Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Co/46/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a sudcov JUDr. Mareka Kohúta a JUDr. Anny Ilčinovej v sporovej veci žalobkyne: A. O., J.. X.X.XXXX, G. K., I. XX, zastúpenej JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom vo Svidníku, Sovietskych hrdinov 163/66, IČO: 31954448, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 795 752, zastúpenému: Advokátska kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Kubániho 16, IČO: 47 233 516, o vydanie bezdôvodného obohatenia a určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. -295 z 27.3.2019, takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok.

Žalobkyňa má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 1.109,58 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne z tejto sumy od 29.12.2015 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vyslovil, že žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia v rozsahu 100 %, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku. Vyslovil, že žalovaný má nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v konaní o určenie úveru za bezúročný a bez poplatkov v rozsahu 100 %, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

2. Vychádzal zo zistenia, že žalobkyňa uzavrela dňa 30.8.2005 zmluvu o revolvingovom úvere pod č. XXXXXXXXXX, ktorej spoludlžníkom bol jej manžel, na základe ktorej im žalovaný poskytol úver 24.012,- Sk (797,05 eur), ktorý mal byť splácaný v 36 mesačných splátkach so splatnosťou k 18. dňu v mesiaci, celková výška úveru predstavovala sumu 48.024,- Sk (1.594,10 eur), výška mesačnej splátky 1.334 ,- Sk (44,28 eur), poplatok za uzavretie zmluvy 1.500,- Sk (49,79 eur). Reálne bola žalobkyni vyplatená suma 22.512,- Sk (747,26 eur) po odpočítaní poplatku za poskytnutie úveru. Žalobkyňa uhradila žalovanému 2.126,84 eur.

3. Predmetnú zmluvu je nutné vzhľadom na charakter zmluvných strán považovať za zmluvu spotrebiteľskú. Žalovaný je nebankovým subjektom, pričom jedným z predmetov jeho podnikania (činnosti) je poskytovanie úverov nebankovým spôsobom. Žalobkyňa a jej manžel pri uzatvorení a plnení zmluvy nekonali v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Predmetná zmluva je preto v zmysle a nasl. zmluvou spotrebiteľskou, konkrétne ide o spotrebiteľský úver v zmysle Zákona o spotrebiteľských úveroch.

4. Súd prvej inštancie, ako aj odvolací súd zhodne posúdili, že predmetná zmluva je bezúročná a bez poplatkov z dôvodu absencie povinných náležitostí v zmysle Zákona o spotrebiteľských úveroch. Týmto názorom je súd prvej inštancie viazaný.

5. Za situácie, kedy bolo preukázané, že žalobkyni bol poskytnutý úver vo výške 747,26 eur a žalobkyňa uhradila 2.126,84 eur, žaloba o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 1.379,58 eur bola podaná dôvodne. Súd prvej inštancie však musel zohľadniť, že žalobkyni bola suma 270,- eur s príslušenstvom už právoplatne priznaná, preto žalobkyni priznal zvyšných 1.109,58 eur.

6. Pokiaľ ide o namietané premlčanie celého nároku žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenie, súd prvej inštancie opätovne poukázal na vyššie citované závery odvolacieho súdu, ktorými je súd prvej inštancie viazaný. Súd vyhodnotil námietku premlčania vznesenú žalovaným za nedôvodnú. Súd poukazuje na to, že za rozhodujúci pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby pre uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia je potrebné považovať deň, kedy sa oprávnený v konkrétnom prípade skutočne dozvie o tom, že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto ho získal. Nie je pritom rozhodujúce, že oprávnený mal možnosť dozvedieť sa potrebné skutočnosti už skôr. Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby na uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia sa vyžaduje skutočná (preukázaná), nielen predpokladaná vedomosť oprávneného (porovn. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. , sp. zn. , R 25/1986). V prípade plnenia bez právneho dôvodu je začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby viazaný na moment, kedy sa oprávnený dozvedel, že právny dôvod na plnenie nebol od začiatku daný. Pokiaľ sa žalobkyňa o bezdôvodnom obohatení dozvedela dňa 19.8.2015 od Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS a žaloba bola na súd podaná dňa 19.11.2015, k premlčaniu nedošlo.

