Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Cob/71/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Šebeňa a sudcov JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Romana Tótha v právnej veci žalobcu: NOVOINVEST TATRY, s.r.o., so sídlom Nová Lesná, 059 86, Lipová 266, IČO: 36 759 147, právne zastúpeného advokátom JUDr. Jánom Garajom, so sídlom v Prešove, 080 01, Hlavná 137, proti žalovanému: Obec Nová Lesná, so sídlom 059 86 Nová Lesná, Jána Stilla 75, IČO: 00 326 455, právne zastúpeného advokátom JUDr. Jozefom Olejárom, so sídlom v Poprade, Mnoheľova 839/10, o zaplatenie 13.277,57 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad č. k. - 173 zo dňa 29. 5. 2013, takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa.

Z a v ä z u j e žalobcu zaplatiť žalovanému na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Jozefa Olejára náhradu trov odvolacieho konania pozostávajúcich z náhrady trov právneho zastúpenia v sume 294,95 eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom zamietol žalobu na uloženie povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi 13.277,57 eur spolu s 9 % úrokom z omeškania od 28. 7. 2008 do zaplatenia, a to v celom rozsahu.

Po vykonanom dokazovaní vzal za preukázané, že na základe zmluvy o nájme nebytových priestorov uzavretej medzi žalobcom ako nájomcom a žalovaným ako prenajímateľom dňa 4. 7. 2007 bola dohodnutá doba nájmu na 10 rokov. Žalobca sa v čl. V. zaviazal udržiavať prenajaté priestory na vlastné náklady, bez zbytočného odkladu oznámiť

prenajímateľovi potrebu tých opráv, ktoré má uskutočniť prenajímateľ. Dňa 4. 1. 2008 žalovaný ako prenajímateľ vypovedal túto nájomnú zmluvu z dôvodu neplatenia nájmu, pričom medzi ďalšími dôvodmi bolo uvedené prevedenie stavebných úprav prenajatých nebytových priestorov bez predchádzajúceho súhlasu prenajímateľa. Dňa 30. 4. 2008 žalobca ako nájomca odovzdal protokolárne žalovanému ako prenajímateľovi prenajaté priestory. Znalec Ing. A. I. vo svojom znaleckom posudku č. 22/2010 uviedol, že za zhodnotenie prenajatého nebytového priestoru žalobcom možno považovať len inštaláciu ohrievača TÚV, rozvody teplej vody, osadenie sprchových batérií a inštaláciu umývacieho dvojdrezu s batériou, ktorými došlo k rozšíreniu príslušenstva, resp. k zlepšeniu technických parametrov nebytového priestoru. Ostatnými úpravami došlo k oprave stavebnotechnických prvkov stavby, ktorými sa nezmenili technické parametre stavby, nedošlo k predlženiu životnosti stavby a nedošlo k rozšíreniu príslušenstva stavby. Tieto úpravy nemajú vplyv na technickú hodnotu nebytového priestoru. Zhodnotenie stavebnotechnických prvkov, ktorými došlo k rozšíreniu príslušenstva, resp. k zlepšeniu

technických parametrov nebytových priestorov, znalec stanovil na sumu 785,34 eur. Z odborného posudku č. 21/2008 Ing. A. Z. bolo zistené, že tento stanovil všeobecnú hodnotu rekonštrukcie prenajatej prevádzky vo výške 16.044,57 eur. Podľa odborného vyjadrenia Ing. O. Z. pri stavebných úpravách posudzovanej časti interiéru k zhodnoteniu budovy nedošlo. Podľa žalobcu prenajatú nehnuteľnosť v dôsledku nákladov, ktoré na rekonštrukciu vynaložil zhodnotil, a preto by mal žalovaný nahradiť tieto náklady v rozsahu zodpovedajúcom zhodnoteniu nehnuteľnosti ku dňu jej vrátenia, nakoľko v opačnom prípade by sa jednalo o bezdôvodné obohatenie. Žalobca si svoj nárok uplatnil titulom zaplatenia stavebných úprav, ktoré ako nájomca vykonal počas doby, kedy mal priestory v nájme. Z nájomnej zmluvy, ako aj z § 667 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva, že zmeny na prenajatej nehnuteľnosti bol oprávnený vykonať len po predchádzajúcom súhlase žalovaného ako prenajímateľa. Žalobca napriek tomu, že ho zaťažovalo dôkazné bremeno, predchádzajúci súhlas nepreukázal a už vôbec nepreukázal, že sa žalovaný ako prenajímateľ zaviazal na úhradu nákladov spojených s takouto úpravou. Pokiaľ sa žalovaný nezaviazal uhradiť žalobcovi náklady spojené s prestavbou prenajatých priestorov, za situácie, že žalovaný s touto prestavbou nesúhlasil, nemá žalobca nárok ani na úhradu protihodnoty toho, o čo sa zvýšila hodnota veci. Obrana žalobcu spočívajúca v tom, že nebytové priestory neboli spôsobilé na prevádzku gastronomických služieb neobstojí, lebo je nepochybné, že žalobca mohol pred podpisom zmluvy oboznámiť sa so stavom týchto nebytových priestorov, prípadne žiadať žalovaného o zabezpečenie takých úprav predmetu nájmu, ktoré by účelne, pre ktorý bola nájomná zmluva uzatvorená, spĺňali. Rovnako mohol tieto úpravy žalobca ako nájomca vykonať sám na vlastné náklady, ale len so súhlasom prenajímateľa a len náhradu nákladov spojených s rekonštrukciu pre účely gastronomických služieb. Z vyjadrenia znalca Ing. A. I., ako aj z odborného stanoviska Ing. O. Z. vyplýva, že tieto stavebné úpravy boli robené bez súhlasu prenajímateľa, bez príslušných stavebných povolení. Preto je podľa názoru súdu žalobca ako nájomca povinný uviesť predmet nájmu do pôvodného stavu. Z týchto dôvodov súd žalobu v celosti zamietol. Započítacou námietkou, ani hodnotou vykonaných stavebných prác sa z dôvodu hospodárnosti konania nezaoberal, nakoľko k predmetným stavebných úpravám došlo bez súhlasu prenajímateľa a chýba aj súhlas prenajímateľa s ich následnou úpravou.

