Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14CoP-163-2026.pdf
PDF · 213.96 KB
Case nature
Area
Subarea
14CoP/163/2026
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a členov senátu JUDr. Martiny Nemravovej, JUDr. Róberta Bebčáka, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: A. B., nar. XX.XX.XXXX, B. B., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, deti rodičov matky: C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D., C. D. XXX/ XX, zastúpená právnou zástupkyňou JUDr. Júliou Mikulcovou, advokátkou, so sídlom Daniela Dlabača 35, Žilina, a otca: B. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D., C. D. XXX/XX, o úpravu práv a povinností k maloletým deťom, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 30P/176/2024-685 zo dňa 3. decembra 2025, takto
r o z h o d o l :
Rozsudok okresného súdu v poradí prvom a štvrtom výroku z r u š u j e a konanie v tejto časti o zverení maloletých detí A. a B. do osobnej starostlivosti matky a o neupravení styku otca s maloletými deťmi A. a B. v tomto rozsahu do rozvodu manželstva z a s t a v u j e .
Rozsudok okresného súdu v napadnutom v poradí druhom výroku o určenom výživnom p o t v r d z u j e .
Rozsudok okresného súdu v napadnutom v poradí treťom výroku o nedoplatku na výživnom na maloleté deti za obdobie od 31.10.2024 do 30.11.2025 a o povolení splátok m e n í tak, že nedoplatok na výživnom na maloleté deti za obdobie od 21.10.2024 do 30.11.2025 na A. vo výške 2.858,80 Eur p o v o ľ u j e otcovi splácať v mesačných splátkach, z toho prvá splátka vo výške 121,80 Eur a ďalšie splátky vo výške 119,- Eur k rukám matky spolu s bežným výživným; a nedoplatok na B. vo výške 2.448,66 Eur p o v o ľ u j e otcovi splácať v mesačných splátkach, z toho prvá splátka vo výške 102,66 Eur a ďalšie splátky vo výške 102,- Eur k rukám matky spolu s bežným výživným, pod následkom straty výhody splátok, počnúc právoplatnosťou výroku tohto rozsudku.
Rozsudok okresného súdu v poradí piatom výroku, ktorým bol vo zvyšnej časti návrh matky zamietnutý, z r u š u j e . Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov súdneho konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol tak, že v poradí prvým výrokom zveril maloleté deti A. a B. do osobnej starostlivosti matky.
Podľa v poradí druhého výroku otec je povinný prispievať na výživu maloletej A. výživným vo výške 450,- Eur mesačne, na výživu maloletého B. výživným vo výške 400,- Eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletých detí, s účinnosťou od 21.10.2024.
V poradí tretím výrokom nedoplatok na výživnom na maloleté deti za obdobie od 21.10.2024 do 30.11.2025 na A. vo výške 3.526,48 Eur povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 150,- Eur k rukám matky spolu s bežným výživným a nedoplatok na B. vo výške 3.098,66 Eur povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 130,- Eur k rukám matky spolu s bežným výživným, pod následkom straty výhody splátok, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku.
V poradí štvrtým výrokom neupravil styk otca s maloletými deťmi A. a B..
V poradí piatym výrokom vo zvyšnej časti súd návrh matky zamietol. O nároku na náhradu trov prvoinštančného konania rozhodol v poradí šiestym výrokom tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. 2. V odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na dňa 21.10.2024 podaný návrh matky, ktorým sa domáhala, aby súd upravil práva a povinnosti k mal. deťom A. a B. (na čas do rozvodu) tak, že maloleté deti zverí do osobnej starostlivosti matky, pričom obidvaja rodičia budú maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok; otca zaviaže prispievať na výživu A. výživným vo výške 650,- Eur mesačne, na výživu B. výživným vo výške 580,- Eur mesačne, vždy do 15.dňa v mesiaci vopred k rukám matky, s účinnosťou od podania návrhu; nedoplatok na výživnom za obdobie od podania návrhu, do rozhodnutia vo veci, je otec povinný zaplatiť v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku k rukám matky; styk otca s maloletými deťmi matka nežiadala upraviť a jeho odôvodnenie. 3. Okresný súd uviedol obsah vyjadrenia otca k návrhu matky, ktorý v jeho závere súhlasil so zverením detí do starostlivosti matky a navrhol určiť výživné 200,- Eur na A. a 200,- Eur na B. s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku s tým, že s ohľadom na to, že na čas do rozvodu nechce deti zbytočne ešte viac traumatizovať a chce im nechať priestor na spracovanie všetkých nedávnych udalostí, zhodne s matkou navrhuje, styk s deťmi neupravovať a ponechať na dohode rodičov. 4. Okresný súd poukázal na nariadené pojednávania, vykonané dokazovanie, a to výsluchom matky, otca, kolízneho opatrovníka, na pohovor s mal. A., listinnými dôkazmi, a to údajmi zo živnostenského registra týkajúceho sa matky, daňovým priznaním k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2023 matky, Správami zamestnávateľa matky Slovenská poisťovňa, ústredie, zo dňa 08.10.2024 a 25.02.2025, matkou predloženými výplatnými lístkami, správami týkajúcimi sa otca, a to Správou E. F., a.s. zo dňa 11.11.2024, Správou G. H., I., I. I. J. K. XX, L., zo dňa 15.11.2024, Správou Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia, oddelenie výsluhového zabezpečenia, Špitálska 22, Bratislava, zo dňa 27.02.2025, Potvrdením o zamestnaní zamestnávateľa K. K. I., M. K. X, H., výplatnou páskou za obdobie 3/2025 od zamestnávateľa K. K. I., H., Správou Sociálnej poisťovne, pobočka Žilina, zo dňa 20.06.2025, údajmi z daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2024, Správami spoločnosti J. G. N., I. zo dňa 01.07.2024 a zo dňa 01.07.2025, Lekárskou správou B. G. D., všeobecného lekára pre dospelých, zo dňa 09.07.2025, Rozhodnutím Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia zo dňa 24.06.2025, výpisom zo živnostenského registra, Správou Sociálnej poisťovne, pobočka Žilina zo dňa 05.11.2025, z neho zistený skutkový stav, ktorý právne posúdil za aplikácie § 28 ods. 1, 2, § 36 ods. 1, § 25 ods. 1 a 2, § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1 Zákona o rodine v spojení s § 232 ods. 1 CSP a rozhodol tak, ako uviedol vo výrokovej časti svojho rozsudku.
5. Na základe vykonaného dokazovania, dospel okresný súd k záveru, že je potrebné upraviť práva a povinnosti k maloletým deťom A. a B. vzhľadom k tomu, že rodičia maloletých detí nežijú v spoločnej domácnosti, na tamojšom súde prebieha konanie vo veci rozvodu manželstva rodičov maloletých detí a rodičia sa sami na úprave práv a povinností k maloletým deťom nedokázali dohodnúť. 6. Okresný súd poukázal na to, že v priebehu konania rodičia uviedli, že súhlasia s tým, aby maloleté deti boli zverené do osobnej starostlivosti matky. Okresný súd mal preukázané, že v starostlivosti o deti neboli zistené žiadne nedostatky, ako uviedol kolízny opatrovník, ktorý vykonával šetrenie pomerov v rodine a pohovor s maloletými deťmi, ktoré sú s konaním oboznámené. Vzhľadom k tomu zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti matky. 7. Konštatoval okresný súd, že rodičia zároveň uviedli, že nie je potrebné upravovať styk otca s maloletými deťmi A. a B., keďže na tomto sa dokážu dohodnúť. Z toho dôvodu v zmysle § 25 ods. 2 Zákona o rodine styk otca s maloletými deťmi neupravil. 8. Pri svojom rozhodovaní o výške výživného okresný súd porovnal možnosti, schopnosti a majetkové pomery oboch rodičov, prihliadol k odôvodneným potrebám maloletých detí A. a B.. 9. Okresný súd zistil, že matka býva s maloletými deťmi v rodinnom dome, ktorý je v spoločnom vlastníctve rodičov maloletých detí. Matka platí poplatky za bývanie v rodinnom dome, má bežné výdavky so stravou, ošatením a hygienou, ktoré uviedla v návrhu, a to mesačné výdavky na stravu 330,- Eur,
cestovné 80,- Eur, ošatenie, obuv 100,- Eur, hygiena 30,- Eur, lieky 15,- Eur, zubár preventívne prehliadky 6,70,- Eur, hygiena 30,- Eur, cvičenie 40,- Eur, kultúra 40,- Eur, mobil 25,- Eur, komunálny odpad 80,- Eur odhad ročne celá domácnosť, letné a zimné dovolenky 167,- Eur, daň z nehnuteľností ročne 38,07,- Eur, poistenie domu ročne 292,50,- Eur, poistenie auta ročne 200,- Eur, servis a opravy auta 200,- Eur ročne. Výdavky na domácnosť na elektrinu 117,- Eur, voda 20,- Eur, odvoz žumpy ročne 267,- Eur, mesačne 22,25,- Eur, údržba domácnosti, záhrady 50,- Eur, daň za psa ročne 15,- Eur, potrava pre psa štvrťročne 50,- Eur. Od októbra 2025 matka platí polovicu hypotekárneho úveru, ktorého celková výška je 992,- Eur. Matka je zamestnaná, jej priemerný mesačný čistý príjem predstavuje okolo 1.330,- Eur. 10. A. je študentkou 2. ročníka strednej školy a maloletý B. je žiakom 8. ročníka základnej školy. Matka špecifikovala mesačné výdavky maloletých detí v návrhu, pričom výdavky A. uvádzala spolu 857,- Eur a výdavky B. 702,- Eur. V písomnom vyjadrení zo dňa 25.11.2025 matka uviedla bežné mesačné výdavky A. v roku 2024 vo výške 643,75 Eur, v roku 2025 vo výške 634,50 Eur a na B. v roku 2024 vo výške 500,02 Eur a v roku 2025 vo výške 501,64 Eur. 11. Otec býva od septembra 2024 so svojom priateľkou, jeho výdavky uvedené v písomnom vyjadrení predstavujú splátku hypotéky na spoločný dom v sume 1.363,16 Eur mesačne, spotrebný úver (braný vo výške 25. 000,-Eur, zostatok 11.557 Eur), internet v spoločnom dome 10,- Eur mesačne, TV v spoločnom dome 5,- Eur mesačne, výdavky na domácnosť s priateľkou v sume 300,- Eur mesačne, strava 260,- Eur mesačne, cestovné 100,- Eur mesačne, ošatenie, obuv 80,- Eur mesačne, hygiena 20,- Eur mesačne, zubár prehliadky, oprava kazov, hygiena 15,- Eur mesačne, cvičenie 40,- Eur mesačne, kultúra 30,- Eur mesačne, mobil 25,- Eur mesačne, A. platí 10,- Eur, B. X,- Eur, komunálny odpad 80,- Eur ročne, poistenie domu 292,50,- Eur ročne na spoločnú nehnuteľnosť, ktoré platil, poistenie auta 200,- Eur ročne, servis a opravy auta 200,- Eur ročne, investovanie 300,- Eur mesačne, sporenie pre deti 90,- Eur mesačne, t.j. jeho mesačné výdavky sú 1.639,74,- Eur mesačne.
V rámci výsluchu okrem iného otec uviedol, že platí B. futbal 20,-Eur mesačne a deťom mobil, posiela pravidelné vreckové A. 30,-Eur a B. 20,-Eur. V januári 2025 kupoval auto za sumu 13.000,- Eur. Mal našetrené finančné prostriedky na podielových fondoch, kde bolo našetrených v januári 2025 asi 40.000,- Eur. Tieto prostriedky vo fondoch majú spoločne aj s matkou detí. Zostatok sumy na podielových fondoch je 26.382,- Eur. Do banky zasiela sumu 30,- Eur mesačne. Jedná sa o účty, ktoré sú v M. L., kde majú založený účet detí pod jeho menom a na účte je asi 15 g zlata.
