Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_K2-10C-14-2019.pdf
PDF · 175.76 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-10C/14/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Michaelou Kotusovou Hucovou v spore žalobcov: 1. A. B., nar. X.X.XXXX, bytom C. XXX, C. a 2. B. B., nar. XX.X.XXXX, bytom D. XX, E., obaja zastúpení: JUDr. JCLic. Tomáš Majerčák, PhD., s.r.o., so sídlom Južná trieda 28, Košice, proti žalovanému: Mesto Košice, Trieda SNP 48/A, Košice, IČO: 00 691 135, o zaplatenie 31.110,16 eur s príslušenstvom takto
r o z h o d o l :
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi v 1. rade 8.507,41 eur s 5% ročným úrokom z omeškania od 19.12.2018 do zaplatenia a žalobcovi v 2. rade 8.507,41 eur s 5% ročným úrokom z omeškania od 19.12.2018 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.
III. Žalobcom v 1. a 2. rade proti žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobcovia v 1. a 2. rade sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica 14.1.2019 sp. zn. 9Up/61/2019 postúpenou Okresnému súdu Košice II domáhali, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 15.555,08 eur s 5% ročným úrokom z omeškania od 19.12.2018 do zaplatenia každému z nich a na náhradu trov konania. Odôvodnili ju tým, že sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností nachádzajúcich sa v k. ú. F. G., obec E. - F., H. E. I., zapísaných na LV č. XXXXX ako parcela C-KN č. XXXX/XX - ostatné plochy o výmere 889 m2, parcela C-KN č. XXXX/XX - ostatné plochy o výmere 2023 m2, a to každý z nich vo veľkosti 1 k celku, čo predstavuje na vyššie uvedených parcelách pre každého z navrhovateľov výmeru 1456 m2. Ide o pozemky, ktorých spôsob využitia je definovaný ako pozemok, na ktorom je okrasná záhrada, uličná a sídlisková zeleň, park a iná funkčná zeleň a lesný pozemok na rekreačné a poľovnícke účely (H.. XX). Žalovaný tieto pozemky o výmere 2912 m2 užíva, nakoľko sa na nich nachádza park Anička - verejná zeleň. Zákonodarca zriadil na pozemkoch zákonom č. 66/2009 Z. z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon č. 66/2009 Z. z. - pozn. súdu) vecné bremeno. Žalobcovia majú až do času majetkovoprávneho usporiadania vlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti nárok na náhradu za zriadené vecné bremeno vo forme finančnej náhrady. Vecne bremeno je odplatné a odplata je vo forme opakujúceho sa plnenia čo vyplýva z konštantnej judikatúry (ktorú konkrétne uviedli - pozn. súdu). Podľa znaleckého posudku J. XX/XXXX, ktorý vyhotovil I. G. K. - znalec v odbore stavebníctvo, je ročná odplata za vecné bremeno vo výške 3,56 eur/m2. Odplata za vecné bremeno je vyčíslená v súlade so L. J. XX/XXXX za tri roky od 17.12.2015 do 17.12.2018 spolu 31.110,16 eur. Žalobcovia vyzvali žalovaného na zaplatenie tejto odplaty za vecné bremeno listom zo 17.12.2018, ktorý bol doručený 17.12.2018, na čo žalovaný nereagoval. Žalobcovia preto žiadajú zákonný úrok z omeškania od 19.12.2018.
2. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe (v podanom odpore) neuznal nárok žalobcov a žiadal žalobu zamietnuť. Nepoprel, že na pozemkoch žalobcov sa nachádza park M. ako verejná zeleň v jeho vlastníctve. Poukázal na skutočnosť, že k pozemkom, ktoré sú vo vlastníctve žalobcov, vzniklo zo zákona č. 66/2009 Z. z. vecné bremeno v prospech žalovaného, ktoré mu zakladá právny titul k ich užívaniu, ale nestanovuje, že za vecné bremeno zriadené v zmysle § 4 zákona č. 66/2009 Z. z. patrí náhrada. 3. Žalobcovia v replike uviedli, že v prejednávanej veci bohatá rozhodovacia prax súdov potvrdzuje, že za vecné bremeno zriadené zákonom č. 66/2009 Z. z. patrí odplata vo forme opakujúceho sa plnenia. 4. Podaním doručeným súdu žalovaný 16.9.2019 vo vzťahu k všeobecnej hodnote odplaty za zriadenie vecného bremena ozrejmil, že jej výška je v zmysle znaleckého posudku č. 111/2019 I. B. N. 0,55 eur/ m2/rok. 5. Podaním doručeným súdu 21.1.2022 žalobcovia nenamietali závery konštatované v znaleckom posudku J. XXX/XXXX vyhotoveným Ústavom súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline. Stanovená výška nájmu pozemkov je porovnateľná so tou, ktorá vyplynula zo znaleckého posudku č. 49/2015 I. G. K.. Posudok žalovaného neodráža trhovú cenu a nepribližuje sa ani k všeobecnej hodnote stanovenej znaleckým posudkom č. XXX/XXXX. 6. Žalobcovia v podaní z 24.5.2022 ozrejmili, že vydanie odplaty za užívanie nehnuteľností v žalovanom období žiadajú z titulu bezdôvodného obohatenia podľa § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka, nakoľko vecné bremeno podľa § 4 zákona č. 66/2009 Z. z. na žalovaných pozemkoch nevzniklo. Zákonodarca zriadil vecné bremeno len k pozemkom pod stavbou, ktorá spĺňa ďalšie zákonom stanovené kritéria. Predmetom konania sú parcely, na ktorých je verejná zeleň a nie stavby. Zákonodarca v § 1 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z. z. vymedzuje, že „pozemok pod stavbou“ je iba pozemok na ktorom stojí stavba, ktorá prešla do vlastníctva obce podľa osobitného predpisu, a na tomto mieste sa zákonodarca v poznámke č. 1, odvoláva na Cestný zákon a Zákon o majetku obcí. Zákonodarca v tomto prípade, teda pre účely tohto zákona za stavbu nepovažuje cintorín, športový areál alebo verejnú zeleň, nakoľko o týchto veciach hovorí v § 1 ods. 2 zákona a nie v § 1 ods. 1. Ak by zákonodarca v zákone č. 66/2009 Z. z. považoval za stavbu cintorín, športový areál alebo verejnú zeleň v zmysle stavebného zákona (§43a ods. 3), tak by samotný §1 ods. 2 zákona nedával zmysel a bol by celkom zbytočný. Zákonodarca v zákone stanovil rozdiel medzi stavbami uvedenými v § 1 ods. 1 zákona a cintorínmi, športovým areálom a verejnou zeleňou, ktoré sú uvedené v § 1 ods. 2 zákona. Vychádzajúc z § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009, právo zodpovedajúce vecnému bremenu v zmysle zákona č. 66/2009 Z. z. teda vzniklo iba k pozemkom pod stavbami ktoré sú uvedené v §1 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z. z., a nie k takým pozemkom, na ktorých sa nachádza cintorín, športový areál alebo verejná zeleň, teda ktoré sú uvedené v §1 ods. 2 zákona č.66/2009 Z. z.. V § 1 ods. 2 zákona č. 66/2009 Z. z. zákonodarca použil slovné spojenie „zákon sa primerane vzťahuje“, teda iba na usporiadanie vlastníckych vzťahov k cintorínom a k pozemkom, ktoré sú verejnou zeleňou alebo športoviskami. Pod „usporiadanie vlastníckych vzťahov“ zákonodarca zahŕňa „zámenu pozemkov“ (§ 2 ods. 1) alebo vykonanie pozemkových úprav (§ 2 ods. 2 a 3 a § 3) v súlade so zákonom č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov, teda prechod vlastníckeho práva a nezahŕňa zriadenie vecného bremena. Žalobcovia majú preto nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 nasl. Občianskeho zákonníka. Rozhodnutia Najvyššieho súdu SR v zmysle ktorých má byť odplata za vecné bremeno podľa zákona 66/2009 Z. z. vo forme jednorazového plnenia (teda premlčaná), sa týkajú parciel, na ktorých sa nachádzajú stavby a nie verejná zeleň. Ak by odplata za vecné bremeno mala byť jednorazová, tak nič nedonúti obce a samosprávne kraje, aby pristúpili k zámenným zmluvám alebo pozemkovým úpravám, lebo za pozemky nemusia platiť. Ak by obce a samosprávne kraje zaplatili jednorazovú odplatu za vecné bremeno, tak niet dôvodu, prečo by mali pristupovať k pozemkovým úpravám. Žalobcovia podávali žalobu v roku 2019, keď platila judikatúra, ktorá založila právnu istotu a legitímne očakávania, že súdy budú rozhodovať podľa doterajšej judikatúry v súlade s čl. 20 Ústavy SR a čl. 1 dodatkového protokolu. 7. Žalobcovia v podaní z 1.8.2022 uviedli, že ak by súd chcel aplikovať zákon č. 66/2009 Z. z., považujú za potrebné zdôrazniť že, hoci vecné bremeno nevzniklo, nakoľko na žalovaných pozemkoch sa nachádza verejná zeleň a nie stavba, vecné bremeno nemohlo vzniknúť, pretože žalovaný nepredložil žiadne stavebné povolenie, ani územné rozhodnutie týkajúce sa parku Anička, teda dôkaz o tom, že park M. bol zriadený v súlade s právnymi predpismi. B. M. nespĺňa podmienku povolenia podľa platných právnych predpisov. Ak žalovaný tvrdí, že na predmetných pozemkoch vzniklo zákonné vecné bremeno, mal predložiť stavebné povolenia a tiež kolaudačné rozhodnutia. Žalovaný ich nepredložil a nepreukázal vznik vecného bremena. 8. Žalovaný vo vyjadrení doručenom súdu 16.9.2022 uviedol, že zákon č. 66/2009 Z. z. v ustanovení § 1 ods. 2 uvádza, že tento sa primerane vzťahuje aj na usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom, na
