Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 99 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (105)7ca/400721.f1f3d6.pdf
PDF · 92.25 KB
No categories available
6Urtost/1/2015
N a j v y š š í s ú d 6 Urtost 1/2015
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Hatalu
a sudcov JUDr. Štefana Michálika a JUDr. Daniela Hudáka na neverejnom zasadnutí
konanom v Bratislave 24. septembra 2015 v trestnej veci odsúdeného F. D. pre trestný čin
lúpeže podľa § 234 ods. 1 českého Tr. zák. a iné, o sťažnosti odsúdeného F. D. a prokurátorky
Krajskej prokuratúry Banská Bystrica proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici
z 28. júla 2015, sp. zn. 5Ntc 14/2013, takto
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku sťažnosť odsúdeného F. D.
a prokurátora sa z a m i e t a.
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z 28. júla 2015, sp. zn. 5Ntc 14/2013,
podľa § 61 ods. 1 Trestného zákona, s poukazom na § 64 ods. 4 Tr. zák. účinného
do 1. januára 2006 zamietol žiadosť odsúdeného F. D. o podmienečné prepustenie z výkonu
trestu odňatia slobody uloženého mu rozsudkom Okresného súdu Břeclav
z 02. novembra 2004, sp. zn. 2T 52/2002.
Proti tomuto uzneseniu podal priamo do zápisnice o verejnom zasadnutí odsúdený
sťažnosť. V písomnom odôvodnení sťažnosti uviedol, že mieni viesť riadny život, od r. 2004
nespáchal žiadny úmyselný trestný čin, pričom zároveň namietol, že počas skúšobnej doby
sa síce dopustil trestného činu podľa českého Tr. zák., ktorý však v tej dobe bol na Slovensku
iba priestupkom.
Prokurátorka Krajskej prokuratúry Banská Bystrica podala sťažnosť v zákonnej
lehote, pričom namietla príslušnosť krajského súdu, nakoľko tento nerozhodol podľa
zák. č. 549/2011, ale podľa § 515 ods. 2 písm. b/ Tr. por.
Na základe podaných sťažností Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 192 ods. 1
Tr. por. preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému boli podané
sťažnosti a konanie predchádzajúce tomuto výroku napadnutého uznesenia a zistil,
že sťažnosť odsúdeného a prokurátorky nie sú dôvodné.
Podľa § 61 ods. 1 Tr. zák. /účinného do 1. januára 2006/ po výkone polovice
uloženého trestu alebo podľa rozhodnutia prezidenta republiky zmierneného trestu odňatia
slobody môže súd odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo výkone
trestu plnením svojich povinností a správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho
očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život.
Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení
prihliadne súd na to, do ktorej nápravno-výchovnej skupiny je odsúdený zaradený.
Podľa § 60 ods. 4, opätovné podmienečné prepustenie z výkonu toho istého trestu
je možné po výkone polovice zvyšku trestu a v prípadoch uvedených v § 62 ods. 1 po výkone
dvoch tretín zvyšku trestu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní predloženého spisu zistil, že krajský
súd rozhodol v súlade so zákonom, keď žiadosť odsúdeného zamietol.
Rovnako ako krajský súd, aj najvyšší súd konštatuje, že u odsúdeného sú naplnené
formálne podmienky podmienečného prepustenia, nakoľko odsúdený už vykonal potrebnú
časť uloženého trestu odňatia slobody, avšak dospel k záveru, že u odsúdeného nie sú splnené
materiálne podmienky, a to že svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho
očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život.
Odsúdený sa vyhýbal nástupu trestu, následne po jeho podmienečnom prepustení
a následnom rozhodnutí, že zvyšok trestu vykoná sa opätovne nástupu trestu vyhýbal, musel
byť na neho vydaný európsky zatýkací rozkaz.
Ako správne poukázal prvostupňový súd, odsúdený má sklony k páchaniu trestnej
činnosti, tak majetkovej ako aj násilnej.
Aj pokiaľ bol už v minulosti podmienečne prepustený, po určitom čase opätovne
páchal úmyselnú trestnú činnosť.
Jednou z podmienok podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody
je aj očakávanie, že odsúdený v budúcnosti povedie riadny život, ktoré musí byť dôvodné
a založené jednak na všestrannom zhodnotení jeho osobnosti, doterajšieho pôsobenia
vo výkone trestu, možnosti jeho nápravy a osobných pomerov a s prihliadnutím na účel trestu.
V danom prípade ani podľa názoru najvyššieho súdu táto materiálna podmienka splnená
nie je. V neprospech odsúdeného svedčí najmä opakované páchanie rôznej trestnej činnosti
(z odpisu registra trestov vyplýva, že odsúdený bol jedenásťkrát súdne trestaný,
a to aj zahraničnými súdmi).
Vzhľadom na uvedené najvyšší súd nemal za preukázané splnenie materiálnych
podmienok, a teda, že od odsúdeného možno očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život.
Aj pokiaľ ide o odvolanie prokurátorky, sa odvolací súd stotožňuje s názorom
krajského súdu, že je vecne príslušným na rozhodovanie v prvom stupni, pričom poukazuje
na dôvody I. stupňového rozhodnutia (str. 5).
Podľa § 18 ods. 1 zák. č. 549/2011 Z.z. o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými
sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody v Európskej únii a o zmene a doplnení
zákona č. 221/2006 Z.z. o výkone väzby v znení zákona č. 344/2012 Z.z. – súd, ktorý
rozhodol o uznaní a výkone rozhodnutia, je oprávnený prijať všetky následné rozhodnutia
spojené s výkonom trestnej sankcie vrátane podmienečného prepustenia odsúdeného z výkonu
trestu odňatia slobody.
Toto ustanovenie dáva na otázku ohľadom príslušnosti jednoznačnú odpoveď, ktorá
určuje vecnú a miestnu príslušnosť uznávajúceho krajského súdu, v tomto prípade Krajského
súdu v Banskej Bystrici. Ide o osobitné ustanovenie (lex specialis) vo vzťahu k Trestnému
poriadku.
Možno sa však stotožniť s jej argumentáciou, prečo krajský súd už o samotnom uznaní
cudzieho rozhodnutia nerozhodoval podľa zákona č. 549/2011 Z.z., keďže Česká republika
príslušné rámcové rozhodnutie implementovala zákonom o Medzinárodnej justičnej
spolupráci v trestných veciach č. 104/2013 Sb., ktorý je účinný od 01. januára 2014 a teda
Krajský súd v Banskej Bystrici o uznaní cudzieho rozhodnutia rozhodoval po tomto dátume.
Odsúdený síce pred rozhodnutím tunajšieho súdu na neverejnom zasadnutí vypovedal
plnú moc svojej obhajkyni, avšak s poukazom na ustanovenie § 43 ods. 3 Tr. por. to nebránilo
jeho vykonaniu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky z vyššie uvedených dôvodov sťažnosti odsúdeného
F. D. a prokurátorky krajskej prokuratúry podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. ako nedôvodné
zamietol.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave 24. septembra 2015
JUDr. Peter H a t a l a, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alžbeta Kóňová