Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 31 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (37)905/395011.0bb03a.pdf
PDF · 158.38 KB
No categories available
1Tost/19/2015
Najvyšší súd
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu
JUDr. Gabriely Šimonovej a sudcov JUDr. Petra Krajčoviča a JUDr. Viliama Dohňanského
na neverejnom zasadnutí 1. júla 2015 v trestnej veci vydanej osoby menom J. Ţ., v konaní
o ţiadosti Westminsterského Magistrátneho súdu v Spojenom kráľovstve
z 21. mája 2015 o udelenie dodatočného súhlasu s trestným stíhaním pre iné trestné činy
vydanej osoby J. Ţ., o sťaţnosti vydanej osoby podanej prostredníctvom obhajkyne, proti
uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 3. júna 2015, sp. zn.
7 Ntc 23/2015, takto
rozhodol:
Podľa § 194 ods. 1 písm. b/ Tr. por. napadnuté uznesenie sa z r u š u j e v celom
rozsahu a Krajskému súdu v Košiciach ukladá, aby vo veci znovu konal a rozhodol.
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Košiciach uznesením z 3. júna 2015, sp. zn. 7Ntc 23/2015, podľa § 35
ods. 2 zákona č. 154/2010 Z.z. o európskom zatýkacom rozkaze v znení zákona č. 344/2012
Z.z. (ďalej len „zákon o EZR“) udelil dodatočný súhlas s trestným stíhaním vyţiadanej osoby
menom J. Ţ., nar. X. v P., trvale bytom K.K., K. X., v súčasnosti drţaný vo väzbe vo väznici
v Spojenom kráľovstve, pre iné trestné činy, spáchané pred vydaním, neţ pre ktoré bola osoba
vydaná,
pričom J. Ţ. bol vydaný zo Slovenskej republiky do Spojeného kráľovstva
dňa 16. mája 2015 na základe uznesenia Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 8Ntc 8/2014, zo
dňa 29. apríla 2014 o vykonaní európskeho zatýkacieho rozkazu vydaného Westminsterským
Magistrátnym súdom v Spojenom kráľovstve zo dňa 5. marca 2014,
a inými trestnými činmi, pre ktoré sa ţiada dodatočný súhlas, sú :
- obchodovanie s ľuďmi – porušenie odseku 4(1A)(A) a (4)(5) zákona o azyle
a prisťahovalectve z roku 2004,
- znásilnenie – porušenie odseku 1 zákona o sexuálnych trestných činoch z roku 2003,
ktoré skutky sa mali stať tak, ţe :
- poškodená (obeť) D. H. : D. H. bývala v K.. Mala priateľa, ktorý sa kamarátil s R. Ţ..
Obaja, jej priateľ aj R. Ţ. sa ju snaţili presvedčiť, aby išla do Anglicka. Odmietla a tak
R. Ţ. povedal jej priateľovi, aby išiel s ňou. Povedali jej, ţe tam bude pracovať. Vzali
ju do domu R. Ţ., kde bola aţ do svojho odchodu do Spojeného kráľovstva. Brat R. Ţ.,
J. Ţ., s ňou tieţ hovoril o ceste do Spojeného kráľovstva a on a R. Ţ. zariadili jej
odchod do Spojeného kráľovstva. R. Ţ. jej vybavil nový občiansky preukaz a rodný
list a povedal jej, aby povedala polícii, ţe stratila svoje doklady. Na začiatku roku
2013 odcestovala do Spojeného kráľovstva. Po príchode R. Ţ. zavolal jej priateľovi
a ďalší muţ, T. S. ju vyzdvihol a jej priateľ išiel v ďalšom aute. Odviedli ju do domu
a vzali jej občiansky preukaz. Potom ju odviedli do domu, kde býval pakistanský pár
a vtedy si uvedomila, ţe bola predaná, aby si vzala Pakistanca. Potom bola odvedená
do muţovho domu, kde bola zamknutá dva týţdne, aţ pokiaľ sa jej nepodarilo ujsť.
