Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20Cb/79/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Veronikou Židek v právnej veci sporu žalobcu: A. B. C., narodený XX.XX.XXXX, bytom B. XXX/XX, XXX XX D., E. F., právne zastúpený: MATHISON legal s.r.o., so sídlom Galvániho 15/B, 821 04 Bratislava – Ružinov, IČO: 46 079 882, proti žalovanému: PCA Slovakia, s.r.o., so sídlom Automobilová ulica 1, 917 01 Trnava, IČO: 36 256 013, právne zastúpený: PETERKA & PARTNERS advokátska kancelária s.r.o., organizačná zložka, so sídlom organizačnej zložky: Námestie Mateja Korvína 1, 811 07 Bratislava, IČO: 35 884 703, o zaplatenie 102 123,66 eura s príslušenstvom

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa zamieta.

II. Žalovaný má nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 18.01.2024 domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť istinu vo výške 102 123,66 eura s príslušenstvom titulom Zmluvy o poskytovaní právnych služieb. Vo svojej žalobe uviedol, že dňa 31.5.2007 uzatvoril žalobca so žalovaným Zmluvu o poskytovaní právnych služieb, v znení neskorších dodatkov (ďalej len „Zmluva“), a to na dobu určitú do 31.7.2012. Na základe Zmluvy poskytoval žalobca žalovanému právne služby. Odmena žalobcu ako advokáta bola v Zmluve podľa § 5 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z.z dohodnutá ako mesačná paušálna odmena, prislúchajúca žalobcovi bez ohľadu na objem skutočne poskytnutých služieb. Žalovaný uhrádzal odmenu žalobcu podľa Zmluvy riadne a včas. Po istej dobe ju však žalovaný uhrádzať prestal. Odmenu vyčíslenú vo faktúre č. 4/2011 vystavenej dňa 28.02.2011 za obdobie od 01.02. do 28.2.2011 s dátumom splatnosti 19.03.2011 žalovaný uhradil žalobcovi čiastočne. Nasledujúce odmeny počnúc faktúrou č. 5/2011už žalovaný neuhradil vôbec. Dňa 21.04.2011 uzavrel žalobca a žalovaný dodatok k Zmluve vo forme úplného znenia Zmluvy. Na základe tohto dodatku bola okrem iného predĺžená doba trvania Zmluvy do 31.07.2015. Faktúry vyčíslujúce odmenu za právne služby žalobcu vystavené po uzatvorení tohto dodatku však žalovaný neuhradil. Dňa 19.03.2013 uzavrel žalobca, žalovaný a spoločnosť PSA Services Centre Europe, s.r.o., IČO: 36 289 752, (ďalej len „PSA“) ďalší dodatok k Zmluve, na základe ktorého sa klientom podľa Zmluvy stala namiesto žalovaného spoločnosť PSA a žalovaný sa zaviazal uhradiť žalobcovi všetky vyúčtované záväzky do 31.05.2013 a súčasne sa zaviazal k úhrade všetkých pohľadávok žalobcu v prípade, ak ich nebude hradiť PSA. Ani zo strany spoločnosti PSA však odmena žalobcu podľa Zmluvy hradená nebola. Dňa 20.01.2014 žalovaný písomne uznal dlh voči žalobcovi vo výške 56 263,94 eura s príslušenstvom. V ten istý deň, t.j. 20.01.2014 súčasne uznala písomne dlh voči žalobcovi taktiež spoločnosť PSA, a to vo výške 47 809,72 eura s príslušenstvom. Dňa 31.07.2015 sa uplynutím času skončila účinnosť Zmluvy. Dňa 22.09.2015 žalobca písomne vyzval žalovaného na úhradu dlžnej čiastky v lehote do 07.10.2015. Dňa 05.10.2015 žalobca písomne vyzval spoločnosť PSA na úhradu dlžnej čiastky a na tú istú sumu vyzval žalobca dňa 23.10.2015 taktiež žalovaného z titulu jeho ručenia za záväzky spoločnosti PSA.

Žalovaný ani spoločnosť PSA dlh do dnešného dňa neuhradili. Spoločnosť PSA dňa 01.01.2023 zanikla v dôsledku zlúčenia so žalovaným, keď sa jeho právnym nástupcom stal práve žalovaný. Zmluvu a jej dodatky, vrátane dohody o uznaní dlhu, podpísal za žalovaného (a spoločnosť PSA) pán F. G., narodený XX.XX.XXXX, bytom H. XX/X, D., Slovenská republika (ďalej len „F. G.“). F. G. u žalovaného pôsobil na manažérskej pozícii ako vedúci oddelenia sociálnych vzťahov (vo francúzštine: „responsable des relations sociales“) (ďalej len „VSV“). Z titulu tejto pozície bol poverený výkonom všetkých činností súvisiacich s pracovnoprávnej agendou žalovaného. Popis tejto pracovnej pozície je obecne nasledujúci: Definovanie/účasť na sociálnych stratégii firmy, Organizácia povinného kolektívneho vyjednávania, Vedenie zastupiteľských orgánov zamestnancov, Riešenie otázky kolektívnych zmlúv, Poradenstvo a analýza rizík pre management a oddelenia ľudských zdrojov (HR). Všetky tieto úlohy vyžadujú, aby zamestnanec na pozícii VSV poskytoval špecifickú právnu expertízu, ktorá je spravidla veľmi náročná z pohľadu jej odbornosti a kvality. Poskytovanie právnej expertízy na tak vysokej úrovni vyžaduje využívanie špecializovaných externých poradcov, a to najmä právnych. Zamestnanec na pozícii VSV pravidelne potrebuje právne poradenstvo a konzultácie ohľadom konkrétnych bodov týkajúcich sa kolektívnych vzťahov alebo pomoci pri spisovaní konkrétnych firemných zmlúv. Vyžiadanie právneho poradenstva u špecializovanej firmy (t.j. advokátskej kancelárie) a vypracovanie kolektívnych zmlúv je súčasťou obvyklých činností zamestnanca na pozícii VSV. Tieto vyžiadania sú súčasťou jeho pracovných úloh ako aj všeobecného každodenného riadenia sociálneho dialógu v spoločnosti. S ohľadom na trvajúci neuspokojivý priebeh platieb zo strany žalovaného za poskytnuté právne služby požiadal žalobca F. G. o predloženie plnej moci. Žalobca sa tak chcel uistiť, že tu nie sú žiadne formálne prekážky v existujúcej spolupráci. Túto plnú moc F. G. žalobcovi predložil. Žalobca teda nemal ani naďalej dôvod sa domnievať, že by F. G. nebol oprávnený za žalovaného konať. Žalovaný udelil F. G. písomné plnomocenstvo dňa 28.10.2011 a spoločnosť PSA udelila F. G. písomné plnomocenstvo dňa 11.10.2010. Súčasťou oboch plnomocenstiev bolo aj oprávnenie na uzatváranie a podpisovanie obchodných a iných zmlúv na zabezpečenie služieb a výkonov súvisiacich so zabezpečovaním právnych a personálnych záležitostí a záležitostí s tým súvisiacich (právne poradenstvo a pod.), vrátane zmien a skončení týchto zmlúv. Žalobca týmto voči žalovanému uplatňuje pohľadávku zo Zmluvy z titulu neuhradenia mesačnej paušálnej odmeny žalobcu ako advokáta za poskytnutie právnych služieb žalovanému za obdobie 01.02.2011-30.09.2012. Táto pohľadávka predstavujúca sumu 54 313,94 eura bola uznaná čo do dôvodu a výšky žalovaným a vyčíslená vo faktúrach žalobcu špecifikovaných v žalobe. Žalobca touto žalobou ďalej voči žalovanému uplatňuje pohľadávku zo Zmluvy z titulu neuhradenia mesačnej paušálnej odmeny žalobcu ako advokáta za poskytnutie právnych služieb spoločnosti PSA za obdobie 1.10.2012-30.6.2013. Táto pohľadávka v celkovej výške 47 809,72 EUR bola uznaná čo do dôvodu a výšky spoločnosťou PSA a vyčíslená vo faktúrach špecifikovaných v žalobe. Právne služby žalobcu spočívali okrem iného v príprave viac ako 580 strán odborného právneho textu, ktoré sa týkali viac ako 35 rozličných projektov. Rozsah týchto právnych služieb je bližšie špecifikovaný v súdnom spise vedenom na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. . Nemožno prehliadnuť, že titulom odmeny za poskytovanie právnych služieb podľa Zmluvy pritom žalovaný (resp. spoločnosť PSA) žalobcovi v minulosti dobrovoľne zaplatil spolu viac ako 110 000,00 eur bez DPH. Žalobca by však v tejto súvislosti rád doplnil, že len celkové dane, odvody a vyúčtované priame náklady žalobca dosahujú výšku cca 206 000,00 eur. V tejto sume nie sú zohľadnené nepriame náklady, napríklad na zamestnancov priamo pracujúcich na úlohách pre žalovaného a spoločnosť PSA. Spolu so žalobou doručil Vyčiarknutie zo zoznamu euroadvokátov, výpis z Obchodného registra žalovaného, Zmluvu o poskytovaní právnych služieb zo dňa31.05.2007, Dodatok č. 1 k Zmluve o poskytovaní právnych služieb, Dodatok č. 2 k Zmluve o poskytovaní právnych služieb, Dodatok č. 3 k Zmluve o poskytovaní právnych služieb, Dodatok č. 4 k Zmluve o poskytovaní právnych služieb, Zmluvu o poskytovaní právnych služieb zo dňa 21.04.2011, Dodatok č. 1 k Zmluve o poskytovaní právnych služieb, Dohodu o uznání dluhu zo dňa 20.01.2014, Předávací protokol, Dohoda u uznání dluhu zo dňa 20.01.2014, Předávací protokol, Výzvu na zaplatenie dlžnej čiastky zo dňa 22.09.2015, Výzvu na zaplatenie dlžnej čiastky zo dňa 05.10.2015, podací lístok, Výzvu ručiteľovi, Výzvu na zaplatenie dlžnej čiastky (predžalobný pokus o zmier), výpis z Obchodného registra obchodnej spoločnosti PSA Services Centre Europe s.r.o., vyjadrenie advokáta pôsobiaceho vo Francúzsku, faktúru č. 04/2011, faktúru č. 05/2011, faktúru č. 07/2011, faktúru č. 09/2011, faktúru č. 11/2011, faktúru č. 13/2011, faktúru č. 16/2011, faktúru č. 18/2011, faktúru č. 21/2011, faktúru č. 22/2011, faktúru č. 24/2011, faktúru č. 02/2012, faktúru č. 04/2012, faktúru č. 06/2012, faktúru č. 09/2012, faktúru č. 11/2012, faktúru č. 13/2012, faktúru č. 15/2012, faktúru č. 17/2012, faktúru č. 18/2012, faktúru č. 02021013, faktúru č. 02031113, faktúru č. 02041213.

2. Voči platobnému rozkazu podal žalovaný odpor, v ktorom uviedol, že v plnom rozsahu popiera nárok žalobcu čo do dôvodu aj výšky, a svoj odpor vecne odôvodňuje tak, ako je uvedené nižšie. Žalovaný poukazuje na skutočnosť, že zo skutkového a právneho hľadiska v podstate identickej veci sa už viedlo konanie na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. č. a Krajskom súde Trnava pod sp. zn. . V tomto konaní vystupoval žalobca označený ako A. B. C., B., so sídlom I. XX, XXX XX B. X, E. F., J.: XXX XX XXX, ev. č. Českej advokátskej komory: XXXX proti žalovanému, spoločnosti PCA Slovakia, s.r.o. Žalobca sa v tomto konaní domáhal zaplatenia pohľadávky vo výške 1 950,00 EUR a úrokov z omeškania od 20.3.2011. Ako dôvod tejto pohľadávky takisto (obdobne ako v tejto veci) uvádzal poskytovanie právnych služieb na základe Zmluvy o poskytovaní právnych služieb z roku 2007 a dodatok č. 1 zo dňa 19.3.2013. Keďže žalovaný sa bude v odpore viackrát odvolávať na vyššie uvedené konania, hneď na úvod uvádza, že Okresný súd Trnava žalobu v konaní pod sp. zn. zamietol a o trovách rozhodol tak, že žalobca je povinný uhradiť trovy konania žalovanému v rozsahu 100% (ďalej len „Prvostupňový rozsudok v konaní “). Krajský súd v Trnave následne potvrdil prvostupňový Rozsudok a priznal žalovanému náhradu trov konania, a to rozsudkom – 514, IČS: XXXXXXXXXX zo dňa 14.3.2023 (ďalej len „Rozsudok odvolacieho súdu v konaní “). Žalovaný namieta aktívnu legitimáciu žalobcu, pána A. B. C., B. I. K., A. B. C., B. I., si uplatňuje svoju údajnú pohľadávku ako fyzická osoba s miestom bydliska v Českej republike, teda nie ako český advokát. Z dokumentov, ktoré žalobca predložil, konkrétne z Dohôd o uznaní dlhu zo dňa 20.1.2014, však vyplýva, že „pohľadávka“ bola postúpená z A. B. C., B. I., advokáta so sídlom v Slovenskej republike, IČO: 30868912 na Veriteľa – Advokátní kancelář B. C., A. B. C., B. I., L., C. C. B., I. XX, B. XXX XX, J.: XXX XX XXX, M. E. E.: XXXX. Z uvedeného vyplýva, že pohľadávka bola postúpená zo slovenského advokáta na českého advokáta. Pohľadávku v konaní vedenom pod sp. zn. č. , resp. si pán B. C. tiež uplatňoval ako český advokát, A. B. C., B., C. C. I. XX, XXX XX B. X, E. F., J.: XXX XX XXX, M. E. E. L. N.: XXXX, a nie ako fyzická osoba, kedy z bodu 1.2 Prvostupňového rozsudku v konaní vyplýva nasledovné: „Vo svojom návrhu uviedol, že dňa 31.05.2007 uzatvoril A. B. C., usadený euroadvokát so sídlom O. X, D. so žalovaným Zmluvu o poskytovaní právnych služieb, na základe ktorej poskytoval žalovanému právne služby, za ktoré vystavoval mesačné faktúry. Dňa 19.03.2013 uzavrel A. B. C., žalovaný a spoločnosť PSA Services Centre Europe, s.r.o., IČO: 36 289 752, dodatok č. 1 k zmluve, kde podľa čl. 2 ods. 3 sa žalovaný zaviazal uhradiť A. B. C. všetky vyúčtované záväzky do 31.05.2013, avšak nestalo sa tak. Dňa 19.12.2013 A. B. C. postúpil pohľadávky vzniknuté na základe zmluvy v období od 31.05.2007 do 31.03.2013 vo výške 56.263,94 eur s príslušenstvom Zmluvou o postúpení pohľadávok na J. D. N. a dňa 17.01.2014 J. D. N. postúpil pohľadávky Smlouvou o postoupení pohladávek na žalobcu.“ Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobca, pán A. B. C., Ph. D, nie je aktívne legitimovaným na podanie žaloby, pretože týmto subjektom je Advokátní kancelář B. C., A. B. C., Ph. D, advokát, so sídlom B., I. XX, B. XXX XX, J.: XXX XX XXX, evidenčné číslo ČAK: 8796. Žalobca dôvodnosť svojich pohľadávok odvodzuje od údajnej Zmluvy o poskytovaní právnych služieb uzatvorenej 31.05.2007 v znení jej dodatkov (ďalej tiež „Zmluva o poskytovaní právnych služieb z 2007“), vrátane dodatku z 21.04.2011 vo forme úplného znenia zmluvy spolu s ďalším dodatkom označeným ako dodatok „1“ (ďalej tiež „Zmluva o poskytovaní právnych služieb z 2011“) a Dohôd o uznaní dlhu z 20.01.2014. Žalovaný upozorňuje na skutočnosť, že napriek tomu, že v texte dokumentov, ktoré žalobca predložil, sa uvádza, že za žalovaného koná konateľ (Zmluva o poskytovaní právnych služieb z 2007 uvádza, že žalovaný koná prostredníctvom konateľa - L. P. P. D., dodatky č. 1 až 4 odkazujú na konateľa – P. A., Zmluva o poskytovaní právnych služieb z 2011 na konateľa – Q. D., dodatok č. 1 na konateľa – B. A. F. B., resp. Vincent Adenis-Lamare, ), žiadny z predložených dokumentov, vrátane Dohôd o uznaní dlhu z 20.01.2014, nie je podpísaný osobou oprávnenou za žalovaného konať. Všetky dokumenty, ktoré žalobca predložil, sú podpísané pánom F. G., bývalým zamestnancom žalovaného. B. F. G. bol zamestnancom žalovaného v období od 15.08.2006 do 31.12.2012, pričom v čase podpisu Zmluvy o poskytovaní právnych služieb roku 2007 zastával pozíciu „Vedúci oddelenia sociálnych vzťahov“. Pozícia pána F. G. bola z hľadiska vnútornej organizácie žalovaného tzv. pozíciou N-2, kedy N = konateľ. Priamym nadriadeným pána G. bol riaditeľ ľudských zdrojov (N-1), ktorého nadriadeným bol priamo konateľ (N). V zmysle článku 1.1 pracovnej zmluvy F. G. v rámci svojho zaradenia zodpovedal za riadenie a spoluprácu s organizáciami zastupujúcimi zamestnancov; spoluprácu s odborovou organizáciou; udržiavanie kontaktov so sociálnymi partnermi a s externými sociálnymi partnermi; prípravu a tvorbu Kolektívnej zmluvy a dohôd so sociálnymi partnermi; prípravu kolektívnych rokovaní/vyjednávaní, školenia v sociálnych a odborových otázkach; podporu vedenia závodu v legislatívnych otázkach, zabezpečenie dodržiavania ; asistenciu a pomoc pri riešení sporov; meranie a udržanie sociálnej atmosféry; sociálnu komunikáciu; vytvorenie plánu sociálnej komunikácie závodu; aplikovanie sociálnej komunikácie; analýzu očakávaní a spokojnosti zamestnancov; pripomienkovanie organizácie

