Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Co/30/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Slovinskej a sudkýň JUDr. Zuzany Matyiovej a JUDr. Oľgy Mičietovej v spore žalobcov: 1. A. B., nar. X.XX.XXXX, bytom v A., C. XX, 2. D. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom v A., E. D. X, 3. B. B., nar. X.XX.XXXX, bytom v A., E. D. X, (žalobcovia 2.,3. zastúpení zákonnými zástupcami – rodičmi, žalobcami v 1. a 4. rade), 4. F. B., nar. XX.X.XXXX, bytom v A., E. D. X, všetci žalobcovia zast. Steiner & Associates s.r.o., so sídlom v Košiciach, Plávková 2, proti žalovaným: 1. G. H. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom v A., I. X, zast. JUDr. Jánom Garančovským, advokátom so sídlom v Košiciach, Kukučínova 19, 2. Union Poisťovňa, a.s., IČO: 31 322 051, so sídlom v Bratislave, Karadžičova 10, zast. J. H. K., advokátom so sídlom v Košiciach, Čajakova 5, o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcov a žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. -281 zo dňa 3.10.2023 takto

rozhodol:

M e n í rozsudok vo vyhovujúcich výrokoch tak, že žalobu žalobcov v 1. a 3. rade zamieta.

V prevyšujúcej časti okrem výrokov o trovách konania rozsudok potvrdzuje.

Stranám sporu náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1.Okresný súd Košice II (teraz už Mestský súd Košice) ako súd prvej inštancie rozsudkom č.k. -281 zo dňa 3.10.2023 zaviazal žalovaných v 1. a 2 rade povinnosťou zaplatiť žalobkyni v 1. rade náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 2.000 € do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého žalovaného. Druhým výrokom žalovaných v 1. a 2. rade zaviazal povinnosťou zaplatiť žalobcovi v 3. rade náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 1.000 € do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého žalovaného. Žalobu žalobcov v 1. a 3. rade vo zvyšnej časti zamietol a zamietol aj žalobu žalobcov v 2. a 4. rade. O trovách konania rozhodol tak, že žalobca v 1. rade a žalobca v 3. rade majú voči žalovaným v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého žalovaného. Vo vzťahu žalovaných a žalobcov v 2. a 3. rade rozhodol tak, že žalovaní v 1. a 2. rade majú voči týmto žalobcom nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že plnením jednému zo žalovaných zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť plniť druhému žalovanému. Napokon zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade povinnosťou zaplatiť spoločne a nerozdielne súdny poplatok za žalobu vo výške 156 € na účet Mestského súdu Košice do 10 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

2.V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobcovia pôvodne pôvodnou žalobou žiadali, aby súd uložil žalovaným spoločne a nerozdielne im zaplatiť spolu sumu 10.000 € € a nahradiť trovy konania, pričom podaním doručeným súdu 14.1.2022 upravili svoju žalobu tak, že žiadali, aby súd uložil

žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť zaplatiť každému zo žalobcov po 2.500 € tak, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého žalovaného. Súd uznesením zo dňa 17.1.2022 túto zmenu petitu pripustil.

3.Žalobcovia uvedené sumy žiadali titulom náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch z dôvodu vážneho zásahu do ich osobnostných práv následkom dopravnej nehody, ku ktorej došlo dňa 26.6.2018 zrážkou motorového vozidla, ktoré viedol žalovaný v 1. rade takým spôsobom, že sa dostal do šmyku a narazil do vozidla žalobcov idúceho v protismere. V čase dopravnej nehody vo vozidle žalobcov sa nachádzala žalobkyňa v 1. rade, ktorá viezla svoje maloleté deti, a to žalobcov v 2. a 3. rade, pričom všetci traja utrpeli ťažkú ujmu na zdraví. Vedené bolo aj trestné konanie, v ktorom bol vinník dopravnej nehody – žalovaný v 1. rade právoplatne odsúdený. Všetkým žalobcom sa následkom tejto dopravnej nehody trvalo a významne zmenil život s tým, že žalobkyňa v 1. rade trpí trvalou post traumatickou stresovou poruchovou s ťažkou depresiou, následkom čoho sa bojí šoférovať a má strach a neustále si vyčíta zodpovednosť za dopravnú nehodu. Žalobca v 3. rade trpí post traumatickou stresovou poruchou, zmiešanou vývinovou poruchou, v dôsledku ktorých má problémy so spánkom, stratil sociálne väzby, je utiahnutý, pasívny, čo pred dopravnou nehodou nebol. Celá rodina, teda aj ostatní žalobcovia pôvodne bývali v Hačave, avšak odtiaľ sa museli presťahovať do Košíc, keďže žalobkyňa v 1. rade má problém so šoférovaním, žalobca v 3. rade sa bojí cestovať autom a tak sa presťahovali do bytu v Košiciach, v ktorom dovtedy bývali rodičia žalobcu v 4. rade. Títo požiadali o sociálny byt od mesta Košice, bol im pridelený, avšak od tej doby sa ich vzťahy so žalobcami, hlavne so žalobkyňou v 1. rade zmenili k horšiemu. Žalobcovia taktiež vynaložili na rekonštrukciu sociálneho bytu pre rodičov nemalé finančné prostriedky, čím investovali všetky svoje úspory. Vychádzajúc z ust. žalobcovia majú za to, že boli splnené a preukázané všetky predpoklady vzniku občianskoprávnej zodpovednosti žalovaných za zásah do osobnosti žalobcov.

4.Žalovaný v 1. rade vyjadril úprimnú ľútosť nad celou situáciou. V trestnom konaní bol uznaný vinným odsúdený a uložený trest riadne vykonal. Žalobcami uplatnený nárok však neuznáva a žalobu považuje za nedôvodnú. Zároveň poukázal na to, že ako vlastník motorového vozidla mal uzatvorenú zmluvu o poistení s poisťovňou Union a túto dopravnú nehodu ako poistnú udalosť riadne nahlásil. Na základe uvedeného navrhol voči nemu žalobu zamietnuť.

5.Ani žalovaný v 2. rade neuznal nárok žalobcov, aj keď nerozporoval priebeh a následky dopravnej nehody, ako aj uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu, ktoré mal žalovaný v 1. rade u neho uzatvorené. V žalobe opísané následky dopravnej nehody, ktoré nastali v životoch žalobcov však nie sú také závažné, ktoré by boli objektívne spôsobilé vyvolať nemajetkovú ujmu. Napokon medzi následkami dopravnej nehody, ktoré žalobcovia opisujú v súvislosti s presťahovaním do Košíc, nutnosť presťahovania rodičov do sociálneho bytu a potreba jeho rekonštrukcie a protiprávnym konaním žalovaného v 1. rade nie je príčinná súvislosť. Ďalej podľa predložených dôkazov žalobkyňa v 1. rade naďalej šoféruje, aj keď na väčšom aute, dokonca absolvuje cestu z Košíc do Hačavy počas víkendov. Životná situácia žalobcov teda nie je taká závažná, že by mali žalobcovia nárok na akúkoľvek náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, preto je podaná žaloba nedôvodná.

6.V poradí prvým rozsudkom zo dňa 17.2.2022 súd prvej inštancie uložil žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť zaplatiť náhradu nemajetkovej ujmy žalobkyni v 1. rade vo výške 2.000 €, žalobcovi v 2. rade vo výške 1.000 €, žalobcovi v 3. rade vo výške 2.000 € a žalobcovi v 4. rade vo výške 1.000 € s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého žalovaného a vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Proti rozsudku podali odvolanie žalovaní a Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd okrem zamietavého výroku zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Vyčítal súdu prvej inštancie nedôsledné odôvodnenie rozsudku, čo malo za následok jeho nepreskúmateľnosť a okrem toho vytkol súdu prvej inštancie, že sa vôbec nezaoberal námietkou premlčania, ktorú v konaní vzniesol žalovaný v 2. rade ako aj inými okolnosťami, ktoré v konaní pred súdom prvej inštancie vyvstali.

7.Súd prvej inštancie po zrušení veci odvolacím súdom a vrátení vo veci ďalej konal a po vykonanom dokazovaní vec právne posúdil podľa ust. , , , , , a o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, tohto zákona, ale aj

podľa , , až 3 a použil aj ust. , a o premlčaní a vo veci rozhodol.

8.V prvom rade sa zaoberal námietkou premlčania, ktorú vzniesol žalovaný v 2. rade a vyhodnotil ju ako nedôvodnú. Žalobcovia si svoj nárok uplatnili žalobou, ktorá bola súdu doručená 26.6.2020 a žiadali nemajetkovú ujmu vo výške spolu 10.000 €. Podaním zo dňa 14.1.2022 žalobu len upravili tak, že žiadanú sumu rozdelili rovným dielom ako nárok na nemajetkovú ujmu pre všetkých žalobcov po 2.500 €. Žalobcovia teda úpravou petitu nerozšírili uplatnený nárok, neuplatnili si asi ani iný nárok, ani neboli zmenené skutkové okolnosti. Aj keď súd zmenu petitu žaloby posúdil ako zmenu žaloby z dôvodu jednoznačného vymedzenia, voči komu a v akom rozsahu sa žalobcovia domáhajú plnenia, na plynutie premlčacej doby nemá vplyv zmena žaloby, ktorou nedošlo k zmene pôvodne uplatneného hmotnoprávneho nároku alebo k zvýšeniu tohto nároku ako v tomto prípade. Stále išlo o nárok zo zásahu do osobnostných práv žalobcov z dopravnej nehody zo dňa 26.6.2018. Žalobcovia svoj nárok mohli prvýkrát na súde uplatniť 27.6.2018, kedy začala plynúť trojročná premlčacia lehota a uplatnili si ju žalobou doručenou súdu 26.6.2020, teda pred uplynutím premlčacej lehoty.

9.Súd prvej inštancie zistil skutkový stav vykonaným dokazovaním a konštatoval, že bolo preukázané, že žalovaný v 1. rade zavinil dopravnú nehodu dňa 26.6.2018, následkom čoho došlo k ujme na zdraví u žalovaných v 1., 2. a 3. rade. Za tento svoj čin bol žalovaný v 1. rade odsúdený a poškodení boli s nárokom na náhradu škody odkázaní na občianske súdne konanie. Žalovaný v 1. rade ako prevádzkovateľ a držiteľ osobného motorového vozidla mal uzavretú so žalovaným v 2. rade ako s poisťovateľom zmluvu o povinnom zmluvnom poistení za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Žalovaný v 1. rade je teda zodpovedný ako prevádzkovateľ osobného vozidla podľa ust. a z toho analogicky vyplýva aj jeho zodpovednosť v zmysle ust. aj v prípade nároku na nemajetkovú ujmu. Vo vzťahu k žalovanému v 2. rade ide o špecifické právo poškodeného na výplatu plnenia za poisteného škodcu, a to v rozsahu, v akom za škodu zodpovedá poistený. Pojem škoda pre účely zákona o povinnom zmluvnom poistení zahŕňa aj náhradu nemajetkovej ujmy za zásah do osobnostných práv.

10.Vzhľadom na znenie ustanovenia a nsl. , z týchto ustanovení vyplýva, že ak môže byť vzniknutá nemajetková ujma na osobnosti postihnutej fyzickej osoby primerane vyvážená niektorou z foriem morálneho zadosťučinenia, poskytnutie morálnej satisfakcie treba uprednostniť len v tých prípadoch, kde došlo k zníženiu dôstojnosti fyzickej osoby alebo jej vážnosti v spoločnosti v značnej miere, keď intenzita tohto zásahu nie je primerane napraviteľná inými právnymi prostriedkami, vtedy je možné a spravodlivé priznať zadosťučinenie v peniazoch. Pri určení výšky primeraného zadosťučinenia platia dve kritériá, a to, treba vychádzať zo závažnosti vzniknutej nemajetkovej ujmy a z okolností, za ktorých k neoprávnenému zásahu do osobnosti fyzickej osoby došlo. Závažnosť nemajetkovej ujmy sa pritom posudzuje najmä so zreteľom na jej intenzitu, rozsah a dĺžku trvania.

11.Súd prvej inštancie sa zaoberal nárokom každého zo žalobcov osobitne. Konštatoval, že v konaní bolo preukázané, že žalobkyňa v 1. rade pri dopravnej nehode utrpela zranenia, ktorých následky pretrvávajú doposiaľ, má obmedzenú hybnosť kolena a lekár jej odporučil nešportovať. Nemôže teda vykonávať rovnaký život a rovnaké aktivity, aké vykonávala pred dopravnou nehodou. Navyše, v dôsledku prežitej traumy pri dopravnej nehode, dodnes pri šoférovaní prežíva strach. Z výpovede žalobkyne v 1. rade podľa súdu prvej inštancie vyplynulo, že je obmedzená, ale nie je vylúčená z niektorých oblastí spoločenského a rodinného života, aj keď tieto úkony nemôže vykonávať plnohodnotne. Žalobkyňa však nepreukázala ňou tvrdený zlý psychický stav, napríklad konkrétne silný strach zo šoférovania, lebo tento problém ani podľa nej nie je takej intenzity, že by ho riešila s odborníkmi a úspešne ho prekonáva a naďalej šoféruje. Konaním žalovaného v 1. rade došlo k zásahu do telesnej integrity žalobkyne v 1. rade, čo odôvodnenie priznanie peňažnej satisfakcie, keďže následky zásahu nemožno odstrániť. Pri určení rozsahu náhrady súd zohľadnil, že išlo o nedbanlivostný trestný čin žalovaného v 1. rade, ktorý sa žalobcom aj ospravedlnil. Pri určení nemajetkovej ujmy teda súd prvej inštancie priznal žalobkyni v 1. rade ako primeranú nemajetkovú ujmu vo výške 2.000 €. Vzal pritom do úvahy aj to, že žalobcovia podali žalobu prakticky dva roky po neoprávnenom zásahu, takže následky neoprávneného zásahu už objektívne do značnej miery aj odzneli.

12.Vo vzťahu k žalobkyni v 2. rade bolo preukázané, že taktiež utrpela zranenia pri dopravnej nehode s dobou liečenia 8 dní, ktoré však nezanechali následky na zdraví a ani žiadne obmedzenia, ani

fyzické, ani psychické. Zmena života žalobkyne v 2. rade podľa vykonaného dokazovania spočívala v presťahovaní sa rodiny z Hačavy do Košíc a obmedzenia spoločných aktivít rodiny, trénovanie psa a podobne. Všetky tieto obmedzenia nemožno považovať za závažnú ujmu z hľadiska jej trvania a predovšetkým dôsledkov, a preto súd vo vzťahu k tejto žalobkyni, jej žalobu zamietol.

13.Čo sa týka žalobcu v 3. rade, súd konštatoval, že bolo preukázané, že utrpel zranenia pri dopravnej nehode s dobou liečenia dva mesiace a bolo aj preukázané, že dopravná nehoda sa odrazila v psychike maloletého žalobcu, pričom tieto následky pretrvávali minimálne do 16.6.2020. Aj podľa tvrdenia otca tohto žalobcu – žalobcu v 4. rade, následky dopravnej nehody odzneli úplne do troch rokov a žalobca v 3. rade v súčasnosti vedie plnohodnotný život, vrátane športovania a štúdia. Napriek tomu konaním žalovaného v 1. rade došlo k zásahu do psychickej integrity žalobcu v 3. rade minimálne po dobu dvoch rokov, čo odôvodňuje priznanie peňažnej satisfakcie, ktorú ako primeranú súd prvej inštancie posúdil vo výške 1.000 €.

14.Žalobca v 4. rade nebol účastníkom predmetnej dopravnej nehody a jeho zmena života spočívala v presťahovaní sa z Hačavy do Košíc, znemožnení spoločného športovania, trávenia dovolenky, trénovania psa celej rodiny, pre zdravotné obmedzenia žalobkyne v 1. rade. Toto nie je však podľa názoru súdu prvej inštancie možné považovať za závažnú ujmu z hľadiska jej trvania a predovšetkým dôsledkov, tak, aby to odôvodňovalo priznanie peňažnej satisfakcie a vo vzťahu k nemu jeho žalobu súd zamietol.

15.O trovách konania rozhodoval súd v zmysle ust. , úspešným žalobcom priznal voči žalovaným plnú náhradu trov konania, keďže výška priznaného nároku závisela výlučne od úvahy súdu. Naopak, vo vzťahu medzi žalobcami v 2. a 4. rade boli úspešní práve žalovaní, a preto im voči týmto neúspešným žalobcom súd priznal plnú náhradu trov konania.

16.Následne v závere odôvodnenia odôvodnil súd aj výrok o povinnosti žalovaných platiť súdny poplatok v zmysle ust. a o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov. Žalobcovia boli v tomto konaní od súdneho poplatku oslobodení, a preto sú poplatok povinní platiť neúspešní žalovaní spoločne a nerozdielne podľa položky 7b písm. a/ Sadzobníka súdnych poplatkov.

17.V zákonnej lehote podali žalobcovia odvolanie proti 4. a 7. výroku rozsudku z dôvodov uvedených v , a . Považujú rozsudok v napadnutých výrokoch za nespravodlivý a v rozpore s hmotným i procesným právom. Navrhli, aby odvolací súd zmenil napadnuté výroky rozsudku tak, že zaviaže žalovaných v 1. a 2. rade povinnosťou zaplatiť žalobkyni v 2. rade náhradu nemajetkovej ujmy 2.500 €, žalobcovi v 4. rade taktiež 2.500 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého žalovaného. Zároveň žiadal, aby súd rozhodol aj o trovách konania vo vzťahu medzi týmito žalobcami a žalovanými tak, že žalobkyňa v 2. rade a žalobca v 4. rade majú voči žalovaným v 1. a 2. rade nárok na plnú náhradu trov konania. Ak súd nevyhovie odvolaniu, avšak stotožní sa s argumentáciou žalobcov, navrhli, aby odvolací súd použil ustanovenie a zmenil VII. výrok napádaného rozsudku tak, že žalovaným v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania proti žalobkyni v 2. a 4. rade nepriznáva. V úvode odvolania stručne opätovne žalobcovia popísali skutkový stav a následne právne odôvodňovali použité odvolacie dôvody. Tvrdili, že súd prvej inštancie vyvodil z vykonaných dôkazov nesprávne skutkové zistenie pri posudzovaní zásahu do práv žalobkyne v 2. rade, ako aj žalobcu v 4. rade. Nezohľadnil totiž dopad na spoločný rodinný život žalobkyne v 2.rade a žalobcu v 4.rade, ktorý vyplynul z výsluchu žalobcu v 4.rade. Je evidentné, že na základe zmien v živote žalobkyne v 2.rade a žalobcu v 4.rade sa ich rodiny, ktoré vznikli v dôsledku dopravnej nehody majú výrazný vplyv na realizáciu práva na rodinný život. Nemožno vykonávať spoločné športové aktivity, spoločné vzájomné trávenie voľného času formou aktivít v rodine ako celku, čo predstavuje významnú a neodmysliteľnú súčasť každého rodinného vzťahu. Žalobkyňa v 2.rade a žalobca v 4.rade nemohli vytvárať so svojou rodinou ako celkom spoločne trávené chvíle titulom vážneho fyzického obmedzenia matky a brata, teda žalobkyne v 1.rade a žalobcu v 3.rade, čím došlo k zásahu do ich osobnostných práv a to práva na rodinný život. Tieto všetky obmedzenia boli preukázané a trvajú až doposiaľ. Súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil najmä vec v otázke závažnosti ujmy do rodinného života žalobkyne v 2.rade a žalobcu v 4.rade a opomenul posúdiť otázku náhrady nemajetkovej ujmy a vyložiť ju optikou judikatúrou slovenských súdov. Pokiaľ súd prvej inštancie posúdil zmenu života členov rodiny žalobcov v súvislosti so sťahovaním z Hačavy do Košíc v dôsledku dopravnej nehody ako nie za takú závažnú ujmu z hľadiska jej trvania a predovšetkým dôsledkov, aby

to odôvodňovalo priznanie peňažnej satisfakcie, tak takáto aplikácia vo svojom dôsledku takmer úplne znemožňuje získať akúkoľvek náhradu za zásah do práva na rodinný život. Čo iné sa má považovať za závažnosť ujmy, ak nie skutočnosť že sa jej dôsledkom musí zmeniť miesto bývania celej rodiny. Okrem toho následky dopravnej nehody mali jednoznačne dopad do sféry nadstavby bežného života, t.j. nie v zabránení plnenia základných životných úloh, ale nadstavby t.j. fungovania rodiny ako jednotného celku, ktorá do momentu dopravnej nehody bola zo strany rodiny realizovaná. Nastala teda zmena v kvalite života oproti času pred nehodou (ako na porovnanie uviedli závery Krajského súdu v Nitre vyjadrené v rozhodnutí sp.zn. ). Zásah do takejto nadstavbovej sféry rodinného života je zásahom do osobnostných práv závažného charakteru, ktorý sa kompenzuje náhradou nemajetkovej ujmy v peniazoch. Čo sa týka rozhodnutia o náhrade trov konania, súd prvej inštancie nesprávne vec posúdil keď neaplikoval ustanovenia . Priznanie náhrady trov konania žalovaným proti žalobkyni v 1.rade a žalobcovi v 4.rade je neprimerané, tvrdé, vzhľadom na výsledky dokazovania svedčiace o zásahu do ich práva rodinný život. Preto je v súlade so zásadou dobrých mravov, ako aj obsahom a zmyslom ustanovenia určiť, že nárok na náhradu trov konania žalovaným proti žalobcom v 2. a 4.rade sa nepriznáva. Okrem toho namietali žalobcovia aj skutočnosť, že súd prvej inštancie porušil právo na spravodlivý proces žalobcov. Odvolací súd vo svojom zrušujúcom uznesení v poradí prvého rozsudku súdu prvej inštancie nevyslovil pohľad na túto skutočnosť, že nejde o zásah značnej intenzity, iba uložil súdu prvej inštancie vykonať dokazovanie a vyjadriť sa k ostatným námietkam žalovaných. Súd prvej inštancie pritom ustálil vo svojom prvom rozsudku, že došlo k zásahu do rodinného života a teraz v napádanom rozsudku túto skutočnosť posúdil úplne opačne.

19.Proti vyhovujúcim výrokom rozsudku ako aj súvisiacemu výroku o trovách konania podal odvolanie žalovaný v 1.rade a požadoval aby odvolací súd zmenil napádaný výrok tak, že žalobu voči žalovanému v 1.rade ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietne a prizná mu voči žalobcom nárok na náhradu trov celého konania. Uplatnil odvolacie dôvody uvedené v a , ako to vyplýva z dôvodov tohto odvolania. Zotrval na svojich argumentoch, ktoré prednášal v celom konaní s tým, že v celom konaní namietal základ i výšku uplatnených nárokov a títo žalobcovia tvrdenú závažnú nemajetkovú ujmu v konaní nepreukázali. Zásah do osobnostných práv týchto žalobcov hoci nebol ani preukázaný nie je tak závažného charakteru, aby bol objektívne spôsobilý vyvolať vznik nároku na náhradu nemajetkovej ujmy. Poukázal pritom na uznesenie NS SR z 29.6.2011 sp.zn. , podľa ktorého podmienkou priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch je vždy v závislosti na individuálnych okolnostiach daného prípadu existencia závažnej ujmy. Za závažnú ujmu treba považovať ujmu, ktorú fyzická osoba vzhľadom na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo, intenzitu zásahu, jeho trvanie, alebo dopad a dôsledky považuje za ujmu značnú. Nie sú pritom rozhodujúce subjektívne pocity takejto osoby, ale objektívne hľadisko, či by predmetnú ujmu takto v danom mieste a čase a v tej istej situácii prípadne spoločenskom postavení vnímala aj každá iná fyzická osoba. Existenciu závažnej ujmy teda súd prvej inštancie vyhodnotil nesprávne a na základe toho vec nesprávne právne posúdil, tak vo vzťahu k žalobkyni v 1.rade, ako aj žalobcu v 3.rade. Všetky argumenty, ktoré títo žalobcovia v konaní uplatnili by za určitých okolností mohli odôvodňovať nárok týchto žalobcov na náhradu škody na zdraví v dôsledku sťaženia spoločenského uplatnenia, rozhodne však nie sú relevantné v súvislosti s dôvodnosťou uplatneného a priznaného nároku na náhradu nemajetkovej ujmy.

20.V zákonnej lehote podal odvolanie proti rozsudku aj žalovaný v 2.rade a to proti jeho prvému, druhému, piatemu, šiestemu, siedmemu a ôsmemu výroku z dôvodov uvedených v a . Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne a prizná žalovanému v 2.rade voči všetkým žalobcom právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Žalobcovia v 1. a 3.rade sa žalobou pokúšali prostredníctvom ochrany osobnosti nahrádzať a zvyšovať nároky na bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia, pričom medzi stranami nebolo sporné, že bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia žalovaný v 2.rade žalobcom vyplatil tak, ako si ho aj uplatnili. Tento žalovaný sa domnieva, že žaloba a predložené dôkazy zo strany žalobcov boli koncipované na tom skutkovom základe, ktorý zodpovedá uplatneniu nárokov na náhradu škody spočívajúcu v bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia, pretože žalobcovia v konaní nepreukázali, že by ujma na ich osobnostných právach dosiahla intenzitu zníženia dôstojnosti, alebo vážnosti fyzickej osoby v spoločnosti v značnej miere. Žalobkyňa v 1.rade sa zase začlenila do spoločenského života, pracuje pre toho istého zamestnávateľa, dokáže šoférovať auto hoci jej to spôsobuje mierny diskomfort. Ostatní žalobcovia vedú život bez obmedzení a znova sa vrátili aj k športu. Popísané následky dopravnej nehody, ktoré nastali v životoch žalobcov nepovažuje tento žalovaný za tak závažné, aby boli objektívne spôsobilé vyvolať nemajetkovú ujmu. Napriek tomu nemá

v úmysle životnú situáciu žalobcov zľahčovať, ale domnieva sa že nie je tak závažná, že by bolo možné akúkoľvek náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch priznať. Prípustnosť peňažnej satisfakcie je opodstatnená všade tam, kde osobnostná ujma je spojená s osobitne citeľným znížením postavenia fyzickej osoby v spoločenských kruhoch, v ktorých sa pohybuje a kde zmenšenie a vyváženie ujmy nemožno napraviť inak, len cestou primeraného zadosťučinenia formou peňažného plnenia. Pokiaľ ide o vyjadrenie miery akou bola zásahom znížená dôstojnosť alebo vážnosť osoby v spoločnosti, treba vychádzať z následnej reakcie, ktorú zásah vyvolal v rodinnom, pracovnom či inom prostredí fyzickej osoby a z nepriaznivých dôsledkov takéhoto zásahu. Z výpovede žalobkyne v 1.rade pritom vyplynulo, že je obmedzená, nie vylúčená z niektorých oblastí spoločenského a rodinného života, následky zranenia jej znemožňujú športovať a plnohodnotne vykonávať niektoré úkony, o tvrdeniach ktorých súd nemá pochybnosti vzhľadom na predloženú lekársku správu od ortopéda. Žalobkyňa ale nepreukázala ňou tvrdený zlý psychický stav. Hoci súd prvej inštancie sám stanovil čo je závažná ujma a že nemožno vychádzať len zo subjektívnych pocitov fyzickej osoby, v rozpore s týmto názorom priznal žalobkyni nemajetkovú ujmu 2.000 Eur, hoci bolo preukázané že sa už nelieči ani u psychiatra a že stres zo šoférovania zvláda sama, dokonca aktívne šoféruje. Žalobcovi v 3.rade priznal nemajetkovú ujmu vo výške 1.000 Eur, hoci v súčasnosti skutočne žiadnu ujmu nepociťuje a zaradil sa do bežného života. V tejto súvislosti žalovaný v 2.rade uviedol, že následkom dopravných nehôd je v mnohých prípadoch tak vážne poškodenie zdravia, že osoba je pripútaná na lôžko z dôvodu ochrnutia, straty končatín a podobne, pričom táto situácia je nezvratná a závažná a preto v takomto prípade by bolo možné na mieste takejto osoby poskytnúť aj nemajetkovú ujmu. V tomto spornom prípade však k takémuto významnému zásahu nedošlo. Tento žalovaný považoval za nesprávny záver súdu prvej inštancie aj v súvislosti s vyhodnotením vznesenej námietky premlčania žalovaným v 2.rade ako nedôvodnú. Naďalej zotrval na svojom názore, že nárok žalobcov bol uplatnený až 14.1.2022 a je premlčaný. Napokon uviedol, že konajúci súd pochybil keď v rozhodnutí zaviazal žalovaných na úhradu súdneho poplatku a nerešpektoval tak ustanovenia o tom, že o výške náhrady trov konania sa rozhoduje až po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

21.K odvolaniam sa písomne vyjadrili protistrany sporu, pričom v podstate zotrvali na svojich tvrdeniach a argumentoch. 22.Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolania ako podané včas oprávnenými osobami, vo veci nariadil pojednávanie v zmysle ust. . Vec prejednal, preskúmal rozsudok aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z ust. a 380 ods. 1,2 a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov nie je dôvodné a naopak, odvolanie žalovaných je dôvodné a vo veci rozhodol. 23.Žalovaní použili odvolacie dôvody uvedené v , , žalobcovia aj podľa písm. b/ . Odvolací dôvod podľa je naplnený, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Ide o taký procesný postup súdu, ktorým sa strane sporu odnímajú tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. Vo všeobecnosti ide o taký postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. K odňatiu možnosti pred súdom konať dochádza tiež vtedy, keď súd nedostatočne odôvodní svoje rozhodnutie, t.j. že dôvody rozhodnutia nespĺňajú požiadavky kladené ustanovením , . Podstata odvolacieho dôvodu podľa spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom je to, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané či vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov. Odvolací dôvod podľa je v praxi vykladaný tak, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení súd vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil právny predpis iný, než ktorý použiť mal alebo ak síce použil správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad. 24.Odvolací súd sa v prvom rade vyjadruje k názoru žalovaného v 2. rade predneseného vo vyjadrení k odvolaniu žalobcov, že u žalovaných v 1. a 3. rade ide o neoprávnené osoby na podanie odvolania, keďže zo strany žalobcov bolo podané odvolanie len proti výrokom IV a VII, ktoré sa ich netýkajú vzhľadom na to, že žalobcovia majú v tomto spore postavenie samostatných žalobcov. Odvolací súd

posudzoval odvolanie podľa jeho obsahu a podľa odvolacieho návrhu, z ktorého jednoznačne vyplynulo, že odvolanie podávali len žalobcovia v 2. a 4. rade, preto nebolo potrebné odvolanie vo vzťahu k žalovaným 1. a 3. odmietnuť. 25.V súvislosti so žalovaným v 2. rade vznesenou námietkou premlčania nároku žalobcov odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že nároky premlčané nie sú. Pôvodnou žalobou bol žalobcami spolu uplatnený nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 10.000 € a v priebehu konania uvedenú sumu len rozdelili rovným dielom pre všetkých samostatne, pričom stále ide o ten istý nárok, uplatnený z tých istých skutkových okolností a išlo len o úpravu petitu žaloby bez ohľadu na to, že súd prvej inštancie pripustil zmenu petitu žaloby. 26.Odvolací súd, ako je už vyššie uvedené vo veci nariadil pojednávanie, vzhľadom k tomu, že v tejto veci považoval za potrebné uplatniť princíp ústnosti a priamosti a získal tak bezprostredne poznatky na rozhodnutie vo veci. 27.Napriek tomu, že žalobcovia si uplatnili samostatné nároky v tomto spore, vzhľadom na tvrdený zásah do práva na rodinný život bolo potrebné zohľadniť ich nároky nielen samostatne k jednotlivým žalobcom ale i rodine ako celku. Z výpovedí žalobcov, zastupujúcich aj svoje mal. deti – žalobcov v 2. a 3. rade vyplynuli tvrdenia, ktoré žalobcovia prednášali v priebehu doterajšieho konania. Opätovne dávali do pozornosti odvolacieho súdu dopad následkov dopravnej nehody na osobnosť jednotlivých žalobcov a ich rodinný život. 28.Žalobcovia v 2. a 4. rade požadovali nimi uplatnený nárok na nemajetkovú ujmu po 2.500 €. U žalobkyne v 2. rade nebol preukázaný zásah do jej osobnosti v súvislosti s nehodou, nemala problémy, následkom nehody, ako tvrdili rodičia, bolo zasiahnuté do jej práva na rodinný život, a v tomto smere uplatnil svoj nárok aj žalobca v 4. rade, ktorý účastníkom dopravnej nehody nebol. Následkom nehody však došlo ku kvalitatívnej zmene života rodiny k horšiemu, keďže aktivity, hlavne športové, nemôže už rodina ako celok vykonávať. Aj strata rodinného psa, o ktorého sa starala celá rodina, mali s ním plány, predstavuje podľa žalobcov závažný zásah do ich života. 29.Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že všetky tieto okolnosti nie sú tak závažné, aby odôvodňovali priznanie nemajetkovej ujmy týmto žalobcom. Vo vzťahu k žalobcom v 1. a 3. rade sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie však nestotožňuje a po prejednaní veci dospel k záveru, že ich nárok je taktiež nedôvodný. 30.K súbehu nárokov podľa a odvolací súd dáva do pozornosti rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. mája 2014 sp. zn. . Podľa jeho právnych záverov ten istý skutkový dej môže v niektorom prípade zakladať zároveň tak nárok na náhradu za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, ako aj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej fyzickej osobe na jej osobnostných právach; tieto nároky treba dôsledne rozlišovať a pri ich posudzovaní mať na zreteli nielen odlišnosť vzťahov, z ktorých sú vyvodzované, ale tiež právnej úpravy, ktorá sa na ne vzťahuje. Zo žiadneho ustanovenia o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov nemožno vyvodiť, že by sa v rámci odškodňovania bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia mal zohľadniť aj zásah do dôstojnosti, súkromia alebo rodinného života poškodeného. 31.Podmienkou priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch v zmysle je vždy, v závislosti na individuálnych okolnostiach daného prípadu, existencia závažnej ujmy. Za závažnú ujmu treba považovať ujmu, ktorú fyzická osoba vzhľadom na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo, intenzitu zásahu, jeho trvanie alebo dopad a dôsledky, považuje za ujmu značnú; pritom nie sú rozhodujúce jej subjektívne pocity, ale objektívne hľadisko, teda to, či by predmetnú ujmu takto v danom mieste a čase (v tej istej situácii, prípadne spoločenskom postavení a pod.) vnímala aj každá iná fyzická osoba. (Uznesenie Najvyššieho súdu SR č.k. ). 32.Samotná závažnosť ujmy vzniknutej v dôsledku neoprávneného zásahu do práva na ochranu osobnosti nie je jediným a výlučným kritériom pre určenie výšky nemajetkovej ujmy v peniazoch. Pri určení tejto výšky súd musí prihliadnuť aj na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo. Tieto okolnosti môžu byť významné tak u osoby postihnutej, ako aj u osoby, ktorá neoprávnený zásah spôsobila. (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. apríla 1998, sp.zn. ). Súd teda pri posudzovaní nárokov žalobcov musel prihliadnuť na všetky okolnosti prípadu. 33.Žalovaní sa odvolali proti vyhovujúcim výrokom rozsudku, ktorými súd prvej inštancie priznal žalobcom v 1. a 3. rade nemajetkovú ujmu. Odvolací súd aj po pojednávaní a prejednaní veci v odvolacom konaní dáva za pravdu ich argumentom, že následkom dopravnej nehody ani u týchto

žalobcov nedošlo k takému závažnému zásahu do ich osobností, ktorý by odôvodňoval priznanie nemajetkovej ujmy. Týmto žalobcom žalovaný v 2. rade ako poisťovateľ dobrovoľne plnil nimi uplatnené nároky na bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia. Žalovaný v l. rade svoj trest v trestnom konaní prijal a vykonal a žalobcom sa ospravedlnil , aj v tomto konaní prejavil ľútosť nad tým, čo sa stalo. Ako vyplynulo z výpovedí žalobcu v 4. rade, bola im uhradená aj náhrada škody za uhynutie psa. 34.Žalobkyni v 1. rade sa následkom nehody zhoršil zdravotný stav, nemôže športovať a vykonávať s rodinou predtým bežné aktivity, bojí sa šoférovať, avšak ako bolo preukázané, trauma nie je taká závažná, že by od šoférovania úplne musela upustiť. 35.Aj z výpovedí rodičov žalobcu v 2. rade vyplynulo, že aj keď po nehode došlo u neho k zásahu do psychiky, mal narušenú kvalitu života, v súčasnosti už nepotrebuje terapiu, športuje a vedie plnohodnotný život. 36.Zhoršenie vzťahov v rodine následkom nehody, t.j. presťahovanie rodičov žalobcu v 4. rade bolo ich rozhodnutím, vzťah matky žalobcu v 4. rade a žalobkyne v 1. rade je aj podľa jeho slov na odvolacom pojednávaní typickým vzťahom nevesty a svokry a skutočne aj odvolací súd konštatuje, že tu chýba príčinná súvislosť a žalovaní v tomto smer nemôžu sa vzniknutý stav zodpovedať. 37.Odvolací súd konštatuje, že nezistil existenciu takej závažnej ujmy a zásahy do osobnosti žalobcov, ktoré by v zmysle ustanovenia odôvodňovali priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Následky dopravnej nehody u žalobkyne 2. nezanechali trvalé následky, u žalobcu 3. následky pominuli a u žalobkyne v 1. rade nie sú také závažné, začlenila sa do pracovného i spoločenského života, aj keď čo sa týka športového vyžitia a pohybových aktivít, je obmedzená. Tieto obmedzenia však boli zohľadnené a kompenzované v rámci náhrady škody. Ani u žalobcu v 4. rade nedošlo k zásahu do práva na rodinný život v takej intenzite, že by bolo namieste priznať nemajetkovú ujmu. 38.Vzhľadom na vyššie uvedené s poukazom na ustanovenie 388 odvolací súd zmenil odvolaním žalovaných napadnutý vyhovujúci výrok rozsudku súdu prvej inštancie tak, že žalobu žalobcov v 1. a 3. rade zamietol. Zamietavý výrok rozsudku podľa ako vecne správny potvrdil. 40.Odvolací súd zmenil podľa aj rozhodnutie súdu prvej inštancie o trovách konania tak, že stranám sporu za použitia ustanovenia ich náhradu nepriznal. 41.Podľa výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. 42.V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu v konaní v zmysle (ust. ), alebo zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie trov konania ( ). Aplikácia ust. pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, ak sú síce naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí však ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý v rozhodnutí je potrebné aj náležite odôvodniť. Výnimočnosť prípadu môže spočívať tak v okolnostiach u strán sporu, ale aj v okolnostiach danej veci. Ustanovenie v zmysle zaužívanej judikatúry nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie v zmysle svojvôle súdu, ale ide o také ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť (uznesenie NS SR z 28.1.2010 sp.zn. ). 43.Účelom ustanovenia je teda umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania zavedením moderačného práva. Toto ustanovenie je výrazom skutočnosti, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kauzistický, aby postihol celú rozmanitosť života, právo sa dotvára práve sudcovským výkladom v medziach ustanovených všeobecnými podmienkami uvedenými v zákone, za splnenia ktorých môže dôjsť k rozhodnutiu súdu inému záveru o náhrade trov konania, než by plynul z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania. Výnimočné okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa vyplývajú teda buď zo sociálneho aspektu, kedy povinná strana sporu nemôže uhradiť náhradu trov konania z dôvodov, ktoré sama nezavinila, alebo ich môže uhradiť len s veľkými ťažkosťami. V takýchto prípadoch sa zohľadňujú osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery oboch strán, prihliada sa na postoj strán v konaní a prípadne iné okolnosti a môže teda súd dospieť k záveru aj o úplnom nepriznaní trov konania úspešnej strane, a to práve s ohľadom na intenzitu preukázaných dôvodov hodných osobitného zreteľa (uznesenie Ústavného súdu SR z 8.12.2011 sp.zn. -14 po prispôsobení novej úprave). 44.Napriek úspechu žalovaných v celom spore, s prihliadnutím na okolnosti prípadu, na skutočnosť že skutočne subjektívne mohli žalobcovia pociťovať zásah do ich osobnostných práv ako ujmu závažnú a s týmto presvedčením si uplatnili na súde aj nárok na nemajetkovú ujmu, bolo sa posúdení súdu

objektivizovať závažnosť tejto ujmy. Preto keď odvolací súd s konštatovaním, že síce došlo k zásahu do osobnostných práv žalobcov, nie však takej intenzity, že by bolo možné zaviazať žalovaných na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, má za to, že je namieste použiť ustanovenie , pretože náhrada trov konania žalovaným zo strany žalobcov (z toho dvoch maloletých) by nebolo v súlade s princípom spravodlivosti. 45.Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).