Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 640/2026

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-32

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Roberta Šorla a sudcov Ivana Fiačana (sudca spravodajca) a Martina Vernarského v konaní podľa o ústavnej sťažnosti sťažovateľa Dominik, n.o., Veľká Lehota 431, zastúpeného Mgr. Františkom Baraniakom, advokátom, M. R. Štefánika 1824/43, Dolný Kubín, proti uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. -582 z 15. júna 2026 takto

r o z h o d o l :

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I. Ústavná sťažnosť sťažovateľa a skutkový stav veci

1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 3. augusta 2026 domáha vyslovenia porušenia základných práv podľa a a práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd označeným uznesením okresného súdu o výške trov konania. Napadnuté uznesenie navrhuje zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie.

2. Sťažovateľ je neverejným poskytovateľom sociálnych služieb a proti žalovanej obci sa žalobou podanou 14. decembra 2022 domáhal zaplatenia 7 500 eur. Ako neúspešnej strane v spore mu bola rozsudkom krajského súdu zo 6. septembra 2025 uložená povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov prvoinštančného aj odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

3. Proti rozsudku krajského súdu podal sťažovateľ dovolanie, ktoré je v čase podania ústavnej sťažnosti vedené na Najvyššom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. .

4. Okresný súd uznesením vyššieho súdneho úradníka z 8. januára 2026 rozhodol o výške trov konania a sťažovateľovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému 6 087,24 eur.

5. Proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka podal sťažovateľ sťažnosť, v ktorej argumentoval najmä tým, že vyšší súdny úradník sa v plnej miere stotožnil s predloženým vyčíslením bez toho, aby ho podrobil aspoň základnej kontrole s Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Podľa sťažovateľa vyšší súdny úradník priznal

odmenu bez riadneho individuálneho posúdenia účelnosti, odôvodnenosti a preukázateľnosti jednotlivých úkonov právnej služby podľa (ďalej len „“), čím došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Okrem namietnutia jednotlivých úkonov právnej služby sťažovateľ namietol aj priznané cestovné a náhradu za stratu času, ktoré tvoria viac ako 1/3 sumy trov konania, čo podľa žalobcu nadobúda podobu neprimeranej sankcie za iniciovanie sporu. Okrem toho sťažovateľ namietal aj priznanú odmenu za porady žalovanej s právnym zástupcom, ktoré nepovažoval za nevyhnutné. Napokon uviedol, že rozhodnutie o výške trov bolo z dôvodu podaného dovolania predčasné.

6. Okresný súd napadnutým uznesením zmenil pôvodné uznesenie a sťažovateľovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanej 4 582,28 eur. Vo vzťahu k namietanej rýchlosti a predčasnosti rozhodnutia o výške trov okresný súd poukázal na a uviedol, že s ohľadom na to, že vec bola právoplatne skončená 19. novembra 2025, zákonom stanovená lehota na rozhodnutie o výške trov uplynula 19. januára 2026, pričom vyšší súdny úradník uznesením rozhodol 8. januára 2026.

7. V bode 12 napadnutého uznesenia okresný súd vyhodnotil ako účelne vynaložené náklady za podanie odporu, ktorý sa podľa považuje za podanie vo veci samej, ako aj sťažnosti proti odmietnutiu odporu, na základe ktorej bolo uznesenie o odmietnutí odporu zrušené.

8. Sťažovateľ v sťažnosti proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka namietal neúčelnosť 6 porád žalovanej s jej právnym zástupcom. Okresný súd v napadnutom uznesení vyhodnotil ako neúčelné štyri porady, za ktoré náhradu trov nepriznal (vyhodnotenie, analýza alebo príprava na pojednávanie, pozn.). Zvyšné dve porady považoval za účelné, keďže na jednej bolo potrebné so žalovanou prerokovať návrh na zmier a na druhej právny zástupca oboznámil žalovanú s obsahom podaného odvolania.

