Details
Collection
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Additional names
Court
Jurisdiction
c3c81461f80def576f023daae0bc7e794fa2938a123334b7bb1eb70228558e8b.pdf
PDF · 20.92 MB
No categories available
5 Cdo 101/95
Legal thesis Official
Ak v poistnej zmluve bolo dohodnuté, že východiskovou cenou pre určenie výšky plnenia z poistnej udalosti bude časová cena veci, nemožno pri jej určení zohľadniť koeficient predajnosti veci.
(Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 24. 11. 1995, 5 Cdo 101/95.)
Okresný súd v Nitre rozsudkom z 9. 12. 1994 zaviazal žalovanú poisťovňu zaplatiť žalobcovi 309 968 Sk. Pri rozhodovaní vychádzal zo zistenia, že účastníci uzavreli 24. 2. 1994 zmluvu o poistení motorového vozidla zn. Mercedes Benz 300 proti odcudzeniu so spoluúčasťou 10 000 Sk, a následne potom 3. 3. 1994 tiež zmluvu o poistení doplňujúcej výbavy tohto vozidla proti poškodeniu, strate alebo odcudzeniu na poistnú sumu 470 788 Sk so spoluúčasťou 300 Sk. Poistené vozidlo spolu s výbavou bolo žalobcovi odcudzené 17. 3. 1994 v Bratislave. Odcudzenie vozidla nahlásil žalobca tak polícii, ako aj poisťovni. Žalovaná vyplatila žalobcovi titulom plnenia z poistných zmlúv za odcudzené motorové vozidlo 494 550 Sk a za odcudzenú výbavu 228 409 Sk. Pri výpočte uvedených plnení vychádzala z ceny nového vozidla a výbavy, pričom vzhľadom na ich vek určila amortizáciu 30,6 % a zohľadnila tiež koeficient predajnosti 0,7.
Zo zisteného skutkového stavu súd prvého stupňa vyvodil záver, že žaloba bola podaná dôvodne. Žalovaná totiž pri určovaní ceny odcudzeného vozidla a výbavy pred poistnou udalosťou (odcudzením) odpočítala od ceny nových vecí, okrem amortizácie, neopodstatnene tiež koeficient predajnosti 0,7. Prehliadla, že už samotná amortizácia vyjadrila v plnom rozsahu opotrebenie predmetných vecí. Nakoľko použitie koeficientu predajnosti nemá podklad ani v poistných podmienkach, ktoré boli súčasťou uzavretých poistných zmlúv, súd prvého stupňa zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi doplatok poistného za motorové vozidlo 211 950 Sk a jeho výbavu 98 018 Sk, spolu 309 968 Sk.
Na odvolanie žalovanej Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 27. 4. 1995 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalobu zamietol; žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanej náhradu trov konania 12 396 Sk do 3 dní. Zdôraznil, že podľa § 806 Obč. zákonníka má poistený z poistenia majetku právo, aby mu bolo poskytnuté plne-
nie vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak sa poistná udalosť týka vecí, na ktorú sa poistenie vztahuje. Podľa jeho názoru táto úprava poistenia má za cieľ poskytnúť poistenému náhradu škody, avšak len tej, ktorá mu skutočne vznikla. Pri tomto účele je preto potrebné brať do úvahy aj všeobecné ustanovenia o náhrade škody a v tejto súvislosti uplatňovanú metodiku výpočtu škody. V prejednávanej veci súčasťou uzavretej poistnej zmluvy boli poistné podmienky, v zmysle ktorých je povinnosťou žalovanej zaplatiť v prípade odcudzenia vozidla sumu, vyjadrujúcu jeho cenu bezprostredne pred poistnou udalosťou. Táto cena sa určuje tak, že sa od ceny novej veci toho istého druhu a tej istej akosti alebo veci s ňou porovnateľnej, ktorá platila v čase poistnej udalosti, odpočíta suma vyjadrujúca opotrebenie prípadne iné znehodnotenie poistenej veci z času pred poistnou udalosťou. Ak nemožno cenu určiť podľa cenových predpisov, určí sa odhadom.
Kedže poistným plnením z poistnej udalosti sa nahradzuje majetková ujma, ktorá vznikla poistenému v dôsledku poistnej udalosti, nahradzuje sa mu skutočná škoda vyjadrujúca náklady na obstaranie veci obdobnej toho istého druhu v čase poistnej udalosti. V tejto súvislosti odvolací súd poukázal na to, že predmetné motorové vozidlo bolo vyrobené v roku 1990, v čase odcudzenia bolo nielen technicky opotrebované, ale aj čiastočne morálne zastaralé. Záujem o jeho kúpu na trhu klesal, znížila sa tým teda taktiež jeho reálna hodnota, z ktorej treba v trhovej ekonomike vychádzať. Závislosť ceny motorového vozidla nielen od technického stavu, ale aj morálneho opotrebovania a stavu ponuky a dopytu je jednoznačná. Podľa názoru odvolacieho súdu preto súd prvého stupňa nerozhodol správne, keď neprihliadol aj na koeficient predajnosti odcudzeného motorového vozidla. Nakoľko žalovaná poskytla v danej veci žalobcovi plnenie v správnej výške, zmenil odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa tak, že žalobu zamietol.
Proti tomuto rozsudku podal dovolanie žalobca. Uviedol, že za správny nepovažuje právny záver odvolacieho súdu, ale súdu prvého stupňa, ktorý založil svoje rozhodnutie na správnom názore, že žalovaná by spomenutý koeficient predajnosti mohla pri výpočte ceny vozidla pred poistnou udalosťou použiť len v prípade, že by súčasne nevyčísľovala a nezohľadňovala aj amortizáciu. Ak by aplikovala tento koeficient pri výpočte ceny vozidla, mala by postupovať rov-
nako aj pri určovaní výšky poistného, zaťažujúceho poisteného. Zo žiadneho ustanovenia poistných podmienok, tvoriacich súčasť zmluvy nevyplýva, že by pri určovaní ceny vozidla pred poistnou udalosťou bolo potrebné zohľadňovať aj koeficient predajnosti. Nie je z nich zrejmé, ako by sa mal tento koeficient určovať a na ktoré prípady by mal dopadať. Žalobca taktiež namietal okolnosť, že koeficient predajnosti v danom prípade nebol určený s prihliadnutím na objektívne kritériá osobou s dostatočnými odbornými vedomosťami (znalcom), ale priamo pracovníkmi žalovanej a že pri stanovení ceny vozidla sa vychádzalo z nemeckého katalógu napriek tomu, že vozidlá obdobného typu možno dostať aj na tuzemskom trhu a že teda bolo možné použiť primerane katalógy tuzemských predajcov, vzťahujúce sa na tuzemské pomery (ako tomu bolo pri vyčíslení hodnoty odcudzenej výbavy).
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 242 ods. 1 O. s. p. a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok odvolacieho súdu nie je správny.
Z odôvodnenia:
Všeobecná právna úprava poistenia ako právneho pomeru, založeného poistnou zmluvou, ktorou sa zaväzuje poistiteľ poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a poistenec platiť poistné (§ 788 a nasl. Obč. zákonníka) i osobitná úprava poistenia majetku (§ 806 a nasl. Obč. zákonníka) predpokladá, že podrobnejšia úprava práv a povinností účastníkov tohto pomeru bude v konkrétnom prípade obsiahnutá v poistných podmienkach, ktoré tvoria súčasť poistnej zmluvy. Poistné podmienky pri poistení majetku majú preto konkretizovať a špecifikovať, ktoré veci sa poisťujú, z ktorých poistných udalostí vznikne právo na plnenie, aké sú prípady výluky z poistenia; majú tiež detailnejšie upraviť rozsah a splatnosť poistného plnenia, dĺžku poistného obdobia, výšku poistného, spôsob jeho platenia a čas platnosti poistnej zmluvy.
Z jednotlivých ustanovení poistných podmienok, tvoriacich súčasť v danom prípade uzavretej poistnej zmluvy, je z hľadiska posúdenia veci významný čl. 5. V zmysle bodu 1. tohto článku, ak vzniklo po-
istenému právo na plnenie, poistiteř je povinný vyplatit mu sumu vypočítanů podra dalších ustanovení poistných podmienok. Podra 4. bodu předmetného článku, ak bolo vozidlo natolko poškodené, že primerané náklady na jeho opravu po odpočítaní ceny zvyškov nahradzovaných častí vozidla prevyšujú cenu, ktorú malo vozidlo bezprostredne pred udalosťou, poistiteř je povinný vyplatit sumu vo výške tejto ceny, od ktorej odpočíta cenu použiteľných zvyškov vozidla. Rovnako je poistiteř povinný plniť, ak bolo vozidlo odcudzené alebo zničené.
Pojem „cena, ktorú mala vec bezprostredne pred poistnou udalosťou“ vysvetľuje bližšie II. časť poistných podmienok v bode 6., v zmysle ktorého bodu sa táto cena určuje tak, že sa od ceny novej veci toho istého druhu a tej istej akosti alebo veci s ňou porovnateľnej, ktorá platila v čase poistnej udalosti, odpočíta suma vyjadrujúca opotrebenie, prípadne iné znehodnotenie poistenej veci z času pred poistnou udalosťou.
Nakoľko odvolací súd v napadnutom rozsudku vychádzal z niektorých pojmov, ktorým nepriradil správny obsah, treba uviesť, že a) časovou cenou ku dňu vzniku poistnej udalosti sa rozumie cena vypočítaná tak, že sa od maloobchodnej ceny, prípadne inej obdobnej ceny tejto veci platnej v čase poistnej udalosti, odpočíta čiastka zodpovedajúca skutočnému opotrebeniu daného vozidla, ku ktorému došlo v čase od jeho uvedenia do prevádzky do vzniku poistnej udalosti; b) všeobecná cena vozidla vyjadruje situáciu na trhu v danom mieste a čase, určuje sa z časovej ceny prostredníctvom koeficientu predajnosti; c) koeficient predajnosti je pomer medzi spriemerovanými skutočne dosiahnutými predajnými cenami a časovými cenami vozidiel určitého, resp. porovnateľného typu v rozhodnom čase a mieste.
Vychádzajúc z obsahu uzavretých poistných zmlúv, vrátane spomenutých ustanovení poistných podmienok, tvoriacich ich súčasť, je v danej veci nepochybné, že účastníci sa v poistnej zmluve dohodli na tom, že východiskovou bude časová cena vozidla v čase poistnej udalosti. Zo žiadneho ustanovenia zmluvy nemožno vyvodiť, že by za východiskovú cenu bola dohodnutá všeobecná cena vozidla. Nakoľko vo veci rozhodujúca – časová cena nevyjadruje situáciu na trhu a nie je na nej závislá, je v takomto prípade použitie koeficientu predajnosti vylúčené.
Uvedená časová cena, relevantná v dané vici vzhľadom na zhodné prejavy vôle účastníkov poistnej zmluvy, nie je pritom závislá na tom, či poistený nadobudol poistené vozidlo bezodplatne (napr. darom alebo dedením) alebo odplatne a aká bola výška odplaty ním poskytnutá v prípade odplatného nadobudnutia vozidla. Od základného ukazovateľa, ktorým tu je cena novej vici toho istého druhu a tej istej akosti alebo vici s ňou porovnateľnej, ktorá platila v čase poistnej udalosti, môže byť ako odpočítateľná položka zohľadnená (odpočítaná) len suma, vyjadrujúca opotrebenie, resp. suma, vyjadrujúca iné znehodnotenie poistenej vici v čase poistnej udalosti. Ani v ekonomickom systéme, aplikujúcom trhové mechanizmy, nemožno pripustiť, aby sa v prípade zmluvného dojednania, založeného na určení časovej ceny ako ceny východiskovej, upravovala táto cena použitím koeficientu predajnosti, ktorý poistné podmienky nepoznajú, nevysvetľujú jeho obsah, ani rozsah možnosti použitia. Ani v trhovej ekonomike nemožno v takomto prípade pripustiť, aby poistnou zmluvou záväzne, na báze slobodne prejavenej vôle stanovené subjektívne práva a povinnosti účastníkov poistenia, boli dotknuté takými, v zmluve nepredpokladanými okolnosťami, ktoré existujú mimo rámca poistného vzťahu a s časovým odstupom od uzavretia zmluvy vyjadrujú situáciu na automobilovom trhu a stupeň (subjektívne) záujmu tretích osôb o kúpu, či predaj určitého druhu motorového vozidla.
Je samozrejmé, že pri určovaní časovej ceny sa pre účely poistenia motorových vozidiel nevyrábaných v tuzemsku bude vychádzať predovšetkým z dostupných tuzemských podkladov (autorizovaných predajcov) a že zahraničné ukazovatele (údaje katalógov a časopisov) sa použijú v prípade nedostatku tuzemských zdrojov informácií.
Pre účely dovolacieho konania v predmetnej vici treba napokon bližšie objasniť obsah pojmov „opotrebenie“ a „iné znehodnotenie“, ktoré v zmysle záväznej dohody účastníkov môžu byť považované za jediné odpočítateľné položky. „Opotrebením“ je postupné, spravidla po dlhší čas trvajúce, znížovanie hodnoty vozidla jeho používaním spôsobom, zodpovedajúcim povahe a účelu, na ktorý má slúžiť a za okolností a podmienok, zodpovedajúcich tomuto účelu a bežnej prevádzke vozidla. Aj „iné znehodnotenie“ znamená zníženie hodnoty vozidla, na rozdiel od opotrebenia, ale k nemu dochádza spravidla za kratší čas, prípadne jednorázovo (napr. pri autohavárii alebo pri neodporúčanom, či zakázanom spôsobe používania vozidla).
Vzhľadom na uvedené dospel dovolací súd v prejednávanej veci k záveru, že použitie koeficientu predajnosti bolo v danom prípade vylúčené preto, že v poistnej zmluve jeho použitie nebolo dohodnuté. K dohode o jeho použití nedošlo ani výslovne (v texte poistnej zmluvy sa tento pojem neuvádza), ani prostredníctvom dohody o stanovení časovej ceny ako ceny východiskovej (pri nej je koeficient predajnosti irelevantný). Zníženie hodnoty vozidla v nadväznosti na aplikáciu koeficientu predajnosti (jeho použitie prichádza do úvahy pri všeobecnej cene) nemožno v žiadnom prípade podriadiť pod obsah zmluvných pojmov „opotrebenie“ a „iné znehodnotenie“.
So zreteľom na to je zrejmé, že odvolací súd zaujal vo veci nesprávny právny názor a na jeho základe vec nesprávne rozhodol. Dovolací súd preto vyhovel dôvodne podanému dovolaniu a zrušil rozsudok odvolacieho súdu (§ 243b ods. 1 O. s. p.) a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 243b ods. 2 O. s. p.).