Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18Csp/37/2026

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Michaelou Krzysztofek v právnej veci sporu žalobcu: Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom Krajinská 2954/32, Piešťany, IČO: 36 234 176, zastúpený: Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., so sídlom Námestie sv. Anny 7269/20C, Trenčín, IČO: 47 234 679, proti žalovanej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXX/X, E. F. G., zastúpená: JUDr. Monika Marjanovič, advokátka, so sídlom Advokátskej kancelárie Urbánkova č. 1562/6, Košice, o zaplatenie 7.377,03 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaná m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 29.04.2026 a postúpenou tunajšiemu súdu dňa 04.06.2026, domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 7.377,03 Eur, úrok vo výške 512,81 Eur a úrok z omeškania vo výške 7,15 % ročne zo sumy 7.377,03 Eur od 08.11.2025 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania.

2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že ako veriteľ uzatvoril so žalovanou ako dlžníkom - spotrebiteľom dňa 07.03.2024 Úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Úverové zmluvné podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s., ktoré obsahujú Sadzobník poplatkov. Predmetom úverovej zmluvy bolo poskytnutie revolvingového úveru s výškou úverového rámca 7.600,- Eur zo strany žalobcu žalovanej, tento úver žalovaná čerpala prostredníctvom úverovej karty. Žalobca zdôraznil, že revolvingový úver je dlhodobý, opakovateľný a obnoviteľný úver, ktorý je dlžníkovi (žalovanej) poskytovaný k uspokojovaniu jeho priebežných finančných potrieb a umožňuje mu čerpať po odsúhlasení zo strany veriteľa peňažné prostriedky prostredníctvom úverovej karty do výšky nevyčerpaného zostatku úverového rámca a následne uhrádzať splátky v minimálne dohodnutej výške, pričom môže uhradiť aj celý čerpaný uver jedinou splátkou. Žalovaná bola odo dňa účinnosti revolvingovej zmluvy v pravidelných mesačných výpisoch z úverového účtu, ktoré boli zasielané na

adresu žalovanej v listinnej forme, informovaná o výške mesačnej splátky, o výške úroku a poplatku, výške úverového rámca ako aj o celkovom zostatku na úverovom účte a jednotlivých transakciách na úverovom účte. Žalovaná sa zaviazala peňažné prostriedky vrátiť spolu s úrokom a poplatkom v pravidelných mesačných splátkach v súlade so zmluvou a zmluvnými podmienkami. Žalovaná sa dostala do omeškania s plnením zmluvných povinností, keď splátky úveru riadne a včas nesplácala, konkrétne sa žalovaná dostala do omeškania s úhradami splátok splatných dňa 20.05.2025, 20.06.2025, 20.07.2025, 20.08.2025. Žalobca Výzvou na zaplatenie dlžnej sumy zo dňa 18.09.2025 vyzval žalovanú na úhradu splátok, ktoré neboli riadne a včas zaplatené a súčasne upozornil žalovanú, že v prípade neuhradenia omeškaných splátok v lehote 15 dní od doručenia výzvy, sa celé plnenie zo zmluvy o úvere stane splatným. Žalovaná omeškané splátky v dodatočne poskytnutej lehote neuhradila. Žalobca Výzvou k splateniu celého úveru zo dňa 23.10.2025 oznámil žalovanej, že v dôsledku neuhradenia omeškaných splátok sa celé plnenie zo zmluvy o úvere stalo ku dňu 23.10.2025 splatným a vyčíslil žalovanej dlh. Žalobca poskytol žalovanej lehotu 15 dní na splnenie povinností, žalovaná v lehote na plnenie dlžnú sumu neuhradila, a preto si žalobca okrem dlžnej sumy uplatňuje v žalobe aj zákonné úroky z omeškania. Žalobca tiež uviedol, že právny úkon, z ktorého nároky transformoval do podaného návrhu, je dlhodobý, opakovateľný a obnoviteľný úver s výškou úverového rámca 7.600,- Eur zo strany žalobcu žalovanej. Žalobca je toho právneho presvedčenia, že práve „výšku úverového rámca“ je potrebné považovať za totožný právny pojem ako „suma úveru“, tak ako je tento pojem uvedený v až c) . Žalobca a žalovaná uvedenú zmluvu o revolvingovom úvere uzatvorili na dobu neurčitú, tak ako je uvedené na strane 3 zmluvy a v súlade s ust. ZoSÚ v spojitosti s ust. . Zákon a ani dôvodová správa neuvádzajú špeciálne ustanovenie a právne posúdenie pre zmluvy uzatvorené na dobu neurčitú. Žalobca je toho právneho zmýšľania, že zmluva uzatvorená na dobu neurčitú je uzatvorená na viac ako aj 10 rokov, a teda omeškaná suma má dosahovať najmenej dva a pol percenta z poskytnutej sumy úverového rámca, keďže doba trvania zmluvy je viac ako desať rokov v zmysle ust. . Žalobca Výzvou na zaplatenie dlžnej sumy zo dňa 18.09.2025 vyzval žalovanú na úhradu splátok, ktoré neboli riadne a včas zaplatené vo výške viac ako dva a pol percent z poskytnutej sumy úverového rámca, v zmysle novelizovaného ust. v znení účinnom po dni 01.11.2024. Sadzba úroku z omeškania, ktorú si žalobca uplatňuje vo výške 7,15 % ročne bola stanovená ako základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, t.j. ku dňu 08.11.2025 navýšená o 5 percentuálnych bodov. Pred podaním žaloby vyzval žalobca listom zo 17.02.2026 žalovanú k zaplateniu aktuálne dlžnej sumy s upozornením, že ak v stanovenej lehote dlžnú sumu neuhradí, bude vo veci podaná žaloba, a teda žalovaná bola vyzvaná na úhradu dlhu v posledných troch mesiacoch pred podaním tohto návrhu. Prostredníctvom úverovej karty čerpala žalovaná poskytnutý revolvingový úver spolu vo výške 8.276,- Eur a žalobcovi uhradila čiastku 2.624,- Eur. Žalovaná suma 7.889,84 Eur pozostáva zo súčtu istiny vo výške 7.377,03 Eur (táto suma predstavuje istinu 13.-19. splátky), úroku vo výške 218,59 Eur (táto suma predstavuje úrok 13.-19. splátky) a úroku za hotovostné transakcie vo výške 294,22 Eur. Zároveň žalobca uviedol, že posudzoval s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver v zmysle ust. a nasl. . V rámci postupu v poskytovaní úveru naplnil žalobca svoju zákonnú povinnosť preverovania bonity žalovanej dôsledným zisťovaním jej kreditného skóre, ktoré zaisťuje oddelenie úverových rizík žalobcu. Týmto procesom bola posudzovaná príjmová a výdavková stránka žalovanej a ďalej sa skúmali informácie o premenných hodnotách žalovanej ako je vek, vzdelanie, zdroj príjmov, rodinný stav, počet detí, spôsob bývania a pod. Pre tento účel bol využívaný štatistický model, ktorého výstupom je pravdepodobnosť dodržania úverových záväzkov zo strany žalovanej. Uvedené posudzovanie bonity na základe parametrov vytvorených odbornými zamestnancami žalobcu vykonáva automatizovaný systém s výsledkom, ktorý predstavuje limit najvyššej mesačnej splátky. V rámci neho bola overovaná schopnosť žalovanej splácať ďalšie finančné záväzky a hradiť nevyhnutné životné výdavky. Bolo zohľadňované rodinné postavenie žalovanej, najmä vyživovacia povinnosť, príjem partnera žalovanej, prípadne ďalšie skutočnosti. Existenciu prípadných ďalších pochybností ohľadom bonity žalovanej minimalizoval žalobca kontrolou žalovanej v externých registroch.