12. Okresný súd zistil, že v rozhodnom období otec poberal výsluhový dôchodok od 7/2024 vo výške 2.159,96 Eur a od 7/2025 vo výške 2.205,32 Eur. Do konca roka 2024 bol zamestnaný v spoločnosti G. I. a jeho priemerný mesačný príjem predstavoval okolo 1.083,- Eur. V E. F., A. otec pracoval na dohodu o pracovnej činnosti od 05.02.2024 do 31.12.2024 a jeho priemerný mesačný príjem za obdobie 2/2024 - 10/2024 predstavoval sumu 48,42 Eur. V období 1-3/2025 pracoval na dohodu v spoločnosti K. K. I., kde jeho príjem, ako vyplývalo z výpisov z účtu za obdobie 2/ - 3/2025 bol v priemere okolo 860,- Eur. Od apríla 2025 je práceneschopný, poberá nemocenské dávky, v priemere okolo 868,- Eur mesačne. 13. Okresný súd zaviazal otca platiť výživné na A. vo výške 450,- Eur mesačne a na B. vo výške 400,- Eur mesačne od podania návrhu, teda od 21.10.2024, od času ako navrhovala matka, pretože podľa jeho názoru takto určená výška výživného zodpovedá odôvodneným potrebám detí vzhľadom k možnostiam a schopnostiam otca. Pri určení výšky výživného vychádzal z príjmov, výdavkov, majetkových pomerov otca za celé rozhodné obdobie, za ktoré určoval výživné, s prihliadnutím na odôvodnené potreby detí. 14. Okresný súd mal preukázané, že v rozhodnom období od podania návrhu do konca roka 2024, otec poberal výsluhový dôchodok a zároveň bol zamestnaný. V E. F., A. otec pracoval na dohodu o pracovnej činnosti (od 05.02.2024 do 31.12.2024). Od januára 2025 do marca 2025 pracoval na dohodu v spoločnosti K. K. I., naďalej mu bol vyplácaný výsluhový dôchodok, od apríla 2025 je otec práceneschopný, poberá nemocenské dávky spolu s výsluhovým dôchodkom. Za celé obdobie sa jeho príjem pohyboval okolo 3.000,- Eur. V roku 2024 poberal otec výsluhový dôchodok vo výške 2.159,96 Eur a mal príjem v priemere okolo 1.083,- Eur a 48,- Eur spolu 3.290,- Eur, v období 1 až 3/2025 výsluhový dôchodok vo výške 2.159,96 Eur, v januári príjem 1.031,- Eur, vo februári 625,- Eur a v marci suma 1.100,- Eur, v priemere príjem okolo 918,- Eur, spolu 3.077,- Eur, v období od apríla 2025 výsluhový dôchodok vo výške 2.159,96 Eur a od 7/2025 vo výške 2.205,32 Eur a nemocenské dávky vo výške okolo 868,- Eur, spolu 3.027,- Eur a od 7/2025 vo výške 3.073,- Eur. Okresný súd nemal preukázané, že otec v rozhodnom období, za ktoré určoval výživné, pravidelne vykonával ďalšiu zárobkovú činnosť.
15. Pri určovaní výživného okresný súd prihliadal na výdavky otca, na skutočnosť, že otec platil hypotekárny úver a spotrebný úver, ktorý rodičia brali za trvania manželstva, čo matka nepopierala, avšak aj s prihliadnutím na tento výdavok a ročné výdavky súvisiace s rodinným domom, ktorý je vo vlastníctve rodičov, bolo podľa názoru okresného súdu v možnostiach otca platiť deťom výživné v určenej výške. Otec mal prostriedky, aby sa mohol podieľať na zabezpečovaní potrieb detí vo väčšom rozsahu ako matka v určenej výške, čo bolo zrejmé aj zo skutočnosti, že na začiatku roka 2025 si kúpil auto z našetrených prostriedkov. Deti sa majú podieľať na životnej úrovni rodičov, pričom rodič, ktorého príjmy sú vyššie, by mal platiť väčšiu časť potrieb maloletých detí. Otec, aj v čase pokiaľ je práceneschopný, môže platiť určené výživné, vzhľadom na vyplácané nemocenské dávky i s prihliadnutím na to, že matka začala prispievať na polovicu splátky hypotekárneho úveru od októbra 2025, pričom spotrebný úver naďalej platí len otec, keďže matka odmieta na tento prispievať s tým, že by mal byť splatený. Okresný súd bral do úvahy, že otec má zdravotné problémy ako preukázal, poberá však nemocenské dávky, pričom súd rozhoduje podľa stavu v čase vyhlásenia rozhodnutia. 16. Pokiaľ právna zástupkyňa matky poukazovala na potencionalitu príjmov otca, na to, že otec mal iné príjmy po ukončení služobného pomeru v armáde, a teda naďalej môže takéto príjmy dosahovať, okresný súd poukázal na to, že ak zákonodarca pri určitých druhoch povolania s prihliadnutím na ich náročnosť, a s tým súvisiacu vyčerpanosť umožňuje zamestnancom odchod do výsluhového dôchodku po určitej dobe zamestnania, nemožno takýto odchod považovať za vzdanie sa výhodnejšieho príjmu bez vážnych dôvodov. Zákon tu totiž predpokladá pri určitých povolaniach fyzickú, poprípade psychickú náročnosť, ktorá si vyžaduje predčasný odchod do dôchodku a preto nemožno od takéhoto zamestnanca bez ďalšieho spravodlivo vyžadovať, aby pokračoval v inom zamestnaní. Otec činnosť profesionálneho vojaka spolu so štúdiom vykonával 27 rokov.
17. Zdôraznil okresný súd, že výživné má spotrebný charakter, na čo prihliadal a otec určeným výživným bude prispievať na väčšiu časť potrieb maloletých detí ako matka, prihliadnuc na preukázané výdavky zo strany detí. Matka výšku výdavkov detí v priebehu konania upravila, v jej návrhu tieto výdavky sú vyššie ako v poslednom vyjadrení matky za rozhodné obdobie. Otec bežné výdavky detí, ako uviedla jeho právna zástupkyňa, nespochybňoval, spochybňoval výdavky súvisiace s návštevou zubára, so školou, kultúrou, vreckovým a dovolenkami. Právna zástupkyňa za preukázané bežné výdavky detí považovala na A. 575,- Eur a na B. XXX,- Eur, v ktorej sume nie je zahrnutý podiel na bývaní. 18. Okresný súd prihliadol na to, že matka si plní svoju vyživovaciu povinnosť aj formou osobnej starostlivosti, pričom starostlivosť o deti už nie je taká náročná, ako pokiaľ boli deti v útlom veku a taktiež uspokojovaním bytových potrieb maloletých detí. Prihliadol tiež na to, že otec platí deťom mobilné telefóny, platí vreckové A. 30,- Eur mesačne, B. XX,- Eur mesačne. Ako otec uviedol, pokiaľ ho deti požiadajú, prispeje deťom aj na ďalšie ich potreby. B. platí aj poplatok za futbal vo výške 20,- Eur, zaplatil mu vstup do fitness centra, chodievajú spolu plávať a otec platí poplatky s tým súvisiace. Otec prispel aj na výlety deťom. Časť potrieb maloletých detí sa uhrádza z rodinného prídavku, ktorý je deťom vyplácaný k rukám matky, každému vo výške 60,- Eur mesačne. Tiež prihliadal na to, že otec platí splátku ďalšieho spotrebného úveru sám, pričom splácanie tohto úveru bolo medzi rodičmi sporné. Matka uvádzala, že tento úver už mal byť splatený, a preto sa na ňom nepodieľa. 19. Za potrebné považoval okresný súd uviesť, že pokiaľ rodičia poukazovali na nezrovnalosti v ich hospodárení počas spolužitia, tieto budú riešiť po rozvode manželstva v rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva. 20. Okresný súd upustil od vykonania dôkazu, a to zisťovania akých motorových vozidiel boli držitelia matka a otec na celom území SR v období piatich rokov, keďže mal dostatočne preukázané aké sú príjmy a majetkové pomery otca v rozhodnom období, za ktoré určoval výživné. 21. Okresný súd uviedol, že v priebehu konania vykonal pohovor s maloletou A. na jej žiadosť, za prítomnosti kolízneho opatrovníka, ktorá sa vyjadrila k incidentu medzi ňou, otcom a matkou pri upratovaní rodinného domu. Uviedla, že pokiaľ má otec záujem, môže sa s ním stretnúť, aby sa porozprávali o súčasnej situácii a o ich vzťahu. Pri rozchode rodičov si deti prechádzajú náročným obdobím, na čo treba prihliadať a otec má možnosť, vzhľadom na vyjadrenie A., postupne obnoviť a zlepšiť vzťah so svojou dcérou. 22. Poznamenal okresný súd, že rodič je povinný plne rešpektovať vyživovaciu povinnosť a svoje výdavky usmerniť tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti nebolo ohrozené. Vyživovacia povinnosť je prvoradá a preto sú výživnému podriadené všetky ostatné výdaje rodičov. Je povinnosťou obidvoch rodičov venovať všetky sily k čo najoptimálnejšiemu zaisteniu výživy a ďalších potrieb svojho dieťaťa podľa svojich faktických schopností a možností v súlade s ustanovením § 62 Zákona o rodine. Každý rodič má v prvom rade zabezpečiť výživu dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné
prostriedky na uspokojenie svojich potrieb. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 23. Okresný súd skonštatoval, že otec v rozhodnom období platil výživné na maloleté deti od podania návrhu vo výške 150,- Eur na každé dieťa, od júna 2025 platí na A. 230,- Eur mesačne, na B. 190,- Eur mesačne vrátane novembra 2025. Na A. teda zaplatil v rozhodnom období sumu 2 483,24 Eur (alikvótna časť za 10/2024 - 4,84 x 11 dní= 53,24 Eur, 11/2024 až 5/2025- 7 x 150 = 1 050 Eur, 6 až 11/2025 – 6 x 230 Eur = 1 380 Eur) a na B. sumu 2 243,24 Eur (alikvótna časť za 10/2024 - 4,84 x 11 dní= 53,24 Eur, 11/2024 až 5/2025 = 1050 Eur, 6 až 11/2025 – 6 x 190 = 1 140 Eur). Okresný súd určil výživné na A. vo výške 450 Eur mesačne a na B. vo výške 400 Eur mesačne. Otec mal zaplatiť za rozhodné obdobie na A. sumu 6 009,79 Eur (alikvótna časť za 10/2024 – 14,52 x 11 dní = 159,72 Eur, 11/2024 až 11/2025 - 13 mesiacov x 450 Eur = 5 850 Eur) a na B. sumu 5 341,90 Eur (alikvótna časť za 10/2024 – 12,90 x 11 dní = 141,90 Eur, 11/2024 až 11/2025 = 5 200 Eur).
