Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/133/2026

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Krivdovej a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a Mgr. Márie Kašíkovej, v právnej veci žalobcu: SetCar sk, a.s., so sídlom Ulica priemyselná 10, 038 52 Sučany, IČO: 50 387 189, zastúpeného právnym zástupcom: Advokátska kancelária JUDr. Tomáš Zboja, advokát s.r.o., so sídlom Kuzmányho 4, 036 01 Martin, IČO: 55 732 453, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Mlynské nivy 7816/16, 821 09 Bratislava – mestská časť Staré Mesto, IČO: 00 585 441, o zaplatenie 1.104,30 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. -96 zo dňa 20. apríla 2026, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1.104,30 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 7,15 % ročne zo sumy 1.104,30 eur od 04.07.2025 do zaplatenia, a to všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku (výrok I.). Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia (výrok II.).

2. Súd prvej inštancie vychádzal z toho, že v danom prípade bolo nesporné, že žalobca prenajal poškodenému vozidlo počas riešenie škodovej udalosti na motorovom vozidle poškodeného poistencom žalovaného. Na základe zmluvy o nájme č. 161/702 zo dňa 20.03.2025 poškodený užíval vozidlo v uplatnenom rozsahu od 20.03.2025 počas opravy (odovzdal vozidlo späť žalobcovi 09.04.2025), na základe čoho vznikol žalobcovi nárok na zaplatenie nájomného. Tento nárok bol aj vyúčtovaný faktúrou č. 250193 s dátumom splatnosti 23.04.2025 na sumu 1.808,10 eur za nájom vozidla od 20.03.2025 do 09.04.2025. Následne dňa 09.04.2025 poškodený zmluvou o postúpení pohľadávky postúpil pohľadávku voči žalovanému ako poisťovni titulom náhrady škody poškodením vozidla, ktorá mu vznikla tým, že počas nemožnosti užívania poškodeného vozidla si musel zapožičať náhradné vozidlo za odplatu 1.808,10 eur. Zo zmluvy o nájme, ako aj z vystavenej faktúry je zrejmé, že bolo prenajaté náhradné vozidlo od 20.03.2025 do 09.04.2025. Žalovaný oznámil ukončenie šetrenia poistnej udalosti a poistné plnenie za nájom vo výške 703,80 eur za 12 dní nájmu s denným nájmom 58,65 eur listom zo dňa 18.06.2025 (č.l. 12 spisu). Žalobca riadne preukázal dôvodnosť a opodstatnenosť svojho nároku a primeranosť

dĺžky nájmu (od 20.03.2025 do 09.04.2025). Poškodený si svoju povinnosť splnil a poškodené motorové vozidlo odovzdal do opravy. Keďže škodou je požičovné zaplatené za vypožičanie vozidla porovnateľného s poškodeným vozidlom, ak prevyšuje výdavky spojené s užitím vlastného vozidla, pri zohľadnení nespornej skutočnosti vyplatenia poistného plnenia nájmu žalobcovi žalovaným v sume 703,80 eur je potom žalobcom v tomto konaní pohľadávka vo výške 1.104,30 eur uplatnená dôvodne (fakturovaná suma za nájom 1.808,10 – priznané poistné 703,80 = 1.104,30 eur) a toto právo bolo žalobcovi priznané ako právo na náhradu škody podľa v spojení s , o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len „“) a podľa všeobecných hmotnoprávnych ustanovení vyplývajúcich z úpravy . Žalobca preukázal všetky svoje tvrdenia. Je nepochybné, že poškodený si zapožičal vozidlo na základe písomnej zmluvy s riadne dohodnutou cenou nájmu, a následne skutočne fakturovanou cenou a to po dobu zotrvania vozidla do vyhlásenia totálnej škody, a tieto náklady spojené s nájmom sú v zmysle ustálenej judikatúry škodou spočívajúcou vo vynaložení nákladov poškodeného na požičanie veci, ktorá mu má nahradiť vec, ktorá sa stala v dôsledku poškodenia dočasne nepoužiteľnou vecou bez zavinenia poškodeného. Súd prvej inštancie nezistil žiadny dôvod neposkytnúť poškodenému, resp. žalobcovi náklady nájmu v plnej uplatnenej výške od 20.03.2025 do 09.04.2025, pokiaľ žalovaný, na ktorom ležalo dôkazné bremeno, relevantným spôsobom nepreukázal opodstatnenosť jeho obrany, že oprávnený nárok nájmu je len 12 dní. Skutočná výška škody v zmysle je aj žalovaná istina, t.j. náklady spojené s odstraňovaním následkov poškodenia, medzi ktoré v zmysle ustálenej súdnej praxe patria aj náklady za prenájom motorového vozidla. Pre posúdenie nutnosti a účelnosti považoval súd prvej inštancie za podstatné, že v dôsledku škodovej udalosti zavinenej klientom žalovaného nemohol poškodený užívať svoje motorové vozidlo, nakoľko bolo potrebné zabezpečiť jeho opravu, v dôsledku čoho si musel prenajať vozidlo až do vydania vozidla. Vykonaným dokazovaním mal riadne preukázanú dobu nájmu (od 20.03.2025 do 09.04.2025), pričom z listín, ako je zmluva o prenájme, faktúra vyplýva odôvodnená dĺžka opravy a opodstatnenosť dĺžky nájmu, ako aj nutnosť užívania náhradného vozidla poškodeným minimálne do odovzdania vozidla žalobcovi 09.04.2025. V zmysle textácie a mal za to, že zásadným kritériom pre posúdenie primeranosti a účelnosti dĺžky prenájmu náhradného motorového vozidla je doručenie oznámenia o poistnom plnení a poukaz finančných prostriedkov, ak na ne vzniká nárok poškodenému ako oprávnenému. Dospel k záveru, že až do momentu, kým poisťovateľ poškodenému neoznámi ukončenie poistnej udalosti, neoznámi poistné plnenie a v akej výške mu poistné plnenie poskytne a až do momentu poskytnutia plnenia, má poškodený nárok na náhradné vozidlo. Až odo dňa nasledujúceho po tomto oznámení a po poskytnutí plnenia, poškodený nemá nárok na náhradné vozidlo a od tohto momentu poškodenému teda nevzniká ani právo na náhradu škody vzniknutej v súvislosti s prenájmom náhradného motorového vozidla. V tomto smere poukázal na závery Ústavného súdu SR, ktorý ustálil, že dobu od zapožičania náhradného vozidla do momentu oznámenia o ukončení likvidácie poistnej udalosti a o výške poistného plnenia treba považovať za relevantnú, keď kontinuálne pretrváva potreba používania náhradného motorového vozidla a s tým spojené primerané náklady (, , ). Z výsledkov vykonaného dokazovania v danej veci je zrejmé a medzi stranami sporu zároveň aj nesporné, že poškodený vrátil prenajaté vozidlo dňa 09.04.2025, hoci žalovaný ukončil šetrenie poistnej udalosti a plnil poistné plnenie až po 18.06.2025 (č.l. 12 spisu). Oprávnená doba nájmu, v zmysle viazanosti súdu rozsahom žaloby, tak ako si žalobca uplatnil, je tak minimálne do 09.04.2025, podľa vyššie uvedeného by bola, až do minimálne 18.06.2025, kedy žalovaný plnenie poistného oznámil. Nie je možné od poškodeného očakávať, že musí mať k dispozícii finančné prostriedky napríklad na kúpu nového auta, aby mohol aj po škodovej udalosti fungovať zaužívaným spôsobom života. Na oprávnenú dobu nájmu tak v zmysle vyššie uvedeného nemajú vplyv ani tvrdenia žalovaného ohľadom primeranosti dĺžky opravy. Poškodený nie je povinný zháňať autoservis s čo najrýchlejšou opravou. Dĺžku prác opravy nemožno stotožňovať s potrebou zotrvania motorového vozidla v autoservise. Rovnako poškodený ani nemôže ovplyvniť dĺžku trvania opravy, keď sa jedná o objektívnu skutočnosť, na ktorú nemohol mať poškodený vplyv, a teda nemôže byť na jeho ťarchu znižovať poistné plnenie, že servis opravoval motorové vozidlo dlhšie, resp. nad rámec času vymedzeného žalovaným. Krátenie poistného plnenia v tomto smere však nebolo žalovaným podložené nijakými dôkazmi a ani argumentáciou. Bolo