3. Okresný súd Banská Bystrica žalobe vyhovel a vydal platobný rozkaz č.k. zo dňa 08.05.2026, voči ktorému podala žalovaná odpor, v ktorom uviedla, že dňa 07.03.2024 uzavrel žalobca so žalovanou ako dlžníkom Úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie revolvingového úveru s výškou úverového rámca 4.000,- Eur. Žalovaná namieta, že žalobca nepreukázal splnenie si povinnosti podľa ust. o spotrebiteľských úveroch. Odborná starostlivosť predpokladá overenie údajov, ktoré dlžník veriteľovi uviedol, resp. objektívne podložil minimálne potvrdením zamestnávateľa, nepochybne kľúčová je i povinnosť veriteľa využívať

verejne dostupné informácie, akými sú napr. štátom publikované údaje o životnom a existenčnom minime podľa a tieto porovnávať so známymi alebo od spotrebiteľa zistenými (nie iba tvrdenými) informáciami o jeho príjmoch a výdavkoch (do pozornosti rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. ). Žalobca neoveroval bonitu žalovanej. Žalobca neoveroval bonitu z reportu zo Sociálnej poisťovne a ani ďalšie výdavky žalovanej. Veriteľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný/domáci rozpočet, a to ako stranu príjmov, tak stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver (t.j. konkrétne príjmy, konkrétne náklady na bývanie, dopravu, domácnosť, stravu...). Zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje skúmanie bonity klienta s odbornou starostlivosťou, t.j. vyžaduje vyšší stupeň obozretnosti a odbornosti. Takýto spôsob zisťovania bonity klienta možno charakterizovať ako posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez údajov o sociálno-ekonomickej situácii spotrebiteľa (bez zistenej výšky či samotnej existencie pravidelného mesačného príjmu žalovanej a jej výdavkov) a účelové použitie údajov o sociálno-ekonomickej situácii spotrebiteľa na vytvorenie zdania väčšej schopnosti spotrebiteľa splácať úver, ako tomu v skutočnosti je, čo spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru ( ZoSÚ). Ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa , nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov. Z uvedeného vyplýva, že žalobca nebol oprávnený vyžadovať od žalovanej jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru, pričom sa jedná o živý úver. Vo Výzve zo dňa 18.09.2025 – výzva na zaplatenie dlžnej sumy absentuje údaj o omeškanej splátke, v dôsledku ktorej došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru listom zo dňa 23.10.2025. Podľa záverov Najvyššieho súdu SR vyjadrených v uznesení sp. zn. zo dňa 25.01.2024 „v prípade, ak zo strany veriteľa dôjde k vyhláseniu úveru za predčasne splatný, a to v súlade s ustanovením a , pre platný úkon zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby v tomto zosplatnení presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne zosplatnil celý dlh.“ Podľa záverov Najvyššieho súdu SR vyjadrených v neskoršom uznesení sp. zn. zo dňa 26.06.2024 „...v prípade, ak zo strany veriteľa dôjde k vyhláseniu úveru za predčasne splatný, a to v súlade s ustanovením a , pre platný úkon zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby už v tejto výzve (upozornení spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva) presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne môže zosplatniť celý dlh. Identifikácia splátky je potrebná z dôvodu identifikácie prvého dňa plynutia premlčacej doby, ale i pre potrebu vedomosti dlžníka o tom, zaplatením akej sumy zabráni zosplatneniu úveru (porovnaj rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. ). Je to podstatná informácia najmä v situáciách, pokiaľ predtým došlo k čiastočnému plneniu a dlžná suma sa mohla kumulatívne tvoriť aj dlhšie, pričom ale neboli naplnené podmienky, kedy by mohol byť úver zosplatnený celý. Ak veriteľ oznámi iba dlžnú sumu s upozornením na možnosť zosplatnenia celého úveru, môže byť spotrebiteľ pomýlený a v dôsledku informačnej asymetrie môže byť poškodený.“ Z uvedeného vyplýva, že ak v prejednávanej veci nedošlo k špecifikácii splátky, pre ktorú veriteľ dlh zosplatnil, nie je jednostranný právny úkon veriteľa správny, z ktorého dôvodu je úkonom neplatným. Nakoľko nedošlo k platnému vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru jedná sa o živý úver. Žalobca v žalobe uplatnený nárok vymedzil skutkovo tak, že si uplatňuje nárok, ktorý vznikol v dôsledku vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru v dôsledku neplnenia povinnosti žalovanej splácať splátky riadne a včas. Žalobca sa nedomáhal (iba) doposiaľ nezaplatených splatných splátok, takto žalobu skutkovo nevymedzil, takéto skutkové tvrdenia ako prostriedky procesného útoku nerealizoval a k takýmto tvrdeniam, logicky, dôkazy ani neoznačil. Ak pod zmenou žaloby rozumie aj podstatnú zmenu skutkových tvrdení alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností ( ) a takýto návrh na zmenu žaloby podaný nebol, bez ohľadu na ustanovenie (zmena žaloby v spotrebiteľských veciach sa nepripúšťa, ak je žalovaným spotrebiteľ), o takomto žalobcom skutkovo neuplatnenom nároku súd pozitívne rozhodnúť nemôže, iba porušením zásady ne ultra petitum. Žalovanej povinnosť plnenia úveru v splátkach tak naďalej trvá, keďže nenastala konečná zročnosť úveru, súd nemôže žalobcovi priznať doposiaľ splatné splátky, z dôvodu, že sa jedná o zmenu skutkového stavu. Z týchto dôvodov žalovaná navrhla žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, nakoľko nárok bol uplatnený z titulu neplatného zosplatnenia úveru (porušenie , , ) a nie je dôvodné priznať pohľadávku v rozsahu splátok splatných ku dňu rozhodovania súdu.

4. V replike žalobca uviedol, že posúdil bonitu žalovanej, o čom predložil súdu listiny, z ktorých vychádzal pri skúmaní bonity žalovanej, a to Interný dokument o posúdení bonity s uvedením výšky príjmu (850,- Eur), rodinného stavu (slobodná a 1 dieťa) a podmienok bývania žalovanej (u rodičov) ku dňu uzatvoreniu zmluvy 07.03.2024 a zmeny úverového rámca dňa 29.05.2024 na sumu 7.500,- Eur s výpočtom ukazovateľa schopnosti splácať úver v zmysle ust. § 2 ods. 1 a 2 opatrenia Národnej banky Slovenska č. 10/2017, ktorý je 0,84 , a teda menej ako 1 v zmysle zákona, Úverovú správu z registrov dlžníkov NRKI pre účely posudzovania schopnosti žalovanej splácať spotrebiteľský úver ku dňu uzatvoreniu zmluvy a ku dňu zmeny úverového rámca, Výplatnú pásku a Výpis z bankového účtu žalovanej. Žalovaná uhradila žalobcovi riadne a včas sumu 2.624,44 Eur, a teda v čase poskytnutia úveru bola jej bonita v dostatočnej výške. Žalobca zobral do úvahy, že uvedený revolvingový úver je dlhodobý, opakovateľný a obnoviteľný úver, ktorý je dlžníkovi (žalovanej) poskytovaný k uspokojovaniu jeho priebežných finančných potrieb a umožňuje mu čerpať po odsúhlasení zo strany veriteľa peňažné prostriedky prostredníctvom úverovej karty do výšky nevyčerpaného zostatku úverového rámca a následne uhrádzať splátky v minimálne dohodnutej výške, pričom môže uhradiť aj celý čerpaný uver jedinou splátkou. Žalovaná neuviedla, z akého dôvodu prestala uhrádzať splátky predmetného úveru a nevysvetlila svoje úhrady v sume 2.624,44 Eur. Žalobca tiež upriamil pozornosť na ust. a v znení účinnom po dni 01.11.2024, ktorý mení podmienky zosplatnenia a tvrdenia žalovanej uvedené v podanom odpore sú obsolentné. Žalobca Výzvou na zaplatenie dlžnej sumy zo dňa 18.09.2025 vyzval žalovanú na úhradu splátok, ktoré neboli riadne a včas zaplatené, menovito uvedené odo dňa 20.05.2025 až do dňa 20.08.2025 v celkovej výške 894,68 Eur, čo je viac ako dva a pol percent poskytnutej sumy úverového rámca, teda 187,50 Eur, v zmysle novelizovaného ust. v znení účinnom po dni 01.11.2024.