ktorých sa nachádza verejná zeleň. Tam, kde je uvedené slovo „stavba“ resp. jeho obdoba, aplikovať tieto ustanovenia aj na verejnú zeleň. Zároveň ustanovenie § 1 ods. 2 zákona č. 66/2009 Z. z. neuvádza, že sa na usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom, na ktorých sa nachádza verejná zeleň, primerane použijú len niektoré konkrétne ustanovenia tohto zákona, ale naopak uvádza, že sa primerane vzťahuje „tento zákon“, teda zákon ako celok. Takémuto postupu a legislatívnej úprave „primeraného použitia“ svedčí používanie tejto legislatívnej konštrukcie aj v ďalších predpisoch (§ 53 a nasl. a § 61 ods. 3 Správneho poriadku; § 588 a nasl. a § 611 Občianskeho zákonníka), kde zákon vyslovene obmedzuje primerané použitie nie na celý zákon, ale len na tie ustanovenia, ktoré upravujú predmetné inštitúty (ustanovenia o odvolacom konaní, resp. ustanovenia o kúpnej zmluve). V prípade ustanovenia § 1 ods. 2 zákona č. 66/2009 Z. z. to neplatí, pretože ten vyslovene uvádza primeranú aplikáciu „zákona“, teda v celosti textácie. Nie je preto dôvodné, aby bolo ustanovenie § 4 zákona č. 66/2009 Z. z. vyčlenené od aplikácie aj na verejnú zeleň. Vo vzťahu k povahe parku Anička ako stavby žalovaný poukázal na § 43a ods. 3 písm. p) a § 39b ods. 3 písm. b) zákona č. 50/1976 o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v zmysle neskorších predpisov (ďalej ako „stavebný zákon“). Zábavné a oddychové parky je možné v zmysle ustanovenia § 43a ods. 3 písm. p) stavebného zákona považovať za stavbu. V dokumente označenom ako Jednostupňový projekt kanalizácie stokovej pre B. E. vypracovanom v máji 1968 je v technickej správe vo všeobecnej časti uvedené: „Stavenisko plánovaného areálu sa rozprestiera v severnej časti Košíc. Je ohraničené z južnej strany Čermeľským potokom, z východnej strany riekou Hornád, zo západnej strany Kostolanskou cestou a zo severnej strany cestou do Ťahanoviec.“. Areál B. E., v rámci ktorého mala byť realizovaná stavba kanalizácie, bol už v roku 1968 vymedzený tak, že v sebe zahŕňal aj plochu súčasného územia parku Aničky. To znamená, že už v roku 1968 boli zahájené prvé kroky k realizácii parku Anička. Následne v roku 1975 bolo vydané rozhodnutie Obvodného národného výboru, odboru výstavby Košice-Sever J. XXXX/XX-XXX./A. zo dňa 1.9.1975 na povolenie akcie PKO - detské ihrisko - Košice do trvalého užívania. Takéto rozhodnutie bolo v tom čase obdobou súčasného kolaudačného rozhodnutia a teda detské ihrisko, ktoré je ako stavebný objekt súčasťou parku Anička, bolo ako jeden zo stavebných objektov povolené. A uvedené do trvalého užívania. Z uvedenej skutočnosti vyplýva, že investor MsNV Košice - odbor kultúry, ktorý realizoval zriaďovanie parku PKO Košice, postupoval v súlade s vtedy platnými právnymi predpismi. V októbri 1980 bola organizáciou Stavoprojekta spracovaná Štúdia súboru stavieb areálu Parku kultúry a oddychu Košice. Predmetná štúdia bola vypracovaná za účelom ďalšieho rozšírenia PKO. V rámci predmetnej štúdie je na strane 9 konštatované, že „Riešené územie PKO je v súčasnosti zastavené veľmi riedko. Je ho možné rozdeliť na štyri zóny. … Medzi plážovým kúpaliskom a reštauráciou M. v centre tejto zóny je vzrastlý park. V južnej časti tohto pásu je realizovaný Detský areál s komplexným vybavením.“. V tomto prípade sa už hovorí o existujúcom parku, ktorý sa nachádza medzi reštauráciou Anička (nachádza sa nad prameňom Gajdovka) a plážovým kúpaliskom, ktorým je kúpalisko Ryba pod detským ihriskom, čo je práve územie dnešného parku Anička. V roku 1980 sa už spomína existujúci park, čo preukazuje, že už v tej dobe park M. existoval a obyvatelia mesta Košice ho využívali na rekreačnú a oddychovú činnosti. Z novembra 1985 sa žalovanému podarilo dohľadať ďalšiu Štúdia súboru stavieb B. E. M. H. E., ktorú vypracoval Stavoprojekt Košice, nositeľ Radu práce. V predmetnej štúdii, ku ktorej prislúcha aj projektový nákres celkovej situácie PKO Košice, je na strane 5 uvedené: „Smerný územný plán vymedzil pre tento účel (komplexné poskytovanie služieb pre oddych a s ním spojené činnosti) územie v severnej časti mesta na pravej strane rieky Hornád v nadväznosti na terajší areál „Anička“ a areál „Ryba“.“ Ďalej na strane 10 pri stavbe J. XX, ktorou mal byť v zmysle projektu Verejný park medzipriestoru A-B, štúdia uvádza, že „Časť územia /vedľa Hornádu/ má vybudovanú zeleň a parkové úpravy, ktoré je však treba sanovať.“. Štúdia ďalej na strane 15 a 16 komplexne opisuje charakteristiku územia z hľadiska jeho doterajšieho využitia, stavebno-technického stavu, doterajšej zástavby včítane inžinierskych sietí a uvádza nasledujúce: „Najstaršiu časť zástavby predstavuje areál Aničky, ktorého jadrom je park s kompletnou vysokou zeleňou, do ktorého inklinuje budova reštaurácie Anička … Park dobrej sadobnickej kvality je málo udržovaný a potrebuje nutne rekonštrukciu. … A. smerom pozdĺž O. a v nadväznosti na areál Anička je novovybudovaný pás parkovej zelene, ktorý prebieha okolo areálu Ryba a končí pri Čermeľskom potoku. V južnej časti tohto pásu sa nachádza detský areál, ktorý je v dobrom technickom stave a ďalej areál „ Ryba“ s vodnou plochou zriadenou v bývalom mŕtvom ramene O. s upraveným dnom a brehmi. … Táto komunikácia znehodnocuje areál plážového kúpaliska. Okrem toho slúži ako hlavný peší nástup do terajšieho areálu PKO a reštaurácii Ryba.“ Z predmetného opisu je opäť jednoznačné, že už v roku 1985 bola verejná zeleň ponímaná ako súčasť areálu parku Anička, ktorá sa v tej dobe už nachádzala na v časti parku M., v ktorej sa nachádzajú aj žalované pozemky. Opätovne v novembri 1985 je v rámci sprievodnej správy Štúdie súboru stavieb PKO - Košice pre vyhodnotenie záberu poľnohospodárskeho pôdneho fondu na strane 4 uvedené, že „Riešené územie sa nachádza v severnej
časti Košíc na pravom brehu Hornádu. Západnú a severnú časť ohraničuje štátna cesta E. - Ťahanovce, východnú hranicu tvorí areál PKO-Anička a južnú regulované koryto Čermeľského potoka.“. Súčasťou predmetnej správy je aj grafická časť, na ktorej je jednoznačne vidieť, kde sa už v roku 1985 nachádzal areál B. M., ktorý tvoril východnú hranicu oblasti, v rámci ktorej malo neskôr dôjsť k vyňatiu pozemkov z poľnohospodárskeho pôdneho fondu. Na grafickej časti je toto územie označené nápisom „PKO“. Má za to, že zo všetkých vyššie uvedených dokumentov priamo alebo nepriamo vyplýva, že verejná zeleň v rámci parku Anička bola už od roku 1968 v čase zahájenia zriaďovania PKO Anička (resp. označované aj ako PKO Košice) plánovaná ako súčasť stavby celého parku a následne v rokoch 1980 a neskôr už bolo jasne definované, že takáto verejná zeleň v rámci parku už existuje a bolo plánované jej ďalšie rozšírenie. Podľa názoru žalovaného preto nemôže byť pochýb o tom, že park M. bol v rámci celého procesu náležite v súlade s právnymi predpismi zrealizovaný, o čom svedčí aj rozhodnutie ObNV, odboru výstavby Košice - Sever o povolení detského ihriska ako jednotlivého stavebného objektu v rámci parku Anička do trvalého užívania. K parkovej časti, na ktorej sa nachádza verejná zeleň, sa však žalovanému nepodarilo dohľadať rozhodnutie o využívaní územia, avšak žalovaný má za to, že keďže so zriaďovaním parku B. M. bolo začaté niekoľko rokov pred samotným prijatím stavebného zákona, je možné, že zákonná úprava v tej dobe nevyžadovala pre stavbu parkov vydávanie takýchto rozhodnutí. Žalovaný zároveň poukazuje, že od neho nemožno legitímne očakávať, že po uplynutí doby viac ako 50 rokov od zahájenia procesu zriaďovania parku Anička požadovať, aby disponoval dokumentmi, u ktorých už dávno uplynuli skartačné lehoty, najmä keď v čase zriaďovania tohto parku ako samostatný právny subjekt neexistoval a teda nebol ani stavebníkom, ani investorom predmetného parku Anička. Tento právny názor okrem iných vyslovil Nejvyšší soud ČR v rozsudku sp. zn. 22 Cdo 1400/2004 z 2. marca 2005. Žalovaný je teda toho názoru, že pokiaľ sa mu po viac ako 50 rokoch nepodarilo v archívoch dohľadať právne relevantný dokument, neznamená to, že takéto rozhodnutie vôbec nebolo vydané a to súčasne za situácie, pokiaľ z ďalších dobových dokumentov vyplýva, že park M. ako verejná zeleň bol v tom čase zriadený a existoval. Na základe vyššie uvedených skutočností má žalovaný za to, že na žalovaný prípad sa vzťahuje aplikácia zákona č. 66/2009 Z. z. a k žalovaným pozemkom vzniklo v prospech žalovaného právo zodpovedajúce vecnému bremenu. 