Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Tos/94/2026

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Ľuptáka, PhD., MBA. a sudcov JUDr. Štefana Nováka, LL.M. a JUDr. Bc. Viktora Marka, PhD., v trestnej veci odsúdeného A. B., nar. XX. XX. XXXX, na neverejnom zasadnutí dňa 3. novembra 2026, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 28. 09. 2026, takto

r o z h o d o l :

Podľa sťažnosť odsúdeného A. B. z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením sp. zn. zo dňa 28. 09. 2026 samosudca Okresného súdu Banská Bystrica podľa § 66 ods. 1 písm. b) Tr. zák. zamietol žiadosť odsúdeného A. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, D. D., t. č. v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody Banská Bystrica, o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. zo dňa 29. 01. 2025, ktorým bol odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní 3 (tri) roky, so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Proti tomuto uzneseniu podal odsúdený priamo do zápisnice o verejnom zasadnutí konanom dňa 28. 09. 2026 sťažnosť, ktorú bližšie odôvodnil prostredníctvom obhajcu podaním doručeným prvostupňovému súdu dňa 12. 10. 2026. V písomných dôvodoch sťažnosti v podstate namietal, že prvostupňový súd pokiaľ ide o očakávanie, že v budúcnosti povedie riadny život, opomenul, že pred nástupom do výkonu trestu odňatia slobody, ktorý posledne nastúpil, 8 až 9 rokov nepáchal žiadnu trestnú činnosť, čo vyplýva napokon aj z rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. a následne tam uvádzaných skutočností jeho neosvedčenia spred 9 rokov, ako aj v tejto súvislosti odsúdenia spred 11 rokov. Akcentoval, že súd mu takto pripočítal akoby ďalšiu priťažujúcu okolnosť, ktorú zaradil do fikcie jeho následnej resocializácie. V tejto súvislosti poukázal na nález Ústavného súdu ČR zo dňa 29. 11. 2022, odporúčanie Rec (2003/22) Výboru ministrov členských štátov o podmienečnom prepustení.

Mal za to, že odporúčanie ústavu ohľadom jeho podmienečného prepustenie s nariadením probačného dohľadu s uložením obmedzení spočívajúcich v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok, tiež v príkaze spočívajúcom zamestnať sa, alebo sa preukázateľne uchádzať o zamestnanie, je dostatočným obmedzením v prípade jeho podmienečného prepustenie na slobodu, ktoré budú dostatočnou zárukou, že sa nedopustí žiadneho protiprávneho konania.

Podľa pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť a konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.

Po postupe v zmysle uvedeného ustanovenia krajský súd dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného nebola dôvodne podaná, pretože u neho neboli splnené zákonné podmienky vyžadované ustanovením § 66 ods. 1 písm. b) Tr. zák. na jeho podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody.

Z obsahu predloženého spisu vyplýva, že odsúdený A. B. v súčasnosti vykonáva trest odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 29. 01. 2025, právoplatným tým istým dňom, ktorým súd schválil dohodu o vine a treste uzavretú dňa 17. 12. 2024 na Okresnej prokuratúre Banská Bystrica, ktorým bol uznaný za vinného v bode 1.,4. a 5. z pokračovacieho zločinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. j) Tr. zák. spáchaný v bode 1. v súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zák. a v bode 2. a 3. z pokračovacieho prečinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Tr. zák., za čo bol odsúdený na úhrnný a súhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 3 rokov so zaradením na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Dňa 07. 08. 2026 bol okresnému súdu doručený návrh odsúdeného cestou obhajcu na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, o ktorom prvostupňový súd rozhodol sťažnosťou napadnutým uznesením.

Podľa § 66 ods. 1 písm. b) Tr. zák. súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a ak ide o osobu odsúdenú za zločin po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody.

Podľa § 66 ods. 2 Tr. zák. pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na povahu spáchaného trestného činu a na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.

Preskúmaním konania, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého uznesenia sťažnostný súd zistil, že toto bolo vykonané v súlade so zákonom, keď prvostupňový súd nariadil a vykonal verejné zasadnutie, na ktorom vypočul procesné strany, oboznámil listinné dôkazy a dal odsúdenému možnosť dostatočne realizovať jeho práva, ktoré mu vyplývajú z ustanovení . Okresný súd teda, pri dôslednom dodržaní procesného postupu a rešpektovaní práva odsúdeného na obhajobu, rozhodol na verejnom zasadnutí v súlade s výsledkami vykonaného dokazovania.

