Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Cob/145/2020

Uznesenie

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Bebčáka, členov senátu JUDr. Martiny Nemravovej a Mgr. Miroslava Šeptáka, v právnej veci žalobcu: HATRIX, s.r.o., so sídlom Letná 68, 052 01 Spišská Nová Ves, IČO: 36 483 770, právne zastúpeného: LEGAL POINT s.r.o., so sídlom Nemocničná 979, 017 01 Považská Bystrica, IČO: 47 253 495, proti žalovanému: Spiš Invest, s.r.o., so sídlom Dolný val 70, 010 01 Žilina, IČO: 36 415 201, v konaní o zaplatenie 5.059,58 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. -106 zo dňa 10. marca 2020 a o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č.k. -125 zo dňa 2. júla 2020, takto

rozhodol:

Odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. -106 zo dňa 10. marca 2020 o d m i e t a .

Uznesenie Okresného súdu Žilina č.k. -125 zo dňa 2. júla 2020 p o t v r d z u j e .

Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 5.059,58 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 2.488,32 Eur od 16.10.2016 a zo sumy 2.571,26 Eur od 15.11.2016, všetko až do zaplatenia, náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur a žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na plnú náhradu trov konania. V odôvodnení okresný súd poukázal na žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 5.059,58 Eur s príslušenstvom. Nárok žalobca vymedzil titulom zaplatenia zmluvného plnenia na základe uzatvorenej Zmluvy o ochrane majetku zo dňa 18.7.2017, na základe ktorej sa žalobca zaviazal vykonávať ochranu majetku a objektu špecifikovaného v zmluve a žalovaný sa zaviazal zaplatiť za poskytnuté služby dojednanú odmenu. Na základe predmetnej zmluvy a služieb poskytnutých do momentu ukončenia zmluvy výpoveďou žalobcu zo dňa 18.7.2017, ktorá zmluva zanikla uplynutím dvojmesačnej výpovednej lehoty dňa 31.10.2016, vyúčtoval žalobca žalovanému cenu plnenia faktúrou č. 201600987 v sume 2.488,32 Eur a faktúrou č. 201601114 v sume 2.571,26 Eur s dátumom splatnosti dňa 14.11.2016. Napriek poskytnutiu služieb žalovaný svoju povinnosť zaplatiť odplatu nesplnil.

2. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní žalobe vyhovel platobným rozkazom, voči ktorému podal žalovaný odpor. Okresný súd Žilina na prejednanie veci nariadil pojednávanie na deň 10.3.2020, na ktoré predvolal právneho zástupcu žalobcu a žalovaného s poučením, že ak sa procesná strana na pojednávanie nedostaví, hoci naň bola riadne a včas predvolaná a v predvolaní na pojednávanie bola poučená o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a svoju neprítomnosť neospravedlní včas a vážnymi okolnosťami, môže súd rozhodnúť na pojednávaní na základe procesného návrhu protistrany rozsudkom pre zmeškanie.

3. Žalovaný sa na pojednávanie nedostavil, pričom doručenie predvolania mal riadne a včas vykázané dňa 22.2.2020. Okresnému súdu bola dňa 6.3.2020 doručená emailom žiadosť pracovníka žalovaného o odročenie pojednávania z dôvodu naplánovaného vyšetrenia, ktoré má pracovník žalovaného absolvovať dňa 10.03.2020 v Bratislave. K tejto žiadosti okresný súd obratom žalovanému oznámil, že jeho žiadosť o odročenie nebola akceptovaná z dôvodu, že nebola zistená existencia dôležitých dôvodov pre odročenie pojednávania podľa s tým, že pojednávanie sa v určenom termíne uskutoční. Okresný súd poznamenal, že obchodná spoločnosť má svoj štatutárny orgán, ktorý je oprávnený za spoločnosť pred súdom konať, a preto prekážka na strane zamestnanca žalovaného nemôže byť relevantným dôvodom na odročenie pojednávania. Žalovaný osobne dňa 6.3.2020 podal na okresnom súde opakovanú žiadosť o odročenie pojednávania z dôvodu, že konateľ spoločnosti má dňa 10.3.2020 dlhodobo plánované odborné vyšetrenie lekárom špecialistom mimo Žiliny, a preto sa pojednávania nemôže zúčastniť. Okresný súd žalovaného upovedomil emailom, že jeho žiadosť o odročenie pojednávania nebola akceptovaná, nakoľko neboli zistené podmienky pre odročenie pojednávania a pojednávanie sa uskutoční v stanovenom termíne.

4. K obidvom žiadostiam žalovaného o odročenie pojednávania okresný súd uviedol, že skutočnosti v ich uvádzané neodôvodňovali vyhovenie žiadostiam. Žalovaným tvrdené dlhodobo plánované odborné vyšetrenie lekárom mimo Žiliny nie je dôvodom pre odročenie pojednávania, keďže ust. ukladá súdu povinnosť konať vo veci rýchlo a hospodárne, spravidla na jednom pojednávaní. Súd je tak povinný zabezpečiť, aby vec bola rozhodnutá bez zbytočných prieťahov, spravidla na prvom pojednávaní a dôležitosť dôvodu pre odročenie sa posudzuje podľa konkrétnych okolností zistiteľných k okamihu, kedy súd o podanej žiadosti procesnej strany rozhoduje. Rozhodovacia prax súdov považuje za dôležitý dôvod pre odročenie pojednávania skutočnosti, ktoré sú vzhľadom na svoju povahu spôsobilé neúčasť na pojednávaní ospravedlniť. Takýmto dôvodom môže byť prekážka, ktorá sa s ohľadom na jej povahu vyznačuje nepredvídateľnosťou, závažnosťou, rozsahom a podobne. Pracovník žalovaného a tiež konateľ žalovaného ako dôvod neúčasti uviedli odborné vyšetrenie lekárom, teda dôvod, ktorý by inak mohol byť spôsobilým pre odročenie pojednávania, avšak s prihliadnutím na skutočnosť, že podľa vyjadrenia konateľa ide o dlhodobo plánované odborné vyšetrenie, sa tak nejedná o náhlu prekážku na strane žalovaného, ktorá by mu bránila v účasti na pojednávaní. Okresný súd konštatoval, že žalovaný tak neospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní včas, aby predišiel zmareniu pojednávania v predmetnej veci. Ani v jednom prípade podaných žiadostí pritom žalovaný dôvody, pre ktoré žiadal pojednávanie odročiť, nepreukázal a ani neuviedol okolnosti, ktoré by mu v splnení tejto procesnej povinnosti bránili. Rovnako žalovaný nepreukázal skutočnosti, ktoré by mu bránili zvoliť si advokáta v primeranej lehote po tom, ako mu bolo doručené predvolanie, aby sa tak vyhol negatívnym dôsledkom svojej neúčasti. Popri existencii dôležitého dôvodu, pre ktorý sa procesná strana nemôže zúčastniť na pojednávaní, musí byť kumulatívne splnená aj podmienka, že od nej nemožno spravodlivo žiadať, aby sa nechala na pojednávaní zastúpiť. V prejednávanej veci však zo strany žalovaného takéto okolnosti neboli tvrdené, keďže z predloženého splnomocnenia je zrejmé, že konateľ žalovaného mienil využiť formu konania prostredníctvom zástupcu. Súčasne ust. ukladá procesnej strane povinnosť žiadosť o odročenie termínu pojednávania doručiť bezodkladne po tom, čo sa o dôvode odročenia pojednávania procesná strana dozvedela alebo mohla dozvedieť. V tejto žiadosti pritom je potrebné nielen tvrdiť, že existujú dôvody na odročenie pojednávania, ale je potrebné preukázať aj ich dôvodnosť (uznesenie NS SR sp. zn. ). Keďže ani v jednej zo žalovaným predložených žiadostí nebol dôvod odročenia preukázaný, okresný súd tieto žiadosti vyhodnotil ako nedôvodné, o čom žalovanú stranu emailom upovedomil.

5. Okresný súd tiež uviedol, že v čase nariadenia a konania predmetného pojednávania neboli zo strany štátu a ani okresného súdu prijaté žiadne opatrenia na obmedzenie styku s verejnosťou v súvislosti s výskytom koronavírusu COVID-19. Neúčasť žalovaného na pojednávaní z dôvodu zachovania preventívnych opatrení z dôvodu rizika tohto ochorenia pritom nebola žalovaným ani tvrdená, a preto pri rozhodovaní o žiadosti žalovaného nebol daný priestor na posudzovanie tejto skutočnosti, ktorá ovplyvnila súdne konania až v nasledujúcom období.

6. Na pojednávaní dňa 10.3.2020 právny zástupca žalobcu zotrval na podanej žalobe a žiadal rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie žalovaného podľa . Okresný súd skonštatoval splnenie všetkých podmienok pre vydanie takéhoto rozsudku pre zmeškanie, a preto rozhodol tak, že žalobe žalobcu v celom rozsahu rozsudkom pre zmeškanie vyhovel. Odôvodnenie rozsudku v súlade s obsahuje stručnú identifikáciu procesného nároku a právny dôvod vydania rozsudku pre zmeškanie. Vo

veci boli naplnené všetky podmienky vyplývajúce z úpravy pre vydanie takéhoto rozsudku, keď vo veci bolo uplatnené právo žalobcu na plnenie podľa , žalovaný sa nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.

7. Okresný súd osobitne k podmienke podľa s ohľadom na písomné ospravedlnenie neúčasti žalovaného uviedol, že dôvody neúčasti žalovaného na pojednávaní neboli posúdené ako vážne okolnosti v zmysle úpravy . Závažnosť okolností, ktorými strana ospravedlní svoju neúčasť na pojednávaní, posudzuje súd individuálne v závislosti od okolností konkrétneho prípadu. Okresný súd primerane aplikoval základné princípy sporového konania vyplývajúce najmä z Čl. 8 , podľa ktorého strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. Žalovaný mal preto nielen povinnosť uviesť okolnosti, ktoré mu bránia v účasti na pojednávaní, ale aj dôkaznú povinnosť podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi. Tvrdenia žalovaného o dlhodobo plánovanom lekárskom vyšetrení bez ich podopretia dôkazmi zostali výlučne v rovine tvrdenia, z ktorého nebolo možné dospieť k záveru o ich existencii a spoľahlivom preukázaní. Okresný súd poukázal v tejto súvislosti aj na okamih doručenia predvolania na pojednávanie na deň 10.3.2020 žalovanému dňa 21.2.2020. Žalovaný tak mal v dostatočnom časovom predstihu vedomosť o nariadenom pojednávaní, a preto okresný súd nepovažoval postup žalovaného, ktorý dlhodobo plánované lekárske ošetrenie ako dôvod žiadosti o odročenie pojednávania oznámil okresnému súdu až dňa 6.3.2020 (t.j. v piatok, o 14,22 hod.), za postup rešpektujúci jeho povinnosť vyplývajúcu z oznámiť dôvod súdu bezodkladne. Okresný súd preto neakceptoval ospravedlnenie žalovanej strany.