práce; prípravu, vypracovanie a riadenie plánu sociálnych aktivít spoločnosti; organizáciu dopravy, stravovania a ubytovania zamestnancov spoločnosti; rokovania o rozdelení SF; návrh na použitie SF. B. F. G. nedisponoval žiadnym oprávnením, ktoré by ho oprávňovalo na uzatvorenie dokumentov predložených žalobcom v mene a na účet žalovaného. O to viac, ak išlo o tak závažné právne úkony ako zatvorenie rámcovej zmluvy na poskytovanie právnych služieb (zmluvy o poskytovaní právnych služieb z 2007 a 2011, ich dodatky), uznanie dlhu (dohody o uznaní dlhu zo dňa 20.01.2014) alebo zmena osoby klienta a prevzatie ručenia (dodatok č. 1 z 19.03.2013 k Zmluve o poskytovaní právnych služieb z 2011). Žalovaný nikdy žiadny z vyššie uvedených úkonov neschválil. Naopak, všetky právne úkony pána G. a viazanosť nimi odmietol (viď priložené oznámenia). Žalovaný nikdy žiadne právne služby žalobcu nepotreboval, ich obstaraním pána G. nepoveril, ich objednávku neschválil, ich poskytnutie (ak vôbec boli poskytované pánovi G.) sám neprijal, a teda ich ani nevyužil a ani mu nemohla vzniknúť povinnosť za služby zaplatiť. Navyše, dodatok č. 1 z 19.03.2013 k Zmluve o poskytovaní právnych služieb z roku 2011, Dohodu o uznaní dlhu zo dňa 20.01.2014 a Preberací protokol zo dňa 20.01.2014 podpísal pán G. po skončení pracovného pomeru u žalovaného, kedy je absencia oprávnenia vykonávať akékoľvek právne úkony v mene a na účet odporcu absolútne zrejmá, pretože medzi žalovaným a pánom G. neexistoval žiaden právny vzťah. Žalovaný ďalej v tejto súvislosti uvádza, že Zmluva o poskytovaní právnych služieb z 2007, ktorá je dôvodom údajného vzniku pohľadávok žalobcu voči žalovanému, je navyše rámcová zmluva na poskytovanie právnych služieb zaväzujúca na značný finančný obnos, teda nejde o zmluvu na poskytovanie konkrétnych právnych služieb. Predmetom Zmluvy o poskytovaní právnych služieb z 2007 v zmysle jej článku I.2 bola právna pomoc „najmä v oblasti práva nehnuteľností a bežnej korporátnej agendy.“ Konanie pána F. G. za žalovaného s odkazom na zaväzovať nemohlo, pretože nie je obvyklé, aby vedúci oddelenia sociálnych vzťahov uzatváral zmluvy o poskytovaní právnych služieb, a už vôbec nie rámcovú zmluvu o poskytovaní právnych služieb s takým predmetom, o akú ide v prejednávanej veci. Tvrdenia žalobcu v návrhu nijako nepreukazujú, že by bol F. G. z titulu svojej funkcie oprávnený uzatvárať Zmluvu o poskytovaní služieb z 2007 vrátane jej dodatkov, prípadne iné žalobcom predložené dokumenty. Dôkazy, ktoré žalobca predkladá ako Prílohu č. 12, nie sú v tomto smere relevantné, a to už len z dôvodu, že žalovaný je slovenská obchodná spoločnosť fungujúca v slovenskom prostredí a podliehajúca slovenskému právnemu poriadku. Žalovaný sa v tejto súvislosti opätovne odvoláva na právoplatne skončené konanie vedené pod sp. zn. , v ktorom sa otázkou, či je obvyklé, aby zamestnanec v pozícii vedúceho oddelenia sociálnych vzťahov, ako pán F. G., uzatváral zmluvy o poskytovaní právnych služieb. Pokiaľ uvedené platí pre zmluvy o poskytovaní právnych služieb, v plnom rozsahu platí aj pre Dohody o uznaní dlhu zo dňa 20.01.2014. Pre zásadné právne následky, ktoré má vo všeobecnosti uznanie záväzku, ako zabezpečovací inštitút v obchodnom aj v občianskom práve, je vylúčené, aby F. G. kedykoľvek disponoval oprávnením podpisovať takýto úkon v mene žalovaného, resp. aby bolo obvyklé podpisovanie takéhoto úkonu, ktorý je svojim obsahom dokonca v rozpore s oprávnenými záujmami žalovaného. Obsahovo tento právny úkon žiadnym spôsobom nesúvisí s agendou, ktorú v spoločnosti žalovaného kedykoľvek F. G. riešil. Navyše, žalovaný subsidiárne uvádza, že pokiaľ ide o Dohodu o uznaní dluhu zo dňa 20.01.2014 údajne uzatvorenú v mene a na účet žalovaného, v čase jej uzatvorenia už pán G. ani len nebol zamestnancom žalovaného, a teda medzi ním a žalovaným neexistoval žiaden právny vzťah, a teda už vôbec z objektívnych dôvodov nemohlo existovať ani žiadne poverenie. Tento záver nie sú spôsobilé vyvrátiť ani plnomocenstvá predložené žalobcom, jednak z dôvodu, že ani tieto plnomocenstvá neoprávňujú pána G. uzatvárať taký typ zmlúv, o aké ide v prejednávanej veci (teda rámcovú zmluvu na poskytovanie právnych služieb na všeobecnú agendu alebo uznanie dlhu) a tiež z dôvodu, že neskôr udelená plná moc nemôže konvalidovať právny úkon urobený skôr a spätne tak dotknutý subjekt zaviazať na plnenie. Vzhľadom na všetko vyššie uvedené, keďže pán F. G. konal bez akéhokoľvek oprávnenia, v zmysle nie je žalovaný z jeho konania zaviazaný, zo svojho konania je pán G. zaviazaný sám. Žalovaný preto v prejednávanej veci nie je pasívne vecne legitimovaný. Keďže žalovaného nemôžu zaväzovať Dohody o uznaní dluhu z 20.01.2014, ak by aj súd prijal záver, že Zmluva o poskytovaní právnych služieb z 2007 a Zmluva o poskytovaní právnych služieb z 2011 žalovaného zaväzuje, žalobcom uplatňované pohľadávky sú premlčané, keďže sa na ne vzťahuje 4 ročná premlčacia lehota odo dňa splatnosti (všetky žalované pohľadávky majú dátum splatnosti v rokoch 2011 až 2013). Žalovaný ďalej uvádza, že Dohody o uznaní dlhu z 20.1.2014 sú absolútne neplatné z dôvodu, že sú neurčité – právny dôvod dlhu v nich nie je uvedený. Žalovaný v tejto súvislosti upozorňuje, že špecifikácia právneho dôvodu sa výslovne vyžaduje v zmysle ustanovenia Českého , ktorým sa dohody riadia. V Dohodách o uznaní dlhu z 20.01.2014 právny dôvod dlhu úplne absentuje. Z požiadavky na určitosť právneho úkonu vyplýva, že dlh musí byť nezameniteľný s inými prípadnými dlhmi medzi stranami.

V tejto súvislosti je dôležité upozorniť, že k dátumu podpisu Dohody o uznaní dluhu so žalovaným (20.01.2014) existovala medzi žalobcom a žalovaným Zmluva o poskytovaní právnych služieb pri vymáhaní pohľadávok zo dňa 27.08.2009 (ďalej tiež len „Zmluva o poskytovaní právnych služieb z roku 2009“) – ide o zmluvu odlišnú od žalobcom predložených zmlúv o poskytovaní právnych služieb v tomto konaní - ktorej predmetom bolo poskytovanie právnych služieb spočívajúcich vo vymáhaní pohľadávok žalovaného voči jeho zamestnancom. V Oznámení o jednostrannom zápočte zo dňa 18.01.2016, ktoré žalobca zaslal žalovanému, sám žalobca uvádza, že k času podpisu dohody o uznaní dlhu (20.01.2014) údajne evidoval pohľadávky voči žalovanému z titulu tejto Zmluvy o poskytovaní právnych služieb pri vymáhaní pohľadávok zo dňa 27.08.2009 (žalobca k oznámeniu „na dôkaz“ priložil faktúry s dátumami splatnosti v rozmedzí rokov 2010 až 2016). Ak mal žalobca za to, že v čase podpisu dohody o uznaní (20.01.2014) evidoval údajné pohľadávky voči žalovanému z rôznych právnych dôvodov, v dohode o uznaní mal (o to viac, ak je advokátom) právny dôvod údajne uznaného dlhu špecifikovať tak, aby nebol zameniteľný s inými dôvodmi. Z uznania však nevyplýva konkrétny právny dôvod (teda či ním je údajná zmluva o poskytovaní právnych služieb z 2007 alebo nepopieraná Zmluva o poskytovaní právnych služieb pri vymáhaní pohľadávok zo dňa 27.08.2009) údajnej pohľadávky na čiastku 56 263,94 eura uvedenú v uznaní. Formulácia, že ide o dlh vo výške 56 263,94 eura, ktorý predstavuje „všetky existujúce peňažné pohľadávky Dlžníka, ktoré vznikli Postupcovi v období od 31.5.2007 do 31.3.2013“, je pre účely identifikácie právneho dôvodu nedostatočná. Žalobca vedel/musel vedieť o nedostatku oprávnenia F. G. konať v mene žalovaného. Pokiaľ by súd považoval napriek vyššie uvedeným skutočnostiam za potrebné na údajný právny vzťah tvrdený žalobcom aplikovať ustanovenie (s čím žalovaný nesúhlasí, pretože poverenie zamestnanca je neexistentné), žalovaný tvrdí, že v takom prípade je potrebné podľa vziať do úvahy, že žalobca musel vedieť o tom, že pán F. G. nebol na vykonanie vyššie uvedených úkonov oprávnený, v dôsledku čoho konanie F. G. žalovaného nezaväzuje. V tejto súvislosti žalovaný poukazuje na súbor skutočností, ktoré nielenže vyvracajú akúkoľvek dobrú vieru konania žalobcu a pána F. G., ale pri absencii iného logického vysvetlenia vzbudzujú vážnu obavu, že právna situácia, z ktorej žalobca odvodzuje svoje údajné pohľadávky, bola účelovo zinscenovaná s cieľom získať prospech z majetku žalovaného, a to za celú dobu po uzatvorení Zmluvy o poskytovaní právnych z roku 2007 a 2011 v znení dodatkov a Zmluvy o poskytovaní právnych služieb z roku 2011, ako aj ďalších úkonov vykonaných pánom G. v tejto súvislosti, žalobca komunikoval výlučne s pánom G., na stretnutiach nebol pán G. nikdy sprevádzaný žiadnou inou osobou zo spoločnosti žalovaného, pán G. uhrádzal faktúry žalobcu sám (čo bolo preukázané v konaní pod sp. zn. ), a to jednak hotovostnými vkladmi na účet žalobcu vykonanými osobne na pobočke banky, a tiež v hotovosti priamo v advokátskej kancelárii žalobcu. Takýmto spôsobom pán G. sám uhradil faktúry o výške cca 133 945,28 eura, pričom žalovaný nemá informáciu, z akého zdroja pán G. hotovosť mal. Hotovostný spôsob platby v rámci spoločnosti žalovaného nebol nikdy možný, vykonávanie hotovostných platieb v rámci medzinárodných korporácií typu žalovaného je postup absolútne nemysliteľný. Z emailovej korešpondencie poskytnutej žalobcom dokonca vyplýva, že v roku 2015 pán G. (ktorý v tom čase už nebol zamestnaný v žiadnej zo spoločností zo skupiny PSA) plánoval žalobcovi „zaplatiť“ tým, že na neho budú prevedené motorové vozidlá značky Citroen Berlingo, čo je všeobecne vysoko neštandardný spôsob úhrady pohľadávok a pre korporácie typu žalovaného s implementovanými kontrolnými mechanizmami zaisťujúcimi nie len dodržanie právnych predpisov, ale rovnako aj vysokých etických štandardov, neprípustný, popri pochybnej Zmluvy o poskytovaní právnych služieb z roku 2007 je dôležité upozorniť, že žalobca v roku 2009 uzatvoril so žalovaným zmluvu o poskytovaní právnych služieb, ktorej predmetom bolo vymáhanie pohľadávok voči bývalým zamestnancom žalovaného. Zmluva o poskytovaní právnych služieb z roku 2009 bola uzatvorená štandardným postupom, podpísaná konateľom žalovaného, žalobca sa pred jej uzatvorením podrobil štandardnému výberovému konaniu u žalovaného, zmluva o poskytovaní právnych služieb z roku 2009 bola pripomienkovaná právnym oddelením žalovaného. Nepochopiteľné je konanie žalobcu aj z dôvodu, že v rámci výberového konania vyhláseného žalovaným v roku 2009 budil dojem, že je u žalovaného prvýkrát, ako keby so žalovaným vôbec nespolupracoval, hoci už dva roky mu údajne poskytoval právne služby, o Zmluve o poskytovaní právnych služieb z roku 2007 a jej dodatkoch žalovaného vôbec neinformoval, a teda žalovanému nebolo známe, že popri Zmluve o poskytovaní právnych služieb z roku 2009 existuje ešte aj Zmluva o poskytovaní právnych služieb z roku 2007, na základe ktorej žalobca údajne poskytuje žalovanému právne služby. Je nepochopiteľné, že aj po roku 2009 uzatváral žalobca s pánom F. G. pochybné právne úkony bez prizvania akejkoľvek inej osoby zo spoločnosti žalovaného. Na neštandardné konanie žalobcu poukázal aj súd v prvostupňovom rozsudku v konaní sp. zn. . Existenciu svojich údajných pohľadávok voči žalovanému žalobca dokonca neuviedol ani v liste pre audítorov žalovaného, ktorý pre audítorov žalovaného vyhotovil na