procesnou povinnosťou žalovaného preukázať svoje vlastné tvrdenia o dôvodnosti ním určenej dĺžky nájomného, ktoré priznal poškodenému. To žalovaný v konaní neučinil, čím neuniesol dôkazné bremeno skutkových tvrdení uvádzaných v rámci svojej procesnej obrany. Žalovaný svojvoľným vlastným určením stanovil výšku priznaného nájomného, čo nemožno akceptovať a po vykonanom dokazovaní sa zistil jeho postup ako nesprávny a neopodstatnený. Poškodený nemohol ovplyvniť dobu, za ktorú žalovaný ukončil šetrenie poistnej udalosti a vyplatil škodu, a preto mu nemôže byť na škodu, že mal po tento čas zapožičané náhradné motorové vozidlo, hoci v danej veci vozidlo vrátil oveľa skôr 09.04.2025. Súd prvej inštancie zdôraznil, že sa jedná o časovú súvislosť riešenia likvidácie škodovej udalosti, ktorú poškodený nemôže nijak ovplyvniť. Poškodený nezavinil ani dopravnú nehodu, a ani šetrenie poistnej udalosti a ani škodu jeho motorového vozidla. V zmysle zákona ako aj súdnej judikatúry (nález -34 zo dňa 16.02.2023) má poškodený nárok na prenajaté vozidlo do času, kedy sa opravené vozidlo dostane minimálne do dispozičnej sféry poškodeného na používanie. Rovnako súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca preukázal všetky svoje tvrdenia aj ohľadne uplatnenej dennej výšky prenájmu náhradného vozidla 86,10 eur. Je nepochybné, že poškodený si zapožičal vozidlo na základe písomnej zmluvy s riadne dohodnutou cenou nájmu a následne skutočne fakturovanou cenou a tieto náklady spojené s nájmom sú v zmysle ustálenej judikatúry škodou spočívajúcou vo vynaložení nákladov poškodeného na požičanie veci, ktorá mu má nahradiť vec, ktorá sa stala v dôsledku poškodenia dočasne nepoužiteľnou vecou a nemožno nepriaznivosť stavu umocňovať u poškodeného jeho neprimeraným zaťažovaním v tom, aby v sieti požičovní zisťoval a hľadal požičovňu s čo najnižšou cenou denného nájmu, prípadne zaťažovať poškodeného tým, aby hľadal najlacnejšiu požičovňu na prospech poisťovne. V tejto situácii nespôsobenej poškodeným, nemožno poškodeného zaťažovať, aby zisťoval jednotlivé obchodné podmienky rôznych požičovní, študovať všeobecné obchodné podmienky a hľadať k spokojnosti poisťovne žalovaného, čo najlacnejšiu požičovňu, resp. takú požičovňu s takým denným nájmom, s ktorým by bola (ak vôbec) poisťovňa spokojná. Takým prístupom by bol poškodený neprimerane a nedôvodne zaťažovaný, zvlášť na to, že on bol ten poškodený bez vlastného zavinenia. Súd prvej inštancie nezistil žiadny dôvod neposkytnúť poškodenému, resp. žalobcovi náklady nájmu v plnej uplatnenej výške 86,10 eur/deň. Z prieskumu trhu doloženého žalovaným, na ktorom aj v tomto smere ležalo dôkazné bremeno, lebo on nevyplatil uplatnené poistné a toto krátil, a teda žalovaný musel preukazovať dôvodnosť takéhoto postupu a uniesť svoje dôkazné bremeno, nebolo zistené, že denný nájom prenajatého motorového vozidla 86,10 eur bolo neprimerane vysoké. Žalovaný doložil cenníky prenájmu, avšak žalovaný nedoložil všeobecné obchodné podmienky požičovne, čím neboli žalovaným uvádzané žiadne ďalšie podmienky nájmu vozidla ako napríklad platba vopred, dodatočné poplatky, depozit a iné, ktoré obchodné podmienky sú relevantnou skutočnosťou posudzovania ceny nájmu. Nebolo zo strany žalovaného ani preukázané, že vozidlo, ku ktorému cenníky predložil na preukázanie svojich tvrdení bolo v mieste a čase dopravnej nehody vôbec k dispozícii. Len predloženie takéhoto cenníka a v takejto forme nebolo spôsobilé spochybniť uplatnený nájom žalobcom. Žalovaný relevantným spôsobom nepreukázal, že nájom uplatnený žalobcom nie je primeraný v danom mieste a čase dopravnej nehody. Hoc sú všeobecné obchodné podmienky verejne dostupné, súd nie je povinný tieto z vlastnej iniciatívy vyhľadávať a z týchto vyčítavať. Strana sporu je povinná listinné dôkazy predložiť, resp. navrhnúť aby tieto zabezpečil súd a zároveň je povinná uviesť rozsah v akom má súd takýto listinný dôkaz oboznámiť a na akú spornú okolnosť. Vyčítavanie súdom z listinných dôkazov z vlastnej iniciatívy by spôsobilo porušenie zásady rovnosti strán sporu. V danom prípade zo strany žalovaného v rámci dôkazného bremena k uvedenému nedošlo. K dôkaznému bremenu žalovaného súd prvej inštancie poukázal na závery Ústavného súdu SR, z ktorých možno aj v danej veci k výške denného nájmu (nielen doby nájmu) analogicky vyvodiť, že dôkazné bremeno leží na poisťovni ako žalovanom, keďže v prospech nej mali byť skutočnosti, že náklady uplatneného prenájmu náhradného vozidla čo do času alebo výšky neboli účelné (). Tento záver ústavného súdu vyplýva už z uznesenia ÚS II. 38/2015, podľa ktorého nositeľom dôkazného bremena je tá procesná strana, ktorá tvrdí určité skutočnosti a vyvodzuje z nich pre seba priaznivé dôsledky. V tomto prípade bolo na žalovanom, aby preukázal dôvodnosť krátenia poistného plnenia. Z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že skutočnou škodou je vyplatené nájomné za prenajaté vozidlo, nie individuálne úvahy, prípadne individuálne výpočty zamestnanca žalovaného. Poškodený nemá nijakú povinnosť, na základe ktorej by mal po dopravnej nehode podrobne skúmať obchodné podmienky rôznych požičovní. Bolo by absurdné požadovať od poškodeného, ktorý je poškodením inou osobou