8. Nakoľko okresný súd žalobe v celom rozsahu vyhovel, bol úspešnou stranou v konaní žalobca, a preto mu okresný súd priznal voči žalovanému v súlade s ust. nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

9. Podaním zo dňa 15.5.2020 označeným ako Odvolanie žalovaného voči rozsudku pre zmeškanie podľa a návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie podľa žalovaný napadol rozsudok okresného súdu v obidvoch jeho výrokoch. V odvolaní uviedol, že rozsudok mu bol doručený dňa 7.4.2020, pričom lehota na podanie odvolania podľa neplynula do 30.4.2020, a teda začala plynúť dňa 1. mája a jej koniec pripadol na 15. mája 2020. Podľa žalovaného vydal okresný súd rozsudok pre zmeškanie napriek tomu, že neboli na jeho vydanie splnené podmienky. Okresný súd správne poukázal na ust. a tiež správne uviedol, že žalovaný bol povinný podoprieť svoje ospravedlnenie dôkazmi. Nesprávne sú však závery, ktoré sa týkajú rozsahu dôvodov pre odročenie pojednávania a aj rozsahu dôkazov na osvedčenie vážnych dôvodov. Pracovník žalovaného Mgr. V. F. zaslal svoje ospravedlnenie emailom s označením, že sa jedná o žiadosť o odročenie pojednávania s identifikáciou dôvodu, teda plánovaného vyšetrenia s uvedením nemocnice, kde sa malo konať. Ešte v ten istý deň oznámil súd z adresy a@b.c <mailto:a@b.c>, že ospravedlnenie neakceptoval. Z tohto emailu nebolo zrejmé, či okresný súd vyhodnotil nedostatok dôvodnosti preto, lebo neboli tvrdenia zakladajúce ospravedlnenie podopreté dôkazmi alebo z iných dôvodov. Štatutárny zástupca žalovaného RNDr. Milan Oslej podal žiadosť o odročenie s ospravedlnením neúčasti osobne dňa 6. marca do podateľne okresného súdu a zhodne ako pracovník žalovaného bol okresným súdom informovaný emailom. Pracovník žalovaného Mgr. F. zaslal na adresu a@b.c <mailto:a@b.c> dňa 9. marca o 17,44 hod. druhý email, označený ako Upozornenie na opatrenia na predchádzanie pandémie. Podobne v podaní zo dňa 25. marca 2020 v konaní sp.zn. upozornil pracovník žalovaného na to, že ešte večer 6. marca a následne v pondelok 9. marca informoval RÚVZ o príznakoch COVID-19 u svojho syna. Následne v priebehu ďalšieho mesiaca boli Mgr. F. ako aj matka dieťaťa testovaní na COVID negatívne, avšak samotné testovanie bolo nariadené až pri zhoršení zdravotného stavu v priebehu apríla a mája. S ohľadom na dĺžku inkubačnej doby 21-28 dní a s ohľadom na to, že virózy znižujú imunitu pacienta, bola žiadosť o odročenie rektifikovaná. Samozrejme pracovník žalovaného nemohol dodatočne predkladať doklady z vyšetrení, ktoré boli počas karantény a mimoriadnej situácie odložené. Pokiaľ ide o tvrdenie, že ani štatutárny zástupca ani zamestnanec žalovaného nedôvodili pandemickou situáciou, ide o tvrdenie sčasti nepravdivé ale hlavne irelevantné. Žalovaný poukázal na ust. , podľa ktorého sa nedokazujú skutočnosti všeobecne známe alebo známe súdu z jeho činnosti. Žalovaný v tejto súvislosti uviedol, že v období od 6. do 10 marca sa zvýšil počet prípadov z 1 na 7, ale počet testovaných bol len okolo 70 denne. V tom istom období už niektoré súdy pred

prijatím zákona o COVID-19 prijímali opatrenia na zamedzenie šírenia vírusu (napr. KS Bratislava). Dňa 11. marca boli prijaté opatrenia krízového štábu, pričom už predtým minister spravodlivosti vydal odporúčanie o obmedzení pojednávaní na nevyhnutné prípady. Vo vzťahu k dôkazom o vyšetreniach u lekára žalovaný uviedol, že vyšetrenia lekári - špecialisti nepotvrdzujú vopred písomne a ak sa konateľ spoločnosti dlhodobo liečil u konkrétneho špecialistu, ten mu vopred potvrdenie o vyšetrení nevydá, ale len dodatočne počas samotného vyšetrenia. Nie je preto zrejmé, akým dôkazom mali toto vyšetrenie dokazovať.

10. Žalovaný s ohľadom na zmienený postup okresného súdu pri odročovaní pojednávania za súčasného nerešpektovania odporúčaní ministra spravodlivosti mal za to, že tento postup prezrádza negatívny pomer sudkyne k žalovanému, a preto vzniesol námietku vylúčenia sudkyne JUDr. Lenky Müllerovej, PhD. Osobitnou skutočnosťou je podľa žalovaného nepravdivý dátum vyhotovenia rozsudku (antidatovanie rozsudku), ktorý je zjavný z bodu 10. odôvodnenia, kde sudkyňa uvádza, že v čase rozhodnutia rozsudkom pre zmeškanie, vyhotoveným na pojednávaní 10. marca neboli ešte preventívne opatrenia vydané. Ak tieto ešte neboli vydané, tak o nich nemohla sudkyňa vedieť. Predpoklad, že písomné spracovanie rozsudku bolo dopracované neskôr a rozhodnuté bolo na neodročenom pojednávaní, neobstojí z dôvodu, že vediac o ospravedlnení účastníka a jeho odmietnutí súdom, sudkyňa zjavne očakávala možnosť návrhu podľa , a teda mala možnosť rozhodnutie vydať so všetkými náležitosťami vrátane stručného odôvodnenia. Žalovaný je preto nútený predpokladať, že sudkyňa rozhodla vydaním rozsudku pre zmeškanie mimo pojednávania, v prospech ktorého záveru svedčí, že napriek žiadosti v emaile zo dňa 6. marca 2020 okresný súd žalovanému neposlal kópiu zápisnice z pojednávania.

11. Okresný súd uznesením č.k. -125 zo dňa 2. júla 2020 zamietol návrh žalovaného na zrušenie rozsudku pre zmeškanie Okresného súdu Žilina č.k. -106 zo dňa 10.3.2020. V odôvodnení okresný súd uviedol, že za konštatovania splnenia všetkých zákonom stanovených podmienok rozhodol vo veci rozsudkom pre zmeškanie na pojednávaní dňa 10.3.2020. Dňa 18.5.2020 bol okresnému súdu doručený návrh žalovaného na zrušenie rozsudku pre zmeškanie podľa spolu s odvolaním proti tomuto rozsudku. Okresný súd uviedol, že týmto rozhodnutím rozhoduje o podaní žalovaného zo dňa 15.5.2020 v časti návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie č.k. -106 zo dňa 10.3.2020. Okresný súd pri aplikácii ust. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 v justícii posudzoval včasnosť žalovaným podaného návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie. Tento rozsudok bol žalovanému doručený dňa 7.4.2020 a 15-dňová lehota podľa by tak uplynula dňa 22.4.2020. Uvedený právny predpis však určuje, že v čase do 30.4.2020 tieto procesné lehoty na úkony účastníkov a strán v konaní neplynú, a preto lehota na podanie návrhu uplynula až dňom 15.5.2020, ktorým dňom žalovaný odovzdal podanie na pošte podľa , čím bola lehota na podanie návrhu zachovaná.

12. Pri posudzovaní vážnosti okolností, pre ktoré žalovaný ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní a navrhol zrušenie rozsudku pre zmeškanie, okresný súd primárne aplikoval zásady vyplývajúce najmä z Čl. 8 , podľa ktorého sú strany sporu povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. Žalovaný ako navrhovateľ zrušenia rozsudku pre zmeškanie mal preto povinnosť nielen uviesť skutočnosti rozhodné pre posúdenie dôvodnosti jeho návrhu, ale aj dôkaznú povinnosť označiť a predložiť prostriedky preukazujúce jeho tvrdenia, prípadne aspoň osvedčiť ich existenciu. Okresný súd po preskúmaní návrhu žalovaného dospel k záveru, že nebol naplnený primárny predpoklad pre zrušenie rozsudku pre zmeškanie, a to ospravedlniteľnosť dôvodu neúčasti žalovanej strany na pojednávaní. Žalovaný namietal, že zo stanoviska súdu k žiadosti pracovníka žalovaného o odročenie pojednávania nebolo zrejmé, z akých konkrétnych skutočností okresný súd vyvodil nedostatok dôvodnosti tejto žiadosti, či tieto spočívali v nedostatočných dôkazoch alebo či samotné dôvody žiadosti boli vyhodnotené ako irelevantné. K spôsobu vyhodnotenia žiadosti žalovaného o odročenie pojednávania poukázal okresný súd na obsah predvolania na pojednávanie, v ktorom boli procesné strany poučené o podmienkach, za ktorých je možné odročiť pojednávanie a ktoré sú viazané len na dôležité dôvody, ktoré musí procesná strana oznámiť bezodkladne po tom, kedy sa o dôvode dozvedela alebo mohla dozvedieť. Z ust. potom vyplýva povinnosť súdu oznámiť procesnej strane na tel. číslo alebo elektronickú adresu rozhodnutie o návrhu na odročenie pojednávania, pričom zákonná úprava nevymedzuje náležitosti takéhoto rozhodnutia, a to vzhľadom spravidla na krátky čas, ktorý je daný na posúdenie

doručenej žiadosti. Okresný súd konštatoval už v napadnutom rozhodnutí, že dôvodnosť žiadosti o odročenie pojednávania sa posudzuje z hľadiska preukázania skutočností, z ktorých procesná strana vyvodzuje existenciu dôležitého dôvodu. Potom pokiaľ uvedená okolnosť nie je v čase rozhodovania o žiadosti preukázaná, ostávajú tvrdenia procesnej strany len v rovine nepodložených tvrdení. Zo strany žalovaného neboli tvrdené také skutočnosti, ktoré sú vzhľadom na svoju povahu spôsobilé jeho neúčasť ospravedlniť, t.j. také, ktoré mu neumožňujú sa na pojednávaní zúčastniť a nemajú povahu vážnych, dôležitých a ospravedlniteľných tak z objektívneho ako aj subjektívneho hľadiska, z hľadiska ich predvídateľnosti, prípadne možnosti ich odvrátenia, nemôžu byť dôvodom na odročenie pojednávania (obdobne uznesenie NS SR sp.zn. ). V situácii, že splnomocnený zamestnanec žalovaného, ktorý navyše svoje oprávnenie zastupovať žalovaného riadne nepreukázal, svoju žiadosť o odročenie pojednávania viazal na plánované vyšetrenie v Bratislave, nemôže ísť o nepredvídanú prekážku účasti na pojednávaní, čo obdobne platí aj v prípade konateľa žalovaného, ktorý priamo v žiadosti uviedol, že sa jednalo o dlhodobo plánované odborné vyšetrenie. Navyše v čase doručenia týchto žiadostí bez pripojenia relevantných dôkazov tieto žiadosti neumožňovali okresnému súdu prijať záver o ich dôvodnosti. Pokiaľ žalovaný poukázal na emailové podanie zo dňa 9.3.2020, ktorým jeho zamestnanec opätovne žiadal o odročenie pojednávania, konštatoval okresný súd, že mu takéto podanie doručené nebolo, a to zjavne pre chybne uvedenú emailovú adresu príjemcu správy, keď medzi menom a priezviskom asistentky senátu bola namiesto bodky uvedená pomlčka. Autentickosť tohto mailového podania vyvoláva pochybnosti aj tým, že technické použitie informačnej techniky v odpovedi na už doručenú správu odosielateľa zásadne vylučuje chybné označenie adresáta.

13. K tvrdeniu žalovaného o notoricky známej skutočnosti, ktorou má byť pandemická situácia v čase konania pojednávania, okresný súd poukázal na bod 10. odôvodnenia svojho rozsudku, v ktorom uviedol, že v čase konania pojednávania neboli zo strany štátu a konajúceho súdu prijaté žiadne opatrenia na obmedzenie styku s verejnosťou. Okresný súd zotrval na tomto konštatovaní s tým, že na ňom nič nemení ani žalovaným pripojené oznámenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 10.3.2020, z obsahu ktorého nevyplýva, že by vo vzťahu k činnosti Krajského súdu v Bratislave boli nariadené osobitné karanténne opatrenia. Predložené oznámenie má charakter odporúčania, pričom k zasadnutiu krízového štábu ministerstva spravodlivosti došlo až dňa 10.3. a prijaté uznesenie je datované dňom 11.3.2020 a až dňom 12.3.2020 bola vyhlásená mimoriadna situácia s následným prijatím preventívnych opatrení. Okresný súd zdôraznil, že ani v jednej z podaných žiadostí žalovaného doručených súdu nebolo zo strany žalovaného argumentované požiadavkou limitácie zdravotného rizika v dôsledku prenosného ochorenia COVID-19, a preto okresný súd tieto tvrdenia uvádzané v návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie hodnotí ako tendenčné a účelové v snahe zvrátiť dôsledky vydaného rozhodnutia vo veci samej a ako zneužitie následne vzniknutej situácie na Slovensku pre dosiahnutie zrušenia rozsudku okresného súdu.