9. Na nariadených pojednávaniach 24.5.2022 a 20.9.2022 žalobcovia zotrvali na svojich písomných vyjadreniach, najmä s poukazom na podanie z 24.5.2022 a doplnili, že žalovaný nepreukázal, že by park M. bolo potrebné považovať za stavbu, a ak by aj súd mal za to, že ide o stavbu, nie je to stavba povolená podľa platných právnych predpisov, ako to vyžaduje § 4 zákona č. 66/2009. 10. Žalovaný v rámci prednesu na pojednávaniach rovnako zotrval na svojich doterajších vyjadreniach, najmä pokiaľ ide o argumentáciu v podaní doručenom súdu 16.9.2022. Uviedol, že na tento prípad sa má aplikovať zákon č. 66/2009 Z. z. a v zmysle aktuálnej rozhodovacej praxe najvyššieho súdu vzniesol námietku premlčania nároku. Ak by súd nárok posúdil ako bezdôvodné obohatenie, namietol premlčanie nároku v rozsahu nad dva roky spätne od podania žaloby (pojednávanie z 24.5.2022). 11. Rozsudkom z 20. októbra 2022 súd žalobu zamietol a žalovanému priznal proti žalobcom náhradu trov konania v plnom rozsahu. Odôvodnil ho tým, že nárok je vzhľadom potrebné posudzovať podľa zákona č. 66/2009 Z. z.. Predmetom prechodu na žalovaného bol B. M. a vzhľadom na neexistenciu zmluvného vzťahu, ktorý by žalovaného oprávňoval tieto pozemky, na ktorých sú umiestnené pozemné komunikácie, užívať, v súlade s § 4 ods. 1 zákona cˇ. 66/2009 Z. z. k 1.7.2009 vzniklo v prospech žalovaného právo zodpovedajúce vecnému bremenu, obsahom ktorého je držba a užívanie pozemku pod stavbou. Žalovaný tak užíva sporné parcely na základe zákonného vecného bremena. S poukazom na ustálenú rozhodovaciu prax dospel k záveru, že finančná náhrada za vznik vecného bremena je jednorazová a nemá charakter opakovaného plnenia. Vzhľadom na žalovaným vznesenú námietku premlčania, pričom z obsahu spisu nevyplynuli žiadne okolnosti, pre ktoré by súd na takto vznesenú námietku premlčania nemal prihliadnuť, žalobu v celom rozsahu zamietol. 12. Na odvolanie žalobcov Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací uznesením z 15. februára 2024 sp. zn. 5Co/1/2023 rozsudok z 20. októbra 2022 zrušil a vec vrátil súd prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Konštatoval, že aj keď súd prvej inštancie rozhodol v súlade s označenou ustálenou súdnou praxou, pri posúdení žalobou uplatneného nároku pochybil tým, že sa žiadnym spôsobom nevysporiadal a napokon neprihliadol na okolnosť, že povaha náhrady za vecné bremeno bola medzi tými istými stranami sporu a vo vzťahu k totožným pozemkom už medzičasom právoplatne vyriešená. Žalobcovia v konaní na súde prvej inštancie označili rozhodnutie v spore na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 15C/767/2015. Poukázal na rozsudok Okresného súdu Košice II zo dňa 29. mája 2019 č. k. 15C/767/2015-127 vydaný v spore identických žalobcov voči identickému žalovanému, predmetom ktorého bolo zaplatenie 14.560 eur s príslušenstvom ako peňažnej náhrady za predmetné pozemky v období od 11.12.2013 do 11.12.2014, ktoré žalovaný užíval bez toho, aby
za užívanie žalobcom zaplatil. Súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 10.366,72 eur spolu s príslušenstvom, pretože dospel k právnemu záveru o tom, že na daný prípad je potrebné aplikovať zákon č. 66/2009 Z. z., pretože žalovanému nesporne vzniklo zo zákona č. 66/2009 Z. z. vecné bremeno k užívaniu žalovaných pozemkov. Súd sa vysporiadal tiež s charakterom odplaty za dané vecné bremeno so záverom, že žalobcom patrí odplata za vecné bremeno zriadeného žalovanému zo zákona, ktorej priznal povahu opakujúceho sa plnenia. Predmetný rozsudok vo vyhovujúcom výroku nadobudol právoplatnosť 9.10.2020 a to v spojení rozsudkom Krajského súdu v Košiciach z 11. augusta 2020 sp. zn. 1Co/248/2019, ktorým odvolací súd potvrdil rozsudok vo vyhovujúcom výroku (a výroku o nároku na náhradu trov konania), keď sa stotožnil so správnym záverom súdu prvej inštancie o tom, že finančná náhrada podľa zákona č. 66/2009 Z. z., t. j. v prípade zriadeného zákonného vecného bremena sa javí ako primeraná vo forme opakovanej finančnej náhrady. S poukazom na článok 2 CSP uviedol, že v prípade, že v súdnom konaní je splnená podmienka totožnosti sporových strán a totožnosti skutkových okolností a právnej kvalifikácie uplatneného nároku, potom ohľadne iného nároku zásadne platí, že ak v skončenom konaní strán sporu došlo právoplatným súdnym rozhodnutím k vyriešeniu hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého sa aj tento nový nárok (odlišný napríklad rozhodným obdobím) odvodzuje, je súd v tomto ďalšom (novom) občianskom súdnom konaní daným vyriešením v skoršom súdnom konaní viazaný posúdením predbežnej otázky. Prejudiciálna otázka je taká, ktorá sama predmetom konania nie je, avšak na jej vyriešenie je závislé rozhodnutie, ktoré má súd prijať. Prejudicialita takto vyjadruje aj skutočnosť, že v konaní o určitej veci sa poskytuje relatívne samostatná otázka, ktorá bola predmetom právoplatne skončeného konania a má pre terajšie konanie určujúci význam. Subjektívne vymedzenie záväznosti rozhodnutia o prejudiciálnej otázke je také, že súd v novom konaní musí rešpektovať prejudiciálny účinok právoplatného rozhodnutia u tých istých účastníkov (sp. zn. 1Cdo/133/2009). Súd má povinnosť pri svojom rozhodovaní o veci neodchýliť sa od právoplatného rozsudku, ktorým sa vyriešila v inom občianskom súdnom konaní ako vec samá príslušná predbežná otázka. Uvedený prejudiciálny účinok právoplatnosti skoršieho rozsudku v novom (ďalšom) občianskom súdnom konaní (s neidentickým predmetom konania, t.j. bez existencie prekážky rei iudicatae) môže preto viesť k výsledku, že žalobca bude neúspešný (sp. zn. 2Cdo/13/2021). V tomto smere poukázal na vec sp. zn. 5Cdo/13/2020, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 171/2021. Právoplatným rozhodnutím došlo k vyriešeniu hmotnoprávneho vzťahu k predmetným nehnuteľnostiam vo vzťahu medzi žalobcami a žalovaným a súd prvej inštancie a aj odvolací súd je preto viazaný vyriešením tejto predbežnej otázky a nemôže vychádzať z iného záveru ohľadom charakteru náhrady za držbu a užívanie predmetných pozemkov žalovaným. Z vyššie uvedených dôvodov, aj keď ohľadne otázky priznávania náhrady za vecné bremeno podľa zákona č. 66/2009 Z. z. bola rozhodovacia prax dovolacieho súdu obohatená aj o ďalšie rozhodnutia, v ktorých sa preferuje priznanie jednorazovej náhrady (o ktorých sa súčasne odvolací súd už zmieňoval v tomto zrušujúcom uznesení), odvolací súd sa musel v tu prejednávanej veci odkloniť od (v čase jeho rozhodovania existujúcej) ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, aby rešpektoval princíp právnej istoty žalobcov v tomto spore, v rozpore s ktorým by bol iný záver o charaktere náhrady, ktorá im prislúcha za zákonné vecné bremeno v zmysle zákona č. 66/2009 Z. z.. V nadväznosti na to uložil súdu opätovne rozhodnúť o žalobou uplatnenom nároku. Bude preto vychádzať z názoru odvolacieho súdu o tom, že povaha náhrady uplatnenej predmetnou žalobou podľa zákona č. 66/2009 Z. z. už bola právoplatne vyriešená ako peňažná náhrada vo forme opakujúceho sa plnenia, z ktorej je potrebné pre zachovanie princípu právnej istoty vychádzať a súčasne ktorá z tohto dôvodu odôvodňuje odklon od v čase rozhodovania ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu v tejto otázke. Súd vo veci nariadi pojednávanie, na ktorom zhodnotí sporné a nesporné skutkové okolnosti a vysloví svoje predbežné právne posúdenie veci (so zameraním najmä na otázku výšky požadovaného plnenia), ku ktorému umožní sa stranám sporu vyjadriť. Ďalší postup zvolí najmä v závislosti od aktivity/pasivity strán sporu. V novom rozhodnutí rozhodne opätovne o trovách celého konania vrátane trov tohto odvolacieho konania.
