodným spôsobom. 4. Žalovaný podal vyjadrenie k vyjadreniu žalobkyne. Uviedol, že zmena v obsahu svedeckých výpovedí je fakt a nie jeho domnienka. S týmto faktom sa súd prvej inštancie nijako nevysporiadal. Svedkovia žalobkyne vypovedali odchýlne práve v konaní pred súdom a súd namietané rozpory neodstránil, hoci tak mal urobiť. Preto v odvolaní na túto skutočnosť namietal. K námietke „vytrhávania z kontextu celej výpovede konkrétnych viet, či slovíčok“ uviedol, že nič z kontextu nevytrhával, ale uvádzal presne to, čo predvolaní svedkovia vypovedali a čo je zachytené v zápisniciach z pojednávania. Citát „Svedkyňa/ Svedok na otázky PZ žalobkyne, či sa pred podpisom KZ rozprávala so žalobkyňou o podmienkach prevodu, uvádza: Nie.“ (str. 5., 6. a 7. zápisnice z 13.05.2024). tento citát nie je vytrhávaním z kontextu. Takto vypovedali predvolaní svedkovia, že sa so žalobkyňou nerozprávali o podmienkach prevodu pred uzavretím kúpnej zmluvy. Žalobkyňa teraz tvrdí, že „nerozprávaním sa“ o podmienkach prevodu sa malo na mysli „nerozprávanie sa o podmienkach prevodu podielu na pozemku“. Nič také však žiadny z predvolaných svedkov nevypovedal. Nikto z nich neuviedol, že „nerozprávaním sa“ mal na mysli pozemok, avšak ruina domu áno. Všetci predvolaní, do jedného, vypovedali rovnako, a to, že sa s nimi žalobkyňa o podmienkach prevodu pred podpisom kúpnej zmluvy nerozprávala. Žalobkyňa poukazovala na to, že bol pasívny vo vzťahu k svojej dôkaznej povinnosti. Vyčerpávajúcim spôsobom opísal okolnosti smerujúce k uzavretiu kúpnej zmluvy, ktorej obsah (konsenzus strán) je vyjadrený v samotnom texte kúpnej zmluvy. Ak žalobkyňa mala k obsahu záväzku výhrady, mala možnosť obsah zmluvy namietať, jeho obsah so svojimi príbuznými skonzultovať, príbuzných k podpisu zmluvy zavolať a v konečnom dôsledku podpis zmluvy odoprieť. Nič z uvedeného sa nestalo. Slobodne, dobrovoľne a bez nátlaku zmluvu podpísala. Z okolností podpisu predmetnej zmluvy je zrejmé, že mala dostatok času si kúpnu zmluvu prečítať a že v deň podpisu boli doma jej príbuzní, ktorých si mohla (ešte doma) privolať. Veľmi detailne sa zaoberala len vlastnou pohnútkou a vôľou k predmetu prevodu, ona a súd prvej inštancie opomínali vôľu a pohnútku druhej zmluvnej strany. Je to významné vo vzťahu k určeniu, či platne vznikol konsenzus na predmete prevodu. Konsenzus zmluvných strán je vyjadrený v obsahu zmluvy, ktorý verne preukazuje dohodu zmluvných strán. Žalobkyňa to rozporuje, pričom v takom prípade to je ona, kto má (a musí) svoje tvrdenie preukázať. Jej vyjadrenie je len v rovine tvrdenia (v rozpore s obsahom písomnej kúpnej zmluvy), na preukázanie svojho tvrdenia označila svedkov. Svedkovia nemohli potvrdiť „neexistenciu vôle“ žalobkyne (pretože sa s nimi žalobkyňa nerozprávala o podmienkach prevodu pred uzavretím kúpnej zmluvy), keďže vôľa je subjektívna kategória týkajúca sa osoby konajúcej právny úkon. K teoretickým úvahám žalobkyne smerujúcim k spochybňovaniu určenia výšky kúpnej ceny uviedol, že výpočty, ktoré v konaní prezentoval, uvádzal vo vzťahu k jej námietke, že v predmetnom prípade sa jedná o hrubý nepomer v plneniach.
5. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, zákon číslo 160/2015 Z.z., ďalej len „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané a v zákonom stanovenej lehote (§ 359, § 362 ods. 1 CSP) a zistení, že odvolanie spĺňa náležitosti § 363 a nasl. CSP, preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 ods.1 CSP, § 380 ods.1 CSP), skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (383 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné. Súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový stav a vec nesprávne posúdil po právnej stránke, preto odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie ( 389 ods. 1 písm. c) CSP).
6. Žalovaný odvolanie zdôvodnil ustanovením § 365 ods.1 písm. f), h) CSP, namietal nesprávne zistenie skutkového stavu a nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie.
7. Žalovaný namietal nesprávne vyhodnotenie výpovede žalobkyne a svedkov. Namietal, že súd prvej inštancie neodstránil rozpory vo výpovediach svedkov pred vyšetrovateľom a pred súdom. Z obsahu spisu vyplýva uvedená námietka žalovaného, ale žalovaný nenavrhol žiadne dokazovanie za účelom odstránenia rozporov vo výpovediach svedkov, dokonca neuviedol, ako inak vypovedali pred vyšetrovateľom. Vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 13.05.2024 uviedol, že nenavrhuje ani neoznačuje žiadne dôkazy na vykonanie. Žalobkyňa na pojednávaní dňa 13.05.2024 nenavrhla pripojenie vyšetrovacieho spisu, pretože podanie bolo odmietnuté a navrhla výsluch svedkov, príbuzných. Následne navrhla výsluch matky žalovaného a predložila uznesenie OP PZ Nitra. V uznesení je konštatovaná len výpoveď svedka M. B.. Na pojednávaní konanom 19.06.2024 boli vypočutí svedkovia M. B., L. D., C. K.. Žalovaný nerozporoval ich výpovede s výpoveďami pred vyšetrovateľom. Až v písomnom vyjadrení zo dňa 21.08.2024 spochybnil výpovede svedkov poukazujúc na uznesenie OR PZ. Vyjadrenie bolo predložené žalobkyni na pojednávaní. Opätovne nenavrhol žiadne dokazovanie. Súd prvej inštancie na pojednávaní 21.08.2024 vyhlásil dokazovanie za skončené a odročil pojednávanie za účelom vyhlásenia rozsudku na deň 18.09.2024.
8. Teória procesného práva podmieňuje úspech strany v spore unesením dvoch bremien. Ide jednak o bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť úspech v spore a jednak bremeno tieto skutočnosti preukázať. Základnou normou upravujúcou bremeno tvrdenia a preukazovania je ustanovenie § 132 CSP. Stanovuje dôkaznú povinnosť strán v sporovom konaní. Aby strana sporu mohla splniť svoju zákonnú povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí predovšetkým splniť svoju povinnosť tvrdenia. Predpokladom dôkaznej povinnosti je teda tvrdenie skutočností, tzv. bremeno tvrdenia. Ak strana neplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy, potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Nesplnenie povinnosti tvrdenia, teda neunesenie bremena tvrdenia má za následok, že skutočnosť, ktorú strana v spore vôbec netvrdila a ktorá nevyšla v konaní inak najavo, nebude predmetom dokazovania. Ak ide o skutočnosti rozhodné podľa hmotného práva, potom neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti bude mať väčšinou za následok pre neho nepriaznivé rozhodnutie. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného. Pri posudzovaní dôkazného bremena na strane tej ktorej strany sporu bolo potrebné podľa doterajšej teórie treba rešpektovať tzv. negatívnu teóriu, t.j. pravidlo, že neexistencia (niečoho) majúca trvajúci charakter sa zásadne nepreukazuje. Na nikom totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti. Dôsledkom toho, že negatívnu skutočnosť nemožno dokázať, je prenesenie dôkazného bremena na stranu, ktorá tvrdí opačnú, teda pozitívnu skutočnosť. Od tejto teórie sa postupne upúšťa. Nie je totiž pravda, že negatívnu skutočnosť nie je možné preukázať. Pri týchto úvahách sa vychádza z toho, že skutočnosť je kauzálna a teda všetko, aj absencia niečoho, je niečoho dôsledkom a niečoho príčinou. Je významné aj to, že dokazovanie negatívnych skutočností možno priamo alebo nepriamo, možno negatívne skutočnosti dokazovať aj prostredníctvom tzv. dôkazu prima facie, založenom na typickom priebehu deja. Ak odporca popiera tvrdenie strany zaťaženej dôkazným bremenom, vyžaduje si niekedy predmet dokazovania, aby sa odporca neobmedzil len na prosté popretie, ale aby popretie konkretizoval. Konkrétne substancovanie má význam práve vtedy, ak strana tvrdí, že sa niečo nestalo. Odporca sa v takom prípade nemôže obmedziť na opačné tvrdenie, že sa niečo nestalo, ale musí uviesť konkrétne okolnosti, ktoré ho k opačnému tvrdeniu vedú. (viď Veľký komentár CSP, § 185, str. 754, 755). Teória procesného práva podmieňuje úspech strany v spore unesením dvoch bremien. Ide jednak o bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť úspech v spore a jednak bremeno tieto skutočnosti preukázať. Základnou normou upravujúcou bremeno tvrdenia a preukazovania je ustanovenie § 132 CSP. Stanovuje dôkaznú povinnosť strán v sporovom konaní. Aby strana sporu mohla splniť svoju zákonnú povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí predovšetkým splniť svoju povinnosť tvrdenia. Predpokladom dôkaznej povinnosti je teda tvrdenie skutočností, tzv. bremeno tvrdenia. Ak strana neplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy, potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Nesplnenie povinnosti tvrdenia, teda neunesenie bremena tvrdenia má za následok, že skutočnosť, ktorú strana v spore vôbec netvrdila a ktorá nevyšla v konaní inak najavo, nebude predmetom dokazovania. Ak ide o skutočnosti rozhodné podľa hmotného práva, potom neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti bude mať väčšinou za následok pre neho nepriaznivé rozhodnutie. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného.
9. Právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú (§ 34 Občianskeho zákonníka). Právny úkon sa musí
urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný (§ 37 ods. 1 OZ.) Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom (§ 39 OZ).
10. Spomedzi znakov definujúcich právny úkon má zásadný význam jednota vôle a jej prejavu. To znamená, že pokiaľ neexistuje vôľa (napríklad z dôvodu fyzického donútenia), neexistuje ani právny úkon. Právny úkon ale neexistuje ani vtedy, ak neexistuje prejav vôle. Vôľa, ako psychický vzťah konajúceho človeka k zamýšľanému (chcenému) následku je nevyhnutným pojmovým predpokladom vzniku právneho úkonu. V súvislosti so zisťovaním existencie vôle v určitom konkrétnom prípade, t.j. so zisťovaním, či pri určitom prejave vôle ten, kto vôľu prejavil, ju aj skutočne mal, a či skutočne chcel to, čo prejavil, že chce (t.j. že navonok prejavené zodpovedá jeho vôli), treba poznamenať, že na existenciu vôle sa pri jej prejave usudzuje predovšetkým z objektívnych skutočností, teda predovšetkým z okolností, za ktorých bol prejav vôle urobený. Neprihliada sa na vnútornú pohnútku (motív) prejavenej vôle. Takáto pohnútka je irelevantná, ibaže by bola právnym úkonom prejavená, a tým sa stala jeho súčasťou. Ak prejav posúdený podľa týchto zásad nevzbudí pochybnosti o tom, že je primeraným prejavom skutočnej vôle, predpokladá sa, že ním je.
