Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14CoCsp/10/2026

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Šalamúna a sudcov JUDr. Anny Snopčokovej a JUDr. Evy Dzúrikovej v právnej veci žalobcu: A. B., nar. X. XXXX XXXX, bytom B., C. XXX/XX, právne zastúpený D. E., F., IČO: XX XXX XXX, so sídlom G., H. I. X, proti žalovanej: G. J. F., K., IČO: XX XXX XXX, so sídlom L., M. XX, právne zastúpený F. & G., F., IČO: XX XXX XXX, so sídlom J., C. X, o zaplatenie 3 607,62 eur s prísl., o odvolaní žalobcu a žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. -178 zo dňa 23. januára 2026, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. -178 zo dňa 23. januára 2026 vo výroku I. a II. p o t v r d z u j e .

II. Rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. -178 zo dňa 23. januára 2026 vo výroku III. m e n í tak, že žalobca je povinný zaplatiť žalovanej náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 82,28 % v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým rozhodne o výške trov konania.

III. Žiadna zo strán sporu n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom Okresný súd Rimavská Sobota (ďalej aj len „súd prvej inštancie“) rozhodol tak, že „Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 319,63 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 7,15 % ročne zo sumy 319,63 Eur od 22.07.2025 do zaplatenia, všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku“ (výrok I.), „Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta„ (výrok II.), „Žalovaný má nárok voči žalobcovi na náhradu trov konania v rozsahu 82,28 %“ (výrok III.). 1.1 Súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa domáhal žalobou doručenou dňa 1. augusta 2025 zaplatenia bezdôvodného obohatenia vo výške 3 607,62 eur s príslušenstvom. 1.2 Súd prvej inštancie mal na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že žalovaná uzatvorila so žalobcom dňa 14. októbra 2015 zmluvu o spotrebiteľskom úvere (ďalej len „zmluva o úvere“), na základe ktorej sa žalovaná zaviazala vyplatiť sumu 5 000,- eur a žalobca sa zaviazal úver splácať v dohodnutých splátkach. Podľa zhodného tvrdenia strán bola žalovanému vyplatená dňa 14. októbra 2015 suma 4 850,- eur, žalovaný na úver uhradil 1 562,01 eur (pozn. odvolacieho súdu: správne malo byť vo vete použité podstatné meno „žalobca“). 1.3 V rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. -561 zo dňa 11. júna 2020 bol žalovanej priznaný nárok na zaplatenie splatných splátok z titulu zmluvy o úvere; pričom krajský súd posúdil predmetný úver tak, že tento nie je bezúročný ani bezpoplatkový. Exekúcia vedená na základe rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. -561 zo dňa 11. júna 2020 bola ukončená vymožením pohľadávky – pohľadávky oprávneného vo výške 3 607,62 eur a trov exekúcie vo výške 938,40 eur. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „najvyšší súd“) uznesením sp. zn.

zo dňa 12. februára 2024 rozsudok krajského súdu zrušil a vec vrátil na nové rozhodnutie. Krajský súd v Banskej Bystrici v ďalšom konaní rozhodol rozsudkom č. k. -801 zo dňa 30. októbra 2024 tak, že žalobu v celom rozsahu zamietol z dôvodu prekážky zásady „ne ultra petitum“. Žalobca výzvou zo dňa 18. júla 2025 vyzval žalovanú na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 3 607,62 eur. 1.4 Žalobca tvrdil, že úver je bezúročný a bezpoplatkov. Súd prvej inštancie mal za to, že v predmetnej zmluve o úvere je uvedená nesprávna výška úveru v zmysle o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere (ďalej len „“), čo spôsobuje, že predmetný úver je bezúročný a bez poplatkov podľa . Uviedol, že spôsob úhrady poplatku za poskytnutie úveru tak, že vyplatené finančné prostriedky boli znížené o 150,- eur, má za následok, že žalovaná v skutočnosti poukázala žalobcovi v dôsledku zúčtovania poplatku za poskytnutie úveru sumu zníženú o tento poplatok, teda odlišnú od údaju o celkovej výške úveru uvedeného v zmluve o úvere. Súd prvej inštancie v tomto smere poukázal na ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít, ktorú predstavuje judikát najvyššieho súdu R 49/2022. Zahrnutie poplatku za poskytnutie úveru do celkovej výšky úveru teda v predmetnej veci spôsobilo nesprávnosť celkovej výšky úveru ako obligatórnej náležitosti zmluvy. Vzhľadom na uvedené dospel súd k záveru, že úver zo zmluvy o úvere je bezúročný a bez poplatkov. Žalobca bol zo zmluvy povinný zaplatiť len istinu úveru, teda sumu 4 850,- eur, ktorá mu bola reálne poskytnutá, a to v pravidelných mesačných splátkach dohodnutých v zmluve vo výške 82,03 eur, pričom každá splátka predstavuje úhradu istiny. 1.5 K otázke vzniku bezdôvodného obohatenia súd prvej inštancie vychádzal z judikátu najvyššieho súdu R 74/2019 a naň nadväzujúceho úsudku, že ak súd priznal pohľadávku zo zmluvy, ktorá skutočne existovala, právnym dôvodom plnenia bola táto pohľadávka, ktorú súd vo svojom rozhodnutí len deklaroval a zrušením rozhodnutia súdu nezanikol právny dôvod, na základe ktorého bolo plnené. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobca bol zo zmluvy o úvere povinný zaplatiť žalovanej 59 mesačných splátok vo výške 82,03 eur a poslednú splátku vo výške 10,23 eur, spolu 4 850,- eur. Celá pohľadávka zo zmluvy (istina úveru) je splatnou. Žalobca zaplatil na úver 1 562,01 eur a následne bolo od neho vymožené na úver 3 607,62 eur. Spolu teda žalobca na úver uhradil 5 169,63 eur. Vymožením plnenia 3 287,99 eur od žalobcu došlo k splneniu zmluvnej povinnosti žalobcu zo zmluvy o úvere. Žalovaná sa týmto plnením bezdôvodne neobohatila. Pokiaľ ide o zvyšnú časť 319,63 eur, žalovaná tvrdila, že mala voči žalobcovi pohľadávku i v tejto časti, čo je ale v rozpore s vykonaným dokazovaním, keďže úver zo zmluvy o úvere je bezúročný a bez poplatkov, takže táto čiastka nemôže predstavovať plnenie dlžných splátok úveru ako tvrdila žalovaná. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie rozhodol, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 319,63 eur a vo zvyšnej časti o zaplatenie 3 287,99 eur žalobu zamietol. 1.6 Súd prvej inštancie priznal žalobcovi podľa a nariadenia Vlády SR č. úroky z omeškania, a preto uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť aj úroky z omeškania vo výške 7,15 % ročne zo sumy 319,63 eur od 22. júla 2025 do zaplatenia. 1.7 O trovách konania rozhodol podľa tak, že žalobca bol úspešný v časti ohľadne žalovanej sumy vo výške 319,63 eur s príslušenstvom a žalovaná bola úspešná v časti ohľadne zaplatenia sumy 3 607,62 eur s príslušenstvom. Pomer úspechu strán je 8,86 : 91,14, čistý úspech žalovanej je v rozsahu 82,28 %. Nárok na náhradu trov konania preto patrí žalovanej voči žalobcovi v rozsahu 82,28 %. O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku vyšší súdny úradník.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala žalovaná prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie, a to z dôvodov podľa , , , , pričom uviedla, že rozsudok súdu prvej inštancie napáda vo výroku I. a III. a žiadala, aby odvolací súd rozsudok zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne. 2.1 Tvrdila, že zrušenie exekučného titulu z procesných dôvod nič nemení na tom, že má hmotné právo na zaplatenie peňažných prostriedkov z titulu zmluvy o úvere. Súd prvej inštancie prekvapivo a v rozpore s predchádzajúcimi rozhodnutiami vyhodnotil úver za bezúročný a bezpoplatkov. 2.2 K porušeniu právnej istoty uviedla, že ten istý sudca - totožného súdu - v minulosti tento údaj posudzoval. V rozsudku Okresného súdu Revúca zo dňa 29. októbra 2019 č. k. -478 ho pri nezmenených skutkových okolnostiach považoval za správny. Rovnaký právny názor k celkovej výške úveru zaujal aj Krajský súd v Banskej Bystrici v rozsudku zo dňa 11. júna 2020 č. k. -561. V tejto súvislosti je však potrebné prihliadnuť na to, že najvyšší súd zrušil rozhodnutie odvolacieho súdu č. k. -561 iba pre porušenie procesnej zásady „ne ultra

