Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Tdo/27/2017

Identifikačné číslo spisu: 2114012140 Dátum vydania rozhodnutia: 25.05.2017 Meno a priezvisko: JUDr. Peter Paluda Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:2114012140.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Paludu a sudcov JUDr. Dany Wänkeovej a JUDr. Patrika Príbelského, PhD., na neverejnom zasadnutí konanom dňa 25. mája 2017 v Bratislave v trestnej veci obvineného M. C., pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. b) a písm. f) Tr. zák. a zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zák., o dovolaní obvineného proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave zo dňa 24. februára 2015, sp. zn. , takto

rozhodol:

Podľa dovolanie obvineného M. C. sa o d m i e t a.

Odôvodnenie

Uznesením Okresného súdu Trnava zo dňa 10. decembra 2014, sp. zn. bola podľa § 66 ods. 1 písm. b) Tr. zák. zamietnutá žiadosť obvineného M. C. o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody. Krajský súd v Trnave uznesením z 24. februára 2015, sp. zn. , sťažnosť obvineného proti uvedenému uzneseniu súdu prvého stupňa podľa zamietol.

Proti citovanému uzneseniu Krajského súdu v Trnave podal obvinený M. C. dovolanie najskôr vlastným písomným podaním, doručeným Okresnému súdu Trnava dňa 02. januára 2017 (č. l. 74 spisu), potom ďalším podaním postúpeným Okresnému súdu Trnava z Najvyššieho súdu Slovenskej republiky dňa 23. marca 2017 (č. l. 93-94 spisu), obe doplnené podaním doručeným Okresnému súdu Trnava dňa 05. apríla 2017 (č. l. 96-98 spisu). Následne podal dovolanie aj prostredníctvom obhajkyne dňa 11. apríla 2017 z dôvodu uvedeného v (č. l. 100-103 spisu). Prvostupňový súd v súlade s doručil dovolanie obvineného na vyjadrenie Okresnej prokuratúre Trnava. Po tomto postupe predložil dovolanie Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky.

Obvinený v podanom dovolaní uviedol, že v žiadosti o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody zo dňa 12. októbra 2014 okrem podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody žiadal aj o ustanovenie obhajcu, ktorý by mu v predmetnej veci poskytol právnu pomoc, avšak ani okresný súd a ani krajský súd sa touto jeho žiadosťou vôbec nezaoberali a obhajcu mu neustanovili, čím podľa jeho názoru zásadným spôsobom porušili jeho právo na obhajobu a s tým spojenú zásadu rovnosti

zbraní (rovnakého postavenia účastníka konania), keďže ho svojim konaním postavili do znevýhodnenej pozície oproti protistrane a znemožnili mu tak účelne, za pomoci obhajcu obhajovať jeho práva v predmetnom konaní. V tejto súvislosti poukázal aj na nález Ústavného súdu, sp. zn. , podľa ktorého „pod rovnakým postavením účastníkov možno rozumieť také procesné postavenie, ktoré zabezpečí spravodlivý proces. Požiadavka spravodlivého procesu v sebe obsahuje zásadu zaručujúcu pre každú stranu v procese mať rovnakú možnosť obhajovať svoje záujmy a zároveň vylučujúcu mať možnosť podstatnej výhody voči protistrane.“

Zásadné porušenie práva na obhajobu vidí obvinený aj v tom, že na verejnom zasadnutí dňa 10. decembra 2014, na ktorom Okresný súd Trnava uznesením sp. zn. zamietol jeho žiadosť o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, podal voči predmetnému uzneseniu sťažnosť, ktorú však na verejnom zasadnutí bližšie neodôvodnil, keďže nevedel, čo konkrétne vyššie uvedené uznesenie okresného súdu obsahuje. Následne písomne požiadal o doručenie tohto uznesenia, aby svoju sťažnosť mohol náležite zdôvodniť a vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam. Jeho žiadosť však okresný súd ani krajský súd nebrali do úvahy a Krajský súd v Trnave uskutočnil neverejné zasadnutie bez toho, aby bolo obvinenému doručené uznesenie prvostupňového súdu, o ktoré žiadal. V tejto súvislosti uviedol, že je povinnosťou súdu doručovať stranám trestného konania písomnosti, aby sa k nim mohli vyjadriť, pričom táto povinnosť sa považuje za súčasť práva na obhajobu.