Nedoplatok na výživnom za obdobie od 21.10.2024 do 30.11.2025 na maloletú A. vo výške 3 526,48 Eur a na maloletého B. vo výške 3 098,66 Eur, teda rozdiel medzi určeným výživným a zaplateným výživným na obidve deti, okresný súd povolil otcovi splácať v mesačných splátkach na A. po 150,- Eur mesačne, na B. po 130,- Eur mesačne k rukám matky spolu s bežným výživným, všetko pod následkom straty výhody splátok, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku. V súlade s ust. § 232 ods. 3 CSP predĺžil otcovi lehotu na zaplatenie nedoplatku a v tejto lehote povolil otcovi nedoplatok splácať v mesačných splátkach, pričom prihliadol na výšku nedoplatku, na skutočnosť, že nedoplatok na výživnom na maloleté dieťa je potrebné uhradiť čo najskôr a na možnosti otca. 24. Vo zvyšnej časti okresný súd návrh matky, v ktorom žiadala určiť výživné na A. vo výške 650,- Eur mesačne a B. vo výške 580,- Eur mesačne od podania návrhu, zamietol. 25. Okresný súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania podľa ust. § 52 CMP, podľa ktorého účastník platí trovy konania, ktoré mu vznikajú a súd nezistil osobitné dôvody na priznanie trov niektorému z účastníkov. 26. Proti tomuto rozsudku, a to voči všetkým výrokom, v zákonnej lehote podal odvolanie otec prostredníctvom (pôvodnej) právnej zástupkyne, z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a absencie riadneho a preskúmateľného odôvodnenia rozhodnutia. Vo vzťahu k prvému výroku o zverení detí do osobnej starostlivosti matky a štvrtému výroku o neupravení styku rozsudku považoval rozhodnutie za zmätočné, nepreskúmateľné a nesprávne právne posúdené. V časti zverenia detí do osobnej starostlivosti matke a neupravenia styku otca s deťmi, neboli medzi rodičmi žiadne nezhody a od začiatku konania obidvaja rodičia notifikovali a prezentovali dohodu ohľadom zverenia detí do osobnej starostlivosti matke a dohodu ohľadom styku otca s deťmi, preto nebol žiadny dôvod na to, aby v čase do rozvodu manželstva o týchto rodičovských právach a povinnostiach okresný súd autoritatívne rozhodol. Rozhodnutie v tejto časti je len formálnym rozhodnutím, pretože bolo vyhlásené len niekoľko minút predtým, ako okresný súd rozhodol o rozvode manželstva a obligatórnom rozhodnutí o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva.
Vo vzťahu k druhému a tretiemu výroku rozsudku okresného súdu o výživnom pre deti za rozhodné obdobie od podania návrhu dňa 21.10.2024 do vyhlásenia rozsudku dňa 3.12.2025, t. j. za obdobie do rozvodu manželstva rodičov detí, odvolateľ citoval z odsekov 28., 30., 32., 35. a 36. odôvodnenia napadnutého rozsudku a mal za to, že v tejto časti je rozhodnutie nepreskúmateľné, nepresvedčivé a závery nezodpovedajú skutočnostiam zisteným v konaní. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že rodičia spolu nežijú od októbra 2024, kedy otec detí odišiel zo spoločnej domácnosti a tiež, že si v rozhodnom období vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom plnil. Bolo nesporne preukázané, že otec od októbra 2024 platil k rukám matky detí výživné na A. vo výške 150,-Eur a od júna 2025 sumu 230,-Eur, na maloletého B. od októbra 2024 sumu 150,- Eur a od júna 2025 sumu 190,-Eur, okrem toho platil A. mesačne 30,-Eur vreckové, B. 20,-Eur, mobilné telefóny v sume po 10,-Eur. Otec sám platil všetky úvery, ktoré manželia zobrali počas manželstva a z ktorých financovali výstavbu rodinného domu, v ktorom ostala bývať matka s deťmi, spolu v sume 1.360,-Eur mesačne, v roku 2024 zaplatil pelety na kúrenie v sume 500,-Eur, že počas rozhodného obdobia platil v dome internet a TV v sume 15,-Eur mesačne. Okresný súd síce konštatoval, že prihliadol na to, že otec platí deťom mobilné telefóny, že im platí vreckové, že B. platí futbal, vstup do fitnes centra, plávanie, ako aj splátky úverov, avšak neuviedol a nezdôvodnil, ako sa toto prihliadnutie zobrazilo v určenej výške výživného.
V odseku 32. okresný súd uviedol, že prihliadal na osobnú starostlivosť matky o deti a na jej uspokojovanie bytových potrieb, ktorý záver bližšie nešpecifikoval. Z vykonaného dokazovania bolo nesporne preukázané (výpisy z účtu matky a výpoveď matky), že matka mesačne platila elektrinu 117,- Eur, orange v sume cca 25,-Eur a SEVAK 20,-Eur, ostatné trvalé príkazy matka nešpecifikovala. S poukazom na povinné mesačné platby otca spojené s bývaním detí, tieto poplatky platené matkou v rozhodnom období sú výrazne nižšie ako poplatky platené otcom. Pokiaľ okresný súd poukázal na to, že matka zaplatila polovicu hypotéky, tak z výpisu z účtov matky je zrejmé, že matka poslala dňa 13.10.2025 (tesne pred nariadeným termínom pojednávania dňa 22.10.2025) sumu 460,-Eur na účet otca detí a túto platbu označila ako polovica hypotéky, hoci táto suma nezodpovedá polovici mesačnej splátky hypotéky, teda príspevok na hypotekárny úver zaplatila za rozhodné obdobie matka detí len raz (v októbri 2025), napriek tomu, že aj ona je spoludlžníčkou tohto úveru, a preto záver o podieľaní sa matky na platení hypotéky počas rozhodného obdobia je nesprávny a účelový.
Otec namietal, že vo vyčíslení plnenia vyživovacej povinnosti okresný súd vypočítal len platby výživného, ktoré zaplatil k rukám matky detí, avšak vôbec neprihliadal na plnenie vyživovacej povinnosti otca počas rozhodného obdobia. Zákon neurčuje a nedefinuje ,,prispievanie na výživu“ len vo vzťahu k peniazom, ktoré povinný rodič poukazuje k rukám matky detí. V tomto prípade, otec detí počas celého rozhodného obdobia prispieval na výživu svojich detí nielen finančnými prostriedkami, ktoré poukazoval na účet matke, ale aj ďalšími platbami, pokrývajúcimi odôvodnené osobné potreby detí.
Podľa otca okresný súd nezdôvodnil, prečo pristúpil k tak výraznej disparite podielu rodičov na vyživovacej povinnosti k maloletým deťom. Výšku výživného určil v rozpore s § 75 ods. 1 Zákona o rodine, keďže neustálil výšku odôvodnených potrieb maloletých detí. Taktiež záver, že matka si plní vyživovaciu povinnosť voči deťom aj osobnou starostlivosťou, je súd povinný riadnym a preskúmateľným spôsobom odôvodniť, najmä z dôvodu, že v danom prípade sa jedná o maloleté deti vo veku 16 rokov a 13 rokov, okrem toho bolo nesporne preukázané, že otec detí sa v rozhodnom období taktiež podieľal aj na osobnej starostlivosti o deti (vozenie detí do školy, na krúžky, rehabilitácie, lekár, pomoc s učením a školskými úlohami, výlety, ale aj nákup potravín, športových potrieb, ošatenia...) počas rozhodného obdobia.
Otec poukázal na to, že podľa odôvodnenia v odseku 30. rozsudku matka špecifikovala mesačné výdavky detí v návrhu, pričom výdavky A. uvádzala spolu 857,- Eur a výdavky B. 702,- Eur, v písomnom vyjadrení 25.11.2025 uviedla výdavky na A. v roku 2024 vo výške 643,75 Eur, v roku 2025 vo výške 634,50 Eur a na B. v roku 2024 vo výške 500,02 Eur a v roku 2025 vo výške 501,64 Eur, čo sú podstatne nižšie výdavky a okresný súd neuviedol, akú sumu výdavkov na odôvodnené potreby detí mal preukázanú a z akej výšky odôvodnených výdavkov na deti vychádzal. Z rozdielnych vyčíslení výdavkov detí matkou je zrejmé, že matka tieto výdavky na deti účelovo nadhodnotila a napriek námietkam otca ich nepreukázala.
Okresný súd určil otcovi platiť výživné do novembra 2025 v sume 450,- Eur, hoci sa v rozhodnom období preukázateľne podieľal na výžive A. v sume 8 mesiacov po 150,- Eur, + 30,- Eur vreckové, + 10,- Eur mobil, čo je najmenej 190,- Eur mesačne a od mája 2025 v sume 230,- Eur + 30,- Eur + 10,- Eur, čo je 270,- Eur. Na výžive maloletého B. sa otec podieľal v rozhodnom období sumou 8 mesiacov po 180,- Eur, od mája v sume po 220,- Eur, okrem toho, ako konštatoval aj okresný súd a matka nepoprela, hradil mesačne vstupy pre maloletého do fitnes centra, plávanie a futbal. Za celé rozhodné obdobie platil všetky úvery, a tak zabezpečoval aj bývanie deťom a matke detí, napriek tomu, že on sám v dome nebýval. Taktiež v roku 2024 zabezpečil a zaplatil pelety na kúrenie v sume 500,-Eur a počas celého rozhodného obdobia platil internet a TV v dome, kde bývajú deti a ich matka. V roku 2024 a 2025 prispel aj na školské výlety deťom, občas im priniesol nákup potravín, prášky na pranie, zakúpil nejaké ošatenie a športové potreby (tieto skutočnosti boli preukázané a potvrdené aj výpoveďou matky detí na pojednávaní dňa 4.6.2025), na ktoré skutočnosti okresný súd nereagoval.
Otec namietal, že okresný súd určil výživné v rovnakej sume za celé rozhodné obdobie, hoci príjem otca sa znížil od konca marca 2025, kedy musel ukončiť pracovný pomer, a to z dôvodov na strane
zamestnávateľa a pre zdravotné problémy a od apríla 2025 poberá nemocenské dávky (PN od 31.3.2025). Pokiaľ okresný súd dôvodil, že túto skutočnosť zobral do úvahy, tak z rozsudku nie je zrejmé, ako sa odrazila na výpočte výšky vyživovacej povinnosti otca k deťom určenej súdom. Okresný súd ustálil výšku príjmu otca v rozhodnom období na sumu cca 3.000,- Eur, príjem matky ustálil na sumu cca 1.330,- Eur. Pokiaľ išlo o príjmy otca, v odseku 31. odôvodnenia uviedol nesprávny údaj týkajúci sa príjmu v spoločnosti K. K., I., kde uvádza príjem v priemere 860,- Eur, správna suma je 680,- Eur. Príjem matky okresný súd hodnotil v odseku 29. odôvodnenia, kde vôbec neuviedol príjem zo spoločnosti J., ktorý vyplýva z daňového priznania a tiež z bankových účtov a za obdobie roku 2024 predstavoval cca 135,- Eur mesačne. Pokiaľ okresný súd ustálil výšku priemerného príjmu matky, ide o údaj nesprávny a nezodpovedajúci vykonaným dôkazom, pretože matka detí mala priemerný čistý príjem za obdobie od januára 2024 do decembra 2024 vo výške 1 468,37 Eur, za obdobie od januára 2025 do októbra 2025 vo výške 1 416,87 Eur. V prepočte za rozhodné obdobie od októbra 2024 (podanie návrhu) do októbra 2025 (nie sú ešte zahrnuté príjmy za november 2025 a december 2025, kde sú určite vyplácané ročné odmeny), mala matka výšku priemerného čistého príjmu 1 465,31 Eur, pričom uvedené vyplýva z matkou predložených bankových výpisov.
