Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 554/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu

12. septembra 2017 predbežne prerokoval sťažnosť ,

, vo veci namietaného porušenia čl. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 12 ods. 1

a 2 , základných práv podľa a 2, a 3

a , , , a 3 Listiny

základných práv a slobôd , ako aj základných práv podľa čl. 36 ods. 1 a 2, čl. 37 ods. 2 a 3,

čl. 4 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd, čl. 6 ods. 1 a 3 písm. b) a c), čl. 13 a čl. 14

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čl. 1 prvej vety, čl. 2, čl. 7 a čl. 8

Všeobecnej deklarácie ľudských práv postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z 25. mája 2017 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. júla 2017

doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietaného porušenia

, , a 2 (ďalej len „“),

základných práv podľa a 2, a 3 a , ,

ods. 2, čl. 3 ods. 1 a 3 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), základných

práv podľa čl. 36 ods. 1 a 2, čl. 37 ods. 2 a 3, čl. 4 ods. 3 listiny, čl. 6 ods. 1 a 3 písm. b)

a c), čl. 13 a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“), ako aj čl. 1 prvej vety, čl. 2, čl. 7 a čl. 8 Všeobecnej deklarácie ľudských práv

uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)

sp. zn. z 25. mája 2017 (ďalej len „napadnuté uznesenie“).

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že uznesením Okresného súdu Trnava sp. zn.

z 10. decembra 2014 bola podľa

zamietnutá žiadosť sťažovateľa o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody.

Krajský súd v Trnave (ďalej len „krajský súd“) uznesením sp. zn.

z 2. apríla 2015 sťažnosť sťažovateľa proti uvedenému uzneseniu súdu prvého stupňa podľa

zamietol. Proti označenému uzneseniu krajského

súdu podal sťažovateľ dovolanie, v ktorom poukázal okrem iného aj na to, že mu v tomto

konaní o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody nebol ustanovený

obhajca, a preto bolo porušené jeho právo na obhajobu. Najvyšší súd napadnutým

uznesením o dovolaní sťažovateľa rozhodol tak, že ho podľa § 382 písm. b) Trestného

poriadku odmietol ako podané neoprávnenou osobou.

3. Podľa názoru sťažovateľa napadnutým uznesením najvyššieho súdu došlo

k porušeniu jeho v sťažnosti označených základných práv a slobôd podľa , listiny

a medzinárodných dohovorov, pretože tento sa vôbec nevysporiadal s ťažiskovými

otázkami uvedenými v jeho dovolaní a napadnuté uznesenie vydal „na základe neúplného

a nepresného zistenia skutočného stavu veci, bez toho, aby boli vykonané všetky šetrenia

potrebné na objasnenie rozhodujúcich okolností pre posúdenie veci“.

4. Sťažovateľ na základe v sťažnosti podrobne uvedených argumentov a dôvodov

(v rozsahu 20 strán) navrhuje, aby ústavný súd vydal v jeho veci nález, ktorým vysloví

porušenie jeho v sťažnosti označených práv a slobôd podľa a medzinárodných

dohovorov postupom najvyššieho súdu a jeho napadnutým uznesením, toto rozhodnutie

zruší a vec vráti krajskému súdu na nové konanie, ako aj prizná mu finančné zadosťučinenie

v sume 58 000 €.

5. Vzhľadom na povinné právne zastúpenie navrhovateľov v konaní pred ústavným

súdom sťažovateľ s poukazom na svoju nemajetnosť požiadal aj o ustanovenie právneho

zástupcu v konaní pred ústavným súdom z radov advokátov.

II.

6. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

7. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

8. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

9. Podľa návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané

zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj

návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je

zjavne neopodstatnený.

10. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú

sťažnosť ide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného

orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré

označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom

alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú preto

možno považovať sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistí žiadnu

možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol

posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, tiež napr. , ,

, ).

11. Ústavný súd v rámci predbežného prerokovania preskúmal, či sťažnosť

sťažovateľa obsahuje všeobecné a osobitné náležitosti predpísané zákonom o ústavnom

súde (§ 20 a § 50) a či nie sú dané dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

12. Sťažovateľ v posudzovanej veci namieta porušenie svojich v sťažnosti

označených základných práv a slobôd podľa , listiny a medzinárodných dohovorov

tým, že najvyšší súd jeho dovolanie odmietol ako podané neoprávnenou osobou

a nezaoberal sa argumentmi v ňom uvedenými.