13. Na pojednávaní 21.5.2024 žalobcovia navrhli, aby súd žalobe s poukazom na uznesenie odvolacieho súdu z 15. februára 2024 sp. zn. 5Co/1/2023 vyhovel. Vo vzťahu k odplate za vecné bremeno, resp. jej výške súhlasili, aby bol použitý znalecký posudok č. XXX/XXXX, pričom je bežnou praxou súdov priznávať v týchto prípadoch obvyklé nájomné.
14. Žalovaný sa nestotožnil s uznesením odvolacieho súdu z 15. februára 2024 a namietal jeho závery vo vzťahu k prejudicialite v prejednávanej veci. Čo sa týka výšky sa stotožnil so závermi znaleckého posudku J. XXX/XXXX , ale má za to, keďže ide o náhradu za zriadenie vecného bremena, súd by nemal vychádzať z hodnoty nájmu stanovenej týmto znaleckým posudkom, ale mal by vychádzať zo
všeobecnej hodnoty vecného bremena, ktorá bola týmto znaleckým posudkom stanovená, z tabuľky č. 12. Vzťah medzi žalobcami a žalovaným nie je nájomným vzťahom a nakoľko existuje a je stanovený samostatný inštitút náhrady za zriadenie vecného bremena a náhrada bola aj vypočítaná znaleckým posudkom, tak nevidí dôvod, aby súd vychádzal z hodnoty nájmu.
15. Podaním doručeným súdu 21.5.2024, po vyhlásení dokazovania za skončené uznesením na pojednávaní 21.5.2024 a odročení tohto pojednávania na vyhlásenie rozsudku podľa § 219 ods. 2 CSP, žalobcovia dali do pozornosti, že v znaleckom posudku nie je uvedená hodnota opakovanej odplaty za vecné bremeno, pre výpočet ktorej by bolo potrebné použiť iný matematický vzorec. 16. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými stranami sporu a zistil nasledovný skutkový stav: 17. Žalobcovia sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností - pozemkov nachádzajúcich sa v katastrálnom území F. G., obec E. - F., H. E. I., zapísaných na LV č. XXXXX ako parcela C-KN č. XXXX/ XX - ostatné plochy o výmere 889 m2, parcela C-KN č. XXXX/XX - ostatné plochy o výmere 2 023 m2, a to každý z nich vo veľkosti 1 k celku. Spôsob využívania pozemkov je definovaný ako 29 - pozemok, na ktorom je okrasná záhrada, uličná a sídlisková zeleň, park a iná funkčná zeleň a lesný pozemok na rekreačné a poľovnícke využívanie. 18. Listom zo 18.12.2015 žalobcovia vyzvali žalovaného na zaplatenie odplaty za vecné bremeno za obdobie od 17.12.2015 do 17.12.2018 vo výške 31.110,16 eur stanovenej zo znaleckého posudku J. XX/XXXX vypracovaného znalcom I. G. K.. Výzva bola žalovanému doručená 17.12.2018 (č. l. 13). 19. Zo znaleckého posudku č. 49/2016 vypracovaného znalcom I. G. K., ktorého predmetom bolo stanovenie všeobecnej hodnoty a nájmu nehnuteľnosti - pozemku C - KN, parcelné číslo XXXX/XX o výmere 2106 m2, obec E. - F., katastrálne územie F. G., podľa LV č. XXXXX a ktorý predložili ako dôkazný prostriedok žalobcovia, vyplynulo, že znalec stanovil všeobecnú hodnotu ročnej odplaty za zriadenie vecného bremena 3,56 eur/m2. Konštatoval (časť II. Posudok, 1. Všeobecné údaje, str. 3), že pre parcelu č. XXXX/X je v liste vlastníctva evidovaný spôsob využitia 37 - Pozemok, na ktorom sú skaly, svahy, rokliny, výmole, vysoké medze s krovím alebo kamením a iné plochy, ktoré neposkytujú trvalý úžitok, pričom na predmetnej parcele č. XXXX/X sa v súčasnosti nachádza park, resp. les. 20. Zo znaleckého posudku J. XXX/XXXX vypracovaného znalcom I. B. N., predloženým žalovaným, ktorého predmetom bolo stanovenie všeobecnej hodnoty nájmu a náhrady za zriadenie vecného bremena aj nehnuteľností - pozemkov na LV č. XXXXX parcelné č. XXXX/XX M. XXXX/XX nachádzajúcich sa v katastrálnom území F. G., obec E. - F., H. E. I., vyplynulo, že znalec stanovil hodnotu ročnej náhrady za zriadenie vecného bremena vo výške 0,55 eura/rok/m2. 21. Zo znaleckého posudku č. XXX/XXXX vypracovaného Ústavom súdneho inžinierstva® Žilinskej univerzity v Žiline na základe rozhodnutia súdu, ktorého predmetom bolo stanovenie všeobecnej hodnoty nájmu a náhrady za zriadenie vecného bremena aj nehnuteľností, ktoré sú predmetom tohto konania
- pozemkov na LV č. XXXXX parcelné č. XXXX/XX M. J. XXXX/XX nachádzajúcich sa v katastrálnom území F. G., obec E. - F., H. E. I., vyplynulo, že ten stanovil pre parcelu č. XXXX/XX (por. č. 86 č. l. 432) hodnotu nájmu 3,007 eura/rok/m2 a pre parcelu č. XXXX/XX (por. č. 107 č. l. 432) hodnotu nájmu 3,058 eura/rok/m2. Hodnotu jednorazovej náhrady za vecné bremeno pre parcelu č. XXXX/XX (B. J. XX J. C. 437) stanovil vo výške 34.226,26 eur a pre parcelu č. XXXX/XX (por. č. 107 č. l. 437) vo výške 79.205,81 eur. Ohodnotenie vecného bremena bolo vykonané podľa prílohy č. 3 časť F vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku. Všeobecná hodnota vecných bremien bola vypočítaná podľa vzorca, uvedeného v časti II. znaleckého posudku, bod 1.1.4, pričom časové trvanie vecného bremena pri neobmedzenom trvaní je 20 rokov. V bode 2.9.1 uvedený príklad výpočtu všeobecnej hodnoty vecného bremena pozemku na dobu 20 rokov. 22. Z Jednostupňového projektu kanalizácie stokovej pre PKO Košice vypracovanom v máji 1968 zo všeobecnej časti vyplynulo, že stavenisko plánovaného areálu sa rozprestieralo v severnej časti Košíc z južnej strany ohraničené Čermeľským potokom, z východnej strany riekou Hornád, zo západnej strany Kostolanskou cestou a zo severnej strany cestou do Ťahanoviec. 23. Z rozhodnutia Obvodného národného výboru, odboru výstavby Košice - Sever J. XXXX/XX-XXX./A. L. X.X.XXXX vyplynulo povolenie akcie PKO - detské ihrisko - Košice do trvalého užívania. 24. Zo Štúdie súboru stavieb areálu Parku kultúry a oddychu E. H. F. z októbra 1980 (č. 600 a nasl.) vyplynul, opis vtedajšieho stavu územia PKO, pričom bolo konštatované, že je zastavené veľmi riedko a možno ho rozdeliť na štyri zóny. Medzi plážovým kúpaliskom a reštauráciou M. v centre tejto zóny je vzrastlý park. V južnej časti tohto pásu je realizovaný Detský areál s komplexným vybavením (č. l. 604).