petitum“. Záver nižších súdov, že úver nie je bezúročný a bez poplatkov, nebol dovolacím súdom spochybnený. Za daných okolností nemôže súd prvej inštancie predchádzajúce rozhodnutia ignorovať a identickú právnu otázku posúdiť opozitne. 2.3 K porušeniu zásady kontradiktórnosti a porušení ustanovení o pripustení zmeny žaloby uviedla, že žalobca sa v tomto konaní domáhal vydania bezdôvodného obohatenia výlučne na tom skutkovom základe, že pôvodný exekučný titul bol dovolacím súdom zrušený. Až (v poradí treťom) vyjadrení zo dňa 28. novembra 2025 začal účelovo namietať početné obsahové „nedostatky“ zmluvy o úvere, z ktorých vyvodzoval bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Išlo tak o podstatnú zmenu žaloby, o ktorej mal súd prvej inštancie procesne ( ) rozhodnúť. Nerozhodnutím o zmene žaloby jej odňal možnosť reagovať na skutočnosti významné pre rozhodnutie, čím porušil princíp kontradiktórnosti, ako aj právo na spravodlivý proces. 2.4 K záverom, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní tvrdila, že v napadnutom rozsudku súd prvej inštancie konštatoval, že žalobcovi boli vyplatené peňažné prostriedky znížené o dohodnutý poplatok vo výške 150,- eur. Tento záver však nevyplýva z vykonaných dôkazných prostriedkov. Žalobca nepredložil do konania žiadny výpis z účtu, z ktorého by vyplývalo, že mu bola vyplatená nižšia čiastka, ako dohodnutých 5 000,- eur. Súd prvej inštancie nevykonal v tomto smere žiadne dokazovanie. 2.5 K nesprávnemu právnemu posúdenie veci uviedla, že súd prvej inštancie nesprávne interpretoval a aplikoval rozhodnutia R 49/2022 a C-377/14. Rozhodnutie A. XX/XXXX vylučuje, aby bol súčasťou celkovej výšky spotrebiteľského úveru poplatok zrazený z istiny úveru hneď pri uzavretí zmluvy. V súlade s čl. 3.5 obchodných podmienok však nemal byť poplatok zrazený z istiny úveru pri uzavretí zmluvy. Mal byť zaplatený až po jednorazovom poskytnutí plnej výšky úveru. Poplatok za poskytnutie úveru je legitímny, čo potvrdzuje rozhodovacia prax najvyššieho súdu (R 12/2022).

3. K odvolaniu žalovanej sa žalobca nevyjadril, i keď mu na to bol vytvorený procesný priestor.

4. Dňa 10. augusta 2026 doručila žalovaná odvolaciemu súdu podanie označené ako „doplnenie súdneho rozhodnutia a právnej argumentácie“, v reakcii na vydanie rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. -378 zo dňa 27. mája 2026, vydaný medzi tými istými stranami sporu. Uviedla, že predmetom daného rozsudku bol totožný úverový vzťah, v ktorom krajský súd skonštatoval, že úver z titulu zmluvy o úvere nie je bezúročný a bezpoplatkov; osobitne sa súd zaoberal údajom o celkovej výške úveru. V tomto ohľade tvrdila, že predmetný rozsudok založil pre prejednávanú vec prekážku litispendencie, príp. právoplatne rozhodnutej veci, alebo prinajmenšom spôsobuje prejudiciálnu záväznosť v súlade s princípom právnej istoty.

5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie, a to z dôvodov podľa , , , , , , pričom uviedol, že rozsudok súdu prvej inštancie napáda vo výroku II. a III. a žiadal, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vrátil na ďalšie konanie. 5.1 Tvrdil, že rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. -561 bol veriteľovi priznaný nárok založený na vyhlásení predčasného zosplatnenia, nie titulom nezaplatených splátok. Mal za to, že nie je možné aplikovať judikát R 74/2019. 5.2 Závery súdu prvej inštancie o premlčaní považoval za nesprávne. Dodal, že exekučným titulom bola potvrdená pohľadávka, ktorá mala základ v zosplatnení úveru. Žalobca voči tejto pohľadávke nemohol úspešne uplatniť námietku premlčania, pretože zaplatenie splátok nikdy nebolo predmetom konania. Súd mu týmto postupom znemožnil vzniesť námietku premlčania; je pritom zrejmé, že právo na zaplatenie jednotlivých splátok úveru bolo v čase vymoženia plnenia premlčané. 5.3 Tvrdil, že v zmluve o úvere sú nesprávne uvedené aj ďalšie náležitosti, ktoré odôvodňujú záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. V tomto smere považoval závery súdu prvej inštancie (bod 25. odôvodnenia napadnutého rozsudku) za nedostatočné. Dodal, že sa nestotožňuje ani s bodom 28. odôvodnenia napadnutého rozsudku. 5.4 Namietol, že súd nedal odpoveď na jeho argumenty prednesené v konaní pred súdom prvej inštancie; v tomto smere odkázal na str. 4 až 9 svojho stanoviska zo dňa 28. novembra 2025.

6. K odvolaniu žalobcu sa vyjadrila žalovaná, prostredníctvom právneho zástupcu, ktorá uviedla, že odvolanie považuje za nedôvodné.

7. K vyjadreniu žalovanej sa už žalobca nevyjadril, i keď mu na to bol vytvorený procesný priestor.

8. V dôsledku odvolania Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa , po zistení, že odvolanie je prípustné ( „a contrario“), bolo podané včas, oprávnenou stranou, (, ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ), vec preskúmal v medziach daných ustanovením a a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením „a contrario“ napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v meritórnom výroku I. a II. postupom podľa a potvrdil ako vecne správny. Závislý výrok III. o trovách prvoinštančného konania podľa zmenil tak, ako je uvedený vo výroku tohto rozsudku.