výslovnú žiadosť žalovaného v súvislosti s auditom účtovnej závierky žalovaného k 31.12.2013, žalobca tento počin odôvodnil údajnou snahou o ochranu klienta, čo je absolútne nepochopiteľné odôvodnenie tým skôr, keď je podané advokátom, ktorý si musí byť vedomý dôležitosti auditu v kontexte právneho poriadku. Aj uvedené naznačuje, že žiadne pohľadávky žalobca nemal a že situácia je umelo vytvorená. Konateľ žalovaného bol tak žalobcom prvýkrát kontaktovaný a vyzvaný na úhradu údajných pohľadávok žalobcu (vrátane pohľadávky, ktorá je predmetom tohto konania) až listami z 22.09.2015, 23.10.2015 a 05.10.2015, t.j. po viac ako ôsmych rokoch od podpísania Zmluvy o poskytovaní právnych služieb z roku 2007. Dovtedy žalovaný nemal vedomosť o faktúrach žalobcu, faktúry prevzaté podľa žalobcom predložených preberacích protokolov z 20.01.2014 neboli nikdy odovzdané účtovnému oddeleniu ani nadriadenému pána G. ani inej oprávnenej osobe. Ani žalobca ani iná osoba z advokátskej kancelárie B. C., v ktorej žalobca pôsobil, o existencii zmlúv ani poskytovaní právnych služieb žalovaného nikdy neinformoval počas celého niekoľkoročného obdobia – žalovaný bol prvýkrát informovaný až listami zo dňa 22.09.2015 a 23.10.2015. V kontexte vyššie uvedeného má žalovaný za to, že okrem toho, že neexistuje žiaden právny dôvod, na základe ktorého by mal žalovaný plniť údajné pohľadávky žalobcovi, konanie žalovaného, ktorý si voči žalovanému po 13-tich rokov uplatňuje údajné pohľadávky, ktoré vznikli za pochybných okolností, kedy sám žalobca nie je schopný vysvetliť svoje nepochopiteľné a nelogické konanie, ktoré vyvoláva prinajmenšom pochybnosti o dobrých mravoch žalobcu, nemôže požívať právnu ochranu. Spolu s odporom predložil rozhodnutie č. k. -436 zo dňa 28.01.2022, rozhodnutie -514 zo dňa 14.03.2023,Pracovnú zmluvu, Informáciu o prechode práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov, Oznámenie nesúhlasu zo dňa 23.12.2015, Zmluvu o právnych službách pre vymáhanie pohľadávok, Prehlásenie o jednostrannom zápočte s prílohami, podanie - Účtovnú závierku spoločnosti PCA Slovakia s.r.o. k 31.12.2013, Potvrdenie pre účely auditu za rok 2015.

3. V replike žalobca uviedol, že je k podaniu žaloby aktívne legitimovaný, pretože je vlastníkom žalovanej pohľadávky. Žalovaná pohľadávka je pohľadávkou na zaplatenie odmeny za právne služby poskytnuté žalovanému, resp. jeho právnemu predchodcovi, spoločnosti PSA Services Centre Europe, s.r.o., IČO: 36 289 752 (ďalej len„PSA“) poskytol za obdobie od februára 2011 do júna 2013 žalobca ako fyzická osoba A. B. C., B., advokát, so sídlom v Slovenskej republike: O. X, XXX XX, C. F., IČO: XXX XXX XX. K 31.12.2022 ukončil žalobca svoju podnikateľskú činnosť na Slovensku, keďže bol k tomuto dátumu rozhodnutím Slovenskej advokátskej komory č. 34-300087/2022 vyčiarknutý zo zoznamu usadených euroadvokátov. Pohľadávka žalovaného je teda síce pohľadávkou vyplývajúcou z výkonu podnikateľskej činnosti, avšak stále ju vlastní žalobca ako tá istá fyzická osoba, keďže ku dňu podania žaloby už žalobca nevykonával podnikateľskú činnosť na území Slovenskej republiky. Aj v prípade, ak by žalobca naďalej pôsobil ako podnikateľ na Slovensku, stále platí, že pohľadávku vlastní žalobca ako fyzická osoba. Skutočnosť, že pohľadávka vyplýva z podnikateľskej činnosti môže mať procesný alebo verejnoprávny význam (napr. z hľadiska daňového práva), nie však význam hmotnoprávny. Fyzická osoba-podnikateľ nemá vlastnú právnu subjektivitu odlišnú od fyzickej osoby. Fyzická osoba-podnikateľ nie je samostatným účastníkom občianskoprávnych vzťahov a preto nemôže byť nositeľom pohľadávky sám o sebe, aj keď ide o pohľadávku vyplývajúcu z podnikateľskej činnosti tejto fyzickej osoby. Ukončením podnikateľskej činnosti fyzickej osoby nezanikajú automaticky práva a povinnosti, ktoré vznikli v čase, kedy podnikateľ činnosť vykonával. Pohľadávky predstavujú majetok (aktíva) podnikateľa. Ak podnikateľ riadne ukončil svoju činnosť, stáva sa nepodnikajúcou fyzickou osobou, ktorá naďalej disponuje svojím majetkom vrátane pohľadávok. Naďalej má teda aktívnu legitimáciu na vymáhanie svojich pohľadávok, ktoré vznikli v období jeho podnikania. Žalovaný je vo veci pasívne vecne legitimovaný, pretože nárok žalovaného vyplýva z dokumentov, ktoré v mene žalovaného podpísal pán F. G. ako jeho zástupca a preto je žalovaný týmito dokumentami viazaný. Pokiaľ ide o osobu pána F. G., ktorý s žalobcom uzavrel zmluvu o poskytovaní právnych služieb a dohodu o uznaní dlhu v mene a na účet žalovaného a spoločnosti PSA, je potrebné zrekapitulovať nasledujúce skutočnosti: a. F. G. bol zamestnancom žalovaného dlhšie ako 6 rokov; b. Pre žalovaného pracoval na manažérskej pozícii „vedúci oddelenia sociálnych vzťahov“ („responsable des relations sociales“). c. Označenie tejto pracovnej pozície vo francúzskom jazyku (responsable des relations sociales) používal F. G. v uvedenej dobe aj v rámci svojho podpisu v e-mailovej korešpondencii s žalobcom. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe slovenských súdov (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. -196 z dňa 19.4.2006) je dôležité určiť, či konanie zaväzovalo podnikateľa aj z hľadiska spôsobu, akým prebiehala vzájomná komunikácia s podnikateľom (t.j. otázka telefónnej linky, pečiatok na vzájomnú korešpondenciu, používanie priestorov podnikateľa a pod..). d. To, že sa jednalo o manažérsku funkciu vedúceho zamestnanca, vyplýva nielen zo samotného názvu pozície, ale aj z pracovnej náplne F. G., ktorý bol zodpovedný za oddelenie „Sociálne vzťahy“ a z špecifikácie

náplne práce F. G. podľa jeho pracovnej zmluvy z 23.06.2006. Podľa tejto pracovnej zmluvy bol F. G. zodpovedný okrem iného za riadenie plánu sociálnych opatrení žalovaného, podporu vedenia závodu v legislatívnych otázkach a riadenie a spoluprácu s organizáciami zastupujúcimi zamestnancov. Táto skutočnosť teda priamo vyplýva aj z pracovnej zmluvy F. G. predloženej žalovaným. e. K výkonu svojej práce potreboval odborné právne expertízy, z oblasti pracovného práva aj iných právnych oblastí . Z titulu pozície vedúceho oddelenia sociálnych vzťahov bol F. G. poverený výkonom všetkých činností súvisiacich okrem iného s pracovnoprávnou a zamestnaneckou (HR) agendou žalovaného. Riešenie pracovnoprávnej problematiky je špecifickou oblasťou, ktorá k svojmu riadnemu výkonu štandardne vyžaduje odbornú právnu pomoc. Je preto nepochybné, že osoba v riadiacej funkcii, ktorá rieši všetky (nielen čiastkové) otázky v oblasti pracovnoprávnych vzťahov zamestnávateľa, je v rámci svojej činnosti oprávnená uzatvárať aj zmluvy o poskytovaní právnych služieb za účelom riadneho riešenia týchto otázok. Podľa pracovnej zmluvy F. G., ktorú sám žalovaný predložil súdu ako dôkaz, bol F. G. okrem iného zodpovedný za “prípravu a tvorbu kolektívnej zmluvy“, „podporu vedenia závodu v legislatívnych otázkach“, „zabezpečovať dodržiavanie “, „pomáhať pri riešení sporov“ atď. Všetky tieto prípady sú nepochybne čisto právnymi záležitosťami t. j. odborným prípadmi, ktoré si vyžadujú pomoc právnych expertov. f. Uzatváranie zmlúv o poskytovaní právnych služieb je bežnou súčasťou poverenia zamestnanca vykonávajúceho prácu na pozícii „responsable des relations sociales“. Žalovaný je obchodnou spoločnosťou, ktorej jediným spoločníkom je spoločnosť Stellantis Auto SAS (predtým PSA Automobiles SA) s sídlom vo Francúzsku. Žalovaný sa zaoberá najmä výrobou osobných automobilov a ich komponentov, a je jedným z popredných svetových výrobcov vozidiel. Z týchto skutočností okrem iného vyplýva. že pracovnoprávne prostredie žalovaného je výrazne ovplyvnené všeobecnými podmienkami prevládajúcimi v automobilovom priemysle ako aj frankofónnou kultúrou zamestnávania.. Svedčí o tom okrem iného používanie opisov pracovných miest v štruktúre žalovaného vo francúzskom jazyku. V rámci frankofónnej právnej oblasti je pracovná pozícia „responsable des relations sociales“ bežná, a to najmä u veľkých zamestnávateľov. Vo frankofónnej právnej oblasti ide o manažérsku pozíciu, ktorá okrem iného zahŕňa poverenie vypracúvať právne analýzy, ktoré môžu využívať iné zodpovedné osoby zamestnávateľa. Na tento účel je osoba zamestnaná na tejto pozícii oprávnená uzatvárať zmluvy o poskytovaní právnych služieb v mene zamestnávateľa a takéto právne kroky nie sú nijako výnimočné.. Túto skutočnosť potvrdzuje aj e-mailová komunikácia so zástupcami zamestnávateľov pôsobiacich vo R., ktorú žalobca priložil ako dôkaz k žalobe. g. predmet právnych služieb poskytovaných žalovanému priamo súvisel s náplňou práce pána G., ktorou bolo riešenie otázok súvisiacich s ubytovaním zamestnancov (t.j. právo nehnuteľností, pomoc pri kolektívnom vyjednávaní, úprava a právna analýza návrhu novely , najmä vo vzťahu k vyplácaniu odstupného a odchodného, nerovnomerné rozvrhnutie pracovného času, nepretržitý denný odpočinok, nepretržitý týždenný odpočinok, práca nadčas a normovanie práce); h. od žalovaného aj spoločnosti PSA disponoval plnou mocou, ktorú mu udelil konateľ oboch týchto spoločností na ich zastupovanie vo všetkých veciach súvisiacich so zabezpečením právnych záležitostí. Dňa 11.10.2010 udelil pánovi G. plnú moc okrem iného na zastupovanie v rámci konaní a uzatváraní obchodných zmlúv a zmlúv o zabezpečení právnych služieb konateľ žalovaného, pán Q. H. D.. Dňa 28.10.2011 udelil obdobnú plnú moc (vrátane oprávnenia poskytovať právne poradenstvo) pánovi G. aj konateľ spoločnosti PSA, pán Vincent Xavier Marie Adenis- Lamarre. Pokiaľ ide o tvrdenie žalovaného, že pán F. G. ku dňu uzavretia dohody o uznaní dlhu dňa 20.01.2014 pre žalovaného nepracoval, žalobca o tejto skutočnosti nevedel. Aj keby mu táto skutočnosť bola známa, nič to nemení na skutočnosti, že F. G. disponoval plnou mocou pre všetky úkony súvisiace s vybavovaním právnych záležitostí tak od žalovaného, ako aj od spoločnosti PSA, pričom obe plnomocenstvá boli udelené konateľmi príslušných spoločností a neboli voči žalovanému odvolané. V súvislosti s poukazmi na konanie vedené pod sp. zn. na Okresnom súde v Trnave a pod sp. zn. vedenom na krajskom súde v Trnave je potrebné uviesť, že obe rozhodnutia sú aktuálne predmetom dovolania žalobcu. Žalobca považuje za absurdné, aby neobvyklosť skutku bola vyvodzovaná z čisto interných dokumentov žalovaného, ako je napr. pracovná zmluva pána G. a jeho zaradenie do interných rozhodovacích procesov, pričom sú bezdôvodne ignorované objektívne dané kritériá, ako je samotné označenie pracovnej pozície a pracovnoprávny kontext spoločnosti žalovaného, (t.j. veľká medzinárodná korporácia s francúzskym vplyvom) a ochrana dobrej viery tretích osôb, pokiaľ ide o oprávnenie zamestnanca konať v mene podniku v jeho prevádzkarni. Takéto posúdenie je úplne v rozpore so zákonom, najmä s ust. , podľa ktorého „Kto bol pri prevádzkovaní podniku poverený určitou činnosťou, je splnomocnený na všetky úkony, ku ktorým pri tejto činnosti obvykle dochádza“ (viď napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. ze dne 8.10.1997). Vzhľadom na uvedené skutočnosti platí, že dohody o uznaní dlhu uzavreté dňa 20.01.2014 uzatvoril v mene žalovaného aj spoločnosti PSA