25. Zo Štúdie súboru stavieb Parku kultúry a oddychu Košice, ktorú vypracoval Stavoprojekt Košice, nositeľ Radu práce z novembra XXXX (č. l. 620 a nasl.) vrátane projektového nákresu celkovej situácie PKO Košice vyplynulo, že smerný územný plán vymedzil pre komplexné poskytovanie služieb pre oddych a s ním spojené činnosti územie v severnej časti mesta na pravej strane rieky Hornád v nadväznosti na terajší areál „Anička“ a areál „Ryba“. Pri stavbe J. XX M. J. XX bolo cieľom nadviazať na existujúci areál Ryba a detský park na jednej strane a vybudovať stály zábavný park a verejný park s pásom zelene (č. l. 625). Ďalej z nej vyplynula charakteristika územia v tom smere, že najstaršiu časť zástavby predstavuje areál Aničky, ktorého jadrom je park s kompletnou vysokou zeleňou, do ktorého inklinuje budova reštaurácie Anička. Južným smerom pozdĺž O. a v nadväznosti na areál Anička je novovybudovaný pás parkovej zelene, ktorý prebieha okolo areálu Ryba a končí pri Čermeľskom potoku. V južnej časti tohto pásu sa nachádza detský areál, ktorý je v dobrom technickom stave a ďalej areál „ Ryba“ s vodnou plochou zriadenou v bývalom mŕtvom ramene O. s upraveným dnom a brehmi. Komunikácia znehodnocuje areál plážového kúpaliska. Okrem toho slúži ako hlavný peší nástup do terajšieho areálu PKO a reštaurácii Ryba. 26. Zo sprievodnej správy Štúdie súboru stavieb PKO - Košice pre vyhodnotenie záberu poľnohospodárskeho pôdneho fondu (strana 4) vyplynulo, že riešené územie sa nachádza v severnej časti Košíc na pravom brehu Hornádu; západnú a severnú časť ohraničuje štátna cesta E. - Ťahanovce, východnú hranicu tvorí areál B. - M. a južnú regulované koryto Čermeľského potoka. Z jej grafickej časť je zrejmé vymedzenie areálu PKO Anička. 27. Rozsudkom Okresného súdu Košice II z 29. mája 2019 sp. zn. 15C/767/2015 bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcom 10.366,72 eur, z toho žalobcovi v 1. rade istinu 5.183,36 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 11.12.2015 do zaplatenia a žalobcovi v 2. rade istinu 5,183,36 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 5.183,36 eur od 11.12.2015 do zaplatenia, v prevyšujúcom rozsahu o zaplatenie 4.193,28 eur s príslušenstvom konanie zastavil a žalobcom proti žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania 42,40%. Rozhodol tak o žalobe tých istých žalobcov v 1. a 2. rade, ktorou sa od totožného žalovaného domáhali zaplatenia istiny 14.560 eur, každému z nich po 7.280 eur s 5,05 % ročným úrokom z omeškania od 11.12.2015 do zaplatenia a náhrady trov konania. Uviedli, že sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností nachádzajúcich sa v k. ú. F. G., obec E. - F., H. E. I., zapísaných na LV č. XXXXX ako parcela KN-E č. XXXXX - orná pôda o výmere 2323 m2 a parcela KN-E č.XXXXX - orná pôda o výmere 957 m2, a to každý v podiele 1. Žalovaný parcely spolu o výmere 2912 m2 dlhodobo užíva, nakoľko na týchto parcelách sa nachádza park Anička - verejná zeleň a pozemky je možné využívať len v súlade s touto funkciou. Žiadali vydať plnenie z bezdôvodného obohatenia za obdobie od 11.12.2013 do 11.12.2014 vo výške 5 eur/m2/rok. 28. Na zistený skutkový stav súd aplikoval tieto ustanovenia právnych predpisov: 29. Podľa § čl. 2 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej ako „CSP“) právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo. 30. Podľa § 228 ods. 1 CSP výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre strany a pre tých, ktorí sa stali právnymi nástupcami strán po právoplatnosti rozsudku, ak nie je ustanovené inak 31. Podľa § 1 zákona cˇ. 66/2009 Z. z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom vysporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon cˇ. 66/2009 Z. z.“) tento zákon upravuje usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom pod stavbami vo vlastníctve obce alebo vyššieho územného celku, ktoré prešli do vlastníctva obce alebo vyššieho územného celku podľa osobitných predpisov, vrátane priľahlej plochy, ktorá svojím umiestnením a využitím tvorí neoddeliteľný celok so stavbou (ďalej len „pozemok pod stavbou“). 32. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 66/2009 Z. z. tento zákon sa primerane vzťahuje aj na usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom, na ktorých je umiestnený cintorín, okrem pozemkov vo vlastníctve cirkví, športový areál alebo verejná zeleň, ak tento cintorín, športový areál alebo verejná zeleň prešli do vlastníctva obce podľa osobitného predpisu. 2) 33. Podľa § 2 ods. 1 zákona cˇ. 66/2009 Z. z. obec alebo vyšší územný celok, ktorý sa stal podľa osobitných predpisov vlastníctva stavby prechodom z vlastníctva štátu bez majetkovopra´vneho usporiadania vlastníctva k pozemkom (ďalej len „vlastník stavby“), môže poskytnúť zámennou zmluvou vlastníkovi pozemku pod stavbou náhradný pozemok, ktorý je v jeho vlastníctve. Náhradný pozemok v primeranej výmere, bonite a rovnakého druhu, ako bol pôvodne pozemok pred zastavaním, poskytne vlastník stavby v tom istom katastrálnom území. Ak územie obce tvorí viac katastrálnych území, náhradný pozemok sa poskytne v rámci územia obce.
34. Podľa § 2 ods. 2 zákona cˇ. 66/2009 Z. z. ak sa neuplatni´ postup podľa odseku 1, usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou sa vykoná v konaní o nariadení pozemkových úprav podľa osobitného predpisu. 35. Podľa § 43a ods.1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v zmysle neskorších predpisov (ďalej ako „zákon č. 50/1976 Zb.“) stavby sa podľa stavebnotechnického vyhotovenia a účelu členia na pozemné stavby a inžinierske stavby. 36. Podľa § 43a ods. 3 písm. p) zákona č. 50/1976 Zb. inžinierske stavby sú zábavné a oddychové parky, zoologické a botanické záhrady. 37. Podlˇa § 4 ods. 1 zákona cˇ. 66/2009 Z. z. ak nema´ vlastni´k stavby ku dnˇu u´cˇinnosti tohto za ´kona k pozemku pod stavbou zmluvne dohodnute´ ine´ pra´vo, vznika´ vo verejnom za´ujme k pozemku pod stavbou uzˇi´vane´mu vlastni´kom stavby dnˇom u´cˇinnosti tohto za´kona v prospech vlastni´ka stavby pra´vo zodpovedaju´ce vecne´mu bremenu, ktore´ho obsahom je drzˇba a uzˇi´vanie pozemku pod stavbou, vra´tane pra´va uskutocˇnitˇ stavbu alebo zmenu stavby, ak ide o stavbu povolenu´ podlˇa platny´ch pra´vnych predpisov, ktora´ presˇla z vlastni´ctva sˇta´tu na obec alebo vysˇsˇi´ u´zemny´ celok. Podkladom na vykonanie za´znamu o vzniku vecne´ho bremena v katastri nehnutelˇnosti´ je su ´pis nehnutelˇnosti´, ku ktory´m vzniklo v prospech vlastni´ka stavby pra´vo zodpovedaju´ce vecne´mu bremenu. 38. Podlˇa § 4 ods. 2 zákona cˇ. 66/2009 Z. z. vlastni´k pozemku pod stavbou je povinny´ strpietˇ vy ´kon pra´va zodpovedaju´ceho vecne´mu bremenu do vykonania pozemkovy´ch u´prav v pri´slusˇnom katastra´lnom u´zemi´. 39. Podlˇa § 151n ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) vecne´ bremena´ obmedzuju´ vlastni´ka nehnutelˇnej veci v prospech niekoho ine´ho tak, zˇe je povinny ´ niecˇo trpietˇ, niecˇoho sa zdrzˇatˇ alebo niecˇo konatˇ. Pra´va zodpovedaju´ce vecny´m bremena´m su´ spojene´ budˇ s vlastni´ctvom urcˇitej nehnutelˇnosti, alebo patria urcˇitej osobe. 40. Podlˇa § 151o Obcˇianskeho za´konni´ka vecne´ bremena´ vznikaju´ pi´somnou zmluvou, na za´klade za´vetu v spojeni´ s vy´sledkami konania o dedicˇstve, schva´lenou dohodou dedicˇov, rozhodnuti´m pri´slusˇne´ho orga´nu alebo zo za´kona. Pra´vo zodpovedaju´ce vecne´mu bremenu mozˇno nadobudnu´tˇ tiezˇ vy´konom pra´va (vydrzˇani´m); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie pra´va zodpovedaju´ceho vecny´m bremena´m je potrebny´ vklad do katastra nehnutelˇnosti´. Zmluvou mo^zˇe zriaditˇ vecne´ bremeno vlastni´k nehnutelˇnosti, pokialˇ osobitny´ za ´kon neda´va toto pra´vo aj dˇalsˇi´m osoba´m. Ak nie je vlastni´k stavby za´rovenˇ vlastni´kom prilˇahle ´ho pozemku a pri´stup vlastni´ka k stavbe nemozˇno zabezpecˇitˇ inak, su´d mo^zˇe na na´vrh vlastni´ka stavby zriaditˇ vecne´ bremeno v prospech vlastni´ka stavby spocˇi´vaju´ce v pra´ve cesty cez prilˇahly ´ pozemok. 41. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. 42. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 43. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej len „nariadenia vlády“), výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 44. V konaní nebolo sporné, že žalobcovia sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností nachádzajúcich sa v k. ú. F. G., obec E. - F., H. E. I., zapísaných na LV č. XXXXX ako parcela C-KN č. XXXX/XX - ostatné plochy o výmere 889 m2, parcela C-KN č. XXXX/XX - ostatné plochy o výmere 2023 m2, a to každý z nich vo veľkosti 1 k celku, čo predstavuje na vyššie uvedených parcelách pre každého z navrhovateľov výmeru 1456 m2, za užívanie ktorých vyzvali žalovaného listom zo 18.12.2015 (zrejme 17.12.2018 - pozn. súdu), doručeným mu 17.12.2018, na zaplatenie odplaty za vecné bremeno za obdobie od 17.12.2015 do 17.12.2018 vo výške 31.110,16 eur. 45. Sporné nebolo ani to, že žalovaný tieto pozemky užíva, nakoľko sa na nich nachádza B. M.. Žalovaný nadobudol B. M. na základe zákona č. 138/1991 Zb. v zmysle delimitačného protokolu, hospodárskej zmluvy, rozhodnutia z roku 1983. Súdu je obsah týchto listinných dôkazov známy z iných konaní, predmetom ktorých je obdobný nárok uplatnený vo vzťahu k žalovanému z titulu užívania pozemkov vo vlastníctve fyzických osôb tým, že je aj na nich umiestnený B. M. (napr. konanie vedené na Okresnom
súde Košice II pod sp. zn. 10C/46/2019). Splnenie predpokladu podľa § 1 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z. z. tvrdia žalobcovia v žalobe a nerozporoval ich ani žalovaný (zápisnica z pojednávania z 20.9.2022). 46. Žalobcovia sa žalobou domáhali náhrady za vecné bremeno podľa zákona č. 66/2009 Z. z. za obdobie od 17.12.2015 do 17.12.2018. Peňažný nárok neskôr právne kvalifikovali ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 451 Občianskeho zákonníka. Zmenu právnej kvalifikácie odôvodnili absenciou zákonných predpokladov pre aplikáciu zákona č. 66/2009 Z. z. podľa § 1 ods. 2, pretože ide o verejnú zeleň, čím na predmetných pozemkoch nevzniklo vecné bremeno podľa § 4 ods. 1 tohto zákona a za užívanie pozemkov žalovaným im svedčí nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. 47. Vzhľadom na uznesenie odvolacieho súdu z 15. februára 2024 a dôvody, pre ktoré bol rozsudok z 20. októbra 2022 zrušený, súd vo vzťahu k posúdeniu charakteru parku Anička nemá dôvod odkloniť sa od svojich záverov, a preto v nadväznosti na skutkové tvrdenia strán sporu a vykonané dokazovanie opätovne konštatuje, že park M. zahŕňa pozemky ako plochy zelene porastené trávnatým porastom a drevinami s mobiliárom a s plochami komunikácií pre peších a cyklistov, tie sú však z pohľadu účelu, na ktorý slúžia a na aký boli i v minulosti určené - verejná zeleň ako súčasť stavby B. M. na športovorekreačné využitie (bližšie v nasledujúcom odseku), objektom, ktorý vzhľadom na jeho charakter je nutné považovať za inžiniersku stavbu - oddychový park podľa §43a ods. 3 písm. p) stavebného zákona, ktorá je už zahrnutá v § 1 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z. z.. Aj v prípade, že by park M. súd považoval za verejnú zeleň v zmysle § 1 ods. 2 zákona č. 66/2009 Z. z., nestotožňuje sa s výkladom § 1 ods. 2 zákona č. 66/2009 prezentovaným žalobcami. Zákon upravuje usporiadanie predmetných zastavaných pozemkov k vlastníctvu vlastníkov stavieb. Primerane podľa tohto zákona budú môcť byť usporiadané aj pozemky, na ktorých sa nachádza cintorín, športový areál vo vlastníctve obce alebo verejná zeleň. Z uvedeného je podľa názoru súdu zrejmé, že zákon nevylučuje ex lege zriadenie zákonného vecného bremena aj na pozemkoch podľa § 1 ods. 2 zákona č. 66/2009 Z. z. a aj takto zaťažené pozemky je možné usporiadať v zmysle zákona č. 66/2009 Z. z.. Vo vzťahu k tomuto názoru súd poukazuje na nedávne rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach ako súdu odvolacieho, ktorý rozsudkom z 13. septembra 2022 sp. zn. 6Co/78/2022 rozhodol o odvolaní proti rozsudku Okresného súdu Košice II z 22. decembra 2021 sp. zn. 15C/61/2018 o finančnom plnení za užívanie lokality „Borovicový háj“, ktorá je verejnou zeleňou. Táto verejná zeleň prešla do vlastníctva mesta podľa osobitného predpisu, čím aj v tomto prípade boli splnené podmienky pre aplikáciu zákona č. 66/2009 Z. z. na prejednávaný prípad (pozri odsek 59. odôvodnenia rozsudku z 13. septembra 2022 sp. zn. 6Co/78/2022). Aplikácia inštitútu bezdôvodného obohatenia požadovaná žalobcami je i pri nazeraní žalobcov na B. M. ako na verejnú zeleň za primeraného použitia § 1 ods. 2 zákona č. 66/2009 Z. z. vzhľadom na spomínané rozhodnutie odvolacieho súdu nedôvodná. 48. Vo vzťahu k splneniu podmienky povolenia podľa platných právnych predpisov súd uvádza, že je pravdou, že žalovaný počas konania nepredložil žiadne stavebné povolenie či územné rozhodnutie pre park Anička. Odôvodnil to tým, že také rozhodnutia nevie vzhľadom na časový odstup dohľadať. Na preukázanie povolenosti parku Anička však ponúkol súdu listinné dôkazy o postupnom budovaní PKO Anička, jeho súčastí, počnúc rokom 1968, z ktorých je zrejmé, že verejná zeleň bola od roku 1968 plánovaná ako súčasť stavby B. M. s následnou postupnou realizáciou jeho usporiadania ako objektu určeného na oddychovú a športovú činnosť. O stavbe B. M. hovoria i ďalšie listiny, a to Štúdia súboru stavieb B. E. M. H. E., ktorú vypracoval Stavoprojekt Košice v roku 1985, kedy bola verejná zeleň súčasťou areálu parku, kde sa nachádzajú aj žalované pozemky. Žalobcovia neuviedli žiadne konkrétne námietky, pre ktoré by bol dôvod predpokladať, že park M. je nepovolenou stavbou, ktorá vznikla bez toho, aby o takom rozsiahlom projekte, akým bol PKO Anička, resp. PKO Košice, bolo v zmysle vtedy platných právnych predpisov rozhodnuté a následne park dlhodobo užívaný v súlade s jeho účelom bez potrebných povolení. Všetky listinné dôkazy, ktoré žalovaný predložil, je nutné hodnotiť v kontexte doby, kedy boli vydané či vypracované, časť z nich ešte pred prijatím zákona č. 50/1976 Zb.. Len skutočnosť, že žalovaný po spochybnení povolenosti stavby nevie konkrétne rozhodnutie o povolení stavby či územné rozhodnutie predložiť, pričom poskytol rozumné vysvetlenie, prečo tomu tak je (uplynutie skartačných lehôt) v spojení s ostatnými dôkazmi, ktoré predložil, súd nevidí dôvod, prečo by záver o povolenosti parku M. nebolo možné prijať. V tejto súvislosti dáva do pozornosti rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 24. februára 2010 sp. zn. 5Cdo/71/2008: „V súvislosti s nadobudnutím vlastníctva rozhodnutím štátneho orgánu sa často v praxi objavuje otázka nemožnosti dokázať, že rozhodnutie, ktoré bolo vydané pred desaťročiami, obsahovalo všetky zákonom predpísané náležitosti a nadobudlo právnu moc, spojenú s vlastníckym právom. V takom prípade nie je možné vylúčiť zistenie existencie takýchto rozhodnutí aj nepriamymi dôkazmi, a to s prihliadnutím k správaniu účastníkov po nimi tvrdených zmenách vlastníctva. Ak nie je dôvod k pochybnostiam, že sa určité veci v čase dávno minulom (t.j. ak časový odstup podstatne prekračuje aj vydržacie alebo skartačné