9. Podľa a , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

10. Podľa , Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

11. Odvolací súd po preskúmaní veci v rozsahu dôvodov podaného odvolania ( a ), po preskúmaní rozsudku súdu prvej inštancie ako aj konania, ktoré mu predchádzalo dospel k záveru, že súd prvej inštancie vo veci samej na základe vykonaného dokazovania v odôvodnení rozhodnutia skonštatoval skutkový stav veci správne, so skutkovými závermi súdu prvej inštancie sa odvolací súd stotožňuje a v zmysle je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie. Súd prvej inštancie dôkazy vykonané v konaní vyhodnotil podľa a rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením , pričom odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie má všetky náležitosti v zmysle . Odvolací súd uvádza, že odvolatelia v podanom odvolaní neuviedli žiadne nové relevantné skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé privodiť vo veci samej zmenu či zrušenie rozhodnutia súdu prvej inštancie; neboli naplnené procesné predpoklady pre postup v zmysle ust. až 3 v spojení s ust. , a preto pri rozhodovaní o veci vychádzal odvolací súd zo súdom prvej inštancie zisteného skutkového stavu. S prihliadnutím na rozsah odvolaní žalovanej a žalobcu, a odvolacie dôvody uvedené v podaných odvolaniach, na základe preskúmania veci, dospel odvolací súd k záveru, že podané odvolania žalovanej, ako aj žalobcu nie sú dôvodné, nemožno im vyhovieť. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej považuje za vecne správny. Po preskúmaní veci nezistil odvolací súd čo do veci samej žiadne vady konania v konaní pred súdom prvej inštancie, ktoré by sa týkali procesných podmienok. Z uvedených dôvodov preto rozsudok súdu prvej inštancie v merite veci ako vecne správny potvrdil, a keďže s odôvodnením napadnutého rozsudku sa stotožňuje, na tieto dôvody podľa odkazuje, pričom k relevantným námietkam odvolateľov v podaných odvolaniach v súlade s ustanovením uvádza nasledovné.

12. Sledujúc podstatu prejednávaného sporu a odvolacích námietok odvolací súd uvádza, že žalobca sa podľa obsahu súdneho spisu voči žalovanej domáha vydania bezdôvodného obohatenia ( a nasl. ) z dôvodu, že po vymožení plnenia v prospech žalovanej v exekučnom konaní na základe rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. -561 zo dňa 11. júna 2020 (ďalej len „rozsudok sp. zn. “ alebo „zrušený exekučný titul“) došlo na základe rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. zo dňa 12. februára 2024 (ďalej len „uznesenie sp. zn. “) k jeho zrušeniu a vráteniu veci, na základe čoho rozhodol vo veci ďalším rozsudkom Krajský súd v Banskej Bystrici č. k. -801 zo dňa 30. októbra 2024 (ďalej len „rozsudok sp. zn. “) tak, že žalobu zamietol. Podľa žalobcu došlo k zániku exekučného titulu, čo odôvodňuje vrátenie celej vymoženej sumy na jeho základe. Procesný útok žalobcu v prvoinštančnom konaní bol súčasne založený aj na tvrdení bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, ktorý tvoril hmotnoprávny substrát exekučného titulu. 12.1 Súd prvej inštancie vec právne posúdil aj cez prizmu judikátu najvyššieho súdu R 74/2019, v zmysle ktorého ten, komu bolo plnené na základe rozhodnutia, ktoré bolo následne zrušené alebo stratilo podľa procesných predpisov účinky, sa bezdôvodne obohacuje len vtedy, ak právny dôvod plnenia reálne nespočíval v hmotnom práve. V tomto smere sa súd prvej inštancie zameral na posúdenie otázky bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru a vychádzajúc z prejudiciálneho záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru priznal žalobcovi len plnenie vymožené na základe zrušeného exekučného titulu, ktoré prevyšovalo výšku žalobcovi poskytnutej istiny úveru z titulu zmluvy o úvere a vo zvyšnej

časti žalobu zamietol. Súd prvej inštancie svoj právny záver založil na úsudku, že procesným zrušením exekučného titulu na základe uznesenia sp. zn. nedošlo k zániku hmotného práva - z titulu zmluvy o úvere - v rozsahu istiny, a teda v rozsahu zaplatenej istiny na základe zrušeného exekučného titulu nedošlo na strane žalovanej ani k bezdôvodnému obohateniu. 12.2 Žalovaná v rámci odvolacieho konania osobitne procesne argumentovala prekážkou právoplatne rozhodnutej veci, eventuálne požiadavkou právnej istoty (legitímneho očakávania) v spojení s právoplatným rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. -378 zo dňa 27. mája 2026 (ďalej len „rozsudok sp. zn. “), v ktorom krajský súd prejudiciálne vyhodnotil úver z totožnej zmluvy o úvere ako úročný a poplatkový, s akcentom na totožné kritérium, na základe ktorého súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku dospel k opačnému záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti.

13. Odvolací súd z hľadiska vecnej hierarchie uplatnených odvolacích námietok a ich vzájomnej právnej a logickej podmienenosti najskôr pristúpil k preskúmaniu odvolania žalovanej.

14. Odvolací súd posúdil podané odvolanie žalovanej podľa obsahu a vyabstrahoval relevantnú procesnú odvolaciu argumentáciu do roviny námietky (odvolacieho dôvodu) porušenia práva na spravodlivý proces, nesprávnych skutkových zistení a nesprávneho právneho posúdenia veci, s ktorými sa bude v danom poradí v rámci odvolacieho prieskumu odvolací súd ďalej zaoberať.

15. Do rozsahu odvolacieho dôvodu porušenia práva na spravodlivý proces odvolací súd podriadil námietku, že súdy mali rešpektovať právny záver o úročnosti a poplatkovosti úveru vyjadrený v rozsudku Okresného súdu Revúca zo dňa 29. októbra 2019 č. k. -478 (ďalej len „rozsudok sp. zn. “) a tiež v rozsudku sp. zn. a námietku porušenia zásady kontradiktórnosti v spojitosti s povinnosťou súdu rozhodnúť o pripustení zmeny žaloby v otázke bezúročnosti úveru. Pod tento odvolací dôvod odvolací súd podriadil aj argumentáciu žalovanej o prekážke právoplatne rozhodnutej veci, eventuálne porušenia zásady právnej istoty vo vzťahu k rozsudku sp. zn. .

16. Odvolací súd uvádza, že právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia (po vykonaní dôkazov a ich vyhodnotení) skutkový stav a po použití relevantných právnych noriem vo veci rozhodnú za predpokladu, že skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a že neboli prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom je možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (m. m. , , ). Pod nesprávnym procesným postupom súdu treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa znemožnila strane realizácia tých procesných práv, ktoré majú slúžiť na ochranu a obranu jeho práv a záujmov v tom-ktorom konkrétnom konaní, pričom miera tohto porušenia bude znamenať nespravodlivý súdny proces. Pri posudzovaní namietaného nesprávneho procesného postupu, ktorý spočíva v tom, že strane bolo znemožnené uskutočňovať jej patriace procesné práva, je nevyhnutné posudzovať intenzitu zásahu do práva na spravodlivý proces a jednotlivé konkrétne porušenia procesných práv je potrebné hodnotiť v kontexte celého súdneho konania, v kontexte dopadu na ďalšie procesné postupy súdu a možnosti strany namietať alebo zvrátiť nesprávny postup súdu. Odvolací súd konštatuje, že žiadne takéto nedostatky nezistil.

17. Odvolací súd za účelom prehľadnosti procesnej situácie uvádza, že spotrebiteľský právny vzťah žalobcu (dlžníka) a žalovanej (veriteľa), založený z titulu zmluvy o úvere, bol právne posudzovaný v troch samostatných súdnych konaniach. V rámci, tzv. prvého súdneho konania vedeného pred Okresným súdom Revúca sp. zn. , v nadväznosti na ktoré rozhodol krajský súd rozsudkom sp. zn. , bol predmetom konania nárok veriteľa (žalovanej) na zaplatenie celého zosplatneného úveru – na základe mimoriadneho zosplatnenia ku dňu 18. septembra 2017 – ktoré posúdil konajúci súd ako neplatné, a preto veriteľovi (žalovanej) priznal voči dlžníkovi (žalobcovi) jednotlivé splatné splátky od 15. júna 2017 do vyhlásenia rozsudku (11. júna 2020), ktoré boli v exekučnom konaní riadne vymožené. Predmetné konanie po zrušení a vrátení veci zo strany najvyššieho súdu skončilo vydaním rozsudku sp. zn. , ktorým krajský súd žalobu v celom rozsahu zamietol z dôvodu prekážky „ne ultra petitum“. V rámci, tzv. druhého súdneho konania vedeného pred Okresným súdom Rimavská Sobota sp. zn. bol v nadväznosti na vydanie rozsudku krajského súdu sp. zn. predmetom konania nárok veriteľa (žalovanej), ktorým sa domáhal zaplatenia zosplatneného úveru

z titulu rovnakej zmluvy o úvere - na základe mimoriadneho zosplatnenia úveru ku dňu 23. septembra 2020 – ktoré krajský súd posúdil ako neplatné a priznal veriteľovi (žalovanej) jednotlivé splátky úveru pôvodne splatné 15. júna 2020 až 15. októbra 2024. Rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. bol vyhlásený dňa 27. mája 2026. V rámci, tzv. tretieho konania, resp. tejto prejednávanej veci, sa žalobca (dlžník) domáha vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré malo byť od neho vymožené v rámci exekúcie z titulu rozsudku sp. zn. , ktorý bol následne najvyšším súdom zrušený. V prejednávanej veci rozhodol súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom dňa 23. januára 2026.

18. Odvolací súd, v zhode so súdom prvej inštancie (bod 27. odôvodnenia napadnutého rozsudku), konštatuje, že z hľadiska naplnenia procesného postupu podľa nie je konajúci súd viazaný právnym názorom vyjadreným v rozhodnutiach súdov, ktoré konštatovali, že úver nie je bezúročný a bezpoplatkov, nakoľko ich procesným zrušením zanikla aj ich právna relevancia, či už v rovine precedenčnej alebo kasačnej záväznosti, vo vzťahu k ďalšiemu súdnemu konaniu. V čase vydania napadnutého rozsudku neexistovalo žiadne právoplatné rozhodnutie súdu, ktoré by právne záväzným alebo prejudiciálnym spôsobom posúdilo otázku bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. Z hľadiska právnej hierarchie vyjadrenej v je súd v procese rozhodovania povinný rešpektovať ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít; len ak tejto niet, napĺňa sa zásada legitímneho očakávania formou vzhliadnutia na skutkové a právne podobnosti s rozhodovacou činnosťou súdov vyššej alebo rovnakej inštancie (, 3 ). V posudzovanom prípade súd prvej inštancie správne uviedol, že rozsudok sp. zn. bol zrušený uznesením sp. zn. , a to z dôvodu porušenia zásady „ne ultra petitum“, avšak z kasačného pokynu najvyššieho súdu a ani z obsahu jeho odôvodnenia nevyplýva záver na podporu argumentácie žalovanej o tom, že by úver nebol bezúročný a bezpoplatkový. Ani z rozsudku sp. zn. nevyplýva záver o tom, že by sa úver nepovažoval za bezúročný a bezpoplatkov. Súd prvej inštancie tak v čase svojho rozhodovania ( ) spôsobom predpokladaným v rozhodoval v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít – R 74/2019 a R 49/2022. 18.1 Osobitne k argumentácií o prekážke právoplatne rozhodnutej veci, eventuálne prekážky litispendencie, vo vzťahu k rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. , odvolací súd uvádza, že medzi prejednávanou vecou a konaním pred Okresným súdom Rimavská Sobota sp. zn. , v nadväznosti na konanie vedené na Krajskom súde v Banskej Bystrici sp. zn. , absentuje naplnenie kritéria totožnosti skutku. V konaní pred Okresným súdom Rimavská Sobota sp. zn. sa totiž uplatňoval nárok na zaplatenie úveru, resp. splátok pôvodne splatných 15. júna 2020 až 15. októbra 2024; na základe mimoriadnej splatnosti. V prejednávanej veci je predmetom konania nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške priznaných (v exekúcii vymožených) splátok splatných od 15. júna 2017 do 11. júna 2020 v konaní pred Okresným súdom Revúca sp. zn. , v nadväznosti na vydanie rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. . Skutočnosť, že oba nároky veriteľa na zaplatenie peňažnej pohľadávky v konaní na Okresnom súde Rimavská Sobota sp. zn. , ako aj v konaní na Okresnom súde Revúca sp. zn. , vyplývali z rovnakého zmluvného titulu – zmluvy o úvere – neodôvodňuje záver o totožnosti skutku. Uvedené podporuje aj skutočnosť, že každý z týchto dvoch nárokov na zaplatenie úveru bol uplatnený ako nárok splatný na základe dvoch samostatných úkonov mimoriadneho zosplatnenia úveru. Z uvedeného vyplýva, že medzi prejednávanou vecou a konaním pred Okresným súdom Rimavská Sobota sp. zn. , v nadväznosti na konanie vedené na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. , absentuje totožnosť skutku, a preto odvolací súd vyhodnotil argumentáciu žalovanej o prekážke právoplatne rozhodnutej veci, eventuálne prekážky litispendencie, ako nedôvodnú. 18.2 V nadväznosti na vyššie uvedené, k argumentácii žalovanej o záväznosti prejudiciálneho záveru vyjadreného v rozsudku sp. zn. , odvolací súd poukazuje na právne závery vyjadrené v rozhodnutiach najvyššieho súdu sp. zn. zo dňa 28. júna 2017, sp. zn. zo dňa 30. septembra 2025 a ústavného súdu sp. zn. -41, z ktorých vyplýva záver, že prejudiciálny účinok právoplatnosti skoršieho rozsudku v novom ďalšom konaní je pre súd záväzný, ak právoplatným rozsudkom už bolo o danej otázke rozhodnuté. Aby však takéto posúdenie bolo záväzné, otázka, ktorá je predbežnou otázkou v novom ďalšom konaní, by musela byť v predchádzajúcom súdnom konaní právoplatne skončenom priamym predmetom sporu a musela byť posúdená vo výroku rozsudku. Právne posúdenie predbežnej otázky v odôvodnení rozhodnutia nemôže predurčovať hmotnoprávny stav pre rozhodnutie, ktoré ešte súdom nebolo vydané. Súd je tak viazaný iba výrokom rozsudku, nie jeho

odôvodnením. Odvolací súd v konkrétnosti prejednávanej veci uvádza, že krajský súd sa v rozsudku sp. zn. , v rámci posúdenia dôvodnosti žalobného nároku, zaoberal otázkou bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru – aj z toho istého dôvodu, o ktorý založil záver o bezúročnosti súd prvej inštancie v prejednávanej veci – a dospel k záveru, že celková výška úveru bola v zmluve o úvere uvedená správne, a teda vychádzal z predbežného názoru, že úver nie je bezúročný a bezpoplatkov. Odvolací súd v tomto smere zdôrazňuje, že uvedený záver nemá povahu právne záväznej prejudiciálnej otázky, pretože uvedený právny záver krajského súdu nebol prevedený do výrokovej časti rozsudku (t. j. výroku o určení bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru), a teda v súlade s rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít, takýto prejudiciálny záver nie je pre odvolací súd v prejednávanej veci právne záväzný. A preto bol súd prvej inštancie a v tomto odvolacom konaní aj odvolací súd, v rámci posúdenia spornej otázky v aspekte prejudiciality viazaný v súlade s čl. 2 ods. 1 a 2 len ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít. Z uvedeného dôvodu preto nie je prekážkou, resp. porušením zásady právnej istoty, ak odvolací súd v rámci odvolacieho prieskumu záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru (pre nesprávne uvedenú celkovú výšku poskytnutého úveru) nie je viazaný názorom krajského súdu vyjadreného v odôvodnení rozsudku sp. zn. . Na tomto základe hodnotí odvolací súd argumentáciu žalovanej ako nedôvodnú a poznamenáva, že s otázkou vecnej správnosti záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru sa bude ďalej zaoberať v rámci námietky nesprávnych skutkových zistení a nesprávneho právneho posúdenia veci. 18.3 Námietku o porušení procesného postupu a zásady kontradiktórnosti odvolací súd hodnotí ako nedôvodnú a uvádza, že žalovaná spája s absenciou rozhodnutia súdu prvej inštancie o pripustení zmeny žaloby porušenie svojho práva účinne v konaní argumentovať. Odvolací súd sa nestotožňuje s názorom žalovanej. Odvolací súd poznamenáva, že z obsahu súdneho spisu jednoznačne vyplýva, že žalobca až v podaní (v ESS evidovanom dňa 1. decembra 2025) argumentoval bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru. Je však potrebné vychádzať zo skutočnosti, že otázka bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru je právnym kritériom, na ktoré sú súdy povinné v rámci spotrebiteľských sporoch prihliadať „ex offo“ – vychádzajúc z rozhodovacej praxe Súdneho dvora Európskej únie, a teda nejde o takú hmotnoprávnu skutočnosť, posudzovanie ktorej by bolo podmienené postupom súdu prvej inštancie v zmysle ust. v spojení s ; naopak predpokladá sa procesná ingerencia súdu v zmysle a . Podstatným hľadiskom pre záver o nedôvodnosti tejto námietky je tiež skutočnosť, že žalovaná s namietaným postupom spája, tzv. prekvapivosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, resp. nemožnosť k otázke bezúročnosti a bezpoplatkovosti účinne argumentovať. Odvolací súd v tomto smere konštatuje, že procesný postup súdu prvej inštancie vytvoril žalovanej dostatočný procesný priestor, aby mohla k otázke bezúročnosti zaujať kvalifikovanú procesnú obranu. Odvolací súd zdôrazňuje, že podanie žalobcu, v ktorom argumentoval bezúročnosťou, bolo žalovanej riadne dňa 2. decembra 2025 doručené, a teda od toho okamihu jej bol vytvorený dostatočný procesný priestor na procesnú reakciu aj v nadväznosti na vyjadrený predbežný právny názor súdu prvej inštancie na pojednávaní konanom dňa 23. januára 2026. Záverom odvolací súd dodáva, že akékoľvek ďalšie nedostatky vyčítané žalovanou v tomto smere boli objektívne napravené možnosťou argumentovať čo do otázky vecnej nesprávnosti záveru o bezúročnosti úveru v rámci odvolacieho konania, čo žalovaná v podanom odvolaní aj využila, a s ktorými argumentmi sa odvolací súd ďalej v rozsudku vysporiadal.

19. Do rozsahu odvolacieho dôvodu nesprávnych skutkových zistení odvolací súd podriadil námietku, že záver o vyplatení sumy 4 850,- eur žalobcovi z titulu zmluvy o úvere, t. j. zníženej o poplatok vo výške 150,- eur, nevyplýva z vykonaných dôkazov, resp. že súd prvej inštancie v tomto smere nevykonal dokazovanie.

20. K odvolaciemu dôvodu viažucim sa k nesprávnym skutkovým zisteniam odvolací súd uvádza, že citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s , a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov

nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení až . Odvolací súd konštatuje, že takéto nedostatky v postupe okresného súdu neboli zistené.

21. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie zákonom predpokladaným spôsobom ( a ) ustálil tvrdenú skutočnosť o vyplatení úveru vo výške 4 850,- eur dňa 14. októbra 2015 ako nesporné tvrdenie (bod 9. odôvodnenia napadnutého rozsudku) – išlo tak o nespornú skutočnosť, ktorá sa podľa zásad vo všeobecnosti nedokazuje, a preto hodnotí túto odvolaciu námietku žalovanej odvolací súd ako nedôvodnú. Odvolací súd pre úplnosť veci poznamenáva, že v rozsudku sp. zn. bolo po skutkovej stránke tiež preukázané, že žalovaná (veriteľ) vyplatila žalobcovi (dlžníkovi) z titulu zmluvy o úvere sumu 4 850,- eur, pričom poplatok vo výške 150,- eur bol zo strany žalovanej ihneď zrazený (pozri bod 41. a 87. odôvodnenia rozsudku sp. zn. ), ktorú skutočnosť žalovaná v predmetom konaní vôbec nerozporovala, a teda aj z tohto pohľadu hodnotí odvolací súd námietku žalovanej ako nedôvodnú a účelovú.

22. Do rozsahu odvolacieho dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci odvolací súd podriadil námietku, že súd prvej inštancie nesprávne interpretoval a aplikoval rozhodnutia R 49/2022 a C-377/14. Rozhodnutie A. XX/XXXX vylučuje, aby bol súčasťou celkovej výšky spotrebiteľského úveru poplatok zrazený z istiny úveru hneď pri uzavretí zmluvy. V súlade s čl. 3.5 obchodných podmienok však nemal byť poplatok zrazený z istiny úveru pri uzavretí zmluvy. Mal byť zaplatený až po jednorazovom poskytnutí plnej výšky úveru. Poplatok za poskytnutie úveru je legitímny, čo potvrdzuje rozhodovacia prax najvyššieho súdu (R 12/2022).

23. Nesprávnym právnym posúdením veci je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Právnou otázkou je aj posúdenie toho, či určitý skutkový stav možno podriadiť pod konkrétnu právnu normu. Vyhodnotenie skutkových okolností prejednávanej veci v nadväznosti na záver súdu, či je žalobný nárok (ne)dôvodný, možno tiež v tomto ohľade vnímať ako záver právny, pretože právne otázky netvoria len abstraktne formulované právne vety bez vzťahu na konkrétny skutkový stav (pozri ). Odvolací súd konštatuje, že žiadne takéto nedostatky nezistil.

24. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie použil pre vec relevantné právne predpisy, ktoré aj správne interpretoval, a ktoré na vec tiež správne aplikoval. Súd prvej inštancie vychádzal z ust. , ktoré zákonným spôsobom vyložil - v súlade s právnym názorom vyjadreným v judikáte najvyššieho súdu R 49/2022, ktorého právna veta znie, že „celkovú výšku spotrebiteľského úveru podľa o spotrebiteľských úveroch predstavuje sumu finančných prostriedkov reálne poskytnutá spotrebiteľovi veriteľom. Poplatok za poskytnutie úveru zrazený z istiny hneď pri uzavretí zmluvy nemožno zahrnúť do celkovej výšky spotrebiteľského úveru“. Odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie zistený skutkový stav správne podriadil pod hypotézu právnej normy ust. v spojení s ust. , vychádzajúc z úsudku, že spôsob úhrady poplatku (v dôsledku zúčtovania) spôsobil, že v skutočnosti veriteľ dlžníkovi poskytol nižšiu sumu úveru (4 850,- eur), než deklaroval v zmluve o úvere (istina 5 000,- eur), a teda v zmluve o úvere tak bol uvedený odlišný údaj o celkovej výške úveru (bod 26. odôvodnenia napadnutého rozsudku). Súd prvej inštancie v nadväznosti na to vychádzal zo správneho úsudku, že ak obligatórne náležitosti zmluvy o úvere nie sú uvedené v zmluve správne, nemožno hovoriť o splnení povinnosti podľa , s porušením ktorej zákon spája sankciu bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru v zmysle ust. . Odvolací súd pre umocnenie správnosti tohto úsudku uvádza, že je zhodný aj so závermi najvyššieho súdu vyjadrené v rozhodnutí sp. zn. zo dňa 30. júna 2022 (tvoriac vecný substrát prijatého judikátu R 49/2022), v ktorom najvyšší súd vychádzajúc z obdobnej skutkovej situácie vyjadril právny názor, že finančné prostriedky skutočne poskytnuté dlžníkovi po odpočítaní poplatku za poskytnutie úveru nezodpovedajú celkovej výške úveru deklarovanej v zmluve. Za tohto stavu potom najvyšší súd prijal názor, že úverová zmluva neobsahuje správne údaje v zmysle ust. s následkom bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru podľa ust. predmetného zákona. Pre komplexnosť veci odvolací súd poukazuje aj na rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. zo dňa 10. decembra

2025, ktoré vecne nadviazalo na judikát R 49/2022, a ktoré doplnilo právny záver o myšlienku, že o porušenie ide aj v situácií, keď dlžníkovi síce bola vyplatená na bankový účet suma deklarovaná v zmluve (istina), pričom však od tejto sumy bol dodatočne zúčtovaný poplatok za poskytnutie úveru, pretože to či k zúčtovaniu poplatku dôjde pred vyplatením úveru, súčasne sním alebo bezprostredne po ňom, je bez právneho významu, ak spotrebiteľ v žiadnom z týchto prípadov nemá možnosť reálne disponovať časťou sumy, ktorá je v zmluve prezentovaná ako poskytnutý úver; rozhodujúca je ekonomická realita a materiálny obsah úkonu, nie technický spôsob, akým veriteľ účtovne realizuje odpočet poplatku. S ohľadom na vyššie uvedené odvolací súd uzatvára, že súd prvej inštancie vec správne posúdil v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít, pričom nosný právny názor vyjadrený v judikáte R 49/2022 správne subsumoval na prejednávaný prípad, zohľadňujúc podobnosť skutkových okolností prípadu, na základe ktorých bol publikovaný právny názor najvyššieho súdu prijatý. 24.1 K poukázaniu žalovanej na judikát R 12/2022 odvolací súd dodáva, že predmetný judikát ani z podstaty právnej vety v ňom obsiahnutej a ani zo skutkových okolností prípadu, z ktorých tento publikovaný názor najvyššieho súdu vzišiel, nepreukazuje vecnú nesprávnosť vyššie uvedeného právneho záveru. Žalovanou predložený judikát je v tomto smere neaplikovateľný z dôvodu rozdielnosti skutkového základu, ktorý riešil poplatok za poskytnutie úveru v aspekte správnosti výšky RPMN a predovšetkým sa riešil v úvahách o neprijateľnosti zmluvnej podmienky. Judikát R 12/2022 tak podľa názoru odvolacieho súdu nenarúša kontinuitu právneho názoru vyjadreného v judikáte R 49/2022 v spojení s rozhodnutím najvyššieho súdu sp. zn. zo dňa 10. decembra 2025. 24.2 K námietke o nesprávnej aplikácii rozsudku C-377/14 odvolací súd uvádza, že právny záver súdu prvej inštancie vyjadrený v napadnutom rozsudku nie je v kontradikcii s rozhodnutím C-377/14. V uvedenom rozhodnutí sa Súdny dvor Európskej únie vyjadril k požiadavkám náležitostí spotrebiteľských zmlúv a vyložil, že celková výška úveru a výška čerpania úveru označujú celkovú sumu, ktorá bola daná k dispozícii spotrebiteľovi, čo vylučuje sumy, ktoré si poskytovateľ úveru účtuje na úhradu nákladov súvisiacich s úverom, a ktoré nie sú spotrebiteľovi reálne vyplatené. Dôsledkom takéhoto postupu, t. j. zahrnutia nákladov spojených s úverom do výšky čerpania úveru, je podhodnotenie RPMN, ktorého výpočet závisí od celkovej výšky úveru (C-377/14, bod 87.). Odvolací súd tak nevzhliadol dôvodnosť argumentácie žalovanej o nesprávnej aplikácii rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie C-377/14 a ani prípadný odklon od toho rozhodnutia, keďže podstata predmetného rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie - v zmysle ktorej do celkovej výšky úveru nemožno zahrnúť sumy, ktoré spotrebiteľovi nie sú reálne k dispozícii a predstavujú jeho náklady – korešponduje zo skutkovým a právnym posúdením prejednávanej veci.

25. Z vyššie uvedených dôvodov preto vyhodnotil odvolací súd odvolanie žalovanej ako nedôvodné.

26. Odvolací súd ďalej posúdil podané odvolanie žalobcu podľa obsahu a vyabstrahoval relevantnú procesnú odvolaciu argumentáciu do roviny námietky (odvolacieho dôvodu) nesprávneho právneho posúdenia veci a porušenia práva na spravodlivý proces, s ktorými sa bude v danom poradí v rámci odvolacieho prieskumu odvolací súd ďalej zaoberať.

27. Do rozsahu odvolacieho dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci odvolací súd podriadil námietku žalobcu, že súd prvej inštancie nesprávne interpretoval a aplikoval judikát R 74/2019. Námietku správnosti záveru súdu prvej inštancie o premlčaní pohľadávky žalovanej z titulu zmluvy o úvere a námietku, v zmysle ktorej považoval úver za bezúročný aj z dôvodu absencie ďalších obligatórnych náležitosti zmluvy o úvere.

28. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vec správne posúdil v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít, pričom nosný právny názor vyjadrený v judikáte R 74/2019 správne subsumoval na prejednávaný prípad, zohľadňujúc podobnosť skutkových okolností prípadu, na základe ktorých bol publikovaný právny názor najvyššieho súdu prijatý. Skutkové okolnosti prípadu v rozhodnutí najvyššieho súdu sp. zn. zo dňa 9. apríla 2014, z ktorých vzišiel judikát R 74/2019, sú analogické k prejednávanej veci, nakoľko sa aj v predmetom konaní riešila otázka bezdôvodného obohatenia, ktoré malo vzniknúť dodatočným zrušením platobného rozkazu (exekučného titulu), z titulu ktorého došlo medzičasom k vymoženiu dlžnej sumy. V danom prípade najvyšší súd výslovne uviedol, že sama skutočnosť, že došlo k zrušeniu exekučného titulu (súdneho rozhodnutia) neodôvodňuje záver o vzniku bezdôvodného obohatenia, naopak, predpokladá skúmanie otázky, či v čase plnenia na základe exekučného titulu, ktorý dodatočne odpadol (bol zrušený), existovalo hmotné

právo ako dôvod plnenia. Vychádzajúc z predmetného úsudku najvyšší súd prijal právny záver, že ak právny dôvod plnenia podľa hmotné práva v čase vymoženia existoval, tak potom trvá aj naďalej, bez ohľadu na to, či právoplatný a vykonateľný rozsudok (ktorý toto právo iba deklaroval) bol či nebol zrušený. Odvolací súd zdôrazňuje, že skutková podobnosť prejednávanej veci s rozhodnutím najvyššieho súdu sp. zn. zo dňa 9. apríla 2014 odôvodňovala na prejednávaný prípad plnú aplikáciu právnej vety judikátu 74/2019, ktorá znie tak, „Ten, komu bolo plnené na základe rozhodnutia, ktoré bolo následne zrušené alebo stratilo podľa procesných predpisov účinky, sa bezdôvodne obohacuje len vtedy, ak právny dôvod plnenia reálne nespočíval v hmotnom práve. Ak právny dôvod plnenia podľa hmotného práva tu bol, potom trvá ďalej, bez ohľadu na to, či právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, ktoré toto právo iba deklarovalo, bolo či nebolo zrušené alebo stratilo svoju účinnosť“. 28.1 Odvolací súd v nadväznosti na vyššie uvedené konštatuje, že súd prvej inštancie preto správne pristúpil k skúmaniu otázky bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, keď záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru priamo dopadá na záver o (ne)existencii hmotného práva veriteľa (žalovanej) na vymožené plnenie na základe zrušeného exekučného titulu; pretože sankcia bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru nastupuje s účinkami „ex tunc“ - od počiatku vzniku právneho vzťahu z titulu zmluvy o úvere. V tomto smere mal súd prvej inštancie pre svoje právne závery dostatočne zistený skutkový stav (bod 9. odôvodnenia napadnutého rozsudku), ktorý správne podriadil pod právny inštitút bezdôvodného obohatenia ( a nasl. ), na základe čoho dospel aj k správnym právnym záverom, že vymožením plnenia 3 287,99 eur od žalobcu došlo k splneniu zmluvnej povinnosti zo zmluvy o úvere – žalovaná sa týmto plnením bezdôvodne neobohatila – s ohľadom na výšku poskytnutej istiny úveru, keďže hmotne právo na zaplatenie poskytnutej istiny úveru žalovanej nezaniklo. Zvyšná časť plnenia 319,63 eur (5 169,63 – 4 850) podľa názoru súdu prvej inštancie v súvislosti so záverom o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru už predstavovala bezdôvodného obohatenie (bod 28. odôvodnenia napadnutého rozsudku), s ktorým záverom sa odvolací súd plne stotožňuje. 28.2 Námietku žalobcu o nesprávnom posúdení premlčania nároku žalovanej vyplývajúceho zo zrušeného exekučného titulu odvolací súd hodnotí ako nedôvodnú. Odvolací súd uvádza, že v zmysle vyššie uvedeného je pre záver o vzniku bezdôvodného obohatenia podstatné, či nárok veriteľa z hmotnoprávneho hľadiska existoval, a to bez ohľadu na dodatočný procesný zánik exekučného titulu (ktorý toto hmotné právo len deklaroval). Vychádzajúc z premisy, že premlčaním nároku nedochádza k zániku (hmotného) práva, potom logicky platí, že je bez právnej relevancie námietka žalobcu o premlčaní nároku žalovanej, ktorý bol riadne vymožený v rámci exekúcie na základe (ex post) zrušeného exekučného titulu. Na uvedený úsudok správne nadviazal aj súd prvej inštancie (bod 29. odôvodnenia napadnutého rozsudku), keď uviedol, že predmetom konania je vydanie bezdôvodného obohatenia; a ak k vzniku bezdôvodného obohatenia došlo, teda žalovaná nemala právny dôvod na plnenie vyplývajúce z hmotného práva, premlčanie splátok je bez právneho významu. 28.3 K námietke žalobcu, že úver je potrebné považovať za bezúročný aj z dôvodu absencie ďalších obligatórnych náležitosti zmluvy odvolací súd uvádza, že táto námietka je akademickej povahy, keďže nie je spôsobilá ovplyvniť vecnú stránku správnosti napadnutého rozsudku. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol na prejudiciálnom závere o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru založenom na nesprávnom údaji o celkovej výške poskytnutého úveru, ktorý záver riadne premietol aj do výrokovej časti napadnutého rozsudku, a teda námietky žalobcu o ďalšom dôvode bezúročnosti úveru sú pre konečný záver súdu v prejednávanej veci nadbytočnými, resp. len akademickými - bez reálneho dopadu na prejednávanú vec, t. j. bez právnej sily spôsobilej zrušiť alebo zmeniť napadnutý rozsudok - a preto sa odvolací súd s touto formou procesného útoku žalobcu ďalej už v konaní nezaoberal.

29. Do rozsahu odvolacieho dôvodu porušenia práva na spravodlivý proces odvolací súd podriadil námietku žalobcu, že závery súdu prvej inštancie v bode 25. odôvodnenia napadnutého rozsudku sú nedostatočné, a že s odôvodnením v bode 28. odôvodnenia napadnutého rozsudku sa nestotožňuje. Námietku, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal riadne s jeho argumentami prednesenými v prvoinštančnom konaní; keď v rámci odvolania odkázal len na svoje podanie zo dňa 28. novembra 2025, str. 4 až 9.

30. Odvolací súd hodnotí súhrnne námietky smerujúce k porušeniu práva na spravodlivý proces ako nedôvodné a zdôrazňuje, že súd prvej inštancie rozhodol v medziach zákonnosti a svoje závery aj v dostatočnej kvalite zdôvodnil, keď odôvodnenie napadnutého rozsudku stručne a jasne objasňuje skutkový a právny základ rozhodnutia, ktorý umožňuje prijať záver o tom, že bolo v zákonnej rovine realizované právo strán sporu na spravodlivý súdny proces, resp. súdnu ochranu. Na tomto mieste

odvolací súd poznamenávaná, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Z práva na spravodlivý súdny proces pre procesnú stranu súčasne nevyplýva právo na to, aby sa súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predpokladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov či rozhodol v súlade s jej voľou, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (pozri rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. , , , ). V tomto smere preto odvolací súd uzatvára, že súd prvej inštancie v zásade naplnil právo žalobcu na spravodlivý proces v aspekte preskúmateľnosti napadnutého rozsudku aj vo vzťahu k relevantnej argumentácii produkovanej v prvoinštančnom konaní. 30.1 Osobitne k odvolacej námietke o nevysporiadaní sa s prvoinštančnou argumentáciou produkovanou v podaní zo dňa 28. novembra 2025 na str. 4 až 9 odvolací súd uvádza, že odvolacia argumentácia musí byť konkrétna, obsah ktorej umožňuje odvolaciemu súdu cielený prieskum. V zmysle zásady procesnej diligencie, v spojení s ust. a s poukazom na , nie je prípustná taká formulácia odvolania, ktorá je založená len odkazom na skoršie tvrdenia produkované v skorších podaniach pred súdom prvej inštancie, bez ďalšieho vysvetlenia či konkretizácie. Aj keď v časti odvolacieho konania výslovne neustanovuje pravidlo, ako je tomu v prípade dovolacieho konania ( ), z podstaty zásad civilného sporového konania a povahy odvolacieho konania, nie je možné dospieť k záveru, v zmysle ktorého je odvolací súd povinný vyhľadávať a dotvárať, či rekonštruovať odvolaciu argumentáciu z obsahu skorších podaní odvolateľa, pretože by takýmto spôsobom odvolací súd porušil základný princíp rovnosti strán sporu, v spojení s princípom zákonnosti. Prípustná je len taká forma procesnej obrany a útoku, resp. odvolania, z obsahu ktorého je možné vyabstrahovať podstatnú odvolaciu argumentáciu, a ktorú len doplnkovo odvolateľ dopĺňa odkazom na skoršie podania – o takýto prípad však v prejednávanej veci nejde. Odvolací súd po dôslednom posúdení obsahu odvolania žalobcu v rozsahu vymedzenej odvolacej námietky konštatuje, že žalobca v odvolaní nedostatočne argumentoval čo do konkrétnosti a zrozumiteľnosti odvolacieho dôvodu. Z predmetnej časti odvolania nie je možné dôjsť k zrozumiteľnej odpovedi na otázku, ktoré konkrétne relevantné argumenty (právne či skutkové) mal súd prvej inštancie opomenúť; abstraktné odkázanie na stranový rozsah (str. 4 až 9) nenapĺňa náležité skutkové vymedzenie odvolacieho dôvodu (substancovanie) - o to viac, že odvolanie bolo zrealizované právnym zástupcom ako profesionálom v právnej oblasti. Ak by mal odvolací súd odvolacie dôvody (argumenty) vo vzťahu k tejto námietke hľadať v predmetnom podaní žalobcu, z právnej logiky veci by to preukazovalo nesplnenie si povinnosti odvolateľa riadne tvrdiť, resp. označiť odvolacie dôvody v zmysle ust. v spojení s ust. ; pričom na doplnenie odvolacích dôvodov súd nevyzýva ( „in fine“ ). Odvolací súd nie je oprávnený za odvolateľa dohľadávať, dotvárať alebo rekonštruovať odvolacie dôvody (argumentáciu). V opačnom prípade by takýto postup smeroval k porušeniu zásady kontradiktórnosti sporového konania a k porušeniu princípu rovnosti strán sporu, s dôrazom na princíp zákonnosti. Odvolací súd zdôrazňuje, že ani princíp materiálneho prístupu k súdu sám o sebe nekonštituuje povinnosť odvolaciemu súdu, v zmysle ktorej je povinný sám vyhľadávať a rekonštruovať odvolaciu argumentáciu z predchádzajúcich podaní odvolateľa v rozpore s princípom rovnosti. Z uvedeného dôvodu preto odvolací súd na túto formu procesného útoku žalobcu v odvolaní neprihliadal, nakoľko absentovali riadne odvolacie dôvody.

31. Z vyššie uvedených dôvodov preto vyhodnotil odvolací súd odvolanie žalobcu ako nedôvodné.

32. Odvolací súd, s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 25. mája 2023 dodáva, že s ďalšími námietkami, resp. argumentmi žalovanej a žalobcu uvedených v odvolaní sa nezaoberal, nakoľko pre rozhodnutie v intenciách zabezpečenia práva na spravodlivý súdny proces sa jedná o argumenty, ktoré nemajú pre rozhodnutie v predmetnej veci už rozhodujúci význam (m. m. ).

33. Sumarizujúc vyššie uvedené dôvody preto odvolací súd postupom podľa a napadnutý rozsudok v meritórnom výroku I. a II. ako vecne správny potvrdil.

34. Ako výrok závislý preskúmal odvolací súd aj výrok III. rozsudku súdu prvej inštancie o trovách prvoinštančného konania, ktorým súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalovaná má nárok voči žalobcovi na náhradu trov konania v rozsahu 82,28 %. Odvolací súd preskúmal vecnú správnosť rozsudku súdu prvej inštancie v časti výroku o trovách prvoinštančného konania a konštatuje, že záver súdu prvej

inštancie o pomere úspechu a neúspechu strán sporu je vecne správny, avšak samotný výrok o trovách konania je materiálne nevykonateľný, pretože v ňom absentuje uloženie povinnosti žalobcovi nahradiť žalovanej trovy konania, v akej výške a v akej lehote má byť náhrada trov konania zaplatená (pozri rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. zo dňa 23. marca 2017, sp. zn. zo dňa 4. apríla 2017, sp. zn. zo dňa 25. mája 2017, sp. zn. zo dňa 22. júna 2017). Odvolací súd tak sledujúc naplnenie procesnej povinnosti formulovať výrok tak, aby bol materiálne vykonateľný (porovnaj rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 7. októbra 2015), pristúpil postupom podľa k zmene výroku o trovách prvoinštančného konania tak, že žalobca je povinný zaplatiť žalovanej náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 82,28 % v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým rozhodne o výške trov konania ( ).

35. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. , a a . Odvolací súd konštatuje, že v konečnom dôsledku bol v odvolacom konaní procesný úspech i neúspech žalobcu a žalovanej v rovnakom pomere, keď ani jedna strana sporu nedosiahla v odvolacom konaní procesný úspech, keďže odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodné odvolanie žalovanej, tak i žalobcu. Z uvedeného dôvodu preto odvolací súd rozhodol podľa tak, že žiadna zo strán sporu nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo.

36. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( až c) ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( a ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).