5. Vo svojej duplike žalovaná uviedla, že žalobcom predložené dôkazy nepreukazujú splnenie povinnosti podľa o spotrebiteľských úveroch. Z predloženého interného dokumentu vyplýva iba to, že žalobca evidoval údaj o príjme žalovanej vo výške 830,- Eur, resp. 850,- Eur mesačne, údaj o jednom vyživovanom dieťati a údaj, že žalovaná býva u rodičov. Súčasne žalobca navýšil úverový rámec až na sumu 7.500,- Eur. Žalobca však nepreukázal, že by zisťoval a vyhodnocoval skutočné mesačné výdavky žalovanej. Nepreukázal náklady na zabezpečenie maloletého dieťaťa, náklady na stravu, dopravu, domácnosť, zdravotnú starostlivosť ani ďalšie pravidelné výdavky domácnosti. Samotné nahliadnutie do registra dlžníkov a existencia výplatnej pásky nie sú postačujúce na splnenie povinnosti konať s odbornou starostlivosťou. Veriteľ je povinný preveriť celkovú sociálno- ekonomickú situáciu spotrebiteľa a jeho reálnu schopnosť splácať úver počas celej doby trvania úverového vzťahu. Žalobca taktiež nepreukázal, že by pri navýšení úverového rámca zo 4.000,- Eur na 7.500,- Eur vykonal nové a riadne posúdenie schopnosti žalovanej splácať úver v rozsahu požadovanom ZoSÚ. Predložený interný dokument je jednostranne vyhotovenou listinou žalobcu a sám osebe nepreukazuje, že žalobca skutočne vykonal individuálne posúdenie bonity žalovanej. Žalobca nepredložil žiadny dôkaz o tom, že by od žalovanej zisťoval jej skutočné pravidelné výdavky alebo že by overoval ich výšku. Žalovaná zároveň poukázala na to, že argumentácia žalobcu, podľa ktorej žalovaná určitý čas úver splácala a uhradila sumu 2.624,44 Eur, nemá právny význam pre posúdenie splnenia povinností podľa ZoSÚ. Posudzovanie bonity musí byť vykonané pred poskytnutím úveru alebo pred jeho navýšením, nie spätne podľa následného priebehu splácania. Ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie úveru podľa ZoSÚ. Žalovaná zároveň uviedla, že vo výzve zo dňa 18.09.2025 žalobca síce uviedol štyri omeškané splátky v celkovej výške 894,68 Eur, avšak neuviedol, pre ktorú konkrétnu splátku bude oprávnený zosplatniť celý úver. Žalobca iba všeobecne upozornil na možnosť zosplatnenia. Rovnako vo výzve k splateniu celého úveru zo dňa 23.10.2025 absentuje označenie konkrétnej splátky, na základe ktorej malo dôjsť k zosplatneniu úveru. Najvyšší súd SR v uzneseniach sp. zn. a vyslovil právny názor, že pre platné zosplatnenie musí veriteľ identifikovať konkrétnu splátku, pre ktorú uplatňuje právo podľa . Tento nedostatok nemožno dodatočne zhojiť procesným podaním v súdnom konaní. Skutočnosť, že žalobca vo svojom vyjadrení následne uvádza splátky splatné dňa 20.05.2025, 20.06.2025, 20.07.2025 a 20.08.2025, nemôže nahradiť zákonom požadované náležitosti výzvy adresovanej spotrebiteľovi pred zosplatnením. Z uvedeného dôvodu žalovaná naďalej zastáva názor, že k platnému vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru nedošlo. Žalobca uvádza, že pri zmluve uzatvorenej na dobu neurčitú je potrebné považovať dobu trvania zmluvy za dobu dlhšiu ako desať rokov a aplikovať . Zo žiadneho ustanovenia zákona nevyplýva, že zmluva uzatvorená na dobu neurčitú sa automaticky považuje za zmluvu uzatvorenú na viac ako desať rokov. Ide iba o právnu konštrukciu žalobcu, ktorá nemá oporu v zákonnom texte. Za daného skutkového a právneho stavu nie je možné jednoznačne konštatovať, že suma splátok vo výške

894,68 Eur zodpovedá zákonnému limitu uvedenému v . Ak totiž predmetná zmluva nebola uzatvorená na dobu neurčitú a zároveň nebolo preukázané, že jej doba trvania bola dohodnutá na viac ako desať rokov, nemožno bez ďalšieho aplikovať limit 2,5 % podľa . Navyše ani prijatie uvedeného výkladu by neodstránilo základný nedostatok zosplatnenia, ktorým je absencia identifikácie konkrétnej splátky vo výzve predchádzajúcej zosplatneniu. Žalobca musí tiež preukázať aj splnenie zákonom ustanoveného percentuálneho limitu, ktorý sa odvíja od dohodnutej doby trvania spotrebiteľskej zmluvy. Vzhľadom na to, že predmetná zmluva o revolvingovom úvere nebola uzatvorená na obdobie viac ako desať rokov a žalobca nepreukázal splnenie zákonných podmienok podľa , neboli splnené podmienky pre platné vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru podľa a . Zosplatnenie úveru zo dňa 23.10.2025 je preto neplatným právnym úkonom, okrem iného z dôvodu rozporu s v znení účinnom od 01.11. 2024. Žalobca si v žalobe uplatnil nárok z dôvodu údajného platného zosplatnenia celého úveru. Pokiaľ súd dospeje k záveru, že zosplatnenie úveru bolo neplatné, nemôže žalobcovi priznať jednotlivé splatné splátky, keďže by išlo o priznanie nároku z iného skutkového základu, než ktorý bol vymedzený žalobou. Takýto postup by bol v rozpore so zásadou ne ultra petitum a s judikatúrou Najvyššieho súdu SR, na ktorú žalovaná poukázala už v podanom odpore. Žalobca v konaní netvrdil a ani nepreukazoval nárok na jednotlivé splatné splátky. Predmetom žaloby je výlučne nárok založený na tvrdení o platnom zosplatnení celého úveru. Ak teda zosplatnenie nebolo platné, žaloba nemôže byť úspešná. Nad rámec uvedeného žalovaná poukázala na to, že Úverová zmluva č. XXXXXXXXXX uzatvorená medzi žalobcom a žalovanou zo dňa 07.03.2024 neobsahuje náležitosť v zmysle , a to predpoklady pre výpočet RPMN. Vzhľadom na absenciu zákonných náležitostí zmluvy o úvere je poskytnutý úver bezúročný a bez poplatkov.

6. Ako dôkazy žalobca predložil Zmluvu o spotrebiteľskom úvere – revolvingový úver č. XXXXXXXXXX zo dňa 07.03.2024, Stručný prehľad práv a povinností vyplývajúcich z úverových podmienok, Úverové podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. pre Úverovú kartu (platné od 01.06.2023), úverovú správu, Výzvu na zaplatenie dlžnej sumy zo dňa 18.09.2025, ePotvrdenku, sledovanie zásielok – Slovenská pošta, Výzvu k splateniu celého úveru zo dňa 23.10.2025, ePotvrdenku, sledovanie zásielok – Slovenská pošta, Opätovnú predžalobnú výzvu na zaplatenie dlhu zo dňa 17.02.2026, ePotvdenku, výpis čerpania splátok a úhrad, Potvrdenie o vykonaní posúdenia bonity klienta – oddelenie riadenia rizík, Dodatok k úverovej zmluve s priradeným variabilným symbolom XXXXXXXXXX, výplatné pásky žalovanej, výpis z účtu.

7. Podľa (ďalej len „“), spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

8. Podľa , súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz.

9. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými žalobcom, keď pojednával v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu, ktorý svoju neprítomnosť ospravedlnil a súhlasil s pojednávaním v jeho neprítomnosti, a v neprítomnosti právneho zástupcu žalovanej, ktorý svoju neprítomnosť tiež ospravedlnil a súhlasil s pojednávaním v jeho neprítomnosti, pričom z vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav:

10. Žalobca ako veriteľ a žalovaná ako dlžník uzavreli dňa 07.03.2024 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere – revolvingový úver č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru žalobcom žalovanej vo výške úverového rámca (kreditného limitu) 4.000,- Eur, výška ročnej úrokovej sadzby bola stanovená vo výške 29,90 %, RPMN 34,40 %, celková čiastka splatná spotrebiteľom bola 4.647,83 Eur, výška minimálnej mesačnej splátky bola stanovená 2,943 % z výšky úverového rámca (117,72 Eur), frekvencia splátok - 20. deň v mesiaci. V zmluve bolo zároveň uvedené, že sa uzatvára na dobu neurčitú. Dohodnuté bolo aj poistenie MAXIM+ vo výške 8,9 % z minimálnej splátky úveru. Dodatkom k úverovej zmluve zo dňa 29.05.2024 došlo k zmene kreditného limitu (úverového rámca) na čiastku 7.500,- Eur a tiež k zmene výšky minimálnej mesačnej splátky na 220,73 Eur. Podľa vyjadrenia žalobcu žalovaná čerpala revolvingový úver vo výške 8.276,- Eur a na úver uhradila celkovo sumu 2.624,44 Eur. Nárok uplatňovaný žalobou vo výške 7.889,84 Eur s príslušenstvom žalobca uplatnil ako dlh (istina, úroky, poplatky) z uvedeného úveru voči žalovanej vyplývajúci z výpisu splátok a úhrad. Žalobca výzvou zo

dňa 18.09.2025 oboznámil žalovanú, že je v omeškaní so splátkami splatnými ku dňu 20.05.2025, 20.06.2025, 20.07.2025 a 20.08.2025 vyzval ju k ich úhrade do 15 dní od doručenia výzvy. Výzvou k splateniu celého úveru zo dňa 23.10.2025 vyzval žalobca žalovanú k splateniu celého úveru vo výške 7.986,84 Eur najneskôr do 15 dní od spísania tejto výzvy.

11. Podľa (ďalej len „“), záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

12. Podľa , záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

13. Podľa (ďalej len „“), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

14. Podľa , ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

15. Podľa , od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.

16. Podľa , ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere ( a nasl.).

17. Podľa až 4 (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (1) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia , aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. (2) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (3) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti (4).