lehoty) diali obvyklým, resp. úradným postupom, je dôkazné bremeno o tom, že v konkrétnom prípade tak nebolo, na tom, kto takúto skutočnosť tvrdí.“ Obdobne rozhodol i Najvyšší súd Českej republiky v rozsudku z 3. februára 2005 sp. zn. 22Cdo/1400/2004: „v sporoch, v ktorých časový odstup od rozhodných skutočností podstatne prekračuje i vydržacie lehoty alebo lehoty skartačné, nie je na mieste extenzívnym spôsobom pochybovať, či otvárať záležitosti, ktoré pred mnohými rokmi založili právne vzťahy“. Toto rozhodnutie súdu je použiteľné aj v tomto prípade, keď stavebné povolenie by zrejme muselo spadať do obdobia sedemdesiatych a osemdesiatych rokov, čo je časový odstup, ktorý podstatne prekračuje aj vydržacie alebo skartačné lehoty. 49. V tomto smere i odvolací súd konštatoval, že pokiaľ sa na pozemkoch žalobcov nachádza park M., teda stavba v zmysle § 43a ods. 1 a § 3 písm. b) stavebného zákona, ktorá súčasne prešla do vlastníctva žalovaného podľa zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, keď bola splnená tiež podmienka povolenia stavby podľa platných právnych predpisov, potom v danom prípade je správny záver súdu o tom, že boli splnené podmienky pre aplikáciu zákona č. 66/2009 Z. z.. Vo vzťahu k argumentácii žalobcov, že predmetných pozemkoch sa nachádza verejná zeleň, vo vzťahu ku ktorej zákonodarca nezriadil zákonné vecné bremeno, doplnil, že pokiaľ zákon č. 66/2009 Z. z. vo svojom § 1 ods. 2 hovorí o tom, že tento zákon sa primerane vzťahuje aj na usporiadanie vlastníckych vzťahoch k pozemkom, na ktorých je umiestnený cintorín, okrem pozemkov vo vlastníctve cirkvi, športový areál alebo verejná zeleň, ak tento cintorín, športový areál alebo verejná zeleň prešli do vlastníctva obce podľa osobitného predpisu, úpravu o primeranej aplikácii zákona č. 66/2009 Z. z. na pozemky podľa označeného § 1 ods. 2 nemožno zúžiť iba na usporiadanie vlastníckych vzťahov k týmto pozemkom, keďže zákon nevylučuje zriadenie zákonného vecného bremena aj k pozemkom § 1 ods. 2 citovaného zákona. Niet žiadneho rozumného dôvodu, prečo by do času trvalého usporiadania vlastníckych vzťahov nemalo vzniknúť zákonné vecné bremeno aj k pozemkom vymenovaným v § 1 ods. 2 tohto zákona a prečo by vo vzťahu k ním mal existovať odlišný režim v porovnaní s pozemkami podľa § 1 ods. 1 tohto zákona. Pokiaľ sám zákonodarca podľa § 1 ods. 2 tohto zákona upravil primerané použitie zákona aj na pozemky, na ktorých je umiestnený cintorín, športový areál alebo verejná zeleň, postavil ich tak na roveň tých pozemkov, na ktorých sa nachádzajú stavby v zmysle § 1 ods. 1 tohto zákona, preto niet dôvodu pre iný režim pozemkov, na ktorých sa nachádza verejná zeleň oproti pozemkom, na ktorých sa nachádza stavba. 50. Nárok je vzhľadom na vyššie uvedené potrebné posudzovať podľa zákona č. 66/2009 Z. z.. Predmetom prechodu na žalovaného bol B. M. a vzhľadom na neexistenciu zmluvného vzťahu, ktorý by žalovaného oprávňoval tieto pozemky, na ktorých sú umiestnené pozemné komunikácie užívať, v súlade s § 4 ods. 1 zákona cˇ. 66/2009 Z. z. k 1.7.2009 vzniklo v prospech žalovaného právo zodpovedajúce vecnému bremenu, obsahom ktorého je držba a užívanie pozemku pod stavbou. Žalobcom účinnosťou tohto zákona vznikol nárok (§ 2 ods. 1 zákona), aby im žalovaný zámennou zmluvou poskytol náhradný pozemok v jeho vlastníctve, pričom do podania žaloby nedošlo k uplatneniu tohto postupu, resp. postupu predpokladaného § 2 ods. 2 zákona. Žalovaný užíva sporné parcely na základe zákonného vecného bremena. 51. Pokiaľ ide o charakter náhrady za zákonné vecné bremeno podľa zákona č. 66/2009 Z. z., odvolací súd záver súdu o jednorazovej náhrade, z pohľadu všeobecného záveru, ktorý nezohľadňuje osobitosti tohto konania, považuje za správny, pretože je v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Na tomto mieste súd len pre úplnosť dáva do pozornosti rozhodovaciu prax najvyššieho súdu v tomto smere, a to uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. novembra 2019 sp. zn. 8Cdo/17/2019, z 26. augusta 2019 sp. zn. 2 Cdo 194/2018, o ktorých najvyšší súd tiež celkom jednoznačne uviedol, že uvedené rozhodnutia tvoria ustálenú rozhodovaciu prax ohľadne tejto otázky. Na tieto rozhodnutia nadväzujú i ďalšie rozhodnutia z 26. januára 2022 sp. zn. 1Cdo/99/2019, z 21. apríla 2022 sp. zn. 7Cdo/292/2021, z 28. februára 2023 sp. zn. 7Cdo/363/2021 a z 31. mája 2023 sp. zn. 4Cdo/102/2022. 52. Z rozsudku Okresného súdu Košice II z 29. mája 2019 č. k. 15C/767/2015-127 v spore žalobcov proti žalovanému vyplynulo, že žalovaný bol zaviazaný na zaplatenie 10.366,72 eur spolu s príslušenstvom. Súd na daný prípad je potrebné aplikoval zákon č. 66/2009 Z. z., pretože žalovanému nesporne vzniklo zo zákona č. 66/2009 Z. z. vecné bremeno k užívaniu žalovaných pozemkov. Uzavrel, že žalobcom patrí odplata za vecné bremeno zriadeného žalovanému zo zákona, ktorej priznal povahu opakujúceho sa plnenia. Peňažná náhrada za totožné pozemky, ktorých sa týka i nárok uplatnený v tomto spore, sa týkala obdobia od 11.12.2013 do 11.12.2014, ktoré žalovaný užíval bez toho, aby za užívanie žalobcom zaplatil. Rozsudkom Krajského súdu v Košiciach z 11. augusta 2020 sp. zn. 1Co/248/2019 odvolací súd potvrdil rozsudok vo vyhovujúcom výroku (a výroku o nároku na náhradu trov konania), keď sa stotožnil so správnym záverom súdu prvej inštancie o tom, že finančná náhrada podľa zákona č. 66/2009 Z. z.,
t. j. v prípade zriadeného zákonného vecného bremena sa javí ako primeraná vo forme opakovanej finančnej náhrady. Rozsudok vo vyhovujúcom výroku nadobudol právoplatnosť 9.10.2020. 53. Vychádzajúc z právneho názoru odvolacieho súdu vysloveného v uznesení z 15. februára 2024, ktorým je súd v tomto spore viazaný, súd uvádza, že v tomto spore je splnená podmienka totožnosti sporových strán a totožnosti skutkových okolností a právnej kvalifikácie uplatneného nároku, potom ohľadne iného nároku zásadne platí, že ak v skončenom konaní strán sporu došlo právoplatným súdnym rozhodnutím k vyriešeniu hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého sa aj tento nový nárok (odlišný napríklad rozhodným obdobím) odvodzuje, je súd v tomto ďalšom (novom) občianskom súdnom konaní daným vyriešením v skoršom súdnom konaní rozsudkom Okresného súdu Košice II z 29. mája 2019 č. k. 15C/767/2015-127 viazaný posúdením predbežnej otázky. 54. V prejednávanom spore sa žalobcovia pôvodne domáhali náhrady za vecné bremeno, ktoré vzniklo na základe zák. č. 66/2009 Z. z. vo forme opakovanej náhrady za obdobie od 17.12.2015 do 17.12.2018, hoci neskôr zmenili právnu kvalifikáciu nároku a náhradu za užívanie pozemkov v ich bezpodielovom spoluvlastníctve si uplatňovali titulom bezdôvodného obohatenia. Podstatným ale je, že žalobcovia sa domáhajú peňažného plnenia za užívanie tých istých pozemkov žalovaným, avšak za iné obdobie (neskoršie), a teda domáhajú sa plnenia, ktorého priznanie je závislé od posúdenia hmotnoprávnej otázky a táto už bola ako predbežná vyriešená vo vyššie označenom konaní, kde súd dospel k záveru, že žalobcovia majú nárok na opakovanú náhradu. 55. Vyššie uvedeným právoplatným rozhodnutím došlo k vyriešeniu hmotnoprávneho vzťahu k predmetným nehnuteľnostiam vo vzťahu medzi žalobcami a žalovaným a súd je, i s poukazom na právny názor odvolacieho súdu v uznesení z 15. februára 2024, preto viazaný vyriešením tejto predbežnej otázky a nemôže vychádzať z iného záveru ohľadom charakteru náhrady za držbu a užívanie predmetných pozemkov žalovaným. V tomto smere totiž existuje jednotná prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo vzťahu k § 228 ods. 1 CSP a jeho dôsledkom, ktorá je reprezentovaná najmä rozhodnutím uverejneným v Zbierke stanovísk NS a súdov SR 3/2013 - R 40/2013 z 31. januára 2012 sp. zn. 1Cdo/44/2010: „Pokiaľ už bola v občianskoprávnom konaní právoplatne vyriešená určitá otázka hmotnoprávneho vzťahu účastníkov, je súd v inom konaní, v ktorom má tú istú otázku posúdiť ako prejudiciálnu, viazaný jej skorším posúdením“. Najvyšší súd prejudicialitu riešil i v ďalších rozhodnutiach sp. zn. 1Cdo/133/2009, sp. zn. 4Cdo/231/2013, sp. zn. 3Cdo/115/2016, sp. zn. 5Cdo/13/2020. 56. Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze sp. zn. II. ÚS 349/09-36 z 20. januára 2010 rozhodol o porušení základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej „dohovor“), zdôrazniac, že vzhľadom na zásadu prejudiciality vyplývajúcu z ustanovenia § 135 ods. 2 O. s. p., ako aj na zásadu viazanosti súdu právoplatnými rozhodnutiami vydanými v inom konaní podľa § 159 ods. 2 O. s. p. všeobecný súd nemá možnosť výberu v otázke, či bude rešpektovať právoplatné rozhodnutie vydané v inom konaní, ktoré rieši otázku javiacu sa prejudiciálnou v súvislosti s riešením daného prípadu. 