Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_42C-17-2026.pdf
PDF · 157.73 KB
Case nature
Area
Subarea
42C/17/2026
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Kráľovou v právnej veci žalobcu: A. B., C., C. C. D. XXXX/XX, XXX XX E., F.: XX XXX XXX, právne zastúpený ADVOKÁTI Müller & Dikoš, s.r.o., so sídlom Tolstého 1201/20, 010 01 Žilina, IČO: 36 864 455, proti žalovanému: G. H., I.. B. F. J., C. C. C. C. K. A. XXXX/XX, XXX XX L. – K. M. C. K., F.: XX XXX XXX L., o zaplatenie 275,05 EUR s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu 275,05 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 7,15 % ročne zo sumy 275,05 EUR od 22.11.2025 do zaplatenia, a to všetko v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 28.01.2026 a postúpenou Okresnému súdu Žilina dňa 27.02.2026 sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 275,05 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 7,15 % ročne zo sumy 275,05 EUR od 22.11.2025 do zaplatenia a nahradenia trov konania.
2. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že dňa 17.08.2025 došlo v L. k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle, ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bola N. A., nar.XX.XX.XXXX (ďalej len „poškodený“). K vzniku škody došlo prevádzkou motorového vozidla povinne zmluvne poisteného u žalovaného. Poškodený nechal poškodené motorové vozidlo za účelom vykonania jeho opravy odviezť do autoservisu, na čo bezprostredne nadväzovalo uzavretie Zmluvy o nájme dopravného prostriedku č. XXXX/XXXX zo dňa 30.09.2025, na základe ktorej prenajal žalobca poškodenému náhradné motorové vozidlo. Nájom náhradného vozidla trval od 30.09.2025 do 08.10.2025 po dobu zotrvania poškodeného vozidla v autoservise, až do objektívnej a reálnej možnosti vyzdvihnúť si opravené motorové vozidlo z autoservisu po doručení krycieho listu poisťovňou, po ktorú nemohol poškodený s motorovým vozidlom nijakým spôsobom pre vznik škody na ňom disponovať. Po dobu trvania nájmu nemal poškodený k dispozícii iné motorové vozidlo a nájom náhradného motorového vozidla bol pre neho nevyhnutný. Po ukončení doby trvania nájmu náhradného vozidla vystavil žalobca poškodenému faktúru č. XXXXXXXX splatnú dňa 23.10.2025 na sumu 545,05 EUR s DPH za 9 dní, t.j. dobu užívania náhradného vozidla. Vo fakturovanej sume bol zahrnutý aj jednorazový poplatok za pristavenie a prevzatie náhradného vozidla. Fakturovaná suma predstavovala
náklady na nájom náhradného vozidla, za ktorých náhradu nesie zodpovednosť poistenec žalovaného. Poškodený odplatne postúpil svoju budúcu pohľadávku voči žalovanému titulom jeho nároku na náhradu účelne vynaložených nákladov na nájom náhradného vozidla na žalobcu. Započítaním pohľadávky poškodeného na zaplatenie odplaty za postúpenie pohľadávky s pohľadávkou žalobcu voči poškodenému vyplývajúcou z vyššie uvedenej faktúry v zmysle bodu 5. Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 08.10.2025 vznikla voči žalovanému pohľadávka vo výške 545,05 EUR s DPH, ktorej postúpenie poškodený oznámil žalovanému. Žalobca vyzval žalovaného na náhradu nákladov účelne vynaložených na nájom náhradného vozidla, ktorá pohľadávka mu bola postúpená poškodeným. Žalovaný dňa 07.11.2025 poskytol žalobcovi poistné plnenie vo výške 270,- EUR. Žalovaný postupoval v rozpore so svojimi zákonnými povinnosťami a poistné plnenie krátil nedôvodne a na základe svojvoľných výpočtov. Vzhľadom k tomu, že žalovaný neposkytol žalobcovi poistné plnenie v rozsahu zodpovedajúcom pohľadávke žalobcu titulom náhrady škody vo forme účelne vynaložených nákladov na náhradné vozidlo používané poškodeným po dobu nemožnosti užívania poškodeného motorového vozidla v dôsledku škodovej udalosti zapríčinenej poistencom žalovaného, je žalobca aktívne vecne legitimovaný na podanie tohto návrhu na vydanie platobného rozkazu na zaplatenie dlžnej sumy predstavujúcej rozdiel medzi nákladmi na nájom náhradného vozidla vyplývajúcimi z vyššie uvedenej faktúry a poskytnutým poistným plnením zo strany žalovaného. S poukazom na vyššie uvedené sa žalovaný dostal do omeškania s poskytnutím poistného plnenia žalobcovi ako postupníkovi v celosti, ktoré bol povinný poskytnúť žalobcovi najneskôr do 21.11.2025 podľa ust. § 11 ods. 7 zákona o PZP. Žalovaný skončil šetrenie poistnej udalosti dňa 06.11.2025 podľa oznámenia o poistnom plnení. Žalobca sa vzhľadom na vyššie uvedené týmto návrhom domáhal uloženia povinnosti žalovanému na zaplatenie istiny vo výške 275,05 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 7,15 % ročne od 22.11.2025 do zaplatenia v súlade s ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.. Aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v obdobných súdnych sporoch ustálila súdna prax, v zmysle ktorej zmluva o postúpení pohľadávky predstavuje to, že došlo k úhrade faktúry a zároveň k postúpeniu pohľadávky. Zákonný nárok na náhradu nákladov účelne vynaložených na prenájom náhradného vozidla voči žalovanému tak zostáva zachovaný, zmenila sa len osoba oprávnená domáhať sa uspokojenia predmetnej pohľadávky. Dlžníkom v tomto prípade je práve žalovaný, nakoľko v čase uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávky došlo k úhrade faktúry a teda aj k vzniku škody. (napr. rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 27.03.2020, sp. zn. 8Co/24/2020-133, uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 17.01.2018, sp. zn. 3Cob/220/2017, rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 25.07.2019, sp. zn. 14Cob/55/2019, rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 25.09.2019 sp. zn. 13Cob/49/2019 a rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 30.05.2019, sp. zn. 9Co/300/2018). K postupovanej pohľadávke žalobca uviedol, že poškodený sa dostal do situácie, keď bol nútený si prenajať náhradné motorové vozidlo za jeho poškodené vozidlo v dôsledku poistnej udalosti zavinenej poistencom žalovaného, a teda tento stav nebol výsledkom jeho dobrovoľného rozhodnutia. Ujma poškodeného spočívala v tom, že poškodený vynaložil náklady za nájom náhradného vozidla, k zapožičaniu ktorého bol poškodený donútený práve vzniknutou poistnou udalosťou, ktorú nespôsobil a uplatňovaná náhrada nákladov za používanie náhradného motorového vozidla len reparuje poškodenému stav, keď nemohol z titulu poistnej udalosti svoje motorové vozidlo používať. Od poškodeného nemožno spravodlivo očakávať, že po dobu, po ktorú sa jeho poškodené vozidlo nachádza v autoservise, zmení svoj životný štýl v tom smere, že namiesto auta začne cestovať pešo, bicyklom alebo prostriedkami hromadnej dopravy, a preto mu nemožno vytknúť, že si od žalobcu prenajal náhradné vozidlo. Užívanie prenajatého náhradného vozidla počas celej fakturovanej doby bolo v priamej príčinnej súvislosti s predmetnou poistnou udalosťou. Jediným zásadným kritériom pre