Otec za celé rozhodné obdobie mal reálny príjem po odpočítaní úverov na bývanie cca 1 640,- Eur, matka mala reálny príjem v rozhodnom období cca 1 465,- Eur plus 120,- Eur prídavky na deti a 300,- resp. 420,- Eur výživné na deti, spolu cca 2 000,- Eur. Túto skutočnosť bol okresný súd povinný zobrať do úvahy, nakoľko otec tieto spoločné úvery musí platiť, aby rodina neprišla o bývanie, pretože rodinný dom, v ktorom aktuálne bývajú maloleté deti a ich matka je zaťažený záložným právom v prospech banky, ide teda o nevyhnutný výdavok.
Výdavky na domácnosť a osobné výdavky majú obidvaja rodičia – súd tieto v rozhodnutí nešpecifikoval, majetkové pomery sú u obidvoch rodičov rovnaké, vzhľadom na majetok patriaci do BSM. Neobstojí odôvodnenie, že si otec na začiatku roka 2025 kúpil auto z našetrených prostriedkov, pretože ide o spoločný majetok manželov, a rovnako tam patrí aj auto zakúpené taktiež počas manželstva, ktoré používa výlučne matka detí. Otec na pojednávaní vysvetlil aj dôvod kúpy MV. V súvislosti s uvedeným je nepreskúmateľné rozhodnutie súdu o určenom výživnom, kde súd konštatuje, že prihliadal na odôvodnené potreby oprávnených maloletých detí a že rodič, ktorého príjmy sú vyššie, by mal platiť väčšiu časť potrieb maloletých detí.
Pokiaľ okresný súd určil, že z odôvodnených potrieb A. vyčíslených matkou na sumu 640,- Eur, sa má otec podieľať sumou 450,- Eur, čo je 70 % všetkých matkou vyčíslených a nepreukázaných potrieb a u maloletého B. zo sumy 500,- Eur sa má podieľať 400,- Eur, čo je 80 %, svoje rozhodnutie nezdôvodnil. Poznamenal, že matka výšku výdavkov na deti menila niekoľkokrát a výšku výdavkov, ktoré sú značne nadhodnotené najmä pri podaní návrhu, nepreukázala.
Ak okresný súd dôvodil, že bral do úvahy, že otec má zdravotné problémy, avšak poberá nemocenské dávky, pričom súd rozhoduje v čase vyhlásenia rozhodnutia, tak otec poznamenal, že v konaní bolo preukázané, že rozhodné obdobie pre výplatu nemocenských dávok končí otcovi najneskôr na konci marca 2026 a vzhľadom na pretrvávajúce zdravotné problémy, nie je predpoklad, že by sa v budúcnosti mohol otec detí zamestnať a tak dosahovať nejaký príjem, okrem výsluhového dôchodku. To znamená, že najneskôr od konca marca 2026 sa príjem otca zníži o cca 860,- Eur – čo je vyplácaná priemerná mesačná nemocenská dávka a jeho reálny a zaručený príjem je len jeho výsluhový dôchodok sume cca 2 200,- Eur, v ktorej súvislosti predložil rozhodnutie ÚPSVaR Žilina zo dňa 27.7.2025, z ktorého vyplýva, že otec je fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím a má mieru funkčnej poruchy 50 %.
Podľa otca okresný súd pri rozhodnutí o zameškanom výživnom za rozhodné obdobie vzal do úvahy len platby výživného poukazované k rukám matky, avšak nezobral do úvahy jeho plnenia na odôvodnené osobné potreby detí (vreckové, mobil, fitnescentrum, futbal, plávanie, výlety) ako aj potreby spojené s bývaním (hypotéka, poistenie domu, pelety, internet, TV). Zameškané výživné priznal bez toho, aby bol zistený reálny nedostatok, príp. materiálna núdza na strane maloletých detí, a preto má výrok o zameškanom výživnom čisto sankčný charakter. Žiadal rozsudok okresného súdu zrušiť a vec vrátiť späť
na prejednanie a rozhodnutie, prípadne návrh matky na úpravu rodičovských práv a povinností na čas do rozvodu manželstva zamietnuť. 27. K doručenému odvolaniu otca sa písomne vyjadrila matka prostredníctvom právnej zástupkyne. Mala za to, že odvolanie je nedôvodné a nespôsobilé zmeny, či zrušenia rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré považovala za spravodlivé, vychádzajúce z vykonaného dokazovania, opierajúce sa o zákonné ustanovenia Zákona o rodine. Nesúhlasila s tvrdením, že okresný súd nemal v čase vyhlásenia rozsudku o v poradí prvom a štvrtom výroku rozhodovať autoritatívne, pretože pokiaľ táto výhrada mala smerovať k tomu, že súd mal v tejto časti schváliť rodičovskú dohodu, tak vzhľadom na záverečný prednes právnej zástupkyne otca, že si nemyslí, že je potrebné o tejto časti vôbec rozhodovať a schvaľovať rodičovskú dohodu, tak ani nemohol. Za stavu, že dohoda rodičov, ktorá by bola súčasťou zápisnice, podpísaná nebola, potom okresný súd správne rozhodol autoritatívne. Matka nesúhlasila s tvrdením, že rozsudok v poradí druhom a treťom výroku je nepreskúmateľný nepresvedčivý a závery nezodpovedajú skutočnostiam zisteným v konaní. Už v návrhu zo dňa 21.10. 2024 špecifikovala bežné výdavky maloletej A. v sume 690,- Eur a na maloletého B. sume 535,- Eur; v podaní zo dňa 25.11.2025 špecifikovala bežné výdavky maloletej A. v roku 2024 v sume 643,75 – 690,- Euro a v roku 2025 v sume 634,50 – 690,- Eur a na maloletého B. v roku 2024 v sume 500,02 – 535,- Eur a v roku 2025 v sume 501,64 – 535,- Eur. Výpočet aktualizovala na požiadavku súdu a podložila rozsiahlym množstvom dôkazov. Nedošlo k žiadnej úprave návrhu údajne nadhodnotených výdavkov a finančné rozpätie je z dôvodu, že nemala o každom jednom výdavku doklad. Existencia výdavkov (čo do základu) nebola ani otcom spochybnená, spochybňoval len výšku. Právna zástupkyňa otca zdôraznila, že otec nespochybňuje existenciu bežných výdavkov u maloletej A. sume 575 – 580,- Eur a u maloletého B. v sume 420,- Eur. Okrem bežných výdavkov je však potrebné zohľadniť aj existenciu mimoriadnych výdavkov a existenciu podielu detí na výdavkoch spojených s bývaním. Maloleté deti musia niekde bývať a otec sa na týchto nepodieľal ani počas manželstva s tým, že platí spoločnú hypotéku. Matka hradila a hradí všetky výdavky nielen za služby spojené s užívaním rodinného domu, ale aj s jeho vlastníctvom, výlučne vynakladala finančné prostriedky na opravy, údržbu, zveľaďovanie domu a záhrady, poistenia domu a auta, či súvisiace so starostlivosťou o domáce zvieratá. Súd prvého stupňa určil výživné, ktoré je menšie oproti bežným výdavkom, ktoré samotný otec nespochybnil, že deti reálne majú. Otec opustil spoločnú domácnosť v auguste 2024, odkedy sa prestal podieľať na osobnej starostlivosti o deti. Napriek ich vyššiemu veku, sú to stále osoby, pre ktoré je osobná starostlivosť nevyhnutná. Príjem matky zo Sociálnej poisťovne bol za obdobie 01/24 – 01/25 v sume 1.361,- Eur a za obdobie od 01/25 - 10/25 v sume 1.326,- Eur, ktorý zahŕňal aj daňový bonus. Žiadny iný príjem nemala. Pre ,,J.“ nikdy nepracovala a jediným aktívnym pracovníkom, aj keď nie oficiálnym, bol len otec. Príjmy pre otca z ,,J.“ boli vyplácané na matkin účet, ktoré musela následne otcovi celom rozsahu odovzdať, preto tvrdenia o tom, že sa vzdala príjmu nemajú reálny základ. Príjem otca pred podaním návrhu pochádzal z viacerých zdrojov, a to výsluhový dôchodok, príjem z pracovného pomeru pre G. H., E. F., K. K., príjem z ,,J.“, fušky a obchodovanie s automobilmi. Príjem otca z uvedených zdrojov bol v roku 2024 v sume 4. 743,46 Eur mesačne, od 01 – 06/25 v sume 7.909,49 Eur mesačne. Otec je poberateľom výsluhového dôchodku v sume 2.159,96 Eur od 07/24 do 06/25 a v sume 2.205,32 Eur od 07/25 do súčasnosti, pričom každý rok sa mu výška dôchodku bude zvyšovať. Od 04/25 do súčasnosti sú mu vyplácané nemocenské dávky v sume 880 Eur mesačne. V 12/2023 bolo otcovi vyplatené odstupné 27.000 Eur, pričom počas konania menil argumentáciu, na aký účel túto sumu použil, v ktorej súvislosti poukázala na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 23CoP 56/2024. Matka uviedla, že bez jej súhlasu počas súdneho konania otec použil spoločné finančné prostriedky v sume 14.000,- Eur na kúpu vozidla pre vlastné účely. Z bankových účtov otca vyplývajú rôzne výbery, avšak otec nepredložil žiaden dôkaz, za akým účelom tieto finančné prostriedky vybral a rovnako dôkaz o existencii dlhov voči otcovej sestre a tretím osobám. Uviedla, že otec aktívne kupoval a predával autá za účelom dosiahnutia zisku. Podľa matky príjem otca z rôznych zdrojov a dispozícia so spoločnými finančnými prostriedkami na neznáme účely je dôvodom na určenie výživného na čas do rozvodu bez zohľadňovania úhrady splátok hypotéky do 9/25 len otcom detí. Od 10/25 matka prispieva k úhrade hypotéky sumou 461,- Eur mesačne a ak aj otec hradí hypotéku v sume 922,- Eur ostane mu suma 2.624,- Eur, z ktorej je možné hradiť súdom určené výživné. Matka má po úhrade polovice hypotéky k dispozícii len sumu 865,- Eur, pričom ostatné mesačné náklady pre 3 osoby predstavujú sumu 430,- Eur a matke zostane k dispozícii suma 435,- Eur na úhradu osobných potrieb. Ak by súd určil výživné v otcom navrhovanej sume 230,- Eur na A. a 190,- Eur na B., mala by sa matka podľa otcom uznaných výdavkov na maloletú A. 580,- Eur podieľať výživným v sume 350,- Eur a na maloletého B. 420,-Eur v sume 230 ,-Eur, teda vo väčšej sume ako povinný rodič, ktorý osobnú starostlivosť o deti nevykonáva vôbec. Poukázala na to, že počas konania otec neuvádzal žiadne zdravotné problémy a až v odvolacom konaní predložil lekársky posudok, ktorý údajne nadobudol
právoplatnosť 07/25, ktorý má preukazovať jeho zdravotné obmedzenia. Matka má vedomosť nielen od detí, ale aj tretích osôb, že prácu predajcu automobilov otec naďalej vykonáva, len nie oficiálne, ktorú skutočnosť otec ani nespochybňuje. Čo sa týka vyčísleného zameškaného výživného, tak okresný súd správne za obdobie 21.10. - 31.10. 2024 započítal na výživné obom maloletým deťom len sumu 53,24 Eur a nie sumu 150,- Eur, keďže táto mala byť na 31 dní a nie len na rozhodné obdobie a správne do zročného výživného započítal len platby k rukám matky naviac, ak otec ani neuviedol, ktoré konkrétne platby namieta ako nezapočítateľné. Hradenie futbalu maloletému B. a výšku úhrad za mobil žiadnym dôkazom nepreukázal a vreckové nie je možné započítať, keďže toto poskytovala aj matka. Podľa matky ani splátky hypotéky nemajú prednosť pred vyživovacou povinnosťou otca k maloletým deťom a povinnosťou otca je usmerniť svoje výdavky tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti nebolo ohrozené. Ak by mala byť pre deti dostatočným výživným suma celkovo 420,- Eur, mala by matka pre seba a maloleté deti k dispozícii sumu 1.285,- Eur a otec sám pre seba sumu 2.206,- Eur, z čoho je jednoznačné, koho situácia by bola likvidačná. 28. K doručenému vyjadreniu matky sa písomne vyjadril otec, ktorý uviedol, že z jeho vyjadrení a najmä faktických úkonov nevyplýva, že by sa niekedy zbavoval vyživovacej povinnosti voči maloletým deťom. Naopak bolo preukázané, že sa plnohodnotne a vo väčšom rozsahu než matka podieľal na výžive detí. Podľa otca matka nepreukázala výšku a rozsah mimoriadnych výdavkov a ani rozsah bežných výdavkov na deti, ktoré značne nadhodnotila. Tvrdenie, že matka hradila všetky výdavky za služby spojené s užívaním rodinného domu a aj vlastníctvom domu a že len ona výlučne vynakladala finančné prostriedky na opravy, údržbu, zveľaďovanie domu a záhrady, poistenie domu a auta, či výdavky súvisiace so starostlivosťou o domáce zviera považoval za účelové a nepreukázané. Ako vyplynulo z bankových výpisov otca a matky, takmer všetky tieto výdavky hradil otec do polroka 2025 vrátane výdavkov na krmivo pre psa a mačku, čo matka na pojednávaní potvrdila. Taktiež nie je pravdivé, že od augusta 2024 matka výlučne zabezpečovala osobnú starostlivosť o deti, keď bolo nesporne preukázané, že otec sa v tomto období podieľal tak na osobnej starostlivosti o deti, ako aj finančnom zabezpečovaní všetkých ich potrieb. Za nepravdivé považoval tvrdenie, že matka detí nemala iný príjem, keď bolo preukázané, že mala živnosť a vykonávala činnosť pre ,,J.