13. V relevantnej časti odôvodnenia napadnutého uznesenia najvyšší súd po tom, ako

zistil, že dovolanie bolo podané v zákonnej lehote a na mieste, kde možno tento mimoriadny

opravný prostriedok podať ( ), prostredníctvom obhajcu

( ) podľa

konštatoval, že „podané dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, pretože

bolo podané neoprávnenou osobou“.

14. Ďalej najvyšší súd odcitoval príslušné zákonné ustanovenia, a to „§ 368 ods. 1

podľa ktorého dovolanie možno podať proti právoplatnému rozhodnutiu súdu,

ktorým bol porušený zákon alebo ak boli porušené stanovenia o konaní, ktoré mu

predchádzalo, ak je toto porušenie dôvodom dovolania podľa § 371.

Podľa ak tento zákon neustanovuje inak, rozhodnutím podľa

odseku 1 sa rozumie

a/ rozsudok a trestný rozkaz,

b/ uznesenie o postúpení veci okrem uznesenia o postúpení veci inému súdu,

c/ uznesenie o zastavení trestného stíhania,

d/ uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania,

e/ uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania spolupracujúceho

obvineného,

f/ uznesenie o schválení zmieru a zastavení trestného stíhania,

g/ rozhodnutie o uložení ochranného opatrenia,

h/ rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý riadny opravný prostriedok podaný proti

rozhodnutiu podľa písmen a) až g), alebo rozhodnutie, ktorým odvolací súd na základe

riadneho opravného prostriedku vo veci sám rozhodol.

Podľa právoplatné rozhodnutie súdu druhého stupňa môže

dovolaním napadnúť z dôvodu uvedeného v

a/ generálny prokurátor proti ktorémukoľvek výroku,

b/ obvinený vo svoj prospech proti výroku, ktorý sa ho priamo týka.“.

15. Z citovaných ustanovení najvyššiemu súdu vyplynulo, že

sťažovateľ ako obvinený (resp. osoby oprávnené podať v jeho prospech opravný prostriedok

za podmienok uvedených v ), ako aj generálny prokurátor,

sú oprávnenými subjektmi na podanie dovolania v zmysle

len proti taxatívne uvedeným rozhodnutiam. Ako uviedol najvyšší súd, ide o rozhodnutia

vo veci samej, teda meritórne rozhodnutia, ktorými sa trestné stíhanie končí. Za takéto

rozhodnutie nemožno podľa najvyššieho súdu považovať uznesenie o zamietnutí žiadosti

obvineného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody a ani uznesenie

o zamietnutí sťažnosti obvineného proti takémuto uzneseniu. Výnimku predstavuje § 371

ods. 2 , v zmysle ktorého minister spravodlivosti podá dovolanie okrem

dôvodov uvedených v aj vtedy, ak napadnutým

rozhodnutím bolo porušené ustanovenie alebo osobitného predpisu

o väzbe, alebo o podmienečnom prepustení

odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody, o výkone trestu, ktorého výkon bol

podmienečne odložený, o výkone zvyšku trestu po podmienečnom prepustení alebo

o výkone náhradného trestu odňatia slobody, ktorý bol uložený popri peňažnom treste.

Z uvedeného ustanovenia bolo najvyššiemu súdu zrejmé, že iba minister spravodlivosti je

oprávnenou osobou na podanie dovolania v prípade porušenia ustanovenia Trestného

zákona alebo o podmienečnom prepustení obvineného z výkonu trestu

odňatia slobody (pričom dovolanie podá v zmysle len na

podnet osoby, ktorej nepriznáva právo na podanie dovolania okrem osoby,

ktorá nespĺňa podmienku dovolania uvedenú v ). Obvinený

takéto oprávnenie v prípade uznesenia o zamietnutí jeho žiadosti o podmienečné

prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody podľa najvyššieho súdu nemá. Preto najvyšší

súd jednoznačne konštatoval, že dovolanie bolo v danom prípade podané neoprávnenou

osobou a z tohto dôvodu dovolanie sťažovateľa podľa

odmietol.

