Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_1Co-54-2018.pdf
PDF · 118.19 KB
Case nature
Area
Subarea
1Co/54/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a sudcov JUDr. Mareka Kohúta a JUDr. Anny Ilčinovej v sporovej veci žalobkyne: A., zastúpenej JUDr. Igor Šafranko, advokátom so sídlom vo Svidníku, Sov. hrdinov 163/66, IČO: 31954448, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, zastúpenému Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., IČO: 47 233 516 so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, o určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov a o vydanie bezdôvodného obohatenia, o odvolaní oboch sporových strán proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 15C/456/2015-75 z 15.2.2018, takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok vo výroku, ktorým bolo žalobe vyhovené.
Zrušuje rozsudok vo výroku, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá a vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zastavil konanie o určenie, že úver zo zmluvy o revolvingovom úvere z 3.8.2005 je bezúročný a bez poplatkov. Zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni 270,- eur s 8,05 % úrokom od 29.12.2015 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Náhradu trov konania sporovým stranám nepriznal.
2. Vychádzal zo zistenia, že žalobkyňa ako spoludlžník a manžel žalobkyne ako dlžník požiadali o poskytnutie revolvingového úveru, ktorý im bol poskytnutý v čiastke 24.012,- Sk (797,05 eur) splácaný v splátkach v počte 36 so splatnosťou k 18. dňu, celková výška úveru 48.024,- Sk (1.594,10 eur), výška mesačnej splátky 1.334,- Sk (44,28 eur), poplatok za uzavretie zmluvy 1.500,- Sk (49,79 eur), zmluvná odmena za poskytnutie úveru 24.012,- Sk (797,05 eur), RPMN po poskytnutí úveru 27,29 %. Podľa prehľadu platieb úveru žalobkyňa splácala úver od 3.8.2005 do 19.1.2015 a celkom uhradila 2.126,84 eur. Z výsledkov vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobkyňa a jej manžel, t.č. už nebohý, uzavreli spotrebiteľskú zmluvu v postavení spotrebiteľov tak, ako to vyplýva z ustanovenia § 2 písm. a), b), v spojení s ustanovením § 3 ods. 1, 2 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Definícia spotrebiteľskej zmluvy vyplýva aj z ust. § 52 OZ. Bolo preto potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere mala písomnú formu pod sankciou jej neplatnosti, a aby obsahovala okrem všeobecných náležitostí najmä sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ak je to možné bolo potrebné uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť (§ 4 ods. 2 písm. a)). Zo zmluvy je zrejmé, že výška úrokov a poplatkov s výnimkou poplatku za uzatvorenie zmluvy, sa v zmluve nenachádza. Ďalej zákon v ustanovení § 4 ods. 5 zakazoval veriteľovi požadovať úrok alebo poplatky od spotrebiteľa, ktoré v zmluve nie sú uvedené. Ako to súd už uvádzal, v zmluve sa výška úroku nenachádza. Ďalej je potrebné dať za pravdu žalobkyni, že výška RPMN úveru nie je korektná, nakoľko žalovaný ani v súčasnosti súdu nevysvetlil, ako k výpočtu výšky RPMN dospel a pokiaľ spochybňuje relevanciu výpočtu prostredníctvom RPMN kalkulačky je potrebné uviesť, že sám nijaký výpočet, z ktorého by bol matematicky overiteľný výsledok, nepredložil. Súd má za to, že údaj o RPMN uvedený v zmluve nie je korektný napriek tomu, že sa v zmluve nachádza. Je spôsobilý poškodiť spotrebiteľa, nakoľko výška RPMN v zmluve uvedená je výrazne priaznivejšia ako sa javí byť výpočet prostredníctvom