- poškodená (obeť) R. B. : R. B. bývala na L. v K. a v apríli 2013 bola so svojím
priateľom a R. Ţ.. Jej priateľ navrhol, aby išla do Spojeného kráľovstva a vydala sa za
Pakistanca za 1500 Euro. R. Ţ. jej povedal, ţe sa nemá čoho báť a ţe on uţ poslal
jedno dievča do Spojeného kráľovstva za takýmto účelom. Dal jej priateľovi číslo, na
ktoré mal zavolať. Hovoril s T. S., ktorý potom hovoril s ňou a povedal, ţe chce, aby
išla do Spojeného kráľovstva a stretla sa s Pakistancom a dostane za to 1500 Euro. J.
Ţ. potom vzal telefón a povedal jej, aby sa nebála, ţe on je v Spojenom kráľovstve. Zo
zúfalstva súhlasila a na druhý deň cestovala do Spojeného kráľovstva. Mala sa vydať
za Pakistanca. Odmietla, a preto ju vzali k inému. Opäť to odmietla, a preto jej bolo
povedané, ţe bude musieť pracovať ako prostitútka. Na druhý deň prišla polícia a tak
mohla odísť.
- poškodená (obeť) B. G. (správne má byť uvedené „G.“) : V januári 2013 B. G. bývala
v K., keď za ňou prišiel J. Ţ. a ponúkol jej prácu v Anglicku. Povedal jej, ţe bude
baliť ovocie a tak súhlasila s touto prácou. J. Ţ. potom zavolal T. S. a povedal mu, ţe
má jednu ţenu, ktorá musí okamţite ísť do Anglicka. Potom ju T. S. vzal
do Spojeného kráľovstva, kde je vzali občiansky preukaz. Po týţdni jej povedali, ţe
bude musieť robiť prostitútku. Po určitom čase, keď musela pracovať ako prostitútka,
ju vzali k Pakistancovi, aby mu bola predaná za účelom manţelstva. Nechali mu ju,
ale následne utiekla.
- poškodená (obeť) H. D.: V roku 2012 bola H. D., keď mala
14 rokov, prevezená do Anglicka a bolo jej povedané, ţe sa vydá za Pakistanca.
Povedala, ţe nechcela ísť. Vzali ju na adresu do Gravesendu v Kente. Pár hodín po jej
príchode prišli J. a R. Ţ. a predstavili sa jej. Potom ju vyzliekli, hodili na posteľ
a obaja ju vaginálne znásilnili. Stalo sa to niekoľkokrát. Taktieţ bola obidvoma muţmi
znásilnená análne a niekedy ju jeden znásilňoval análne a v tom istom čase
ju druhý znásilňoval vaginálne.
Sťaţnosť proti uzneseniu podala vydaná osoba J. Ţ. prostredníctvom obhajkyne
JUDr. H. K. v zákonnej lehote. Obhajkyňa vytkla krajskému súdu, ţe jej nebol doručený
európsky zatýkací rozkaz a ani ţiadosť o udelenie dodatočného súhlasu. Nedoručením
rozhodných písomností, nenahliadnutí do spisu pred rozhodnutím a nemoţnosťou spojiť sa
s klientom za účelom prerokovania tejto veci, došlo k hrubému porušeniu práva vyţiadanej
(správne vydanej) osoby na obhajobu. Podotkla, ţe v danom prípade ide o povinnú obhajobu
v zmysle § 37 ods. 3 Tr. por. Obhajkyňa ďalej namietala,
ţe vo veci rozhodol nezákonný sudca a v tej súvislosti argumentovala stanoviskom
predsedníčky senátu 8Ntc z 29. mája 2015, v ktorom je poukázané na príslušné ustanovenia
rozvrhu práce na rok 2015 a Spravovacieho poriadku, podľa ktorých ţiadosť o udelenie
dodatočného súhlasu s trestným stíhaním vyţiadanej osoby menom J. Ţ.