obmedzovaný v jeho vlastníckom práve, aby pri zabezpečení náhradného vozidla sa „zdržiaval“ hľadaním a porovnávaním požičovní s možnosťou, čo najnižšej ceny denného nájmu. Na ťarchu poškodeného za danej skutkovej situácie, ktorú poškodený nezavinil, by nemohlo byť ani to, keby poškodený prišiel do prvej možnej požičovne a tam si hneď prenajal motorové vozidlo za nimi vyžadovaný denný nájom, bez toho aby preskúmaval, či v inej požičovni by prenájom mohol byť lacnejší. Žalobca má tak právo na preplatenie prenájmu motorového vozidla tak ako si uplatnil 86,10 eur/deň, ktorá zodpovedá adekvátnej a primeranej cene nájmu motorového vozidla. Naviac z listinných dôkazov vyplýva, že hoci si poškodený požičal náhradné motorové vozidlo Škoda superb denný nájom zodpovedal nájmu poškodeného motorového vozidla, a teda rozdielnosť kategórii motorových vozidiel nie je pre posúdenie danej veci relevantná. Mal za to, že uplatnený nárok je dôvodný z titulu zmluvy o nájme, ktorá bola uzatvorená platne, keď strany zmluvy si dohodli podstatné náležitosti, a to predmet nájmu a výšku nájomného, a následne platného postúpenia, v súlade so zákonom. Žalovaný nepreukázal, že denný nájom v danej veci je nadhodnotený natoľko, že by bolo možné dospieť k záveru, že to nie je cena obvyklá v danom mieste a čase. Žalovaným predloženými listinnými dôkazmi nebolo preukázané, že by suma 86,10 eur/deň nejak obzvlášť významným spôsobom vybočovala, aby bola vyhodnotená ako neobvyklá alebo neprimeraná. So splnením záväzku zaplatiť žalobcovi náhradu škody je žalovaný v omeškaní, v nadväznosti na čo žalobca dôvodne uplatnil úrok z omeškania. V rozhodnom čase pre určenie výšky úroku z omeškania bola výška základnej úrokovej sadzby ECB vo výške 2,15 % ročne. Žalobcovi tak vznikol nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 7,15 % ročne z priznanej sumy. Žalovaný sa dostal do omeškania nasledujúcim dňom po uplynutí zákonom stanovenej lehoty t.j. po uplynutí 15 dní po skončení prešetrovania poistnej udalosti k výške nájmu, a to od 04.07.2025, keďže k skončeniu šetrenia poistnej udalosti k nájmu došlo 18.06.2025, pričom 19.06.2025 začala plynúť 15-dňová lehota na poskytnutie plnenia za nájom, ktorá uplynula dňa 03.07.2025. Keďže žalovaný svojvoľne poskytol nižšiu sumu

- poníženú o 1.104,30 eur (t.j. o žalovanú istinu), a to bez relevantných dôvodov, bez riadneho a opodstatneného odôvodnenia, bez faktického základu, nemožno posúdiť začiatok omeškania neskôr než nasledujúcim dňom po uplynutí 15-dňovej lehoty stanovenej na poskytnutie plnenia.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný. Žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne a prizná mu nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, alternatívne, aby ho zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Podanie odvolania odôvodnil dôvodom podľa , , a . Namietal, že súd prvej inštancie čo sa týka posúdenia účelnej a nevyhnutnej doby prenájmu náhradného vozidla dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ako aj vec nesprávne právne posúdil. Mal taktiež za to, že súd nesprávne právne posúdil aj otázku rozloženia dôkazného bremena v súdnom konaní, keď mal v odôvodnení jeho rozsudku za to, že bolo na ňom tvrdiť a preukazovať skutočnosti rozhodné pre posúdenie toho, že trvanie nájmu náhradného vozidla nebolo účelné Už v jeho odpore proti platobnému rozkazu rozporoval celkovú dobu prenájmu náhradného vozidla deklarovanú žalobcom v rozsahu 21 dní a to predovšetkým s poukazom na skutočnosti vyplývajúce z Oznámenia o poistnom plnení zo dňa 18.06.2025, ako aj s poukazom na čistý čas opravy havarovaného vozidla vyplývajúci z faktúry za opravu č. OF2525 551009 zo dňa 08.04.2025 (ďalej aj ako „faktúra za opravu poškodeného vozidla“). Preto za takéhoto skutkového stavu, kedy rozporoval celkovú dĺžku opravy poškodeného vozidla (a od toho sa odvíjajúcu dĺžku nevyhnutnej doby prenájmu náhradného vozidla) v celkovom rozsahu 21 dní, bolo preto jednoznačne vecou žalobcu (a nie jeho žalovaného) aby riadne zdokladoval, prečo oprava poškodeného vozidla (a od toho sa odvíjajúca dĺžka nevyhnutnej doby prenájmu náhradného vozidla) mala trvať ním deklarovaných 21 dní, namiesto 12 dní ním uznaných v jeho Oznámení o poistnom plnení zo dňa 18.06.2025. Ohľadom tejto spornej skutočnosti tak došlo k presunu dôkazného bremena na žalobcu uviesť konkrétne skutkové tvrdenia a navrhnúť dôkazy na ich preukázanie, ktorými by žalobca bol býval preukázal, že oprava poškodeného vozidla (a od toho sa odvíjajúca dĺžka nevyhnutnej doby prenájmu náhradného vozidla) bola dôvodná a nevyhnutná v žalobcom deklarovanom rozsahu 21 dní. Poukázal na to, že neupravuje len práva poškodených, ale upravuje aj povinnosti poškodených, pričom základnou povinnosťou každého poškodeného je každý jeden jeho nárok aj riadne preukázať (napr. ). Žalobca však podľa jeho názoru do konania nedoložil žiaden relevantný dôkaz ktorým by bol býval účinným spôsobom preukázal, že oprava poškodeného vozidla (a od toho sa odvíjajúca nevyhnutná doba prenájmu náhradného vozidla) mala