RPMN kalkulačky. S poukázaním na nedostatky spotrebiteľskej zmluvy, absenciu podstatnej náležitosti ako je výška úroku, nekorektný údaj o RPMN, súd dospel k záveru, že poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov. Vychádzajúc z tohto právneho záveru by žalobkyňa mala uhradiť žalovanému len istinu poskytnutého úveru, teda sumu vo výške 797,05 eur, pričom žalobkyňa uhradila celkom 2.126,84 eur. Žalobkyňa si teda uplatnila nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 1.379,58 eur. Keďže žalovaný vzniesol voči uplatnenému nároku námietku premlčania, súd sa ďalej zaoberal touto vznesenou námietkou. Pre vydanie bezdôvodného obohatenia platí kombinovaná premlčacia lehota subjektívna 2-ročná a objektívna 3-ročná. V prípade úmyselného bezdôvodného obohatenia platí objektívna 10- ročná premlčacia lehota. Objektívna premlčacia doba je určená nezávisle na subjektívnych dôvodoch dotknutých osôb a vždy začína plynúť odo dňa, keď k bezdôvodnému obohateniu došlo. V danom prípade k bezdôvodnému obohateniu došlo potom, ako žalobkyňa vyplatila žalovanému úver nad poskytnutú istinu, teda uhradením 17.-tej splátky, nakoľko takto uhradila 752,76 eur oproti reálne poskytnutým 747,26 eur. 17. splátka bola uhradená dňa 19.7.2007. Deň nasledujúci začala plynúť premlčacia doba. S poukázaním na plnenie v splátkach, kde nebolo preukázané, že došlo k zosplatneniu úveru, plynulo premlčanie individuálne u každej uhradenej splátky. Súd považuje za dôvodné priznať žalobkyni nárok na úhradu bezdôvodného obohatenia 3 roky pre podaním žaloby, keďže táto priebežne splátky uhrádzala až do 19.1.2015. Žalobkyňa by mala nárok na uhradenie splátok splácaných od 18.11.2012 do 18.11.2015. V uvedenom období žalobkyňa uhradila nasledovné splátky: 19.3.2012 30,- eur, 5.4.2012 50,75 eur, 5.4.2012 9,25 eur, 17.7.2013 20,- eur, 19.8.2013 20,- eur, 19.5.2014 0,54 eur, 19.5.2014 19,46 eur, 18.8.2014 20,- eur, 18.9.2014 20,- eur, 20.10.2014 20,- eur, 18.11.2014 20,- eur, 18.12.2014 20,- eur a 19.1.2015 20,- eur. Spolu tak uhradila 270,- eur. Súd nepovažoval za dôvodné vyhovieť žalobe vo zvyšku s odôvodnením, že nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo vzťahu k ostatným uhradeným splátkam nie je dôvodný pre premlčanie nároku. Vo vzťahu k namietanej dĺžke premlčacej doby aplikáciou 10-ročnej premlčacej doby pre úmyselné bezdôvodné obohatenie sa žalovaného je potrebné uviesť, že pri úmyselnom bezdôvodnom obohatení musí byť nespochybniteľným spôsobom preukázaný úmysel, a to či už priamy, alebo nepriamy, smerovaný k bezdôvodnému obohacovaniu sa, a musí existovať v čase získania bezdôvodného obohatenia. Nepostačuje, ak bolo bezdôvodné obohatenie získané neúmyselne a následne by si ho príjemca úmyselne ponechal. Žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno ohľadne zavinenia žalovaného vo forme úmyselného bezdôvodného obohatenia. V tom čase platná právna úprava Zákona o spotrebiteľských úveroch vyžadovala pre platnosť zmluvy splnenie prísnych obsahových náležitostí s cieľom ochrany spotrebiteľa, avšak žiaden právny predpis nestanovoval ako dôsledok absencie obligatórnych náležitostí v spotrebiteľskej zmluve, že dochádza „ex lege“ k predlženiu trojročnej objektívnej premlčacej doby na desaťročnú objektívnu premlčaciu dobu na uplatnenie nároku z titulu bezdôvodného obohatenia. Zákon obsahoval sankciu v podobe, že poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov.
3. Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 255 ods. 2 CSP.