9. Vo vzťahu k námietke o priznaní náhrady za stratu času a cestovné z dôvodu, že táto časť tvorila 1/3 celkovej sumy priznaných trov, okresný súd uviedol, že strana sporu má právo zvoliť si advokáta podľa vlastnej úvahy. Otázku vhodnosti voľby advokáta, a tým aj účelnosti vynaložených nákladov na cestovné nemožno posudzovať z hľadiska sídla advokátskej kancelárie. Okresný súd tiež uviedol, že žalovaná k predloženému vyčísleniu trov pripojila všetky doklady potrebné na priznanie cestovného a náhrady za stratu času.

10. Okresný súd na rozdiel od vyššieho súdneho úradníka nepriznal žalovanému náhradu za doplnenie vyjadrenia, hoci uviedol, že aj podanie, ktoré strana urobí bez vyzvania súdom, môže byť považované za účelné. V danom prípade tomu tak nebolo, pretože žalovaná v podaní neuviedla žiadne nové skutočnosti. Vo vzťahu k ďalšiemu sťažovateľom namietanému úkonu, tzv. odvolacej duplike žalovanej, okresný súd uviedol, že ňou reagovala na sťažovateľovu repliku. Odvolateľ má teda z procesného hľadiska k dispozícii odvolanie a odvolaciu repliku a protistrana disponuje procesnou legitimáciou na vyjadrenie k odvolaniu a na odvolaciu dupliku. Žalovaná toto právo využila a okresný súd tento úkon považuje za hospodárny a účelný.

II. Argumentácia sťažovateľa

11. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti odôvodňuje názor, že napadnuté uznesenie o výške trov konania v okolnostiach jeho prípadu nadobúda povahu neprimeranej majetkovej sankcie za využitie

práva na súdnu ochranu. Podľa jeho názoru okresný súd síce formálne preskúmal jednotlivé položky uplatnených trov, ale vôbec neposúdil ich celkovú primeranosť a proporcionalitu vo vzťahu ku konkrétnym okolnostiam prípadu.

12. V naznačenej súvislosti sťažovateľ namieta, že okresný súd sa vôbec nevysporiadal s jeho argumentáciou, že priznaná náhrada trov (4 582,28 eur) predstavuje 61 % žalovanej istiny, čo fakticky predstavuje pre sťažovateľa ako neziskového neverejného poskytovateľa sociálnych služieb neprimeranú sankciu za uplatnenie práva. Okresný súd nevykonal ústavne požadovaný test spravodlivej rovnováhy medzi právom úspešného účastníka na náhradu účelne vynaložených trov konania a základným právom sťažovateľa na prístup k súdu.

13. Sťažovateľ argumentuje extrémnou disproporciou medzi hodnotou sporu (7 500 eur) a priznanou náhradou trov (4 582,28 eur), pričom v spojení s ostatnými okolnosťami ide o zásadnú skutočnosť, ktorou sa okresný súd opomenul zaoberať. Okresný súd nezohľadnil osobitnú povahu sťažovateľa, predmet konania ani to, že žalovanou bola obec, ktorá disponuje viacerými pracovníkmi s právnym vzdelaním. Naproti tomu sťažovateľ vykonáva verejnoprospešnú neziskovú činnosť v oblasti sociálnych služieb a zo zákona je oslobodený od súdnych poplatkov.

14. Sťažovateľ zdôrazňuje, že trovy konania nesmú nadobudnúť charakter sankcie za prístup k súdu a že právo strany zvoliť si advokáta podľa vlastného uváženia nemožno zamieňať s právom preniesť všetky ekonomické následky tejto voľby na neúspešnú stranu.

15. V tejto súvislosti sťažovateľ poukazuje na to, že významnú časť priznanej náhrady trov tvorí náhrada za stratu času a cestovné náklady právneho zástupcu žalovanej (dve cesty Košice – Žiar nad Hronom – Košice, 1 038,18 eur). Spor nemal taký charakter, ktorý by vyžadoval angažovanie právneho zástupcu až z Košíc v situácii, keď žalovaná mala objektívne dostupnú možnosť zabezpečiť si kvalifikovanú právnu pomoc a zastúpenie aj v mieste sídla súdu či jeho blízkom okolí. V nadväznosti na túto časť argumentácie sa sťažovateľ v ústavnej sťažnosti odvoláva aj na rozhodnutie ústavného súdu sp. zn. z 27. júna 2024 a následne aj rozhodnutie sp. zn. z 24. septembra 2025.