trvať v rozsahu nad ním uznaných 12 dní. Súd prvej inštancie teda v bode 26. odôvodnenia napadnutého rozsudku vychádzal z toho, že v danom prípade malo byť podľa jeho názoru jeho procesnou povinnosťou preukázať svoje vlastné tvrdenia o dôvodnosti ním určenej dĺžky nájomného, ktoré priznal poškodenému. V ďalšom poukázal na nálezy Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 16.02.2023 a sp. zn. zo dňa 19.12.2024, v ktorých ústavný súd zhodne konštatoval, že doba nájmu za ktorú možno žiadať náhradu, sa spravuje podľa nevyhnutnej doby opravy alebo obstarania náhrady, pričom aké časové obdobia sú primerané závisí od okolností jednotlivého prípadu. Mal za to, že z týchto rozhodnutí ústavného súdu výslovne vyplýva, že prenájom náhradného vozidla nie je vždy automaticky dôvodný a nevyhnutný počas celého obdobia, čo sa havarované vozidlo malo nachádzať v autoservise za účelom jeho opravy a že nevyhnutnú dobu opravy havarovaného vozidla (a od toho sa odvíjajúcu nevyhnutnú dobu prenájmu náhradného vozidla) treba posudzovať vždy individuálne vzhľadom na konkrétne okolnosti daného prípadu. V zmysle vyššie uvedeného preto nemožno súhlasiť ani s interpretáciou vyššie uvedených rozhodnutí zo strany súdu uvedenou v bode 26. odôvodnenia napadnutého rozsudku, podľa ktorej má byť prenájom náhradného vozidla vždy automaticky dôvodný až do momentu oznámenia ukončenia likvidácie poistnej udalosti a o výške poistného plnenia. Za rozporné s vyššie citovanými rozhodnutiami ústavného súdu možno takisto považovať aj argumentáciu súdu prvej inštancie, podľa ktorej na oprávnenú dobu nájmu nemajú mať vplyv ani tvrdenia poisťovne ohľadom neprimeranosti dĺžky opravy. V nadväznosti na uvedené poukázal na rozsudky Krajského súdu v Bratislave (č. k. -134 zo dňa 25.03.2026, č. k. -172 zo dňa 25.02.2026, č. k. -220 zo dňa 24.03.2026). Mal za to, že argumentácia týkajúca sa dôvodnosti a nevyhnutnosti prenájmu náhradného vozidla až do oznámenia poisťovne o poistnom plnení a vyplatenia finančných prostriedkov (resp. do doručenia krycieho listu) je v danom prípade absolútne neaplikovateľná. Samotný súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku opakovane uviedol, že poškodený vrátil prenajaté náhradné vozidlo už dňa 09.04.2025, hoci žalovaný ukončil šetrenie poistnej udalosti a plnil poistné plnenie až po 18.06.2025. Nakoľko autoservis v danom prípade preukázateľne nepodmieňoval vydanie opraveného vozidla doručením krycieho listu zo strany poisťovne, tak právny názor podľa ktorého má byť prenájom náhradného vozidla dôvodný a nevyhnutný až do vydania krycieho listu poisťovňou je v danom prípade neaplikovateľný. V tomto smere poukázal napr. aj na rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. zo dňa 29.05.2025, podľa ktorého po vykonaní opravy už nejde o nemožnosť užívať opravené vozidlo z dôvodu dopravnej nehody ako hlavnej príčiny, v dôsledku ktorej žalovaná poisťovňa plní za poisteného z povinného zmluvného poistenia. Tento právny názor považoval za ústavne udržateľný aj Ústavný súd SR v uznesení č. k. -14 zo dňa 30.09.2025. Mal za to, že napriek obsiahlosti argumentácie súdu uvedenej v bode 26. odôvodnenia napadnutého rozsudku nemožno dobre zistiť, ako súd hodnotil každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Argumentácia súdu prvej inštancie uvedená v bode 26. odôvodnenia napadnutého rozsudku je v zásade len vo všeobecnej rovine bez zohľadnenia a posúdenia aj jeho skutkových tvrdení týkajúcich sa neprimeranej doby opravy (a od toho sa odvíjajúcej nevyhnutnej doby prenájmu náhradného vozidla). Súd prvej inštancie len stroho konštatoval, že na oprávnenú dobu nájmu nemajú mať vplyv jeho tvrdenia ohľadom neprimeranosti dĺžky opravy. Mal za to, že len takúto strohú argumentáciu súdu možno považovať za nedostatočnú z hľadiska požiadaviek vyplývajúcich z judikatúry Európskeho súd pre ľudské práva a ústavného súdu, v zmysle ktorej sa súd musí jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnať so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami podstatnými z hľadiska rozhodnutia vo veci (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 30.09.2024). Namietal, že v zmysle vyššie uvedeného došlo zo strany súdu aj k porušeniu požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako integrálnej súčasti práva na spravodlivé súdne konanie. Čo sa týka posúdenia primeranosti dennej sadzby za prenájom náhradného vozidla zo strany súdu, tak napriek obsiahlej argumentácii súdu prvej inštancie uvedenej v bode 27. odôvodnenia napadnutého rozsudku sa súd takisto prakticky žiadnym spôsobom nevysporiadal s jeho argumentáciou a listinnými dôkazmi týkajúcimi sa neprimeranosti dojednanej dennej sadzby za prenájom náhradného vozidla. Súd prvej inštancie opätovne len stroho konštatoval, že žalovaný podľa jeho názoru nemal relevantným spôsobom preukázať, že nájom uplatnený žalobcom nie je primeraný v danom mieste a čase dopravnej nehody. Argumentácia súdu týkajúca sa nedoloženia obchodných podmienok z jeho strany je podľa jeho názoru absolútne irelevantná, nakoľko v danom prípade je predmetom sporu výška dennej sadzby za prenájom náhradného vozidla a nie napr. platnosť resp. neplatnosť dojednaní v obchodných podmienkach. Takisto nemožno súhlasiť ani s právnym posúdením rozloženia dôkazného bremena zo strany súdu čo sa týka posúdenia primeranosti dennej sadzby za prenájom náhradného vozidla. Mal za to, že nakoľko už v jeho odpore proti platobnému rozkazu účinným spôsobom rozporoval

primeranosť pôvodne dojednanej dennej sadzby za prenájom náhradného vozidla, tak z hľadiska rozloženia dôkazného bremena v súdnom konaní bolo na žalobcovi aby riadne preukázal, že pôvodne dojednaná denná sadzba za prenájom náhradného vozidla bola primeraná. V tomto ohľade poukázal na rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. -112 zo dňa 28.05.2025.

4. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že do konania predložil dôkazy, z ktorých jednoznačne vyplýva dĺžka opravy poškodeného vozidla. Žalovaný si svojvoľne určil dĺžku trvania opravy poškodeného vozidla na 12 dní, bez toho aby uvedené zníženie akýmkoľvek spôsobom relevantne odôvodnil. Skutočnosť, že je to práve žalovaný, ktorý má povinnosť preukazovať údajnú neprimeranosť dĺžku opravy potvrdzujú aj rozhodnutia krajských súdov. Zdôraznil, že poškodený ako laik nikdy nemôže vopred vedieť ako dlho by mala byť oprava jeho vozidla vykonávaná. Nemožno od poškodeného požadovať, aby počas vykonávania opravy ukončil nájom náhradného vozidla, aby vyhovel poisťovni škodcu a to len s ohľadom na to, že zvyšná dĺžka opravy už môže byť pre žalovaného „neprimerane dlhá“. Opravu jednoducho poškodený nedokáže ovplyvniť a preto nedokáže ovplyvniť ani dĺžku nájmu náhradného vozidla. Nie je správne ani spravodlivé od žalovaného, stavať poškodeného do takejto situácie, kedy by nemal istotu v tom, či je jeho nájom náhradného vozidla ešte oprávnený alebo už nie. Vychádzajúc z nálezu Ústavného súdu SR č. k. -34 je nutné konštatovať, že pokiaľ stále prebieha oprava jeho poškodeného vozidla, nedochádza k zmene postavenia poškodeného a aj naďalej je nútený užívať náhradné motorové vozidlo. Poškodený sa počas celej dĺžky opravy nachádza v rovnakom postavení a to v takom, že je fakticky obmedzený v užívaní svojho vlastníctva, v tomto prípade v užívaní jeho vlastného motorového vozidla. Na zabezpečenie svojho sociálneho komfortu si túto situáciu rovnocenne riešil nájmom náhradného vozidla. Postavenie poškodeného sa zmenilo až keď mu bolo jeho vozidlo vydané zo servisu. V nadväznosti na vyššie uvedené poukázal na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. zo dňa 27.08.2024, ktorý sa taktiež zaoberal dĺžkou opravy poškodeného motorového vozidla a stým súvisiacou dĺžkou nájmu náhradného vozidla. Z obsahu bodu 26. odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, že súd prvej inštancie podrobne identifikoval rozhodujúce listinné dôkazy, z ktorých pri svojich skutkových záveroch vychádzal, a zároveň vysvetlil, aký význam im prisúdil. Odvolacia námietka žalovaného v skutočnosti nesmeruje proti absencii hodnotenia dôkazov, ale proti výsledku tohto hodnotenia. Z odôvodnenia rozsudku totiž vyplýva, že súd sa otázkou primeranosti dĺžky nájmu a opravy zaoberal opakovane a v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci. Nemožno preto prisvedčiť tvrdeniu žalovaného, že súd jeho obranu nevyhodnotil. Práve naopak, súd sa s ňou vyporiadal jednoznačne, keď uviedol, že krátenie poistného plnenia nebolo podložené dôkazmi ani presvedčivou argumentáciou a že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k svojim skutkovým tvrdeniam. Navyše argumentácia žalovaného o neprimeranej dĺžke opravy bola z pohľadu výsledku konania právne irelevantná aj z ďalšieho dôvodu. Súd prvej inštancie správne poukázal na ustálenú rozhodovaciu prax vrátane rozhodnutí Ústavného súdu SR, podľa ktorej je pri posudzovaní účelnosti a primeranosti nákladov na prenájom náhradného vozidla významné aj trvanie likvidácie poistnej udalosti a okamih oznámenia poistného plnenia poškodenému. V prejednávanej veci poškodený vrátil náhradné vozidlo už 09.04.2025, hoci žalovaný ukončil šetrenie poistnej udalosti až 18.06.2025. Aj keby preto boli tvrdenia žalovaného o dĺžke opravy relevantné, nemohli by samy osebe spochybniť dôvodnosť nároku za obdobie, ktoré si uplatnil, keďže prenájom bol ukončený výrazne skôr, ako žalovaný rozhodol o poistnom plnení. Odvolacia námietka žalovaného tak predstavuje iba polemiku so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie bez toho, aby preukázala existenciu vady odôvodnenia alebo nedostatkov v procese hodnotenia dôkazov. Ani námietky týkajúce sa neprimeranosti dojednanej dennej sadzby za nájom náhradného vozidla nie súd dôvodné, pretože z bodu 27. odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd sa otázkou primeranosti dennej sadzby nájomného zaoberal podrobne, vykonal hodnotenie žalovaným predložených dôkazov a jasne vysvetlil, prečo ich nepovažoval za spôsobilé spochybniť ním preukázanú výšku škody. Predovšetkým je potrebné zdôrazniť, že svoje tvrdenia o výške škody riadne preukázal predložením zmluvy o nájme náhradného vozidla, z ktorej vyplývala dohodnutá denná sadzba nájmu vo výške 86,10 eur, ako aj faktúry vystavenej v súlade s touto zmluvou, čím bola preukázaná nielen existencia záväzkového vzťahu, ale aj skutočne vzniknuté náklady, ktoré poškodený musel vynaložiť v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou spôsobenou poistencom žalovaného. V okamihu, keď preukázal vznik