4. Proti rozsudku v zákonnej lehote podali odvolanie obe sporové strany.
5. Žalobkyňa podala odvolanie len proti výroku, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá a proti súvisiacemu výroku o trovách konania a navrhla, aby odvolací súd v napadnutej časti rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
6. Poukázala na to, že za rozhodujúci začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby pre uplatnenie práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia v zmysle § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka treba považovať deň, kedy sa oprávnený skutočne dozvie o tom, že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto ho získal; nie je pritom rozhodujúce, že oprávnený mal možnosť dozvedieť sa potrebné skutočnosti už skôr. Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby na uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia sa vyžaduje skutočná (preukázaná) a nielen predpokladaná vedomosť oprávneného. Žalobkyňa nevedela, že platby, ktoré od nej žalovaný prijal nad výšku istiny, prijíma protizákonne. Žila v omyle, že žalovaný tieto platby prijíma v súlade so zákonom a tento omyl spôsobil žalovaný porušením spotrebiteľského práva, pričom žalobkyňa verila tomu, že pri poskytovaní úveru postupuje s náležitou starostlivosťou a podľa zákona. Až od združenia na ochranu spotrebiteľov sa dozvedela, že žalovaný prijal platby v rozpore so zákonom a predložil jej na podpis formulárovú spotrebiteľskú zmluvu, ktorá v rozpore so zákonom vytvárala dojem, že na dané platby má žalovaný nárok. Až získaním vedomosti o týchto skutočnostiach prichádzalo u nej do úvahy podanie žaloby a až od tohto momentu mohla začať plynúť subjektívna premlčacia doba. Časový okamih začiatku plynutia premlčacej doby je zhodný s okamihom vzniku žalobného práva, ide o deň, v ktorý oprávnený mohol po prvýkrát úspešne uplatniť žalobu na ochranu svojho subjektívneho práva. Na začiatok plynutia subjektívnej premlčacej je irelevantná vedomosť o tom, že niečo objektívne existuje, podstatná je vedomosť o tom, aký je charakter toho, čo existuje. V konkrétnej veci si dané okolnosti vyžadujú vysvetlenie právnika so zreteľom na to, že žalobkyňa je laik.
7. Čo sa týka objektívnej 10-ročnej premlčacej doby, tak konanie subjektu, ktorý dlhodobo a opakovane poskytuje spotrebiteľské úvery, sa nedá hodnotiť inak, ako úmyselné konanie vedúce k bezdôvodnému obohateniu tým, že nedáva svoje zmluvy do súladu so spotrebiteľským právom. Doba, počas ktorej žalovaný poskytuje úvery a ich množstvo, vylučujú inú možnosť ako tú, že žalovaný sa na úkor spotrebiteľov obohacuje úmyselne. Je vylúčené, aby žalovaný ako profesionál v poskytovaní úverov nepoznal spotrebiteľské právo.
8. Žalovaný podal odvolanie proti výroku, ktorým bolo žalobe čiastočne vyhovené a proti súvisiacemu výroku o trovách konania a navrhol, aby odvolací súd v týchto častiach rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
9. Odvolanie odôvodnil ustanovením § 365 ods. 1 písm. b) CSP, t.j. že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ustanovením § 365 ods. 1 písm. f) CSP, t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a ustanovením § 365 ods. 1 písm. h) CSP, t.j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
10. Poukázal na to, že záver o nesprávnej hodnote RPMN súd prijal na základe internetovej kalkulačky výpočtu RPMN, pričom nemal preukázané, že ide o výpočet RPMN podľa zákona platného a účinného v roku 2005. Totiž žiadna internetová kalkulačka nepoužíva vzorec platný v roku 2005, pretože tento sa zmenil od 1.7.2006, čo znamená, že na základe iného vzorca nie je možné spätne posudzovať správnosť vzorca na výpočet RPMN. Pre konajúci súd nebolo podstatné, či prepočet RPMN posudzuje podľa zákonného vzorca, alebo podľa spôsobu, ktorý je uverejnený na internete a so zákonom nemá nič spoločné. Preto sú závery súdu prvej inštancie o nesprávnom určení RPMN nesprávne. Záver súdu prvej inštancie, že v zmluve o revolvingovom úvere nie sú uvedené úroky, a preto ich žalobca nemal povinnosť zaplatiť, je predčasný a v rozpore so zákonom.