posúdenie primeranosti a účelnosti dĺžky prenájmu náhradného motorového vozidla je doručenie oznámenia o ukončení likvidácie poistnej udalosti a poukaz finančných prostriedkov, ak na ne vzniká nárok, oprávnenému (napr. rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 1Cob/85/2015, nález ÚS SR zo dňa 06.08.2025, sp. zn. I. ÚS 291/2025). Dojednané nájomné, vrátane poplatku za pristavenie a prevzatie náhradného vozidla, ako dôvodí i súdna prax, predstavujú skutočnú škodu, právo na náhradu ktorej bolo platne postúpené na žalobcu (napr. rozsudok Krajského súdu Žilina zo dňa 22.11.2017, sp. zn. 13Cob/110/2017, rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 24.09.2019, sp. zn.: 11Co/187/2019); boli poškodeným nutne a účelne vynaložené, keďže boli vynaložené v súvislosti s tým, že poškodený fakticky nemohol užívať vlastné motorové vozidlo počas toho, ako sa nachádzalo v autoservise. Poškodený si prenajal porovnateľné vozidlo s poškodeným motorovým vozidlom nemajúc v zmysle súdnej praxe povinnosť vyhľadávať najvýhodnejšiu ponuku (napr. rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa 06.06.2017, sp. zn. 27Cb/39/2012, rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 05.05.2015, sp. zn. 2Cob/134/2014, rozhodnutie Krajského súdu v Žiline zo dňa 12.12.2018, sp. zn.: 13Cob/116/2018). Pre prípad vzniku pochybností ohľadom nároku
žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania žalobca poukázal na právny názor a závery ÚS SR vyslovené v náleze Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 309/2020-33 zo dňa 14.10.2021, ktorým bol zrušený Rozsudok NS SR sp. zn. 3Cdo 145/2017 zo dňa 22.11.2018. Ústavný súd SR sa v odôvodnení predmetného nálezu zaoberal otázkou povinnosti poisťovne zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu konkrétne podľa § 11 ods. 8 zákona o PZP. Právny názor dovolacieho súdu o tom, že povinnosť zaplatiť úroky z omeškania vzniká až doručením právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody a že žalovaný by sa do omeškania mohol dostať až v prípade nesplnenia si povinnosti uloženej mu právoplatným rozhodnutím zaplatiť žalobcovi súdom priznanú náhradu škody, vyhodnotil Ústavný súd SR ako neakceptovateľný. Tým zároveň zaujal zjednocujúce stanovisko vo vzťahu k výkladu ustanovení § 11 ods. 6, 7 a 8 zákona o PZP v spojení s legislatívou Európskej únie. Rovnakým spôsobom rozhodol Ústavný súd SR nálezmi vo veciach sp. zn. III. ÚS 214/2020 a III. ÚS 215/2020.
3. Okresný súd Banská Bystrica žalobe vyhovel vydaním platobného rozkazu sp. zn. 18Up/103/2026 zo dňa 02.02.2026 (č.l. 25 spisu).
4. Žalovaný podal v zákonnej lehote na Okresnom súde Banská Bystrica proti platobnému rozkazu odpor zo dňa 10.02.2026 (č.l. 32 spisu), v ktorom uviedol, že uplatnený nárok žalobcu neuznáva v celom rozsahu a považuje ho za nedôvodný. Žalobca odôvodnil svoj uplatňovaný nárok skutočnosťou, že dňa 17.08.2025 došlo ku škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle zn. K. O. – 30, EČV: L., ktorého držiteľom bola pani N. A. (ďalej len „Poškodený“). Predmetná škodová udalosť bola spôsobená motorovým vozidlom zn. P. O., EČV: H., na ktoré bola v čase škodovej udalosti uzatvorená u žalovaného poistná zmluva pre povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Poškodené MV malo byť poškodeným odovzdané do autoservisu I. K., C. dňa 30.09.2025, pričom oprava bola ukončená dňa 03.10.2025, kedy autoservis aj vystavil faktúru za opravu vozidla č. XXXXXXXXXX, s dátumom dodania dňa 03.10.2025. Dňa 30.09.2025 uzatvoril poškodený so žalobcom Zmluvu o nájme č. XXXX/XXXX (ďalej iba „zmluva o nájme“), na základe ktorej si od žalobcu prenajal náhradné motorové vozidlo zn. Q. O. od 30.09.2025 do 08.10.2025 Prenájom náhradného motorového vozidla bol teda ukončený až dňa 08.10.2025, a to napriek tomu, že poškodené MV bolo opravené už dňa 03.10.2025. Žalobca vystavil faktúru č. XXXXXXXX zo dňa 08.10.2025 za 9 dní prenájmu náhradného motorového vozidla vo výške 545,05 EUR s DPH. Poškodený svoju pohľadávku voči žalovanému titulom nároku na náhradu vynaložených nákladov na prenájom náhradného motorového vozidla, postúpil na žalobcu Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 08.10.2025. Žalovaný listom zo dňa 06.11.2025 označeným ako „Oznámenie o poistnom plnení“ oznámil žalobcovi, že ukončil šetrenie predmetného nároku a poukázal žalobcovi plnenie v sume 270,00 EUR s DPH, a to za 4 dni prenájmu náhradného motorového vozidla, t.j. od 30.09.2025 do dňa skončenia opravy, t.j. do dňa 03.10.2025. Žalovaný zastáva názor, že vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti postupoval správne, keď žalobcovi priznal a uhradil náhradu za primeranú dobu zapožičania náhradného vozidla v rozsahu 4 dní, t.j. do dňa 03.10.2025. Nájom náhradného vozidla, ktorý si žalobca uplatnil v tomto konaní, nie je v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou zo dňa 17.08.2025. Žalovaný citoval ust. § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o PZP“). Žalovaný priložil do konania uznesenie ÚS SR sp. zn. IV. ÚS 507/2025-14 zo dňa 30.09.2025, ktorým Ústavný súd SR odmietol ústavnú sťažnosť sťažovateľa. Žalovaný poukázal aj na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline zo dňa 27.06.2024, sp. zn. 8Co/46/2024, rozsudok Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 6Cob/33/2023 zo dňa 18.01.2024. Žalovaný zastáva názor, že nutnosť vynaloženia nákladov na prenájom náhradného motorového vozidla je obmedzená na dobu nevyhnutnej potreby vykonania opravy poškodeného MV, a teda v tomto konkrétnom prípade, bola oprava zo strany autoservisu ukončená dňa 03.10.2025 a už v tento deň mal poškodený reálnu možnosť si ho z autoservisu vyzdvihnúť, napriek tomu si prenajímal náhradné motorové vozidlo až do 08.10.2025. Žalovaný zdôraznil, že s poukazom na ust. § 415 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, aj poškodený je povinný si počínať tak, aby rozsah škody nezväčšoval. Žalovaný zároveň rozporoval všeobecné a ničím nepreukázané tvrdenia poškodeného v Čestnom prehlásení zo dňa 08.10.2025, že náhradné vozidlo si mohol „objektívne“ vyzdvihnúť až dňa 08.10.2025, t.j. deň po doručení krycieho listu žalovanou dňa 07.10.2025. V predmetnom Čestnom prehlásení sú uvedené len všeobecné skutočnosti bez ozrejmenia konkrétnych okolností, ktoré bránili poškodenému vyzdvihnúť si opravené MV už skôr. Podľa názoru žalovaného ide len o text naformulovaný žalobcom, ktorý „podsunul“ na podpis poškodenému. Z vyššie uvedeného je podľa žalovaného zrejmé, že žalobca nepreukázal
opodstatnenosť nájmu náhradného motorového vozidla v rozsahu 9 dní. Naopak žalovaný preukázal oprávnenosť priznanej doby nájmu, a to v rozsahu 4 dní. Vzhľadom na vyššie uvedené žiadal platobný rozkaz v celom rozsahu zrušiť a následne žalobu v celom rozsahu zamietnuť a zaviazať žalobcu na náhradu trov konania.