škody, jej výšku a príčinnú súvislosť so škodovou udalosťou, prešlo dôkazné bremeno na žalovaného, ktorý tvrdil, že časť uplatneného nároku nie je účelná alebo primeraná. Nie je preto správne tvrdenie žalovaného, že dôkazné bremeno ohľadom primeranosti ceny nájmu malo v celom rozsahu zaťažovať jeho (žalobcu). Práve žalovaný totiž z existujúceho nároku vyvodzoval pre seba priaznivý dôsledok v podobe krátenia poistného plnenia, a preto bol povinný preukázať, že uplatnená cena prenájmu bola v konkrétnych podmienkach neprimeraná alebo neobvyklá. Súd prvej inštancie správne vychádzal z ustálenej judikatúry Ústavného súdu SR, podľa ktorej dôkazné bremeno nesie tá procesná strana, ktorá tvrdí skutočnosti zakladajúce pre ňu priaznivé právne následky. Ak teda žalovaný tvrdil, že náklady na prenájom vozidla v rozsahu presahujúcom ním uznanú sumu neboli účelné alebo primerané, bol povinný túto obranu relevantne preukázať. Nestačilo iba predložiť vlastné interné výpočty alebo všeobecné tvrdenia o údajne obvyklej cene nájmu. Bolo potrebné preukázať, že v čase a mieste vzniku škody bolo možné reálne zabezpečiť porovnateľné vozidlo za podstatne nižšiu cenu a za porovnateľných podmienok. V tejto súvislosti nemožno súhlasiť ani s tvrdením žalovaného, že úvahy súdu o absencii všeobecných obchodných podmienok jednotlivých autopožičovní boli irelevantné. Súd prvej inštancie nimi nespochybňoval samotnú výšku dennej sadzby ako izolovaný údaj, ale správne poukazoval na skutočnosť, že cena prenájmu vozidla nemôže byť posudzovaná bez zohľadnenia celkových podmienok nájmu. Samotný údaj uvedený v cenníku nevypovedá o konečných nákladoch, ktoré by poškodený musel vynaložiť. Výška depozitu, povinnosť úhrady nájomného vopred, obmedzenia kilometrového nájazdu, dodatočné administratívne poplatky, poistné krytie či iné zmluvné podmienky môžu mať zásadný vplyv na ekonomickú výhodnosť alebo nevýhodnosť konkrétnej ponuky. Pokiaľ žalovaný predložil iba cenníky bez preukázania ostatných podmienok prenájmu, súd správne dospel k záveru, že takéto dôkazy nemôžu spoľahlivo preukázať neprimeranosť ceny účtovanej žalobcom. Rovnako významné je, že žalovaný nijakým spôsobom nepreukázal reálnu dostupnosť vozidiel uvedených v jeho prieskume trhu v rozhodnom čase a na relevantnom mieste. Teoretická existencia nižšej ceny v cenníku ešte neznamená, že poškodený mal možnosť takéto vozidlo bezprostredne po škodovej udalosti skutočne prenajať. Žalovaný nepreukázal ani to, že išlo o vozidlá porovnateľnej kategórie, porovnateľného technického stavu a dostupné za rovnakých obchodných podmienok. Súd prvej inštancie preto správne uzavrel, že predložené listiny neboli spôsobilé vyvrátiť žalobcom preukázanú výšku škody. Napokon, samotný žalovaný ani svojimi dôkazmi nepreukázal, že denná sadzba 86,10 eur predstavuje cenu zjavne neobvyklú alebo extrémne vybočujúcu z trhového prostredia. Odvolacia námietka žalovaného preto predstavuje iba nesúhlas s hodnotením vykonaných dôkazov, nie preukázanie vady rozhodnutia alebo nedostatočného odôvodnenia rozsudku.

5. Žalovaný nevyužil právo reagovať na vyjadrenie žalobcu odvolacou replikou.

6. Krajský súd v Žiline ako odvolací súd ( ) po zistení, že odvolanie podala včas sporová strana proti rozsudku, proti ktorému je prípustné odvolanie (, , ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) preskúmal rozsudok v napadnutej časti v intenciách a a rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

7. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie zo skutočností zadokumentovaných v spise dospel k správnym skutkovým zisteniam, vyvodil správny právny záver a svoje rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodnil. Nakoľko odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku zodpovedá kritériám uvedeným v ust. , odvolací súd konštatuje správnosť týchto dôvodov, v plnom rozsahu sa s ním stotožňuje a v podstatných bodoch naň odkazuje. Na zdôraznenie správnosti odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie v rozsahu viazanosti odvolacími dôvodmi poukazuje iba na niektoré ďalšie skutočnosti ( ).

8. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia preto nemožno považovať za rozporné s požiadavkou vyplývajúcou z práva na spravodlivý proces, keďže je z neho zreteľné, z akého skutkového stavu súd prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzal, o aké ustanovenia právnych predpisov sa jeho rozhodnutie opieralo a ako boli tieto relevantné ustanovenia ním interpretované.

9. Pokiaľ ide o námietku nesprávneho právneho posúdenia veci, odvolací súd poznamenáva, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, keď na zistený skutkový stav súd neaplikoval príslušnú právnu normu (úplne ju opomenul aplikovať), alebo aplikoval nesprávnu právnu normu, alebo obsah správnej právnej normy nesprávne interpretoval, alebo správne zvolenú a správne interpretovanú právnu normu nesprávne aplikoval. V prejednávanej veci má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval ustanovenia , ako aj , preto odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvoinštančného súdu odchýliť a nemôže dať za pravdu odvolateľovi, ktorý v odvolaní neuviedol také právne relevantné skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozhodnutia. Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že žalovaným uplatnený odvolací dôvod podľa nie je daný.

10. K námietke nesprávne zisteného skutkového stavu odvolací súd podotýka, že vada predpokladaná v je vadou skutkovou. Rozhodnutie trpí skutkovými vadami, ak bol nesprávne vytvorený jeho skutkový základ (skutkové zistenia). Nesprávnosť skutkových zistení pri tomto odvolacom dôvode je spôsobená nesprávnym postupom súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania, keď buď súd zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo prípadne neprihliadol na skutočnosti, ktoré boli preukázané. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy iba skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo a neopomenul žiadnu skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas konania najavo, jeho skutkové zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, v hodnotení dôkazov nie je logický rozpor, a aj z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z . Odvolací súd vzhľadom na uvedené konštatuje, že v konaní pred súdom prvej inštancie bolo v dostatočnom rozsahu vykonané dokazovanie nevyhnutné pre právne posúdenie predmetnej sporovej veci a meritórne rozhodnutie súdu. Z uvedeného vychádzal aj odvolací súd v zmysle ust. , majúc za to, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia má všetky atribúty vyžadované ust. a nemožno súdu prvej inštancie v tomto smere nič vyčítať.

11. V súdenej veci je podstata odvolacej argumentácie žalovanej strany založená na námietkach ohľadne účelnosti a nutnosti nájmu náhradného vozidla za celé obdobie nájmu v rozsahu 21 dní, s poukazom na čistý čas opravy havarovaného vozidla vyplývajúci z faktúry za opravu poškodeného vozidla. Druhá argumentačná línia sa týka námietok ohľadne dennej sadzby nájmu náhradného vozidla.