11. Zákon č. 258/2001 Z.z. v ustanovení § 4 ods. 5 požiadavku na uvádzanie úrokov nešpecifikoval tak, ako to bolo s účinnosťou od 1.1.2008 alebo v teraz platnom zákone č. 129/2010 Z.z..
12. Účelom ustanovenia § 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z.z. bolo to, aby všetky úroky, poplatky boli v zmluve uvedené. Tento účel bol splnený uvedením takých údajov, z ktorých sa úrok a poplatok dá určiť, z ktorých vyplýva, že úrok musí byť vyjadrený ako určité percento, t.j. celé číslo. Samotný úrok môže byť pomenovaný ako odplata za požičanie peňazí, odmena, úroková odmena, úrokové navýšenie alebo zmluvná odmena.
13. Predmetná zmluva o revolvingovom úvere obsahuje určenie poplatku za poskytnutie úveru 1.500,- Sk, a tiež určenie zmluvnej odmeny. V zmluve je vysvetlené, že zmluvná odmena predstavuje úročenie úveru, teda úrok vyjadrený ako konečné celé číslo. Konkrétne sa v zmluve uvádza, že zmluvná odmena za poskytnutie úveru predstavuje sumu 24.012,- Sk a poplatok za uzatvorenie zmluvy 1.500,- Sk. Súd preto dospel k nesprávnemu záveru o chýbajúcom úroku a chýbajúcich poplatkoch.
14. Odvolací súd prejednal vec podľa § 378 ods. 1 CSP a nasl., a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a zistil, že odvolanie žalobkyne je dôvodné, zatiaľ čo odvolanie žalovaného dôvodné nie je.
15. So zreteľom na obsah odvolania sporových strán, v odvolacom konaní boli preskúmavané výroky napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bolo čiastočne žalobe vyhovené, výrok, ktorým bola žaloba čiastočne zamietnutá, ako aj súvisiaci výrok o trovách konania, a preto výrok o zastavení konania, ktorým súd určil, že úver z predmetnej zmluvy o revolvingovom úvere z 3.8.2005, uzavretej medzi stranami je bezúročný a bez poplatkov, ktorý odvolaniami napadnutý nebol, v odvolacom konaní preskúmavaný nebol a ako taký nadobudol právoplatnosť (§ 367 ods. 2 CSP).
16. Podľa § 4 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch ( v znení platnom k 3.8.2005, t. j. ku dňu uzavretia predmetnej úverovej zmluvy ), (1) Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná. (2) Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí6) obsahuje najmä a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby, d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom, e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) meno a adresu spotrebiteľa, g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov, i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad. (3) Zmluva ďalej obsahuje
a) oprávnenia spotrebiteľa na zníženie nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6,
b) sankcie za porušenie zmluvy,
c) podmienky, za ktorých možno použiť zmenku alebo šek,
d) spôsob zániku záväzku zo zmluvy. (4) Pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar alebo poskytnutá služba. (5) Od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. (6) Veriteľ môže postúpiť pohľadávku, len ak to pripúšťa osobitný predpis.7) Ak dôjde k postúpeniu pohľadávky z veriteľa na tretiu osobu, postupuje sa podľa osobitného predpisu.7) (7) Ak spotrebiteľ použije na splnenie záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere zmenku alebo šek,8) musí si veriteľ počínať tak, aby boli zachované všetky práva spotrebiteľa, ktoré vyplývajú zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru. (8) Veriteľ zodpovedá za škodu vzniknutú spotrebiteľovi porušením odseku 7 veriteľom.