5. Podaním odporu tak došlo zo zákona podľa ust. § 11 ods. 1 zákona č. 307/2016 Z.z. k zrušeniu platobného rozkazu v celom rozsahu a keďže žalobca v zákonnej lehote navrhol podľa ust. § 14 ods. 1 zákona č. 307/2016 Z. z. pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa CSP, Okresný súd Banská Bystrica postúpil dňa 26.02.2025 predmetnú sporovú vec Okresnému súdu Žilina (ďalej len „súd“) ako súdu príslušnému na jej prejednanie podľa CSP.
6. Na výzvu Okresného súdu Banská Bystrica doručil vyjadrenie k odporu žalobca (č.l. 47 spisu), v ktorom požiadal príslušný súd o pokračovanie v konaní a k odporu uviedol, že odpor podaný žalovaným považuje za nedôvodný a neopodstatnený. Obrana žalovaného uplatnená v odpore nemá oporu v skutkovom, ani právnom stave, a je produkovaná len v úmysle vyhnúť sa a oddialiť plnenie splatnej pohľadávky. Žalovaný opakovane uplatňuje rovnaké prostriedky procesnej obrany vo viacerých súdnych sporoch vedených na rovnakom alebo obdobnom skutkovom základe. Predmetné prostriedky procesnej obrany však možno považovať za neúčinné alebo nedôvodné, čo vedie k záveru o danosti a preukázanosti žalobcom uplatneného nároku, o čom svedčia súdne rozhodnutia okresných i krajských súdov v stovkách skutkovo rovnakých alebo obdobných sporov iniciovaných proti žalovanému a ďalším poisťovniam. Čo sa týka nutnosti a účelnosti doby prenájmu, k tomu uviedol, že je potrebné vychádzať z celkovej doby, počas ktorej bolo vozidlo poškodeného z dôvodu jeho opravy v servise a tiež z jeho reálnej možnosti poškodeného užívať svoje vozidlo. Poškodený prišiel o možnosť využívať svoje vozidlo nie vlastným zavinením, ale zavinením klienta žalovaného. Náhradné vozidlo poškodený využíval na ten istý účel ako svoje vlastné, nie je preto možné od poškodeného spravodlivo požadovať, aby pre protiprávne konanie inej osoby bol obmedzený v užívaní svojho vlastníctva a aby upustil od svojho zaužívaného spôsobu fungovania. Žalovaný vôbec neberie do úvahy reálnu dobu, počas ktorej bol poškodený v dôsledku ním nezavineného konania vylúčený z užívania svojho vozidla. Predmetné krátenie plnenia odôvodnil vlastným určením doby trvania nájmu, je neoprávnené a svojvoľné. Žalobca ďalej uviedol, že poškodený si riadne splnil všetky povinnosti za účelom včasného a okamžitého uplatnenia nároku na náhradu škody v súvislosti so škodovou udalosťou, a to ako vo vzťahu k žalovanému, tak aj voči autoservisu. O tom, že z jeho strany nešlo o nijaké špekulatívne konanie svedčí aj skutočnosť, že poškodený nechal svoje vozidlo opraviť v autoservise I. K., C., ktorý je autorizovaným servisom pre model poškodeného vozidla a zmluvným partnerom žalovaného. Vzhľadom k tomu poškodený v dobrej viere očakával, že jeho motorové vozidlo bude opravené riadne, spoľahlivo a rýchlo. Až poskytnutím peňažného plnenia, ktoré zo sféry vplyvu poisťovne prejde do sféry vplyvu poškodeného, resp. autoservisu je škoda na poškodenom vozidle reparovaná, pretože samotným vystavením faktúry za opravu poškodeného vozidla poškodený ešte nemá okamžitú možnosť prevziať si svoje vozidlo a vrátiť tak náhradné vozidlo. Poškodený si mohol svoje opravované vozidlo vyzdvihnúť až po doručení krycieho listu zo strany žalovaného, resp. po úhrade poistného plnenia žalovaným, v závislosti od toho, ktorá z týchto skutočností nastane skôr. Predmetný krycí list slúži ako náhrada za úhradu faktúry za opravu poškodeného motorového vozidla. Autoservis mal až po doručení predmetného krycieho listu istotu, že mu bude poskytnutá úhrada za opravu od žalovaného. V zmysle predloženého Čestného prehlásenia poškodeného je zrejmé, že objektívne si poškodený mohol prevziať svoje opravené vozidlo až nasledujúci pracovný deň, t.j. 08.10.2025, kedy si opravené vozidlo prevzal a náhradné vozidlo vrátil. Taktiež nie je možné spravodlivo požadovať, aby poškodený mal pracovné a osobné povinnosti zariadené tak, aby v momentne doručenia krycieho listu mohol opravené vozidlo prevziať a náhradné vozidlo vrátiť. Žalovaný v odpore namietal, že Čestné prehlásenie poškodeného zo dňa 08.10.2025 je formulované všeobecne, bez uvedenia konkrétnych dôvodov. Žalobca mal za to, že nie je vhodné ani primerané, aby bol poškodený zaťažovaný povinnosťou podrobne vysvetľovať svoje osobné dôvody, pracovné povinnosti či priebeh jeho dňa, keďže takéto požiadavky presahujú rámec toho, čo možno spravodlivo od poškodeného v tejto situácii vyžadovať. Žalobca mal za to, že na každú situáciu je potrebné prihliadnuť individuálne. V danom prípade nemôže byť na ťarchu poškodeného, že nájom náhradného vozidla ukončil a opravené vozidlo si prevzal nasledujúci pracovný deň po doručení krycieho listu autoservisu. Je zrejmé, že v možnostiach poškodeného nie je okamžite reagovať na vzniknutú situáciu a byť v danom okamihu pripravený na bezodkladné prevzatie opraveného motorového vozidla. Na predmetnú situáciu je potrebné nazerať aj z praktického a ľudského hľadiska. Žalobca tiež poukázal na skutočnosť, že v prípade vykonávania opráv motorových vozidiel v dôsledku poistných