16. Osobitne sťažovateľ v ústavnej sťažnosti poukazuje na to, že ochrany svojich práv sa už na ústavnom súde domáhal, a to v súvislosti s rozhodnutím o zrušení uznesenia o odmietnutí odporu. Ústavný súd jeho ústavnú sťažnosť odmietol uznesením sp. zn. z 9. januára 2024 bez meritórneho posúdenia, čo má pre teraz posudzovanú vec bezprostredný význam. K tomu opakuje argument, že odpor nebol vecne odôvodnený, preto trovy za jeho podanie nemôžu byť posúdené ako účelné.

17. Napokon sťažovateľ namieta arbitrárnosť v časti odôvodenia napadnutého uznesenia, v ktorom boli okresným súdom jednotlivé úkony právnej služby vyhodnotené ako účelné.

III. Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti

18. Ústavný súd pri posudzovaní problematiky trov konania, t. j. problematiky vo vzťahu k predmetu konania pred všeobecnými súdmi vedľajšej, postupuje nanajvýš zdržanlivo a k zrušeniu napádaného rozhodnutia o trovách konania sa uchýli iba výnimočne, napr. keď zistí, že došlo k porušeniu práva na súdnu ochranu extrémnym spôsobom alebo že bolo zasiahnuté aj iné základné

právo (m. m. , , , , , , , ). Otázka presnej výšky náhrady trov v zásade nemá ústavnoprávny rozmer.

19. Podstatou sťažovateľovej ústavnej sťažnosti je námietka o disproporcii (i) medzi žalovanou sumou a výškou priznanej náhrady a (ii) medzi celkovou výškou priznaných trov a časti zodpovedajúcej náhrade za stratu času a cestovné. Sťažovateľ odvodzuje porušenie ním označených základných práv od porušenia , keď neboli zohľadnené účelnosť a hospodárnosť ním namietaných úkonov právnej služby, ktoré vstupovali do konečnej výšky priznaných trov konania.

20. Ústavný súd v okolnostiach prípadu po oboznámení sa s napadnutým rozhodnutím nezistil žiadny dôvod na záver, že predmetné ustanovenie procesného predpisu bolo okresným súdom aplikované ústavne nekonformným spôsobom alebo príliš formalisticky. Okresný súd odôvodnil, prečo jednotlivé namietané úkony právnej služby, ako aj náhradu za stratu času a cestovné výdavky priznal. Z odôvodnenia vyplýva, že v rozhodovacom procese skúmal splnenie normatívnych predpokladov vyžadovaných v . Tu okresný súd uviedol individuálne pomerne konkrétne dôvody, pre ktoré považoval uplatnené výdavky za trovy konania.

21. Pokiaľ sťažovateľ namietal, že priznané trovy predstavujú 61 % žalovanej sumy, ústavný súd poukazuje na to, že pri výdavkoch spojených so zastúpením strany advokátom sa považuje za všeobecne akceptovateľnú ich potreba v súvislosti s vedením sporu. Za účelné a odôvodnené sa bez pochybností považujú výdavky na odmenu advokáta za podania vo veci samej, podania realizované na výzvu súdu a za zastupovanie na pojednávaní. Nie je však vylúčená ani ich korekcia súdom, ak by nebolo možné považovať výdavky za nevyhnutné na riadne uplatnenie alebo bránenie práva pred súdom, napr. pri zneužití práva na zastupovanie advokátom. To je však potrebné skúmať v každom prípade osobitne.

22. Okresný súd skúmal aj toto kritérium a uznesenie vyššieho súdneho úradníka zmenil, keď ako neúčelné vyhodnotil niektoré úkony právnej služby právneho zástupcu žalovanej – štyri porady a jedno písomné podanie. Na tomto závere okresného súdu ústavný súd nepozoruje známky prílišného formalizmu či nedostatočného odôvodnenia. Okrem toho je potrebné uviesť aj to, že výšku konečných trov bezpochyby ovplyvnila aj dĺžka trvania sporu a spôsob jeho vedenia, čo nie je vo väzbe na výšku sťažovateľom uplatnenej sumy.