7. Žalovaný ako osoba podnikajúca na finančnom trhu má odbornú prevahu nad spotrebiteľom, ktorému poskytuje svoje služby, a preto možno od neho očakávať, že vo vzťahu k nemu sa bude správať poctivo. V predmete činnosti má okrem iného i poskytovanie úverov, a teda jeho povinnosťou bolo poznať a dodržiavať právne predpisy vzťahujúce sa na poskytovanie úverov. V tejto súvislosti je právne významné to, že rešpektovanie princípu „ignorantia iuris non excusat“ (neznalosť zákona neospravedlňuje) v spotrebiteľských právnych vzťahoch zo strany dodávateľa (poskytovateľa, podnikateľa) treba vyžadovať v najvyššej možnej miere (porov. uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 16.1.2013 sp. zn. ). Podľa názoru súdu nebola námietka žalovaného o nemožnosti aplikácie 10 ročnej premlčacej doby dôvodná, nakoľko žalovaný je poskytovateľom úverov na profesionálnej úrovni, je podnikateľom, preto sa predpokladá u takýchto spoločností vyššia odborná úroveň a aj zodpovednosť za porušenie zmluvných povinností. Zmluvné podmienky boli vytvorené poskytovateľom úveru (nebankovým subjektom), ktorý ako odborný subjekt na trhu pri uzatváraní zmlúv konal evidentne úmyselne so snahou dosiahnutia zisku. Preto takýto subjekt nesie aj väčšiu zodpovednosť za férové pravidlá pri poskytovaní úveru a dôsledky z porušenia zákonných povinností. Žalovaný ako subjekt pôsobiaci dlhoročne na finančnom trhu mal vedomosť o nárokoch, ktoré uplatňoval v rozpore so zákonom, napriek tomu tak postupoval v množstvách ďalších zmlúv a jeho konanie preto nemožno hodnotiť inak ako konanie zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu, minimálne s nepriamym úmyslom získať majetkový prospech. Zákonodarca pri úmyselnom bezdôvodnom obohatení počíta s desaťročnou objektívnou premlčacou dobou, ktorá sa počíta odo dňa, keď k nemu došlo ( ). V danom prípade bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného vzniklo zaplatením príslušnej splátky úveru nad rámec zákonom ustanovenej povinnosti. Za situácie, že žaloba bola podaná na súd 19.11.2015, je evidentné, že k uplynutiu 10 ročnej objektívnej premlčacej doby nedošlo, nakoľko k zaplateniu splátky nad zákonom stanovenú povinnosť došlo 16.8.2007. Možno preto konštatovať, že žaloba bola podaná v rámci 10 ročnej premlčacej doby.

8. Preto súd vyhovel žalobe pokiaľ ide o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 1.109,58 eur.

9. Výrok o úrokoch z omeškania odôvodnil ustanovením , a nariadenia vlády č. .

10. Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením a s tým, že pokiaľ ide o tú časť predmetu konania, ktorá sa týkala vydania bezdôvodného obohatenia, bola žalobkyňa plne úspešná, avšak v tej časti konania, ktorá sa týkala určenia úveru za bezúročný a bez poplatkov úspech

nemala a táto časť konania bola zastavená z dôvodu späťvzatia žaloby bez uvedenia dôvodu, čo možno vyhodnotiť ako zavinenie na strane žalobkyne. Preto súd vyslovil, že pokiaľ ide o vydanie bezdôvodného obohatenia, má žalobkyňa nárok na náhradu trov konania vo vzťahu k žalovanému, avšak pokiaľ ide o trovy konania týkajúce sa určenia úveru za bezúročný a bez poplatkov, má žalovaný nárok v tejto časti na náhradu trov konania voči žalobkyni.

11. Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný a navrhol, aby odvolací súd rozsudok zmenil a žalobu zamietol.