“ z čoho mala aj ďalší príjem, ktorý bol poukazovaný na jej osobný účet. Otec žiadne svoje príjmy nezamlčal, tieto riadne zdokladoval a preukázal a preto tvrdenie matky, že jeho príjem v roku 2024 bol v sume 4 743,46 Eur mesačne a od 1 - 6/2025 v sume 7.909,49 Eur, je vymyslené. Pokiaľ ide o príjem z nemocenských dávok, tak ročná podporná doba pre výplatu týchto nemocenských dávok uplynie 31.3.2026. Ak matka poukazuje na to, že otcovi bolo v roku 2023 vyplatené odstupné 27.000,- Eur a upriamuje pozornosť rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 23CoP/56/2024, tak aplikácia tohto rozhodnutia na tento prípad nie je možná, pretože ide o skutkovo a právne odlišnú situáciu. V tomto prípade mal otec detí vyplatené odstupné v minulosti (rok 2023) a ako rodina tieto finančné prostriedky aj spotrebovali, a preto je bez významu, na aký účel boli použité. Za irelevantné považoval tvrdenie, že bez súhlasu matky použil spoločné finančné prostriedky v sume 14.000,- Eur na kúpu vozidla pre vlastné účely. Mal za to, že matka účelovo spochybňuje jeho zdravotný stav, napriek preukázaným lekárskym správam a existencie dlhodobej práceneschopnosti. K námietke, že neuviedol v odvolaní aké konkrétne platby namieta ako nezapočítané, dokonca, že úhrady futbalu v prospech B. nepreukázal, tak v konaní otec konkrétne uviedol, čo všetko deťom platil, na čo prispieval, dokonca to preukázal aj výpismi z účtu. Čo sa týka futbalu a mobilov, matka to na pojednávaní sama potvrdila. K tvrdeniu, že splátky hypotéky nemajú prednosť pred vyživovacou povinnosťou k maloletým deťom, poukázal na to, že hypotekárny úver je zatiaľ nevyhnutným výdavkom pre zabezpečenie bývania rodiny, aktuálne už len matky a maloletých detí. Naviac matka svoj výdavok na hypotekárny úver, ktorý začala platiť v polovici od 10/2025 započítava do svojich výdavkov a dokonca zaplatenú časť svojho záväzku do príjmu otca, čo je absurdné. Trval na podanom odvolaní.
Otec pripojil svoje osobné vyjadrenie k vyjadreniu matky, v ktorom zhrnul, že v konaní nebol dostatočne zistený skutočný stav veci, najmä pokiaľ ide o reálne výdavky na maloleté deti, skutočné finančné možnosti rodičov, dôkazy predložené odvolateľom, a preto mal za to, že napadnuté rozhodnutie v časti týkajúcej sa určenia výživného je nedostatočné, čo zakladá dôvod na jeho zrušenie. 29. K doručenému vyjadreniu otca sa písomne vyjadrila matka prostredníctvom právnej zástupkyne, v ktorom poukázala na to, že rozsudok Okresného súdu Žilina sp. zn. 35P/189/2024 zo dňa 03.12.2025 nadobudol právoplatnosť dňa 20.01.2026 vo výroku I.-.III., V. a VI., t.j. vo všetkých výrokoch, okrem výživného po rozvode. Vzhľadom na právoplatnosť rozhodnutia o rozvode manželstva stratilo účinnosť rozhodnutie o zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti matky, o zastupovaní ako aj o úprave styku, avšak v čase rozhodnutia boli tieto výroky nevyhnutné. Matka vo vzťahu k osobnej starostlivosti o
maloleté deti poukázala na nespornú okolnosť, že otec opustil spoločnú domácnosť, že všetky činnosti, ktoré zahŕňa osobná starostlivosť výhradne zabezpečovala, pričom stretávanie sa s maloletými deťmi samo o sebe za osobnú starostlivosť nemožno považovať. Spochybňovanie výdavkov na maloleté deti otcom považovala za účelové, ak práve právna zástupkyňa otca zdôraznila, že otec nespochybňuje existenciu bežných výdavkov na strane maloletej A. 575 – 580,- Eur, na strane B. v sume 420,- Eur. Pokiaľ otec na jednej strane poukazuje na nepreukázanie výdavkov matkou, tak rovnako vlastné výdavky dôkazmi nepreukázal. Názor otca, že 17 ročná dcéra 14 ročný syn, ktorý za posledný rok vyrástol o viac ako 10 centimetrov majú mať výdavok na stravu 130,- Eur mesačne na osobu, je prejavom nevedomosti o potrebách detí. Rovnako výhrady k nesprávnym veľkostiam oblečenia považuje za nepochopenie ich potrieb. Matka poukázala na ,,nové“ výdavky od rozhodnutia vo veci, a to na maloletú A. a maloletého B.. Uviedla, že z výpisov z účtov, ktoré otec predložil, vyplýva, že za obdobie od 01/2024 – 06/2025 mal príjem na účtoch v sume 104.378,46 / 18 = 5.798,80 Eur. Uvedené položky predstavujú napr. odstupné, pričom otec žiadnym dôkazom nepreukázal na čo bolo použité. V konaní nebol predložený dôkaz, z ktorého by vážnosť zdravotného stavu otca vyplývala, preto neexistuje reálna prekážka, ktorá by ho akokoľvek diskvalifikovala vykonávať akúkoľvek zárobkovú činnosť. Otec sa domáha zohľadnenia budúceho stavu, ktorý ešte nenastal a ani nebol preukázaný a naopak žiada zohľadniť, že hradí spoločný hypotekárny úver, hoci mu matka polovicu refunduje a z ním prevzatého spotrebného úveru boli finančné prostriedky použité na matkou neznámy účel. Za podstatné považovala, aby sa prihliadalo na všetky finančné prostriedky, s ktorými otec disponoval a disponuje bez jej vedomia, na neexistenciu prekážky na jeho strane vykonávať prácu, keďže matka nie je schopná vykonávať ďalšiu prácu popri existujúcom pracovnom pomere a osobnej starostlivosti o maloleté deti. 30. K doručenému vyjadreniu matky sa písomne vyjadril otec. Uviedol, že ak matka poukazuje na výdavky, ktoré hradila, tak na nich sa podieľal, vzhľadom na to, že na výživu maloletej A. prispieva sumou 450,- Eur, čo podstatne presahuje v konaní preukázané mesačné potreby maloletej. Rovnako tvrdenie, že sa nepodieľal na ďalších výdavkoch na deti, je nepravdivé, ak platí na obidve deti výživné 850,- Eur, čo je nadštandardné výživné. Namietal, že matka tendenčne a účelovo poukazuje na príjmy otca na jeho účtoch, ktoré položky vysvetlil a preukázal, že nešlo o žiadne príjmy. Matka sa dožaduje dôkazov, ktoré sú významné pre vyporiadanie BSM a nie pre určenie výživného. Matka účelovo spochybňuje jeho zdravotný stav, dokonca lekárske potvrdenia. Aktuálny príjem otca je len dôchodok, je stále práceneschopný, podrobuje sa liečbe a výplata nemocenských dávok mu bola dňa 31.3.2026 zastavená. Pokiaľ matka popiera osobnú starostlivosť otca o deti a jeho účasť na zabezpečovaní potrieb aj v čase, keď žil v spoločnej domácnosti a v čase, keď sa zo spoločnej domácnosti odišiel, tak ide o účelové tvrdenie. Otec býval v spoločnej domácnosti do septembra 2024 a aj po tom, ako sa odsťahoval, chodil stále za deťmi, vozil ich do školy, nakupoval deťom potraviny, platil náklady na bývanie, podieľal sa na ich výchove, zdravotnej starostlivosti, plnení školských povinností, čo preukázal. Má enormný záujem stýkať sa so svojimi deťmi, ale je to matka a jej právna zástupkyňa, ktorá popudzuje detí voči otcovi, čo sa prejavuje na ich negatívnom postoji. Vzhľadom na vek detí ustúpil od požiadavky direktívnej úpravy styku, aby im nespôsobí väčšiu traumu, čo však neznamená, že sa vzdal svojho práva byť so svojimi deťmi a podieľať sa na ich výchove. Za nepravdivé považoval tvrdenie matky, že sama zabezpečovala každé denné potreby detí, pretože maloleté deti vo veku 17 až 14 rokov určite nepotrebujú fyzickú opateru 24 hodín denne. Podľa okresný súd neustálil rozsah a výšku odôvodnených výdavkov detí a tiež neodôvodnil výhradnú výraznú disparitu vyživovacej povinnosti k deťom. Tvrdenie matky, že na strane otca neexistuje prekážka vykonávať prácu je v rozpore s preukázaným skutočným stavom. Matka sa bezdôvodne vzdala vedľajšieho príjmu zo živnosti. Z celom rozsahu zotrval na odvolaní a predložil doplňujúce dôkazy. 31. K doručenému vyjadreniu otca sa písomne vyjadrila matka, ktorá uviedla, že vzťah otca s maloletými deťmi je poznačený udalosťami, ktorých boli svedkom. Osobná starostlivosť nie je žiadna. V poslednej dobe boli deti choré, pričom starostlivosť o ne prebehla bez účasti otca. Otec bagatelizuje a zľahčuje jej každodennú osobnú starostlivosť napriek tomu, že ide o sústavnú a komplexnú starostlivosť. Výdavky maloletých detí boli pred vyhlásením rozsudku právnou zástupkyňou otca nespochybnené a pokiaľ matka preukázala existenciu nových výdavkov, tieto vznikli po vyhlásení rokov a nemohli byť pri rozhodovaní súdu prvej inštancie, zohľadnené. Čo sa týka zdravotného stavu otca, tak je objektívnou pravdou, že v čase informatívneho stretnutia otec neuvádzal žiadne zdravotné problémy, aj vo vyhlásení o osobných, majetkových a zárobkových pomeroch sa vyjadril, že jeho zdravotný stav je dobrý. Prvýkrát sa o zdravotných problémoch vyjadril až na pojednávaní v 6/2025, pričom jediným dôkazom bol stručný popis od všeobecného lekára, ktorý žiadnu informáciu ohľadom jeho obmedzenia vo výkone akejkoľvek pracovnej činnosti neuvádzal. Až v odvolacom konaní bol predložený lekársky pre posudok, ktorý má preukazovať jeho zdravotné obmedzenie. Matke nie je známe, akú liečbu otec absolvuje a
ako jeho zdravotný stav prípadnej práci ho obmedzuje. Čo sa týka možnosti a schopnosti otca, tak tento si ako jediný spoločník a konateľ založil spoločnosť B. I. a vzhľadom na značný počet predmetov podnikania tejto spoločnosti sa dá predpokladať, že táto bude vykonávať podnikateľskú činnosť v širokom obchodnom zábere. Matka prezentovala už v prvostupňovom konaní, že otec vykonáva činnosti smerujúce ku kúpe a následnému predaju automobilov a samotná skutočnosť, že otec začal vykonávať podnikateľskú činnosť tejto oblasti, je len dôkazom o tom, že má schopnosť a možnosť ju skutočne vykonávať. Tvrdenia otca o jeho jedinom príjme z výsluhového dôchodku sú tak nepravdou a súd by mal vziať do úvahy aj existenciu jeho možnosti a schopnosti zabezpečiť si príjem podnikateľskou činnosťou, ktorú začali oficiálne vykonávať. Ďalšou podstatnou skutočnosťou je pravidelná valorizácia dôchodkov vojakov. Matka naďalej posiela otcovi jednu polovicu splátky hypotekárneho úveru v sume 462,- Eur (celková výška splátky 924,- Eur), pričom otec sa vyjadril, že hypotekárny úver prestane splácať, a tak bude nútená aj túto situáciu aktuálne riešiť. Dala do pozornosti, že otec zatiaľ nemal povinnosť platiť ani zameškané výživné, keď súd prvej inštancie jeho splátky naviazal na právoplatnosť rozsudku, a teda prípadné vrátenie veci na súd prvej inštancie by matke v tomto smere oddialilo získaní výživného na maloleté deti za obdobie, kedy mal otec príjem z výsluhového dôchodku, zo zamestnania, vykonával podnikateľskú činnosť a disponoval so spoločnými finančnými prostriedkami podľa svojho uváženia, nehľadiac na potreby maloletých detí. 32. Postupom okresného súdu, a to upovedomením zo dňa 25.06.2026 bolo vyjadrenie matky doručené otcovi prostredníctvom (pôvodnej) právnej zástupkyne. 33. K doručenému odvolaniu otca sa písomne vyjadril kolízny opatrovník, ktorý uviedol, že súhlasí s rozhodnutím odvolacieho súdu bez nariadenia pojednávania. Kolízny opatrovník sa k následne doručeným písomným vyjadreniam otca a matky nevyjadril. 34. Následne bolo doručené vyjadrenie otca, ktoré bolo zaslané na vedomie matke prostredníctvom právnej zástupkyne a kolíznemu opatrovníkovi.
35. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), na základe odvolania podaného v zákonnej odvolacej lehote osobou oprávnenou, a to otcom maloletých detí, postupom bez nariadenia pojednávania za aplikácie ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario, keď nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval si to ani dôležitý verejný záujem, posúdil napadnutý rozsudok okresného súdu v zmysle ust. § 65, § 66 CMP a rozsudok okresného súdu v poradí prvom a štvrtom výroku zrušil a konanie v tejto časti zastavil za aplikácie ust. § 389 CSP v spojení s ust. § 391 ods. 1 CSP. Rozsudok okresného súdu v napadnutom v poradí druhom výroku potvrdil ako v tomto výroku vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP a v poradí treťom výroku za aplikácie § 388 CSP zmenil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Rozsudok okresného súdu v poradí piatom výroku zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. d) CSP per analogiam (Čl. 3 ods. 1, 2 CMP) v spojení s § 2 ods. 1 CMP, ako nadbytočný. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0. 36. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie podané otcom maloletých detí bez nariadenia pojednávania sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 14CoP/163/2026 zo dňa 14.08.2026, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle vyššie uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 14.08.2026 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom. 37. K spôsobu konania a rozhodovania krajského súdu na základe podaného odvolania otcom maloletých detí považuje krajský súd za potrebné primárne uviesť, že týmto odvolaním bol napadnutý rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 30P/176/2024-685 zo dňa 3. decembra 2025, ktorým na základe návrhu matky bolo rozhodnuté o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej A. a mal. B. na čas do rozvodu manželstva. Súčasne v konaní vedenom pred Okresným súdom Žilina pod sp. zn. 30P/189/2024 bolo vedené konanie o rozvode manželstva rodičov maloletej A. a mal. B., s ktorým konaním je spojené rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode, t. j. určí sa, komu maloleté deti budú zverené do osobnej starostlivosti, kto ich bude zastupovať a spravovať ich majetok a ako má rodič, ktorému neboli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na ich výživu (§ 24 ods. 1 Zákona o rodine). 38. Odvolacím súdom bolo úradnou činnosťou zistené, že rozsudok Okresného súdu Žilina pod č. k. 30P/189/2024-519 zo dňa 3. decembra 2025 o rozvode manželstva rodičov mal. A. a mal. B. (v poradí prvý výrok tohto rozsudku) nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 20.01.2026 a v poradí druhý, tretí, piaty výrok rozsudku Okresného súdu Žilina pod č. k. 30P/189/2024-519 zo dňa 3. decembra 2025 podľa zistení odvolacieho súdu o výkone osobnej starostlivosti o maloleté deti A. a B., o zastupovaní maloletých, o neupravení styku nadobudli právoplatnosť dňa 20.01.2026. V štádiu
konania, rozhodovania odvolacieho súdu, okrem výroku o rozvode manželstva, nadobudli právoplatnosť aj výroky o úprave práv a povinností rodičov vo vzťahu k mal. A. a mal. B. v rozvodovom konaní, t.j. na čas po rozvode manželstva rodičov maloletých detí, na ktorú skutočnosť krajský súd prihliadol a v odvolacom konaní napadnutý rozsudok okresného súdu v poradí prvom a treťom výroku, týkajúcich sa rodičovských práv a povinností k mal. A. a mal. B. na čas do rozvodu manželstva zrušil a konanie v tejto časti zastavil (primerane rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/27/2020 zo dňa 29.06.2022, sp. zn. 6CdoR/3/2024, sp. zn. 6Cdo/15/2023 zo dňa 25.04.2024). Pri rozhodovaní podľa § 36 Zákona o rodine môže rozhodnutie súdu vo forme osobnej starostlivosti smerovať len do budúcnosti. Vzhľadom na právoplatnosť rozhodnutia o rozvode manželstva, právoplatnosť výrokov o úprave rodičovských práv a povinností k maloletým deťom v konaní o rozvod manželstva pod sp. zn. Okresného súdu Žilina 30P/189/2024, stratilo v tomto konaní účinnosť rozhodnutie týkajúce sa výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej A. a mal. B. na čas do rozvodu, preto rozsudok okresného súdu v dotknutých výrokových častiach bol zrušený a konanie v tejto časti zastavené.
Výnimku predstavovalo len rozhodovanie o výživnom a nedoplatku na výživnom na mal. A. a mal. B., konkrétne v poradí druhý a tretí výrok rozsudku v spojení so závislým v poradí piatym výrokom o trovách prvoinštančného konania, ktoré výroky sa stali predmetom posudzovania odvolacím súdom. 39. Vzhľadom k tomuto procesnému postupu krajským súdom už nebolo možné sa zaoberať a následne vyhodnocovať odvolacie dôvody vyjadrené otcom maloletých detí, ktoré smerovali do výrokov, týkajúcich sa úpravy práv a povinností rodičov vo vzťahu k maloletým deťom na čas do rozvodu manželstva. 40. Za rešpektovania ust. § 65, § 66 CMP krajský súd uvádza, že základom pre jeho konanie bolo odvolanie podané otcom maloletých detí proti v poradí druhému a tretiemu výroku rozsudku okresného súdu z dôvodov, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil, ako aj nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku. Podstatou odvolacích dôvodov otca bolo namietanie určenia výšky výživného v sume 450,- Eur na mal. A. a 400,- Eur na mal. B. mesačne, ktoré nezodpovedá výdavkom maloletých detí, ktoré ani neboli preukázané a ani schopnostiam a možnostiam otca dosahovať príjem. Otec namietal nepreskúmateľnosť, nepresvedčivosť odôvodnenia napadnutého rozsudku o výživnom a jeho nesprávnosť, ak okresný súd neprihliadal pri určení výživného a nedoplatku na výživnom na plnenie vyživovacej povinnosti otca k deťom počas rozhodného obdobia. 41. K postupu odvolacieho súdu, ktorý prejednal odvolanie podané otcom maloletých detí bez nariadenia pojednávania za aplikácie ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario sa uvádza, že pre vyhodnotenie rozsahu a dôvodov odvolania nebolo potrebné nariadiť pojednávanie, ak postačovalo preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie, pokiaľ účastníci konania, predovšetkým odvolateľ, ani nevzniesol žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.04.2002, č. 64336/1, vo veci Lino Carlos VARELA ASSALINO proti Portugalsku, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 218/2009, sp. zn. 3 Cdo 51/2011, sp. zn. 3 Cdo 186/2012, sp. zn. 7 Cdo 56/2011). 42. Za nedôvodné považuje odvolací súd tvrdenie odvolateľa o nedostatočnom odôvodnení rozsudku prvoinštančného súdu. Štruktúra práva na odôvodnenie súdneho rozhodnutia je rámcovo upravená v § 220 ods. 2 CSP. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Po preskúmaní prvoinštančného rozsudku v napadnutých výrokoch (v poradí druhom a treťom) odvolací súd dospel k záveru, že tento kritériá pre odôvodňovanie rozhodnutí v označenom zákonnom ustanovení spĺňa a zodpovedá štruktúre odôvodnenia rozhodnutia, pretože z neho vyplýva, čoho sa matka svojim návrhom domáhala, z akých dôvodov, aké bolo stanovisko otca, aké relevantné dôkazy boli súdom vykonané, aké skutočností z nich súd zistil, aký stav bol súdom ustálený a aké právne normy na vec aplikoval a ako tieto vyložil. To, že odvolateľ sa s právnym názorom, posúdením všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o nedostatočnosti odôvodnenia súdneho rozhodnutia. 43. Námietka, že na základe vykonaných dôkazov dospel okresný súd k nesprávnym skutkovým zisteniam súvisí s námietkou hodnotenia vykonaného dokazovania, vo vzťahu ku ktorej krajský súd zvýrazňuje, že hodnotenie dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej hodnotí vykonané dôkazy z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie, pričom procesná právna úprava vychádza zo zásady voľného hodnotenia dôkazov, majúcej základ v ústavnom princípe nezávislosti súdov. Z okolností preskúmavanej veci vyplýva, že okresný súd v rámci zisťovania skutočného stavu veci postupoval v súlade so základnými princípmi civilného mimosporového konania. Okresný súd sa v odôvodnení