23. Aj k námietke o predčasnom či expresnom rozhodnutí o výške trov konania zaujal okresný súd stanovisko, ktoré plne korešponduje s , preto v tomto smere nie je možné prijať záver o arbitrárnosti napadnutého uznesenia. Ústavný súd v tomto kontexte poukazuje na to, že sťažovateľ síce podal proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie, ktoré priložil k ústavnej sťažnosti, ale nevyplýva z neho žiadna argumentácia atakujúca výrok o trovách konania.

24. Ústavný súd konštatuje, že ku každému prípadu rozhodovania o výške náhrady trov konania a posudzovaniu účelnosti vynaložených trov je nevyhnutné pristupovať osobitne, komplexne zohľadniť relevantné okolnosti sporu. Neopodstatneným krátením náhrady trov konania je v konečnom dôsledku negatívne zasiahnuté do majetkovej sféry strany sporu, ktorej vznikol nárok na náhradu trov konania ().

25. Na druhej strane ústavný súd v rozhodnutí sp. zn. z 24. septembra 2025 uviedol, že «Právo strany sporu zvoliť si advokáta podľa svojho uváženia automaticky neznamená,

že v prípade jej úspechu v spore bude strane priznaná náhrada všetkých trov právneho zastúpenia. Pokiaľ relevantné okolnosti prípadu (mimoriadna komplikovanosť a právna náročnosť sporu) nevyžadujú zúženie okruhu do úvahy prichádzajúcich advokátov v miere opodstatňujúcej voľbu právneho zástupcu „z opačného konca republiky“, priznanie cestovného a náhrady za stratu času vo výške blížiacej sa odmene za úkony právnej služby presahuje účelnosť v zmysle a môže v konečnom dôsledku nadobudnúť podobu neprimeranej sankcie za iniciovanie sporu, čím dôjde k porušeniu princípu spravodlivosti.».

26. K náhradám za stratu času a cestovným výdavkom okresný súd odpovedal na argumenty sťažovateľa o neúčelnosti a nehospodárnosti. Ako prioritné kritérium si vzal pravidlo slobodnej voľby advokáta a pri výkone tohto práva žalovanou nezistil zneužitie. Dôvodom vyhodnotenia (časti) trov právneho zastúpenia pozostávajúcich z cestovného a náhrady za stratu času ako neúčelných však nemôže byť bez ďalšieho iba samotná okolnosť väčšej vzdialenosti sídla právneho zástupcu od sídla konajúceho všeobecného súdu (, ). Hoci sa priznaná náhrada za stratu času a cestovné javí sťažovateľovi ako neprimeraná, treba uviesť, že tvorí približne 22 % z celkovej výšky priznaných trov. V rozhodnutiach ústavného súdu, na ktoré poukazoval sťažovateľ, však tento podiel predstavoval neporovnateľných viac ako 50 %.

27. Námietku sťažovateľa o tom, že okresný súd nezohľadnil pri výpočte trov konania charakter sťažovateľa ako neziskovej organizácie a predmet sporu, považuje ústavný súd za neopodstatnenú. Uvedená argumentácia nemôže ovplyvniť „matematický“ výpočet trov konania ani ovplyvniť podmienku účelnosti, hospodárnosti či efektivity toho-ktorého úkonu. Prezentovaný postoj sťažovateľ mohol využiť v rámci vecného posúdenia v časti týkajúcej sa priznania nároku na náhradu trov konania.

28. Možno uzavrieť, že vo vzťahu k aplikácii právnej normy, metodike výpočtu trov konania, k posudzovaniu ich odôvodnenosti a účelnosti okresný súd zodpovedal všetky právne a skutkovo relevantné otázky. V tomto smere ústavný súd nepovažuje napadnuté uznesenie za nedostatočne odôvodnené.

29. Na základe uvedeného nezistil ústavný súd pri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti v napadnutom uznesení okresného súdu pochybenia takej ústavnoprávnej intenzity, aby mohol po prípadnom prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie konštatovať porušenie označených práv, a preto ústavnú sťažnosť sťažovateľa odmietol podľa o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ako zjavne neopodstatnenú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. októbra 2026

Robert Šorl

predseda senátu