12. Prioritne odvolací súd zdôrazňuje, že nevidí dôvod pre zmenu (svojho) ustáleného právneho záveru, ktorý korešponduje určujúcim úvahám Ústavného súdu SR vysloveným v jeho náleze sp. zn. dňa 16. februára 2023, v zmysle ktorých „Účelom náhradného motorového vozidla je eliminovať škodlivý následok spôsobenej dopravnej nehody, ktorý zasahuje do bežného života poškodeného, až do momentu, keď môže opätovne užívať svoje vlastné motorové vozidlo“., resp. že „účelnosť nákladov spojených s užívaním náhradného vozidla zaniká momentom, keď došlo k ukončeniu opravy havarovaného vozidla, de facto vtedy, keď sa opravené vozidlo dostane do dispozičnej sféry poškodeného na ďalšie používanie.“ 13. Čo sa týka dôkazného bremena ohľadne preukazovania účelnosti trvania nájmu, toto nemôže neprimerane a bezbreho zaťažovať poškodeného a následne ani jeho právneho nástupcu (žalobcu). Od poškodeného, resp. žalobcu nemožno požadovať, aby v súdnom spore preukazoval množstvo skutočností smerujúcich k záveru o tom, že nájom náhradného vozidla bol účelný. Poškodený je od odovzdania poškodeného vozidla servisu zbavený možnosti ho užívať a nie je dôvod, aby preukazoval iné skutočnosti. Poškodený si v príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou zapožičal náhradné vozidlo a žalobca dostatočne vysvetlil a preukázal účelnosť požičania náhradného vozidla. Nepriaznivosť stavu, do ktorého sa poškodený dostal z dôvodu protiprávneho konania poisteného u žalovaného, nemožno u poškodeného umocňovať jeho neprimeraným zaťažovaním v tom, aby hľadal opravovňu s najväčšou rýchlosťou opravy alebo cenovo najvhodnejšiu požičovňu vozidiel, resp. servis, ktorý vozidlo odovzdá aj bez krycieho listu a pod.. Žiaden súd nemôže zaťažiť dôkazným bremenom o skutočnostiach, ktorých preukázanie bolo v prospech žalovanej poisťovne, protistranu (t.j. žalobcu ako právneho nástupcu poškodeného).

14. Žalovaný nijako racionálne nevysvetlil, ako prakticky mohol poškodený ovplyvniť dobu opravy poškodeného vozidla, resp. prispieť k skráteniu tejto doby vozidla. Odvolací súd vo všeobecnosti podotýka, že efektivita organizácie práce autoservisu nemôže byť ponechaná na „kontrolu“ poškodeného.

15. Vo vzťahu k posudzovaniu nevyhnutnosti doby opravy poškodeného vozidla odvolací súd upriamuje pozornosť žalovaného na nález Ústavného súdu SR sp. zn. dňa 06.08.2025. V rámci neho Ústavný súd SR vytkol tunajšiemu súdu nerešpektovanie/odklon od jeho skorších záverov (t.j. predovšetkým od vyššie označeného nálezu zo dňa 16. februára 2023), keď všeobecný súd (v obdobnej veci) za podstatnú dobu považoval nevyhnutnú dobu opravy na podklade žalovaným stanoveného rozsahu poškodenia vozidla a kalkulácie nákladov na opravu.

16. Ústavný súd SR vo vyššie označenom náleze okrem iného uviedol: „34. Nosnou (ťažiskovou) otázkou v tu prejednávanej veci súvisiacou s predmetom súdnej ochrany je otázka uplatnenia nároku z hľadiska podmienok podľa o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) upravujúceho priamy nárok poškodeného (náhrada škody) v spojení s (náhrada škody) tak, ako je špecifikovaný v bode 28 tohto nálezu (náhrada za nájom náhradného motorového vozidla). 35. Ústavný súd už v skutkovo a právne obdobných prípadoch, na ktoré v bodoch 11 a 23 tohto nálezu poukazuje aj samotná sťažovateľka, konštatoval, koncentrujúc sa na podstatu uplatneného nároku, že účelom náhradného motorového vozidla je eliminovať škodlivý následok spôsobenej dopravnej nehody, ktorý zasahuje do bežného života poškodeného, až do momentu, keď môže opätovne užívať svoje vlastné motorové vozidlo. V týchto prípadoch výška škody nekorešponduje iba s rozsahom zničeného vozidla, ale aj primeranými nákladmi, ktoré poškodený vynaložil s cieľom eliminovať škodový následok (, ). 36. Vo veci sp. zn. sa ústavný súd vyjadril stotožňujúco s názorom vo veci konajúceho odvolacieho súdu, podľa ktorého účelnosť nákladov spojených s užívaním náhradného vozidla zaniká momentom, keď došlo k ukončeniu opravy havarovaného vozidla, de facto vtedy, keď sa opravené vozidlo dostane do dispozičnej sféry poškodeného na ďalšie používanie. 37. Rovnako v oboch veciach ( a ) ústavný súd akcentoval porovnateľnosť situácie, v rámci ktorej bude poškodenému spôsobená čiastočná škoda, s tou, v rámci ktorej bude spôsobená škoda totálna. V oboch prípadoch ide totiž o skutočnosť objektívnej nemožnosti užívať svoje vlastné motorové vozidlo, ktorá má pre stanovenie relevantnej doby z hľadiska uplatnených nárokov na náhradu za nájom náhradného vozidla bazálny význam. Na podklade uvedeného potom ústavný súd ustálil, že dobu od zapožičania náhradného vozidla do momentu oznámenia žalovanej o ukončení likvidácie škodovej udalosti [a o výške poistného plnenia podľa , resp. poukázania finančných prostriedkov] treba považovať za relevantnú, keď kontinuálne pretrváva potreba používania náhradného motorového vozidla a s tým spojené primerané náklady (m. m. , ). 38. Dôležitým kritériom na posúdenie primeranosti a účelnosti užívania náhradného vozidla môže v okolnostiach prípadu byť doručenie oznámenia o ukončení likvidácie (ukončenie šetrenia) škodovej udalosti a poukaz finančných prostriedkov, keď poškodený ich prijatím (až) získa možnosť využívať hodnotu, ktorú pred škodovou udalosťou plnohodnotne realizoval využívaním poškodeného vozidla. K obdobnému záveru dospel aj Ústavný súd Českej republiky v náleze sp. zn. zo 14. januára 2021 (m. m. a ). 39. Krajský súd v dôvodoch napadnutého rozsudku už vymedzené závery nerešpektoval a pri rozhodovaní o nároku na náhradu za nájom náhradného motorového vozidla považoval za podstatnú nevyhnutnú dobu opravy poškodeného vozidla (rozhodujúce skutočnosti), a to na podklade žalovanou stanoveného rozsahu poškodenia vozidla a kalkulácie nákladov na opravu, ktoré boli v súlade so žalovanou predloženým odborným vyjadrením. Odôvodnenie krajského súdu je tak v protirečení s ústavným súdom konštatovanou ústavnou udržateľnosťou stanoveného účelu náhradného motorového vozidla (bod 35 tohto nálezu), ako aj účelnosťou nákladov za nájom náhradného vozidla (bod 36 tohto nálezu) a v neposlednom rade aj primeranosťou nákladov súvisiacich s prenájmom náhradného vozidla, ktorá je previazaná s kontinuálne pretrvávajúcou potrebou užívania tohto náhradného vozidla (bod 37 tohto nálezu)....“

17. Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd uzatvára, že stanovenie nevyhnutnej doby opravy poškodeného motorového vozidla nie je kritériom pri rozhodovaní o nároku na náhradu za nájom náhradného motorového vozidla, ktorý záver jednoznačne rezultuje z vyššie citovaného nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 06.08.2025. Z uvedeného dôvodu nemožno argumentácii žalovaného založenej na rigidnom matematickom výpočte čistého času opravy bez zohľadnenia ďalších faktorov vo vzťahu k posúdeniu primeranosti a účelnosti užívania náhradného vozidla priznať žiadnu relevanciu.

18. Pokiaľ žalovaný odkazoval na závery uznesenia Ústavného súdu SR č. k. -14 zo dňa 30.09.2025 odvolací súd poukazuje na to, že sa jedná o ojedinelé rozhodnutie, ktoré nijakým spôsobom neneguje závery skorších vyššie označených rozhodnutí Ústavného súdu SR.

19. Ako nedôvodnú posúdil odvolací súd aj nosnú odvolaciu námietku týkajúcu sa obvyklej výške ceny nájmu náhradného vozidla. Súd prvej inštancie v bode 27. odôvodnenia napadnutého rozsudku dostatočným spôsobom vysvetlil prečo pri posudzovaní obvyklej výšky ceny nájmu nevychádzal z cenníkov predložených žalovaným a konštatoval neunesenie dôkazného bremena ohľadne ním tvrdenej výšky nájmu. Odvolací súd má za to, že na preukázanie (ne)primeranosti nákladov za prenájom náhradného motorového vozidla (dennej sadzby za 1 deň) nepostačuje, ak sporová strana predloží len cenníky autopožičovní dohľadané na internete, resp. webových stránkach autopožičovní, ktoré sú všeobecného charakteru a z ktorých nie je možno v mnohých prípadoch ani zistiť, kde predmetná autopožičovňa sídli (resp. má pobočky), či ide autopožičovne sídliace v dotknutom regióne, t.j. v mieste vzniku škody a bydliska poškodeného. Z cenníkov predložených žalovaným nie je zistiteľné, či sa jedná o dennú sadzbu vrátane DPH alebo bez DPH, aká je výška poplatku za pristavenie (prevzatie) vozidla v konkrétnom čase, čo ovplyvňuje cenovú reláciu prenájmu. V neposlednom rade vo vzťahu k posudzovaniu otázky primeranosti obvyklej výšky ceny nájmu nie je možné neprihliadať na ďalšie podmienky nájmu spočívajúce aj v požiadavke na zloženie depozitu za prenájom vozidlo, resp. ďalších požiadaviek, ktoré by boli zistiteľné zo všeobecných obchodných podmienok autopožičovní. Požiadavku na zloženie depozitu nemožno bagatelizovať tým, že podstatná je len denná sadzba za prenájom náhradného vozidla, keďže je zrejmé, že prenájom vozidla je viazaný na zloženie depozitu a pokiaľ ho potenciálny nájomca nezloží, tak k uzavretiu nájomnej zmluvy nedôjde. Keďže poškodený v čase začatia nájmu nemá vedomosť o skutočnej dĺžky opravy jeho poškodeného vozidla a tým ani vedomosť o skutočnej dobe nutnosti nájmu náhradného vozidla, tak v čase začatia nájmu poškodenému nie je daná reálna možnosť, aby porovnaním dostupných ponúk všeobecného charakteru, zistil primeranú dennú sadzbu za prenájom náhradného vozidla, ktorá v kontexte tvrdení žalovaného zodpovedá najnižším sadzbám nájmu. Naviac žalovaný ani nepreukázal, že vozidlá, ktorých sa ním predložené cenníky týkali, boli skutočne v čase potreby prenájmu náhradného vozidla aj k dispozícii.

20. Vzhľadom na nepreukázanie tvrdenia žalovaného, že práve ním stanovená výška nájmu bola za daných okolností v danom mieste a čase reálne dostupnou a obvyklou, odvolací súd považoval žalobcom uplatnenú výšku denného prenájmu náhradného vozidla za primeranú.

21. Bezpredmetným je odkazovanie odvolateľa na závery rozhodnutí iných odvolacích súdov v obdobných veciach, lebo tieto nie sú pre konajúce súdy záväzné (, eventuálne a ) a nepredstavujú ani ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít v zmysle článku 2 ods. 2 .

22. Odvolací súd poukazuje na to, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa tvoria jednotu, a preto je nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne skutkové a právne závery súdu prvého stupňa. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument uvedený v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (napr. uznesenia sp. zn. , ).

23. Len sama polemika s rozhodnutím súdu prvej inštancie alebo prosté spochybňovanie správnosti rozhodnutia súdu, či kritika jeho prístupu zvoleného pri právnom posudzovaní veci, významovo nezodpovedajú kritériu uvedenému v . Do práva na spravodlivý proces totiž nepatrí právo na to, aby bola strana konania pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa všeobecný

súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípadne dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (, , , a ). Porušením práva na spravodlivý proces nie je iné hodnotenie vykonaných dôkazov súdom, než aké sú predstavy strany, resp. strán sporu.

24. Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I. ako vecne správny potvrdil. Odvolací súd ako vecne správny potvrdil aj od rozhodnutia vo veci samej závislý výrok o trovách prvoinštančného konania (výrok II.), ktorý plne zodpovedá vzájomnému procesnému úspechu strán v konaní a zákonným ustanoveniam v ňom uvedeným.

25. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. v spojení s ust. a tak, že priznal žalobcovi ako úspešnej procesnej strane nárok na ich náhradu v plnom rozsahu (t.j. v rozsahu 100 %) proti žalovanému, ktorý vo veci podaného odvolania úspech nemal. O výške náhrady trov tohto štádia konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

26. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. ( )

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. ( )

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n). ( a )

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. ( a )

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. ( )

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. ( a )

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). ( )

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. ( )

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. ( )