udalostí autoservis nevydá poškodenému opravené motorové vozidlo, a to až do momentu zaplatenia fakturovanej ceny opravy poškodeného motorového vozidla, resp. poskytnutia poistného plnenia poisťovňou alebo krycieho listu zo strany poisťovne. Až následne dochádza k vydaniu opraveného motorového vozidla poškodenému. Poškodený žiadnym spôsobom neprispel k navýšeniu nákladov zapožičania náhradného motorového vozidla a nie je možné od neho spravodlivo požadovať, aby ako účastník škodovej udalosti, ktorú nezavinil, disponoval finančnými prostriedkami na vyplatenie nákladov opravy autoservisu len za účelom, aby skrátil dobu zapožičania náhradného motorového vozidla. Náklady na prenájom náhradného motorového vozidla je nevyhnutné považovať za účelne vynaložené až do momentu reálneho odovzdania opraveného vozidla a v žiadnom prípade nie vystavením faktúry za opravu poškodeného motorového vozidla bez možnosti jeho reálneho užívania. Žalobca uviedol, že sa jedná o štandardný postup a bežnú obchodnú prax autoservisov pri oprave poškodeného vozidla v prípadoch náhrady nákladov za opravu z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. V danej veci je preto relevantné, že poškodené vozidlo sa po celé obdobie v čase od 30.09.2025 do 08.10.2025, t.j. 9 dní, nachádzalo v autoservise, čo vyplýva z predložených dôkazov, pričom prenájom náhradného vozidla v tomto období bol pre poškodeného nevyhnutným dôsledkom škodovej udalosti, ktorú nezapríčinil a nemohol predvídať vznik nákladov spojených s touto škodovou udalosťou, na ktorých pokrytie bol oprávnený a nútený použiť až plnenie poskytnuté zo strany žalovaného. Nutnosť a účelnosť vynaloženia finančných prostriedkov na nájom za dobu opravy vyplýva práve zo skutočnosti, že tieto by nevznikli, keby poškodený mohol používať svoje vlastné vozidlo. V dôsledku škodovej udalosti bol poškodený vylúčený z možnosti používať svoje vlastné motorové vozidlo a tento stav rovnocenne riešil nájmom náhradného vozidla počas obdobia, keď vozidlo bolo v oprave. Poškodený si v príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou zapožičal náhradné motorové vozidlo a žalobca dostatočne vysvetlil a preukázal účelnosť požičania náhradného motorového vozidla za obdobie, za ktoré sa žalobca domáha nároku na náhradu škody. Nepriaznivosť stavu, do ktorého sa poškodený dostal z dôvodu protiprávneho konania klienta žalovaného, nemožno u poškodeného umocňovať jeho neprimeraným zaťažovaním vtom, aby hľadal opravovňu s najväčšou rýchlosťou opravy alebo cenovo najvýhodnejšiu požičovňu vozidiel. Takýmto prístupom by bol poškodený neprimerane a aj nedôvodné zaťažovaný, keďže už stav poškodenia jeho vozidla dopravnou nehodou je záťažovým a výrazne obmedzujúcim stavom pre poškodeného. Žalobca poukázal aj na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline zo dňa 25.11.2025, sp. zn. 9Co/103/2025, v ktorom bolo konštatované, že nárok na náhradu nájomného je dôvodný aj po dni doručenia krycieho listu. Odvolací súd zdôraznil, že od poškodeného nemožno spravodlivo požadovať okamžité prevzatie vozidla v deň doručenia krycieho listu, a to s ohľadom na jeho osobné a pracovné povinnosti, ako aj časové a miestne súvislosti. Zároveň konštatoval, že bezodkladnosť nemožno stotožňovať s okamžitým prevzatím vozidla, lehota určená podľa dní začína plynúť dňom nasledujúcim po rozhodujúcej udalosti a žalovaný nepreukázal, že by poškodeného vopred upovedomil o dni doručenia krycieho listu.... „K námietke žalovaného o tom, že si poškodený opravené motorové vozidlo, vyzdvihol až nasledujúci deň po doručení krycieho listu i odvolací súd totožné s názorom prvoinštančného súdu považuje za potrebné uviesť, že nemožno od poškodeného spravodlivo žiadať, aby mal svoje osobné a pracovné povinnosti zosúladené tak, aby si vozidlo prevzal ihneď po telefonáte z autoservisu, a to s ohľadom na časové i miestne súvislosti s prihliadnutím na sídlo autoservisu a poškodeného. Napokon žalovaný sám má v tomto smere odlišnú prax, keď v niektorých prípadoch priznáva poistné plnenie i za nasledujúci pracovný deň a v iných prípadoch vyžaduje, aby si poškodený motorové vozidlo prevzal v deň totožný s doručením krycieho listu. Žalovaný nepreukázal, že by upovedomil poškodeného o tom, v ktorý deň doručí servisu krycí list, a teda nemôže očakávať, že bezodkladnosť sa bude rovnať okamžitému prevzatiu motorového vozidla. Napokon i v zmysle zásad určených pre počiatok plynutia lehôt určených podľa dní, platí, že lehota určená podľa dní sa začína dňom, ktorý nasleduje po udalosti, ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok.“ Autorizovaný servis neinformuje poškodeného o tom, že bola vystavená faktúra za opravu jeho motorového vozidla, túto zasiela rovno poisťovni a opravené motorové vozidlo vydáva poškodenému doručením krycieho listu od poisťovne, kedy sa reálne dostáva opravené motorové vozidlo do dispozičnej sféry poškodeného a odpadá potreba a účel užívania náhradného motorového vozidla. Žalobca je presvedčený, že by bolo aj v rozpore s dobrými mravmi, ak by bol poškodený žiadaný o úhradu nákladov spojených s opravou jeho motorového vozidla, keď tieto majú byť kryté z povinného zmluvného poistenia vinníka dopravnej nehody, pričom na zabezpečenie krytia predmetných nákladov slúži práve tzv. krycí list poisťovne smerujúc tak k splneniu záväzku autoservisu odovzdať opravené vozidlo poškodenému a objektívne mu tak umožniť jeho užívanie. Skutočnosť, že sa vozidlo poškodeného nachádzalo v autoservise a poškodený ho nemohol užívať, v dôsledku čoho si musel prenajať náhradné vozidlo, je v príčinnej súvislosti s konaním poistenca žalovanej ako vinníka dopravnej nehody, a teda oprávnenou dobou nájmu náhradného vozidla
