Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (15)Rozsudok_7Csp-3-2020.pdf
PDF · 116.23 KB
Case nature
Area
Subarea
7Csp/3/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Danou Farkášovou v právnej veci žalobkyne: H. X., Q.. XX.XX.XXXX, U. F. XXX, XXX XX F., právne zastúpenej JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému: Poštová banka, a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890, právne zastúpenej Advokátskou kanceláriou RELEVANS s.r.o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, IČO: 47 232 471, v spore o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 497,39 Eur, takto
rozhodol:
I. N e p r i p ú š ť a zmenu žalobného návrhu jeho rozšírením na základe návrhu žalobkyne zo dňa 15.05.2021. II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 497,39 Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 497,39 Eur odo dňa 18.01.2020 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. III. Žalobkyňa m á vo vzťahu k žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Rozsudkom Okresného súdu Prešov číslo konania 7Csp/3/2020-93 zo dňa 09. septembra 2020 súd žalobu žalobkyne v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia zamietol, v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia rozhodol, že žalobkyňa má vo vzťahu k žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, určil zmluvnú podmienku uvedenú v Obchodných podmienkach v článku 5, bod 5.6 za neprijateľnú a žalobkyni v tejto časti priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 2. Na základe odvolania žalobkyne bol rozsudok súdu 1. stupňa Uznesením Krajského súdu v Prešove číslo konania 15CoCsp/20/2020-231 zo dňa 26. novembra 2020 vo výroku o zamietnutí žaloby v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia a vo výrokoch o trovách konania zrušený a v rozsahu zrušenia bola vec vrátená súdu 1. stupňa na ďalšie konanie. 3. Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu vyplýva, že úlohou súdu 1. inštancie bude skutočne ustáliť, či sú dôvody bezúročnosti a bezpoplatkovosti daného úveru ako ich špecifikuje žalobkyňa. Pokiaľ súd zistí, že je daná fikcia bezúročnosti a bezpoplatkovosti, bude vychádzať z behu subjektívnej dvojročnej premlčacej lehoty v súlade s Nálezom Ústavného súdu Českej republiky II.ÚS 2460/17 z 19. marca 2018. Rovnako súd ustáli moment, ku ktorému došlo k zaplateniu sumy, ktorá zodpovedá istine, na ktorú má žalovaná nárok. Súd dá priestor slabšej strane v konaní, aby vysvetlila súdu svoje úvahy o bezdôvodnom obohatení, že bolo získané úmyselne a dá jej priestor na doplnenie dokazovania v tomto smere. 4. Súd viazaný právnym názorom odvolacieho súdu vec opätovne prejednal, vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu a zistil tento skutkový stav: 5. Dňa 24.07.2012 bola medzi žalobkyňou ako dlžníčkou a žalovaným ako veriteľom podpísaná Zmluva o úvere konsolidácia, na základe ktorej bol žalobkyni poskytnutý úver vo výške 5.000 Eur, pri
mesačnej splátke 134,85 Eur, dátume splatnosti prvej splátky 20.08.2012, s konečnou splatnosťou úveru 20.07.2017, v počte mesačných splátok sedem. 6. Z prehľadu splátok a úhrad mal súd za preukázané, že žalobkyňa zaplatila poslednú splátku úveru žalovanému dňom 25. januára 2013. 7. Z prehlásenia Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS zo dňa 11. decembra 2019 mal súd za preukázané, že dňa 14. novembra 2019 žalobkyňa predložila túto zmluvu združeniu, pričom bola informovaná, že tá neobsahuje podstatné náležitosti, a preto má právo žiadať od veriteľa bezdôvodné obohatenie v sume 497,39 Eur. 8. Podľa článku 5 Obchodných podmienok, bod 5.6: Platby od Klienta sa voči pohľadávke Banky započítavajú bez ohľadu na to, na aké záväzky bola platba poukázaná, v nasledujúcom poradí: (1) na poplatky podľa Sadzobníka, (2) na úrok z omeškania, (3) na úrok z úveru, (4) na splátku istiny úveru. 9. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní žiadal žalobe v celom rozsahu vyhovieť. Mal za to, že nárok žalobkyne nie je premlčaný ani v subjektívnej, ani v objektívnej premlčacej dobe. Poukázal na Nález Ústavného súdu III. ÚS 43/2020 zo dňa 12. mája 2020, ako aj I. ÚS 51/2020. 10. Právny zástupca žalovaného mal za to, že nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia žalobkyne je premlčaný tak v objektívnej, ako aj v subjektívnej premlčacej dobe, žalobu žiadal zamietnuť. 11. Na základe takto zisteného skutkového stavu, súd právne uzatvára: 12. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. 13. Podľa § 52 ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
14. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
15. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
16. Podľa § 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
17. Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
18. Podľa § 455 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, za bezdôvodné obohatenie sa nepovažuje, ak bolo prijaté plnenie premlčaného dlhu alebo dlhu neplatného len pre nedostatok formy. Takisto sa za bezdôvodné obohatenie nepovažuje prijatie plnenia z hry alebo stávky uzavretej medzi fyzickými osobami a vrátenie peňazí požičaných do hry alebo stávky; na súde sa však týchto plnení nemožno domáhať.