17. Podľa § 52 OZ Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. (ďalej „OZ“), (1) Spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. (2) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (3) Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
18. Podľa § 53 ods. 1, 2, 4 OZ,
(1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka"). (2) Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na predmet plnenia alebo cenu plnenia. (4) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
19. Podľa § 54 OZ,
(1) Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. (2) V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
20. Podľa § 451 OZ,
(1) Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. (2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
21. Podľa § 107 ods. 1, 2 OZ, (1) Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. (2) Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo. (3) Ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní navzájom si vrátiť všetko, čo podľa nej dostali, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý účastník mohol premlčanie namietať.
22. V prejednávanej veci bolo nepochybne preukázané, že žalobkyňa uzavrela 3.8.2005 zmluvu o revolvingovom úvere pod č. XXXXXXXXXX, ktorej spoludlžníkom bol jej manžel, na základe ktorej žalovaný poskytol sumu 24.012,- Sk (797,05 eur), ktorý mal byť splácaný v splátkach v počte 36 so splatnosťou k 18. dňu v mesiaci, celková výška úveru predstavovala sumu 48.024,- Sk, výška mesačnej splátky 1.334,- Sk, poplatok za uzavretie zmluvy 1.500,- Sk a RPMN bola stanovená vo výške 27,29 %.
23. Nemožno súhlasiť s právnym názorom žalovaného prezentovaným predovšetkým v jeho odvolaní, podľa ktorého zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom ku dňu uzavretia predmetnej zmluvy o revolvingovom úvere nepožadoval uvedenie úrokov a ich špecifikáciu v úverovej zmluve. Táto zákonná požiadavka nepochybne vyplýva z ustanovenia § 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. v znení platnom a účinnom ku dňu uzavretia predmetnej zmluvy o revolvingovom úvere, ktorá (aj v zmysle záverov súdu prvej inštancie) má nepochybne spotrebiteľský charakter. Absenciu takejto náležitosti spájal už vtedy platný zákon so sankciou uvedenou v § 4 ods. 5 Zákona o spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Ide teda o konštrukciu obdobnú, akú prináša súčasne platný Zákon o spotrebiteľských úveroch (č. 129/2010 Z.z., § 9 a 11 tohto zákona) aj keď v inej forme. Zákon v danom znení (ktoré treba aplikovať aj v prejednávanej veci) sankcionoval veriteľa tým, že od spotrebiteľa nemôže požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Práve suma, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov v zmysle § 4 ods. 2 písm. a) citovaného zákona sú podstatné náležitosti zmluvy (aj o revolvingovom úvere), pričom v predmetnej zmluve uzavretej medzi sporovými stranami takéto členenie (špecifikácia) absentuje. Za týchto okolností nie je možné priznať žalovanému úroky a poplatky spojené s predmetným úverom tak, ako to správne uzavrel aj súd prvej inštancie.
24. Súd prvej inštancie správne poukázal na to, že za týchto okolností by mala žalobkyňa uhradiť žalovanému iba skutočnú istinu poskytnutého úveru vo výške 797,05 eur, pričom v skutočnosti zaplatila 2.126,84 eur, a takto došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného vo výške 1.379,58 eur.
25. So zreteľom na tieto zistenia súdu prvej inštancie, ktoré si osvojuje aj odvolací súd (nedostatky vyplývajúce z nerešpektovania ustanovenia § 4 ods. 2 písm. a) Zákona o spotrebiteľských úveroch), treba považovať predmetný úver za bezúročný a bez poplatkov. V takom prípade už nie sú právne významné úvahy o tom, či RPMN bola uvedená v predmetnej zmluve v správnej výške, aj keď s poukazom na odvolaciu argumentáciu žalovaného existujú pochybnosti o správnosti záverov súdu prvej inštancie v tomto smere, ktorý sa spoľahol len na tzv. internetovú kalkulačku bez toho, aby svoje závery o nekorektnej výške RPMN riadne a preukázateľne odôvodnil. Ako však bolo vyššie naznačené, samotná okolnosť nedodržania náležitosti stanovených § 4 ods. 2 písm. a) Zákona o spotrebiteľských úveroch (v platnom znení) postačuje na záver, ktorý urobil aj súd prvej inštancie v polohe bezúročnosti a bezpoplatnosti predmetného úveru.