pán F. G. na základe vyššie uvedených plnomocenstiev. Okrem toho v týchto dohodách pán F. G. ako zástupca žalovaného a spoločnosti PSA uznal existenciu záväzkov, ktoré predtým platne uzavrel v mene obchodných spoločností. Obe dohody o uznaní dlhu boli uzavreté v súlade so zákonom č. 89/2012 Sb., Občanského zákoníku, platného a účinného na území Českej republiky. Podľa ust. § 639 tohoto zákona platí, že „ak dlžník uzná svoj dlh, právo sa premlčí za desať rokov odo dňa kedy došlo k uznaniu dlhu.“ Keďže dlžník uznal svoj dlh dňa 20.01.2014, nebol tento dlh ku dňu podaniu žaloby, ku ktorému došlo dňa 18.01.2024, premlčaný. Preto námietke premlčania vznesenej žalovaným nemožno vyhovieť. Dohody o uznaní dlhu boli uzavreté v súlade s ust. § 2053 a nasl. zákona č. 89/2012 Sb., Občanského zákoníku, platného a účinného na území Českej republiky. Podľa tohto ustanovenia „ak osoba uzná svoj dlh čo do dôvodu a výšky písomným vyhlásením, má sa za to, že dlh v rozsahu uznania v čase uznania existuje.“ V oboch predmetných dohodách sa v ust. čl. 1.2 uvádza, že dlžník vyhlasuje, že má voči veriteľovi (t.j. advokátovi) peňažný dlh v uvedenej výške a že ide o dlh, ktorý vznikol veriteľovi za uvedené obdobie. Tento dlh je ďalej špecifikovaný vo faktúrach, ktoré žalobca ako veriteľ zaslal žalovanému a spoločnosti PSA ako dlžníkom ku dňu uzavretia zmlúv.. Odovzdanie týchto faktúr bolo potvrdené v odovzdávacích protokoloch k jednotlivým dohodám, ktoré výslovne odkazujú na príslušnú dohodu o uznaní dlhu a ďalej uvádzajú, že dlh vznikol na základe zmluvy o poskytovaní právnych služieb z dňa 31.05.2007. Obe dohody o uznaní dlhu teda jasne a presne špecifikujú pohľadávku z hľadiska dôvodu a výšky. Dlh teda nie je zameniteľný s inými dlhmi, ktoré má dlžník voči veriteľovi. 2. Žalovaný poukazuje na existenciu inej zmluvy o poskytovaní právnych služieb z roku 2009, tento odkaz je v tomto prípade úplne irelevantný. Žalobca totiž nepopiera existenciu tejto ďalšej zmluvy týkajúcej sa vymáhania pohľadávok. Na účely uznania dlhu však žalobca výslovne označil ako titul dlhu zmluvu o poskytovaní právnych služieb z dňa 31.05.2007, ako je uvedené vyššie. Tieto dve zmluvy majú teda odlišný dátum uzavretia. Zmluva, o ktorú sa pohľadávky opierajú ako o základ dlhu, je teda špecifikovaná s týmto časovým údajom, a preto je uvedená nezameniteľne a určite. Je teda nesporné, že obe dohody o uznaní dlhu z 20.01.2014 sú platné, a preto premlčacia lehota pre nároky voči žalovanému a spoločnosti PSA bola 10 rokov. Žalobca kategoricky odmieta účelovo zmanipulovaný súhrn nepravdivých a zavádzajúcich informácií žalovaného. Žalovaný sa celkom zámerne snaží vytvoriť zdanie neobvyklosti konania žalobcu tam, kde bolo celkom štandardné. Žalovaný tak absurdne poukazuje na údajnú neobvyklosť toho, že žalobca konal iba s F. G.. Robí tak napriek tomu, že pán G. bol vedúcim zamestnancom žalovaného a neexistoval dôvod, prečo by s ním žalobca nemal rokovať. Bol to žalovaný, kto zamestnával pána G. na tejto pracovnej pozícii po dobu dlhšiu ako 6 rokov a kto pánovi G. udelil vyššie uvedené plnomocenstvo okrem iného k vybavovaní právnych záležitostí žalovaného aj spoločnosti PSA. Ako už bolo uvedené, žalobca poskytoval žalovanému právne služby v oblasti, za ktorú bol u žalovaného zodpovedný pán G.. e preto samozrejmé, že v takomto prípade advokát komunikuje, najmä v prípade veľkých obchodných spoločností, kde sú konateľmi zahraničné fyzické osoby, ktoré často ani nie sú fyzicky prítomné v krajine, s vedúcimi zamestnancami zodpovednými za príslušné pracovné oddelenie. Pokiaľ ide o spôsob úhrady faktúr žalobcu, žalovaný spravidla uhrádzal poplatky vkladom na bankový účet žalobcu s riadnym uvedením obchodného mena žalovaného a variabilného čísla faktúry. Podľa čl. IV zmluvy o poskytovaní právnych služieb mali byť poskytnuté právne služby účtované žalovanému mesačne faktúrami. Zmluva nešpecifikovala spôsob úhrady odmeny, a v žiadnom prípade nezakazovala úhrady vkladom na bankový účet. Žalobcovi neboli známe interné rozhodovacie procesy žalovaného v rokoch 2007 až 2015 týkajúce sa úhrady faktúr. V tom čase neexistovala taká prísna a v istom zmysle paranoidná právna úprava týkajúca sa , ako je tomu v posledných rokoch. Preto nebolo potrebné tieto formy úhrad akokoľvek považovať za podozrivé. Navyše sa týmto spôsobom uhrádzali faktúry po lehote splatnosti a urgentne, keď sa donedávna za najrýchlejší spôsob úhrady považoval osobný vklad na účet (prevody medzi bankami vtedy trvali niekoľko dní a niekedy aj týždeň). Okrem toho boli niektoré faktúry uhradené započítaním pohľadávok žalovaného na zaplatenie odmeny za vymáhanie pohľadávok podľa zmluvy o poskytovaní právnych služieb pri vymáhaní pohľadávok z 27.08.2009. V tomto prípade išlo o zjednodušenie procesu úhrady faktúr, ktoré boli často po splatnosti. S ohľadom na trvajúci neuspokojivý priebeh platieb zo strany žalovaného za poskytnuté právne služby požiadal žalobca F. G. o predloženie výslovnej plnej moci. Žalobca sa tak chcel uistiť, že tu nie sú žiadne formálne prekážky v existujúcej spolupráci. Túto plnú moc F. G. žalobcovi predložil. Žalobca teda nemal ani naďalej dôvod sa domnievať, že by F. G. nebol oprávnený za žalovaného či spoločnosť PSA konať. Na základe tejto plnej moci uzavrel F. G. v mene žalovaného so žalobcom dodatok k zmluve o poskytovaní právnych služieb zo dňa 21.04.2011. Preambula tohto dodatku výslovne odkazuje na zmluvu z roku 2007 s tým, že zmluva z roku 2011 (obsiahnutá v plnom znení v tomto dodatku) nahrádza predchádzajúcu zmluvu z roku 2007 v celom rozsahu. Žalobca bol teda nielen v dobrej viere, pokiaľ ide o oprávnenie pána G. konať v mene žalovaného pri uzatváraní zmluvy z roku 2007, ale jeho dobrá viera bola navyše posilnená aj tým, že pán

G. predložil žalobcovi plnú moc podpísanú priamo konateľom žalovaného a konateľom spoločnosti PSA a následne na základe plnej moci udelenej mu konateľom žalovaného uzavrel so žalobcom zmluvu z roku 2011, ktorá bola pokračovaním zmluvy z roku 2007. Nemožno prehliadnuť ani to, že titulom odmeny za poskytovanie právnych služieb podľa Zmluvy z roku 2007 pritom žalovaný žalobcovi v minulosti dobrovoľne zaplatil spolu viac ako 110 000,00 eur bez DPH. Žalobca by však v tejto súvislosti rád doplnil, že len celkové dane, odvody a vyúčtované priame náklady žalobcu dosahujú výšku cca 206 000,00 eur. V tejto sume nie sú zohľadnené nepriame náklady, napríklad na zamestnancov priamo pracujúcich na úlohách pre žalovaného.

4. V duplike žalovaný uviedol, že žalobu je potrebné zamietnuť. Pokiaľ ide o Zmluvu o poskytovaní právnych služieb z roku 2007, F. G. z titulu svojej funkcie vedúceho oddelenia sociálnych vzťahov nebol oprávnený takúto zmluvu uzatvoriť v mene a na účet žalovaného, a teda táto zmluva nemôže žalovaného zaväzovať (viď. rozsudky v identickej veci Rozsudok Okresného súdu Trnava z 28.1.2022, sp. zn.:23Cb/42/2016 – 436, IČS: XXXXXXXXXX, Rozsudok Krajského súdu Trnava z 14.3.2023, sp. zn.: – 514, IČS: XXXXXXXXXX). Pokiaľ ide o Zmluvu o poskytovaní právnych služieb z roku 2011, F. G. nebol na základe plnomocenstva udeleného žalovaným oprávnený uzatvoriť túto zmluvu, ide preto o prekročenie plnej moci, či dokonca o konanie bez splnomocnenia. Konanie F. G. tak žalovaného nezaväzuje. Ak by aj F. G. bol na základe plnomocenstva oprávnený Zmluvu o poskytovaní právnych služieb z roku 2011 uzatvoriť v mene a na účet žalovaného, nebol na základe tohto plnomocenstva oprávnený v mene a na účet žalovaného uznať dlh. Dohoda o uznaní dlhu by bola z tohto dôvodu neplatná a pohľadávky premlčané. Ďalším dôvodom neplatnosti Dohody o uznaní dlhu je, že F. G. v čase uznania dlhu už nebol zamestnancom žalovaného, a teda konal bez splnomocnenia. F. G. nebol na základe plnomocenstva udeleného spoločnosťou PSA SCE oprávnený uzatvoriť Dodatok č. 1 k Zmluve o poskytovaní právnych služieb z roku 2011, a previesť tak práva a prevziať záväzky žalovaného spoločnosťou PSA SCE (Dodatok č. 1 hovorí o „zmene v osobe klienta“). Ide o prekročenie plnej moci, či dokonca o konanie bez splnomocnenia. Ak by aj F. G. bol na základe plnomocenstva udeleného spoločnosťou PSA SCE oprávnený uzatvoriť Dodatok č. 1 k Zmluve o poskytovaní právnych služieb z roku 2011, a previesť práva a prevziať povinnosti zo žalovaného na spoločnosť PSA SCE, nebol na základe tohto plnomocenstva oprávnený uznať dlh v mene a na účet žalovaného. Dohoda o uznaní dlhu by bola z tohto dôvodu neplatná a pohľadávky premlčané. Ak by aj F. G. mohol v mene a na účet spoločnosti PSA SCE uznať dlh, F. G. nebol oprávnený na základe plnomocenstva preberať záväzky za spoločnosť PSA SCE Dodatkom č. 1 a Dodatkom č. 2 k Zmluve o poskytovaní právnych služieb za rok 2011. Nemohol tak platne uznať za spoločnosť PSA SCE záväzky/dlh, ktoré na spoločnosť PSA SCE neprešli. Aj z tohto dôvodu a v tomto rozsahu by bola Dohoda o uznaní dlhu neplatná. Navyše, obidve Dohody o uznaní dlhu sú neplatné aj bez ohľadu na oprávnenie pána F. G. zaväzovať žalovaného alebo spoločnosť PSASCE F. G. a prípadné pohľadávky sú premlčané, pretože: dlh bol uznaný voči inému subjektu ako veriteľovi dohody o uznaní dlhu sú neurčité, pretože nešpecifikujú právny dôvod vzniku pohľadávok. Žalovaný naďalej trvá na svojom stanovisku uvedenom v odpore, že pán F. G. nedisponoval žiadnym oprávnením, ktoré by ho oprávňovalo na uzatvorenie dokumentov predložených žalobcom v mene a na účet žalovaného, teda na uzatvorenie zmlúv na poskytovanie právnych služieb, dohôd o uznaní dlhu zo dňa 20.1.2014 alebo postúpenie práv a prevzatie povinností zo Zmluvy o poskytovaní právnych služieb z roku 2011 spoločnosťou PSA SCE, prevzatie ručenia žalovaným, prevzatie záväzkov žalovaného spoločnosťou PSA SCE (dodatok č. 1 a dodatok č. 2 k Zmluve o poskytovaní právnych služieb z 2011). Žalobca ďalej uvádza, že pánovi F. G. bolo dňa 11.10.2010 udelené konateľom žalovaného plnomocenstvo, a teda že F. G. bol oprávnený vykonávať v mene a na účet žalovaného úkony, ktoré sú predmetom tohto sporu. Žalovaný s týmto tvrdením nesúhlasí a odkazuje na plnomocenstvo zo dňa 11.10.2010. Plnomocenstvo udelené pánovi F. G. má charakter špeciálneho plnomocenstva, ktoré sa týka iba určitého druhu právnych úkonov. Zároveň z textu plnomocenstva vyplýva, že nejde o neobmedzené plnomocenstvo, ktoré právna teória charakterizuje ako plnomocenstvo, ktoré dáva splnomocnencovi „právo konať voľne podľa jeho najlepšieho vedomia a svedomia“, ale o obmedzené plnomocenstvo, v ktorom sú určené hranice a spôsoby, akým má splnomocnenec konať. Vzhľadom na vyššie uvedené je plnomocenstvo (druhá odrážka) udelené F. G. z hľadiska rozsahu vymedzené nasledovnými hranicami - druhom právnych úkonov, oblasťou pôsobnosti, finančným limitom, časovým hľadiskom. Nie je teda pravdivé tvrdenie žalobcu uvedené v bode 2 poslednej vete vyjadrenia k odporu, a to že pán Hájek „disponoval plnou mocou, ktorú mu udelil konateľ oboch týchto spoločností na ich „zastupovanie vo všetkých veciach súvisiacich so zabezpečením právnych služieb“ a v bode 3 vyjadrenia odporu, podľa ktorého: „F. G. disponoval plnou mocou pre všetky úkony súvisiace s vybavovaním právnych záležitostí“. Uvedené tvrdenia