12. Odvolanie odôvodnil tým, že existencia úmyslu bezdôvodne sa obohatiť sa nemôže prezumovať, ale musí byť dokázaná. Vyplýva to aj z okolnosti, že ustanovenie o desaťročnej premlčacej lehote je výnimkou zo všeobecného pravidla o trojročnej objektívnej lehote, čiže pre uplatnenie takejto dlhšej lehoty je potrebné vychádzať z reštriktívnej právnej úpravy. Musia byť dokázané jednoznačné okolnosti svedčiace o úmysle sa obohatiť, čo v tomto konaní dokázané nebolo. Podľa záverov uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. samotný fakt, že nebankový subjekt poskytujúci úver spotrebiteľovi je v postavení profesionálneho podnikateľa, nemôže bez ďalšieho zakladať úmysel tohto subjektu bezdôvodne sa obohatiť na úkor spotrebiteľa. Z rozsudku nie je zistiteľné, na základe akých skutkových okolností bolo dokázané a súd ustálil, že žalovaný v roku 2012 konal v úmysle získať bezdôvodné obohatenie.

13. Najvyšší súd Slovenskej republiky v konaní pod sp. zn. konštatoval, že u Sociálnej poisťovne ako verejnoprávneho subjektu, ktorý jediný je oprávnený vykonávať sociálne poistenie, nemožno v prípade konania v rozpore so zákonom prezumovať úmysel. Takýto záver najvyššieho súdu sa vzťahuje aj na prejednávanú vec.

14. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného nevyjadrila.

15. Odvolací súd prejednal vec podľa a nasl., a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a zistil, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

16. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto správnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie nič sa nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania, pričom nemožno mať pochybnosti ani o správnosti právneho posúdenia prejednávanej veci súdom prvej inštancie.

17. Podľa o spotrebiteľských úveroch (v znení platnom k 3.8.2005, t. j. ku dňu uzavretia predmetnej úverovej zmluvy), zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

18. Podľa § 4 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby, d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom, e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) meno a adresu spotrebiteľa, g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov,

i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad. j) 19. Podľa § 4 ods. 3 Zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva ďalej obsahuje

a) oprávnenia spotrebiteľa na zníženie nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6, b) sankcie za porušenie zmluvy, c) podmienky, za ktorých možno použiť zmenku alebo šek, d) spôsob zániku záväzku zo zmluvy.

20. Podľa § 4 ods. 4 Zákona o spotrebiteľských úveroch, pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar alebo poskytnutá služba.

21. Podľa § 4 ods. 5 Zákona o spotrebiteľských úveroch, od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

22. Podľa § 4 ods. 6 Zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľ môže postúpiť pohľadávku, len ak to pripúšťa osobitný predpis. Ak dôjde k postúpeniu pohľadávky z veriteľa na tretiu osobu, postupuje sa podľa osobitného predpisu.

23. Podľa § 4 ods. 7 Zákona o spotrebiteľských úveroch, ak spotrebiteľ použije na splnenie záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere zmenku alebo šek, musí si veriteľ počínať tak, aby boli zachované všetky práva spotrebiteľa, ktoré vyplývajú zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru.

24. Podľa § 4 ods. 8 Zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľ zodpovedá za škodu vzniknutú spotrebiteľovi porušením odseku 7 veriteľom.

25. Podľa - 3 (ďalej „“), spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa , ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

26. Podľa , , , spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „").Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na predmet plnenia alebo cenu plnenia. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

27. Podľa , , zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

28. Podľa , , kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

29. Podľa , , , právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému

obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo. Ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní navzájom si vrátiť všetko, čo podľa nej dostali, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý účastník mohol premlčanie namietať.

30. V prejednávanej veci bolo nepochybne preukázané, že žalobkyňa uzavrela 3.8.2005 Zmluvu o revolvingovom úvere pod č. 8000008437, ktorej spoludlžníkom bol jej manžel, na základe ktorej jej bol poskytnutý úver v sume 797,05 eur, ktorý mal byť splácaný v 36 mesačných splátkach so splatnosťou k 18. dňu v mesiaci, pričom celková výška úveru predstavovala 1.594,10 eur. Reálne bolo žalobkyni vyplatených 747,26 eur a žalobkyňa uhradila žalovanému 2.126,84 eur.