18. Podľa (v znení účinnom od 01.11.2024), ak má spotrebiteľ plniť podľa spotrebiteľskej zmluvy v splátkach, môže obchodník požadovať vrátenie celého plnenia, ak je spotrebiteľ celkom alebo čiastočne v omeškaní aspoň s tromi splátkami a suma splátok, s ktorými je spotrebiteľ v omeškaní, je najmenej vo výške a) desiatich percent poskytnutej sumy úveru alebo iného plnenia, na ktorého vrátenie je spotrebiteľ podľa spotrebiteľskej zmluvy povinný, ak je doba trvania spotrebiteľskej zmluvy dohodnutá najviac na tri roky, b) piatich percent poskytnutej sumy úveru alebo iného plnenia, na ktorého vrátenie je spotrebiteľ podľa spotrebiteľskej zmluvy povinný, ak je doba trvania spotrebiteľskej zmluvy dohodnutá na viac ako tri roky a najviac na desať rokov, alebo

c) dva a pol percenta poskytnutej sumy úveru alebo iného plnenia, na ktorého vrátenie je spotrebiteľ podľa spotrebiteľskej zmluvy povinný, ak je doba trvania spotrebiteľskej zmluvy dohodnutá na viac ako desať rokov.

19. Podľa (v znení účinnom od 01.11.2024), ak sú splnené podmienky podľa odseku 9, obchodník je povinný vo výzve na vrátenie splátok, s ktorými je spotrebiteľ v omeškaní, poskytnúť spotrebiteľovi dodatočnú lehotu na plnenie, ktorá nesmie byť kratšia ako 15 dní od doručenia výzvy. Ak spotrebiteľ neuhradí splátky, s ktorými je v omeškaní, v dodatočnej lehote poskytnutej mu obchodníkom, jej uplynutím sa stáva celé plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy splatným; ustanovenie sa nepoužije. Obchodník je povinný vo výzve na vrátenie splátok, s ktorými je spotrebiteľ v omeškaní, upozorniť spotrebiteľa na následok podľa predchádzajúcej vety a uviesť sumu splátok, s ktorými je spotrebiteľ v omeškaní.

20. Podľa o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „“) (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa alebo na účet stavebného sporiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa; tým nie je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu. Spotrebiteľským úverom sú aj mladomanželský úver podľa osobitného predpisu, niektoré stavebné úvery a iné úvery podľa osobitného predpisu a nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom na účely rekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na bývanie, pričom ustanovenia osobitných predpisov týkajúce sa poskytovania týchto úverov tým nie sú dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru podľa odseku 3 písm. f) sa na tieto úvery nevzťahuje.

21. Podľa § 2 písm. d) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

22. Podľa § 7 ods. 1 a 2 ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. (1) Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom. (2)

23. Podľa § 7 ods. 17 písm b) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie najmä to, že veriteľ posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o spotrebiteľovi.

24. Podľa § 7 ods. 19 ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní určiť, dodržiavať a pravidelne prehodnocovať limit pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a limit na podiel výšky celkovej zadlženosti k príjmu.

25. Podľa § 7 ods. 20 ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), na výpočet ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver sa použijú tieto položky: a) čistý príjem spotrebiteľa, b) náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, c) výška splátky spotrebiteľského úveru a d) peňažné záväzky znižujúce príjem spotrebiteľa.

26. Podľa § 7 ods. 27 ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní na účely podľa odseku 19 použiť dostatočné, primerané a aktuálne informácie o príjmoch, nákladoch na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, peňažných záväzkoch spotrebiteľa, výške celkovej zadlženosti a ďalšie informácie o finančnej a ekonomickej situácii spotrebiteľa. Informácie o príjme podľa prvej vety je potrebné overovať preukázateľným spôsobom prostredníctvom interných zdrojov alebo externých zdrojov, ktoré sú nezávislé od spotrebiteľa. Veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní bez súhlasu spotrebiteľa, len na splnenie účelu posúdenia schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a na účely podľa odseku 19, ak odsek 43 neustanovuje inak, elektronicky overiť informácie súvisiace s príjmom spotrebiteľa v Sociálnej poisťovni, a to prostredníctvom prevádzkovateľa registra. Veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky overujú len informácie súvisiace s príjmom spotrebiteľa, ktoré vopred získali od spotrebiteľa, u ktorého sa posudzuje schopnosť splácať spotrebiteľský úver. Náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, je nevyhnutné posudzovať s ohľadom na životné minimum ustanovené osobitným predpisom a na príjem spotrebiteľa.

27. Podľa ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa musí obsahovať tieto náležitosti: e) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, i) výšku, počet, frekvenciu splátok a prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

28. Podľa § 11 ods. 1 ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. d), e), g) až i), l) a p), c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. d), e), g) a § 10 ods. 1 písm. b) a c) alebo d ) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

29. Podľa § 11 ods. 2 ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42.

30. Podľa a , ustanoveniami tohto zákona v znení účinnom do 31. októbra 2024 sa spravujú právne vzťahy vzniknuté do 31. októbra 2024; vznik týchto právnych vzťahov a vznik nárokov z týchto právnych vzťahov sa posudzujú podľa predpisov účinných do 31. októbra 2024, ak v odseku 2 nie je ustanovené inak. (1) Ustanovenia spotrebiteľských zmlúv, ktoré sú v rozpore s ustanoveniami a v znení účinnom od 1. novembra 2024 a v ktorých nedošlo k uplatneniu práva obchodníka podľa v znení účinnom do 31. októbra 2024, sa od 1. novembra 2024 nepoužijú. (2)

31. Podľa čl. 8 ods. 1 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení Smernice Rady 87/102/EHS („Smernica“), členské štáty zabezpečia, že veriteľ pred uzavretím zmluvy o úvere posúdi úverovú bonitu spotrebiteľa na základe dostatočných informácií získaných, ak je to vhodné, od spotrebiteľa a v prípade potreby na základe nahliadnutia do príslušnej databázy. V tejto súvislosti Súdny dvor v rozsudku z 27.03.2014, LCL Le Crédit Lyonnais proti D. E., C-565/12 uviedol, že je dôležité, aby veritelia neposkytovali úvery nezodpovedne alebo

bez predchádzajúceho posúdenia úverovej bonity spotrebiteľa a aby členské štáty vykonávali potrebný dohľad na vyvarovanie sa takémuto správaniu a stanovili potrebné opatrenia na sankcionovanie veriteľov, ktorí sa takého správania dopustia. Cieľom uvedenej úpravy je zabezpečiť účinnú ochranu spotrebiteľov pred nezodpovedným uzatváraním zmlúv o úvere, ktoré prekračujú ich finančné možnosti a mohli by viesť k ich platobnej neschopnosti.

32. Medzi stranami nebolo sporné uzatvorenie Zmluvy o spotrebiteľskom úvere – revolvingový úver dňa 07.03.2024, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý revolvingový úver s výškou úverového rámca 4.000,- Eur, ktorý bol neskôr navýšený na sumu 7.500,- Eur. Prostredníctvom úverovej karty čerpala žalovaná poskytnutý revolvingový úver spolu vo výške 8.276,- Eur a žalobcovi uhradila čiastku 2.624,44 Eur.

33. Medzi stranami však bolo sporné, či žalobca preukázal splnenie povinnosti podľa o spotrebiteľských úveroch, t.j. či overoval bonitu žalovanej aj čo sa týka jej skutočných mesačných výdavkov, či mohol žalobca požadovať od žalovanej jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru, ak áno, či došlo z jeho strany k platnému mimoriadnemu zosplatneniu úveru a či zmluva obsahuje všetky podstatné náležitosti v súlade s ustanoveniami a ak nie, či je úver bezúročný a bez poplatkov.

34. Právny vzťah medzi stranami sporu založený predmetnou zmluvou je právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou a je nevyhnutné posudzovať ho nielen podľa príslušných ustanovení ( a nasl.), ale aj právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru ( a nasl. , , ), keďže žalobca pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako veriteľ s poukazom na predmet podnikania a žalovaná vystupovala ako spotrebiteľ, pretože jej bol poskytnutý úver za iným účelom ako za účelom výkonu zamestnania, povolania alebo podnikania. V zmysle zásady lex specialis derogat legi generali má potom špeciálna právna úprava, ktorou je o spotrebiteľských úveroch, ako i ustanovenie a nasl. , prednosť pred všeobecnou právnou úpravou, ktorou je , a je preto nevyhnutné predmetný právny vzťah medzi účastníkmi zmluvy posudzovať podľa ustanovení a príslušných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch a zákona o ochrane spotrebiteľa.

35. Po vykonanom dokazovaní oboznámením sa s obsahom spisu dospel súd k záveru, že nárok žalobcu je nedôvodný v celom rozsahu a je potrebné ho zamietnuť, keďže žalobca si v žalobe uplatňoval voči žalovanej nárok na zaplatenie neuhradeného zosplatneného úveru, avšak zo strany žalobcu nedošlo k platnému a účinnému vyhláseniu mimoriadnej splatnosti celého úveru.