preskúmavaného rozsudku vyporiadal so všetkou relevantnou argumentáciou účastníkov (§ 32 CMP), ktorú vzniesli v priebehu prvoinštančného konania, vychádzal i z medzi účastníkmi nerozporovaných tvrdení (§ 186 ods. 2 CSP), dokazovanie vykonal v dostatočne potrebnom rozsahu pre rozhodnutie vo veci, ak aj zo Zápisnice o pojednávaní zo dňa 3.12.2025 (č. l. 683 - 684 spisu) vyplývalo, že po vyjadreniach matky, otca a ich právnych zástupcov, vykonaní dokazovania špecifikovanými listinnými dôkazmi tvoriacimi súdny spis a pripojeným spisom sp. zn. 30P/189/2024 vo veci rozvodu manželstva rodičov maloletých detí, že: „Viac návrhov na dokazovanie nebolo. K vykonanému dokazovaniu neboli pripomienky ...“ na čo bolo vyhlásené uznesenie o skončení dokazovania a bol vo veci verejne vyhlásený rozsudok. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti podstatné pre rozhodnutie, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov konania nevyplynuli, ani inak nevyšli za konania najavo, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo, že by výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení procesného predpisu. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že súd je povinný zisťovať skutočný stav, čo však neznamená, že účastník nemá svoju mieru procesnej aktivity nielen na tvrdení, ale aj preukázaní rozhodných a dôležitých skutočností majúcich pre neho význam. Za dôležité však považuje odvolací súd to, že v mimosporových konaniach vyšetrovacia zásada neznamená, že súd by vo všetkých oblastiach, v tomto prípade účastníkmi tvrdených nesporných skutkových okolností, zhodných tvrdení a nerozporovaných skutočností suploval ich aktivitu, preto nemôže byť vnímaná absolútne. Súd aktivitu supluje len vtedy a v takej miere, aká je potrebná na zistenie skutočného stavu veci. Okresný súd z vykonaného dokazovania zistil skutkový stav veci v akceptovateľnom rozsahu, z ktorého skutkového stavu vychádzal aj odvolací súd. 44. Odvolací súd k nesúhlasu otca s výškou určeného výživného na maloleté deti A. a B. zdôrazňuje, že maloleté deti sú osobami oprávnenými z výživného a sú odkázaní na plnenie vyživovacej povinnosti zo strany rodičov. Vyživovacia povinnosť rodiča k neplnoletým deťom je daná ex lege a obvyklým spôsobom plnenia je stav, kedy deti žijú v spoločnej domácnosti rodičov a výživné je plnené v naturálnej forme. Súd k stanoveniu konkrétnej výšky výživného pristupuje v prípadoch potencionálneho ohrozenia oprávnených detí - ak rodičia spolu nežijú, ak došlo k rozvodu manželstva. Zmyslom vyživovacej povinnosti je zabezpečiť deťom porovnateľné podmienky s tými, aké by mali, keby rodičia žili spolu a riadne sa o deti starali. Pre prípad, že výživné musí byť stanovené súdom, zákonodarca v Zákone o rodine stanovil kritériá, ktoré sú rozhodné pre ich výšku. Zákonodarca nestanovil striktný spôsob výživného, a preto musia súdy v jednotlivých prípadoch uvážiť všetky zákonom uvedené kritéria a výživné určiť vo výške zodpovedajúcej týmto kritériám, ako aj zmyslu a účelu výživného. Na strane oprávneného sú to relevantne odôvodnené potreby a na strane povinného sú to schopnosti, možnosti a majetkové pomery. 45. Z ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine, ktoré citoval v odôvodnení rozhodnutia aj okresný súd, vyplýva, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného dieťaťa a jednak na strane povinného, v tomto prípade otca. Na strane oprávneného dieťaťa/oprávnených detí je potrebné skúmať jeho/ich odôvodnené potreby, ktoré pritom nezahŕňajú iba najzákladnejšie potreby, za ktoré sa považuje stravovanie, bývanie, obliekanie sa, ale aj širšie potreby, zdravotné, kultúrne, súvisiace s dochádzkou do školy, prípravou na budúce povolanie, s trávením voľného času, t.j. športové a podobne. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné nepravidelné výdavky, napríklad rôzne školské výlety, školské akcie, návštevy lekára a pod. a súd na ne musí pri určovaní výživného prihliadnuť. Podstatou vyživovacej povinnosti je uspokojenie všetkých nákladov dieťaťa/-tí, ktoré možno očakávať, nielen výživu v užšom slova zmysle. 46. Tak ako v reálnom živote nie je možné exaktne matematicky vyčísliť všetky náklady na výživu dieťaťa v širšom zmysle slova, tak nie je možné, pri zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti len jedného z rodičov vyčísliť hodnotu osobnej starostlivosti (napr. zabezpečenie a prípravu jedla, zabezpečenie a údržbu bývania, pranie a žehlenie ošatenia, aj zabezpečenie lekárskej starostlivosti a liečebného režimu dieťaťa v prípade ochorenia, nemožnosť rodiča pracovať v prípade ošetrovania člena rodiny). Rovnako netreba prehliadnuť dve skutočnosti: 1/ maloleté výživou oprávnené dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov a 2/ vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletým deťom má prednosť pred ostatnými výdavkami rodičov. 47. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o určení výživného dostatočne zistil skutočný stav a na základe neho rozhodol vecne správne, pričom zohľadnil všetky zákonné aspekty vyplývajúce z ust. § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 75 ods. 1 Zákona o rodine. 48. Okresný súd vyhodnotil majetkové, osobné pomery matky a otca, zohľadnil výdavky súvisiace s výživou maloletých detí.
49. V súvislosti s výživou a potrebami maloletých detí okresný súd v odseku 30. odôvodnenia poukázal na matkou uvádzané výdavky na maloleté deti a v odseku 32. odôvodnenia napadnutého rozsudku a pri ustálení výšky jednotlivých odôvodnených pravidelných mesačných výdavkov na stravu, školu a školské potreby, hygienu, oblečenie a obuv, primerané výdavky za zdravotnú starostlivosť, voľnočasové aktivity (hoci to v súčte sám okresný súd výslovne nevyjadril) vychádzal aj z právnou zástupkyňou otca nerozporovaných bežných výdavkov, z čoho bolo zrejmé že u mal. A. sú výdavky v sume 575,- Eur a u B. v sume 420,-Eur, a to bez ich podielu výdavku na bývaní, ktorých výška nie je vo vzťahu k deťom aktuálne vo veku 17 a 14 rokov ani podľa názoru odvolacieho súdu neprimeraná. Ak otec maloletých detí v priebehu konania spochybňoval výšku ďalších, a to nepravidelných výdavkov detí, a to na školu, kultúru, vreckové, tak krajský súd zvýrazňuje, že výdavky detí spojené so školou organizovanými aktivitami, záujem detí o kultúru, práve patria medzi oprávnené širšie potreby detí, a preto výdavky s týmito činnosťami spojené je potrebné pri určovaní výšky výživného zohľadniť. Argument o nedôvodnosti výdavku u zubára tiež nebol zhodnotený ako relevantný, ak je zrejmé, že ide o výdavok (i keď môže byť čiastočne hradený poisťovňou) na zdravotnú starostlivosť detí. 50. Druhý aspekt pre určenie výživného, tak ako naň poukazoval otec v podanom odvolaní, a to schopnosti, možnosti, príjmové a majetkové pomery otca ako povinného rodiča okresný súd zobral do úvahy, ak poukázal nielen na v rozhodnom období ustálený príjem matky v sume cca 1330,- Eur netto (je poberateľkou daňového bonusu, preto nebola na mieste námietka o nesprávnej výške príjmu), a to, že je poberateľkou rodinných prídavkov a jej výdavky, ktoré popísal v odseku 29. odôvodnenia napadnutého rozsudku, ale uvedené porovnal so zistenými možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi otca, ktoré vyjadril v odsekoch 31. a 32. odôvodnenia s ustálením príjmu otca v rozhodnom období spolu v sume cca 3.000,- Eur (bez vplyvu bola námietka o nesprávne uvedenej výške príjmu z K. K. v odseku 31. odôvodnenia, pozn. krajského súdu). Ak otec namietal okresným súdom zohľadnenú osobnú starostlivosť matky s výsledkom nerovnomerne rozloženej vyživovacej povinnosti, ak sa na nej rovnako podieľal, tak v tejto súvislosti je potrebné dať do pozornosti to, že podiel rodičov na osobnej starostlivosti o maloleté deti nemohol byť rovnaký, ak to bola matka, v ktorej osobnej starostlivosti zostali po odchode otca zo spoločnej domácnosti, čo znamená, že im, aj napriek ich veku, poskytovala a zabezpečovala dennú bežnú starostlivosť, ktorá má, čo je otcovi určite zrejmé, iný rozsah, ako odvoz do a zo školy, príp. spoločné absolvovanie voľnočasových aktivít a stretávanie sa, ktoré činnosti sú časovo ohraničené. 51. Námietka otca, že okresný súd nezohľadnil výdavok otca na hypotekárny úver do spoločnej nehnuteľnosti, ktorú má s matkou maloletých detí, nebola odvolacím súdom zhodnotená ako dôvodná, pretože okresný súd, i keď to výslovne matematicky nevyjadril, na tento výdavok ako i na výdavok na spotrebný úver pri určovaní výšky výživného prihliadol, ako to uviedol v odseku 32. odôvodnenia napadnutého rozsudku, keď aj návrhu matky na priznanie výživného na mal. A. vo výške 650,-Eur a mal. B. vo výške 580,-Eur mesačne nevyhovel. K úplnosti sa však žiada dať do pozornosti, že hypotekárny úver je výdavkom, ktorý súvisí so spoločnou nehnuteľnosťou – rodinným domom rodičov maloletých, ako i úver spotrebný (medzi rodičmi sporná existencia), platenie ktorých výdavkov si otec maloletých môže uplatniť v rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov. 52. Na tvrdenie otca, že najneskôr od konca marca 2026 sa jeho príjem zníži o cca 860,- Eur – čo je vyplácaná priemerná mesačná nemocenská dávka a predložené rozhodnutie ÚPSVaR Žilina zo dňa 27.7.2025 a ani na tvrdenia matky o založení obchodnej spoločnosti otcom, odvolací súd neprihliadal na doložené dôkazy (dátumovo po rozhodnutí okresného súdu a po podaní odvolania) nevykonal, pretože, ako už bolo vyššie uvedené, v štádiu rozhodovania odvolacieho súdu rozsudok Okresného súdu Žilina pod č. k. 30P/189/2024 - 519 zo dňa 3. decembra 2025 vo výrokoch o rozvode manželstva, o výkone osobnej starostlivosti o maloleté deti A. a B., o zastupovaní maloletých, o neupravení styku na čas po rozvode nadobudol právoplatnosť dňa 20.1.2026 a výrok o výživnom sa stal vykonateľný dňa 20.01.2026. Z uvedeného je zrejmé, že predmetom odvolacieho konania bolo posúdenie správnosti napadnutého rozhodnutie o výživnom na čas do rozvodu (t. j. do 20.01.2026), preto určujúcim pre odvolací súd bol existujúci skutkový stav v čase vyhlásenia rozsudku súdu prvej inštancie a prípadné zmeny tohto stavu, ktoré v tomto prípade nastali až po rozhodnutí, nemôžu v tomto konaní o výživnom na čas do rozvodu spätne meniť pohľad na správnosť rozsudku v čase jeho vyhlásenia. 53. Odvolací súd dospel k záveru, že výživné určené otcovi maloletých detí zodpovedá jeho možnostiam, schopnostiam, majetkovým pomerom ako aj odôvodneným potrebám maloletých s ohľadom aj na ich vek 17 a 14 rokov. Pri rozhodovaní o výške výživného okresný súd vychádzal z vyhodnotenia dokladov predložených rodičmi maloletých detí, z výšky ich priemerného čistého mesačného príjmu a čo sa týka primeranosti výšky výživného odvolací súd súhlasí so závermi okresného súdu.