19. Podľa § 1 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov účinnému ku dňu 24.07.2012 ( ďalej len Zákon č. 129/2010 Z.z.), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
20. Podľa § 9 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
21. Podľa § 9 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/1964/40/>18) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20200101? ucinnost=23.01.2013> musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o)
úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, s) informácie o právach podľa § 15 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20200101? ucinnost=23.01.2013> a podmienky ich uplatnenia, t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20200101? ucinnost=23.01.2013>, u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20200101? ucinnost=23.01.2013>, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2010/129/20200101?ucinnost=23.01.2013>, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20200101?ucinnost=23.01.2013> za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.
22. Podľa § 11 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z.z., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2010/129/20200101?ucinnost=23.01.2013>, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k) <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20200101?ucinnost=23.01.2013>, r) <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20200101?ucinnost=23.01.2013> a y) <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20200101?ucinnost=23.01.2013>, c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2010/129/20200101?ucinnost=23.01.2013> alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
23. Nepochybne, medzi žalobkyňou ako dlžníčkou a žalovaným ako veriteľom bola dňa 24.07.2012 podpísaná zmluva o úvere konsolidácia, na základe ktorej bol žalobkyni ako dlžníčke zo strany veriteľa
poskytnutý úver vo výške 5.000 Eur, ktorý sa zaviazala splácať v mesačných splátkach vo výške 134,85 Eur, s dátumom prvej splátky 20.08.2012 vždy k 20. dňu v mesiaci, s termínom konečnej splatnosti 20.07.2017, počet splátok predstavoval 60, RPMN bola 20,74 a celková výška nákladov predstavovala 2.750,31 Eur. 24. Súd viazaný právnym názorom odvolacieho súdu zhodnotil v zmysle námietok žalobcu vytýkané nedostatky zmluvy o úvere. Súd sa nestotožňuje s absenciou náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch, že v zmluve absentuje druh úveru. Druh úveru je jasne uvedený, že sa jedná o zmluvu o úvere konsolidácia, a preto súd sa s absenciou tejto náležitosti nestotožňuje. Žalobkyni boli poskytnuté prostredníctvom formulára pre štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere dostatočné informácie o povahe tohto úveru. V bode 2.1 zmluvy o úvere je uvedený účet, na ktorý bol úver čerpaný, z čoho je zrejmé, že išlo o úver bezhotovostný. V zmluve je jasne uvedené, že sa jedná o úver zmluva o úvere konsolidácia, čiže je zrejmé, že nie je pravdivé tvrdenie žalobcu o tom, že zmluva neobsahuje uvedenie druhu spotrebiteľského úveru. Dlžník nebol žiadnym spôsobom ukrátený o informácie. Vedel, aký úver a za akých podmienok mu bude poskytnutý, s týmto úverom súhlasil, prijal ho a splácal podľa podmienok dohodnutých v zmluve o úvere. Súd sa preto s absenciou tejto náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch v celom rozsahu nestotožňuje. 