36. Žalovaná v priebehu celého konania o predmetnom spore namietala, že žalobca pri skúmaní bonity žalovanej porušil povinnosti podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ a nekonal s odbornou starostlivosťou. V tejto súvislosti súd zdôrazňuje, že ZoSÚ vyžaduje skúmanie bonity klienta s odbornou starostlivosťou, t.j. vyžaduje vyšší stupeň obozretnosti a odbornosti. Zákonnú podmienku uvedenú v § 7 ods. 1 ZoSÚ „s odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver“ je potrebné vykladať tak, že nepostačuje zo strany spotrebiteľa poskytnúť veriteľovi informáciu len o výške svojich príjmov a výdavkov, ale od veriteľa sa vyžaduje, aby poskytnuté informácie analyzoval a vyhodnocoval. Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je pritom kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, aká bude potrebná pre splácanie úveru. Pri posudzovaní budúcej schopnosti spotrebiteľa splácať úver sa vychádza z existujúceho stavu a prezumpcie jeho zachovania do budúcna. Nejde pritom o získanie stopercentnej istoty, že úver bude v budúcnosti splatený, pretože nie je napr. možné s istotou vylúčiť, že spotrebiteľ dostane výpoveď z pracovného pomeru, dlhodobo ochorie a pod. Cieľom zákonodarcu bolo efektívne zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje záväzky riadne splácať. Z textu ZoSÚ vyplýva, že informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu uzavrie alebo nie, si má veriteľ zabezpečiť sám a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver. Pri získavaní relevantných informácií za účelom posúdenia úverovej schopnosti spotrebiteľa tak veriteľ vychádza ako z informácií dodaných spotrebiteľom a samozrejme ním aj preukázaných, tak z informácií, ktoré získava z iných dostupných zdrojov. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich dostatočnosť a rozhodnúť, či a ktoré informácie je nevyhnutné ďalej overovať. Za dostatočné sa považujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz

o žiadateľovej finančnej situácii. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať ako situáciu, keď v závislosti na frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom a domácom rozpočte dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej výške. Preto veriteľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný a domáci rozpočet a to ako stranu príjmov, tak stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver. Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje.

37. V zmysle ZoSÚ je tak žalobca povinný preukázať, že pri poskytnutí spotrebiteľského úveru postupoval s odbornou starostlivosťou, najmä že zodpovedajúcim spôsobom skúmal schopnosť žalovanej splácať úver. Posudzovanie bonity je proces zhromaždenia a kvalifikovaného vyhodnotenia relevantných údajov o aktuálnej finančnej situácii konkrétneho klienta, ktorý je veriteľ povinný vykonať s odbornou starostlivosťou a obozretne a ktorého vykonanie s odbornou starostlivosťou je veriteľ povinný hodnoverne preukázať. Žalobca nepreukázal, že s odbornou starostlivosťou skúmal schopnosť žalovanej splácať úver v zmysle § 7 ZoSÚ. Žalobca sa k skúmaniu bonity podrobne vyjadril v žalobe a vo svojej replike. Súd však nemal za preukázané - a žalobca to ani netvrdil - že veriteľ v primeranom rozsahu zhromaždil a posudzoval aktuálne informácie o skutočných nákladoch žalovanej na zabezpečenie jej základných životných potrieb. ZoSÚ výslovne ustanovuje, že veriteľ je povinný použiť dostatočné, primerané a aktuálne informácie o príjmoch, nákladoch na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa, a tiež ďalšie informácie o finančnej a ekonomickej situácii spotrebiteľa. Je zrejmé, že náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, je nevyhnutné posudzovať s ohľadom na životné minimum ustanovené osobitným predpisom a na príjem spotrebiteľa, avšak toto podľa názoru tunajšieho súdu nemožno vykladať tak, že veriteľ vôbec nemusí od žiadateľa o úver zisťovať výšku jeho skutočných životných nákladov. Uvedené je potrebné interpretovať tak, že veriteľ nesmie bez ďalšieho vziať do úvahy len žiadateľom uvedené náklady, ak tieto žiadateľ uviedol v nižšej výške, než je stanovené životné minimum (keďže je vysoký predpoklad nesprávnosti takého údaju). S uvedeným korešponduje aj úprava v § 2 ods. 5 Opatrenia, podľa ktorého výška nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa podľa § 7 ods. 20 písm. b) zákona sa na účely odseku 1 určuje najmenej vo výške sumy životného minima. Ak zákon uvádza, že náklady spotrebiteľa treba posudzovať s ohľadom na životné minimum a Opatrenie uvádza, že náklady sú najmenej vo výške životného minima, podľa názoru tunajšieho súdu to nenahrádza a neruší povinnosť veriteľa vynaložiť primerané úsilie na zistenie informácií o aktuálnych reálnych nákladoch spotrebiteľa, ani veriteľovi nedáva možnosť sám si určiť výšku týchto nákladov (či už vo výške životného minima alebo vyššej). Ak účelom posúdenia bonity je zistiť, či žiadateľ o úver bude skutočne schopný splácať poskytnutý úver, potom je vylúčené, aby veriteľ posudzoval bonitu bez akejkoľvek informácie od žiadateľa o úver o jeho reálnych nákladoch na základné životné potreby. Posudzovanie bonity bez elementárnych vstupných údajov o skutočných nákladoch žiadateľa o úver nemožno hodnotiť ako postup s odbornou starostlivosťou. Žalobca zredukoval svoje povinnosti zisťovať od spotrebiteľa informácie k posudzovaniu bonity v podstate len na zistenie jeho príjmu. Z vyjadrenia žalobcu je však zrejmé, že náklady na zabezpečenie základných životných potrieb žalovanej stotožnil so životným minimom, resp. aj so životným minimom jednej vyživovanej osoby, pričom zohľadnil tiež paušálnu sumu výdavkov vo výške 40 % (2 x 20%) rozdielu medzi celkovou výškou čistého príjmu spotrebiteľa a životným minimom spotrebiteľa a členov jeho domácnosti, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť. Tým však ignoruje ostatné ustanovenia § 7 ZoSÚ, podľa ktorých je veriteľ povinný použiť dostatočné, primerané a aktuálne informácie o nákladoch na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a ďalšie informácie o finančnej a ekonomickej situácii spotrebiteľa. Povinnosť veriteľa tieto informácie zohľadniť/použiť bez ďalšieho implikuje jeho povinnosť tieto informácie od žiadateľa o úver získať. Prijatím Opatrenia NBS č. 10/2017 sa tieto ustanovenia § 7 nestali obsolétnymi, čo možno vyvodiť i zo samotného Opatrenia NBS č. 10/2017. Podľa § 2 ods. 1 Opatrenia sa na výpočet ukazovateľa schopnosti splácať použije tzv. „celková výška nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb“. Podľa § 2 ods. 5 Opatrenia celkovou výškou nákladov sa rozumie (i) výška nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa podľa prvej vety (ii) zvýšená o 20 % rozdielu... Prvá veta § 2 ods. 5 však jasne hovorí, že výška nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa je najmenej vo výške sumy životného minima. Teda nie práve vo výške životného minima, ale najmenej vo výške životného minima. Žiada sa dodať, že i podľa § 7 ods. 41 ZoSÚ NBS Opatrením stanovuje popri postupe pre ich výpočet iba minimálnu výšku životných nákladov. Vzhľadom na uvedené je tak veriteľ povinný tieto reálne životné náklady zisťovať.

38. Z rozsudku Súdneho dvora z 18. decembra 2014 vo veci C-449/13 vyplýva, že veriteľ musí v každom prípade a vzhľadom na osobitné skutočnosti prípadu posúdiť, či sú uvedené informácie primerané a dostatočné na ohodnotenie úverovej bonity spotrebiteľa. V tejto súvislosti sa môže dostatočný charakter uvedených informácií líšiť vzhľadom na okolnosti uzatvorenia zmluvy o úvere, osobnú situáciu spotrebiteľa a výšku úveru. Toto ohodnotenie sa môže uskutočniť prostredníctvom dokumentov preukazujúcich finančnú situáciu spotrebiteľa, ale nemožno vylúčiť, že veriteľ zohľadní aj staršie informácie o finančnej situácii záujemcu o úver, ktorými môže disponovať. Obyčajné nepodložené vyhlásenia spotrebiteľa však nemôžu byť samy o sebe dostatočné, ak k nim nie sú pripojené dôkazy.

