Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CdoNO/2/2026

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky X. N., narodenej XX. O. XXXX, D. M. W. Č. XX, XXXXX T., O., aktuálne bytom L. XXXX/XXXB, O. V., zastúpenej advokátom Mgr. Vladimírom Šárnikom, Bratislava, Rožňavská 2, proti odporcovi T. M. N., narodenému XX. C. XXXX, trvalý pobyt S. XX/XX, Š., aktuálne bytom L. XXXX/XXXB, O. V., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, vedenom na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. , o dovolaní navrhovateľky proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 13. februára 2026 sp. zn. , takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 13. februára 2026 sp. zn. z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „odvolací súd“) napadnutým uznesením podľa (ďalej len „“) potvrdil uznesenie Okresného súdu Pezinok (ďalej len „súd prvej inštancie resp. prvoinštačný súd“) zo 16. decembra 2025 č. k. -16, ktorým zamietol návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadala, aby súd prvej inštancie uložil odporcovi povinnosť, aby ju ústne úplne nekontaktoval a aby sa k nej nepribližoval na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov a odporcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal (výrok I.); odporcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal (výrok II.).

1.1. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení , , , , , , , , . Po skutkovej stránke uviedol, že podľa tvrdení navrhovateľky odporca na ňu dňa 11. novembra 2025 o 8:37 hod na Okružnej ulici 1333/112B v Slovenskom Grobe na verejnom priestranstve verbálne nevyprovokovane zaútočil. Po tom, čo sa navzájom pozdravili „Dobré ráno“, navrhovateľka prehovorila na odporcu: „Prosím Vás...“, na čo jej odporca odpovedal: „Né prosím Vás, už sem Vás dal k soudu, tak si počkejte na obsílku. Přestaňte otravovat moji ženu, nebo bude zle, co si myslíte, že se přristehujete a budete buzerovat, nééé? Tě chytnu za hubu a uvidíš. Kundo! Že Prosím ťe.“ Podľa navrhovateľky odporca svojim verbálnym atakom zrejme narážal na minulú udalosť, keď bol spoluvlastník bytu navrhovateľky Ľ. H., slušne požiadať partnerku odporcu, aby v byte neboli takí hluční. O iných sporoch, žalobách, súdnych zásielkach a podobne nemá navrhovateľka žiadnu vedomosť, s rodinou odporcu nemali žiadne konflikty, hádky. Navrhovateľka ďalej uviedla, že odporca je osoba trestaná na území Českej aj Slovenskej republiky, ide teda o osobu majúcu sklon prekračovať nielen spoločenské, ale aj zákonné normy. Dala do pozornosti, že okrem hrubej urážky (označenie „kundo“) vyslovil voči navrhovateľke aj vyhrážky fyzickým násilím („Tě chytnu za hubu a uvidíš.“). Podľa navrhovateľky takéto hrubé správanie odporcu, naviac k žene, v nej objektívne vyvoláva a aj skutočne vyvolalo obavu z možného fyzického útoku zo strany odporcu. Preto jestvuje naliehavá potreba neodkladnej úpravy pomerov medzi odporcom a navrhovateľkou spočívajúca v zákaze priblíženia na 10 metrov, teda na dostatočne bezpečnú vzdialenosť, ktorá umožňuje aj únik v prípade pokusu o jej prekročenie. Súčasne je podľa navrhovateľky potrebné zakázať odporcovi voči nej ústnu komunikáciu, pretože neprípustnými a protiprávnymi sú aj urážky a vyhrážky