25. Žalobkyňa namieta absenciu - nedostatok náležitostí zmluvy o úvere podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch, a to dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ako aj termín konečnej splatnosti úveru. Súd poukazuje na článok 3 zmluvy o úvere konsolidácia, kde je uvedená splatnosť každej jednej splátky k 20. dňu v mesiaci, termín konečnej splatnosti úveru 20.07.2017, počet splátok 20. Súd sa preto nestotožňuje s argumentáciou žalobkyne, že tieto náležitosti v zmluve absentujú. 26. Žalobkyňa namietala nesprávnosť výpočtu RPMN, ktorá je v článku 3 zmluvy o úvere konsolidácia uvedené vo výške 20,74 %. Aj po prepočte súdu pri výške úveru 5.000 Eur, pravidelnej splátke 134,85 Eur, dobe splácania 60 mesiacov, s intervalom splácania 1 mesiac, výška RPMN predstavuje 22,96 %, pričom v zmluve je deklarovaný údaj 20,74 %. Súd tak uvádza a stotožňuje sa s argumentáciou žalobkyne, že v zmluve je uvedené nesprávne RPMN vo výške 20,74%, kde aj podľa prepočtu súdu táto výška predstavuje 22,90 %. V zmluve je tak uvedené RPMN v neprospech spotrebiteľa čo samo o sebe spôsobuje dôsledok uvedený v § 11 ods. 1 písm. a) v spojení s písmenom b) Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch podľa ktorého nesprávne uvedenie RPMN v neprospech spotrebiteľa spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť daného úveru. Žalovaný nepreukázal súdu opak a nepredložil súdu dôkaz o tom, aby skutkové tvrdenia žalobkyne o nesprávnom výpočte RPMN boli nesprávne, t.j. skutkové tvrdenia žalobkyne žiadnym spôsobom nevyvrátil. Rovnako je súd toho názoru, že v zmluve o úvere absentuje aj uvedenie všetkých predpokladov použitých na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov v súlade s § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch. 27. Podľa názoru súdu v Zmluve o úvere zo dňa 24.07.2012 je tiež nesprávne uvedená celková výška nákladov 2.750,31 Eur. Celková výška nákladov predstavuje rozdiel medzi sumou, ktorú má spotrebiteľ na úver skutočne zaplatiť, t.j. výškou mesačnej splátky násobenej počtom splátok, čo predstavuje v danom prípade sumu 8.091 Eur (134,85 Eur x 60) a výškou poskytnutého úveru 5.000 Eur. Skutočná celková výška nákladov je preto správna 3.091 Eur (8.091 - 5.000 Eur = 3.091 Eur). 28. Podľa § 2 písm. g) a h) zákona o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z.z., na účely tohto zákona sa rozumie celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok. Celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom.
29. Aj keď sa súd vyjadril v odôvodnení svojho rozhodnutia, že nesúhlasí s tvrdenou absenciou zo strany žalobkyne zákonných náležitostí v zmluve ako je druh spotrebiteľského úveru, ako aj doba trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti úveru, je potrebné poukázať na právny názor odvolacieho súdu v Uznesení číslo konania 15CoCsp/20/2020-231 zo dňa 26. novembra 2020 v bode 20. , v ktorom odvolací súd konštatoval absenciu druhu spotrebiteľského úveru, doby trvania zmluvy a termínu konečnej splatnosti a rovnako aj nesprávne uvedenie RPMN. Nesprávne uvedenie RPMN, ako aj predpokladov pre výpočet RPMN a rovnako aj nesprávne uvedenie celkovej výšky nákladov spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť daného úveru. Nebolo sporné medzi stranami sporu, že žalobkyni bol poskytnutý úver vo výške 5.000 Eur, z ktorého zaplatila žalovanej sumu 5.497,39 Eur.