31. Predmetný úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov tak, ako to bolo zistené v predchádzajúcich štádiách konania, a to rozsudkom súdu prvej inštancie č.k. -75 z 15.2.2018 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. -274 z 25.9.2018. Bezúročnosť a bezpoplatnosť tohto úveru bola spôsobená absenciou údaja o úrokoch, ktorými je tento úver úročený, teda v dôsledku absencie zákonnej náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle v znení platnom k 3.8.2005, t.j. ku dňu uzavretia predmetnej úverovej zmluvy. S absenciou tejto zákonnej náležitosti úverovej zmluvy spájal zákon v zmysle tohto Zákona o spotrebiteľských úveroch sankciu v podobe zákazu poskytovateľovi úveru požadovať od spotrebiteľa v zmluve nedohodnuté úroky a poplatky. Tento záver platí aj o poplatku za poskytnutie úveru v sume 1 500 sk, ktorý je síce uvedený v úverovej zmluve, avšak bez špecifikácie jeho účelu, pričom ide o dojednanie neurčité, z ktorého nie je možné zistiť, aké protiplnenie dostáva spotrebiteľ za tento poplatok. Preto ide o poplatok, ktorý nemožno akceptovať v dôsledku jeho nejasnosti a neurčitosti, teda ide o dojednanie neplatné, spadajúce pod sankciu uvedenú v tohto zákona o spotrebiteľských úveroch. V zmysle argumentácie žalobkyne je v zmluve uvedená nesprávna výška RPMN, čo žalovaný nijakým iným hodnoverným výpočtom nevyvrátil, teda riadny údaj o RPMN v zmluve vlastne chýba, čo má za následok bezúročnosť a bezpoplatnosť tohto úveru aj v zmysle , citovaného zákona o spotrebiteľských úveroch.

32. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil aj námietky žalovaného týkajúce sa toho, že v prejednávanej veci by nemala byť aplikovaná desaťročná premlčacia lehota na vydanie tohto bezdôvodného obohatenia, pretože nebol (bez ďalšieho) preukázaný úmysel žalovaného obohatiť sa na úkor žalobkyne ako spotrebiteľky v zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. .

33. Treba predovšetkým vziať do úvahy, že žalovaný je podnikateľský subjekt, ktorý podniká na finančnom trhu a pokiaľ pôsobil v medziach (platného a účinného v čase uzavretia predmetnej úverovej zmluvy, t.j. k 3.8.2005) bolo jeho povinnosťou tento zákon poznať a dôsledne aplikovať. Ako bolo vyššie naznačené, predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje žiaden údaj o úročení predmetného úveru a už vôbec nie špecifikáciu vyžadovanú vo vzťahu k splátkam istiny, úrokov a iných poplatkov v zmysle tohto Zákona o spotrebiteľských úveroch, zároveň obsahuje neplatné dojednanie poplatku za poskytnutie úveru a absentuje v nej korektná RPMN.

34. Takéto jasné porušenie Zákona o spotrebiteľských úveroch nemožno hodnotiť inak, ako úmysel žalovaného porušiť zákon a v tomto zmysle ide aj o úmysel získať bezdôvodné obohatenia, a to pri najmenšom v rovine nepriameho úmyslu. Preto sú úvahy súdu prvej inštancie o aplikovateľnosti desaťročnej premlčacej lehoty v zmysle v prejednávanej veci správne.

35. Právnu prax však zásadne ovplyvnilo rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 18.10.2018 č.k. , podľa ktorého nie veriteľ má dôkazné bremeno dokázať svoju nedbanlivosť, ale spotrebiteľ má povinnosť dokázať vedomostnú a vôľovú zložku úmyselného konania na strane firmy. A v prípade, že spotrebiteľ neunesie bremeno dôkazu, potom bude dopadať na prípad kratšia objektívna trojročná premlčacia doba, ktorá je pre spotrebiteľa nepriaznivá. Najvyšší súd pritom použil analógiu z trestného práva.