fyzickým násilím, ktoré nikto nie je povinný znášať. Slovný atak odporcu voči nej bol impulzívny, nevyprovokovaný a išlo o zjavne nekontrolovaný výron negatívnych emócií. Zo správania odporcu, ako aj z predchádzajúcej delikventnej histórie je podľa navrhovateľky zrejmé, že ide o osobu so zníženou racionálnou kontrolou správania, čo posilňuje obavu zo zopakovania protispoločenského správania. Bola názoru, že navrhované obmedzenia uložené odporcovi by boli primerané nebezpečenstvu, ktoré jej z jeho strany hrozí. Mala za to, že potreba jej ochrany pred verbálnym aj fyzickým napadnutím prevažuje nad právom odporcu voľne sa pohybovať a jeho právom na slobodu prejavu, pričom požadovaný zásah do jeho práva považovala za minimálny, pretože zákaz priblíženia k nej mu nijako neznemožňuje pohybovať sa kdekoľvek inde a zákaz ústne s ňou komunikovať mu nijako nebráni uplatňovať svoju slobodu prejavu voči akejkoľvek inej osobe. Navrhovateľka tiež poukázala na tú skutočnosť, že osobitný záujem odporcu na komunikovaní práve s ňou a približovaní sa práve k nej neexistuje. Do svojho bytu môže odporca vstupovať bez toho, aby sa približoval ku vchodu do bytu navrhovateľky. Za daných okolností niet dôvodu na mimoriadnu ochranu práv odporcu, ale naopak, je dôvod extenzívne chrániť navrhovateľku, ktorej zo strany odporcu hrozí verbálne aj fyzické napadnutie.

1.1. Rozborom ustanovenia , ako aj základných ľudských práv, a to nebyť vystavený násiliu alebo jeho bezprostrednej hrozbe, rozborom pojmu integrita, násilie a vzhľadom na navrhovateľkou popísaný skutkový stav ako aj na priložené listinné dôkazy a videozáznam, dospel súd prvej inštancie k názoru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný a považoval za potrebné ho zamietnuť.

1.2. Z Výpisu z Listu vlastníctva č. 3924 pre okres Pezinok, obec Slovenský Grob, katastrálne územie Slovenský Grob, predloženého navrhovateľkou, súd prvej inštancie zistil, že vlastníkom bytu č. X, nachádzajúceho sa na prízemí bytového domu vchod XXXB je navrhovateľka a pán Ľ. H. (každý v polovici) a vlastníkmi bytu č. X, na X. poschodí bytového domu vchod XXXB sú Q. X. T.A. S. o spoluvlastníckom podiele 1/1. Zo Záznamu o podaní oznámenia spísaného na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru v Pezinku zistil, že navrhovateľka podala oznámenie na svojho suseda - odporcu. Obsahovo je oznámenie o priestupku v podstate totožné so skutkovým opisom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. K návrhu navrhovateľka priložila článok z iDNES.cz s názvom: Bývalý vězeň běžně volá kamarádúm do vězení, pričom bývalý väzeň je odporca. Tiež konštatoval, že navrhovateľka navrhla, aby si súd prvej inštancie vyžiadal Výpis z registra trestov Českej republiky, Výpis z registra trestov Slovenskej republiky, Výpis z evidencie priestupkov v Českej republike, Výpis z evidencie priestupkov v Slovenskej republike, Správu o osobe z Obvodného oddelenia PZ v Pezinku, Meisslova 5, Pezinok.

1.3. Prvoinštančný súd zaujal názor, že Záznam o podaní oznámenia zo dňa 01. decembra 2025 osvedčuje podanie oznámenia o verbálnom útoku odporcu tri týždne po incidente (11. novembra 2025). Novinový článok „Bývalý vězeň běžně volá kamarádúm do vězení“ zo dňa 03. júna 2006 osvedčuje len to, že odporca v minulosti vykonával trest odňatia slobody, čo bez ďalšieho nepovažoval za významné na rozhodnutie súdu, bez vedomosti o konkrétnom trestnom čine, za ktorý bol odporca odsúdený, naviac keď vykonával trest odňatia slobody pred 20 rokmi. Videozáznam osvedčoval priebeh incidentu, ktorý sa odohral medzi navrhovateľkou a odporcom a neadekvátnu, nevhodnú, vulgárnu, útočnú reakciu odporcu po tom, čo ho navrhovateľka oslovila. Súd prvej inštancie toto správanie odporcu morálne odsúdil, považoval ho prinajmenšom za hrubé, stotožnil sa s navrhovateľkou, že sa jedná o verbálny útok na jej osobu, avšak vyhodnotil, že nedosahuje takú intenzitu, z ktorej by mohol vyvodiť osvedčenú možnosť ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľky. Pri vyhodnocovaní správania odporcu prihliadol na skutočnosť, že to bola navrhovateľka, ktorá prvotne oslovila odporcu a iniciovala komunikáciu s ním (čo však samozrejme jeho nevhodnú reakciu neospravedlňuje), odporca však nebol tým, kto by aktívne vyhľadával navrhovateľku a dával podnet k interakcii medzi navrhovateľkou a odporcom, čo napokon uvádza aj samotná navrhovateľka, podľa ktorej „osobitný záujem odporcu na komunikovaní práve s ňou a približovaní sa práve k nej neexistuje.“ Súd prvej inštancie prihliadol k fyzickému správaniu odporcu a jeho neverbálnemu správaniu počas svojho výroku „tě chytnu za hubu a uvidíš. Kundo!“ Uviedol, že inak by posudzoval tento výrok v spojení s fyzickým násilím alebo aspoň fyzickou blízkosťou odporcu k navrhovateľke, avšak vychádzal z toho, že v tomto prípade odporca kráčal smerom od navrhovateľky, v komunikácii s navrhovateľkou nechcel pokračovať, týmto spôsobom ju ukončil. Tiež prihliadol na skutočnosť, že navrhovateľka svoj návrh odôvodňuje jediným incidentom, žiadne ďalšie iné čiastkové konanie odporcu, ktorým by ohrozoval jej duševnú alebo telesnú integritu, navrhovateľka neuviedla. Vyhodnotil, že navrhovateľka neosvedčila