totiž nevyplývajú z textácie plnomocenstva, ktoré nie je generálne ani neobmedzené, ale naopak, plnomocenstvo taxatívne vymedzuje úkony , na ktorých vykonanie bol F. G. oprávnený, a ich vecný rozsah. Takisto termín „vybavovanie právnych záležitostí“ použitý žalobcom je zavádzajúci, pretože pán G. nebol splnomocnený na „vybavovanie“ právnych záležitostí za splnomocniteľa, ale na uzatváranie (zmenu a skončenie) zmlúv na zabezpečenie právnych služieb. Z textu zmluvy o poskytovaní právnych služieb, ktorú údajne uzatvoril pán F. G. so žalobcom v mene žalovaného dňa 21.4.2011 (ďalej len „Zmluva o poskytovaní právnych služieb z roku 2011“) jasne vyplýva, že F. G. zjavne prekročil svoje oprávnenie, či dokonca konal bez splnomocnenia, a teda tento úkon nemôže žalovaného zaväzovať. Článok 1.2 Zmluvy o poskytovaní právnych služieb z roku 2011 v časti I Predmet zmluvy uvádza 3Predmet zmluvy špecifikuje aj definícia Predmetu zmluvy v Článku 1 bode 3 Dodatku č. 1 k Zmluve o poskytovaní právnych služieb z roku 2011 zo dňa 19.3.2013: Ďalej je potrebné uviesť, že Zmluva o poskytovaní právnych služieb z roku 2011 je uzatvorená na obdobie od 11. 4. 2011 do 31.7.2015, teda na obdobie viac ako štyroch rokov, a to bez možnosti ukončenia tejto zmluvy jednostranne zo strany klienta. Zmluva o poskytnutí právnych služieb z roku 2011 nepredstavuje štandardnú rámcovú zmluvu o poskytovaní právnych služieb, kedy na základe objednávky advokát poskytne príslušné plnenie, za ktoré klient zaplatí odmenu v dohodnutej výške. Ide o zmluvu, ktorá stanovuje paušálnu mesačnú odmenu vo výške 2 203,57 eura plus DPH vychádzajúcu z predpokladaného objemu služieb 20 hodín mesačne, ktorá bude uhrádzaná bez ohľadu na to, či bude uvedený počet hodín v príslušnom kalendárnom mesiaci vyčerpaný alebo nie. Zmluva tiež stanovuje paušálnu mesačnú sumu za koordináciu právnych služieb vo výške 1 000,00 eur za každú samostatnú jurisdikciu. Zároveň zmluva stanovuje paušálnu mesačnú výšku nákladov vo výške 5% z odmeny na príslušný kalendárny mesiac. Zo znenia Zmluvy o poskytovaní právnych služieb z roku 2011 je zrejmé, že F. G. pri jej uzatváraní prekročil plnomocenstvo, resp. konal bez splnomocnenia, keď prekročil oblasť pôsobnosti. Hoci plnomocenstvo udeľuje pánovi G. oprávnenie uzatvoriť zmluvy na zabezpečenie právnych služieb, nepochybne toto oprávnenie nie je možné vykladať tak extenzívne, že sa vzťahuje aj na zmluvy, ktoré splnomocniteľa zaväzujú na uhrádzanie paušálnej mesačnej odmeny rádovo v tisícoch eur po dobu niekoľkých rokov, bez ohľadu na to, či sú právne služby skutočne splnomocniteľovi poskytované alebo nie. Pri uzatvorení Zmluvy na poskytovanie právnych služieb z roku 2011 tiež nebola a ani nemohla byť dodržaná požiadavka súladu so schváleným rozpočtom splnomocniteľa. Výdavkový rozpočet na typ služieb, ktoré mal zabezpečiť pán F. G., sa schvaľuje na obdobie jedného roka dopredu. Je nemysliteľné, aby žalovaný schválil rozpočet a vytvoril rozpočtovú rezervu na odmenu za služby, ktoré ani nemusia byť dodané, na niekoľko rokov vopred (išlo o zmluvu na dobu určitú, ktorú inak ako dohodu nebolo možné ukončiť do 31.07.2015). Pre úplnosť žalovaný dodáva, že na žiadne zmluvy na zabezpečenie právnych služieb F. G. neschválil rozpočet. Žalovaný na záver uvádza, že uzatvorenie Zmluvy na poskytovanie právnych služieb z roku 2011 je nepochybne v rozpore nie len s rozsahom, ale aj s účelom plnomocenstva, ktorým môže byť nanajvýš zabezpečenie efektívnej a účelnej právnej pomoci v oblasti pracovnoprávnych vzťahov a personalistiky. Uzatvorenie zmluvy, ktorá sa vymyká oblasti pôsobnosti, ktorú možno z plnomocenstva a pracovného zaradenia splnomocnenca rozumne predvídať, a ktorá stanovuje niekoľkoročný záväzok uhrádzania mesačných platieb zo strany splnomocniteľa, bez možnosti ukončenia zmluvy a bez ohľadu na skutočné dodávanie služieb, je zjavným excesom z udeleného plnomocenstva a žalovaný takými úkonmi nemôže byť viazaný. B. F. G. nemohol na základe plnomocenstva, ktorého povaha je popísaná v bodoch 12. až 15 vyššie tohto vyjadrenia, uznať v mene a na účet žalovaného dlh na základe Dohody o uznaní dlhu z 20.01.2014. Uznávanie záväzkov do rozsahu plnomocenstva rozhodne nespadá. Uznanie dlhu nijako nesúvisí so zabezpečením právnych služieb, na ktoré plnomocenstvo F. G. oprávňovalo, a ani nie je taxatívne vymenované medzi úkonmi, na ktoré bol pán F. G. v špeciálnej plnej moci oprávnený (teda uzatvárať, meniť a ukončovať zmluvy na zabezpečenie právnych služieb). Uzatvorenie Zmluvy Dohody o uznání dluhu z 20.1.2014 je v rozpore s rozsahom a účelom plnomocenstva, pretože je len ťažko predstaviteľné, aby predmetné plnomocenstvo bez výslovnej špecifikácie oprávňovalo F. G. na uznanie dlhu žalovaného v rozsahu prevyšujúcom 56 000,00 eur spolu s príslušenstvom a na zvýhodnenie procesného postavenia veriteľa (žalobcu) na úkor žalovaného. Takýto úkon pána G. musí byť kvalifikovaný ako konanie bez splnomocnenia, teda zjavný exces, z ktorého žalovaný nemôže byť viazaný. Dohoda o uznaní dlhu tak je neplatná, pretože ju neuznal dlžník. Plnomocenstvo bolo F. G. udelené ako „manažérovi sociálnych vzťahov splnomocniteľa“ – teda zamestnancovi žalovaného, a z tohto obmedzenia uvedeného priamo v plnomocenstve jasne vyplýva, že plnomocenstvo skončením pracovného pomeru F. G. u žalovaného zaniká a prípadné akékoľvek ďalšie konanie F. G. je konaním bez plnomocenstva. Dohoda o uznaní dlhu (aj ak by mal súd za to, že F. G. bol oprávnený na uzatvorenie Zmluvy o poskytovaní služieb z roku 2011) je aj z tohto dôvodu bola neplatná, pretože ju neuznal dlžník. Obdobne ako pri plnomocenstve udelenom pánovi G. zo strany žalovaného, aj z obsahu plnej moci

udelenej pánovi F. G. spoločnosťou PSA SCE (druhej zarážky) je zrejmé, že sa nejedná o generálnu plnú moc, ktorá by ho oprávňovala na všetky právne úkony, ale o plnú moc špeciálnu a obmedzenú, ktorej rozsah je vymedzený nasledovnými hranicami - druhom právnych úkonov, oblasťou pôsobnosti, súladom s pokynmi a vnútornými predpismi, finančným limitom. F. G. nebol oprávnený uzatvoriť Dodatku č. 1 a Dodatku č. 2 k Zmluve o poskytovaní právnych služieb z roku 2011 F. G. v mene a na účet spoločnosti PSA SCE. Žalobca ďalej predložil Dodatok č. 1 k Zmluve o poskytovaní právnych služieb z roku 2011 zo dňa 19.3.2013 s účinnosťou od 1.4.2013 (ďalej len „Dodatok č. 1“) podpísaný pánom F. G.. Zároveň žalovaný dodáva, že žalobca v konaní predložil aj Dodatok č. 2 k Zmluve o poskytovaní právnych služieb z roku 2011 (ďalej len „Dodatok č. 2“) podpísaný pánom F. G.; žalovaný Dodatok č. 2 predkladá ako dôkaz aj v tomto konaní. Obdobne ako pri plnomocenstve udelenom pánovi G. zo strany žalovaného, ani plnomocenstvo od spoločnosti PSA SCE nemožno vykladať tak extenzívne, že sa vzťahuje aj na zmluvy, ktoré splnomocniteľa zaväzujú na uhrádzanie paušálnej mesačnej odmeny rádovo v tisícoch eur po dobu niekoľkých rokov, bez ohľadu na to, či sú právne služby skutočne splnomocniteľovi poskytované alebo nie. Rovnako ako v prípade plnomocenstva udeleného žalovaným, aj v prípade plnomocenstva udeleného spoločnosťou PSA SCE platí, že nebola splnená požiadavka súladu so schváleným rozpočtom splnomocniteľa, a konanie splnomocnenca je v celkom zjavnom rozpore s účelom plnomocenstva (viď body 19.2 a 19.4 vyššie tohto vyjadrenia). Žalovaný ďalej poukazuje na skutočnosť, že okrem toho, že spoločnosť PSA SCE mala na základe Dodatku č. 1 vstúpiť do práv zo Zmluvy o poskytovaní právnych služieb z roku 2011, zaviazala sa prevziať aj záväzky žalovaného. Podľa článku 2 ods. 1 Dodatku č. 1 „Doposiaľ neúčtovanú odmenu, vo výške podľa Zmluvy o poskytovaní právnych služieb, bude Advokátovi uhrádzať Klient 2. Uvedené platí aj pre všetky ďalšie finančné povinnosti na strane Klienta vyplývajúce zo Zmluvy o poskytovaní právnych služieb.“ Plnomocenstvo udelené F. G. obsahuje aj požiadavku „súladu s pokynmi splnomocniteľa“, pričom spoločnosť PSA SCE pokyn uzatvoriť, resp. prevziať práva a povinnosti zo Zmluvy o poskytovaní právnych služieb z roku 2011 F. G. nikdy neudelila, a teda konanie pána G. nemohlo spoločnosť PSA SCE zaväzovať. Ďalej Dodatku č. 2 obsahuje ustanovenie, že vyúčtovanie odmeny za obdobie október 2012 až jún 2013 bude vykonané na základe faktúry vystavenej v priebehu a toto obdobie sa bude považovať za plnenie v roku 2013. Z faktúr predložených žalobcom vyplýva, že posledná odmena bola zo strany žalobcu pred podpisom Dodatku č. 1 bola vyúčtovaná v októbri 2012 (fa č. 18/2012) za mesiac september 2012. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že F. G. údajne v mene a na účet spoločnosti PSA SCE prevzal (údajné) záväzky žalovaného od októbra 2012 do marca 2013, teda za obdobie 6 mesiacov. Uvedené sa prejavilo zrejme vystavením faktúr č. 02021013, 02031113 a 02041213 znejúcich spolu na sumu 47 809,72 eura. Žalovaný zámerne používa výraz „zrejme“, pretože z predložených faktúr nie je jasné, akých právnych služieb sa týkajú, a žalovaný sa iba domnieva, že môže ísť o prevzatý záväzok. Preberanie záväzkov je zjavný exces z udeleného plnomocenstva zo strany PSA SCE. Ak by sa aj prijal záver, že F. G. bol oprávnený uzatvoriť Dodatok č. 1 v mene a na účet PSA SCE, v žiadnom prípade nebol oprávnený preberať v mene a na účet PSA S CE záväzky. Uvedené má význam okrem iného pri posúdení Dohody o uznaní dluhu, ktorá sa týka údajných záväzkov spoločnosti PSA SCE (viď. bod 51. nižšie tohto vyjadrenia). Ak by aj súd prijal záver, že F. G. mohol Dodatkom č. 1 k Zmluve o poskytovaní právnych služieb z roku 2011 v mene a na účet PSA SCE vstúpiť do práv a povinností z tejto zmluvy, a teda PSA SCE by bola touto Zmluvou viazaná, s čím žalovaný nesúhlasí, pán F. G. nebol na základe plnomocenstva udeleného spoločnosťou PSA SCE oprávnený uznať (údajný) dlh spoločnosti PSA SCE z obdobných dôvodov, ako v prípade plnomocenstva udeleného F. G. žalovaným – odôvodnenie uvedené v bodoch 22. a 23. vyjadrenia sa uplatňuje aj v tomto prípade. Nad rámec vyššie uvedeného žalovaný ešte k obidvom plnomocenstvám predloženým žalobcom považuje za potrebné dodať, že takéto plnomocenstvá nie sú u žalovaného štandardné. Pán G. vždy disponoval veľmi úzkou plnou mocou s presne špecifikovaným rozsahom konkrétnych úkonov, na ktoré bol oprávnený (na konkrétne kolektívne vyjednávanie, na zastupovanie v konkrétnom súdnom spore, na podpísanie konkrétneho typu zmluvy). Znenie plnomocenstiev tak vyvoláva pochybnosť o tom, akým spôsobom pán G. uvedené neštandardné plné moci získal, z akého dôvodu, a či vôbec boli tieto plné moci udelené na základe štandardného postupu u žalovaného. Žalovaný predkladá dôkaz – e-mail od P. J. C., adresovaný právnemu zástupcovi žalovaného, ohľadom charakteru plných mocí udeľovaných pánovi G.. P. J. C. pracovala u žalovaného ako interný právnik, zaradený na oddelení ľudských zdrojov, konkrétne v rámci oddelenia sociálnych vzťahov. P. J. C. bola vypočutá ako svedok v súdnych konaniach citovaných vyššie. Z e-mailu pani J. C. vyplýva, že úkony pána G., na ktoré bol splnomocnený, boli vždy veľmi presne špecifikované. Žalovaný nie je vzhľadom na veľmi dlhé časové obdobie, ktoré uplynulo od udelenia plných mocí, a skutočnosť, že jeden z konateľov už umrel, spôsobilý dohľadať všetky okolnosti, za ktorých boli plné moci F. G. udelené. Faktom však je, že personál žalovaného o týchto plných mociach