V rámci teoretického exkurzu krajský súd uvádza, že pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení, vychádzajúc z ust. § 66 ods. 1 písm. b) Tr. zák., musí súd zhodnotiť konanie odsúdeného pred spáchaním trestného činu, jeho správanie vo výkone trestu odňatia slobody a zároveň reálne zhodnotiť predpoklad, či v budúcnosti povedie riadny život, pričom sa prihliada aj na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva. Pre podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody je nutné, aby odsúdený kumulatívne splnil dve podmienky. Formálnu – vykonal trest v zákonom stanovenej dobe a materiálnu – plnením svojich povinností preukázal polepšenie a možno od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život.

Formálnu podmienku pre podmienečné prepustenie odsúdený splnil po vykonaní dvoch tretín uloženého trestu, a to dňa 30. 08. 2026.

Pokiaľ však ide o materiálne podmienky, tieto podľa zistení krajského súdu neboli splnené, pretože odsúdený plnením svojich povinností počas výkonu trestu síce preukázal potrebné polepšenie o čom svedčia dve udelené disciplinárne odmeny, za plnenie pracovných povinností a príkladný čin, avšak nie je možné vysloviť predpoklad, že v budúcnosti povedie riadny život.

Očakávanie, že odsúdený povedie riadny život, ako jedna z materiálnych podmienok podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody, musí byť dôvodné a založené na všestrannom zhodnotení jeho osobnosti, doterajšieho pôsobenia vo výkone trestu, ale aj jeho predchádzajúceho spôsobu života, vrátane jeho trestnej činnosti, možností jeho nápravy a osobných pomerov, a tiež je potrebné prihliadnuť aj na účel trestu. Pokiaľ ide o materiálnu podmienku na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, teda očakávanie, že odsúdený povedie riadny život, tak túto súd objasňuje a skúma

komplexnejšie, posudzuje všetky okolnosti súvisiace s osobou odsúdeného, jeho osobné a charakterové vlastnosti, celkový postoj k spoločenským normám, prostredie v ktorom žil, celý doterajší život, povahu a charakter trestnej činnosti, pre ktoré je vo výkone trestu s jediným cieľom, či všetky tieto skutočnosti umožňujú prijať prognózu, že v prípade prepustenia na slobodu, povedie riadny život t.j. život v súlade s právnymi, morálnymi a etickými normami spoločnosti.

Pokiaľ ide o posúdenie splnenia materiálnych podmienok pre podmienečné prepustenie odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody, súd v tejto súvislosti skúma, či u odsúdeného došlo k polepšeniu, teda, či uňho prebehol proces vnútornej premeny jeho osobnosti oprávňujúci „nádej“, že odsúdený v budúcnosti povedie riadny život, v rámci čoho musí zvážiť aj závažnosť a povahu trestných činov, ktorých sa vykonávaný trest týka, plnenie si povinností a správanie sa odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody v kontexte jeho doterajšieho spôsobu života, charakteru jeho osoby, povahových vlastností a jeho postoja k spáchanej trestnej činnosti. Materiálnu podmienku možnosti očakávať, že odsúdený v budúcnosti povedie riadny život v zmysle § 66 ods. 1 písm. b) Tr. zák., je potrebné skúmať aj pri zohľadnení okolností predchádzajúceho života odsúdeného, vrátane jeho skorších odsúdení (Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 21. 08. 2019).

Pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody treba vždy zhodnotiť osobu odsúdeného a celý jeho doterajší život, vrátane jeho správania pred spáchaním trestného činu, správania, ktoré viedlo k jeho spáchaniu, ako aj správania vo výkone trestu odňatia slobody. Tieto okolnosti pritom nemožno hodnotiť izolovane, ale je nutné ich posudzovať vo vzájomných súvislostiach. Len tak je totiž možné spoľahlivo posúdiť, či aktuálne správanie sa odsúdeného a plnenie jeho povinností vo výkone trestu odňatia slobody nie je len vonkajším prejavom jeho prispôsobenia sa prostrediu ústavu na výkon trestu, ale je výrazom skutočných zmien jeho osobnosti odôvodňujúcich nádej, že v budúcnosti povedie riadny život (Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 25. 05. 2017).