dôvodnosť bezodkladnej úpravy vzťahov medzi stranami takými rozhodujúcimi skutočnosťami, ktoré by nasvedčovali tomu, že zo strany odporcu dochádza ku konaniu, ktorým môže byť telesná alebo duševná integrita navrhovateľky ohrozená, čím dospel k záveru o nelegálnosti (z hľadiska potreby, naliehavosti, primeranosti) požadovaného neodkladného opatrenia.

1.4. Záverom súd prvej inštancie uviedol, že navrhovateľka neosvedčila, že by správaním odporcu bola ohrozená jej telesná alebo duševná integrita do takej miery, aby to vyžadovalo okamžitý zásah a nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by sa zasiahlo do práv odporcu obmedzením jeho garantovaných práv, ku ktorým patrí aj sloboda pohybu. Poukázal na závery rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, podľa ktorého pred rozhodnutím súdu o neodkladnom opatrení nie je z dôvodu krátkosti času priestor pre vykonanie dokazovania v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní, pričom zároveň nesmú existovať vážnejšie pochybnosti o potrebe tejto úpravy, a preto rozsah dokazovania je zúžený vzhľadom na účel a podstatu neodkladného opatrenia a nevykonáva sa dokazovanie v rozsahu ako v základnom konaní (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25. júna 2019, sp. zn. ). Návrhy navrhovateľky na vyžiadanie výpisov z registra trestov Českej republiky, Slovenskej republiky, výpisov z evidencie priestupkov Českej republiky, Slovenskej republiky, Správy o osobe z OO PZ v Pezinku považoval v režime konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia za nedôvodné, keď o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd rozhoduje na základe návrhu a pripojených dôkazov, na vykonanie ďalšieho dokazovania nie je vzhľadom na 30 - dňovú lehotu na rozhodnutie časový priestor.

1.5. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle zásady úspechu v konaní podľa tak, že odporcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal, vzhľadom k tomu, že mu žiadne trovy nevznikli.