Na základe uvedených skutočností obvinený navrhol, aby dovolací súd v zmysle vyslovil rozsudkom porušenie zákona podľa a zrušil uznesenie Okresného súdu Trnava, sp. zn. zo dňa 10. decembra 2014 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave, sp. zn. zo dňa 24. februára 2015. Zároveň navrhol, aby dovolací súd v zmysle prikázal príslušnému súdu, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Prokurátor sa v stanovenej lehote k podanému dovolaniu nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) zistil, že dovolanie bolo podané v zákonnej lehote a na mieste, kde možno tento mimoriadny opravný prostriedok podať ( ), prostredníctvom obhajcu ( ) z dôvodu Súčasne však zistil, že podané dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, pretože bolo podané neoprávnenou osobou.

Podľa dovolanie možno podať proti právoplatnému rozhodnutiu súdu, ktorým bol porušený zákon alebo ak boli porušené stanovenia o konaní, ktoré mu predchádzalo, ak je toto porušenie dôvodom dovolania podľa .

V zmysle ak tento zákon neustanovuje inak, rozhodnutím podľa odseku 1 sa rozumie a/ rozsudok a trestný rozkaz, b/ uznesenie o postúpení veci okrem uznesenia o postúpení veci inému súdu, c/ uznesenie o zastavení trestného stíhania, d/ uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania, e/ uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania spolupracujúceho obvineného, f/ uznesenie o schválení zmieru a zastavení trestného stíhania, g/ rozhodnutie o uložení ochranného opatrenia, h/ rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý riadny opravný prostriedok podaný proti rozhodnutiu podľa písmen a) až g), alebo rozhodnutie, ktorým odvolací súd na základe riadneho opravného prostriedku vo veci sám rozhodol.

Podľa právoplatné rozhodnutie súdu druhého stupňa môže dovolaním napadnúť z dôvodu uvedeného v a/ generálny prokurátor proti ktorémukoľvek výroku,

b/ obvinený vo svoj prospech proti výroku, ktorý sa ho priamo týka.

Z citovaných ustanovení vyplýva, že obvinený (resp. osoby oprávnené podať v jeho prospech opravný prostriedok za podmienok uvedených v ustanovení ), ako aj generálny prokurátor, sú oprávnenými subjektmi na podanie dovolania v zmysle len proti taxatívne uvedeným rozhodnutiam. Ide o rozhodnutia vo veci samej, teda meritórne rozhodnutia, ktorými sa trestné stíhanie končí. Za takéto rozhodnutie nemožno považovať uznesenie o zamietnutí žiadosti obvineného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ani uznesenie o zamietnutí sťažnosti obvineného proti takémuto uzneseniu. Výnimku predstavuje ustanovenie , v zmysle ktorého minister spravodlivosti podá dovolanie okrem dôvodov uvedených v aj vtedy, ak napadnutým rozhodnutím bolo porušené ustanovenie alebo osobitného predpisu o väzbe, alebo o podmienečnom prepustení odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody, o výkone trestu, ktorého výkon bol podmienečne odložený, o výkone zvyšku trestu po podmienečnom prepustení alebo o výkone náhradného trestu odňatia slobody, ktorý bol uložený popri peňažnom treste. Z uvedeného ustanovenia je zrejmé, že iba minister spravodlivosti je oprávnenou osobou na podanie dovolania v prípade porušenia ustanovenia alebo o podmienečnom prepustení obvineného z výkonu trestu odňatia slobody (pričom dovolanie podá v zmysle len na podnet osoby, ktorej nepriznáva právo na podanie dovolania okrem osoby, ktorá nespĺňa podmienku dovolania uvedenú v ). Obvinený takéto oprávnenie v prípade uznesenia o zamietnutí jeho žiadosti o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody nemá. Možno preto jednoznačne konštatovať, že dovolanie bolo v danom prípade podané neoprávnenou osobou.

Na základe uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie obvineného M. C. na neverejnom zasadnutí bez preskúmania veci podľa odmietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.