je pokračovaním konania o európskom zatýkacom rozkaze. Svedčí o tom aj to, ţe všetky
doposiaľ vydané rozhodnutia predsedom senátu a senátom v tejto veci sú vedené pod jednou
spisovou značkou 8Ntc 8/2014. Podľa § 35 ods. 2 zákona o EZR na konanie podľa odseku 1
tohto ustanovenia je príslušný vykonávajúci justičný orgán, ktorý rozhodol o vykonaní
európskeho zatýkacieho rozkazu, ktorého sa ţiadosť o dodatočný súhlas týka. Zákonným
sudcom pre celé toto konanie je senát Krajského súdu v Košiciach pod sp. zn. 8Ntc 8/2014,
ktorého príslušnosť bola určená začatím konania o európskom zatýkacom rozkaze, teda
návrhom na vzatie J. Ţ. do predbeţnej väzby 19. marca 2014. Ak napriek tomu o ţiadosti
o udelenie dodatočného súhlasu s trestným stíhaním uţ vydanej osoby, vzhľadom na
stanovisko predsedu krajského súdu z 2. júna 2015, rozhodol iný senát neţ 8Ntc,
ide o rozhodnutie, ktoré nie je súladné s článkom 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
(zákon č. 460/1992 Zb.). V závere svojej sťaţnosti navrhla, aby napadnuté rozhodnutie bolo
zrušené a nebol udelený dodatočný súhlas s trestným stíhaním vyţiadanej osoby.
Sťaţnosť bola na vedomie zaslaná krajskému prokurátorovi, ktorý vo vyjadrení
z 12. júna 2015 uviedol, ţe v trestnej veci vydaného J. Ţ. prebieha súdne konanie pred
Westminsterským Magistrátnym súdom pre trestné činy súvisiace s obchodovaním s ľuďmi
a porušovaním imigračných predpisov Spojeného kráľovstva. Britská strana povaţuje ţiadosť
o udelenie dodatočného súhlasu za naliehavú.
Uvedená vec bola predloţená sťaţnostnému súdu so spismi 7Ntc 23/2015
a 8Ntc 8/2014, dňa 26. júna 2015.
Najvyšší súd Slovenskej republiky na podklade sťaţnosti preskúmal podľa § 192
Tr. por. správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťaţovateľ podal sťaţnosť,
a konanie, predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia, pričom zistil, ţe sťaţnosť
podala oprávnená osoba, v zákonnej lehote a je dôvodná.
Zo spisov Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 7Ntc 23/2015 a 8Ntc 8/2014 najvyšší
súd zistil, ţe senát krajského súdu uznesením z 29. apríla 2014, sp. zn. 8Ntc 8/2014, ktoré
nadobudlo právoplatnosť 10. mája 2014, podľa § 22 ods. 1 zákona o EZR rozhodol,
ţe sa vykoná európsky zatýkací rozkaz u slovenského štátneho občana J. Ţ., nar. , vydaného
Westminsterským Magistrátnym súdom, Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného
Írska z 5. marca 2014. K vydaniu tejto osoby došlo 16. mája 2014 a v súčasnosti je menovaný
vo väzbe v Spojenom kráľovstve.
Podľa § 35 ods. 2 zákona o EZR na konanie podľa odseku 1 je príslušný vykonávajúci
justičný orgán, ktorý rozhodol o vykonaní európskeho zatýkacieho rozkazu, ktorého
sa ţiadosť o dodatočný súhlas alebo ďalšie vydanie týka. Vykonávajúci justičný orgán
rozhodne o ţiadosti podľa odseku 1 do 30 dní. Ak o vykonaní európskeho zatýkacieho
rozkazu rozhodoval prokurátor podľa § 21 ods. 2 a nie sú splnené podmienky na rozhodnutie
o súhlase, predloţí ţiadosť na rozhodnutie súdu, ktorý by bol príslušný rozhodovať podľa
§ 22. Obdobne je príslušnosť upravená i v ustanovení § 514 ods. 2 Tr. por.
Z uvedeného vyplýva, ţe ide o špeciálne zákonné ustanovenie týkajúce sa aj
príslušnosti, ktoré má prednosť pred inými ustanoveniami Trestného poriadku. Pod
pojmom „rozhodne“ je treba rozumieť nielen príslušný súd, ale i predsedu senátu alebo senát.
Ak platný rozvrh práce súdu upravuje príslušnosť senátu aj v tejto otázke, potom takáto
úprava musí byť v súlade s týmto špeciálnym ustanovením. Ak tomu tak nie je, rozvrhová
úprava nie je platná a je v rozpore so zákonom.