36. Z tohto rozhodnutia najvyššieho súdu vyplýva, že samotné všeobecné skutočnosti (fakty) o profesionálnom podnikateľskom postavení nebankových subjektov v oblasti poskytovania úverov a

doterajšia súdna prax týkajúca sa ochrany spotrebiteľov v obdobných prípadoch samé o sebe nemôžu bez ďalšieho zakladať nepriamy úmysel nebankového subjektu (veriteľa). Ako už bolo vyššie uvedené, v predmetnom prípade je nutné dôsledne skúmať vôľovú a vedomostnú zložku zavinenia aplikujúc analógiu podľa trestného práva hmotného pri právnom posúdení formy zavinenia, a to s dôrazom na čas konania protiprávneho úkonu, resp. získania neoprávneného majetkového prospechu. Pri bezdôvodnom obohatení je preto dôležité zistiť, kedy k obohateniu došlo z objektívneho hľadiska a v tom čase preukázať úmysel veriteľa, resp. jeho zavinenie, aby bolo možné jednoznačne posúdiť, či je potrebné aplikovať 3-ročnú alebo 10-ročnú premlčaciu lehotu. Z uvedeného teda zákonite vyplýva, že v prvom rade je potrebné správne právne posúdiť, z akého dôvodu došlo k bezdôvodnému obohateniu v zmysle . Iná situácia nastáva, napr. pri bezdôvodnom obohatení bez právneho dôvodu ako pri bezdôvodnom obohatení z neplatného právneho úkonu z časového hľadiska, kedy k obohateniu reálne došlo. Až po správnom určení okamihu, kedy k obohateniu došlo, je možné pristúpiť ku skúmaniu zavinenia veriteľa, pričom dôkazné bremeno zaťažuje žalobcu. Žalobca musí preukázať, že v čase kedy došlo k obohateniu, mal žalovaný úmysel získať majetkový prospech na jeho úkor. V prípade nepreukázania úmyslu žalovaného (vedomostnej aj vôľovej zložky úmyslu) musí byť aplikovaná všeobecná trojročná objektívna lehota.

37. V tomto smere vznikajú úvahy o kolízii takéhoto postupu s princípom efektivity únijného práva. Je totiž problematické, aby spotrebiteľ preukázal firme jej vedomosť o porušovaní pravidiel a tiež preukázať uzrozumenie (vedomosť) na strane osôb konajúcich za veriteľa, že sa veriteľ obohacuje. Naviac je problematická otázka, že ak je dodávateľ- poskytovateľ úveru právnickou osobou, u ktorej osoby na strane firmy má spotrebiteľ dokazovať vedomosť o porušovaní práva.

38. Spotrebiteľ by mal dokázať poskytovateľovi úveru vedomostnú a vôľovú zložku úmyselného konania osôb konajúcich za firmu. Môže ísť najmä o vedomosť na strane konateľov, spoločníkov poskytovateľ alebo obchodných zástupcov. V prípade priameho úmyslu má spotrebiteľ preukázať, že poskytovateľ vedel o porušovaní jeho práva a že chcel sa takto na úkor spotrebiteľa obohatiť. Na aplikovanie desaťročnej premlčacej doby postačuje aj nepriamy úmysel, no pri tomto zavinení spotrebiteľ má náročnú úlohu dokázať, že firma vedela, že porušuje pravidlá financovania a že je pre tento prípad uzrozumená s tým, že sa na úkor spotrebiteľa obohacuje.

39. Obzvlášť problematický je stav, aký je aj v predmetnej veci, keď spotrebiteľka (žalobkyňa ) sama nemala vedomosť o existencii nesprávneho postupu poskytovateľa úveru.

40. V inej veci Súdny dvor rozhodol, že vyžadovanie od spotrebiteľa preukázať konanie na strane dodávateľa je v rozpore s princípom efektivity. Išlo o prípad francúzskych súdov, ktoré sa zaoberali dokázovaním porušenia pravidiel o preverovaní bonity spotrebiteľa (pozri rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-449/13,CA Consumer Finance SA proti Ingrid Bakkausovej a spol. 9. ...Ustanovenia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS sa majú vykladať v tom zmysle, že:

- jednak bránia vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej dôkazné bremeno nesplnenia povinností upravených v článkoch 5 a zaťažuje spotrebiteľa, a ....