Pokiaľ ide o správnosť napadnutého výroku, sťažnostný súd je názoru, že všetky bližšie rozvedené skutočnosti v napadnutom uznesení neumožňujú v prípade odsúdeného vyhovieť jeho návrhu na podmienečné prepustenie. Uvedené zistenia, ktoré bral prvostupňový súd do úvahy pri svojom rozhodnutí, sú zistené správne a sú tými relevantnými skutočnosťami, ktoré bolo potrebné zvážiť a vyhodnotiť v súvislosti so skúmaním splnenia podmienok na podmienečné prepustenie odsúdeného.

Pre pozitívne rozhodnutie súdu o podmienečnom prepustení odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody je okrem iného nevyhnutné, aby odsúdený počas tohto výkonu svojim správaním preukázal polepšenie, čo nemožno bez ďalšieho stotožniť len s dobrým správaním sa odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody a zároveň je potrebná aj danosť reálneho predpokladu, že po takomto rozhodnutí bude odsúdený viesť riadny život.

Pri vyhodnotení materiálnych podmienok na podmienečné prepustenie je potrebné posúdiť všetky okolnosti, ktoré súvisia s osobou odsúdeného, jeho osobné a charakterové vlastnosti, celkový postoj k spoločenským normám a pravidlám, povahu a charakter spáchanej trestnej činnosti a jeho správanie sa vo výkone trestu odňatia slobody. Je preto správny postup prvostupňového súdu, ktorý komplexne posudzoval osobnosť odsúdeného, trestnú minulosť, charakter trestnej činnosti aj resocializačnú prognózu odsúdeného.

Krajský súd nespochybňuje, že časový odstup od predchádzajúceho odsúdenia, respektíve od posledného výkonu trestu, predstavuje relevantnú okolnosť, na ktorú je potrebné pri posudzovaní prognózy budúceho správania odsúdeného prihliadať. Nemožno totiž vychádzať z mechanického záveru, že samotná existencia predchádzajúcich odsúdení automaticky vylučuje možnosť podmienečného prepustenia, a to bez ohľadu na časový odstup, ktorý uplynul od ich uloženia, následný spôsob života odsúdeného a ďalšie okolnosti významné z hľadiska jeho resocializácie.

Uvedená skutočnosť však nemôže byť posudzovaná izolovane a bez zohľadnenia celkového kriminálneho vývoja odsúdeného. Z odpisu registra trestov vyplýva, že odsúdený bol v minulosti opakovane súdne trestaný, pričom mu boli ukladané tak podmienečné, ako aj nepodmienečné tresty odňatia slobody. Významnou okolnosťou je predovšetkým skutočnosť, že v minulosti mu už bolo umožnené podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody za súčasného uloženia probačného dohľadu, avšak v skúšobnej dobe sa neosvedčil a bol mu nariadený výkon zvyšku trestu.

Rovnako sa neosvedčil ani v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, v dôsledku čoho mu bol nariadený výkon pôvodne podmienečne odloženého trestu odňatia slobody.

Tieto skutočnosti sú významné nie preto, že by odsúdenému mali byť opätovne pričítané ako ďalšie priťažujúce okolnosti, ako to nesprávne interpretuje v podanej sťažnosti, ale preto, že vypovedajú o jeho doterajšom vzťahu k uloženým trestnoprávnym sankciám a o účinnosti predchádzajúcich pokusov o jeho nápravu prostredníctvom miernejších foriem trestnoprávneho pôsobenia. Súd pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení neukladá nový trest ani nanovo nehodnotí vinu a trest odsúdeného za predchádzajúce skutky. Je však povinný vyhodnotiť jeho doterajší život a správanie ako jeden z podkladov pre prognózu budúceho správania.

Ani tvrdený časový odstup, počas ktorého sa odsúdený nedopúšťal trestnej činnosti, preto automaticky neznamená, že došlo k takej trvalej zmene jeho osobnosti a hodnotovej orientácie, ktorá by odôvodňovala pozitívnu prognózu vedenia riadneho života. V tejto súvislosti je potrebné prihliadnuť aj na to, že odsúdený sa opakovane dopúšťal majetkovej trestnej činnosti, pričom aktuálne vykonávaný trest mu bol uložený za pokračovací zločin krádeže, v súbehu s ďalšou majetkovou a súvisiacou trestnou činnosťou. Z uvedeného vyplýva určitá kontinuita v charaktere protiprávneho konania odsúdeného, ktorú nemožno pri hodnotení rizika jeho opätovného zlyhania opomenúť.