pre účely priznania nároku na náhradu škody, a teda poskytnutia poistného plnenia, je celá doba zotrvania vozidla poškodeného v autoservise. Pokiaľ je doba zotrvania v autoservise podľa názoru poisťovne neprimeraná, nie je dôvod prenášať zodpovednosť na poškodeného, ale je to práve poisťovňa, ktorá má dôsledky vyvodzovať voči autoservisu titulom záväzkového vzťahu uzavretého s ním. Pokiaľ žalovaný vo svojom odvolaní poukázal na Uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 30.09.2025, sp. zn.: IV. ÚS 507/2025-14, je potrebné uviesť, že uznesenie Ústavného súdu SR o odmietnutí sťažnosti nie je pre všeobecné súdy použiteľné ako zaužívaná judikatúra vo vzťahu k otázke nutnosti a účelnosti nákladov vynaložených na nájom náhradného motorového vozidla. V danom prípade sa nejedná o nález Ústavného súdu SR vo veci samej, ale len o uznesenie o odmietnutí sťažnosti vydané v rámci predbežného prerokovania návrhu na začatie konania. Ústavný súd SR sa v uvedenom uznesení vôbec nezaoberal meritom veci, nepreskúmaval vecnú správnosť právnych záverov odvolacieho súdu, a teda nepoprel ani nevyvrátil žiaden zo svojich záväzných nálezov, na ktoré žalobca poukazuje - sp. zn. III. ÚS 602/2022, III. ÚS 476/2024, I. ÚS 291/2025 alebo III. ÚS 322/2025, ktoré výslovne potvrdzujú dôvodnosť a účelnosť trvania nájmu až do reálnej možnosti poškodeného prevziať opravené vozidlo, t. j. po doručení krycieho listu zo strany žalovanej poisťovne a vrátení opraveného motorového vozidla do jeho dispozičnej sféry. Ďalej žalovaný odkázal na odôvodnenie rozsudku Krajského súdu v Žiline zo dňa 27.06. 2024, sp. zn. 8Co/46/2024. Žalobca považuje závery tohto rozhodnutia za irelevantné pre posudzovaný prípad. Podľa názoru žalobcu krajský súd v uvedenom rozhodnutí rozhodol v prospech poisťovne z toho dôvodu, že poškodený nepreukázal žiadne okolnosti, ktoré by bránili prevzatiu opraveného motorového vozidla v čase, keď bola oprava podľa faktúry autoservisu ukončená, a teda ďalšie užívanie náhradného motorového vozidla po tomto dátume nebolo účelné. V danom prípade však ide o odlišnú skutkovú situáciu, keďže žalobca hodnoverne preukazuje, že mu objektívne nebolo možné prevziať motorové vozidlo pred doručením krycieho listu zo strany poisťovne autoservisu. Z uvedeného dôvodu sa skutkové okolnosti prípadu posudzovaného krajským súdom nedotýkajú vecnej podstaty tohto konania a nie je možné ich analogicky aplikovať. V dôsledku škodovej udalosti bol poškodený vylúčený z možnosti používať svoje vlastné motorové vozidlo a tento stav rovnocenne riešil nájmom náhradného vozidla počas obdobia, keď vozidlo bolo v oprave. Poškodený si v príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou zapožičal náhradné motorové vozidlo a žalobca dostatočne vysvetlil a preukázal účelnosť požičania náhradného motorového vozidla za obdobie, za ktoré sa žalobca domáha nároku na náhradu škody. Žalovaný v konaní nepreukázal, že poškodený mohol reálne užívať v ním namietanej dobe jeho poškodené motorové vozidlo. Zaťaženie poisťovne dôkazným bremenom o predmetných skutočnostiach vyplýva z ďalšieho nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.07.2025, sp. zn. III. ÚS 322/2025-31, v ktorom Ústavný súd Slovenskej republiky tiež uviedol, že pri posúdení otázky rozsahu náhrady škody spôsobenej nemožnosťou užívania poškodeného vozidla dochádza k stretu záujmov poisťovní zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla na strane jednej a podnikania, ktoré je založené na prenájme vozidiel poškodeným osobám, na strane druhej. V centre týchto podnikateľských záujmov je však poškodený, ktorý nemôže užívať poškodené vozidlo a ktorý je poisťovňami usmerňovaný k opravám vozidiel v ich zmluvných servisoch. Rozhodovaciu prax, o ktorú žalovaný opiera svoju procesnú obranu v jeho písomných podaniach v súčasnosti žalobca považoval za prekonanú, a to vzhľadom na vyššie označený nález Ústavného súdu Slovenskej republiky. V žiadnom prípade nemožno akceptovať žalovaným prezentovaný svojvoľný výklad predmetného nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky. V tomto zmysle považoval žalobca argumentáciu žalovaného nálezom Ústavného súdu za protirečenie a žalovaným prezentovaný výklad za účelový v prospech žalovaného. Žalobca je presvedčený o správnosti ním prezentovaného výkladu a interpretácie nálezu Ústavného súdu SR č. k. III. ÚS 602/2022-34 zo dňa 16.2.2023 a vzhľadom na množstvo rozhodnutí súdov prvej inštancie, označené rozhodnutia senátu Krajského súdu v Bratislave a senátov Krajského súdu v Žiline mal za to, že v otázke účelnosti nákladov na prenájom náhradného motorového vozidla došlo k ustáleniu rozhodovacej praxe v zmysle argumentácie žalobcu. Vzhľadom na vyššie uvedené žalobca zotrval na podanom návrhu v celom rozsahu a navrhol, aby Okresný súd Banská Bystrica postúpil vec Okresnému súdu Žilina, aby tento vo veci konal a rozhodol tak, že zaviaže žalovaného na zaplatenie sumy 275,05 EUR s príslušenstvom a na náhradu trov konania.
7. Vyjadrenie žalobcu k podanému odporu žalovaného bolo dňa 11.03.2026 (doručenka na č.l. 79 spisu) doručené na vyjadrenie žalovanému, ktorý vo veci neprodukoval už žiadne ďalšie vyjadrenia.
8. Súd vo veci nariadil a dňa 08.05.2026 vykonal pojednávanie v súlade s ust. § 180 CSP v neprítomnosti žalobcu, žalovaného a za prítomnosti právneho zástupcu žalobcu. Podaním dourčeným súdu dňa 17.04.2026 žalovaný požiadal o ospravedlnenie svojej neúčasti na nariadenom pojednávaní, a to
z dôvodu kolízie konaní, ako aj z dôvodu hospodárnosti a vyjadril súhlas s priebehom pojednávania, ako aj s rozhodnutím vo veci samej aj bez jeho účasti. Zároveň uviedol, že v celom rozsahu zotrváva na svojich doterajších písomných podaniach a poukázal na predložené dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia. Súd vec na nariadenom pojednávaní prejednal a následne po vykonanom dokazovaní aj rozhodol. Možno konštatovať, že strany sporu vo svojich vyjadreniach ako aj v konaní pred súdom zásadne zotrvali na svojej vyššie uvedenej skutkovej a právnej argumentácii v spore.
9. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v súdnom spise a predmetnú vec posúdil podľa nasledujúcich ustanovení príslušných právnych predpisov:
10. Podľa ust. § 427 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.
11. Podľa ust. § 427 ods. 2 OZ, rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.
12. Podľa ust. § 428 OZ, svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.
13. Podľa ust. § 442 ods. 1 OZ, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
14. Podľa ust. § 442 ods. 3 OZ, škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.
15. Podľa ust. § 443 OZ, pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.
16. Podľa ust. § 524 ods. 1 OZ, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu postúpiť písomnou zmluvou inému.
17. Podľa ust. § 524 ods. 2 OZ, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
18. Podľa ust. § 525 ods. 1 OZ, postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia.
19. Podľa ust. § 525 ods. 2 OZ, nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.
20. Podľa ust. § 1 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZPZP“), tento zákon upravuje povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len „poistenie zodpovednosti“) a zriadenie Slovenskej kancelárie poisťovateľov (ďalej len „kancelária“).
21. Podľa ust. § 2 písm. d), f) a g) ZPZP, na účely tohto zákona sa rozumie d) poisťovateľom poisťovňa, poisťovňa z iného členského štátu alebo zahraničná poisťovňa, ktorá je oprávnená vykonávať poistenie zodpovednosti na území Slovenskej republiky na základe osobitného predpisu, f) poisteným ten, na koho sa vzťahuje poistenie zodpovednosti a g) poškodeným ten, kto utrpel prevádzkou motorového vozidla škodu a má nárok na náhradu škody podľa tohto zákona.
22. Podľa ust. § 4 ods. 1 ZPZP, poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.
23. Podľa ust. § 4 ods. 2 písm. b) ZPZP, poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci.
24. Podľa ust. § 4 ods. 4 ZPZP, poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.
25. Súd v predmetnej veci zistil nasledujúci skutkový stav:
26. Dňa 08.10.2025 vystavil žalobca faktúru č. XXXXXXXX (dôkaz produkovaný žalobcom na č.l. 8 spisu), ktorou so splatnosťou dňa 23.10.2025 fakturoval poškodenému (N. A.) za prenájom náhradného vozidla (ktoré si poškodený prenajal z dôvodu, že jeho vozidlo bolo v dôsledku poistnej udalosti zo dňa 17.08.2025 poškodené a prevzaté do opravy) podľa zmluvy o nájme č. XXXX/XXXX zo dňa 30.09.2025 (na č.l. 6 spisu) zn. Q. O., EČV: I., a to za obdobie od 30.09.2025 do 08.10.2025, t. j. za 9 dní na sumu 545,05 EUR s DPH.
27. Dňa 08.10.2025 uzavreli žalobca ako postupník a poškodený ako postupca zmluvu o postúpení pohľadávky (dôkaz produkovaný žalobcom na rube č.l. 8 spisu), v ktorej poškodený deklaroval, že má peňažnú pohľadávku voči žalovanému, ako poisťovni a likvidačnému zástupcovi, ktorý rieši škodu spôsobenú vozidlom zn. P. O., EČV: H., vo výške 545,05 EUR s DPH z titulu jeho nároku voči žalovanému podľa ust. § 4 zákona č. 381/2001 Z.z., pričom ide o nárok na náhradu účelne vynaložených nákladov za nutné užívanie náhradného vozidla v príčinnej súvislosti so škodou zo dňa 17.08.2025 na vozidle zn. K. O., R.: L. (bod 1 zmluvy). Poškodený touto zmluvou ďalej postupoval žalobcovi pohľadávku uvedenú v bode 1 zmluvy a žalobca sa zaviazal uhradiť poškodenému za postúpenie pohľadávky odplatu podľa bodu 4 a 5 zmluvy. V bode 4 zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že postúpenie pohľadávky uvedenej v bode 1 zmluvy je odplatné, pričom odplata za postúpenie pohľadávky je vo výške 545,05 EUR s DPH, ktorá zodpovedá faktúre č. XXXXXXXX vystavenej žalobcom ako prenajímateľom poškodenému ako nájomcovi náhradného motorového vozidla zn. Q. O., EČV: I.. V bode 5 zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že ich vzájomné nároky (na úhradu odplaty za postúpenie pohľadávky a na úhradu nájomného za náhradné vozidlo) sa podpisom zmluvy započítavajú, pričom žalobca si bude postupovanú pohľadávku podľa bodu 1 zmluvy vymáhať vo vlastnom mene a na vlastný účet.
28. Listom zo dňa 08.10.2025 adresovanom žalovanému (dôkaz produkovaný žalobcom na rube č.l. 9 spisu) poškodený oznamoval žalovanému, že dňa 08.10.2025 postúpil svoju pohľadávku voči žalovanému spočívajúcu v nároku na poistné plnenie (náhradu škody) vyplývajúce z poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX zo dňa 17.08.2025 z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov za prenájom náhradného vozidla vo výške 545,05 EUR s DPH spolu s jej príslušenstvom a právami s ňou spojenými na žalobcu, čím jeho pohľadávka prešla na žalobcu a týmto listom tak zároveň žalovaného požiadal o jej plnenie na ďalej špecifikovaný bankový účet.
29. Žalovaný v oznámení o poistnom plnení zo dňa 06.11.2025 adresovanom žalobcovi (dôkaz produkovaný žalobcom na č.l. 11 spisu) oznamoval žalobcovi, že dňa 06.11.2025 ukončili šetrenie poistnej udalosti, na základe ktorého bude žalobcovi poukázané poistné plnenie vo výške 270,- EUR, pričom priznaná primeraná doba zapožičania náhradného vozidla je 4 dni, v ktorej je zahrnutý čas na opravu vozidla zohľadňujúci technologické postupy udávané výrobcom a čas potrebný na presun vozidla medzi jednotlivými pracoviskami. Zapožičanie náhradného vozidla priznané do vystavenia faktúry za opravu vozidla 03.10.2025.
30. Na základe vyššie uvedených zákonných ustanovení, ako aj vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že nárok uplatňovaný v tomto konaním žalobcom je dôvodný. Súd posúdil pohľadávku poškodeného voči žalovanému na náhradu nákladov za užívanie náhradného vozidla ako existujúcu pohľadávku, ktorá vznikla poškodenému v dôsledku fakturácie prenájmu náhradného vozidla zo strany žalobcu, ktorý si počas opravy poškodeného vozidla prenajal náhradné vozidlo. Súd považuje postúpenie pohľadávky poškodeného voči žalovanému na náhradu nákladov za užívanie náhradného vozidla na žalobcu, a to na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky uzatvorenej medzi žalobcom a poškodeným dňa 08.10.2025, za platný právny úkon, v dôsledku ktorého je daná aktívna vecná legitimácia žalobcu na uplatňovanie si časti predmetnej postúpenej pohľadávky v tomto konaní.