41. V predmetnej veci je oproti vyššie uvedenému prípadu ďaleko viac náročnejšie dokázať firme jej vedomosť a uzrozumenie o porušovaní pravidiel týkajúcich sa poskytnutia úveru. Spotrebiteľ má podľa názoru odvolacieho súdu možnosť len poukázať na fakty, ku ktorým došlo, no je extrémne náročné dokázať vedomostnú a vôľovú zložku konania firmy.

42. Odvolací súd je toho názoru, že nie spotrebiteľ by mal dokazovať firme jej vedomosť, ale firma by mala mať dôkazné bremeno, že nekonala úmyselne. Tak má veriteľ šancu dokázať len nedbanlivosť, aby sa aplikovala pre veriteľa priaznivejšia kratšia trojročná objektívna premlčacia doba. Odhliadnuc od týchto úvah vyplývajúcich z rozhodovania Súdneho dvora EÚ v prejednávanej veci treba zdôrazniť, že úmysel (minimálne nepriamy) je daný absenciou náležitých údajov o úročení v predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere, čo je úmyselné porušenie Zákona o spotrebiteľských úveroch a z toho potom vyplýva ako nutný dôsledok aj úmysel (minimálne nepriamy) na strane dodávateľa aj získať bezdôvodné obohatenie. Preto možno konštatovať správnosť úvah súdu prvej inštancie o možnosti aplikovania desaťročnej objektívnej premlčacej lehoty v prejednávanej veci na vydanie bezdôvodného obohatenia,

ktoré je predmetom tohto konania. Tým je daná zároveň možnosť a dôvodnosť odklonu od vyššie uvedeného názoru najvyššieho súdu v rozhodnutí ( ).

43. Za týchto okolností je rozhodnutie súdu prvej inštancie vo veci samej vecne správne, pokiaľ súd zaviazal žalovaného na vydanie predmetného bezdôvodného obohatenia žalobkyni.

44. Možno mať pochybnosti o správnosti konštrukcie rozhodnutia súdu prvej inštancie vo vzťahu k trovám konania, pretože nie je účelné, náležité a je príliš komplikované špecifikovať výroky trov konania osobitne vo vzťahu k daným dvom predmetom konania (t.j. pokiaľ ide o žalobu o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru a žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia), nakoľko tieto predmety konania boli v žalobe spojené samotnou žalobkyňou, pričom by mal súd posúdiť mieru úspechu a neúspechu v konaní v závislosti od oboch čiastkových predmetov konania a na základe vlastnej úvahy rozhodnúť iba jedným výrokom o trovách konania, ktorý by zohľadnil túto špecifickú procesnú situáciu v prejednávanej veci spočívajúcu v tom, že čiastočne došlo k procesnému zavineniu žalobkyne na čiastočnom zastavení konania v dôsledku jej späťvzatia žaloby o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru a na strane druhej, úspechu žalobkyne v otázke vydania bezdôvodného obohatenia. Žalobkyňa však odvolanie proti napadnutému rozsudku nepodala, a preto rešpektujúc zásadu zákazu zmeny k horšiemu (zákaz reformatio in peius), vychádzajúc z toho, že v otázke náhrady trov konania je predmetný rozsudok priaznivý pre žalovaného ako odvolateľa, potvrdil odvolací súd tento rozsudok vo veci samej, ale aj vo výrokoch o trovách konania (387 ods. 1 ). Ako však bolo naznačené nie je žiaduce, aby výrok o trovách konania bol v ďalšej rozhodovacej praxi súdu prvej inštancie takto rozdelený.

45. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa a , podľa ktorého žalobkyňa ako sporová strana, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech má nárok na náhradu trov tohto štádia konania proti žalovanému, ktorý ani v odvolacom konaní úspech nemal. Výšku týchto trov ustáli postupom podľa súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia odvolacieho súd samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

46. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca, alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd, f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky: a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená, c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) (, ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak:

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).

Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa dovolateľ domáha ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je: a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou, alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (, ).

Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).