Námietku sťažovateľa týkajúcu sa zohľadnenia trestnej minulosti, krajský súd považoval za nedôvodnú, nemajúcu za následok zmenu, alebo zrušenie napadnutého uznesenia prvostupňového súdu. Krajský súd súhrnne akcentuje, že zohľadňovanie trestnej minulosti je pre posúdenie predpokladu vedenia riadneho života odsúdeným v budúcnosti plne v súlade s rozhodovacou praxou súdov. Mnohopočetná recidíva odsúdeného nepochybne svedčí v prospech záveru, že predchádzajúce odsúdenia, uložené tresty a ich výkon na odsúdeného zjavne nemali požadovaný preventívny a resocializačný účinok, keďže mu nebránili v ďalšom páchaní úmyselnej trestnej činnosti. Prísnejší náhľad na opakovane v minulosti recidivujúceho odsúdeného pri posudzovaní prognózy „či od neho možno očakávať na slobode riadny život“ je tak namieste a aj kladné hodnotenie jeho správania počas výkonu trestu odňatia slobody možno dôvodne prisudzovať len schopnosti prispôsobenia sa režimovým podmienkam výkonu trestu (v ktorom už bol opakovane), avšak pri existujúcich pochybnostiach, či takéto spávanie možno rovnako očakávať aj mimo týchto režimových opatrení, teda na slobode.

Krajský súd v tejto súvislosti poukazuje aj na to, že odsúdený má za sebou absolvovanie ústavného ochranného protitoxikomanického liečenia, čo hodnotí pozitívne. Rovnako pozitívne hodnotí jeho deklarovaný kritický postoj k predchádzajúcemu spôsobu života. Ani tieto skutočnosti však v súčasnosti nepostačujú na prijatie záveru o dostatočne priaznivej prognóze jeho budúceho správania, a to najmä v spojení s opakovaným páchaním majetkovej trestnej činnosti a neúspešným priebehom predchádzajúceho podmienečného prepustenia.

Pokiaľ ide o pozitívne hodnotenie odsúdeného zo strany ústavu, krajský súd zdôrazňuje, že jeho obsah v žiadnom prípade nepodceňuje. Z predloženého hodnotenia vyplýva, že odsúdený počas výkonu trestu dodržiava ústavný poriadok, rešpektuje pokyny príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže, nebol disciplinárne potrestaný, naopak, boli mu udelené dve disciplinárne odmeny. Pozitívne je hodnotená aj jeho pracovná morálka, aktívne zapájanie sa do resocializačných a vzdelávacích aktivít, absolvovanie ochranného protitoxikomanického liečenia, ako aj udržiavanie rodinných väzieb a vytvorenie podmienok na zabezpečenie bývania a zamestnania po prípadnom prepustení. Uvedené skutočnosti nepochybne svedčia o tom, že odsúdený v podmienkach výkonu trestu plní stanovené ciele programu zaobchádzania a v inštitucionálnom prostredí preukázal pozitívnu zmenu správania. Je však potrebné rozlišovať medzi schopnosťou odsúdeného prispôsobiť svoje správanie pravidlám a požiadavkám ústavného prostredia a schopnosťou dlhodobo viesť riadny život v podmienkach slobody, kde už nebude vystavený každodennému dohľadu a kontrole zo strany príslušníkov ústavu.

Práve v tomto smere je významné aj odborné hodnotenie ústavu, podľa ktorého je resocializačná prognóza odsúdeného menej priaznivá a riziko recidívy trestnej činnosti stredné. V tejto súvislosti sťažnostný súd opakuje, že pozitívne rozhodnutie o podmienečnom prepustení nemôže byť v zmysle zákona opreté výlučne o dobré správanie odsúdeného v podmienkach výkonu trestu, nakoľko toto nie je dostačujúce na vyslovenie predpokladu, že bude na slobode viesť riadny život.