K uvedenému záveru súd dospel z dôvodu, že Občiansky zákonník v § 525 nevylučuje postúpenie predmetnej pohľadávky. Podľa názoru súdu došlo k platnému postúpeniu pohľadávky poškodeného voči žalovanému na žalobcu (vysporiadanie záväzku poškodeného voči žalobcovi z titulu neuhradenej faktúry bolo vyriešené v zmluve o postúpení, bod 5, a to vzájomným započítaním s nárokom poškodeného na odplatu za postúpenie pohľadávky).
31. Poškodený ako právny predchodca žalobcu mal z uzatvorenej zmluvy o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla právo, aby žalovaný za neho nahradil preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci. Súd je toho názoru, že takým nárokom je aj žalobcom uplatňovaná žalovaná suma, a to s prihliadnutím na rozhodovaciu prax súdov, podľa ktorej skutočnou škodou je aj nájomné za prenajaté motorové vozidlo. Poškodený nemožnosťou používania svojho motorového vozidla je paralyzovaný, a preto nie je možné spravodlivo v uplatňovaní nevyhnutných a účelných nákladov spojených so zaplatením ceny za nájom zapožičaného motorového vozidla, dožadovať sa v súdnom spore ešte splnenia ďalších podmienok. (napr. rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 22.11.2017, sp. zn. 13Cob/110/2017). Vzhľadom na potrebu poškodeného počas trvania opravy poškodeného vozidla využívať náhradné motorové vozidlo, súd neuznal krátenie počtu dní, za ktoré sa malo vyplatiť nájomné za prenájom náhradného motorového vozidla zo strany žalovaného, nakoľko nájomná zmluva bola uzatvorená na obdobie od 30.09.2025 do 08.10.2025 (t.j. 9 dní nájmu). Tieto skutočnosti potvrdil poškodený v Čestnom prehlásení zo dňa 08.10.2025 a v Potvrdení o odovzdaní a prevzatí motorového vozidla z autoservisu zo dňa 08.10.2025 autoservis, v ktorom sa oprava poškodeného vozidla vykonávala (č.l. 7 spisu).
32. Z predložených listín vyplynulo, že prenájom náhradného vozidla bol pre poškodeného nevyhnutným dôsledkom škodovej udalosti, ktorú nezapríčinil a nemohol predvídať vznik nákladov. Nutnosť a účelnosť vynaloženia finančných prostriedkov na nájom za dobu opravy, resp. do doručenia krycieho listu, vyplýva práve zo skutočnosti, že tieto by nevznikli, keby poškodený mohol používať svoje vlastné vozidlo. V dôsledku škodovej udalosti bol poškodený vylúčený z možnosti používať svoje vlastné motorové vozidlo a tento stav riešil nájmom náhradného vozidla počas obdobia, keď vozidlo bolo v oprave. Poškodený si v príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou zapožičal náhradné vozidlo a žalobca dostatočne vysvetlil a preukázal účelnosť požičania náhradného vozidla. Nepriaznivosť stavu, do ktorého sa poškodený dostal z dôvodu protiprávneho konania poisteného u žalovaného, nemožno u poškodeného umocňovať jeho neprimeraným zaťažovaním v tom, aby hľadal opravovňu s najväčšou rýchlosťou opravy alebo cenovo najvhodnejšiu požičovňu vozidiel, resp. servis, ktorý vozidlo odovzdá aj bez krycieho listu a pod., čo je však v bežnej praxi nepravdepodobné. Nájomný vzťah bol ukončený dňom vrátenia vozidla zo servisu po ukončení opravy dňa 08.10.2025, kedy bolo opravené vozidlo bezodkladne odovzdané držiteľovi (Čestné vyhlásenie zo dňa 08.10.2025 – č.l. 7 spisu a Potvrdenie autoservisu zo dňa 08.10.2025 – rub č.l. 7 spisu).
33. V tejto súvislosti okresný súd poukazuje na aktuálny nález Ústavného súdu SR III. ÚS 322/2025-31 zo dňa 17.07.2025, ktorý uviedol, že „pri posúdení tejto otázky dochádza k stretu záujmov poisťovne zodpovedajúcej za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla na jednej strane a podnikania, ktoré je založené na prenájme vozidiel poškodeným osobám na strane druhej. V centre týchto podnikateľských záujmov je však poškodený, ktorý nemôže užívať poškodené vozidlo a ktorý je poisťovňami usmerňovaný k opravám vozidiel v ich zmluvných servisoch. V tomto systéme je z pohľadu právnej istoty ako ústavnej hodnoty všetkých zúčastnených neudržateľné, aby boli vo vzťahu k povinnosti preukázania účelnosti trvania nájmu formulované rozdielne dôkazné štandardy rôznych krajských súdov. Osobitne tomu je v situácii, keď proces opravy a vydania poškodeného vozidla ako osobitného splnenia povinnosti poisťovne podľa § 15 ods. 1 zákona o PZP je určovaný bežnou obchodnou praxou poisťovní a servisov - zmluvných partnerov poisťovní, no nie bežnou obchodnou praxou poškodených a prenajímateľov náhradných vozidiel“. Ďalej uviedol, že poškodený účelnosť trvania nájmu odôvodnil tým, že náhradné vozidlo mal prenajaté až dovtedy, pokým mu servis neodovzdal opravené vozidlo. Skutočnosti podstatné pre posúdenie toho, že nájom náhradného vozidla po ukončení opravy - vystavení faktúry bol neúčelný, mala tvrdiť a preukazovať žalovaná poisťovňa, keďže v prospech nej mali byť skutočnosti o tom, že sťažovateľovi nič nebránilo, aby si už opravené vozidlo prevzal predtým, ako vystavila krycí list. Bolo na žalovanej poisťovni tvrdiť a preukazovať skutočnosti rozhodné pre posúdenie toho, že ďalšie trvanie nájmu náhradného vozidla nebolo účelné. Za rozhodujúcu preto považoval preukázanú bežnú obchodnú prax servisu a žalovanej poisťovne, ktorá spočíva v tom, že servis -
zmluvný partner poisťovne poškodeného o vykonaní opravy informuje a na prevzatie vozidla ho vyzýva až po doručení krycieho listu poisťovne.“
34. V zmysle ustálenej súdnej praxe škodca je povinný nahradiť škodu v rozsahu nutne a účelne vynaložených nákladov. Skutočnou škodou je aj škoda spočívajúca v tom, že poškodený musí vynaložiť vyššie náklady na požičanie veci, ktorá mu má nahradiť vec, ktorá sa stala v dôsledku poškodenia dočasne nepoužiteľnou vecou v porovnaní s nákladmi na použitie poškodenej veci. Zaplatením požičovného sa zmenší majetkový stav poškodeného. Škodou je požičovné zaplatené za vypožičanie vozidla porovnateľného s poškodeným vozidlom, ak prevyšuje výdavky spojené s užitím vlastného vozidla. Aplikácia zákona o cestovných náhradách pri určovaní výšky náhrady za nájom je vylúčená. (R7/1992, R5/1978, R71/1971, R12/1991...).