Neuniklo pozornosti najvyššieho súdu, ţe vydanej osobe, ale najmä ustanovenej
obhajkyni nebola zo strany prokurátora a súdu doručená kópia ţiadosti v podobe európskeho
zatýkacieho rozkazu v slovenskom jazyku o udelenie dodatočného súhlasu na trestné stíhanie
J. Ţ. pre ďalšie trestné činy, neţ pre aké bol vydaný. Ustanovená obhajkyňa sa preto
prostredníctvom splnomocneného advokátskeho koncipienta 5. júna 2015 oboznámila
so spisom sp. zn. 7Ntc 23/2015, čo je zrejmé aj z podanej sťaţnosti a úradného záznamu
o nazretí do súdneho spisu.
Najvyšší súd ustálil, ţe bolo porušené právo na obhajobu. Vydaná osoba v zastúpení
obhajkyňou nemala vytvorené zákonné podmienky pre uplatnenie svojho práva na obhajobu.
Porušenie tohto práva sa prenáša aj na napadnuté rozhodnutie, ktoré sa javí byť nezákonným.
Podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd kaţdý
má právo na to, aby jeho záleţitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote
prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho
občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia
proti nemu.
Podľa § 35 ods. 1 písm. a/ zákona o EZR ustanovenia prvej, tretej a piatej časti sa
pouţijú primerane aj na konanie o ţiadosti iného členského štátu, ktorému bola osoba vydaná
zo Slovenskej republiky na základe európskeho zatýkacieho rozkazu, o súhlas, aby mohol
vydanú osobu stíhať pre iný trestný čin spáchaný pred vydaním, neţ pre ktorý bola
osoba vydaná na základe európskeho zatýkacieho rozkazu, alebo aby mohol byť vykonaný aj
iný trest odňatia slobody, neţ pre ktorý bola vydaná.
Podľa § 22 ods. 8 zákona o EZR (tretia časť) o sťaţnosti rozhoduje Najvyšší súd
Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí. Najvyšší súd Slovenskej republiky po
doplnení konania, ak je to potrebné, sám rozhodne o výkone európskeho zatýkacieho rozkazu.
Hoci najvyššiemu súdu vyplýva v zmysle § 22 ods. 8 zákona o EZR ako postupu
podľa zákona lex specialis moţnosť sám rozhodnúť, ak je to potrebné, po doplnení konania,
odvolací súd ustálil, ţe takýto postup by nebol správny a vymyká sa /v danom prípade/
logickému, ale najmä konformnému výkladu tejto legislatívnej úpravy, nakoľko právo
nemôţe byť zaloţené na nepráve. S pouţitím čl. 6 ods. l Dohovoru, ako normy vyššej právnej
sily najvyšší súd ustálil, ţe v danom prípade je nutné pouţiť per analogiam všeobecné
ustanovenie § 194 ods. 1 písm. b/ Tr. por., a preto zrušil napadnuté uznesenie Krajského súdu
v Košiciach z 3. júna 2015, sp. zn. 7Ntc 23/2015 v celom rozsahu a tomuto súdu uloţil, aby
vo veci znovu konal a rozhodol. Nakoľko vo veci rozhodol nezákonný senát krajského súdu,
nové konanie musí vykonať senát 8Ntc, ktorý vo veci uţ rozhodoval. Ak by najvyšší súd
nezvolil takýto postup, natíska sa otázka, či by nebol daný niektorý z dovolacích dôvodov.
Právo na spravodlivý proces, ale najmä právo na zákonného sudcu, s ohľadom
na vyššie uvedené, nebol realizovaný. Nápravu v tomto smere môţe vykonať iba
prvostupňový súd a nie nadriadený súd, ktorý prioritne rozhoduje o opravných
prostriedkoch, v danom prípade o sťaţnosti.
V novom konaní je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom nadriadeného súdu.
P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu sťaţnosť nie je prípustná.
V Bratislave 1. júla 2015
JUDr. Gabriela Š i m o n o v á, v.r.
predsedníčka senátu
Vypracoval : JUDr. Viliam Dohňanský
Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Libuša Jánošíková