14. K námietke vylúčenia sudcu okresný súd uviedol, že touto námietkou je namietaný procesný postup, ktorým žalovaný spochybňuje dátum vyhotovenia rozsudku a jeho antidatovanie. Z ust. pritom vyplývajú dva zákonné dôvody, pre ktoré je sudca vylúčený z prejednávania veci, a to pomer sudcu k sporu a k stranám, prípadne k ich zástupcom, ak možno mať dôvodné pochybnosti o jeho nezaujatosti. Vzhľadom k tomu, že žalovaný námietku vylúčenia sudcu opiera o iné dôvody, a to procesný postup súdu, tak o takejto námietke súd nerozhoduje a na takto formulovanú námietku sa neprihliada. Pre úplnosť okresný súd uviedol, že dátum vyhotovenia rozsudku zodpovedá dátumu, kedy bol rozsudok vo veci verejne dňa 10.3.2020 vyhlásený, pričom súd má povinnosť vyhotoviť a odoslať rozsudok do 30 dní od jeho vyhlásenia. Napriek tomu, že písomné vyhotovenie rozsudku obsahuje dátum jeho vyhlásenia, dochádza k jeho faktickému vyhotoveniu až v uvedenej lehote. Okresný súd tak s ohľadom na skutočnosť, že žalovaný opiera námietku zaujatosti o procesný postup súdu a jeho rozhodovaciu činnosť, čo zákonná úprava nepripúšťa, a súčasne svoju námietku neuplatnil v lehote do 7 dní vyplývajúcej z , na túto námietku neprihliadal a vec nadriadenému súdu nepredkladal (, ).

15. Vo vzťahu k námietke o nerešpektovaní odporúčaní ministra spravodlivosti pre odročovanie pojednávaní okresný súd poznamenal, že okresnému súdu nebolo žiadne odporúčanie ministra doručené a žiadnym takýmto odporúčaním k momentu rozhodovania nebol okresný súd viazaný. Okresný súd opätovne zdôraznil, že žalovaný bol v predvolaní vopred poučený o možnosti rozhodnúť o žalobe rozsudkom pre zmeškanie. Žalovaný prostredníctvom emailového podania svoju neúčasť ospravedlnil, avšak vážnosť a ospravedlniteľnosť dôvodov neúčasti sporovej strany je predmetom

výlučného posúdenia konajúceho súdu podľa individuálnych okolností daného sporu, pretože automatickou akceptáciou akéhokoľvek dôvodu neúčasti by dochádzalo k porušovaniu základných princípov sporového konania, práva na spravodlivý proces a konania bez zbytočných prieťahov. Ospravedlnenie neúčasti tak súd akceptuje len za predpokladu, že sa jedná o dôvod vážny a ospravedlniteľný, a to vychádzajúc aj zo záverov uznesenia NS SR vo veci sp.zn. , podľa ktorých „vychádzajúc z účelu a povahy tohto procesného inštitútu možno vyvodiť, že ospravedlniteľným dôvodom sú len také okolnosti, ktoré na strane žalovaného nastali neočakávane (neboli mu vopred známe), boli príčinou, že sa nemohol na pojednávanie dostaviť, prípadne svoju neúčasť vopred riadne ospravedlniť a ktoré za danej situácie možno považovať za dôvod ospravedlňujúci zmeškanie konania“. Keďže okresný súd dôvod ospravedlnenia žalovaného nezhodnotil ako vážnu okolnosť v zmysle , rozhodol na pojednávaní dňa 10.3.2020 v neprítomnosti žalovaného. Okresný súd neakceptovanie žalovaným uvádzaného dôvodu neúčasti na pojednávaní podrobne odôvodnil v napadnutom rozsudku a keďže ani ku dňu rozhodovania o návrhu na zrušenie tohto rozsudku nevzhliadol na strane žalovaného žiaden ospravedlniteľný dôvod, okresný súd konštatuje, že žalovaný nesplnil zákonné predpoklady pre možnosť zrušenia rozsudku pre zmeškanie, a preto okresný súd návrh žalovaného na zrušenie tohto rozsudku zamietol.

16. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Žalovaný namietal, že okresný súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva, pričom na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. Okresný súd žalovanému znemožnil uplatnenie procesných práv tým, že nevyhovel žiadosti o odročenie ani návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie. Tento rozsudok bol vydaný bez toho, aby boli splnené procesné podmienky pre jeho vydanie. Základná argumentácia okresného súdu spočíva v tvrdení, že emaily, ktorými žalovaný a jeho zamestnanec požiadali o odročenie pojednávania, neboli dôležitými dôvodmi pre odročenie a nespĺňali podmienku ospravedlnenia pre náhlu prekážku. Skutkové zistenia uvedené okresným súdom sú nesprávne, čo vyplýva aj z notoriet, ktoré nie sú predmetom dokazovania. Žalovaný poukázal na Čl. 3 , podľa ktorého sa má každé ustanovenie tohto zákona vykladať v súlade s , verejným poriadkom, princípmi, na ktorých spočíva tento zákon, so zreteľom na hodnoty, ktoré sú nimi chránené a na Čl. 6, podľa ktorého súd zohľadňuje špecifické potreby strán sporu vyplývajúce z ich zdravotného stavu a sociálneho postavenia. Žalovaný tiež poukázal na ust. , podľa ktorého sa na konanie právnickej osoby pred súdom použijú ustanovenia osobitného predpisu o konaní za právnickú osobu. Ak okresný súd neodročil pojednávanie, keď o jeho odročenie žiadal splnomocnený zástupca, tak nerešpektoval Čl. 6 ods. 2 , teda nerešpektoval špecifickú potrebu strany sporu vyplývajúcu z jej zdravotného stavu, o ktorú ide v prípade zdravotného vyšetrenia, a tiež v prípade karanténneho opatrenia či ošetrovania člena rodiny. Z úpravy je pritom zrejmé, že okrem štatutárneho orgánu je za spoločnosť oprávnený konať aj ten, kto je poverený podľa , teda ten, kto bol pri prevádzkovaní podniku poverený určitou činnosťou, ktorý je tak zároveň splnomocnený na všetky obvyklé úkony aj bez písomnej plnej moci. Splnomocnený zástupca bol pritom vybavený plnou mocou, ktorú emailom predložil. Ak okresný súd argumentuje žiadosťou zo dňa 24.2.2020, tak je nevyhnutné poznamenať, že žiadna takáto žiadosť zo dňa 24.2.2020 nebola podaná. Záver okresného súdu ohľadom nepreukázania zastúpenia splnomocneným zástupcom je nesprávnym právnym posúdením veci, keď okresný súd neuviedol, prečo plnú moc považuje za iné, než riadne preukázanie procesného zastúpenia, ignoruje skutočnosť, že konkrétnej sudkyni okresného súdu je dobre známe, že splnomocnený zástupca

- zamestnanec žalovaného zastupuje ako právnik aj ďalšie spory žalovaného. Súčasťou spisu je lustrácia iných konaní žalovaného na okresnom súde, pričom samotná konajúca sudkyňa rozhodovala aj v zmenkovej veci do júna 2020, kedy s prihliadnutím na vtedy už záväzné opatrenia krízového štábu odročila pojednávanie, pričom v tomto konaní bola plná moc právnika Mgr. Jančoka vrátane kópie jeho vysokoškolského diplomu. Okresný súd neuviedol, čím iným ako plnou mocou malo byť preukázané udelenie plnej moci zamestnancovi. Okresný súd napriek spochybneniu na plnú moc zjavne prihliadol, pretože odmietnutie odročenia oznámil najprv iba na emailovú adresu zástupcu. Okresný súd nepostupoval ani podľa , keďže nevydal uznesenie o neprípustnosti zastúpenia.

17. Žalovaný ďalej namietal, že okresný súd nesprávne posúdil aj povinnosť preukazovať tvrdenie o ospravedlniteľnom dôvode, pre ktorý žalovaný zmeškal pojednávanie. Žalovaný poukázal na úpravu ust. , s tým, že existenciu ospravedlniteľného dôvodu treba preukazovať ku dňu podania návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie. Napriek tomu okresný súd uviedol, že návrh na zrušenie rozsudku zamietol preto, že ku dňu rozhodovania o žiadosti neboli žalovaným dôvody preukázané.

Pri návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie ide o objektívnu situáciu preukazovanú ku dňu rozhodnutia o návrhu na zrušenie. Preto je irelevantné, či boli dôvody, spočívajúce v rizikovej, vekovej a zdravotnej kategórii 67 ročného konateľa žalovaného preukázané ku dňu podania žiadosti o odročenie pojednávania. Je urážkou inteligencie účastníkov, ak o pandémii koronavírusu okresný súd tvrdí, že vypukla až po 10.3., a to z dôvodu, že európska pandémia vypukla už na prelome januára a februára a už v polovici februára 2020 bolo jasné, že je len otázkou času, kedy budú prvé prípady na Slovensku a osoby nad 65 rokov boli v tej dobe identifikované ako rizikové, 6. marca bol diagnostikovaný prvý prípad a od 6. marca do 10. marca bolo diagnostikovaných 7 prípadov a hoci nezasadal krízový štáb MS SR, zasadal krízový štáb na úrovni vlády a boli vydávané výzvy na sociálny dištanc. Podozrivé symptómy sa pritom nahlasovali na RÚVZ telefonicky a na rozdiel od Maďarska neexistuje žiadne potvrdzovanie zaradenia do domácej karantény. Pri objektívnom preukázaní ospravedlniteľných dôvodov bolo pritom zrušenie rozsudku pre zmeškanie povinnosťou súdu. K námietke, že rozhodoval vylúčený sudca, žalovaný uviedol, že až pri príprave tohto odvolania zistil, že samosudkyňa konajúca vo veci, ktorej bola pridelená väčšina konaní žalovaného na prvostupňovom súde, je podpredsedníčkou súdu, ktorá má znížený nápad vecí vo svojom oddelení. Pri zníženom nápade je vysoko nepravdepodobné, aby boli dodržané ustanovenia o náhodnom prideľovaní vecí, a preto má žalovaný za to, že rozhodoval nesprávne obsadený súd, ktorý bol najviac obsadený vylúčeným sudcom. Posúdenie námietky vylúčenia musí byť vyhodnotené v súlade s judikatúrou ESĽP, ktorý opakovane judikoval, že rozhodovanie vo viacerých prípadoch toho istého účastníka, ale niekedy aj vážne procesné vady a arbitrárny postup môžu preukazovať vylúčenie sudcu. Žalovaný preto žiadal vykonať dôkazy k použitiu automatizovaného systému prideľovania, k zmenám rozvrhu práce a k možnému odňatiu zákonného sudcu a navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil alebo ho zmenil tak, že rozsudok pre zmeškanie zruší.

18. Žalobca v reakcii na odvolanie žalovaného uviedol, že argumentácia žalovaného o porušení práva na spravodlivý proces je nesprávna. Podľa žalobcu sa takto žalovaný správa výlučne z dôvodov, že sa všemocne snaží vyhnúť svojej povinnosti uloženej súdnym rozhodnutím. Je zarážajúce správanie sa žalovaného, ktorý bol v procese pasívny, súdneho pojednávania sa nezúčastnil a aktuálne sa snaží využívať prostriedky procesnej obrany, pričom jeho prednášané argumenty sú bez opory v konkrétnych dôkazoch. Ospravedlnenie žalovaného nespĺňalo zákonnú požiadavku podľa , keďže žalovaný nepreukázal, že na jeho strane existuje dôležitý dôvod pre odročenie pojednávania. Sú neopodstatnené aj ďalšie tvrdenia žalovaného, ktorý poukazuje na ust. v súvislosti s pandémiou. Žalovaný tvrdí, že existenciu ospravedlniteľného dôvodu, pre ktorý zmeškal pojednávanie, treba preukazovať ku dňu podania návrhu na zrušenie rozsudku. Žalovaný si tak evidentne mýli procesné prostriedky - odvolanie a návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie. Žalovaný tiež opomína, že voči rozsudku pre zmeškanie nie je prípustné odvolanie okrem prípadov, že neboli splnené podmienky na jeho vydanie. Žalovaný však svoje odvolanie založil na odvolacom dôvode podľa , pričom podľa tohto dôvodu v tomto konkrétnom prípade odvolanie nie je prípustné. Je neopodstatnená tiež námietka, že vo veci rozhodol vylúčený sudca. Odvolanie žalovaného neobsahuje žiadne relevantné dôvody a žalobca ho považuje za čisto účelové a neopodstatnené. Žalobca tak žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie okresného súdu potvrdil.

19. Žalovaný v reakcii na vyjadrenie žalobcu uviedol, že prípustnosť odvolania podaného proti rozsudku pre zmeškanie by sa riadila ust. , avšak podané odvolanie smeruje voči uzneseniu o zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie. Preto je argumentácia žalobcu o neprípustnosti odvolacích dôvodov nenáležitá. Tvrdenia žalobcu, že sa žalovaný vyhýba plneniu, nie sú podporené žiadnymi dôkazmi a plneniu sa vyhýbal žalobca, ktorý nesplnil svoje povinnosti plynúce zo zmluvy. Žalovaný v návrhu na zrušenie rozsudku a tiež v odvolaní uviedol množstvo konkrétnych údajov, ktoré objektívne preukazujú vznik náhlej prekážky, ku ktorým sa žalobca nevyjadril. Pokiaľ sudkyňa prvostupňového súdu ani právny zástupca žalobcu nevideli reálne zdravotné riziká u 67 ročného konateľa žalovaného, trpiaceho vysokým tlakom, cukrovkou a nadváhou v čase, keď syn jeho splnomocneného zástupcu po vzájomnom osobnom stretnutí právneho zástupcu a konateľa vykazoval symptómy ochorenia COVID-19, môže ísť o nedostatok ich empatie k starším osobám, avšak samo osebe to nemení objektívny stav.

20. Na doručené vyjadrenie žalovaného žalobca písomne nereagoval.

21. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací ( ) prejednal odvolanie žalovaného proti rozsudku pre zmeškanie bez nariadenia pojednávania v medziach ust. , a odvolanie

žalovaného odmietol podľa ust. , pretože smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné v spojení s ust. , ak boli splnené podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného podľa ust. . Krajský súd zároveň prejednal odvolanie žalovaného proti uzneseniu, ktorým okresný súd zamietol návrh žalovaného na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, a napadnuté uznesenie okresného súdu potvrdil podľa ust. , ako vecne správne rozhodnutie. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

22. Podľa , odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak a) od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý, b) ide o nerozlučné spoločenstvo podľa a odvolanie podal len niektorý zo subjektov, c) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

23. Podľa , odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

24. Podľa ust. , na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa na návrh žalobcu rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak a) sa žalovaný nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol žalovaný poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a b) žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.

25. Podľa ust. , odôvodnenie rozsudku pre zmeškanie žalovaného obsahuje stručnú identifikáciu procesného nároku a právny dôvod vydania rozsudku pre zmeškanie.

26. Podľa , odvolanie nie je prípustné proti rozsudku pre zmeškanie okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia.

27. Podľa , odvolací súd odmietne odvolanie, ak a) bolo podané oneskorene, b) bolo podané neoprávnenou osobou, c) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné, alebo d) nemá náležitosti podľa , ak pre vady odvolania nemožno v odvolacom konaní pokračovať.

28. Primárne krajský súd uvádza, že odvolaním žalovaného zo dňa 15.5.2020 (č.l. 115-116 spisu) bol napadnutý rozsudok okresného súdu č.k. -106 zo dňa 10. marca 2020, ktorý je rozsudkom pre zmeškanie žalovaného. V rámci poučenia obsiahnutého v tomto rozsudku okresného súdu je uvedené, že proti tomuto rozsudku pre zmeškanie odvolanie nie je prípustné okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie ( ). Podaným odvolaním žalovaný namietal neexistenciu podmienok na vydanie rozsudku pre zmeškanie v zmysle ust. .

29. Z citovaného zákonného ust. vyplývajú kumulatívne podmienky, za splnenia ktorých je možné rozhodnúť o žalobe žalobcu rozsudkom pre zmeškanie žalovaného, a to, ak je uskutočnený návrh žalobcu na takéto rozhodnutie, žalovaný sa nedostavil na pojednávanie, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a bol poučený o možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie ako následku nedostavenia sa a súčasne žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami. Krajský súd má za to, že v konaní pred okresným súdom boli kumulatívne splnené všetky podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného v zmysle ust. .

30. Krajský súd mal z obsahu spisového materiálu preukázané, že okresný súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 10.3.2020, pričom v predvolaní na pojednávanie (č.l. 91 spisu) strany sporu poučil o možnosti vydať rozsudok pre zmeškanie za splnenia zákonných podmienok, ktoré sú vo vzťahu k rozsudku pre zmeškanie žalovaného upravené v ust. . Emailovou správou doručenou okresnému súdu dňa 6. marca 2020 požiadal Mgr. Slavomír Jančok, označený ako splnomocnený zamestnanec - právnik žalovaného, o odročenie pojednávania s ohľadom na plánované vyšetrenia, ktoré má absolvovať 10. marca 2020 v nemocnici v Bratislave. Na pokyn zákonnej sudkyne bolo označenému zamestnancovi žalovaného oznámené, že okresný súd neakceptoval jeho žiadosť z dôvodu, že v konaní nebola zistená existencia dôležitých dôvodov pre odročenie pojednávania podľa

, a preto sa pojednávanie uskutoční v stanovenom termíne (č.l. 97 spisu). Okresnému súdu bola dňa 6.3.2020 doručená ďalšia žiadosť o ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní, ktorou konateľ žalovaného požiadal o ospravedlnenie neúčasti a odročenie pojednávania na iný termín z dôvodu, že v deň pojednávania má od rána dlhodobo plánované odborné vyšetrenie lekárom špecialistom mimo Žiliny a pojednávania sa preto nemôže zúčastniť. Na emailovú adresu konateľa žalovaného následne okresný súd zaslal oznámenie, podľa ktorého žiadosť o odročenie pojednávania nebude akceptovať, nakoľko neboli splnené podmienky pre jeho odročenie a pojednávanie sa preto uskutoční v stanovenom termíne. Podľa Zápisnice o pojednávaní zo dňa 10.3.2020 (č.l. 102-103 spisu) okresný súd konštatoval neprítomnosť riadne a včas predvolaného žalovaného a prítomný právny zástupca žalobcu s ohľadom na splnenie procesných podmienok navrhol vo veci rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie žalovaného podľa , na čo bol okresným súdom vyhlásený rozsudok.

31. V zmysle uvedených skutočností tak krajský súd konštatuje, že bola naplnená zákonná podmienka danosti návrhu žalobcu na rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie žalovaného a rovnako bola naplnená podmienka, že žalovaný sa nedostavil na pojednávanie vo veci, na ktoré bol riadne a včas predvolaný (doručenie predvolania v zmysle doručenky založenej na č.l. 93 spisu) a v predvolaní na pojednávanie bol žalovaný okresným súdom okrem iného poučený o následkoch nedostavenia sa vrátane možnosti vydať rozsudok pre zmeškanie. Naplnenie týchto predpokladov v podanom odvolaní nespochybnil ani samotný žalovaný, ktorý tvrdenie o neexistencii podmienok pre vydanie rozsudku pre zmeškanie koncentroval do tvrdenia ohľadom ním uplatnených dôvodov pre odročenie pojednávania. Ako už bolo krajským súdom konštatované, tak splnomocnený zamestnanec žalovaného ako aj konateľ žalovaného svoju neúčasť na danom pojednávaní ospravedlnili z dôvodu lekárskych vyšetrení, ktoré mali absolvovať práve v deň pojednávania. Krajský súd v zhode so závermi okresného súdu vyjadrenými v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku pre zmeškanie konštatuje, že žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami. Žalovaným, resp. jeho zamestnancom tvrdený dôvod neprítomnosti v podobe naplánovaných odborných lekárskych vyšetrení v danom prípade nemôže tvoriť vážne okolnosti pre ospravedlniteľnú neúčasť žalovaného na okresným súdom nariadenom pojednávaní dňa 10.3.2020. Hoci taxatívne nevymenováva, čo je možné považovať za ospravedlniteľný dôvod neúčasti na nariadenom pojednávaní, resp. čo je možné považovať za vážnu okolnosť neúčasti na nariadenom pojednávaní, je už rozhodovacou činnosťou všeobecných súdov ustálené, že sa má jednať o okolnosť objektívnej povahy, ktorá je náhla, neočakávaná, nepredvídaná, brániaca v možnosti účasti na nariadenom pojednávaní. Za ospravedlniteľný dôvod, resp. za vážnu okolnosť neprítomnosti na pojednávaní tak možno považovať len závažné prekážky, ktoré sú preukázané a ktoré bránia žalovanému dostaviť sa na nariadené pojednávanie. Existenciu takejto vážnej okolnosti je pritom povinný tvrdiť a preukázať žalovaný. Okolnosť, na základe ktorej žalovaný žiada ospravedlniť svoju neúčasť na pojednávaní, musí byť posudzovaná vo vzťahu k prebiehajúcemu súdnemu konaniu a nariadenému pojednávaniu a musí byť so zreteľom na všetky okolnosti vyhodnotená ako vážna, svojou povahou znemožňujúca sporovej strane zúčastniť sa nariadeného pojednávania, t.j. svojou povahou znemožňujúca každej sporovej strane za rovnakých okolností sa zúčastniť pojednávania, zároveň musí byť vnímaná ako ospravedlniteľná (všeobecne prijímaná ako odpustiteľná), nepredvídateľná (nepredvídaná alebo neočakávaná), neodvrátiteľná (neumožňujúca sporovej strane prijať opatrenia prekonávajúce príčiny nemožnosti zúčastniť sa pojednávania) a náhla, vzhľadom k časovej súvislosti nedovoľujúca sporovej strane, v danom prípade žalovanému, uskutočniť kroky vedúce k tomu, aby sa pojednávania zúčastnil (obdobne uznesenie NS SR sp.zn. ). Ak žalovaný žiadal pojednávanie odročiť len z dôvodu plánovaných odborných vyšetrení jeho povereného zamestnanca, resp. konateľa žalovaného, tak krajský súd v zhode so súdom prvej inštancie konštatuje, že nezistil existenciu vážnych okolností pre ospravedlnenie neúčasti žalovaného na pojednávaní.

32. Podľa vyjadrenia tak konateľa žalovaného ako aj povereného zamestnanca žalovaného išlo v prípade lekárskych vyšetrení, ktoré mali ospravedlniť neúčasť žalovaného na pojednávaní, o naplánované, resp. dlhodobo plánované vyšetrenia, a preto nemožno konštatovať, že by sa jednalo o náhlu prekážku na strane žalovaného, ktorá by mu bránila zúčastniť sa pojednávania. Ak sa jedná o plánované odborné vyšetrenia, tak žalovaný ani v prípade povereného zamestnanca, ani v prípade konateľa žalovaného nepreukázal, či ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní včas, ak mu predvolanie na termín pojednávania bolo doručené dňa 22.2.2020 a svoju neúčasť ospravedlnil až podaniami doručenými okresnému súdu dňa 6. marca 2020. Žalovaný neuviedol žiadne skutočnosti týkajúce sa času vzniku tvrdenej prekážky v podobe plánovaných odborných lekárskych vyšetrení, ktoré by umožnili posúdiť, či sa jedná o prekážku náhlu a či žalovaný dôvod pre odročenie

pojednávania oznámil okresnému súdu včas. Okrem toho považuje krajský súd za potrebné zvýrazniť, že zo strany konateľa žalovaného ani zamestnanca žalovaného neboli nielen okresnému súdu, ale ani krajskému súdu v rámci žalovaným vyvolaného odvolacieho konania predložené žiadne doklady, ktoré by preukazovali existenciu tvrdených lekárskych vyšetrení práve v deň nariadeného pojednávania 10. marca 2020. Ak aj žalovaný v tomto smere argumentoval tým, že sa jedná o lekárske vyšetrenie, ktoré lekári špecialisti nepotvrdzujú vopred písomne, tak v prípade, ak sa toto vyšetrenie či už zamestnanca alebo konateľa žalovaného uskutočnilo, tak žalovanému nič nebránilo doklady preukazujúce uskutočnenie lekárskeho vyšetrenia doložiť dodatočne.

33. Za situácie, kedy okresnému súdu pred termínom nariadeného pojednávania bola doručená len stručná žiadosť povereného zamestnanca, resp. konateľa žalovaného o odročenie pojednávania z dôvodu plánovaných lekárskych vyšetrení bez toho, aby žalovaným boli tvrdené a preukázané okolnosti týkajúce sa preukázania skutočnosti, že sa jedná o včasné ospravedlnenie odôvodnené vážnymi okolnosťami, bol vecne správny postup okresného súdu, ktorý následne v emailovej odpovedi oznámil žalovanému, že takýto dôvod nepovažuje za ospravedlniteľný dôvod v zmysle úpravy ust. , a preto sa nariadené pojednávanie uskutoční. Po doručení tohto oznámenia tak mal žalovaný vedomosť o tom, že ním uplatnený dôvod pre odročenie pojednávania nebude okresným súdom akceptovaný, čím bol žalovanému vytvorený priestor, aby na toto oznámenie okresného súdu reagoval a svoju neúčasť na pojednávaní zabezpečil. Zo strany žalovaného neboli tvrdené žiadne okolnosti smerujúce k preukázaniu skutočnosti, že nebolo v jeho silách zabezpečiť účasť na pojednávaní napr. zvolením si advokáta, prípadne účasťou iného povereného zamestnanca žalovaného. Je pritom potrebné zvýrazniť úpravu ust. veta druhá , v zmysle ktorej môže byť na návrh strany pojednávanie odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca nemôžu dostaviť na pojednávanie z dôležitých dôvodov a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa nechali na pojednávaní zastúpiť. V zhode so súdom prvej inštancie je potrebné poukázať na skutočnosť, že takéto okolnosti, ktoré by viedli k záveru, že od žalovaného nebolo možné spravodlivo žiadať, aby sa nechal na pojednávaní zastúpiť, nielenže neboli zo strany žalovaného preukázané, ale neboli žalovaným ani tvrdené. Rovnako okresný súd vecne správne konštatoval, že žalovaným nebola splnená jeho procesná povinnosť upravená ust. , teda povinnosť oznámiť súdu dôvod pre odročenie pojednávania bezprostredne po tom, čo sa procesná strana o tomto dôvode dozvedela alebo mohla dozvedieť. Ak sa v prípade tvrdených lekárskych vyšetrení jednalo o plánované lekárske vyšetrenia, tak splnenie tejto povinnosti na strane žalovaného nemožno mať za preukázané, ak svoju neúčasť na pojednávaní nariadenom na deň 10. marca 2020 žalovaný ospravedlnil až dňa 6.3.2020.

34. Žalovaný v podanom odvolaní proti rozsudku pre zmeškanie okresného súdu argumentoval tiež tvrdením, že dňa 9. marca 2020 zaslal pracovník žalovaného Mgr. F. ďalší email, podľa ktorého sa u jeho syna prejavili symptómy, na základe ktorých mu bola odporúčaná domáca karanténa, a podľa ktorého emailu mal zároveň žiadať o odročenie pojednávania z dôvodu vysokého veku a rizikovej zdravotnej kategórie konateľa žalovaného. Vo vzťahu k tomuto emailu je namieste krajským súdom poukázať na skutočnosť, že uvedená emailová správa nebola zaslaná na emailovú adresu, z ktorej bol žalovaný informovaný o neakceptovaní jeho žiadosti o odročenie pojednávania a@b.c <mailto:a@b.c>) ale na adresu a@b.c <mailto:a@b.c>, a preto nie je možné vyvodiť, že by uvedená správa mala byť okresnému súdu doručená pred začatím pojednávania. Vo vzťahu k argumentácii odkazom na túto emailovú správu a tiež vo vzťahu k argumentácii týkajúcej sa všeobecného povedomia o vzniku pandemickej situácie v mesiaci marec 2020 je namieste krajským súdom uviesť, že pri posudzovaní naplnenia predpokladov pre možnosť podania odvolania proti rozsudku pre zmeškanie je namieste posudzovať výlučne naplnenie podmienok pre vydanie tohto rozsudku v zmysle úpravy ust. , teda v konkrétnostiach námietok žalovaného posudzovať, či žalovaný ospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami. Ku dňu rozhodovania okresného súdu na pojednávaní dňa 10. marca 2020 bol zo strany žalovaného ako dôvod ospravedlnenia neprítomnosti na pojednávaní uplatnený výlučne dôvod tvrdeného plánovaného lekárskeho vyšetrenia konateľa a zamestnanca žalovaného. Ak žalovaný tvrdí ďalšie dôvody, ktoré majú byť ospravedlniteľným dôvodom, pre ktorý žalovaný zmeškal pojednávanie vo veci, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie, tak sa jedná o okolnosti, ktoré je namieste posudzovať v súvislosti s podaným návrhom na zrušenie rozsudku pre zmeškanie v zmysle úpravy ust. a nie v súvislosti s odvolacími dôvodmi uplatnenými žalovaným v odvolaní proti rozsudku pre zmeškanie.

35. Na základe uvedeného tak krajský súd uzaviera, že boli naplnené všetky zákonné predpoklady pre možnosť okresného súdu rozhodnúť na pojednávaní dňa 10.3.2020 rozsudkom pre zmeškanie

žalovaného. Vo všeobecnosti platí, že ust. je zákonodarcom koncipované ako následok nedostavenia sa na termín pojednávania, ktorý bol riadne a včas doručený, za súčasného poučenia žalovaného v predvolaní o možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a neospravedlnenia neprítomnosti včas a vážnymi okolnosťami. Ak sa žalovaný neospravedlnil vážnymi okolnosťami, resp. sa ospravedlnil, ale nie vážnymi okolnosťami, tak krajský súd uvádza, že boli kumulatívne splnené zákonné podmienky pre rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie žalovaného. Podľa názoru krajského súdu v zmysle zákonného znenia ust. je možné hovoriť o vydaní rozsudku pre zmeškanie žalovaného ako o sankcii za nedostavenie sa žalovaného na termín pojednávania. Práve ust. má vo všeobecnosti viesť k tomu, aby sa zo strany žalovaných nerobili obštrukcie pri prejednaní žalobného nároku, resp. sa eliminovali prípadné obštrukcie. Krajský súd dodáva, že zo zákonného ust. nevyplýva podmienka nespornosti uplatneného nároku, preto ak aj žalovaný v rámci podaného odporu, resp. vyjadrenia vzniesol námietky voči žalobcovmu nároku, tak bolo na ňom, aby svoje procesné práva a povinnosti realizoval aj účasťou na pojednávaní.

36. Krajský súd potom v zhode so záverom okresného súdu obsiahnutým v odôvodnení napadnutého rozsudku pre zmeškanie žalovaného uvádza, že žalovaný neprítomnosť neospravedlnil vážnymi okolnosťami. Je potrebné prisvedčiť záverom okresného súdu, že žalovaným tvrdené dôvody jeho neúčasti na pojednávaní nepredstavujú vážne okolnosti na strane žalovaného v zmysle úpravy ust. . Za ospravedlniteľný dôvod, resp. za vážnu okolnosť neprítomnosti na pojednávaní možno považovať len také závažné prekážky, ktoré sú preukázané a ktoré bránia žalovanému dostaviť sa na nariadené pojednávanie. Existenciu takejto vážnej okolnosti je pritom povinný tvrdiť a preukázať žalovaný. Žalovaný existenciu takýchto okolností, ktoré by mu bránili zúčastniť sa pojednávania dňa 10.3.2020 v kontexte ním uplatneného dôvodu na odročenie pojednávania v podobe plánovaných lekárskych vyšetrení, nepreukázal nielen k času rozhodovania okresného súdu rozsudkom pre zmeškanie na pojednávaní dňa 10.3.2020, ale ani k času rozhodovania krajského súdu ako súdu odvolacieho o podanom odvolaní žalovaného proti rozsudku pre zmeškanie okresného súdu. Za ospravedlniteľný dôvod totižto nie je možné považovať okolnosť, ktorá bola žalovanému vopred známa a ktorú naviac bolo možné odstrániť zvolením si právneho zástupcu alebo poverením inej osoby na konanie pred súdom.

37. Žalovaný v podanom odvolaní proti rozsudku pre zmeškanie uviedol tiež námietky týkajúce sa vylúčenia zákonnej sudkyne okresného súdu, a to s ohľadom na žalovaným tvrdený postup okresného súdu pri odročovaní pojednávania za súčasného nerešpektovania odporúčaní ministerstva, ktorý postup má prezrádzať negatívny pomer sudkyne k žalovanému. Žalovaný tiež v tomto kontexte namietal antidatovanie rozsudku. Vo vzťahu k tejto námietke považuje za potrebné krajský súd zvýrazniť, že v zmysle úpravy ust. je sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania sporu v prípadoch, kedy so zreteľom na jeho pomer k sporu alebo stranám či ich zástupcom možno mať pochybnosti o jeho nezaujatosti. Zároveň v zmysle úpravy ust. platí, že dôvodom na vylúčenie sudcu nemôžu byť okolnosti, ktoré spočívajú v jeho procesnom postupe a v jeho rozhodovacej činnosti. Ak žalovaný ako dôvody pre vylúčenie zákonnej sudkyne uvádza skutočnosti týkajúce sa postupu okresného súdu pri posudzovaní a vyhodnotení dôvodov pre ne/odročenie pojednávania, tak je zrejmé, že tieto námietky žalovaného smerujú výhradne proti procesnému postupu zákonnej sudkyne, a preto takéto námietky v zmysle citovanej úpravy nie sú dôvodom na vylúčenie sudkyne z prejednávania a rozhodovania veci, keďže vychádzajú výlučne z okolností v procesnom postupe okresného súdu. Samotný procesný postup zákonnej sudkyne okresného súdu pri príprave a následnom uskutočnení pojednávania dňa 10. marca 2020, resp. jeho žalovaným tvrdená nesprávnosť, nemôže byť bez ďalšieho posudzovaný ako námietka zaujatosti a nemôže sám osebe preukazovať žalovaným tvrdený negatívny vzťah zákonnej sudkyne k žalovanému, ktorý žalovaný vyvodzuje z toho, že jeho procesnému návrhu na odročenie pojednávania nebolo okresným súdom vyhovené. Čo sa týka námietky ohľadom antidatovania rozsudku, táto bola krajským súdom vyhodnotená ako v celom rozsahu nedôvodná, keď je zrejmé, že rozsudok bol verejne vyhlásený na pojednávaní dňa 10. marca 2020 a následne po jeho vyhotovení bol expedovaný procesným stranám podľa úpravy založenej na č.l. 112 spisu dňa 20.3.2020. Z obsahu spisového materiálu a rovnako tak z bežného procesného postupu všeobecných súdov je zjavné, že písomné vyhotovenie rozsudku sa vypracováva až po tom, ako je rozsudok na pojednávaní vyhlásený, a preto argumentácia žalovaného ohľadom týchto skutočností, či ohľadom okolnosti, že zákonná sudkyňa mala očakávať možnosť podania návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, vyznela nezrozumiteľne. Rozsudok okresného súdu spĺňa všetky zákonom vyžadované náležitosti takéhoto rozhodnutia, a preto nie je zrejmé, akým spôsobom má byť vyhodnotená námietka žalovaného, že

sudkyňa mala možnosť rozhodnutie vydať so všetkými náležitosťami vrátane stručného odôvodnenia. Zo zápisnice je nepochybné, že rozsudok bol vyhlásený na pojednávaní dňa 10. marca 2020 za prítomnosti právneho zástupu žalobcu, a preto nemôže byť vyhodnotená ako dôvodná ničím nepodložená námietka žalovaného, že je nútený predpokladať, že sudkyňa rozhodla vydaním rozsudku pre zmeškanie mimo pojednávania.

38. Krajský súd vo vzťahu k svojmu rozhodnutiu považuje za potrebné poukázať na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky -56 zo dňa 13. decembra 2018, odsek 27. jeho odôvodnenia, z ktorého vyplýva aj to, že ...„Z dikcie vyplýva, že súd na pojednávaní po splnení formálnych podmienok obligatórne rozhodne rozsudkom pre zmeškanie tak, ako je navrhnutý v petite žaloby...“.

39. Vzhľadom k uvedenému mal krajský súd za to, že boli splnené všetky zákonné podmienky v zmysle ust. na rozhodnutie o žalobe žalobcu rozsudkom pre zmeškanie žalovaného. Krajský súd preto odvolanie žalovaného proti tomuto rozsudku okresného súdu odmietol v zmysle ust. , keďže smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie v spojení s ust. prípustné. Odvolanie proti rozsudku pre zmeškanie žalovaného je prípustné len v prípade, že neboli splnené podmienky na vydanie takéhoto rozhodnutia, čo v danej veci splnené nebolo.

40. Vo vzťahu k samostatným odvolaním napadnutému uzneseniu okresného súdu č.k. -125 zo dňa 2. júla 2020, ktorým okresný súd zamietol návrh žalovaného na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, uvádza krajský súd, že toto uznesenie bolo preskúmavané v rozsahu odvolacích dôvodov vymedzených žalovaným obsiahnutých v jeho odvolaní zo dňa 3.8.2020 (č.l. 136 spisu). Podstatou odvolania bola námietka, že s poukazom na skutočnosti, ktoré nastali v priebehu konania pred okresným súdom, súd prvej inštancie rozhodol vecne nesprávne, ak nevyhovel návrhu žalovaného podľa a tento návrh na zrušenie vydaného rozsudku pre zmeškanie napadnutým uznesením zamietol. Súčasne bolo nepochybné, že odvolacie dôvody žalovaný vymedzil v rovine procesnej, skutkovej a právneho posúdenia veci. V odvolaní výslovne poukázal na , a .

41. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

42. Podľa , na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa na návrh žalobcu rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak a) sa žalovaný nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol žalovaný poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a b) žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.

43. Podľa , ak žalovaný z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal pojednávanie vo veci, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie, súd na návrh žalovaného tento rozsudok uznesením zruší a nariadi nové pojednávanie.

44. Podľa 277 ods. 3 , návrh podľa odsekov 1 a 2 môže žalovaný podať do 15 dní odkedy sa o rozsudku pre zmeškanie dozvedel; o tom žalovaného v rozsudku pre zmeškanie súd poučí.

45. Po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu, skutočnosťami, ktoré predchádzali vydaniu napadnutého uznesenia Okresného súdu Žilina č.k. -125 zo dňa 2. júla 2020, a v neposlednom rade s odvolaním žalovaného v podaní zo dňa 3.8.2020 (č.l. 136 spisu), odvolací súd nezistil opodstatnenosť odvolania žalovaného a v rámci vymedzených odvolacích dôvodov nezistil dôvody pre zmenu alebo zrušenie odvolaním napadnutého uznesenia o zamietnutí návrhu žalovaného na zrušenie kontumačného rozsudku č.k. -106 zo dňa 10. marca 2020.

46. K námietke odvolateľa (žalovaného) o nesprávnom právnom posúdení veci odvolací súd uvádza, že pod vecou je potrebné rozumieť predmet konania a s ním súvisiace prejudiciálne otázky. Pod nesprávnym právnym posúdením veci treba rozumieť pochybenie súdu spočívajúce v tom, že na zistený skutkový stav neaplikoval príslušnú právnu normu alebo aplikoval nesprávnu právnu normu alebo aplikoval síce správnu právnu normu, ale jej obsah interpretoval nesprávne alebo právnu normu síce

interpretoval správne, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval (obdobne viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , 122, 123/2016 z 23. júna 2016). V danom prípade odvolací súd má za to, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie nevychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Okresný súd v odvolaním napadnutom uznesení o zamietnutí návrhu na zrušenie kontumačného rozsudku (rozsudku pre zmeškanie) správne aplikoval a interpretoval právne normy citované v odôvodnení napadnutého uznesenia a s jeho závermi a dôvodmi sa odvolací súd stotožnil.

47. Krajský súd vo všeobecnosti vo vzťahu k rozsudku pre zmeškanie uvádza, že sa jedná o osobitný druh súdneho rozhodnutia, ktorý predstavuje následok procesnej pasivity procesných strán v sporovom konaní. V kontradiktórnom procese majú byť nositeľom procesnej iniciatívy sporové strany - žalobca, ktorý iniciuje konanie a má mať záujem na efektívnom vedení konania, a rovnako žalovaný, ak má v spore procesne obstáť, musí vyvíjať iniciatívu vo forme svojej procesnej obrany. Procesná úprava v Civilnom procesnom poriadku normuje v zásade dva druhy kontumačného rozsudku, a to v neprospech žalovaného a v neprospech žalobcu. Z hľadiska procesného štádia konania zákon rozlišuje kontumačný rozsudok vo fáze pred pojednávaním vo veci samej a kontumačný rozsudok vydaný priamo na pojednávaní. Zákonná úprava rozsudku pre zmeškanie žalovaného obsiahnutá v predpokladá kumulatívne splnenie podmienok, ktorými sú: a) existencia návrhu žalobcu rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie, b) nedostavenie sa žalovaného na pojednávanie vo veci, na ktoré bol riadne a včas predvolaný a v rámci predvolania bol poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania kontumačného rozsudku, c) neospravedlnenie neprítomnosti žalovaným včas a vážnymi okolnosťami. Súčasne krajský súd zvýrazňuje, že v konaní o návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie (tak ako tomu bolo v prejednávanej veci) sa súd nezaoberá tým, či boli splnené zákonné predpoklady pre vydanie rozsudku pre zmeškanie (zákonná úprava vychádza z prezumpcie správnosti rozsudku), ale je oprávnený posúdiť to, či okolnosti uvádzané a preukázané sporovou stranou (v tomto prípade žalovaným), možno považovať za ospravedlniteľný dôvod neprítomnosti sporovej strany na pojednávaní, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie, a či je preto potrebné vydaný rozsudok pre zmeškanie zrušiť.

48. Ako už bolo krajským súdom uvedené, z obsahu predloženého spisového materiálu Okresného súdu Žilina vyplýva, že okresný súd vytýčil termín pojednávania na deň 10.03.2020 (predvolanie z č.l. 91 spisu). Predvolanie bolo žalobcovi cestou jeho právneho zástupcu doručené dňa 21.02.2020 (č.l. 92 spisu) a priamo žalovanému dňa 22.02.2020 (č.l. 93 spisu). Súčasne bolo nepochybné, že emailovým podaním doručeným okresnému súdu dňa 06.03.2020 (č.l. 94 spisu) Mgr. V. F. v mene žalovaného (aj s poukazom na pripojené splnomocnenie) požiadal o odročenie pojednávania s ohľadom na naplánované vyšetrenie, ktoré má absolvovať dňa 10.03.2020 v nemocnici Milosrdných bratov v Bratislave. K predmetnej žiadosti okresný súd obratom zamestnancovi žalovaného emailom oznámil (č.l. 97 spisu), že jeho žiadosť o odročenie pojednávania nebola akceptovaná z dôvodu, že nebola zistená existencia dôležitých dôvodov pre odročenie pojednávania podľa s tým, že pojednávanie sa uskutoční v určenom termíne. Taktiež dňa 06.03.2020 (č.l. 99 spisu) žalovaný osobne podal na okresnom súde opakovanú žiadosť o odročenie pojednávania a súčasne ospravedlnenie neúčasti žalovaného na pojednávaní z dôvodu, že konateľ spoločnosti žalovaného má od rána 10.03.2020 dlhodobo plánované odborné vyšetrenie lekárom špecialistom mimo Žiliny. K žiadosti žalovaného okresný súd konateľa emailom upovedomil, že jeho žiadosť nebola okresným súdom akceptovaná, nakoľko neboli zistené podmienky pre odročenie pojednávania predpokladané ustanovením a pojednávanie sa uskutoční v stanovenom termíne. Podľa obsahu zápisnice o pojednávaní zo dňa 10.03.2020 (č.l. 102 spisu) sa začalo pojednávať o 9:00 hod, na začiatku pojednávania bol prítomný právny zástupca žalobcu a bola konštatovaná neprítomnosť žalovaného. Okresný súd na začiatku pojednávania konštatoval, že bola zachovaná lehota na prípravu pojednávania v súlade s a bola opätovne konštatovaná neprítomnosť riadne a včas predvolaného žalovaného. Právny zástupca žalobcu navrhol rozhodnúť kontumačným rozsudkom podľa . Žalovaný v podaní zo dňa 15.5.2020 (č.l. 115 spisu), doručenom okresnému súdu dňa 18.05.2020 okrem iného podal návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie žalovaného. O návrhu žalobcu na zrušenie rozsudku rozhodol okresný súd uznesením č.k. -125 zo dňa 2. júla 2020, proti ktorému podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný v podaní zo dňa 03.08.2020 (č.l. 136 spisu).

49. Z ustanovenia vyplýva, že musí ísť na strane žalovaného o ospravedlniteľný dôvod, pre ktorý zmeškal pojednávanie vo veci, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie.

Ospravedlniteľným dôvodom môžu byť napr. neočakávané prekážky zdravotného charakteru, prípadne iná náhla, nepredvídaná okolnosť objektívneho charakteru. Vyššie citované ustanovenie zakotvuje osobitný spôsob ochrany žalovaného proti rozsudku pre zmeškanie vo forme návrhu na jeho zrušenie. Nemožno totiž vylúčiť, že na strane žalovaného môže dôjsť pred pojednávaním k neočakávanej udalosti objektívneho charakteru, v dôsledku ktorej zmešká nariadené pojednávanie, resp. ktoré mu zabránia, aby včas ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní. Účelom tejto zákonnej úpravy je teda zabezpečiť žalovanému súdnu ochranu aj v prípade, ak sa z ospravedlniteľného dôvodu neustanoví na pojednávanie, na ktorom súd rozhodol rozsudkom pre zmeškanie. Pre postup v zmysle ust. je súd oprávnený posúdiť to, či okolnosti uvádzané a preukázané žalovaným možno považovať za ospravedlniteľný dôvod neprítomnosti žalovaného na pojednávaní. V kontradiktórnom procese majú byť nositeľom procesnej iniciatívy sporové strany - žalobca iniciuje konanie a má mať záujem na efektívnom vedení „svojej právnej veci“, a rovnako žalovaný, ak má v spore procesne obstáť, musí vyvíjať iniciatívu vo forme svojej procesnej obrany. V kontradiktórnom konaní je procesná zodpovednosť za vedenie sporu na sporových stranách.

50. Nosným dôvodom podanej žiadosti podľa o zrušenie rozsudku pre zmeškanie žalovaného a tiež podaného odvolania žalovaného je argument, že žalovaný zmeškal, nedostavil sa na pojednávanie 10.03.2020 z ospravedlniteľného dôvodu. Pokiaľ súd prvej inštancie v napadnutom uznesení dospel k záveru, že ku dňu rozhodovania o návrhu žalovaného na zrušenie rozsudku pre zmeškanie nevzhliadol na strane žalovaného žiaden ospravedlniteľný dôvod, tak odvolací súd sa s rozhodnutím okresného súdu a s jeho dôvodmi vyjadrenými v odôvodnení odvolaním napadnutého uznesenia stotožnil (najmä odsek 19. a nasl. odôvodnenia uznesenia okresného súdu). Krajský súd k problematike ospravedlniteľného dôvodu neúčasti na pojednávaní považuje za potrebné opakovane uviesť, že pokiaľ aj nie je zákonnou úpravou vymedzené, čo sa považuje za ospravedlniteľný dôvod a nie sú dané ani kritériá pre takýto ospravedlniteľný dôvod, tento by mal byť vyvodzovaný zo skutočnosti, ktorá je vo vzťahu k prebiehajúcemu súdnemu konaniu a nariadenému pojednávaniu so zreteľom na všetky okolnosti vážna, svojou povahou znemožňujúca sporovej strane zúčastniť sa nariadeného pojednávania, t.j. svojou povahou znemožňujúca každej sporovej strane za rovnakých okolností sa zúčastniť pojednávania, je súčasne ospravedlniteľná (všeobecne prijímaná ako odpustiteľná), nepredvídateľná (nepredvídaná alebo neočakávaná), neodvrátiteľná (neumožňujúca sporovej strane prijať opatrenia prekonávajúce príčinu nemožnosti zúčastniť sa pojednávania) a náhla, vzhľadom k časovej súvislosti nedovoľujúca sporovej strane, v danom prípade žalovanému, uskutočniť kroky vedúce k tomu, aby sa zúčastnil pojednávania (NS SR sp. zn. ). Ospravedlniteľný dôvod je taký dôležitý dôvod, pre ktorý sporová strana zmeškala pojednávanie vo veci, ktorý ako prekážka sa vyznačuje závažnosťou, rozsahom alebo z iných dôvodov aspektom ospravedlniteľnosti. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. -56 zo dňa 13. decembra 2018, podľa ktorého: ,,Podľa , ak žalovaný z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal pojednávanie vo veci, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie, súd na návrh žalovaného tento rozsudok uznesením zruší a nariadi nové pojednávanie. Vzhľadom na to, že pojem „ospravedlniteľný dôvod“ v zmysle nie je právnou normou definovaný, je iba na úvahe súdu, ktoré okolnosti v intenciách konkrétneho prípadu posúdi ako okolnosti hodné ospravedlnenia neúčasti na pojednávaní“.

51. V zhode so súdom prvej inštancie je krajský súd názoru, že žalovaný svoju neprítomnosť neospravedlnil vážnymi okolnosťami. Žalovaný, resp. pracovník žalovaného svoju absenciu ospravedlňovali naplánovaným zdravotným vyšetrením. síce taxatívne neurčuje, čo je možné považovať za ospravedlniteľný dôvod neúčasti na pojednávaní, resp. čo je možné považovať za vážnu okolnosť neúčasti na pojednávaní, rozhodovacou činnosťou všeobecných súdov je však možné považovať za ustálené, že sa má jednať o okolnosť objektívnej povahy, ktorá je náhla, neočakávaná, nepredvídaná, brániaca možnosti účasti na nariadenom pojednávaní. Za ospravedlniteľný dôvod, resp. za vážnu okolnosť neprítomnosti na pojednávaní možno považovať len závažnú prekážku, ktorá je preukázaná a ktorá bráni žalovanému dostaviť sa na pojednávanie. Existenciu takejto okolnosti je pritom povinný tvrdiť a preukázať žalovaný. Podľa krajského súdu žalovaný nielenže nepredložil dôkaz/doklad, ktorý by potvrdzoval relevantný dôvod neúčasti na nariadenom pojednávaní, ale takýto dôkaz ani len neoznačil. Povinnosť preukázať vlastné tvrdenia pritom zaťažuje stranu sporu aj v procesných súvislostiach, osobitne, ak dôsledkom procesnej aktivity strany sporu má byť zrušenie meritórneho rozhodnutia - v tomto prípade rozsudku pre zmeškanie zo dňa 10. marca 2020 (bližšie napr. Veľký komentár k , C.H. BECK, 2016, str. 1066 alebo rozhodnutie

NS SR sp.zn. ). Krajský súd bez ohľadu na to, či by sa jednalo v odvolacom konaní o prípustné novoty ( ), dodáva, že žalovaný ani v rámci tohto štádia konania nepredložil alebo aspoň neoznačil žiadne konkrétne dôkazy, ktoré by boli spôsobilé verifikovať jeho tvrdenia.

52. Krajský súd uvádza, že postupom okresného súdu nedošlo k zásahu do práv žalovaného, a to do práva na spravodlivý súdny proces, pretože žalovaný mal v konaní pred okresným súdom možnosť uplatňovať svoje práva a využívať právne inštitúty poskytované . Konanie okresného súdu bolo zákonu zodpovedajúce konanie v súlade s . Postupom okresného súdu žalovanému nebola znemožnená realizácia jeho procesných oprávnení a ani zmarená možnosť aktívnej účasti na konaní, preto nemohlo dôjsť k zásahu do práva žalovaného na spravodlivý súdny proces. Nebol preto relevantný odvolací dôvod žalovaného v tom, že by procesným postupom okresného súdu malo byť žalovanému znemožnené, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že by nastalo porušenie jeho práva na spravodlivý proces. Krajský súd poukazuje na to, že žalovaný mal postupom okresného súdu vytvorené podmienky k výkonu svojich oprávnení a práv, mal umožnené, aby zrealizoval aktívnu účasť na konaní, ktoré právo pokiaľ nenaplnil, tak uvedené nesie so sebou dôsledok, ktorý v rámci súdneho konania nemôže byť pre žalovaného priaznivý.

53. Pokiaľ žalovaný v podanom odvolaní poukazoval na konštatáciu okresného súdu v odôvodnení odvolaním napadnutého uznesenia, v rámci ktorej uvádzal, že ,,K žiadosti zo dňa 24.02.2020 súd na emailovú adresu žiadateľa oznámil jej neakceptovanie súdom s odôvodnením, že zo strany súdu nebola zistená existencia dôležitých dôvodov pre odročenie pojednávania podľa ust. 183 . Žalovaný bol súdom upovedomený o uskutočnení pojednávania v stanovenom termíne.“, pričom poznamenal, že 24.2.2020 žiadna žiadosť v tomto konaní podaná nebola, tak odvolací súd uvádza, že zo strany okresného súdu sa zjavne jednalo len o zrejmú nesprávnosť spočívajúcu v uvedení nesprávneho dátumu (namiesto správneho dátumu 06.03.2020), ktorá skutočnosť nemohla mať vplyv na správnosť záverov okresného súdu o zamietnutí návrhu žalovaného na zrušenie kontumačného rozsudku.

54. Ako už bolo vyššie uvedené, aj keď predmetom prieskumu odvolacieho súdu je posudzovanie splnenia podmienok pre zrušenie kontumačného rozsudku na návrh žalovaného podľa , t.j. to, či okolnosti uvádzané a preukázané žalovaným (zistené súdom), možno považovať za ospravedlniteľný dôvod neprítomnosti žalovaného na pojednávaní, považoval odvolací súd za potrebné vyjadriť sa aj k ďalším námietkam, na ktoré poukazoval žalovaný v podanom odvolaní zo dňa 3.8.2020 (č.l. 136 spisu).

55. K námietke odvolateľa, že okresný súd pri posudzovaní (ne)odročenia pojednávania mal prihliadať aj na zásadu vyjadrenú v Čl. 6 ods. 2 , odvolací súd uvádza, že nepovažoval túto námietku v prejednávanej veci za relevantnú, a to z nasledovných dôvodov.

56. Podľa Čl. 6 ods. 1 , strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu.

57. Podľa Čl. 6 ods. 2 , súd zohľadňuje špecifické potreby strán sporu vyplývajúce z ich zdravotného stavu a sociálneho postavenia.

58. Z uvedených ustanovení vyplýva, že reflektujú moderné poňatie bývalej zásady, resp. princípu rovnosti účastníkov, ktorý princíp vychádza aj z ustanovenia . Priorizuje sa v ňom nové poňatie kontradiktórneho procesu, kde proti sebe stoja dve strany s protichodným záujmom na výsledku sporu. Súčasne uvedené princípy rovnako reflektujú judikatúru štrasburských orgánov ochrany práva, ktorá zásadu rovnosti zbraní vníma ako rovnakú mieru možností participovať na procesných úkonoch tak vlastných ako aj na procesných úkonoch protistrany v tom zmysle, aby ku každej relevantnej námietke, tvrdeniu či dôkazu mala objektívnu možnosť vyjadriť sa protistrana. Súčasne Čl. 6 ods. 2 , ktorý nadväzuje na Čl. 6 ods. 1 , predstavuje akési ,,dorovnanie“ procesného postavenia tej slabšej sporovej strany (spotrebiteľ, zamestnanec, diskriminovaný v antidiskriminačných sporoch) tak, aby bola zabezpečená spomínaná funkčná procesná rovnosť a pomyselná štartovacia čiara pre obe sporé strany. Uvedené nóvum spočíva v zavedení

osobitných konaní so slabšou stranou, ktoré výrazne modifikujú doterajšie chápanie rovnosti strán sporu. Ide o zavedenie osobitných pravidiel v troch typoch zvláštnych sporov upravených v druhej hlave tretej časti , a to v spotrebiteľských sporoch, v antidiskriminačných sporoch a v individuálnych pracovných sporoch, v ktorých napríklad neplatia obmedzenia vyplývajúce zo sudcovskej koncentrácie a zákonnej koncentrácie konania; proti slabším stranám zároveň nemožno vydať rozsudok pre zmeškanie. Súd v týchto prípadoch musí zohľadňovať istú hmotnoprávnu i procesnú nerovnováhu sporových strán, t.j. je povinný zohľadňovať určité špecifické potreby tých subjektov, ktorých zdravotný stav (ťažko postihnuté osoby), prípadne sociálne postavenie odôvodňujú špecifický procesný režim týkajúci sa napr. stanovenia času pojednávania, resp. výnimiek z povinností, ktorými sú sporové strany zaťažené pri vedení pojednávania.

59. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica v upomínacom konaní dňa 10.04.2019 domáhal voči žalovanému uloženia povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 5.059,58 Eur s prísl. titulom zaplatenia zmluvného plnenia na základe uzatvorenej Zmluvy o ochrane majetku zo dňa 18.07.2017. Na základe predmetnej zmluvy žalobca vyúčtoval žalovanému cenu plnenia vystavenými faktúrami, ktoré žalovaný neuhradil. Z uvedeného bolo zrejmé a ani medzi stranami konania nebolo sporné, že ide o spor medzi podnikateľmi pri výkone podnikateľskej činnosti, t.j. o obchodnú vec, kedy tak aplikácia Čl. 6 ods. 2 neprichádzala do úvahy.

60. Nie je dôvodná ani námietka žalovaného, že okresný súd mal v prejednávanej veci postupovať podľa .

61. Podľa , strana sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí. Zvolený zástupca sa nemôže dať zastúpiť, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

62. Podľa , ak zvoleným zástupcom podľa odseku 1 nie je advokát, súd uznesením, ktoré doručí zastúpenej strane, rozhodne, že zastúpenie podľa odseku 1 nepripúšťa, ak zástupca zjavne nie je spôsobilý na riadne zastupovanie alebo ak ako zástupca vystupuje vo viacerých konaniach.

63. Vzhľadom k vyššie citovaným zákonným ustanoveniam krajský súd uvádza, že pokiaľ splnomocneným zástupcom sporovej strany nie je advokát, skúma súd ex offo jeho spôsobilosť na riadne zastupovanie. V prípade nespôsobilého všeobecného zástupcu uznesením rozhodne, že v danom konaní zastúpenie sporovej strany konkrétnym všeobecným zástupcom nepripúšťa. Každý všeobecný zástupca musí mať predovšetkým procesnú subjektivitu ( ) a musí byť procesne spôsobilý ( ). V sporoch podľa musí mať navyše dosiahnuté vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. v vymedzuje osobitnú kategóriu konaní, v rámci ktorých je prípustné iba zastúpenie osobou s vysokoškolským právnickým vzdelaním druhého stupňa. Vylúčené je teda zastúpenie tzv. laickým všeobecným zástupcom. Nejde však o povinné zastúpenie a strana nemusí mať v konaní zvoleného žiadneho zástupcu. Medzi takéto konania patria aj spory medzi podnikateľmi pri výkone ich podnikateľskej činnosti, čo je aj prípad tohto konania.

64. Odvolací súd zvýrazňuje, že v prípade právnických osôb nemožno za splnomocneného zástupcu považovať príslušný štatutárny orgán alebo jeho člena. Pokiaľ ide o konanie za právnickú osobu, procesnoprávna úprava odkazuje na použitie ustanovení osobitného predpisu ( ). Tým je primárne (ďalej len ,,OZ“ alebo ,,), ktorý upravuje konanie za právnickú osobu v . Okrem štatutárneho orgánu môžu za právnickú osobu konať aj jej zamestnanci alebo členovia, pokiaľ je to určené vo vnútorných predpisoch právnickej osoby alebo je to vzhľadom na ich pracovné zaradenie obvyklé ( ). Oprávnenie konkrétneho zamestnanca konať za právnickú osobu ako sporovú stranu sa súdu spravidla preukazuje poverením, ktoré však nezakladá vzťah na základe splnomocnenia. Zamestnanec ani štatutárny orgán nie sú bez ďalšieho splnomocnenými zástupcami a ich právne postavenie sa nespravuje ustanoveniami o zastúpení. Pokiaľ teda Mgr. V. F. mal konať v mene žalovaného ako jeho zamestnanec, čo potvrdzuje aj plnomocenstvo nachádzajúce sa na č.l. 95 spisu, tak postup podľa neprichádzal do úvahy.