39. Z vykonaného dokazovania je tak zrejmé, že žalobca vôbec neskúmal výdavky žalovanej, nezisťoval, aké výdavky má spojené s ubytovaním, taktiež, že musí z niečoho žiť, teda mať výdavky na stravovanie, ošatenie, záľuby, platby za mobilný telefón, internet, a ďalšie. Dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný a domáci rozpočet, a to ako stranu príjmov, tak stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver. Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje. Podľa názoru súdu vnímanie žalobcu pri posudzovaní bonity žalovanej bolo bez náležitej odbornej starostlivosti, pričom vôbec nezohľadňovalo individuálne pomery žalovanej a jej výdavky, ktoré žalobca vôbec neskúmal.

40. Žalobca nepreukázal, že by ho skutočne zaujímala bonita žalovanej, keď ho zaujímali len jej príjmy. Pokiaľ ide o určitú mieru ľahkomyseľnosti žalovanej, súd považuje aj ľahkomyseľnosť dlžníka za kvalifikačné kritérium, ktoré je spôsobilé privodiť nadvládu veriteľa nad dlžníkom. Avšak pokiaľ žalobca využil takúto ľahkomyseľnosť, musí niesť dôsledky, a to aj pri overovaní si bonity žalovanej, jej životných nákladov a celkovej schopnosti splácať úver (viď podporne odôvodnenie rozsudku Krajského súdu v Prešove sp.zn. ).

41. Je zrejmé, že žalobca si povinnosť skúmať bonitu žalovanej splnil len formálne, pričom v nej nezohľadnil náklady žalovanej, nehovoriac o tom, že nezistil ďalšie úverové zaťaženie žalovanej v bankových inštitúciách. Tu treba pripomenúť odbornú starostlivosť dodávateľa, pričom nemožno vychádzať len z tvrdení, či čestného prehlásenia spotrebiteľa, ak tieto nie sú podopreté konkrétnymi podkladmi a nestačí mať preukázaný len príjem spotrebiteľa, lebo zákon jasne hovorí o preverení údajov nielen o príjme, ale aj o výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa, čo žalobca absolútne nepreukázal. „Ak sa veriteľ uspokojí len s tvrdením žalovaného, je to nepostačujúce, keďže nejde o náležité preverenie bonity. Žalobca teda ničím nepreukázal preverenie výdavkov žalovaného, hoci to zákon jasne vyžadoval. Vzhľadom aj na uvedené, aj výšku príjmu uvedenú v zmluve nezodpovedajúcu predloženým výplatným dokladom, a tomu, že vôbec neboli zisťované výdavky žalovaného, má súd za to, že došlo k hrubému porušeniu povinnosti veriteľa zistiť konkrétnu výšku nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa. Odborná starostlivosť naviac predpokladá, aby údaje, ktoré dlžník veriteľovi uviedol, veriteľ overil, resp. dlžník objektívne podložil“ (podporne viď napr. rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn.19Co/130/2019).

42. Postup veriteľa, ktorý náklady spotrebiteľa na základné životné potreby automaticky a bez zisťovania reálnych nákladov stotožnil so sumou životného minima, je v priamom rozpore s § 7 ods. 27 ZoSÚ. Právo musí byť aplikované v kontexte aktuálnej spoločenskej reality tak, aby bol naplnený účel právnej úpravy (v danom prípade je ním účinná ochrana spotrebiteľov pred nezodpovedným uzatváraním zmlúv o úvere, ktoré prekračujú ich finančné možnosti a mohli by viesť k ich platobnej neschopnosti). Posudzovanie bonity bez elementárnych vstupných údajov o skutočných nákladoch žiadateľa o úver nemožno hodnotiť ako postup s odbornou starostlivosťou. S uvedeným právnym názorom sa stotožnil i Krajský súd v Trnave v rozsudku sp. zn. z 12.11.2024.

43. Žalobca teda nepreukázal, že postupoval v súlade s § 7 ods. 1 ZoSÚ, a teda mu i vzniklo právo úver zosplatniť. Naopak, súd mal z predložených listinných dôkazov za preukázané, že veriteľ neskúmal s odbornou starostlivosťou schopnosť žalovanej splácať úver, a teda žalobcovi ako veriteľovi s poukazom na § 11 ods. 2 ZoSÚ prvú vetu nemohlo ani vzniknúť právo vyhlásiť okamžitú splatnosť úveru. Zároveň súd vyhodnotil predmetný úver ako bezúročný a bez poplatkov pre hrubé porušenie povinnosti skúmať s odbornou starostlivosťou bonitu, s poukazom na § 11 ods. 2 ZoSÚ druhú, tretiu a štvrtú vetu.

44. Zmluva o úvere uzavretá medzi stranami sporu má charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle ustanovenia § 1 ods. 2 a § 2 písm. d) ZoSÚ, a preto musí obsahovať náležitosti podľa § 9 ods.

2 uvedeného zákona (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy). Skúmaním uvedených obsahových náležitostí predmetnej zmluvy súd dospel k záveru, že v zmluve absentujú obsahové náležitosti v súlade s týmto zákonnom, následkom porušenia tejto povinnosti je, že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov (§ 11 ods. 1 písm. b), c) a d) ZoSÚ).

45. Pokiaľ ide o nedostatok obligatórnych náležitostí súd konštatuje ich existenciu. Zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere spĺňala prísne obsahové náležitosti. V zmluve absentuje zrozumiteľný údaj o výške splátok úveru, ktorá náležitosť musí byť v zmluve obsiahnutá podľa ust. . V zmluve je uvedené, že výška mesačnej splátky je 2,943 % z výšky úverového rámca a splátky sú zročné do 20. dňa v mesiaci, čo je nedostatočný údaj, pretože nie je zrejmé, aká je skutočná výška mesačnej splátky úveru. Vymedzenie výšky mesačnej splátky 2,943 % z výšky úverového rámca, je neurčité, pretože bráni žalovanej pri podpise zmluvy poznať konkrétnu mesačnú splátku, ktorú bude povinná veriteľovi hradiť a je pre ňu ako spotrebiteľa zavádzajúce a odporuje ustanoveniu . Z uvedených dôvodov v obdobných veciach dospeli k rovnakým právnym záverom aj iné súdy v ich rozsudkoch, napr. rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. zo dňa 26.11.2019, rozsudok Krajského súdu v Nitre sp. zn. zo dňa 29.4.2020, rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. zo dňa 30.3.2022.18 (viď rozsudok Okresného súdu Trenčín sp. zn. zo dňa 07.06.2023).

46. Ako nesprávny sa súdu javí aj údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť ako náležitosť podľa § 9 ods.2 písm. h) ZoSÚ (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy), keď tento údaj pri výške úverového rámca (kreditného limitu 4.000,- Eur) je v zmluve uvedený v sume 4.647,83 Eur. Ak výška minimálnej splátky je 117,72 Eur, nie je absolútne zrejmé, akým spôsobom veriteľ uvedenú celkovú čiastku vypočítal, keď v zmluve absentuje počet splátok, pričom uvedené nesedí ani pri uvedenej úrokovej sadzbe 29,90 %. Počet mesiacov splácania pri splátke 117,72 Eur pri uvedenej celkovej sume 4.647,83 Eur by tak bol cca 39,48 mesiacov, čo však z ničoho zo zmluvy nevyplýva. Pri navýšení kreditného limitu (úverového rámca) na sumu 7.500,- Eur údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, nebol zo strany žalobu vôbec uvedený a tento údaj v dodatku k úverovej zmluve zo dňa 29.05.2024 úplne absentoval.

47. Čo sa týka RPMN, súd uvádza, že požiadavka uvádzania vstupných údajov potrebných pre výpočet RPMN je explicitne vyjadrená v zákone, konkrétne v ustanovení § 9 ods. 2 písm. h) ZoSÚ a už je na samotnom spotrebiteľovi, či preverí výpočet RPMN vykonaný veriteľom, alebo mu bude absolútne dôverovať pokiaľ ide o správnosť údajov uvádzaných v zmluve. Je nepochybné, že v prípade revolvingových úverov nie je možné predpokladať správanie spotrebiteľa pokiaľ ide o čerpanie úveru a jeho následné splácanie, avšak aj v takomto prípade je potrebné uviesť RPMN vypočítanú podľa Dodatočných predpokladov uvedených v Prílohe ZoSÚ.