26. Správne preto postupoval súd prvej inštancie pokiaľ konštatoval, že žalovanému vzniklo bezdôvodné obohatenie, avšak nesprávne aplikoval ustanovenia o premlčaní nárokov, ktoré sú uplatňované v tomto konaní.
27. V tejto súvislosti totiž treba konštatovať, že je nepochybné, že pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej lehoty pre vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, je rozhodujúce, kedy sa oprávnený (v danom prípade žalobkyňa) skutočne dozvedela o tom, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jej úkor obohatil. V tejto súvislosti neboli vyvrátené tvrdenia (hodnoverného charakteru) uvádzané žalobkyňou v priebehu konania, že pri samotnom uzavretí zmluvy o revolvingovom úvere a pri splácaní tohto úveru nemala vedomosť o eventuálnej nezákonnosti výšky prijatých platieb žalovaným. Až po konzultácii v združení na ochranu spotrebiteľa a následne advokátskej kancelárii, dostala informácie o tom, že skutočne k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného došlo. V tejto súvislosti treba konštatovať, že subjektívna lehota sa skutočne spája so subjektívnymi poznatkami a vedomosťami oprávneného subjektu o tom, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a o tom, kto sa na jeho úkor obohatil. Nemožno preto súhlasiť so záverom súdu prvej inštancie, že subjektívna premlčacia lehota na vydanie bezdôvodného obohatenia začala plynúť deň po úhrade 17.- tej splátky, ktorá bola uhradená 19.7.2007, t.j. od 20.7.2007. V skutočnosti až po konzultácii problematiky v Združení na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, ktorá sa uskutočnila 19.8.2015, získala žalobkyňa reálnu vedomosť o vzniku bezdôvodného obohatenia a o subjekte, ktorý za toto bezdôvodné obohatenie zodpovedá. Pokiaľ žaloba bola podaná 19.11.2015 na súd prvej inštancie, nemožno konštatovať, že by išlo o podanie žaloby po uplynutí tejto subjektívnej premlčacej lehoty.
28. Odvolací súd nemá pochybnosti ani o tom, že v prejednávanej veci treba aplikovať 10-ročnú objektívnu premlčaciu lehotu vyplývajúcu z § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a to so zreteľom na dlhodobú prax a výrazné skúsenosti, ktoré žalovaný ako subjekt poskytujúci predmetné služby v oblasti spotrebiteľských úverov nepochybne má vo vzťahu k charakteru platieb, ktoré dostáva od spotrebiteľov a vo vzťahu k podmienkam, za ktorých sú tieto úvery poskytované. Nemožno urobiť v tejto súvislosti iný záver len ten, že žalovaný si bol vedomý (v rovine nepochybnej vedomosti, a teda úmyselného konania) toho, že so zreteľom na konkrétne znenie Zákona o spotrebiteľských úveroch v platnom znení (č. 258/2001 Z.z.) a obsah zmluvy, ktorú uzatvára so spotrebiteľmi (vrátane žalobkyne a jej manžela), ide o plnenia, ktoré sú z dôvodu nerešpektovania zákonných požiadaviek na obsah zmluvy o spotrebiteľskom úvere prijímané nezákonne. Z toho vyplýva plná dôvodnosť aplikácie 10-ročnej premlčacej objektívnej lehoty aj v prejednávanej veci.
29. Existuje názor, podľa ktorého sa posudzuje začiatok subjektívnej premlčacej doby už od času, kedy spotrebiteľ plní s odôvodnením, že má poznať právo, a preto už v tom čase sa spotrebiteľ dozvedá o bezdôvodnom obohatení. Odvolací súd sa s týmto názorom nestotožňuje. Každý je povinný poznať právo , no nikomu nemožno nanútiť povinnosť, aby to právo vedel aj správne aplikovať.