30. Z výpisu z účtu vyplýva, že žalobkyňa zaplatila splátkami žalobcovi sumu 5.497,39 Eur za obdobie od 20.08.2012 do 25.01.2013, keď uhradila sumu 4.685,85 Eur. Uhradenie poslednej splátky dňa 25. januára 2013, ktorým bola zaplatená celá istina úveru, medzi stranami sporu nebolo sporné. 31. V tomto konaní sa však bolo potrebné zaoberať vznesenou námietkou premlčania, ktorú vo svojich prednesoch vzniesol žalovaný. Súd má za to, že žaloba bola podaná tak v subjektívnej dvojročnej premlčacej dobe, ako aj v rámci objektívnej premlčacej doby, kde súd bral zreteľ na aplikáciu 10- ročnej objektívnej premlčacej doby. Žalobkyňa súdu predložila prehlásenie združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS zo dňa 11. decembra 2019, z obsahu ktorého vyplýva, že dňa 14. novembra 2019 predložila Zmluvu o úvere konsolidácia združeniu, kde bola informovaná, že zmluva má vady, a preto je úver potrebné považovať za bezúročný a bezpoplatkový. Súd pri začiatku plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej doby je viazaný právnym názorom tak, ako to uviedol Krajský súd v Prešove vo svojom Uznesení č.k. 15CoCsp/20/2020-231 zo dňa 26. novembra 2020, keď vychádzal z rozhodnutí Ústavného súdu Českej republiky spisová značka II.ÚS 2460/17 z 19. marca 2018, ako aj z Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky III.ÚS 413/2013. Odvolací súd vyslovil názor, že v kontexte nálezov Ústavného súdu Českej republiky, ale aj Slovenskej republiky je treba určiť začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby na vydanie bezdôvodného obohatenia od momentu získania reálnych vedomostí žalobkyne o všetkých skutkových okolnostiach, ktoré sú predpokladom pre záver o vzniku bezdôvodného obohatenia na jej úkor, čo v prejednávanej veci smeruje ku konzultácii žalobkyne so združením na ochranu spotrebiteľa HOOS tak, ako je to v konaní uvedené. Z tohto dôvodu, keďže sa žalobkyňa o bezúročnosti a bezpoplatkovosti daného úveru dozvedela dňom 14.11.2019, kedy predložila združeniu zmluvu o úvere s poukazom na podanie žaloby dňa 07.01.2020, súd konštatuje, že žaloba bola podaná v dvojročnej subjektívnej premlčacej dobe. Žalobkyňa splácala úver mesačnými splátkami žalovanému za obdobie od 20.08.2012 do 25.01.2013, kedy zaplatila celú istinu poskytnutého úveru. Súd v tomto prípade s poukazom na rozhodovaciu prax Krajského súdu v Prešove aplikoval na daný prípad 10 ročnú objektívnu premlčaciu dobu. Súd poukazuje na Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky I.ÚS 430/2018 zo dňa 05. decembra 2018, v ktorom Ústavný súd sa stotožnil z hľadiska ochrany základných práv s názorom Okresného a Krajského súdu, že subjektívna premlčacia doba na vydanie bezdôvodného obohatenia začala plynúť spotrebiteľovi od chvíle, keď sa od združenia na ochranu spotrebiteľov dozvedel o bezdôvodnom obohatení a Ústavný súd akceptoval aj 10 ročnú premlčaciu dobu na vydanie bezdôvodného obohatenia. Podľa odôvodnenia bodu 17 uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky spisová značka I.ÚS 430/2018, krajský súd ústavne akceptovateľným a udržateľným spôsobom objasnil skutkový základ veci a aplikáciu právnej úpravy, ktorá nie je v rozpore s jej zmyslom a účelom. Súd poukazuje na aplikáciu 10 ročnej objektívnej premlčacej doby zo strany Krajského súdu v Prešove vo viacerých jeho rozhodnutiach, napríklad 5Co/153/2018 zo dňa 16. apríla 2019, 19Co/149/2018 zo dňa 30. mája 2019, z obsahu ktorých vyplýva, že u obchodníka platí nevyvrátiteľná domnienka, že pozná zákon a ako profesionál zákon poznať musí, lebo je to jeden z jeho pracovných nástrojov a na rozdiel od spotrebiteľa aj vie, ako má s právom naložiť, a teda či sa vedome a úmyselne rozhodne, že sa bude na úkor spotrebiteľa nezákonne prijímaním neodôvodnených platieb obohacovať. Zákon pritom obchodníkovi ukladá, čo ma zmluva obsahovať, aby transparentne informoval spotrebiteľa, k čomu sa spotrebiteľ zaväzuje. Obchodník vie, že zmluva musí obsahovať správne RPMN, čestné úroky a poplatky, ale aj do zmluvy