48. Z predložených listinných dôkazov vyplýva, že v Zmluve o spotrebiteľskom úvere – revolvingový úver č. XXXXXXXXXX sa na str. 2 pod nadpisom Bezúčelový revolvingový úver uvádza: výška úverového rámca 4.000,- Eur, ročná úroková sadzba 29,90 %, RPMN 34,40 %, celková čiastka splatná spotrebiteľom 4.647,83 Eur, výška minimálnej mesačnej splátky 2,943 % z výšky úverového rámca (117,72 Eur); Predpoklady použité pre výpočet – čerpanie celej výšky úveru okamžite, bezhotovostne, v plnej výške, pri najvyšších poplatkoch a najvyššej úrokovej sadzbe, poskytnutie úveru na obdobie jedného roka a splatenie v dvanástich mesačných splátkach s rovnakou výškou istiny. Zmluva pritom uvádza len všeobecné označenie položiek/predpokladov, ktoré boli použité pri výpočte RPMN daného revolvingového úveru, avšak v príslušnom ustanovení zmluvy sa neuvádzajú konkrétne číselné veličiny, ktoré v rámci uvádzaných položiek/predpokladov, veriteľ pri výpočte RPMN dosadil. Nie je zrejmé, ako žalobca postupoval pri aplikácii predpokladanej RPMN, a aký údaj doplnil ako dátum prvého čerpania, dátum poslednej splátky (posledného čerpania), výška splátky, aké ďalšie iné náklady/poplatky zohľadňoval, keď výška úrokovej sadzby je 29,90 %, avšak výška RPMN predstavuje 34,40 %.

49. Skutočnosť, že ide o revolvingový úver, má vplyv aj na predpoklady použité na výpočet jeho RPMN, kedy bolo pri výpočte RPMN potrebné aplikovať Prílohu č. 2 ZoSÚ, pričom samotná zmluva na strane 2 v časti Bezúčelový revolvingový úver uvádza len všeobecne stanovené predpoklady, ktorými sú: čerpanie celej výšky úveru okamžite, bezhotovostne, v plnej výške, pri najvyšších poplatkoch a najvyššej úrokovej sadzbe, poskytnutie úveru na obdobie jedného roka a splatenie v 12 mesačných splátkach s rovnakou

výškou istiny. Veriteľ v zmluve uvádza však len výšku minimálnej splátky, ktorá nezodpovedá výške splátky podľa Prílohy ZoSÚ pre potreby výpočtu RPMN. Súd má za to, že je povinnosťou veriteľa jasne a jednoznačne uviesť, aké vstupné údaje použil pri výpočte RPMN, bez potreby ich vyvodzovania z obsahu zmluvy. V tejto súvislosti dáva súd do pozornosti rozsudok Súdneho dvora Európskej únie (SDEÚ) zo dňa z 23. januára 2025, C-677/23, v ktorom SDEÚ uzavrel, že predpoklady použité na výpočet RPMN musia byť výslovne uvedené v zmluve o úvere a v tejto súvislosti nestačí, aby ich spotrebiteľ mohol sám identifikovať preskúmaním podmienok zmluvy. Z ustanovenia § 9 ods. 2 písm. h) ZoSÚ tiež jednoznačne vyplýva zákonná požiadavka, aby boli v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedené všetky predpoklady použité pre výpočet v zmluve uvedenej RPMN.

50. Jazykovým, logickým aj systematickým výkladom ustanovenia § 9 ods. 2 ZoSÚ v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, súd dospel k záveru, že zákon vyžaduje, aby boli v zmluve predpoklady výpočtu RPMN uvedené nielen všeobecne, ale aby boli uvedené aj konkrétne číselné údaje jednotlivých položiek použitých veriteľom ako vstupných predpokladov pre výpočet RPMN danej úverovej zmluvy. Uvedené vyplýva jednak z toho, že požiadavka v ust. § 9 ods. 2 písm. h) za bodkočiarkou, uviesť v zmluve všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, je na tomto mieste osobitne zákonom vyžadovaná napriek tomu, že spôsob výpočtu RPMN a predpokladov na jej výpočet je konkretizovaný osobitne v Prílohe č. 2 ZoSÚ, ako aj vzhľadom na skutočnosť, že jednotlivé tieto predpoklady sú aj samostatne vyžadovanými náležitosťami zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa ostatných písmen § 9 ods. 2 ZoSÚ (napr. podľa § 9 ods. 2 písm. e) – celková výška úveru, § 9 ods. 2 písm. g) úroková sadzba a pod.). Zároveň pokiaľ by tieto vstupné predpoklady neboli veriteľom konkretizované použitými číselnými veličinami, nemalo by pre spotrebiteľa uvedenie len všeobecných predpokladov použitých pre výpočet RPMN (špecifikovaných tiež v prílohe ZoSÚ) žiadny význam, pretože by v podstate vždy (v prípade rovnakých úverov - tu revolvingu) išlo o rovnaké všeobecné predpoklady, čím by sa minul jednak aspekt transparentnosti výpočtu RPMN veriteľom, ako aj možnosť spotrebiteľa porovnať ponuky úverov na trhu (viď rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. zo dňa 18.12.2025).

51. Zároveň aj v danej konkrétnej veci je zrejmé, že kým v zmluve boli uvedené len údaje (na strane 2 pod nadpisom Bezúčelový revolvingový úver) – výška úverového rámca 4.000,- Eur, ročná úroková sadzba 29,90 %, celková čiastka splatná spotrebiteľom 4.647,83 Eur, výška minimálnej mesačnej splátky 2,943 % z výšky úverového rámca (117,72 Eur); a ako predpoklady výpočtu RPMN tu boli vymenované všeobecné položky - čerpanie celej výšky úveru okamžite, bezhotovostne, v plnej výške, pri najvyšších poplatkoch a najvyššej úrokovej sadzbe; poskytnutie úveru na obdobie jedného roka a splatenie v dvanástich mesačných splátkach s rovnakou výškou istiny; tak z takto v zmluve vymenovaných položiek nevyplýva napr. aké najvyššie poplatky boli brané veriteľom do úvahy, ani čo sa myslí najvyššou úrokovou sadzbou (v zmluve bola dohodnutá stabilná ročná úroková sadzba 29,90 %, avšak údaj – uvedenie najvyššej úrokovej sadzby evokuje, že by sa úroková sadzba mohla aj meniť/zvyšovať), v zmluve sa ďalej vôbec neuvádza dátum čerpania úveru, splatnosť úveru, ani výška splátky použitá pre výpočet RPMN. Pritom pravidelná splátka úveru dohodnutá v úverovej zmluve je odlišná od splátky úveru použitej pre výpočet RPMN, ktorá vychádza z právnej fikcie pre stanovenie ročnej percentuálnej miery nákladov a celkovej čiastky splatnej spotrebiteľom v zmysle Prílohy č. 2 ZoSÚ. Splátka uvedená v úverovej zmluve predstavuje pravidelnú minimálnu mesačnú splátku, ktorú musí spotrebiteľ uhrádzať v prípade čerpania finančných prostriedkov z úverového rámca, ktorý dlh však nemusí uhradiť do 12 mesiacov, ako sa vyžaduje pri fiktívnom výpočte RPMN revolvingového úveru, kedy sa vychádza iba z predpokladu, že spotrebiteľ spláca istinu v rovnakých 12 mesačných splátkach. Kým teda v zmluve bola dohodnutá výška splátky 2,943 % z výšky úverového rámca (čo je zo sumy 4.000,- Eur splátka vo výške 117,72 Eur), tak pre účely výpočtu RPMN je výška tejto splátky (ako predpoklad jej výpočtu) iná.

52. Na základe uvedeného možno uzavrieť, že napriek tomu, že ust. § 9 ods. 2 písm. h) ZoSÚ výslovne vyžaduje uvedenie všetkých predpokladov použitých pre výpočet RPMN, tak predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere všetky tieto konkrétne údaje veriteľom k výpočtu RPMN použité neuvádza, teda túto náležitosť v rozpore so zákonom neobsahuje. Navyše v predmetnej zmluve absentuje uvedenie predpokladov - čerpanie celej výšky úveru okamžite, t.j. ku dňu uzavretia zmluvy, uvedenie poplatkov vstupujúcich do výpočtu, výška splátky istiny pre účely výpočtu RPMN. Neobstojí teda ani argumentácia žalobcu, že všetky predpoklady použité pre výpočet RPMN v zmluve uvedené boli, keď v zmluve bolo iba všeobecne uvedené, čo sú predpoklady pre výpočet RPMN revolvingového úveru, avšak bez výslovného uvedenia konkrétnych veličín pre tento výpočet slúžiacich. Predmetná spotrebiteľská zmluva

teda neumožňuje spotrebiteľovi skontrolovať správnosť veriteľom použitých vstupných údajov pre výpočet RPMN. Uvedenie týchto údajov iba všeobecne nespĺňa svoj informačný účel pre spotrebiteľa, so záverom o nedostatku uvedenej obligatórnej náležitosti v zmluve. Nie je pritom podstatné, či je spotrebiteľ schopný následne správnosť výpočtu RPMN sám preveriť, pretože napr. už zo samotnej okolnosti, že určitý vstupný predpoklad pre výpočet RPMN bol veriteľom použitý nesprávne, vedie logicky k záveru o nesprávnosti výpočtu RPMN.