2. Odvolací súd v dôvodoch napadnutého potvrdzujúceho rozhodnutia uviedol, že právnym úvahám súdu prvej inštancie, na základe ktorých vzhliadol nedôvodnosť nariadenia navrhovaného neodkladného opatrenia, nemožno vytknúť nelogickosť, nepreskúmateľnosť a neudržateľnosť a odvolací súd sa so závermi súdu prvej inštancie stotožnil a poukázal na ne ( ). Zdôraznil, že pre nariadenie neodkladného opatrenia sa vyžaduje hodnoverné a dostatočné opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nevyhnutnosť potreby neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami. Pre aplikáciu inštitútu neodkladného opatrenia sa vyžaduje naliehavosť potreby predbežnej úpravy, ktorá musí byť osvedčená. Jeho zmyslom je rýchlo a pružne riešiť situáciu, ktorá si vyžaduje okamžitý zásah súdu v jej priebehu, odôvodnený spomenutou nevyhnutnou potrebou okamžitej úpravy pomerov strán sporu hoci bez dokazovania. Aj v prípade, ak sú splnené formálne a vecné predpoklady vyžadované zákonom pre nariadenie neodkladného opatrenia, súd musí zvažovať, či v prípade jeho nariadenia nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahov strán sporu alebo tretích osôb, a teda posúdiť primeranosť zásahu, ktorý nariadenie neodkladného opatrenia predstavuje. Ide o tzv. zásadu proporcionality pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. O potrebe neodkladnej úpravy teda nesmú byť vážnejšie pochybnosti. Procesnú zodpovednosť za výsledok konania (dôkazné bremeno) v tomto smere má navrhovateľ neodkladného opatrenia. Miera osvedčenia všetkých zákonných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia sa riadi naliehavosťou situácie, teda konkrétnou situáciou, naliehavosťou tej - ktorej veci, ktorá je daná vtedy, ak aj pri prípadnom osvedčení ohrozenia nároku žalobcu tu existuje potreba bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu. Pojem „potreba bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu“ treba vykladať tak, že bez tejto úpravy vzťahov súdom by strane sporu hrozila ťažko napraviteľná ujma. Zmyslom neodkladného opatrenia je poskytnúť dočasnú, alebo v tomto prípade trvalú ochranu oprávnenému účastníkovi a zabrániť zhoršovaniu jeho postavenia, a to napriek tomu, že súd nemá náležite zistený skutkový stav. Musí sa prihliadať na ochranu oprávnených záujmov toho, kto o nariadenie neodkladného opatrenia žiada. Na druhej strane sa tiež musí prihliadnuť na toho, proti komu má navrhované neodkladné opatrenie smerovať, aj keď táto ochrana nemôže dosiahnuť takú intenzitu, aby prakticky znemožnila nariadenie neodkladného opatrenia. Úlohou konajúceho súdu je vyhodnotiť, či navrhovateľ osvedčil alebo neosvedčil potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu a existenciu nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, t. j. či osvedčili naliehavosť situácie alebo obavu z ohrozenia výkonu budúceho rozhodnutia, keď nie je postačujúca iba jeho subjektívna obava zo zhoršenia jeho právneho alebo faktického postavenia, ale pre účely úspechu v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutné osvedčenie, že táto obava reálne hrozí v čase podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Hrozba ujmy nemôže

byť len hypotetická a práve navrhované neodkladné opatrenie musí byť logickým právnym prostriedkom slúžiacim na jej zabránenie, ktorú „osvedčenosť“ musí uniesť navrhovateľ neodkladného opatrenia.

2.1. V danom prípade odvolací súd v zhode s právnym záverom súdu prvej inštancie mal za to, že navrhovateľka neodkladného opatrenia neosvedčila potrebu jeho nariadenia. Odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie nevzhliadol osvedčenie reálnej hrozby ujmy navrhovateľke v dôsledku aktuálneho reálneho správania sa odporcu, keď navrhované neodkladné opatrenie posúdil ako nedôvodné aj so zreteľom na vyššie spomínanú zásadu proporcionality úpravy právnych a faktických pomerov účastníkov konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Aktuálne okamžitý súdny zásah do daných právnych vzťahov nie je naliehavý a teda ani potrebný. Rozsah navrhovateľkou odporcovi navrhovaných obmedzení spočívajúcich v jeho obmedzení práva slobody prejavu a slobody pohybu, za situácie, že účastníci konania sú susedia a každý z nich má legitímne právo relevantné nehnuteľnosti užívať, nie je primeraný a proporcionálny k rozsahu výhody požadovanej navrhovateľkou, spočívajúcej v navrhovanej súdnej ochrane. Odvolací súd sa stotožnil s námietkou odporcu, že navrhovaným neodkladným opatrením by mohol byť v neprípustnej miere ohrozený výkon práva odporcu na rodinný život, užívanie obydlia, výkon jeho povinností nájomcu a pod. Nestotožnil sa ale s jeho argumentáciou, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nebol iniciovaný bezprostredne a preto nespĺňa podmienku neodkladnosti a naliehavosti. Nakoľko navrhovateľka tvrdila o skutočnosti o narušení jej psychickej integrity v dôsledku incidentu zažitého s odporcom, t. j. strachu, ktorý sa môže stupňovať pri spomienke na incident a preto návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol podaný bezodkladne. Odvolací súd však tvrdené skutočnosti nevyhodnotil a neposúdil za osvedčené v takej intenzite, že by vyžadovali okamžitú súdnu ochranu, a to časovo neobmedzenú a v požadovanom rozsahu. Odvolanie navrhovateľky neuvádzalo, ktoré zákonné podmienky pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd prvej inštancie neposúdil v danej veci správne; obsahovo bolo skôr všeobecnou spoločenskou obhajobou obetí psychického, prípadne fyzického násilia, s ktorou sa odvolací súd stotožnil, avšak s tým, že táto obhajoba a argumentácia nenahrádza osvedčenie splnenia zákonných náležitostí konkrétneho zvoleného právneho prostriedku na riešenie právneho postavenia navrhovateľky v danej veci. Dôvodnosť navrhovaného neodkladného oparenia v zmysle jej petitu, nebola podľa odvolacieho súdu osvedčená vzhľadom na neosvedčenie hrozby nenapraviteľnej ujmy v intenzite vyžadujúcej si okamžitú súdnu ochranu v navrhovanom rozsahu. Keď odvolací súd bol povinný dbať na dodržanie zákonných mantinelov konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, v danom prípade dokonca subsumujúceho konanie vo veci samej.

2.3. O nároku na náhradu trov tohto odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle zásady úspešnosti v konaní podľa v spojení s . V odvolacom konaní úspešnému odporcovi nárok na ich náhradu nepriznal vyhodnotiac, že mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli, nakoľko k vyjadreniu k odvolaniu navrhovateľky nedoložil plnú moc pre advokáta uvedeného v tomto vyjadrení podpísanom samotným odporcom, pričom aj na poštovej obálke je ako odosielateľ uvedený odporca.

3. Proti uvedenému uzneseniu odvolacieho súdu podala dovolanie navrhovateľka (ďalej aj „dovolateľka“), ktorého prípustnosť odôvodňovala ustanovením . V rámci uplatneného dovolacieho dôvodu v prvom rade namietala, že jej nebolo doručené vyjadrenie odporcu k jej odvolaniu, na ktoré odvolací súd vyzval odporcu. Takéto vyjadrenie sa nenachádza ani v elektronickom súdnom spise. Takýmto postupom došlo k zjavnému porušeniu rovnosti zbraní. Napadnuté rozhodnutie označila po vecnej stránke za nesprávne, porušujúce práva navrhovateľky na ochranu zdravia; nesúhlasila so skutkovým a právnym hodnotením súdov nižších inštancií. Za ďalšie namietala nevykonanie dokazovania vyžiadaním si výpisov z registra trestov a priestupkov zo Slovenskej a Českej republiky. Neobstojí argumentácia súdov, že na takéto dokazovanie nebol vzhľadom na 30 dňovú zákonnú lehotu čas. Napokon namietala aj nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia poukazujúc na to, že súčasťou jej práva na súdnu ochranu je aj riadne odôvodnenie rozhodnutia. Riadnym je vtedy, ak dáva zrozumiteľné odpovede na základne otázky konania. Nestačí ak vysvetľuje dôvody, ktoré v skutočnosti k rozhodnutiu neviedli. Uviedla, že „ je hrubým cynizmom zo strany súdu vyčítať navrhovateľke, že niečo neosvedčila, keď sa udalosti už stali...odporca zaútočil verbálne na navrhovateľku a súčasne sám avizoval, že mieni zaútočiť aj fyzicky...“: Súdy oboch inštancií nevzali jeho slová vážne. Nevedno ale prečo. Záverom navrhovateľka uviedla, že súdy svojim rozhodnutím úplne popreli účel a zmysel inštitútu neodkladného opatrenia, ktorý je preventívny, má zabrániť hroziacej ujme, aj napraviteľnej. Odôvodnenie takéhoto prístup je zjavne zmätočné, nelogické, nedávajúce odpoveď na základné otázky konania.

Rozhodnutie je aj zjavne nespravodlivé. Aj zabezpečenie spravodlivosti je základnou charakteristikou právneho štátu. Rozhodnutie, ktoré je zjavne nespravodlivé, je aj nezákonné. Uprednostniť ochranu delikventa pred ochranou obete je zjavne nespravodlivé.

4. Odporca sa k podanému dovolaniu nevyjadril.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací ( ) po zistení, že dovolanie podal v stanovenej lehote ( ) účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), zastúpený v súlade so zákonom ( ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ), preskúmal či sú dané procesné predpoklady pre uskutočnenie meritórneho dovolacieho prieskumu a dospel k záveru, že dovolanie dovolateľky je nielen prípustné, ale aj dôvodné.

7. V zmysle je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach a .

8. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný ( ). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní (porovnaj ). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v konečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa , je procesnou povinnosťou dovolateľa vysvetliť v dovolaní, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a označiť v dovolaní náležitým spôsobom dovolací dôvod ( alebo v spojení s a ). V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dôvodom prípustnosti dovolania.

9. V preskúmavanej veci navrhovateľka v podanom dovolaní uplatnila dovolací dôvod podľa , v zmysle ktorého dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

10. Ustanovenie zakladá prípustnosť a zároveň dôvodnosť dovolania v tých prípadoch, v ktorých miera porušenia procesných práv strany nadobudla intenzitu porušenia jej práva na spravodlivý proces. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zákonnému, ale aj ústavnému procesnoprávnemu rámcu, a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie ústavne zaručených procesných práv spojených s uplatnením súdnej ochrany práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie veci za prítomnosti strany sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a na rozhodnutie o riadne uplatnenom nároku spojené so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutia spravodlivosti).

10.1. Predpokladom prípustnosti dovolania z dôvodu podľa je teda povaha napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu, ktoré musí byť rozhodnutím vo veci samej alebo rozhodnutím, ktorým sa konanie končí. Rozhodujúcim kritériom, či v prípade rozhodnutia o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ide o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí, je to, či v okolnostiach prípadu bolo možné nariadením neodkladného opatrenia dosiahnuť trvalú úpravu pomerov. Odpoveď na túto otázku je v právomoci všeobecného súdu a prejaví sa v tom, či navrhovateľovi neodkladného opatrenia uloží povinnosť podať žalobu vo veci samej ( ), alebo stranu, ktorej neodkladným opatrením uložil určitú povinnosť, poučí, že môže podať žalobu vo veci samej ( ). V prípade návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím konania, na ktoré nenadväzuje žaloba podľa , konanie končí rozhodnutím o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a konzumuje vec samu.

10.3. V prípade navrhovateľky bol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnutý, pričom odvolací súd v dôvodoch svojho rozhodnutia dodal, že bol povinný pri rozhodovaní dbať na dodržanie zákonných mantinelov konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v danom prípade

dokonca subsumujúceho konanie vo veci samej. Z toho ako navrhovateľka koncipovala návrh, t. j. ako samostatný, bez súčasného podania žaloby vo veci samej je zrejmé, že neodkladné opatrenie v navrhovanom znení možno považovať za také, pri ktorom je predpoklad, že ním možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov strán. Napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu konanie o návrhu navrhovateľky skončilo a preto je voči nemu prípustné dovolanie.

11. Dovolateľka vyvodzujúc prípustnosť dovolania z ustanovenia konkrétne namietala nevykonanie dokazovania vyžiadaním si výpisov z registra trestov a priestupkov zo Slovenskej a Českej republiky ohľadom osoby odporcu a v nadväznosti na to nesprávne skutkové závery. Mala teda za to, že v konaní, ktoré predchádzalo vydaniu dovolaním napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu, došlo k porušeniu jej práva, a to z dôvodu tzv. opomenutého dôkazu. Taktiež namietala nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia a nedoručenie vyjadrenia odporcu k jej odvolaniu (bližšie viď bod 3. tohto rozhodnutia).

12. Z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle nie je významný subjektívny názor dovolateľa, tvrdiaceho, že sa súd dopustil vady zmätočnosti v zmysle tohto ustanovenia; rozhodujúce je výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo. Dovolací súd preto skúmal opodstatnenosť argumentácie dovolateľky, že v konaní došlo ňou tvrdenej vade zmätočnosti.

13. Ak všeobecný súd nevykoná dôkaz navrhovaný stranou konania, hoci tento má preukazovať takú, medzi stranami konania spornú skutkovú okolnosť, ktorá je pre meritórne posúdenie žalobného nároku významná, či dokonca rozhodujúca, znemožní tým strane konania uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere, že dôjde k porušeniu práva na spravodlivý proces. Znamená to vo svojich dôsledkoch aj porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 21. novembra 2019, uverejnený v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky pod č. 29/2019).

14. V danej veci odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie, stotožňujúc sa v celom rozsahu s jeho záverom, že „navrhovateľka neosvedčila dôvodnosť bezodkladnej úpravy vzťahov medzi stranami takými rozhodujúcimi skutočnosťami, ktoré by nasvedčovali tomu, že zo strany odporcu dochádza ku konaniu, ktorým môže byť telesná alebo duševná integrita navrhovateľky ohrozená...“, napriek zisteniu vyplývajúcim zo Záznamu o podaní oznámenia zo dňa 01. decembra 2025 spísaného na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru v Pezinku, novinovému článku z iDNES.cz s názvom: Bývalý vězeň běžně volá kamarádúm do vězení a videozáznamu o priebehu incidentu. Za daného stavu bol dovolací súd toho názoru, že vyžiadanie a posúdenie navrhovateľkou uvádzaných skutočnosti, a to Výpisov z registra trestov Českej republiky a Slovenskej republiky, Výpisov z evidencie priestupkov v Českej republiky a Slovenskej republiky a Správy o osobe odporcu z Obvodného oddelenia PZ v Pezinku je plne dôvodné a pre rozhodnutie v predmetnej veci nevyhnutné, a to aj s ohľadom na práva a záujem, ktorý má byť navrhovaným neodkladným opatrením chránený. Neobstojí argumentácia súdov nižších inštancií, že „na vykonanie ďalšieho dokazovania nebol vzhľadom na 30 - dňovú lehotu na rozhodnutie časový priestor“, pretože vo svojej podstate ide o administratívne časovo nenáročné úkony, tak pre súdy ako aj príslušné štátne orgány, ktoré je možné vykonať bezodkladne.

15. Dovolací súd má za to, že procesný postup súdov nižších inštancií, ktoré sa odmietli zaoberať a vykonať navrhovateľkou navrhnuté dokazovanie, ktoré mohlo mať vplyv na riadne zistenie skutkového stavu veci z hľadiska skúmania ohrozenia jej telesnej alebo duševnej integrity, možno kvalifikovať ako porušenie základného práva na spravodlivé súdne konanie v zmysle , a to s poukazom aj na rozhodnutie ústavného súdu sp. zn. .

16. Možno teda zovšeobecniť, že ak všeobecný súd nevykoná dôkaz navrhovaný stranou konania, hoci tento má preukazovať skutkovú okolnosť, ktorá je pre meritórne posúdenie významná, či dokonca rozhodujúca, znemožní tým strane konania uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere, že dôjde k porušeniu práva na spravodlivý proces, čím je potom daná prípustnosť i dôvodnosť dovolania podľa . Znamená to vo svojich dôsledkoch aj porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa .

17. Dovolanie navrhovateľky za danej procesnej situácie aká nastala v prejednávanej veci bolo nielen procesne prípustné ( ), ale tiež dôvodné ( ), lebo v ňom opodstatnene namietala, že odvolací súd jej nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Z dôvodu, že konanie bolo zaťažené vytýkanou vadou podľa , pre ktorú bolo potrebné rozhodnutie odvolacieho súdu zrušiť, dovolací súd sa už ďalej nezaoberal ani ďalšími navrhovateľkou prezentovanými námietkami týkajúcimi sa nepreskúmateľnosti rozhodnutia.

18. Ak je dovolanie dôvodné, dovolací súd napadnuté rozhodnutie zruší ( ). Ak dovolací súd zruší napadnuté rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, zastaviť konanie, prípadne postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci patrí ( ). Najvyšší súd v súlade s týmito ustanoveniami zrušil rozhodnutie odvolacieho súdu a vec vrátil tomuto súd na ďalšie konanie ( ).

19. Ak dovolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania ( ). Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie a odvolací súd sú viazaní právnym názorom dovolacieho súdu ( ).

20. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.