11. Náležitosťami vôle sú predovšetkým jej sloboda a vážnosť (ale taktiež absencia omylu a tiesne). Slobodou vôle je sloboda jej vytvorenia, teda sloboda vzniku vôľového rozhodnutia a sloboda jeho prejavu. Pokiaľ ide o vážnosť vôle, prejav, ktorý je iba zdanlivo prejavom vôle, avšak v skutočnosti pri ňom vôľa neexistuje alebo skutočná vôľa je iná, je podľa § 37 Občianskeho zákonníka neplatný. Náležitosťami prejavu sú určitosť a zrozumiteľnosť; právny úkon, ktorý nie je dostatočne určitý alebo zrozumiteľný, je neplatný (§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
12. Súkromnoprávne vzťahy sú založené na autonómii a zmluvnej slobode subjektov týchto vzťahov. Pre konanie súkromnoprávnych subjektov je charakteristická nielen samoregulácia ich záujmov prostredníctvom právnych úkonov, ale aj potenciálne dôsledky ich právnych úkonov pre tretie osoby. So zreteľom na individuálne okolnosti preskúmavanej veci je potrebné uviesť, že aj pri uzatváraní zmlúv a realizácii práv a povinností, ktoré sú obsahom právneho vzťahu založeného tou – ktorou zmluvou, platí síce zásada zmluvnej slobody, na druhej strane sa ale uplatňuje tiež zásada zodpovednosti samotného účastníka za ochranu svojich práv „vigilantibus iura scripta sunt“ (t.j. 1. zákony sú písané pre bdelých, 2. každý nech si chráni svoje práva, 3. práva patria len bdelým, pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým, teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí o svoje práva dbajú s dostatočnou opatrnosťou, starostlivosťou a predvídavosťou). Treba tiež poukázať na ďalšiu zásadu uplatňovanú v súkromnoprávnych vzťahoch „pacta sunt servanda“ (t.j. zmluvy sa majú dodržiavať), ktorá je úzko naviazaná na už spomenuté zásady súkromného práva – zásadu autonómie vôle a zásadu zmluvnej slobody. Tieto zásady vo vzájomnom kontexte vyjadrujú, že zmluvné strany sú, pri splnení zákonných požiadaviek, oprávnené zaviazať sa k čomukoľvek, čo nie je zakázané, avšak keď už raz zmluvu uzatvoria, sú povinné dohodnuté práva a povinnosti rešpektovať. Právna úprava obmedzuje zmluvnú slobodu strán napríklad tým, že niektoré právne úkony považuje za (absolútne alebo relatívne) neplatné.
13. Súd prvej inštancie rozhodnutia založil na preukázaní dôkazného bremena žalobkyne, že jej vôľa nebola predať pozemky. Vychádzal z jej výpovede a výpovede svedkov. Uviedol, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia a nepreukázal, že sa so žalobkyňou dohadoval na predaji pozemkov. V konaní boli predložené kúpnopredajné zmluvy, na základe ktorých právna predchodkyňa žalovaného a následne žalovaný nadobudli sporné pozemky. Bolo na strane žalobkyne preukázať jej tvrdenie, že nebola jej vôľa predať pozemky. Súd prvej inštancie vypočul svedkov, na ich výpovediach založil svoje rozhodnutie. Ani jeden svedok nevypovedal, že bol prítomný pri jednaní ohľadne uzatvárania kúpnopredajnej zmluvy. Zmluva bola uzavretá v advokátskej kancelárii, podpisy overené na notárskom úrade. Svedok M. B. uviedol, že so žalobkyňou sa ohľadne prevodu nebavil, v deň podpisu zmluvy bol doma, žalobkyňa nepovedala, že ide podpisovať zmluvu, v rodine sa bavili, že sa predá len dom. Svedkyňa L. D. uviedla, že so žalobkyňou sa nerozprávala o podmienkach prevodu, následne uviedla, že žalobkyňa sa vyjadrila, že žalovanému chce predať len dom, nie záhradu. Svedok C. K. uviedol, že sa so žalobkyňou nebavil o podmienkach prevodu, mala byť uzavretá darovacia zmluva na dom za 1 euro. Po podpísaní zmluvy mu družka povedala, že mama dostala peniaze, preto začal mať pochybnosti. Z výpovedí svedkov podľa názoru odvolacieho súdu nevyplynul záver súdu prvej inštancie o unesení dôkazného bremena žalobkyne, že nemala v úmysle predať pozemky, pretože ani jeden
svedok nepotvrdil jej tvrdenie. Neboli prítomní pri uzatváraní zmluvy, jej podpise. Naopak zhodne potvrdili, že sa so žalobkyňou o prevode nerozprávali. Súd prvej inštancie vôbec nevenoval pozornosť tvrdeniu žalovaného o pohnútke uzavretia kúpnopredajnej zmluvy a nákladov súvisiacich s odstránením stavby, vyplateniu kúpnej ceny, ktorej prevzatie vo výške 1 166 eur žalobkyňa nevedela vysvetliť, jeho tvrdeniu, že zmluvu si opakovane prečítala.