53. V tejto súvislosti súd poukazuje i na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-677/23 z 23. januára 2025 ( A.B., F. B. proti Slovenskej sporiteľni, a.s.), vydaný v spore o. i. tiež o určenie bezúročnosti a bez poplatkovosti úveru, v ktorom Súdny dvor rozhodol, že čl. 10 ods. 2 písm. g) smernice 2008/48, zmenenej smernicou 2011/90 sa má vykladať v tom zmysle, že predpoklady použité pre výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN) musia byť výslovne uvedené v zmluve o úvere a v tejto súvislosti nestačí, aby ich spotrebiteľ mohol sám identifikovať preskúmaním podmienok tejto zmluvy. V odôvodnení tohto rozsudku Súdny dvor uvádza, že v zmysle aj ďalšej tam citovanej judikatúry Súdneho dvora, má uvedenie predpokladov použitých na výpočet RPMN v zmluve o úvere pre spotrebiteľa zásadný význam, predovšetkým má spotrebiteľovi zabezpečiť, aby sa mohol oboznámiť so svojimi právami a povinnosťami a tiež mu umožňuje overiť, či obchodník správne vypočítal RPMN, a ak nie, uplatniť svoje práva na odstúpenie od zmluvy. Z tohto rozhodnutia Súdneho dvora EÚ teda bez pochýb vyplýva, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere musia byť predpoklady použité veriteľom pre výpočet RPMN výslovne uvedené (t. j. aj ich konkrétne veličiny použité k výpočtu) a nestačí ani, aby boli prípadne zistiteľné preskúmaním podmienok tejto zmluvy. V Zmluve o spotrebiteľskom úvere – revolvingový úver č. XXXXXXXXXX zo dňa 07.03.2024 všetky predpoklady použité veriteľom pre výpočet RPMN výslovne uvedené nie sú.

54. K absencii náležitostí zmluvy súd podporne poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Trnave č.k. -91 zo dňa 05.03.2019, keď v prípade obdobnej zmluvy o revolvingovom úvere odvolací súd považoval úver rovnako za bezúročný a bez poplatkov. Súd dodáva, že na súdom skonštatovanom závere o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru nič nemení ani skutočnosť, že išlo o revolvingový úver, keďže aj v takom prípade zákon trvá na uvedení všetkých náležitostí v zmysle ZoSÚ. V tejto súvislosti súd odkazuje na rozsudok Krajského súdu v Trnave č.k. -84 zo dňa 28.11.2018, v ktorom odvolací súd uzavrel, že z ustanovenia nemožno vyvodiť, že by ustanovenie nebolo treba vzťahovať na revolvingový úver.

55. Ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku, k čomu v predmetnej veci nepochybne došlo.

56. Vzhľadom na nesplnenie zákonných náležitostí zmluvy o úvere mal súd za to, že predmetný úver je potrebné považovať za bezúročný a bezpoplatkový a keďže pre tento záver postačuje nesplnenie čo i len jednej z uvedených zákonných náležitostí, súd posúdil úver i z tohto dôvodu ako bezúročný a bezpoplatkový.

57. S poukazom na vyššie uvedené, súd vo výroku I. rozsudku žalobu zamietol, keďže žalobca si v žalobe uplatňoval voči žalovanej nárok na zaplatenie neuhradeného zosplatneného úveru, avšak zo strany žalobcu nedošlo k platnému a účinnému vyhláseniu mimoriadnej splatnosti celého úveru. Žalobca v žalobe netvrdil, že by uplatnený nárok odvodzoval od jednotlivých splatných splátok; svoj nárok špecifikoval ako nárok na plnenie z predčasne zosplatneného úveru. Súd tak nemohol priznať žalobcovi nárok na zaplatenie splátok splatných do vydania rozsudku, pretože by mu tým priznal plnenie vyplývajúce z iného skutkového základu, než aký bol určený žalobným návrhom, a teda by svojim postupom prekročil rámec vymedzeného petitu.

58. Jednou z náležitostí žaloby je povinnosť žalobcu pravdivo a úplne opísať rozhodujúce skutočnosti, na základe ktorých si v konaní uplatňuje svoje právo a ktoré mu zakladajú tvrdený nárok voči žalovanej. Súd je predmetom sporu, a teda skutkovým základom uplatneného nároku uvedeným v žalobe, viazaný. Súd nie je v sporovom konaní oprávnený zaoberať sa iným právnym vzťahom, iným právom ani iným plnením čo do druhu a výšky, než aké boli vymedzené v žalobe a nemôže ani priznať iné plnenie ako to, ktoré bolo v petite žiadané. Súd teda nemôže žalobcovi prisúdiť niečo iné, než žiadal; povedané inak, súd musí rešpektovať predmet konania vymedzený žalobným návrhom. Vyplýva to jednak z dispozičného princípu sporového procesu ako aj z viazanosti súdu žalobným návrhom v zmysle ustanovenia § 216

. V kontexte uvedeného potom nie je možné priznať žalobcovi plnenie na základe iných, než v žalobe tvrdených, skutkových okolností. Obdobný záver prijal aj Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý v uznesení sp.zn. zo dňa 12. februára 2024 konštatoval: „súd musí rešpektovať predmet konania vymedzený žalobným návrhom, čo znamená, že plnenie nemôže priznať ani z iného skutkového základu, než aký bol predmet konania vymedzený v žalobnom návrhu.“ (totožne aj v náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. z 3. októbra 2012).

59. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. vyplýva, že v najvyšším súdom posudzovanej a prejednávanej veci boli skutkové okolnosti obdobné. Vo veci rozhodovanej najvyšším súdom bol dodávateľom uplatnený nárok z tvrdeného predčasného zosplatnenia spotrebiteľského úveru na základe neplnenia zmluvných povinností zo strany žalovaného (spotrebiteľa). Súd prvej inštancie žalobe vyhovel, majúc za to, že k zosplatneniu úveru došlo. S týmto ťažiskovým záverom sa odvolací súd nestotožnil, mal za to, že zosplatnenie bolo neplatné a napriek uvedenému po vykonanom dokazovaní posudzoval, či žalobcovi (dodávateľovi) vznikol nárok na peňažné plnenie voči žalovanému na základe nezmeneného skutkového stavu podľa obsahu spisu a vykonaného dokazovania. V najvyšším súdom posudzovanej veci odvolací súd zmenil prvostupňové rozhodnutie a žalovanému uložil povinnosť na zaplatenie dlžných splátok ku dňu vyhlásenia rozhodnutia odvolacieho súdu. Uvedený postup odvolacieho súdu dovolací súd podrobil kritike a uzavrel, že odvolací súd svojím postupom pri posudzovaní uplatneného nároku žalobcu prekročil rámec ním vymedzeného petitu, pretože priznal plnenie z iného skutkového základu, než bol vymedzený žalobou.

60. Súd zároveň v tejto súvislosti zdôrazňuje, že v sporovom konaní je základnou povinnosťou žalobcu uviesť rozhodujúce skutkové tvrdenia a predložiť dôkazy za účelom ich preukázania; zároveň platí, že súd nie je povinný za žalobcu vyhľadávať z predložených dôkazov rozhodujúce skutočnosti, pretože by tým nahrádzal procesnú aktivitu žalobcu. Žalobca v prejednávanej veci, ktorému síce ostal nárok na zaplatenie splátok v zmysle zmluvy o spotrebiteľskom úvere, neuviedol také rozhodujúce skutkové okolnosti a nenavrhol vykonať také dôkazy, z ktorých by súd mohol určiť výšku a počet splatných splátok bez toho, aby tým nahrádzal činnosť žalobcu. Žalobca v žalobe, ktorá je predmetom tohto sporu, uplatnený nárok vymedzil skutkovo tak, že uplatňuje nárok, ktorý vznikol ako následok zosplatnenia úveru v dôsledku neplnenia povinnosti dlžníka splácať splátky riadne a včas. Žalobca sa nedomáhal (iba) doposiaľ nezaplatených splatných splátok úveru, takto žalobu skutkovo nevymedzil, takéto skutkové tvrdenia ako prostriedky procesného útoku nerealizoval a k takýmto tvrdeniam logicky dôkazy neoznačil. V kontexte uvedeného potom nie je možné priznať žalobcovi plnenie na základe iných, než v žalobe tvrdených, skutkových okolností.

61. Ďalšie argumenty žalobcu a žalovanej súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej už za nerozhodné, bez potreby sa s nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. , , a pod.).

62. Podľa , trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

63. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

64. Podľa , výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

65. Podľa a , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (1). O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (2).

66. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia v spojení s , keď žalovaná bola v plnom rozsahu úspešná, čo v konečnom dôsledku znamená nárok žalovanej voči žalobcovi na náhradu účelne vynaložených trov celého konania v rozsahu 100 % trov konania, o čom súd rozhodol vo výroku II. rozsudku. V konaní pritom nebol tvrdený a súd sám nezistil dôvod na postup podľa . O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava ( , ).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné ( ).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona ().