Details
Collection
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Additional names
Court
Jurisdiction
+ 49 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (54)d20516d6e3a128a3b858abb53217408ed61416a36292af688b6bb6fbf1d671b4.pdf
PDF · 22.34 MB
No categories available
1 Cdo 89/97
Legal thesis Official
Samotná závažnosť ujmy vzniknutej v dôsledku neoprávneného zásahu do práva na ochranu osobnosti nie je jediným a výlučným kritériom pre určenie výšky nemajetkovej ujmy v peniazoch. Pri určení tejto výšky súd musí prihliaďovať aj na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo. Tieto okolnosti môžu byť významné tak u osoby postihnutej, ako aj u osoby, ktorá neoprávnená, zásah spôsobila.
(Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. apríla 1998, sp. zn. 1 Cdo 89/97)
Okresný súd V. K. rozsudkom uložil odporcovi povinnosť požiadať o uverejnenie ospravedlnenia sa navrhovateľom v periodikách Sme, Pravda, Nový čas, Nový vpred a Pokrok v tomto znení: „SLOVAK INTERNATIONAL TABAK, a. s. so sídlom v B. sa ospravedlňuje V. L., A. B. a J. H. za neoprávnené použitie ich obrazových snímkov a za nepravdivú reklamu v súvislosti so súťažou MARS - Vyhrajte aj Vy 10 000 Sk mesačne po celý rok, ktorá sa uskutočnila v dňoch od 1. júla 1996 do 31. októbra 1996“. V prípade nesplnenia tejto povinnosti odporcom do 15 dní od právoplatnosti rozsudku, priznal navrhovateľom právo na uverejnenie ospravedlnenia na jeho náklady. Odporcovi uložil povinnosť zaplatiť každému z navrhovateľov 300 000 Sk, ako aj trovy konania.
Z vykonaného dokazovania mal preukázaný neoprávnený zásah odporcu do práva navrhovateľov na ochranu osobnosti. V rámci súťaže MARS - Vyhrajte aj Vy 10 000 Sk mesačne po celý rok, odporca použil bez súhlasu navrhovateľov ich obrazovú snímku s nepravdivým textom. Vzhľadom na okolnosti prípadu nepovažoval morálne zadosťučinenie za postačujúce. Výšku náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch určil s prihliadnutím na účel použitia obrazovej snímky, ako aj získanú majetkovú výhodu odporcu.
Na odvolanie odporcu, v časti náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, Krajský súd v B. B. rozsudok okresného súdu vo výroku o povinnosti odporcu zaplatiť navrhovateľom po 300 000 Sk zmenil tak, že odporcu zaviazal zaplatiť každému z navrhovateľov po 75 000 Sk do troch dní a vo zvyšku návrh zamietol. Odvolací súd pri stanovení výšky nemajetkovej ujmy v peniazoch sa nestotožnil s hodnotením vykonaným súdom prvého stupňa. Podľa ustanovenia § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka skúmal dve zákonom stanovené hľadiská, a to závažnosť vzniknutej ujmy a okolnosti, za ktorých k porušeniu došlo. Z vykonaného dokazovania ustálil, že navrhovatelia nevedeli o tom, že sú fotografovani a pre aký účel. Na strane navrhovateľky 1) mohlo dôjsť k zniženiu dôstojnosti a vážnosti v spoločnosti z dôvodu, že pracuje ako kuchárka v základnej škole, ktorá je zapojená v súťaži „zdravá škola“. Jej práca a presvedčenie je v rozpore s propagáciou fajčenia. Neobstojí však jej argumentácia o manželových výčítkách o tom, že tancuje s chlapmi, keď títo boli jej príbuzní. Zohľadnil skutočnosť, že so zverejnením snímky v spojení s propagáciou fajčenia s textom o tom, že od fotografovani majú radosť z finančnej odmeny, všetkým navrhovateľom vznikali zbytočné problémy s vysvetľovaním, ako aj neprijemné situácie
v práci a okoli. Táto skutočnosť hrubo zasiahla do života, občianskej cti ako aj súkromia navrhovateľov. Počas konania neboli produkované žiadne také dôkazy, ktoré by naznačovali presahovanie rámca blízkeho bydliska a práce navrhovateľov. Aj keď súťaž mala celoslovenskú pôsobnosť, k zásahu došlo len v okoli bydliska navrhovateľov. Nejde o známe osobnosti ani osobnosti verejného a spoločenského života. Nestotožnil sa so záverom prvostupňového súdu o tom, že je potrebné prihliadnuť na majetkovú výhodu získanú odporcom použitím obrazového snímku, lebo takéto hľadisko zo zákona nevyplýva. Dospel k záveru, že výška náhrady nemajetkovej ujmy po 75 000 Sk pre každého navrhovateľa je primeraná a v tomto zmysle zmenil výrok rozsudku okresného súdu. Vo zvyšku návrh ako nedôvodný zamietol.
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podali dovolanie navrhovatelia. Navrhli dovolaciemu súdu napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Namietali nesprávnosť rozhodnutia odvolacieho súdu v tom, že tento vo zvyšku návrh zamietol, hoci odporca odvolaním nenapadol výrok prvostupňového rozsudku o jeho povinnosti ospravedlniť sa navrhovateľom. Pre posúdenie výšky nemajetkovej ujmy považovali za jednoznačné kritérium závažnosť vzniknutej ujmy a okolnosti, za ktorých k porušeniu práv došlo. Odporca je výrobca tabakových výrobkov, kde dosahuje veľké zisky z tržieb v súvislosti s propagáciou svojich výrobkov. Samotná reklamná kampaň, počas ktorej boli neoprávnene použité ich snímky, predstavovala len na výhrach ceny v celkovej hodnote 2,5 milióna Sk a celkové náklady na túto súťaž predstavovali až 5 miliónov Sk. Nesúhlasili s názorom odvolacieho súdu o závislosti výšky nemajetkovej ujmy od toho, či sú známe osobnosti, alebo len miestni občania s dobrou povestou. Zdôrazňovali svoj negatívny postoj k fajčeniu. Odvolací súd sice doplnil dokazovanie prehratím magnetofónovej kazety z časti relácie TRG na stanici VTV, avšak tento dôkaz nepriniesol žiadne podstatné zmeny ohľadom skutkového stavu vo vzťahu k navrhovateľom. Priznané zadosťučinenie vo výške 75 000 Sk a postup odvolacieho súdu, ktorým determinoval výšku nemajetkovej ujmy v peniazoch, považovali za protiprávny. Odvolací súd, aj keď rozhodol v ich neprospech, mal im priznať náhradu trov konania, lebo rozhodnutie o výške plnenia záviselo od úvahy súdu.
Odporca žiadal dovolanie navrhovateľov v zmysle § 243b ods. 1 O. s. p. zamietnuť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.), po zistení, že dovolanie podali včas účastníci konania (§ 240 ods. 1 O. s. p.) proti rozsudku, ktorý možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 238 ods. 1 O. s. p.), preskúmal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 242 ods. 1 O. s. p., ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel k záveru, že rozhodnutie odvolacieho súdu je správne, a preto dovolanie navrhovateľov je potrebné zamietnuť (§ 243b ods. 1 O. s. p.).
Z odôvodnenia:
Občiansky zákonník v ustanoveniach § 11 a nasledujúcich poskytuje ochranu osobnosti subjektom, proti ktorým smeroval zásah znižujúci ich vážnosť, dôstojnosť a česť, a ohrozujúci ich postavenie a uplatnenie v spoločnosti. Fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej
dostojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy (§ 11 Občianskeho zákonníka).
Fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie (§ 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka najmä preto, že bola v značnej miere znížená dostojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej újmy v peniazoch (§ 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka).
Výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej újmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo (§ 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka).
Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že ak môže byť vzniknutá nemajetková újma na osobnosti postihnutej fyzickej osoby primerane vyvážená niektorou z foriem morálneho zadosťučinenia, poskytnutie príslušnej morálnej satisfakcie treba uprednostniť. Len v tých prípadoch, kde došlo k zníženiu dostojnosti fyzickej osoby alebo jej vážnosti v spoločnosti v značnej miere a kde intenzita tohto zásahu nie je primerane napraviteľná inými právnymi prostriedkami, treba považovať za opodstatnené a spravodlivé priznanie zadosťučinenia v peniazoch.
Príznanie zadosťučinenia v peniazoch súdom v zmysle ustanovenia § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka predpokladá splnenie zákonom kvalifikovaných podmienok, t. j. ak
a) morálne zadosťučinenie sa javí v konkrétnom prípade nepostačujúcim a
b) neoprávneným zásahom došlo k zníženiu dostojnosti fyzickej osoby alebo jej vážnosti v spoločnosti v značnej miere.
Pre určenie výšky primeraného zadosťučinenia v peniazoch sú v zmysle § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka taxatívne stanovené dve kritériá, z ktorých musí súd pri svojom rozhodovaní vychádzať ex ofto. Sú to:
a) závažnosť vzniknutej nemajetkovej újmy a
b) okolnosti, za ktorých k neoprávnenému zásahu do osobnosti fyzickej osoby došlo.
Pritom závažnosť vzniknutej nemajetkovej újmy sa posudzuje najmä so zreteľom na jej intenzitu, rozsah a na jej ohlas, ako aj na dĺžku jej trvania.
Skutočnosť, že ustanovenie § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka ukladá súdu výslovne prihliadať aj na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo, vedie k záveru, že sama závažnosť vzniknutej nemajetkovej újmy nie je jediným a výlučným faktorom pre určenie konečnej výšky zadosťučinenia v peniazoch.
Povinnosť prihliadnut aj na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo, je stanovená zámerne veľmi všeobecne, ako vo vzťahu k postihnutej fyzickej osobe, tak aj vo vzťahu k subjektu, ktorý neoprávnený zásah spôsobil. Deje sa tak s cieľom, aby pri určovaní konečnej výšky peňažného zadosťučinenia bolo možné v rámci sudcovskej úvahy a v súlade s princípom spravodlivosti prihliadnut k rozmanitým momentom, za ktorých k neoprávnenému zásahu do osobnosti fyzickej osoby došlo, a tak bola v jednote naplnená požiadavka zabezpečujúca účinné primerané zadosťučine
nie za vzniknutú nemajetkovú ujmu, ako aj požiadavka nezneužívania tohto právneho prostriedku na neprípustné obohacovanie.
Pritom z hľadiska ustanovenia § 13 ods. 2 a ods. 3 Občianskeho zákonníka je právne relevantná len taká nemajetková ujma, ktorej vznik je v príčinnej súvislosti s neoprávneným zásahom, v značnej miere znižujúcim dôstojnosť ťyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti.
Odvolací súd, ktorý rozhodoval v predmetnej veci len o odvolaní odporcu voči rozsudku súdu prvého stupňa v časti, v ktorej bolo rozhodované o náhrade nemajetkovej ujmy v peniazoch, postupoval dôsledne v zmysle citovaných zákonných ustanovení. Pokiaľ navrhovatelia vo svojom dovolaní poukazovali na tú skutočnosť, že odvolací súd tým, že vo zvyšku návrh zamietol, rozhodol aj o zamietnutí ich návrhu na ospravedlnenie sa, dovolací súd poukazuje na to, že odvolací súd v súlade s ustanovením § 212 ods. 1 O. s. p. prejednal vec v medziach, v ktorých sa odporca domáhal preskúmania rozhodnutia. Odvolanie odporcu smerovalo len proti tej časti rozsudku prvostupňového súdu, ktorou rozhodol o náhrade nemajetkovej ujmy v peniazoch. Preto zamietnutie návrhu vo zvyšku sa týka len uplatňovanej náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch prevyšujúcej sumu 75 000 Sk u každého z navrhovateľov. Tito totiž v konaní uplatňovali priznanie nemajetkovej ujmy v sume 300 000 Sk pre každého z nich, pričom ide o konanie návrhové.
K uvedenému treba dodať, že určenie výšky peňažnej náhrady v prípade splnenia podmienok § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka je sice predmetom voľnej úvahy súdu, nie však jeho ľubovôľou.
Odvolací súd vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu súdom prvého stupňa (§ 220 ods. 1 O. s. p.), ako aj po doplnení dokazovania (§ 220 ods. 2 O. s. p.) založil svoje rozhodnutie o výške priznanej nemajetkovej ujmy v peniazoch na celkom konkrétnych a výsledkami vykonaného dokazovania preskúmateľných hľadiskách.
Dovolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s názorom odvolacieho súdu o primeranosti náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Odvolací súd v súlade s ustanovením § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka dospel k správnemu ustáleniu jej výšky, keď návrh prevyšujúci 75 000 Sk u každého z navrhovateľov zamietol. Navrhovatelia totiž v konaní nepreukázali splnenie zákonných predpokladov pre priznanie nemajetkovej ujmy vo vyššej čiastke. Ich námietky proti hodnoteniu dôkazov vykonaných odvolacím súdom v súlade s ustanovením § 132 O. s. p., nie sú dôvodné. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací, nemá oprávnenie prehodnocovať úvahy a hodnotenie dôkazov vykonaných podriadeným súdom, ak toto hodnotenie má dostatočnú oporu vo vykonanom dokazovaní, ktoré je úplné a je v súlade aj so zásadami formálnej logiky, ako tomu je v danom prípade. Navyše, dovolací súd nemôže sám vlastné dokazovanie vykonávať a ani doteraz vykonané dôkazy pred súdmi nižších stupňov opakovať.
Odvolací súd v zmysle § 224 ods. 1, 2 O. s. p. v spojení s ustanovením § 142 ods. 2 O. s. p. správne rozhodol o trovách konania, keď s poukazom na čiastočný úspech účastníkov vo veci vyslovil, že žiaden nemá právo na ich náhradu.
Z uvedeného vyplýva, že preskúmavaný rozsudok odvolacieho súdu je vecne správny a preto dovolací súd dovolanie navrhovateľov 1), 2), 3) podľa § 243b ods. 1 O. s. p. zamietol.