nemal žiadnu vedomosť a že nezodpovedajú štandardu plných mocí u žalovaného, z čoho žalovaný vyvodzuje záver, že boli konateľom dané na podpis mimo štandardného postupu uplatňovaného u žalovaného, a teda bez toho, aby konatelia (obidvaja francúzsky občania) boli riadne oboznámení s ich obsahom. Žalovaný tieto skutočnosti uvádza na dokreslenie kontextu, v akom boli uzatvorené Zmluvy o poskytovaní právnych služieb z roku 2007 a 2011, ktorým sa už detailne zaoberali súdy vo vyššie citovaných konaniach. Po vyjasnení otázky ohľadom aktívnej legitimácie žalobcu, žalovaný považuje ďalej pre tento spor za relevantnú otázku, ktorý podnikateľský subjekt vlastní údajnú pohľadávku, teda či A. B. C., B. - usadený euroadvokát, oprávnený poskytovať právne služby na území Slovenskej republiky pod IČO: XX XXX XXX a evidenčným číslo SAK: 87 (aktuálne pán B. C., fyzická osoba, žalobca) (ďalej len „usadený euroadvokát“) alebo A. B. C., B. advokát oprávnený poskytovať právne služby na území Českej republiky pod IČO: XXX XX XXX a evidenčným číslom ČAK: XXXX (ďalej len „český advokát“). Zmluvy o poskytovaní právnych služieb z roku 2007 a z roku 2011 predložených žalobcom uzatváral A. B. C., B. ako usadený euroadvokát, zatiaľ čo Dohody o uznaní dlhu už uzatváral A. B. C., B. ako český advokát, a to na základe zmlúv o postúpení žalovaných pohľadávok. V Dohode o uznaní dlhu sa sám A. B. C., B. ako usadený euroadvokát označuje za Postupiteľa, zatiaľ čo v postavení A. B. C., B. ako český advokát, sa označuje za Veriteľa, pričom dlžníka (žalovaného) vyzýva, aby na základe oznámenia postúpenia pohľadávok plnil dlh Veriteľovi (teda A. B. C., B. - českému advokátovi). Teda sám žalobca v dohode o uznaní dlhu logicky rozlišuje medzi dvoma podnikajúcimi entitami, a to A. B. C., B. usadeným euroadvokátom a A. B. C., B. českým advokátom. Žalovaný má za to, že usadený euroadvokát A. B. C., B. a český advokát A. B. C., B. sú dva odlišné podnikateľské subjekty, podnikajúce pod samostatným odlišným IČO-om, pod odlišným spôsobom výkonu advokácie a v odlišných jurisdikciách. Žalovaný sa stotožňuje zo žalobcom v otázke, že vzhľadom na slovenskú súdnu prax, ktorá považuje za neplatné postúpenie pohľadávky na osobu, na ktorú sa vzťahuje povinnosť mlčanlivosti, postúpenie pohľadávok na A. B. C., B. – českého advokáta, cez pána D. N., na ktorého pohľadávky postúpi A. B. C., B., usadený euroadvokát, je neplatné, a teda žalované pohľadávky vlastní žalobca A. B. C. – žalobca v tomto konaní, nepodnikajúca fyzická osoba, ktorej pohľadávky vznikli z ukončeného podnikania v Slovenskej republike. Ak žalované pohľadávky vlastní A. B. C. – žalobca v tomto konaní, nemohol potom Dohody o uznaní dlhu platne uzatvoriť český advokát A. B. C., B., na ktorého pohľadávky neprešli, resp. dlžník pohľadávok (pán G. údajne konajúci v mene a na účet spoločností PSA SCE a žalovaného) nemohol dlh platne uznať voči subjektu, ktorý nie je veriteľom pohľadávok. Dohody o uznaní dlhu, resp. uznanie dlhu voči subjektu, ktorý nebol vlastníkom uznávaných pohľadávok, sú neplatné. Žalovaný sa nestotožňuje s názorom žalobcu, že fyzická osoba je jedným a tým istým majiteľom pohľadávky, ktorá vznikla z poskytnutých právnych služieb na Slovensku, bez ohľadu na to, či vystupuje v pozícii českého advokáta alebo usadeného euroadvokáta na Slovensku (resp. fyzickej, teda bez platného postúpenia pohľadávky. Okrem toho, že ide o dva odlišné podnikateľské subjekty (s odlišným IČO-m), žalovaný sa domnieva, že takýmto výkladom by bolo možné obchádzať kogentné advokátske predpisy a princípy stanovené slovenskou súdnou praxou napríklad pokiaľ ide o postupovanie pohľadávok voči klientovi na osoby, ktoré nie sú viazané mlčanlivosťou. Stačilo by, aby advokát tvrdil, že pohľadávku postupuje ako český advokát, a teda sa na neho nevzťahujú slovenské advokátske predpisy, a podriadil ju českému právu alebo akémukoľvek inému právu, v oblasti ktorého poskytuje právne služby. Žalovaný trvá na svojich tvrdeniach, že prejav vôle dlžníka v Dohodách o uznaní dlhu je neurčitý, pretože v nich absentuje právny dôvod dlhu. Zmluvy sú uzatvorené podľa českého práva, žalovaný tak odkazuje na judikatúru českého najvyššieho súdu ohľadom požiadavky na špecifikáciu dlhu (NS ČR ). Určitosť prejavu vôle uznať dlh čo do dôvodu a výšky musí byť daná obsahom listiny, na ktorej je zaznamenaná. Dôvod dlhu tak ako aj jeho výška musia byť poznateľné z textu listiny. Ide o objektívnu kategóriu, a teda prejav vôle by nemal vzbudzovať dôvodné pochybnosti o jeho obsahu ani u tretích osôb. Dohoda o uznaní dluhu za žalovaného stanovuje: Dohody o uznaní dlhu teda iba uvádzajú, že dlh predstavuje všetky existujúce peňažné pohľadávky Dlžníka, ktoré vznikli Postupcovi v období od 31.05.2007 do 31.03.2013, resp. od 01.04.2013 do 18.12.2013. Dohody nijakým spôsobom, ani len náznakom, nešpecifikujú právny dôvod vzniku pohľadávok. Uvedenie obdobia, kedy pohľadávky vznikli, aj to neurčitým spôsobom, nemožno považovať za právny dôvod vzniku pohľadávky. Môžeme teda by hádať, že právnym dôvodom vzniku pohľadávok môžu byť zmluvy o poskytovaní právnych služieb, čo nevylučuje iné právne dôvody. Neurčitosť Dohôd o uznaní dluhu nemožno skonvalidovať odkazom na inú listinu, v tomto prípade preberacie protokoly, zvlášť, keď na tieto preberacie protokoly nijako neodkazujú samotné Dohody o uznaní dlhu. Navyše, ak by aj odovzdávacie protokoly boli relevantné, čo nie sú, odkazujú iba na Zmluvu o poskytovaní právnych služieb z roku 2007. To znamená, že okrem zmluvy o poskytovaní právnych služieb z roku 2009 (viď k tejto otázke bod 31. odporu žalovaného) môže byť právny dôvod zameniteľný aj so Zmluvou o poskytovaní právnych služieb z roku 2011. Aj ak by súd

mal za to, že spoločnosť PSA SCE vstúpila na základe konania F. G. do práv a povinností žalovaného a F. G. bol oprávnený v mene a na účet PSA SCE uznávať dlhy, a že Dohoda o uznaní dlhu je platná (s čím všetkým žalovaný nesúhlasí), F. G. nemohol platne na základe plnomocenstva prevziať staršie záväzky žalovaného. V rozsahu týchto záväzkov by v takom prípade bolo Dohoda o uznaní dlhu neplatná, pretože záväzky by na spoločnosť PSA SCE neprešli. Spolu s duplikou doručil Zmluvu o poskytovaní právnych služieb, Dodatok č. 1 k Zmluve o poskytovaní právnych služieb, Dodatok č. 2 k Zmluve o poskytovaní právnych služieb, plnomocenstvá a poverenia pre F. G..

5. Žalobca v podaní na výzvu súdu poukázal na vnútorný rozpor vo výpovedi žalovaného. V častiach III.2 a III.3 vyjadrenia sa žalovaný celkom účelovo pokúša naznačiť, že plnomocenstvá udelené pánovi G. boli osobitné a obmedzené. V časti III.4 výpovede však poukazuje na to, že tieto plnomocenstvá boli veľmi všeobecné, čo malo byť z hľadiska internej praxe žalovaného veľmi neobvyklé. Dokonca pripúšťa svoje pochybnosti o tom, ako pán G. tieto plnomocenstvá vôbec získal. Tento argument, hoci je pre prejednávanú vec úplne irelevantný, však svedčí skôr o vnútornom neporiadku na strane žalovaného, prinajmenšom v rokoch, v ktorých boli tieto plnomocenstvá udelené. III. Žalobca naďalej považuje tvrdenia žalovaného, uvedené aj v jeho vyjadrení z 2. júla 2024, za nesprávne, úplne nepodložené a zjavne účelové, a preto naďalej trvá na svojom nároku opísanom v žalobe.

6. Žalovaný v podaní na výzvu súdu doplnil svoje vyjadrenie o dôkazy na preukázanie tvrdenia, že pán G. uhrádzal odmeny za právne služby žalobcovi sám, resp. že žalovaný na účet žalobcu neuhrádzal peňažné prostriedky (prevodom na účet ani hotovostne) za údajne poskytnuté právne služby na základe Zmluvy o poskytovaní právnych služieb z roku 2007 a Zmluvy o poskytovaní právnych služieb z roku 2011, predkladá žalovaný výpisy z banky Tatra banka, a.s. a VÚB Banka, ktoré žalovaný predlžil už v rámci konania pod sp. zn. . Ak by súd túto skutočnosť nemal za preukázanú na základe predložených listinných dôkazov, žalovaný navrhuje výsluch svedka, pána S. T., zamestnaného u žalovaného aktuálne na pozícii: finančný manažér, narodeného: XX. X. XXXX, adresa: O. X, XXX XX D., ktorého prítomnosť na pojednávanie žalovaný zabezpečí. Ohľadom ozrejmenia štandardného postupu pri výbere poskytovateľov právnych služieb prikladáme zápisnicu o pojednávaní zo dňa 1.6.2021 z právoplatne ukončeného konania sp. zn. zachytávajúcu výsluch svedkyne P. J. C..

7. Na pojednávaní dňa 17.03.2025 právny zástupca žalobcu uviedol, že žalobca so žalovaným uzatvoril 31.05.2007 zmluvu o poskytovaní právnych služieb, znenie neskorších dodatkov, a to na dobu určitú do 31.07.2015. Na základe predmetnej zmluvy poskytol žalobca žalovanému právne služby, v celkovom objeme 1 850 hodín, teda 227 hodín ročne, a 19 hodín mesačne, pričom právne služby spočívali okrem iného aj v príprave viac ako 580 strán odborného právneho textu, ktoré sa týkali viac ako 35 rozličných projektov. Rozsah týchto právnych služieb je špecifikovaný v súdnom spise vedenom na OS Trnava, pod sp. zn. . Žalobca uhrádzal odmenu žalovanému podľa predmetnej zmluvy riadne a včas, po istej dobe ju však žalovaný uhrádzať prestal. Odmenu vyčíslenú vo faktúre č. 4 z r. 2011 , vystavenej 28.02.2011 za obdobie od 01.02. do 28.02.2011 s dátumom splatnosti 19.03.2011, žalovaný uhradil žalobcovi iba čiastočne. Nasledujúce odmeny počnúc faktúrou č. 5/2011 žalovaný neuhradil vôbec. Dňa 19.03.2013 uzavrel žalobca a žalovaný a spoločnosť PSA Services Centre Europe, s.r.o. ďalší dodatok k zmluve , na základe ktorého sa klientom podľa zmluvy stala namiesto žalovaného spoločnosť PSA a žalovaný sa zaviazal uhradiť žalobcovi všetky vyúčtované záväzky do 31.05.2015. Súčasne sa žalovaný zaviazal k úhrade všetkých pohľadávok žalobcu v prípade ak ich nebude hradiť spoločnosť PSA. Ani zo strany PSA však odmena žalobcu podľa predmetnej zmluvy nebola uhradená. Dňa 20.01.2014 žalovaný písomne uznal dlh voči žalobcovi, vo výške 56 263,94 eura s prísl.. V ten istý deň súčasne písomne uznala dlh voči žalobcovi taktiež spoločnosť PCA a to vo výške 47 809,72 eura s prísl.. Žalovaný ani spoločnosť PCA do dnešného dňa dlžnú sumu neuhradili, spoločnosť PSA dňa 01.01.2023 zanikla, v dôsledku zlúčenia so žalovaným, keď sa jeho právnym nástupcom stal práve žalovaný. V tejto súvislosti navrhujeme súdu, aby rozhodol tak, ako sme uviedli v žalobnom návrhu. Právom záverečnej reči uviedol, že pán F. G. pôsobil u žalovaného na vysokej manažérskej pozícii, ako vedúci oddelenia sociálnych vzťahov, vo francúzštine responsable des relations sociales, viac ako 6 rokov, z titulu tejto pozície bol poverený výkonom všetkých činností súvisiacich s pracovnou právnou agendou žalovaného. Označenie pracovnej pozície vo francúzštine používal v uvedenej dobe aj v rámci svojho podpisu v e-mailovej korešpondencii so žalobcom. Popis tejto pracovnej pozície je obecne nasledujúci: definovanie a účasť na sociálnych stratégiách spoločnosti, organizácia povinného kolektívneho vyjednávania, vedenie zastupiteľských orgánov zamestnancov, riešenie otázky kolektívnych zmlúv, poradenstvo a analýza rizík pre manažment

a oddelenie ľudských zdrojov, a podobne. Všetky tieto úlohy vyžadujú , aby zamestnanec na danej pozícii poskytoval špecifickú právnu expertízu, ktorá je spravidla veľmi náročná, spoľahlivej odbornosti a kvality. Poskytovanie právnej expertízy na tak vysokej úrovni vyžaduje využívanie špecializovaných externých poradcov a to hlavne právnych. Zamestnanec na pozícii vedúceho oddelenia sociálnych vzťahov pravidelne potrebuje poradenstvo a konzultácie ohľadom konkrétnych bodov, týkajúcich sa kolektívnych vzťahov, alebo pomoci pri spisovaní konkrétnych firemných zmlúv. Vyžiadanie právneho poradenstva od advokáta a vysporiadanie sa s kolektívnymi zmluvami je súčasťou obvyklých činností zamestnanca na danej pozícii. To, že sa jednalo o manažérsku funkciu vedúceho zamestnanca, vyplýva nielen iba zo samotného názvu pozície, ale aj z pracovnej náplne pána G. podľa jeho pracovnej zmluvy zo dňa 23.06.2006. Podľa tejto pracovnej zmluvy bol pán G. zodpovedný okrem iného za riadenie plánu sociálnych opatrení žalovaného, podporu vedenia závodu v legislatívnych otázkach, prípravu a tvorbu Kolektívnej zmluvy, zabezpečovanie dodržiavania , a riadenie a spoluprácu s organizáciami zastupujúcimi zamestnancov. Žalovaný je obchodná spoločnosť, ktorá sa zaoberá výrobou automobilov, a patrí medzi najvýznamnejších producentov vozidiel na svete, z týchto faktov plynie, že pracovnoprávne prostredie je významne ovplyvnené jednak obecnými podmienkami, aplikujúcimi v automobilovom priemysle a taktiež frankofónnou pracovnoprávnou kultúrou. O tom svedčí okrem iného aj aktuálne používanie označenia pracovných pozícií v štruktúre žalovaného vo francúzskom jazyku. V rámci frankofónnej právnej oblasti je pritom používanie pracovnej pozície vedúceho oddelenia sociálnych vzťahov bežné, a to najmä o veľkých zamestnávateľov. Vo frankofónnej právnej oblasti sa jedná o manažérsku pozíciu, ktorej súčasťou je bežné , mimo iné poverenie pripravovať právne analýzy pre použitie zo strany ďalších zodpovedných osôb zamestnávateľa. Za týmto účelom je osoba zamestnaná na uvedenej pracovnej pozícii oprávnená uzatvárať v mene zamestnávateľa zmluvy o poskytovaní právnych služieb. Tento záver potvrdzuje aj vyjadrenie advokáta pôsobiaceho vo Francúzsku a oprávneného poskytovať právne služby podľa francúzskeho práva , zo dňa 02.06.2023, k obsahu pracovnej pozície označenej ako responsable des relations sociales, a mailová komunikácia so zástupcami zamestnávateľov pôsobiacich vo R., ktoré sme priložili ako dôkaz č. 11 a 11 v návrhu na vydanie platobného rozkazu. S ohľadom na trvajúci neuspokojivý priebeh platieb zo strany žalovaného, za poskytnuté právne služby, požiadal žalobca pána G. o predloženie plnej moci. Žalobca sa chcel uistiť, že tu nie sú žiadne formálne prekážky existujúcej spolupráce. Tieto plné moci p. G. predložil, žalobca tak nemal ani naďalej dôvod sa domnievať, že by pán. G. nebol oprávnený za žalovaného konať. Súčasťou oboch plnomocenstiev bolo aj oprávnenie na uzatváranie a podpisovanie obchodných a iných zmlúv, na zabezpečenie služieb k výkonu súvisiacich so zabezpečením právnych, personálnych záležitostí a záležitostí s tým súvisiacich, vrátane zmien a skončenia týchto zmlúv. Predmet právnych služieb poskytovaných žalovanému, priamo súvisel s náplňou práce pána G., ktorou bolo riešenie otázok súvisiacich s ubytovaním zamestnancov, t.j. právo nehnuteľnosti, pomoc pri kolektívnom vyjednávaní, úprava a právna analýza návrhu novely , najmä vo vzťahu k vyplácaniu odstupného a odchodného , nerovnomerného rozvrhnutia pracovného času, nepretržitého denného odpočinku, práce nadčasu, a podobne. Z uvedeného máme za to, že pán F. G. bol oprávnený v uvedenej veci zaväzovať žalovaného a preto žalobca navrhuje , aby súd vydal rozsudok , v zmysle ktorého je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi istinu v sume 102 123,66 eura spolu s príslušnými úrokmi z omeškania, tak ako uviedli v žalobnom návrhu.