65. Vo vzťahu k pomerne obsiahlej odvolacej argumentácii žalovaného ohľadom konania za právnickú osobu, resp. ohľadom hodnotenia predpokladov pre konanie povereného zamestnanca žalovaného Mgr. F. s prihliadnutím na skutočnosť emailom predloženej plnej moci pre tohto zamestnanca žalovaného

je potrebné zvýrazniť, že okresný súd sa napriek vysloveným pochybnostiam vo vzťahu k preukázaniu oprávnenia tohto zamestnanca konať za žalovaného, vyporiadal so všetkými okolnosťami týkajúcimi sa nielen neúčasti konateľa žalovaného na pojednávaní, ale aj okolnosťami týkajúcimi sa neúčasti tohto zamestnanca na pojednávaní. Odvolacia argumentácia žalovaného v tom smere, že okresnému súdu má byť z iných konaní známe, že tento zamestnanec opakovane koná za žalovaného, tak nemôže byť relevantnou vo vzťahu k tvrdeniam žalovaného o porušení jeho procesných práv či porušení jeho práva na spravodlivý súdny proces. Samotný žalovaný pritom v podanom odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie uvádza, že okresný súd na predloženú plnú moc zjavne prihliadol, pretože odmietnutie odročenia oznamoval aj na emailovú adresu zástupcu. Závery okresného súdu vo vzťahu k preukázaniu oprávnenia zamestnanca Mgr. F. konať za žalovaného tak nemali žiadny dopad na rozhodnutie súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie.

66. Ako dôvodný odvolací súd nevyhodnotil ani odvolací dôvod žalovaného týkajúci sa notoricky známej skutočnosti ohľadom pandemickej situácie v čase konania pojednávania, na ktorom došlo k vyhláseniu rozsudku pre zmeškanie žalovaného. V tejto spojitosti odvolací súd poukazuje na odôvodnenie okresného súdu (odsek 21.) s tým, že v čase nariadeného pojednávania neboli prijaté žiadne opatrenia, ktoré by bránili možnosti pojednávanie uskutočniť. Nakoniec takého opatrenia neplynú ani zo žalovaným predložených opatrení predsedu Krajského súdu v Bratislave. Navyše odvolací súd dáva do pozornosti žalovaného, že Národná rada Slovenskej republiky až dňa 25. marca 2020 prijala o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii, ktorým bolo okrem iného zakotvené ako jedno z opatrení na súdoch to, že v čase mimoriadnej situácie alebo núdzového stavu súdy vykonávajú pojednávania, hlavné pojednávania a verejné zasadnutia len v nevyhnutnom rozsahu. Podľa dôvodovej správy k tomuto zákonu má predmetné ustanovenie za cieľ minimalizovať potrebu presúvania strán konania a ich právnych zástupcov na súdy, resp. koncentráciu viacerých osôb v pojednávacích miestnostiach súdov. Táto právna úprava neznamená, že súdy nesmú uskutočňovať pojednávania, ale je opatrením, ktoré má vykonávanie pojednávaní obmedziť len na nevyhnutné minimum, kam možno zaradiť najmä hlavné pojednávania vo väzobných veciach v trestných konaniach, pojednávania úkonov v konaniach starostlivosti súdu o maloletých a v iných konaniach, bez ktorých uskutočnenia hrozí nenávratná škoda alebo iný vážny neodvratný následok, pričom v konkrétnom prípade to bude vecou úvahy zákonného sudcu. Treba súhlasiť so žalovaným, že predmetná vec (spor o zaplatenie 5.059,58 Eur s príslušenstvom) nepatrí medzi právne veci spadajúce do kategórie „nevyhnutné minimum“ tak, ako to má zákon na mysli, avšak treba vziať do úvahy, že tento zákon, ktorý nadobudol účinnosť dňom jeho vyhlásenia, bol prijatý až niekoľko týždňov po termíne nariadeného pojednávania v danej veci, ktoré sa uskutočnilo už dňa 10.03.2020. Z uvedeného je zrejmé, že prejednaniu veci v danom čase nebránila existencia žiadnej skutočnosti vo vzťahu k ochoreniu COVID-19, ktorá by neumožňovala pojednávanie vykonať.

67. Ak žalovaný v podanom odvolaní tvrdil, že v čase nariadeného pojednávania už boli dané okolnosti odôvodňujúce odročenie pojednávania z dôvodu vypuknutia pandémie COVID-19 v Európe s ohľadom na v danom čase už identifikované prípady nákazy aj na území Slovenskej republiky, a to v kontexte tvrdenia uplatneného v návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie ohľadom symptómov, ktoré sa mali prejaviť u syna povereného zamestnanca Mgr. F., uvádza krajský súd, že sa opätovne zo strany žalovaného jedná len o tvrdenia, ktoré neboli z jeho strany ničím podložené. Žalovaný síce na jednej strane tvrdil, že neexistuje žiadne potvrdzovanie zaradenia do domácej karantény zo strany RÚVZ, kde boli symptómy u syna splnomocneného zástupcu oznámené, na druhej strane je však nepochybné, že v prípade, ak by zamestnanec žalovaného mal byť z dôvodu karantény práceneschopný, tak by o tom museli existovať doklady, ktorými by žalovaný ako jeho zamestnávateľ nepochybne musel disponovať. Žiadne doklady o tom, že by zamestnanec žalovaného Mgr. F., prípadne jeho rodina alebo samotný konateľ žalovaného boli z uvedených dôvodov vylúčení z možnosti účasti na pojednávaní v dôsledku nariadenej karantény, však zo strany žalovaného predložené neboli. Rovnako z jeho strany neboli predložené ani žiadne doklady týkajúce sa ním tvrdeného následného testovania zamestnanca žalovaného a jeho rodiny, ku ktorému malo dôjsť v mesiaci apríl a máj 2020. Zo strany žalovaného tak nielenže neboli predložené žiadne doklady o tom, že v čase nariadeného pojednávania sa mal či už konateľ žalovaného alebo poverený pracovník žalovaného zúčastniť naplánovaného lekárskeho vyšetrenia, ale ani žiadne doklady o tom, že by existovala akákoľvek prekážka na ich strane, ktorá by im bránila nielen v účasti na predmetných lekárskych vyšetreniach, vo vzťahu ku ktorým žalovaný tvrdil, že vo vzťahu k nim nedisponuje žiadnymi písomnými dokladmi, ale aj v účasti na pojednávaní, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie žalovaného.

68. Podľa odvolacieho súdu nebola dôvodná ani odvolacia námietka týkajúca sa vylúčenia konajúcej sudkyne okresného súdu. Primárne odvolací súd v tomto smere poukazuje na odôvodnenie odvolaním napadnutého uznesenia okresného súdu (odsek 22.), s ktorým sa stotožňuje, a tiež na svoje vyššie vyslovené závery ohľadom neprípustnosti námietky vylúčenia sudcu z dôvodu jeho procesného postupu vo veci. Navyše odvolaciemu súdu nie je ani zrejmé, z akého dôvodu žalovaný dospel k záveru, že v prípade konajúcej samosudkyne, ktorá je podpredsedníčkou súdu a má znížený nápad, by nemali byť dodržané ustanovenia o náhodnom prideľovaní veci automatizovaným systémom. Uvedené tvrdenie žalovaného zostalo len v rovine jeho konštatovania. Krajský súd dáva do pozornosti odvolateľa ust. o súdoch a a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ,,“), podľa ktorého ,,Ak tento zákon neustanovuje inak, veci určené podľa predmetu konania sa v súlade s rozvrhom práce prideľujú jednotlivým senátom alebo samosudcom náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených ministerstvom tak, aby bola vylúčená možnosť ovplyvňovania pridelenia vecí. Súdnym úradníkom sa prideľujú veci podľa rozvrhu práce tak, aby sa zabezpečilo ich rovnomerné zaťaženie a riadny chod súdu.“, vo väzbe na , v zmysle ktorého ,,Podmienka náhodného výberu podľa odseku 1 je splnená vtedy, ak sa má vec prideliť jednému z aspoň dvoch senátov, samosudcov alebo súdnych úradníkov“. Krajský súd sa za účelom posúdenia tejto námietky žalovaného v potrebnom rozsahu oboznámil s Rozvrhom práce Okresného súdu Žilina na rok 2019 (rozvrh práce zverejnený na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti SR) v znení účinnom ku dňu 20.8.2019, kedy podľa potvrdenia (č.l. 81 spisu) bola vec postúpená z Okresného súdu Banská Bystrica pridelená zákonnej sudkyni JUDr. Lenke Müllerovej, PhD. Z bodu 2 písm. A tohto Rozvrhu práce Okresného súdu Žilina je zrejmé, že jednotlivým oddeleniam sa stanovuje pomer nápadu prideľovania vecí pre všetky súdne oddelenia v zásade 1:1 s tým, že JUDr. Lenka Müllerová, PhD. má stanovený nápad nových vecí vo výške 2/3. Z časti Rozvrhu práce Okresného súdu Žilina, ktorá upravuje obchodnoprávne oddelenie a obchodný register, plynie, že okrem sudkyne JUDr. Lenky Müllerovej, PhD. v danom čase boli obchodnoprávne veci prideľované na rozhodnutie tiež sudkyniam JUDr. Gabriele Panákovej a JUDr. Martine Brniakovej. Vyššie uvedené zákonom vyžadované podmienky pre prideľovanie vecí sudcom Okresného súdu Žilina náhodným výberom tak boli aj v čase pridelenia tejto veci splnené. Samotná skutočnosť, že náhodným výberom boli viaceré veci týkajúce sa žalovaného pridelené tej istej zákonnej sudkyni Okresného súdu Žilina, bez ďalšieho nemôže evokovať dôvodnosť tvrdenia žalovaného o porušení princípu náhodného prideľovania vecí na Okresnom súde Žilina.

69. Záverom krajský súd zvýrazňuje, že zo znenia SR vyplýva, že podmienky a podrobnosti o súdnej a inej právnej ochrane ustanovuje zákon. V danom prípade bola ust. okresnému súdu daná možnosť rozhodnúť o žalobe rozsudkom pre zmeškanie bez nariadenia pojednávania za splnenia v tomto zákonnom ustanovení stanovených procesných podmienok. Krajský súd konštatuje naplnenie týchto podmienok, čím boli v prejednávanom prípade splnené všetky zákonom vyžadované predpoklady, aby okresný súd vo veci rozhodol rozsudkom pre zmeškanie žalovaného. Zároveň krajský súd na strane žalovaného nezistil existenciu žiadneho ospravedlniteľného dôvodu, ktorý by v zmysle ust. odôvodňoval zrušenie vydaného rozsudku pre zmeškanie. Bolo preto dôvodné napadnuté uznesenie okresného súdu o zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie potvrdiť podľa ust. , ako vecne správne rozhodnutie.

70. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. v spojení s ust. , . Odvolanie žalovaného proti rozsudku pre zmeškanie bolo krajským súdom odmietnuté, pretože smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie nie je prípustné. Procesné zavinenie žalovaného na odmietnutí odvolania za primeranej aplikácie ust. v spojení s Čl. 4 zodpovedá úspechu žalobcu v odvolacom konaní. Obdobne možno konštatovať procesný úspech žalobcu zodpovedajúci neúspechu žalovaného aj vo vzťahu k žalovaným podanému odvolaniu proti uzneseniu, ktorým okresný súd návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie zamietol. V odvolacom konaní tak bol v celom rozsahu úspešný žalobca, ktorému bol preto krajským súdom voči neúspešnému žalovanému priznaný nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania. O výške tejto náhrady trov rozhodne okresný súd v zmysle ust. samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa ust. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Podľa ust. dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Podľa ust. dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.