predpísané správne a úplné náležitosti. Nečestné úroky a poplatky sofistikovane zakrýva jednak ich rôznym rozčlenením v zmluve a jednak ich rozdelením do vedľajších ustanovení. Ako profesionál tak robí preto, že tak chce urobiť, aj keď vie, že nekoná v súlade so zákonom. Aplikácia 10 ročnej objektívnej premlčacej doby pri absencii obligatórnych zákonných náležitostí zmlúv o úvere vyplýva napríklad aj z rozhodnutia Krajského súdu v Prešove 18Co/172/2018 zo dňa 20. januára 2020, 1Co/46/2019 zo dňa 28. januára 2020. Aj v rozhodnutí Krajského súdu v Prešove 1Co/46/2019 zo dňa 28. januára 2020 vyplýva záver, že ak je porušený zákon o spotrebiteľských úveroch, nemožno to hodnotiť inak ako úmysel žalovaného porušiť zákon a v tomto zmysle ide o úmysel získať bezdôvodné obohatenie, a to prinajmenšom v rovine nepriameho úmyslu. Preto sú úvahy súdu 1. inštancie o aplikovateľnosti 10 ročnej premlčacej lehoty v zmysle § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka správne. Keďže v zmluve, ktorú súd posudzoval zo dňa 24.07.2012 je nesprávne uvedené RPMN a to výrazne v neprospech spotrebiteľa, možno to hodnotiť ako nepriamy úmysel dodávateľa obohatiť sa na úkor spotrebiteľa, čo zakladá úvahy súdu o aplikácii desaťročnej objektívnej premlčacej doby. S poukazom na to, že žalobkyňa uhrádzala splátky úveru od 20.08.2012 a poslednú splátku zaplatila dňom 25.01.2013, pri doručení žaloby na súd dňom 07.01.2020 nárok žalobkyne nie je premlčaný ani v rámci plynutia 10 ročnej objektívnej premlčacej doby. 32. Súd poukazuje aj na Rozsudok Súdneho dvora EÚ z 22. apríla 2021 vo veci C - 48519 LH proti Profi Credit Slovakia s.r.o., kde zasadá efektivity sa má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej
úprave, ktorá stanovuje, že na žalobu podanú spotrebiteľom o vrátení súm neoprávnene zaplatených v rámci plnenia zmluvy o úvere na základe nekalých podmienok v zmysle smernice Rady 93/13 EHS z 05. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách alebo na základe podmienok, ktoré sú v rozpore s požiadavkami smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48 ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102 EHS sa vzťahuje trojročná premlčacia lehota, ktorá začína plynúť odo dňa, keď došlo k bezdôvodnému obohateniu. Článok 10 ods. 2 a článok 22 ods. 1 smernice 2008/48 ako boli vyložené rozsudkom z 09. novembra 2016 Home Credit Slovakia sa majú uplatniť na zmluvu o úvere, ktorá bola uzatvorená pred vyhlásením uvedeného rozsudku a pred zmenou vnútroštátnej právnej úpravy vykonanou s cieľom dosiahnuť súlad s výkladom, ktorý bol dňom prijatý. 33. Z vyššie uvedených dôvodov pri prijatí záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti zmluvy o úvere tak súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni sumy, ktoré mu preplatila vo výške 497,39 Eur. V súlade s § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia vlády číslo 87/1995 Z.z. súd priznal žalobkyni aj úrok z omeškania deň nasledujúci po doručení žaloby žalovanému. 34. Výrok o trovách konania vyplýva z ustanovenia § 255 ods. 1 CSP. Žalobkyňa mala úspech v celom rozsahu, z tohto dôvodu jej súd priznal nárok na náhradu trov konania vo vzťahu k žalovanému v rozsahu 100 %. O ich výške bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku postupom podľa § 262 CSP. 35. Súd nepripustil zmenu žalobného návrhu jeho rozšírením v zmysle písomného podania žalobkyne zo dňa 15.05.2021. V zmysle záverov pojednávania zo dňa 03.05.2021 súd ukončil dokazovanie a odročil pojednávanie v súlade s § 219 C.s.p. na verejné vyhlásenie rozsudku. Zmenu žalobného návrhu by musel súd doručovať na vedomie žalovanému. Dokazovanie bolo ukončené, a preto tento procesný návrh žalobkyne súd vníma ako nehospodárny, ktorý by privodil ďalšie procesné úkony súdu vo vzťahu k žalovanému, preto súd zmenu žaloby žalobkyne nepripustil.
Poučenie:
P o u č e n i e: Proti výroku č. I. odvolanie nie je prípustné. Proti výrokom č. II. a III. tohto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.