16. Z uvedenej časti odôvodnenia napadnutého uznesenia najvyššieho súdu

jednoznačne vyplývajú dôvody odmietnutia sťažovateľovho dovolania. Skutkové a právne

závery dovolacieho súdu sa pritom opierajú o konkrétne a v rozhodnutí citované

ustanovenia procesnoprávneho predpisu, ktorým sa konanie riadilo. Podľa názoru ústavného

súdu argumentácia najvyššieho súdu je absolútne dostatočná a v žiadnom prípade ju

nemožno považovať za ústavne nekonformnú. Niet teda ani dôvodu na to, aby ústavný súd

do veci zasiahol.

17. Najvyšší súd ústavne akceptovateľným spôsobom zdôvodnil, prečo v danom

prípade nepovažoval sťažovateľa za osobu oprávnenú podať dovolanie ako mimoriadny

opravný prostriedok. Príslušné procesné normy (), ktorými sa v tomto

konaní spravoval, pritom vyložil a aplikoval v súlade s ich znením, zmyslom a účelom.

18. Ústavný súd teda považuje odôvodnenie napadnutého uznesenia

za preskúmateľné, riadne odôvodnené, bez akýchkoľvek náznakov arbitrárnosti. Najvyšší

súd sa ústavne súladným spôsobom vysporiadal so všetkými pre rozhodnutie podstatnými

otázkami. Odôvodnenie napadnutého uznesenia najvyššieho súdu je presvedčivé,

zrozumiteľné a ústavne konformné, preto ústavný súd dospel k záveru, že námietky

sťažovateľa je potrebné považovať za neopodstatnené.

19. Prípadný nesúhlas sťažovateľa s obsahom napadnutého uznesenia najvyššieho

súdu nie je dôkazom o jeho neústavnosti a nezakladá ani oprávnenie ústavného súdu

nahradiť právny názor všeobecného súdu svojím vlastným.

20. Navyše, pokiaľ ide o sťažovateľom namietané porušenie práva na spravodlivé

súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd si osvojil názor (v súlade

s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva), podľa ktorého pôsobnosť

(aplikovateľnosť) čl. 6 dohovoru zásadne nepresahuje okamih konečného, právoplatného

rozhodnutia o vine a treste. Článok 6 dohovoru sa preto zásadne nevzťahuje na vykonávacie

konania a na mnohé rozhodnutia v ňom urobené (napr. podmienečné prepustenie, nariadenie

výkonu podmienečne odloženého trestu, zaradenie odsúdeného do určitej kategórie alebo

do určitého ústavu, konanie o milosti atď.) (REPÍK, B. Ľudské práva v súdnom konaní.

Bratislava : MANZ, 1999. s. 62 ̶63.).

21. Z tohto vyplýva, že v danom prípade nejde o typ súdneho konania spadajúceho

pod ochranu dohovoru podaním ústavnej sťažnosti podľa ,

v dôsledku čoho absentuje vecná súvislosť medzi namietaným porušením práva sťažovateľa

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a napadnutým uznesením

najvyššieho súdu.

22. Taktiež je potrebné poukázať, že konanie o mimoriadnych opravných

prostriedkoch, za ktoré treba bezpochyby považovať aj dovolanie, priamo nesúvisí

s konaním a rozhodnutím o oprávnenosti trestného obvinenia adresáta tohto práva, tak ako

to vyžaduje čl. 6 ods. 1 dohovoru.

23. Vzhľadom na záver všeobecného súdu (odmietnutie dovolania ako podaného

neoprávnenou osobou), ktorý ústavný súd považuje za ústavne konformný, možno

konštatovať, že neexistuje príčinná súvislosť medzi v sťažnosti označenými základnými

právami a slobodami podľa , listiny a medzinárodných dohovorov a napadnutým

uznesením najvyššieho súdu, a preto sťažnosť sťažovateľa odmietol podľa § 25 ods. ods. 2

.

24. Vzhľadom na to, že ústavný súd sťažnosť ako celok odmietol, bolo bez právneho

významu zaoberať sa ďalšími požiadavkami sťažovateľa, ktoré v petite sťažnosti uviedol

(napr. aj žiadosťou o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. septembra 2017