57. V náleze sp. zn. I. ÚS 171/2021-72 z 12. januára 2022 ústavný súd poukázal na viazanosť iným rozhodnutím súdu o zásadnej otázke, keď uviedol: „So subjektívnou záväznosťou rozsudku úzko súvisí otázka tzv. prejudiciálneho účinku súdneho rozhodnutia vyjadrená v § 193 a § 194 CSP, v zmysle ktorej musí súd v novom konaní rešpektovať prejudiciálny účinok právoplatného rozhodnutia u tých istých účastníkov (totožnosť účastníkov nie je dotknutá rozdielnosťou ich procesného postavenia v oboch konaniach). Na iné osoby než účastníkov konania, v ktorom bolo rozhodnuté o prejudiciálnej otázke, resp. ich právnych nástupcov sa účinky právoplatného rozsudku môžu vzťahovať len v tých prípadoch, keď tak stanoví zákon (napr. uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 1Cdo/133/2009). Prejudicialita súdneho rozhodnutia znamená, že súd nemôže ako predbežnú otázku znovu riešiť to, o čom už bolo právoplatne rozhodnuté v osobitnom spore účastníkov, preto nie je rozhodujúce, či súd v právoplatne skončenom konaní vec správne alebo nesprávne právne posúdil. So zreteľom na právoplatnosť a z toho plynúcu záväznosť a nezmeniteľnosť právoplatného rozhodnutia nesmie byť táto otázka položená a akékoľvek jej „nové“ právne posudzovanie v inom (ďalšom) konaní tých istých účastníkov je neprípustné. Iné riešenie by znamenalo, že súd môže porušiť viazanosť uloženú mu zákonom v § 159 ods. 2 OSP (v súčasnosti § 228 CSP, pozn.). Pokiaľ súd spomenutý prejudiciálny účinok ignoruje (nevezme za základ pre svoje rozhodnutie prejudikovaný hmotnoprávny vzťah a rozhodne v rozpore s prejudikovaným hmotnoprávnym vzťahom), nerešpektuje záväzné súdne rozhodnutie a koná v rozpore s ústavou, v zmysle ktorej môžu štátne orgány konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon (čl. 2 ústavy). Zásada právnej istoty je integrálnou súčasťou práva na spravodlivý proces. Popretie prejudiciálnej záväznosti právoplatného súdneho rozhodnutia znamená zásah do stability práva
a právnych vzťahov, ako aj do riadneho výkonu spravodlivosti (uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 1 Cdo 44/2010).“ 58. Žalobcovia sa domáhajú náhrady za vecné bremeno za také obdobie, za ktoré by za iných okolností, tzn. neprihliadajúc na záväzný prejudiálny účinok skorších rozhodnutí, vzhľadom na vznesenú námietku premlčania zo strany žalovaného, nebolo možné žalobcom priznať. V danom prípade je s odkazom na doposiaľ uvedené nutné odkloniť sa od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu ohľadne jednorazovej náhrady za vecné bremeno, aby súd rešpektoval zásadu právnej istoty a prejudiciálny účinok predchádzajúcich rozhodnutí vo vzťahu k náhrade za vecné bremeno patriacej žalobcovi. Nové a iné právne posúdenie nároku žalobcov voči žalovanému, odlišné od posúdenia uvedeného v rozsudku Okresného súdu Košice II sp. zn. 15C/767/2015, je v tomto spore neprípustné. 59. Nárok žalobcov v súvislosti s vecným bremenom zriadeným a upraveným zákonom cˇ. 66/2009 Z. z. (§ 4 ods. 1), z ktorého je žalovaný oprávnený držať a užívať nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcov a títo sú povinní toto obmedzenie svojho vlastníckeho práva strpieť, je dôvodný a žalobcom patrí náhrada za toto vecné bremeno vo forme opakujúceho sa plnenia. 60. Spornou medzi stranami sporu výška uplatnenej náhrady. Žalobcovia v žalobe požadovali náhradu podľa znaleckého posudku J. XX/XXXX, ktorý vyhotovil I. G. K. - znalec v odbore stavebníctvo, v ktorom je ročná odplata za vecné bremeno vo výške 3,56 eur/m2. Žalovaný za rozhodujúci v rámci svojej procesnej obrany tvrdil, že odplaty za zriadenie vecného bremena je v zmysle znaleckého posudku J. XXX/XXXX I. B. N. 0,55 eur/m2/rok. 61. Počas konania strany sporu zhodne navrhli vykonanie znaleckého dokazovania znaleckým ústavom, pričom závery znaleckého posudku J. XXX/XXXX nerozporovali a na pojednávaní 21.5.2024 súhlasili s jeho použitím na určenie výšky náhrady za vecné bremeno. Mali však odlišný názor pre určenie výšky náhrady za vecné bremeno podľa tohto znaleckého posudku, t. j. žalobcovia mali za to, že by súd mal vychádzať z hodnoty nájmu a žalovaný z hodnoty určenej pre vecné bremeno. 62. Súd má za to, že pokiaľ súd dospel k záveru, že žalobcom patrí náhrada za vecné bremeno, priznané plnenie by malo zodpovedať výške náhrady za vecné bremeno a nie výške obvyklého nájmu. Žalovaný totiž dotknuté parcely neužíva bez právneho dôvodu, kedy by mu vzniklo bezdôvodné obohatenie vo výške obvyklého nájomného, ale právnym dôvodom užívania je zákonné vecné bremeno. 63. Niet pochýb o tom, že náhrada za vecné bremeno nie je totožná s výškou obvyklého nájomného, keďže spôsob ich výpočtu je odlišný a stanovený vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku. Všeobecná hodnota vecných bremien bola vypočítaná podľa vzorca uvedeného v časti II. znaleckého posudku (bod 1.1.4). Časové trvanie vecného bremena pri neobmedzenom trvaní je 20 rokov. Všeobecná hodnota vecného bremena stanovená v znaleckom posudku bola určená ako jednorazová odplata za jeho zriadenie. Pre parcelu č. 6651/20 (por. č. 86 č. l. 437) vo výške 34.226,26 eur a pre parcelu č. XXXX/XX (por. č. 107 č. l. 437) vo výške 79.205,81 eur. 64. Vychádzajúc z vyššie uvedených hodnôt, ktoré sú stanovené na obdobie 20 rokov, je podľa názoru súdu zrejmé, že opakovaná výška náhrady za jeden rok je tak z tohto posudku jednoducho zistiteľná (i bez osobitného vzorca pre výpočet opakovanej náhrady za vecné bremeno). Ročná hodnota vecného bremena v prípade parcely č. XXXX/XX predstavuje 1.711,313 eur (t. j. 1,9249 eur/m2); za tri roky táto náhrada predstavuje 5.133,939 eur, čo pre každého zo žalobcov vzhľadom na spoluvlastnícky podiel 1 predstavuje 2.566,9695 eur. V prípade parcely č. XXXX/XX ročná hodnota predstavuje 3.960,2905 eur (t. j. 1,9576 eur/m2); za tri roky táto náhrada predstavuje 11.880,8715 eur, čo pre každého zo žalobcov vzhľadom na spoluvlastnícky podiel 1 predstavuje 5.940,43575 eur. Každému zo žalobcov tak spolu patrí náhrada za vecné bremeno vo výške (po zaokrúhlení) 8.507,41 eur. Vo zvyšnej časti uplatneného nároku súd žalobu zamietol, keď na priznanie žalobcami požadovanej sumy vo výške obvyklého nájomného, vzhľadom na závery znaleckého posudku č. 160/2021, resp. v zostávajúcej sume podľa znaleckého posudku I. K., nebol daný zákonný podklad, keďže žalobcom náleží náhrada za vecné bremeno založená na výpočte hodnoty náhrady vecného bremena a nie vo výške obvyklého nájomného. 65. Vzhľadom na to, že v prípade vydania finančnej náhrady za vecné bremeno nie je zákonom stanovená lehota na splnenie tejto povinnosti a nie je daná ani dohodou strán, žalovaný je povinný žalobcom plniť v súlade s § 563 Občianskeho zákonníka dňom nasledujúcim po tom, ako ho žalobca o plnenie požiadal. Žalobcovia žalovaného o plnenie požiadali výzvou doručenou 17.12.2018. Žalovaný mal žalobcom plniť deň nasledujúci, a preto keď tak neurobil, patria žalobcom i požadované úroky z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády. K prvému dňu omeškania žalovaného, t. j. 19.12.2018, tieto predstavovali 5% ročne. 66. Lehota na splnenie povinnosti uloženej týmto rozsudkom vyplýva z § 232 ods. 3 CSP.
67. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP, keď dospel k záveru, že žalobcovia boli v spore úspešní v plnom rozsahu. Vychádzal pritom zo súdnej praxe, v zmysle ktorej zásadu úspechu vo veci treba uplatniť aj v sporoch, v ktorých výška plnenia závisí od úvahy súdu alebo od znaleckého posudku, pretože v týchto prípadoch nejde o procesne neúspešného žalobcu, pokiaľ mu bola priznaná aspoň časť žalobou uplatneného nároku. Ak výsledok sporu – výška priznaného peňažného plnenia vychádza z úvahy súdu alebo znaleckej činnosti, nemožno podľa názoru súdu žalobcov zaťažiť procesnou zodpovednosťou za predvídanie výsledku znaleckého dokazovania. Podstatným v tomto smere je, že základ nároku na uplatnené peňažné plnenie je dôvodný a výška priznaného plnenia na neho nadväzuje. Pre absenciu výslovnej právnej úpravy v novom procesnom poriadku je uvedený postup možný v zmysle čl. 4 ods. 2 CSP, pretože neodporuje princípom, na ktorých je Civilný sporový poriadok založený. 68. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestský súd Košice v dvoch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP). V odvolaní sa má popri všeobecný náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)).