54. K úplnosti len dodáva, že zmyslom právnej úpravy výživného je zaistiť dieťaťu/deťom porovnateľné podmienky s takými podmienkami, aké by mali, keby rodičia žili spolu a riadne sa o deti starali. V takýchto prípadoch potom súd nezasahuje do starostlivosti o deti tým, že by rodičom určoval výšku výživného. 55. Záverom k určenej výške výživného odvolací súd len poznamenáva, že i keď právne predpisy SR neurčujú tabuľkovú úpravu výživného a určenie výživného je v zmysle zákona nutné posudzovať individuálne s ohľadom na všetky okolnosti prípadu, žiada sa dať do pozornosti Metodiku pre výpočet výživného zverejnenú Ministerstvom spravodlivosti SR, ktorá je síce materiálom odporúčacieho charakteru, jeho zámerom je však práve zjednocovanie procesných postupov a rozhodovacej praxe súdov v rodinnoprávnej agende, pričom z tejto metodiky vyplýva, že v prípade existencie dvoch vyživovacích povinností, potom primerané výživné na A. aktuálne vo veku 17 rokov, predstavuje 18 % z priemerného čistého mesačného príjmu povinného rodiča a výživné na B. vo veku 14 rokov 16 % z priemerného čistého mesačného príjmu povinného rodiča, čiže pokiaľ by súd bral do úvahy ako pomocné kritérium uvedenú metodiku, pri príjme otca cca 3.000,- Eur (18 % zo sumy 3.000,- Eur predstavuje 540,- Eur a 16 % predstavuje 480,- Eur), možno považovať okresným súdom určené výživné na mal. A. v sume 450,-Eur a na mal. B. v sume 400,- Eur za primerané, zohľadňujúce prispievanie otca na výdavky detí (mobily, vreckové, príp. ďalšie potreby). Podľa názoru odvolacieho súdu výška súdom prvej inštancie určeného výživného zabezpečí oprávnené potreby maloletých detí v rozsahu primeranom životnej úrovni povinného rodiča, teda otca, výšku ktorého odporučil aj kolízny opatrovník (a to 900 – 1000,- Eur). 56. Po preskúmaní spisového materiálu, podaní a vyjadrení rodičov, odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v poradí druhom výroku je vecne a právne správny, a preto ho potvrdil za aplikácie ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP, pričom v podrobnostiach na jeho odôvodnenie odkazuje. 57. Zdôrazňuje odvolací súd, že predmetné rozhodnutie nie je rozhodnutím v ,,neprospech“ otca, ale je to rozhodnutie v prospech a v záujme maloletých detí, čo je prvoradé hľadisko, ktorým sa odvolací súd riadil. 58. Otec odvolaním napadol v poradí tretí výrok o nedoplatku na výživnom a namietal, že okresný súd pri rozhodovaní o zameškanom výživnom vzal do úvahy len platby poskytované k rukám matky, avšak nevzal do úvahy jeho plnenia na odôvodnené osobné potreby detí (vreckové, mobil, fitnescentrum, futbal, plávanie, výlety), ako aj potreby spojené s bývaním (hypotéka, poistenie domu, pelety, internet, TV). 59. V súvislosti s touto námietkou otca odvolací súd poukazuje na ust. § 76 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. Z formulácie tohto ustanovenia („výživné sa platí...“) je zrejmý rozdiel v pojmoch plniť vyživovaciu povinnosť a platiť výživné. Plnenie vyživovacej povinnosti môže spočívať aj v osobnej starostlivosti o osobu oprávneného alebo v poskytovaní vecných plnení (bývanie, stravovanie, nákup oblečenia). Účelom samotného výživného je hradenie priebežne sa vyskytujúcich oprávnených potrieb, ktoré sú potrebné pre všestranný vývoj detí. Zahrňuje preto aj uspokojovanie iných potrieb. Inak povedané, predmetom vyživovacej povinnosti je plnenie výživného, ktorý pojem však Zákon o rodine chápe pomerne široko a jeho obsah možno vyjadriť tak, že tu nejde len o výživu v úzkom slova zmysle, ale i uspokojovanie ostatných osobných potrieb dieťaťa. V súlade s uvedeným, preto odvolací súd konštatuje, že okresný súd v odseku 35. v spojitosti odsekom 36. odôvodnenia napadnutého rozsudku pri výpočte dlžného výživného v rozhodnom období správne na jednej strane vzal do úvahy platby otca na výživné do rúk matky, avšak na strane druhej nevzal v úvahu rozsah vynaložených výdavkov zo strany otca na maloleté deti ohľadom platby mobilov, vreckového, podielu na školských aktivitách, voľnočasových aktivitách, výdavkoch spojených s užívaním rodinného domu (napr. poistenie domu, výdavky spojené s údržbou domu, nákup peliet, internet, TV), čo matka nespochybnila, a konštatoval okresný súd v odseku 32. odôvodnenia napadnutého rozsudku, na ktoré výdavky nemožno nahliadať, ako keby tieto náklady v prospech detí vôbec vynaložené neboli. Odvolací súd vzhľadom na uvedené preto dospel k záveru, že je potrebné uvedené plnenia započítať na bežné výživné a výšku vecných plnení otca na mal. A. a mal. B. ustálil na sumu po 50,-Eur mesačne. 60. Za zohľadnenia skutočností, ktoré vyplývajú zo skutkového stavu ustáleného súdom prvej inštancie, sa potom krajský súd nestotožnil s výpočtom výšky nedoplatku na výživnom okresným súdom, ktorý nesprávne posúdil otázku výšky plnenia výživného uskutočneného otcom v rozhodnom období. Krajský súd ako súd odvolací pritom nedospel k odlišným skutkovým zisteniam a dôkazy vykonané pred súdom prvej inštancie nehodnotil odlišne od súdu prvej inštancie, ale okresným súdom zistený skutkový stav v kontexte najlepšieho záujmu maloletých detí posúdil inak, keď konštatoval nie správny výpočet výšky nedoplatku na výživnom okresným súdom.
61. Za rozhodné obdobie, teda od 21.10.2024 do 30.11.2025, okresný súd vecne správne určil výšku výživného na mal. A. v sume 450,- Eur mesačne, tak mal otec zaplatiť výživné vo výške 6009,79 Eur (alikvotná časť za 10/2024 - 11 dní a za obdobie od 11/2024 do 11/2025). V danom období otec na mal. A. k rukám matky zaplatil sumu 2.483,25 Eur a za uvedené obdobie, t.j. od 10/2024 do 11/2025 prispel odvolacím súdom ustáleným vecným plnením v sume 667,74,-Eur (alikvotná časť za 11 dní mesiaca 10/ 2024 v sume 17,74 Eur a za 13 mesiacov x 50,- Eur = 650,- Eur). Vychádzajúc z uvedeného teda možno konštatovať, že zo sumy, ktorú mal otec uhradiť za obdobie od 21.10.2024 do 30.11.2025 vo výške 6.009,79 Eur, otec uhradil sumu 3.150,99 Eur (2.483,25 Eur + 667,74,-Eur). Výška nedoplatku na výživnom na mal. A. za toto obdobie tak zodpovedá čiastke 2. 858,80 Eur.
Na mal. B. okresný súd vecne správne určil výšku výživného v sume 400,-Eur. Za rozhodné obdobie, teda od 21.10.2024 do 30.11.2025, tak mal otec zaplatiť výživné vo výške 5.341,90 Eur (alikvotná časť za 10/2024 - 11 dní a za obdobie od 11/2024 do 11/2025). V danom období otec na mal. B. k rukám matky zaplatil sumu 2.243,24 Eur a za uvedené obdobie, t.j. od 10/2024 do 11/2025 prispel odvolacím súdom ustáleným vecným plnením v sume 667,74,- Eur (alikvotná časť za 11 dní mesiaca 10/2024 v sume 17,74 Eur a za 13 mesiacov x 50,- Eur = 650,- Eur). Vychádzajúc z uvedeného teda možno konštatovať, že zo sumy, ktorú mal otec uhradiť za obdobie od 21.10.2024 do 30.11.2025 vo výške 5.341,90 Eur, otec uhradil sumu 2 893,24 Eur (2.243,24 Eur + 650,- Eur). Výška nedoplatku na výživnom na mal. B. za toto obdobie tak zodpovedá čiastke 2.448,66 Eur. 62. Na základe uvedeného potom krajský vychádzajúc z rovnakých skutkových okolností, avšak s iným posúdením relevantnej otázky výpočtu výšky nedoplatku na výživnom, pristúpil k zmene odvolaním napadnutého v poradí tretieho výroku rozsudku súdu prvej inštancie tak, že určil výšku nedoplatku otca na výživnom otca na mal. A. na sumu 2.858,80 Eur, ktorú povolil splácať mesačných splátkach tak, že prvá splátka bude vo výške 121,80 Eur a všetky ďalšie splátky budú vo výške 119,- Eur spolu s bežným výživným; a nedoplatok na výživnom na mal. B. určil v sume 2.448,66 Eur, ktorý povolil splácať mesačných splátkach tak, že prvá splátka bude vo výške 102,66 Eur a všetky ďalšie splátky budú vo výške 102,- Eur spolu s bežným výživným, pod následkom straty výhody splátok, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.
63. Odvolací súd vyhodnotiac odvolanie otca ako čiastočne dôvodné, pristúpil čo do výšky nedoplatku na výživnom a určenej výšky splátok podľa ust. § 388 CSP k zmene v poradí tretieho výroku rozsudku okresného súdu. 64. Vo vzťahu k v poradí piatemu výroku rozsudku okresného súdu, ktorým vo zvyšnej časti návrh matky zamietol, odvolací súd uvádza, že v konaniach vo veciach starostlivosti súdu o maloletých (§ 111 a nasl. CMP) sa uplatňuje princíp oficiality, v zmysle ktorého súd môže iniciovať – začať konanie aj bez návrhu (§ 23 ods. 2 CMP) a nie je viazaný návrhmi účastníkov, ktoré môže prekročiť a prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú (§ 40 CMP). Ak je návrh na úpravu podaný, môže okresný súd výkon práv a povinností rodičov upraviť aj odlišným spôsobom, ako sa požaduje, pričom je v takomto prípade splnená podmienka, že bolo rozhodnuté o celom predmete konania. Ak sa matka návrhom domáhala určenia vyživovacej povinnosti vo vyššej výške, než ako určil súd prvej inštancie, nebolo potrebné vo zvyšnej časti jej návrh zamietnuť. Odvolací súd vychádzajúc zo zásady úplnej apelácie (§ 65 a § 66 CMP) preto v poradí piaty výrok rozsudku okresného súdu zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. d) CSP per analogiam (Čl. 3 ods. 1, 2 CMP) v spojení s § 2 ods. 1 CMP ako nadbytočný. 65. Keďže odvolací súd odvolaním napadnuté rozhodnutie okresného súdu zmenil v poradí treťom výroku, rozhodol podľa ust. § 52 CMP v spojení s ust. § 396 ods. 2 CSP o trovách súdneho konania (prvoinštančného aj odvolacieho) tak, že žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov súdneho konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomu rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.