14. Odvolací súd sa nestotožnil s názorom žalovaného o nedeliteľnosti právneho úkonu. Ak je neplatnosťou zasiahnutá len časť právneho úkonu občiansky zákonník vychádza zo zásady, že ostatná časť právneho úkonu nie je touto neplatnosťou dotknutá. Podmienkou je, že po oddelení neplatnej časti musí zvyšok právneho úkonu sám osebe právne obstáť. V otázke oddeliteľnosti judikatúra vyslovila (Rc 44/1998), že pri posúdení sa uplatnia interpretačné zásady vyplývajúce z ustanovenia § 35 ods. 2 OZ. Slovenský právny poriadok je založený na rozdielnom vlastníctve pozemku a stavby.
15. Podľa § 191 ods.1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti: pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Posudzovanie hodnoty pravdivosti konkrétneho dôkazu predpokladá, že sudca takýto dôkaz najskôr posudzuje izolovane z hľadiska vierohodnosti toho, kto ho podáva a či správa sama osebe je svojim obsahom pravdepodobná alebo nie . Až potom môže pristúpiť k posudzovanie, resp. hodnoteniu všetkých dôkazov v ich vzájomnej súvislosti. Pri výpovedi svedka sa presadzuje doktrína RAVEN - spoločenské postavenie svedka, kontext zmyslového vnímania a schopnosť svedka vypovedať, čo vnímal zmyslami, prípadný dopad výsledku na záujem svedka, prípadná odborná schopnosť, a jeho neutralita, celková nezaujatosť. Súd vždy musí vyhodnotiť prípadnú zaujatosť svedka v kontexte ďalších kritérii doktríny RAVEN a v kontexte celkového vyznenia výsluchu svedka. Veta za stredníkom v odseku 1 citovaného ustanovenia § 191 CSP je jedným z prejavov tzv. materiálneho vedenia sporu v sociálnej koncepcii civilného procesu. Materiálne vedenie sporu je najmä tzv. dopytovacie oprávnenie súdu vo vzťahu k procesnému dokazovaniu (§ 150 ods. 2, § 195 ods. 1, § 202 ods. 1.) Z ustanovenia § 150 ods.2 CSP vyplýva oprávnenie súdu vyzvať strany sporu na doplnenie skutkových tvrdení, bez ohľadu na to, či má strana sporu bremeno tvrdenia k predmetnej skutočnosti, alebo či má bremeno tvrdenia protistrana. Súd prvej inštancie nepostupoval v zmysle citovaného ustanovenia a neodstraňoval rozpory v tvrdeniach strán sporu.
16. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie nestotožniac sa so záverom o unesení dôkazného bremena žalobkyňou o nedostatku vôle predať pozemky. Povinnosťou súdu bude v novom rozhodnutí rozhodnúť o náhrade trov odvolacieho konania (396 ods.3 CSP).
17. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre v pomere hlasov 3:0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).