35. Pri zohľadnení nespornej skutočnosti vyplatenia poistného plnenia žalobcovi žalovaným v sume 270,- EUR je potom žalobcom v tomto konaní uplatnená pohľadávka vo výške 275,05 EUR uplatnená dôvodne (uplatnená suma 545,05 EUR - priznaná suma 270,- EUR = žalovaná istina 275,05 EUR), a toto právo bolo žalobcovi ako subjektu aktívne vecne legitimovanému priznané ako právo na náhradu škody podľa § 15 ods. 1 v spojení s § 4 ods. 1, 2 zák. č. 381/2001 Z.z. a podľa všeobecných hmotnoprávnych ustanovení vyplývajúcich z úpravy § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, na základe skonštatovania súdu vychádzajúceho z výsledkov vykonaného dokazovania vyhodnotených podľa § 191 CSP.
36. Súd vykonané dokazovanie hodnotil v zmysle § 191 CSP podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a na zákonné ustanovenia súd posúdil skutkovú a právnu dôvodnosť žaloby tak, ako vyplýva z výrokovej časti tohto rozhodnutia. Žalobca preukázal všetky svoje tvrdenia. Je nepochybné, že poškodený si zapožičal vozidlo na základe písomnej zmluvy s riadne dohodnutou cenou nájmu, a to po dobu zotrvania vozidla v oprave (pričom dĺžka nebola poškodeným ovplyvniteľná), a tieto náklady spojené s nájmom sú v zmysle ustálenej judikatúry škodou spočívajúcou vo vynaložení nákladov poškodeného na požičanie veci, ktorá mu má nahradiť vec, ktorá sa stala v dôsledku poškodenia dočasne nepoužiteľnou vecou a nemožno nepriaznivosť stavu umocňovať u poškodeného jeho neprimeraným zaťažovaním v tom, aby v sieti opravovní zisťoval a hľadal opravovňu s najväčšou rýchlosťou vykonania opravy, prípadne zaťažovať poškodeného tým, aby počas opravy poškodeného vozidla zisťoval napr. cenu nájomného u iných subjektov. Takým prístupom by bol poškodený neprimerane a nedôvodne zaťažovaný, zvlášť na to, že on bol ten poškodený bez vlastného zavinenia. Súd nezistil žiadny dôvod neposkytnúť poškodenému, resp. žalobcovi náklady nájmu v plnej výške, pokiaľ žalovaný namietal dĺžku doby nájmu, relevantným spôsobom nepreukázal opodstatnenosť takej námietky. Súd posúdil, že skutočná výška škody v zmysle § 442 Občianskeho zákonníka je aj žalovaná istina, t.j. náklady spojené s odstraňovaním následkov poškodenia, medzi ktoré v zmysle ustálenej súdnej praxe patria aj náklady za prenájom motorového vozidla. Pre posúdenie nutnosti a účelnosti je podstatné, že v dôsledku škodovej udalosti zavinenej klientom žalovaného nemohol poškodený užívať svoje motorové vozidlo, nakoľko bolo potrebné zabezpečiť jeho opravu, v dôsledku čoho si musel prenajať vozidlo až do vydania vozidla. Z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že skutočnou škodou je vyplatené nájomné za prenajaté vozidlo, nie aritmetický priemer, prípadne individuálne výpočty zamestnanca žalovaného. Poškodený nemá nijakú povinnosť, na základe ktorej by mal po dopravnej nehode hľadať lacnejšiu požičovňu a podrobne skúmať podmienky. Predsa poškodený bol obmedzený už samotným poškodením vozidla, nie je dôvod, aby zavinením inou osobou bol obmedzovaný ešte o to viac, aby hľadal a porovnával požičovne. Bolo by absurdné požadovať od poškodeného, ktorý je poškodením inou osobou obmedzovaný v jeho vlastníckom práve, aby pri zabezpečení náhradného vozidla sa „zdržiaval“ hľadaním a porovnávaním viacerých požičovní. Žalovaný svojvoľným vlastným určením stanovil dĺžku doby nájmu, čo nemožno akceptovať a po vykonanom dokazovaní sa zistil jeho postup ako nesprávny a neopodstatnený. Súd mal tak vykonaným dokazovaním riadne preukázanú dobu a výšku prenájmu, pričom z listín, ako je faktúra, či čestné prehlásenie poškodeného a autoservisu, vyplýva dĺžka opravy a opodstatnenosť dĺžky nájmu. Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na nálezy Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 602/2022 zo dňa 16.02.2023, sp. zn. III. ÚS 322/2025 zo dňa 17.07.2025, sp. zn. I. ÚS 291/2025 zo dňa 06.08.2025.
37. Žalobca si uplatnil úroky z omeškania od nasledujúceho dňa po uplynutí lehoty na poskytnutie poistného plnenia, t.j. od 22.11.2025, nakoľko dňom 06.11.2025 bolo skončené prešetrovanie poistnej udalosti, tak ako to bolo oznámené žalovaným listom zo dňa 06.11.2025, a teda týmto dňom začala plynúť 15-dňová lehota na poskytnutie plnenia, ktorá uplynula 21.11.2025. So zvyškom poistného
plnenia je žalovaný v omeškaní, žalovaný poukázal žalobcovi poistné plnenie vo výške 270,- EUR dňa 07.11.2025, o čom svedčí výpis z účtu zo dňa 07.11.2025 (č.l. 12 spisu).
38. Podľa § 11 ods. 6 Zákona č. 381/2001 Z.z., poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný, b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť, alebo pre ktoré znížil poistné plnenie, alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.
39. Podľa § 11 ods. 7 Zákona č. 381/2001 Z. z., poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie, alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.
40. Podľa § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z.z., ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.
41. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
42. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
43. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
44. Súd sa stotožnil s názorom žalobcu na nárok na úroky z omeškania tak, ako ich žalobca zdôvodňoval v podanej žalobe s poukazom na nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 309/2020 zo dňa 14.10.2021. Poisťovňa nebola v omeškaní s plnením svojich povinností podľa § 11 ods. 8 Zákona č. 381/2001 Z.z., ale bola v omeškaní s plnením poistného plnenia, nakoľko ho neposkytla v plnej výške. Poisťovňa sa vzhľadom na ustanovenie § 11 ods. 7 Zákona č. 381/2001 Z.z. s plnením peňažného dostala do omeškania po uplynutí 15 dní od rozhodnutia poisťovne o likvidácii poistnej udalosti, ktorej šetrenie podľa listu zo dňa 06.11.2025 ukončila 06.11.2025. Poisťovňa mala poskytnúť poistné plnenie do 15 dní a 16. dňom sa dostala do omeškania s poskytnutím poistného plnenia. Preto, pokiaľ žalobca žiadal úroky z omeškania z časti neposkytnutého poistného plnenia od 22.11.2025, žiadal ich v súlade s ust. § 517 ods. 2 Obč. zákonníka v spojení s ust. § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z..
45. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
46. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
47. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol na základe ustanovenia § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1, 2 CSP tak, že žalobcovi, ktorý bol voči žalovanému úspešný v plnom rozsahu, priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
48. O výške náhrady účelne vynaložených trov konania bude podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.