30. Zákon pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby predpokladá to, kedy sa dotknutá osoba dozvedela o bezdôvodnom obohatení a kto ho získal. Nie teda čas, od kedy sa dozvedieť mala a mohla s poukazom na to, že mala poznať právo. Právny poriadok slova ,,vedieť, mal a mohol“ pritom obsahuje v iných prípadoch, no na účely začiatku premlčacej doby ich nestanovil.
31. Existuje preto obava, že nedôsledným výkladom zákonného termínu ,,dozvie“ sa, potiera rozdiel medzi objektívnou a subjektívnou dobou. Najzávažnejšie negatívne následky by nastali v prípade rozumovo menej vyspelých osôb, ktorým by sa nanútila povinnosť poznať aplikáciu práva bez ohľadu na úroveň ich mysle. (OGH 3Ob592/77 ,,Na slabomyslenosť podľa § 879 Abs 2 Z 4 ABGB je potrebný menší stupeň slabosti mysle ako taký, ktorý má za následok nesvojprávnosť“.
32. Inými slovami povedané, nemožno prikázať všetkým bez rozdielu úrovne mysle byť ,,advokátom“, aj keď ani u advokátov nemožno vylúčiť, že sa o bezdôvodnom obohatení dozvedia až s odstupom času po vykonaní plnenia.
33. Relevanciu má teda to, od kedy sa dotknutá osoba dozvie, že plniť nemala a nie že plnila.
34. Ako vyplýva z početných rozhodnutí súdov, pre začiatok plynutia subjektívnej doby je rozhodujúce poznanie skutkových okolností (ani nie tak právneho posúdenia), no okolností nie zo zmluvy, ale okolností z porušenia práva, v danom prípade z bezdôvodného obohatenia (okolnosť, že došlo k porušeniu zákona, o výške bezdôvodného obohatenia a príčinnej súvislosti medzi prvými dvoma okolnosťami). Zdá sa teda, že nepostačujú pochybnosti, ale ,,dozvedenie“ sa o skutkových okolnostiach bezdôvodného obohatenia.
35. Zatiaľ bol v prejednávanej veci preukázané, že žalobkyňa sa dozvedela o tom, že plniť nemala až s odstupom času a to po porade v občianskom združení a s advokátom, avšak súd prvej inštancie k týmto okolnostiam neprihliadol, pričom s jeho názorom na začiatok plynutia subjektívnej premlčacej lehoty nemožno súhlasiť.
36. Za týchto okolností správne postupoval súd prvej inštancie pokiaľ vyhovel (aj keď len čiastočne) žalobe o vydanie bezdôvodného obohatenia, a preto postupom podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozsudok v tejto časti potvrdil.
37. Pochybil však súd prvej inštancie v rovine zamietnutia žaloby v prevyšujúcej časti so zreteľom na nepreskúmateľné závery o aplikácii premlčania v prejednávanej veci v zmysle vyššie uvedeného, pričom táto nepreskúmateľnosť dosahuje intenzitu nesprávneho procesného postupu znemožňujúceho strane (v danom prípade žalobkyni), aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, čo je zároveň dôvodom na zrušenie rozhodnutia v zmysle § 389 ods. 1 písm. b) CSP.
38. Úlohou súdu prvej inštancie bude v zmysle právneho názoru odvolacieho súdu vysloveného v tomto uznesení ( vo vzťahu k premlčaniu ) vyporiadať sa aj so zvyšnou časťou žaloby a posúdiť konkrétnu výšku bezdôvodného obohatenia, ku ktorej v skutočnosti na strane žalovaného došlo a o tejto aj zákonným spôsobom rozhodnúť.
39. V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvej inštancie aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).
40. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak:
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca, alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd,
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).
Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky:
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená,
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak:
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).
Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je:
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou, alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 1, 2 CSP).
Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).