Sťažnostný súd len opakuje, že osoba odsúdeného vzhľadom na jeho kriminálnu minulosť (opakované páchanie trestnej činnosti úmyselnej povahy, 9 - krát súdne trestaný, opakovaný výkon nepodmienečného trestu odňatia slobody) nedáva sťažnostnému súdu dostatočnú záruku, že prišlo k polepšeniu odsúdeného a tento bude v prípade podmienečného prepustenia z aktuálneho výkonu trestu odňatia slobody viesť riadny život. Aj keď je správanie sa odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody v súlade s ústavným poriadkom, s poukazom na jeho predchádzajúce výkony nepodmienečného trestu odňatia slobody, je dôvodné skôr konštatovať jeho prispôsobenie sa režimu výkonu trestu odňatia slobody, ako vnútornú zmenu v jeho hodnotovej orientácii. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že na nápravu odsúdeného a uvedomenie si negatívnych dôsledkov jeho konania nemali vplyv žiadne z uložených trestov, nakoľko sa opakovane dopúšťal trestnej činnosti rôzneho druhu. Je nevyhnutné zohľadniť, že odsúdenému boli poskytnuté viaceré šance, a to aj v podobe podmienečného prepustenia z výkonu trestov odňatia slobody, a preto niet sa prečo domnievať, že práve podmienečné prepustenie z aktuálneho výkonu trestu odňatia slobody splní svoj zákonom sledovaný účel.

Krajský súd navyše zdôrazňuje, že na podmienečné prepustenie z výkonu trestu neexistuje „právny nárok“, ktorého by sa mohol domáhať ihneď, ako sa po určitú zákonom stanovenú dobu správal vo výkone trestu slušne a vzorne si plnil uložené povinnosti. Zmysel podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody nie je v tom, aby za dobré správanie, prípadne za dobrú prácu vo výkone trestu, bol páchateľ automaticky prepustený po odpykaní stanovenej doby na slobodu, bez zreteľa na to, aká je prognóza jeho ďalšieho správania. Podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody je totiž na mieste len v tom prípade, ak vzhľadom ku všetkým okolnostiam, ktoré môžu mať v tomto smere význam, je odôvodnený predpoklad, že odsúdený povedie aj na slobode riadny život a že tu nie je pre spoločnosť príliš veľké riziko recidívy. Okolnosťou, ktorá má pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení význam, je podľa odbornej literatúry, ako aj bohatej rozhodovacej praxe najvyššieho súdu (napr. uznesenie zo dňa 12. augusta 2015, sp. zn. , zo dňa 10. septembra 2014, sp. zn. , zo dňa 25. februára 2015, sp. zn. , zo dňa 24. septembra 2015, sp. zn. , zo dňa 7. apríla 2016, sp. zn. ), aj predchádzajúci spôsob života odsúdeného, vrátane jeho prípadnej trestnej činnosti.

V posudzovanej veci možno uzavrieť, že v prípade odsúdeného prevažuje legitímna potreba ochrany spoločnosti pred ním, ako páchateľom trestnej činnosti. Je tak v záujme dovŕšenia nápravy odsúdeného a splnenia účelu uloženého trestu odňatia slobody, aby tento ďalej vykonával.

V závere krajský súd akcentuje, že prvostupňový súd vykonané dôkazy správne vyhodnotil, a to jednotlivo, ako aj v ich súhrne, odôvodnenie jeho rozhodnutia zodpovedá všetkým hľadiskám obsiahnutým v ust. , prejednávanému prípadu venoval náležitú pozornosť a nemožno mu v tomto smere nič vyčítať. Stručne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia je zároveň zistiteľné, akými právnymi úvahami sa prvostupňový súd spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona.

Keďže okresný súd napadnuté uznesenie podrobne odôvodnil a krajský súd sa s dôvodmi uvedenými v napadnutom uznesení v plnom rozsahu stotožnil, na odôvodnenie napadnutého uznesenia v podrobnostiach poukazuje, pretože opakovať správne a podrobné dôvody zákonného rozhodnutia by bolo nadbytočné.

V širších súvislostiach krajský súd poukazuje na rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky (, , ) a judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, v zmysle ktorej pri zamietnutí odvolania sa odvolací súd môže obmedziť i na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu (rozsudok vo veci Helle v. Fínsko zo dňa 19. 12. 1997, sťažnosť č. 20772/92, body 59-60). Predpokladom tohto postupu je splnenie podmienky založenej na zistení, že samotné rozhodnutie podriadeného súdu možno pokladať za dostatočne odôvodnené (Boldea v. Romania, rozsudok zo dňa 15. 02. 2017 k sťažnosti č. 19997/02, § 33; Hirvisaari v. Finland, rozsudok zo dňa 27. 09. 2001 k sťažnosti č. 49684/99, § 31, § 33).

Podľa nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná.

S poukazom na uvedené skutočnosti preto senát krajského súdu sťažnosť odsúdeného v súlade s citovaným ustanovením zamietol ako nedôvodnú.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 ( v spojení s ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.