8. Na tomto pojednávaní právny zástupca žalovaného uviedol, že odmieta nárok žalobcu v plnom rozsahu, čo do dôvodu aj výšky, v plnom rozsahu sa pridržiavame našich písomných podaní a predložených dôkazov. Pokiaľ ide o zmluvu o poskytovaní právnych služieb z r. 2007 , na ktorú sa odvoláva žalobca o údajných pohľadávkach tejto zmluvy, bolo právoplatne rozhodnuté na OS Trnava, sp. zn. a to tak, že žaloba bola zamietnutá z dôvodu, že p. F. G., ktorý uzatváral predmetnú zmluvu, nebol oprávnený v mene žalovaného takúto zmluvu uzatvoriť a teda žalovaný nebol touto zmluvou viazaný. Pokiaľ ide o ďalšie úkony, ktoré žalobca spomínal, ktorý mal údajne žalovaný vykonať, teda previesť práva a záväzky zo zmluvy na inú spoločnosť zo skupiny žalovaného, ďalej uznať údajný dlh za žalovaného a zriadiť ručenie za žalovaného v prospech inej spoločnosti, takisto p. F. G. nemal oprávnenie na takéto úkony a teda takéto úkony žalovaného nezaväzujú. Zároveň, ak by aj súd mal za to, že zmluva o poskytovaní právnych služieb žalovaného zaväzuje, dohoda o uznaní dlhu je neplatná, jednak z dôvodu, že p. G. nebol oprávnený takýto dlh uznať, ďalej z dôvodu, že veriteľ , ktorý je uvedený v dohode o uznaní dlhu, nie je držiteľom pohľadávok, ide o iný subjekt, iného advokáta, a po tretie dohoda o uznaní dlhu neuvádza právny dôvod existujúcich pohľadávok údajných, ktorý je podstatnou náležitosťou zmluvy o uznaní dlhu a teda aj z tohto dôvodu je táto zmluva neplatná. Údajné pohľadávky žalobcu , ak by aj existovali, tak sú z tohto dôvodu premlčané. Právom záverečnej reči uviedol, sa

odvoláva na právoplatne skončené konanie ,vedené pod sp. zn. , v ktorom sa s otázkou, či je obvyklé, aby zamestnanec v pozícii vedúceho oddelenia sociálnych vzťahov ako bol pán G. uzatváral zmluvy o poskytovaní právnych služieb, zaoberal prvostupňový aj druhostupňový súd a túto otázku vyriešil v neprospech žalobcu. Žalovaný viazanosť úkonmi pána G. odmietol, nikdy žiadne právne služby žalobcu nepotreboval, ich obstaraním pána G. nepoveril, ich objednávku neschválil, ich poskytnutie sám neprijal, a teda ich ani nevyužil, a ani mu nemohla vzniknúť povinnosť za služby zaplatiť. Pokiaľ ide o plné moci, ani tieto plné moci neoprávňovali pána G. uzatvoriť zmluvu o poskytovaní právnych služieb s takým predmetom o akú ide v predmetnej veci a už ho vôbec neoprávňovali uznávať za žalovaného dlh prevádzať práva a povinnosti zo zmlúv, zakladať ručenie a podobne. Z tohto dôvodu žalovaný považuje úkony pána G. za nezaväzujúce žalovaného a aj neplatné z dôvodov uvedených v podaniach žalovaného.

9. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie podstatným obsahom spisového materiálu (žaloba s prílohami, vyjadrenia strán sporu s prílohami) a zistil nasledovný právny a skutkový stav veci:

10. V konaní nebolo sporné, že F. G. bol zamestnancom žalovaného od 15.08.2006 – 31.12.2012. Dňa 31.05.2007 uzatvorená zmluva o poskytovaní právnych služieb podpísaná F. G.. Dňa 12.10.2007 uzatvorený Dodatok č. 1 k Zmluve podpísaný F. G.. Dňa 16.05.2008 uzatvorený Dodatok č. 2 k Zmluve podpísaný F. G.. Dňa 26.05.2009 uzatvorený Dodatok č. 3 k Zmluve podpísaný F. G.. Dňa 28.08.2009 uzatvorený Dodatok č. 4 k Zmluve podpísaný F. G.. Dňa 21.04.2011 uzatvorená Zmluva o poskytovaní právnych služieb podpísaná F. G.. Dňa 19.03.2013 uzatvorený Dodatok č. 1 k Zmluve podpísaný F. G.. Dňa 20.01.2014 podpísaná Dohoda o Uznání dluhu podpísaná F. G.. Dňa 20.01.2014 podpísaná Dohoda o Uznání dluhu podpísaná F. G..

11. V konaní ostalo medzi stranami sporným oprávnenie F. G. podpisovať dokumenty, ktoré sú predmetom žaloby v mene žalovaného, pasívna vecná legitimácia a premlčanie nároku žalobcu.

12. Podľa (ďalej len „“) v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.

13. Podľa strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Podľa odseku 2 na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.

14. Podľa ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

15. Podľa dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

16. Podľa súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

17. Podľa , skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.

18. Podľa obsah rozhodnutia vo veci samej vysloví súd vo výroku rozsudku. Vo výroku rozhodne tiež o nároku na náhradu trov konania, ak sa o ňom nerozhoduje samostatne. 19. Podľa ustanovenia v znení neskorších predpisov (ďalej len „ “), ak splnomocnenec prekročil svoje oprávnenie vyplývajúce z plnomocenstva, je splnomocniteľ viazaný, len pokiaľ toto prekročenie schválil. Ak však splnomocniteľ neoznámi osobe, s ktorou splnomocnenec konal, svoj nesúhlas bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o prekročení oprávnenia dozvedel, platí, že prekročenie schválil. 20. Podľa ustanovenia , ak splnomocnenec pri konaní prekročil svoje oprávnenie konať za splnomocniteľa alebo ak niekto koná za iného bez plnomocenstva, je z tohto konania zaviazaný sám, ibaže ten, za koho sa konalo, právny úkon dodatočne bez zbytočného odkladu

schváli. Ak splnomocniteľ neschváli prekročenie plnomocenstva alebo konanie bez plnomocenstva, môže osoba, s ktorou sa konalo, od splnomocnenca požadovať buď splnenie záväzku, alebo náhradu škody spôsobenej jeho konaním. 21. Podľa ustanovenia v znení neskorších predpisov (ďalej len „), kto bol pri prevádzkovaní podniku poverený určitou činnosťou, je splnomocnený na všetky úkony, ku ktorým pri tejto činnosti obvykle dochádza. 22. Podľa ustanovenia , ak osoba svojím konaním prekročí rozsah poverenia podľa odseku 1, toto konanie podnikateľa zaväzuje len vtedy, ak tretia osoba o prekročení rozsahu poverenia nevedela a s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu ani nemohla vedieť. 23. Podľa právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom.

24. Podľa pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné.

25. Podľa ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky. 26. Vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení a zisteného skutkového stavu veci súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. 27. Z vykonaného dokazovania má súd za preukázané a zároveň v konaní ani nebolo sporné, že Zmluvu o poskytovaní právnych služieb zo dňa 31.05.2007 vrátane Dodatku č. 1 zo dňa 12.10.2007, Dodatku č. 2 zo dňa 16.05.2008, Dodatku č. 3 zo dňa 26.05.2009 a Dodatku č. 4 zo dňa 28.08.2009, Zmluvu o poskytovaní právnych služieb zo dňa 21.04.2011, Dodatok č. 1 zo dňa 19.03.2015, Dohodu o uznání dluhu zo dňa 20.01.2014,Předávací protokol zo dňa 20.01.2014 a Dohodu o uznání dluhu zo dňa 20.01.2014 podpísal v mene žalovaného zamestnanec žalovaného, a to pán F. G.. Žalovaný v konaní namietal, že menovaný zamestnanec nebol oprávnený ani splnomocnený na uzatváranie zmlúv a podpisovanie dokumentov, ktoré sú predmetom žaloby (zmluvy o poskytovaní právnych služieb, uznanie dlhu). Žalobca v konaní argumentoval tým, že F. G. pôsobil vo funkcii vedúceho oddelenia sociálnych vzťahov/regionálneho manažéra sociálnych vzťahov, pričom podľa definície francúzskych odborných serverov je v popise osoby zodpovednej za sociálne vzťahy výslovne aj riešenie právnych otázok. Argumentuje tým, že vo frankofónnej právnej oblasti sa jedná o manažérsku pozíciu, ktorej súčasťou je bežne mimo iné poverenie pripravovať právne analýzy pre použitie zo strany ďalších zodpovedných osôb zamestnávateľa. Za týmto účelom je osoba zamestnaná na uvedenej pracovnej pozícii oprávnená uzatvárať v mene zamestnávateľa zmluvy o poskytovaní právnych služieb. 28. Súd úvodom konštatuje, že v civilnom sporovom konaní platí zásada, že konanie s rovnakým skutkovým základom by malo byť rozhodnuté rovnako. Súčasne súd musí konštatovať, že vec už raz prakticky bola posúdená súdom, a to aj z hmotnoprávnej stránky a to na všetkých stupňoch konania (sp. zn. , sp. zn. ), a pričom na základe vykonaných dôkazov bol zistený skutkový stav a právny stav, ktorý viedol k zamietnutiu predchádzajúcej žaloby. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „NSSR) vo svoje ustálenej judikatúre (viď NS SR R 40/2013) uviedol, že pokiaľ už bola v občianskoprávnom konaní právoplatne vyriešená určitá otázka hmotnoprávneho vzťahu účastníkov, je súd v inom konaní, v ktorom má tú istú otázku posúdiť ako prejudiciálnu, viazaný jej skorším posúdením. V uvedenom rozhodnutí NS SR dospel k záveru, že pokiaľ ide o iný (nie ten istý) nárok (predmet konania), zásadne platí, že ak v skončenom konaní účastníkov došlo právoplatným rozsudkom k vyriešeniu hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého sa tento nový nárok (neidentický s predmetom skončeného konania) odvodzuje, je súd v tomto ďalšom novom občianskom súdnom konaní pri zodpovedaní predbežnej otázky týmto vyriešením viazaný. 29. K zmluvám o poskytovaní právnych služieb uzatvorených dňa 31.05.2007 vrátane dodatkov a 21.04.2011 vrátane dodatku súd uvádza, že za právnickú osobu môžu robiť právne úkony aj jej zamestnanci, ak to je to určené vo vnútorných predpisoch právnickej osoby, alebo je to vzhľadom na ich pracovné zaradenie obvyklé. Jednou z podmienok zákonného splnomocnenia zamestnanca je poverenie určitou činnosťou. Zákon neupravuje formu poverenia a jeho náležitosti, v prípade zamestnanca poverenie vyplýva z druhu práce dojednanej v pracovnej zmluve. Ďalšou podmienkou zákonného splnomocnenia zamestnanca je, že poverenie sa vzťahuje len na tie úkony, ktoré zamestnanec vykonáva v súvislosti s prevádzkovaním podniku. Rozsah poverenia zamestnanca je limitovaný zákonom na úkony, ktoré sa bežne pri danej pozícii vykonávajú, tzn. ktoré bežne pri výkone konkrétnej pozície vykonáva daný zamestnanec u konkrétneho zamestnávateľa. 30. Podľa pracovnej zmluvy (č. l. 89) súdu vyplýva, že zamestnanec, F. G., podľa čl. 1.1 pracovnej zmluvy v rozhodnom období zodpovedal za riadenie a spoluprácu s organizáciami zastupujúcimi zamestnancov; spoluprácu s odborovou organizáciou; udržiavanie kontaktov so sociálnymi partnermi a s externými

sociálnymi partnermi; prípravu a tvorbu Kolektívnej zmluvy a dohôd so sociálnymi partnermi; prípravu kolektívnych rokovaní/vyjednávaní, školenia v sociálnych a odborových otázkach; podporu vedenia závodu v legislatívnych otázkach, zabezpečenie dodržiavania ; asistenciu a pomoc pri riešení sporov; meranie a udržanie sociálnej atmosféry; sociálnu komunikáciu; vytvorenie plánu sociálnej komunikácie závodu; aplikovanie sociálnej komunikácie; analýzu očakávaní a spokojnosti zamestnancov; pripomienkovanie organizácie práce; prípravu, vypracovanie a riadenie plánu sociálnych aktivít spoločnosti; organizáciu dopravy, stravovania a ubytovania zamestnancov spoločnosti, rokovania o rozdelení SF, návrh na použitie SF. Predmetná pracovná zmluva dostatočne podrobne upravovala kompetencie a oblasti, za ktoré zamestnanec zodpovedal. Súd poukazuje na skutočnosť, že nemôže obstáť tvrdenie žalobcu, že v pracovnej pozície manažéra vyplýva aj riešenie právnych otázok, potreby právnych analýz a oprávnenie zastupovať žalovaného pri všetkých úkonoch, ku ktorým v súvislosti s jeho pozíciou obvykle dochádza. Uvedeným listinným dôkazom nebolo preukázané, že by bol poverený takou činnosťou, pri ktorej bolo obvyklé uzatváranie zmlúv o poskytovaní právnych služieb v mene žalovaného. Súd uvádza, že obe zmluvy o poskytovaní právnych služieb znejú na právnu pomoc najmä v oblasti práva nehnuteľností a bežnej korporátnej agendy, čo vzhľadom na zaradenie zamestnanca, F. G., nemožno považovať za obvyklé. U., F. G., bol podľa pracovnej zmluvy zaradený na pozícii vedúceho oddelenia – Sociálne vzťahy. V tejto súvislosti si súd dovoľuje poukázať aj na rozsudok Krajského súdu v Trnave, č. k. zo dňa 14.03.2023 bod 47. 31. Žalobca argumentoval tým, že na daný právny vzťah je potrebné aplikovať ustanovenie , pretože F. G. bol oprávnený zastupovať žalovaného pri všetkých úkonoch, ku ktorým pri tejto činnosti obvykle dochádza, pretože bol pri prevádzkovaní podniku žalovaného poverený činnosťami vyplývajúcimi mu z funkcie vedúceho oddelenia sociálnych vzťahov. Zároveň má žalobca za to, že v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia jeho dobrú vieru treba chrániť. Súd pritom opätovne poukazuje na bod 42 rozsudku Krajského súdu v Trnave, č. k. zo dňa 14.03.2023, kde odvolací súd vysvetlil, že ustanovenie upravuje situáciu, keď poverená osoba uskutočnila právny úkon, ktorý presahuje rámec obvyklých úkonov osoby v danej pozícii. Takýto úkon podnikateľa zaväzuje iba vtedy, ak tretia osoba o excese nevedela, alebo nemohla vedieť. Úprava excesívneho konania poverenej osoby vychádza z princípu ochrany dobrej viery a umožňuje pričítať účinky excesívneho konania poverenej osoby podnikateľovi za predpokladu existencie dobrej viery na strane tretej osoby. Je pritom potrebné rozlišovať medzi prekročením rozsahu poverenia určitou činnosťou v rámci prevádzky podniku a medzi prekročením rozsahu zákonom stanoveného zastupiteľského oprávnenia osoby, ktorá bola určitou činnosťou v rámci podniku poverená. Prekročenie rozsahu poverenia určitou činnosťou v rámci prevádzky podniku podľa bude predstavovať prípad, keď poverená osoba vykonáva činnosť, ktorou poverená vôbec nebola alebo túto činnosť vykonáva nad rámec poverenia. Naproti tomu prekročenie zákonom vymedzeného rozsahu oprávnenia poverenej osoby v zmysle bude predstavovať konanie, ktoré vybočuje z rámca množiny úkonov, ku ktorým pri vykonaní tejto činnosti obvykle dochádza. Zatiaľ čo úpravu excesu z rozsahu poverenia výslovne upravuje , pričom účinky tohto excesívneho konania umožňuje za splnenia zákonom stanovených predpokladov zachovať, prekročenie zákonom stanoveného rozsahu zastupiteľského oprávnenia podnikateľa v zásade nezaväzuje. Pri prekročení rozsahu poverenia určitou činnosťou v rámci prevádzky podniku bude podnikateľ excesívnym konaním viazaný len v prípade, že o prekročení tretia osoba nevedela a kumulatívne s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu ani vedieť nemohla. Z pohľadu tretej osoby je dôležitá objektivizácia jej nevedomosti, teda dôkaz sa bude zakladať na tom, či by iné tretie osoby pri racionálnom konaní a v rovnakom postavení nevedeli a nemohli o prekročení rozsahu poverenia vedieť. V rozhodovacej praxi účel , ktorým je ochrana dobrej viery tretej osoby, by bol podlomený, ak by sa podnikateľ mohol vyhnúť plneniu zmluvy tvrdením, že právny úkon uskutočnila poverená osoba sama pre seba. Pri posudzovaní konkrétnych okolností konania musí súd prihliadnuť predovšetkým na to, či konanie zástupcu je možné v danej situácii považovať za štandardné a súčasne musí vychádzať z možností protistrany. Ak v konkrétnom prípade bude preukázané, že tretia osoba mala vedomosť o tom, že osoba poverená určitou činnosťou prekračuje rozsah tvojho poverenia alebo ak sa preukáže, že tretia osoba o tom aspoň mohla vedieť, nebude takéto konanie pre podnikateľa záväzné. 32. Na rozdiel od zmluvného zastúpenia a plnomocenstva oprávnenie konať za podnikateľa podľa (podnikové zmocnenie) nie je viazané na výslovné udelenie oprávnenia zastupovať. Oprávnenie zastupovať vzniká faktickým poverením na výkon určitej činnosti. Ten, kto sa dovoláva účinku , teda toho, že určitý právny úkon zaväzuje podnikateľa, musí preukázať, že z jeho pohľadu vzhľadom na všetky okolnosti prípadu vystupovala daná osoba ako poverený pracovník. Konanie osoby poverenej na výkon určitej činnosti zaväzuje podnikateľa

len vtedy, ak ide o úkon, ktorý je obvyklý vzhľadom na jej zaradenie, resp. poverenie na výkon činnosti. Zo skutkových tvrdení žalobcu súd nemohol vyvodiť ten záver o tom, že je obvyklé, aby vedúci oddelenia sociálnych vzťahov s poverením na výkon činnosti v zmysle predloženej pracovnej zmluvy (č. l. 89) mohol uzatvárať zmluvy o poskytovaní právnych služieb týkajúce sa najmä práva nehnuteľností a bežnej korporátnej agendy. Žalovaný takéto oprávnenie rozhodne poprel a zároveň uviedol vlastné skutkové tvrdenia o spôsobe výberu zmluvného partnera a uzatvárania zmlúv s týmto partnerom. Zároveň do spisu doručil aj dôkazy preukazujúce obchodnú spoluprácu žalovaného so žalobcom (č. l. 189-202). Obvyklosť treba posudzovať v poukazom na zaužívanú prax podnikateľského subjektu a zaužívané postupy, pričom uzatváranie zmlúv (ktoré predložil žalobca) nemožno zaradiť k obvyklým činnostiam vedúcich oddelenia sociálnych vzťahov. 33. K argumentácii žalobcu o jeho dobrej viere, ktorú treba v zmysle ustanovenia chrániť súd uvádza, že ak osoba svojím konaním prekročí rozsah poverenia podľa odseku 1 (poverenie zamestnanca však preukázané nebolo), toto konanie podnikateľa zaväzuje len vtedy, ak tretia osoba o prekročení rozsahu poverenia nevedela a s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu ani nemohla vedieť. V danom prípade však nemožno uzavrieť, že žalobca ako advokát a teda osoba odborne spôsobilá o prekročení oprávnenia nemohla vedieť a vystačil si s tým, že F. G. vzhľadom na svoje pracovné zaradenie vedúceho oddelenia sociálnych vzťahov je osobou poverenou na uzatváranie zmlúv. Práve od žalobcu ako advokáta sa očakáva, že pri významnejších úkonoch ako sú podpisy zmlúv so značnou hodnotou najmä pre vlastnú právnu istotu bude vyžadovať preukázanie poverenia zamestnanca, z ktorého mu bude vyplývať, že je poverený takouto činnosťou. Nemenej spochybňujúcou okolnosťou je aj to, že žalobca sa dopytoval len pána F. G.. Náležitou opatrnosťou by podľa názoru súdu bolo napríklad dopytovať sa priamo u zamestnávateľa, najmä po podpísaní zmluvy so žalovaným v roku 2009. Žalobca, resp. právny predchodca žalobcu sa zúčastnil výberového konania a uzatvorenia zmluvy o poskytovaní právnych služieb, predmetom ktorej bolo vymáhanie pohľadávok voči bývalým zamestnancom žalovaného (rok 2009), pričom počas výberového konania nepadla ani zmienka už o iných uzavretých zmluvách, resp. že žalobca nepovažoval zmluvy a uzatváranie zmlúv s F. G. za neštandardné čo do postupu výberu zmluvného partnera a podpisu zmluvy so žalovaným (zmluva z roku 2009 bola podpísaná konateľom - č. l. 99). 34. Ak aj žalobca argumentuje tým, že vo frankofónnej právnej oblasti sa jedná o manažérsku pozíciu, ktorej súčasťou je bežne mimo iné poverenie pripravovať právne analýzy pre použitie zo strany ďalších zodpovedných osôb zamestnávateľa, súd musí konštatovať, že žalovaný mal pevne stanovené procesy pri výbere dodávateľa služieb (č. l. 189-202), ktoré však pri uzatváraní právnych úkonov, ktoré súd predmetom žaloby nedodržal. Rovnako, aj z plnomocenstva z 11.10.2010 vyplýva, že splnomocnenec je oprávnený konať a to v súlade so schváleným rozpočtom splnomocniteľa. Z plnomocenstva z 28.11.2011 vyplýva, že splnomocnenec je oprávnený konať a to v súlade s pokynmi a vnútornými predpismi splnomocniteľa a schváleným rozpočtom. Pričom žiadne takéto dokumenty k právnym úkonom zo strany žalobcu predložené neboli. 35. Ak sa aj žalobca pri zmluve o poskytovaní právnych služieb odvoláva na plnomocenstvo z roku 11.10.2010, súd uvádza, že táto plná moc neoprávňovala podpísať zmluvu o poskytovaní právnych služieb v roku 2011, nakoľko aj táto zmluva sa týkala najmä oblasti práva nehnuteľností a bežnej korporátnej agendy, pričom konaniu pána F. G. pôsobiaceho na úseku sociálnych vzťahov, nemožno pričítať oprávnenie uzatvárať zmluvy a dohody tohto typu. Súd ma za to, že z pracovného zaradenia a plnomocenstiev pre F. G. jednoznačne vyplýva oprávnenie pre manažovanie v oblasti sociálnych vzťahov, pracovnoprávnych vzťahov a ľudských zdrojov a vzniknuvších prípadov s tým súvisiacich u žalovaného. 36. Skutočnosť, že zamestnanec žalovaného nebol oprávnený uzavrieť zmluvu o poskytovaní právnych služieb ako v roku 2007, tak logicky aj v roku 2011, a ani dodatky k týmto zmluvám, musela byť po uzatvorení zmluvy o poskytovaní právnych služieb v roku 2009 žalobcovi zrejmá aj s prihliadnutím na postup žalovaného pri uzatvorení tejto zmluvy, kedy sa žalobca za účelom poskytovania právnych služieb spojených s vymáhaním pohľadávok žalovanému zúčastnil riadneho výberového konania a zmluva pred samotným podpisom konateľom žalovaného prešla pripomienkovaním interným právnikom žalovaného. Uvedené vyplýva zo svedeckej z listinného dôkazu (č. l. 200-203). 37. Hoci sa žalobca odvoláva na mailovú komunikáciu s F. G. s doménou žalovaného, súd uvádza, že takáto komunikácia nemôže byť smerodajná pre žalobcu, najmä ak tu vystupovali do popredia aj iné skutočnosti – pozícia vedúceho na úseku sociálnych vzťahov, odlišný postup žalovaného pri uzatváraní zmlúv so žalovaným a pod.. 38. Ohľadom platieb na účet žalobcu súd uvádza, že žalovaný jednoznačne poprel, že je u žalovaného takýto postup platenia za služby štandardný, pričom vylúčil akúkoľvek platbu žalobcovi na základe ním

predložených zmlúv a dohôd a vylúčil akékoľvek hotovostné platby. Žalovaný navyše preukázal, že žiadna platba žalobcovi vyplývajúca z týchto dvoch zmlúv nebola vykonaná z účtu žalovaného (č. l. 192). 39. Výsledkami vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že v konaní nebola preukázaná existencia žiadneho oprávnenia F. G. jednať a uzatvárať zmluvy o poskytovaní právnych služieb zo dňa 31.05.2007, ani zo dňa 11.10.2011. Vzhľadom na doposiaľ uvedené, súdu takéto oprávnenie F. G. nevyplýva ani z jeho pracovnej pozície. Ak aj takéto zmluvy a dohody uzatváral, prekročil svoje oprávnenia, pričom z tohto konania nevznikli žalovanému žiadne práva ani povinnosti a žalovaný tak nemá v predmetnom konaní pasívnu vecnú legitimáciu. Preto súd aj z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného žalobu žalobcu zamietol. 40. Ohľadom oprávnenia pána F. G. uzatvoriť Dohody o uznaní dlhov zo dňa 20.01.2014 súd uvádza, že pán F. G. nemal oprávnenie uzatvoriť takýto typ právneho úkonu v mene žalovaného. Súd v prvom rade konštatuje, že uznanie dlhu vykonané pánom F. G. , nebolo vykonané voči veriteľovi pohľadávok. Súd sa v tomto prípade stotožnil s tvrdením žalovaného, že je potrebné odlišovať vlastníka pohľadávky A. B. C. a českého advokáta A. B. C., B., na ktorého pohľadávky neprešli. Ďalej súd považuje dohody o uznaní dlhov za neurčité čo do právneho dôvodu vzniku pohľadávok. Z predložených dohôd o uznaní dlhov jednoznačne nevyplýva právny dôvod vzniku pohľadávok, t. j. z akých právnych dôvodov vznikla práva a a povinnosti zmluvných strán, na základe čoho vznikla veriteľovi pohľadávka, dlh, ktorá mam byť dohodou uznaná. Uvedené je dôležité aj s prihliadnutím na skutočnosť, že v čase uznávania dlhov pánom F. G., existovala platná zmluva o poskytovaní právnych služieb z roku 2009 (vymáhanie pohľadávok). Uvedené taktiež vyžaduje ustanovenie aj českého , podľa ktorého sa majú predmetné dohody spravovať. Neurčitosť v predmete dohody nie je možné odstrániť ani odkazom na prílohy, keďže určitosť právneho úkonu má vyplývať výhradne z listiny, ktorou sa dlh uznáva. V predmetných dohodách nie je dokonca ani odkaz na prílohy, hoci žalobca tvrdí, že faktúry žalobca ako veriteľ zaslal žalovanému a spoločnosti PSA ako dlžníkom ku dňu uzatvorenia zmlúv. Preberacie protokoly výslovne odkazujú na príslušnú dohodu. Avšak v dohodách nie je tento postup nijako zaznamenaný. Pričom ani takýto postup by nezhojil neurčitosť právneho úkonu, ako súd uviedol vyššie. 41. Súd vedený vyššie uvádzanými úvahami preto žalobu zamietol pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie, keďže predmetné zmluvy o poskytovaní právnych služieb spolu s dodatkami a dohody o uznaní dlhov nepodpísala za žalovaného ním poverená osoba, avšak len zamestnanec, ktorý svojím konaním prekročil rozsah svojich oprávnení vyplývajúcich mu z pracovnej zmluvy a plnomocenstiev. Žalovanému tak nevznikla žiadna zmluvná povinnosť voči žalobcovi. Vzhľadom na skutočnosť, že dohody o uznaní dlhov súd vyhodnotil ako neplatné, ak by aj vznikla povinnosť úhrady faktúr z predmetných zmlúv o poskytovaní právnych služieb, tieto nároky by boli premlčané vzhľadom na uplynutie 4 ročnej premlčacej doby v zmysle ustanovenia v spojení s odo dňa splatnosti jednotlivých faktúr (č. l. 47-58). 42. Súd nevykonal dokazovanie listinami zo spisu a to vzhľadom na hospodárnosť konania, a zároveň dokazovanie o poskytnutých právnych službách z uvedeného spisu nepovažoval za účelné. Aj keby žalobca poskytol služby, tieto poskytol nie z vôle žalovaného a pre žalovaného, keďže žalovaný ho na poskytnutie právnych služieb nezazmluvnil predloženými zmluvami. Súd tie nevykonal výsluch navrhovaného svedka z dôvodu hospodárnosti konania, nakoľko pri takto zistenom skutkovom stave to nepovažoval za potrebné a účelné. 43. Ak sa v odôvodnení súd nezaoberal konkrétnou námietkou strán konania, urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, ; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998). Zároveň súd uvádza, že do obsahu základného práva podľa a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva slobôd nepatrí dožadovať sa stranou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá strana (, ).

44. Podľa (ďalej len „“) súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

45. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

46. Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

47. Žalovaný bol v konaní úspešný z dôvodu zamietnutia žaloby v celom rozsahu. Preto mu súd priznal právo na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti vo veci samej samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.

Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona ().