Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 559/2026

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Libora Duľu (sudca spravodajca) a sudcov Ladislava Duditša a Rastislava Kaššáka v konaní podľa o ústavnej sťažnosti sťažovateľa , , zastúpeného JUDr. Vierou Strakovou, advokátkou, Námestie legionárov 5, Prešov, proti rozsudku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 21. mája 2026 takto

r o z h o d o l :

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I. Ústavná sťažnosť sťažovateľa a skutkový stav veci

1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 2. septembra 2026 domáha vyslovenia porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa (ďalej len „“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom najvyššieho správneho súdu (v petite a miestami aj v ústavnej sťažnosti nesprávne označeným ako uznesenie) označeným v záhlaví. Zároveň navrhuje, aby ústavný súd napadnutý rozsudok zrušil, vec vrátil najvyššiemu správnemu súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie a priznal mu náhradu trov konania.

2. Sťažovateľ adresoval Centru právnej pomoci, Kancelárii Prešov (ďalej len „žalovaný“) žiadosť o poskytnutie právnej pomoci vo veci podania dovolania proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove sp. zn. z 19. januára 2023. Žalovaný rozhodnutím z 13. júla 2023 sťažovateľovi predbežne právnu pomoc neposkytol. Sťažovateľ žiadal o pridelenie advokáta na spísanie dovolania podľa výzvy súdu doručenej mu 10. júla 2023, ktorá sa mala nachádzať v prílohe jeho žiadosti, avšak k žiadosti žiadnu prílohu nepripojil. Vzhľadom na uvedené žalovaný nepovažoval za preukázané, že sťažovateľovi hrozilo zmeškanie akejkoľvek lehoty stanovenej na vykonanie procesného alebo hmotnoprávneho úkonu alebo iná bezprostredná ujma na jeho právach, ktoré by odôvodňovali predbežné poskytnutie právnej pomoci.

3. Sťažovateľ sa správnou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného z 13. júla 2023.

4. Správny súd v Košiciach rozsudkom č. k. -126 z 24. júla 2025 správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol. Uviedol, že žalovaný preskúmavané rozhodnutie založil na zistení, že sťažovateľ nepredložil doklad preukazujúci plynutie akejkoľvek lehoty stanovenej na vykonanie procesného alebo hmotnoprávneho úkonu. Vzhľadom na nebezpečenstvo omeškania je v niektorých prípadoch možné na žiadosť zrýchlene rozhodnúť o predbežnom poskytnutí právnej pomoci ešte pred preskúmaním toho, či žiadateľ má skutočne nárok na právnu pomoc. Centrum právnej pomoci je teda oprávnené poskytnúť aj tzv. predbežnú právnu pomoc, ktorej účelom je zamedziť vzniku ujmy na strane účastníka súdneho konania. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení o advokácii a o zmene a doplnení o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení v znení neskorších predpisov poskytuje žiadateľom možnosť požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci, zároveň však stanovuje podmienku na jej poskytnutie, ktorou je, že žiadateľovi hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty. Na nesplnení tejto podmienky je založené aj rozhodnutie žalovaného, ktoré bolo primeraným spôsobom odôvodnené a je z neho zrejmé, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia a akými úvahami sa žalovaný riadil pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval. Rozhodnutie o predbežnom neposkytnutí právnej pomoci neznamená, že právna pomoc žiadateľovi v konkrétnej veci nebude poskytnutá, znamená len to, že v danom prípade nebola identifikovaná hrozba nebezpečenstva zmeškania lehoty, a teda ani dôvod na predbežné poskytnutie právnej pomoci.

5. Správny súd zároveň zdôraznil, že v danom prípade bola sťažovateľovi uznesením súdu prvej inštancie zo 7. decembra 2021 uložená povinnosť zaplatiť trovy konania (206,84 eur). Uznesenie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom, sťažovateľ proti nemu podal sťažnosť, ktorú zákonný sudca uznesením z 21. januára 2022 zamietol s tým, že proti rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie. Sťažovateľ napriek tomu podal odvolanie, o ktorom rozhodol krajský súd uznesením sp. zn. z 19. januára 2023, teda rozhodnutím, proti ktorému sťažovateľ zamýšľal podať dovolanie a ktoré v žiadosti o predbežné poskytnutie právnej pomoci označil a uviedol, že mu bolo doručené 20. februára 2023. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu, avšak sťažovateľ doručil žalovanému žiadosť o predbežné poskytnutie právnej pomoci až 11. júla 2023, teda nepochybne už v čase doručenia žiadosti sťažovateľa žalovanému uplynula lehota dvoch mesiacov na podanie dovolania.

6. Proti rozsudku správneho súdu podal sťažovateľ kasačnú sťažnosť, ktorú kasačný súd napadnutým rozsudkom z 21. mája 2026 ako nedôvodnú zamietol. Kasačný súd sa stotožnil s právnym názorom správneho súdu, že žalovaný svoje rozhodnutie správne založil na zistení, že sťažovateľ nepredložil doklad preukazujúci plynutie akejkoľvek lehoty stanovenej na vykonanie procesného alebo hmotnoprávneho úkonu, čím nesplnil zákonnú podmienku na poskytnutie tzv. predbežnej právnej pomoci (body 24 až 29 napadnutého rozsudku). Zároveň zhodne so závermi správneho súdu dospel k záveru, že je zrejmé, že v čase doručenia žiadosti sťažovateľa žalovanému už uplynula lehota dvoch mesiacov od doručenia uznesenia krajského súdu sťažovateľovi na podanie odvolania proti nemu (body 30 až 31 napadnutého rozsudku).

II. Argumentácia sťažovateľa

7. Sťažovateľ považuje napadnutý rozsudok kasačného súdu, ako aj rozhodnutia, ktoré mu predchádzali, za nepreskúmateľné. Riadne a včas predostrel všetky rozhodujúce právne skutočnosti, s ktorými sa súdy odmietli riadne a spravodlivo vysporiadať, čím došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. Ak súd tieto právne a skutkové argumenty ignoruje, účelovo zatvára oči pred vlastnou judikatúrou a odmieta vykonať navrhované dôkazy, nejde o „odlišný právny názor všeobecného súdu“, ale o hrubú, ničím nepodloženú svojvôľu (arbitrárnosť).

8. Sťažovateľ dôrazne a bez výhrad odmieta záverečný skutkový a právny záver správneho súdu aj najvyššieho správneho súdu, ktorým vyhlásili správnu žalobu za nedôvodnú a zamietli ju. Tvrdenie, že sťažovateľ „nevzniesol žiadne kvalifikované námietky“ a že postup žalovaného je „racionálne odôvodnený a zákonný“, je hrubým skreslením skutočnosti a popretím obsahu celého súdneho spisu.

III. Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti

9. Podstatou ústavnej sťažnosti je tvrdené porušenie práva na spravodlivý proces ( a čl. 6 ods. 1 dohovoru) rozsudkom najvyššieho správneho súdu, ktorým bola zamietnutá kasačná sťažnosť sťažovateľa ako nedôvodná.

10. Ústavný súd vzhľadom na svoju doterajšiu judikatúru považuje za potrebné v prvom rade pripomenúť, že nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať rozhodnutie všeobecného súdu v prípade, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo samotným rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo slobody. Skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť teda predmetom kontroly zo strany ústavného súdu iba vtedy, ak by ním vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody (m. m. ).

11. Ústavný súd vo vzťahu k a čl. 6 ods. 1 dohovoru už judikoval, že formuláciou uvedenou v ústavodarca v základnom právnom predpise Slovenskej republiky vyjadril zhodu zámerov vo sfére práva na súdnu ochranu s právnym režimom súdnej ochrany podľa dohovoru (). Z uvedeného dôvodu preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť () a ich prípadné porušenie možno preskúmavať spoločne.

12. Po preskúmaní napadnutého rozsudku ústavný súd argumentáciu sťažovateľa nevyhodnotil ako spôsobilú spochybniť ústavnú udržateľnosť záverov kasačného súdu. Ústavný súd nezistil, že by posudzované rozhodnutie kasačného súdu bolo svojvoľné alebo nedostatočne odôvodnené. Kasačný

súd sa vyrovnal so všetkými relevantnými námietkami sťažovateľa, ktoré sú obdobné tým, ktoré uplatnil aj v ústavnej sťažnosti. Odôvodnenie napadnutého rozsudku kasačného súdu nie je v rozpore s princípmi spravodlivého procesu.

13. Námietky sťažovateľa uplatnené v ústavnej sťažnosti sa javia ako jednoduchá polemika na úrovni zákona bez reflexie okolnosti, že ústavný súd nie je odvolacím súdom ani dovolacím súdom a na žiadnom článku inštančnej postupnosti nenahrádza všeobecné súdy, nerieši teda „kauzu“, ale posudzuje „len“ ústavnú udržateľnosť ich rozhodnutí, ktorá sa odvíja od ústavnoprávne relevantného odôvodnenia (námietok) ústavnej sťažnosti. Polemika (len) na úrovni zákona, poprípade skutkových zistení nemôže bez ústavnej dimenzie (intenzity) zásahu do základných práv arbitrárnym alebo zjavne neodôvodneným rozhodnutím vyvolať vyhovenie ústavnej sťažnosti ( bod 23). Bez ohľadu na to, zohľadniac odôvodnenie rozhodnutí konajúcich správnych súdov (body 5 a 6 tohto odôvodnenia), je nepochybná ich ústavná udržateľnosť vo vzťahu k neustanoveniu právneho zástupcu, keď primárne malo byť dovolanie podané po uplynutí zákonnej lehoty na jeho podanie a na tento účel mala byť podľa žiadosti sťažovateľa využitá právna pomoc.

14. Skutočnosť, že sťažovateľ sa s názormi kasačného súdu nestotožňuje, sama osebe nepostačuje na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti napadnutého rozhodnutia a nezakladá ani oprávnenie ústavného súdu nahradiť jeho právne názory svojím vlastným. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a s právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok (, , , ).

15. O zjavnej neopodstatnenosti ústavnej sťažnosti (návrhu) možno hovoriť predovšetkým vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi napadnutým postupom tohto orgánu a základným právom, ktorého porušenie sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (, , , , ).

16. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd konštatuje, že medzi napadnutým rozsudkom najvyššieho správneho súdu a označenými právami sťažovateľa nezistil takú príčinnú súvislosť, ktorá by signalizovala možnosť vyslovenia ich porušenia po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie, a preto ústavnú sťažnosť odmietol ako zjavne neopodstatnenú podľa o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“).

17. Ako obiter dictum ústavný súd podotýka, že k vecnému prieskumu napadnutého rozsudku pristúpil v záujme materiálneho prístupu k ochrane práv sťažovateľa, keďže v predmetnej veci videl aj neopomenuteľne prítomný dôvod jej odmietnutia podľa pre nesplnenie zákonom ustanovených náležitostí spočívajúcich v nedostatku ústavnoprávne relevantného odôvodnenia ústavnej sťažnosti, ktoré by smerovalo proti tým

argumentom, na ktorých je napadnuté rozhodnutie založené (ide akoby o opakovanú žiadosť o poskytnutie právnej pomoci vo vzťahu k podaniu dovolania).

18. Keďže ústavná sťažnosť bola ako celok odmietnutá, rozhodovanie o ďalších návrhoch sťažovateľa stratilo opodstatnenie, a preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. októbra 2026

Libor Duľa

predseda senátu