Ďalším výrokom rozsudku bola žalobcovi uložená povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania v celkovej výške 2.299,18 eur pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia vo

výške 2.299,18 eur, ktoré je povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu žalovaného JUDr. Jozefa Olejára, advokáta, AK so sídlom Mnoheľova 839/10, Poprad v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Posledným výrokom rozsudku súd vrátil žalobcovi nespotrebovanú zálohu na náklady znaleckého dokazovania vo výške 38,52 eur v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

Tieto výroky súd zdôvodnil vymenovaním jednotlivých úkonov právnej služby poskytnutých právnym zástupcom žalovanému s uvedením základnej sadzby tarifnej odmeny za každý z nich, vymenovaním výšky režijného paušálu. K vráteniu zálohy vo výške 38,52 eur došlo z dôvodu, že žalobcovi bola uložená povinnosť zaplatiť zálohu na náklady znaleckého dokazovania vo výške 400,- eur a znalcovi bola dňa 15. 7. 2011 priznaná odmena vo výške 361,48 eur.

Konateľ žalobcu pred posledným pojednávaním požiadal o jeho odročenie z dôvodu vycestovania do zahraničia a procesu odovzdávania plnej moci na právne zastupovanie advokátovi. Súd jeho žiadosti o odročenie pojednávania nevyhovel z dôvodu, že žalobca bol od podania žaloby, t.j. o 28. 5. 2009 až do 18. 5. 2011 zastúpený advokátom, ktorému vypovedal plnú moc. Následne 8. 9. 2011 oznámil, že požiadal o svoje právne zastupovanie Mgr. L. a žiadal pojednávanie určiť na február 2012. Dňa 29. 2. 2012 oznámil súdu, že Mgr. L. nesplnomocnil. S poukazom na dĺžku konania mal žalobca dostatok času, aby si zvolil na svoje zastupovanie právneho zástupcu. Konateľ žalobcu zobral miesto a čas konania posledného pojednávania na vedomie na pojednávaní dňa 23. 5. 2013, t.j. týždeň pred posledným pojednávaním a voči termínu pojednávania nič nenamietal. Pritom už musel mať vedomosť o svojej prípadnej ceste do zahraničia. Preto žiadosť o odročenie pojednávania nespĺňa podmienky uvedené v ust. § 119 ods. 1, 2 O.s.p.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Navrhol rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Ako dôvod uviedol, že súd vec nesprávne právne posúdil. V

danom prípade bol predmet nájmu preukázateľne v stave nevyhovujúcom účelu nájomnej zmluvy a nájomca po predchádzajúcom súhlase prenajímateľa tento stav na vlastné náklady odstránil, pričom táto povinnosť vznikla na strane žalovaného. Vykonané zmeny na prenajatej veci sa stali jej trvalou súčasťou a ich odstránenie by nutne viedlo k nezanedbateľnému poškodeniu veci samotnej. Rekonštrukcia bola nevyhnutná aj z dôvodu, že technický stav prenajatej nehnuteľnosti nevyhovoval základným hygienickým a zdravotným predpisom, čo potvrdzuje predložená fotodokumentácia. Z protokolu o odovzdaní predmetu nájmu zo dňa 30. 4. 2008 jednoznačne vyplýva hodnota majetkového prospechu, o ktorý sa žalovaný obohatil. Žalovaný nadobudol majetkový prospech spočívajúci v zhodnotení predmetu nájmu tak, aby bol ten spôsobilý na dohodnuté užívanie. Predpokladom zodpovednosti za získané bezdôvodné obohatenie nie je protiprávne konanie obohateného ani jeho zavinenie, ale objektívne vzniknutý stav obohatenia. Pokiaľ sa žalobca domáha vydania bezdôvodného obohatenia od žalovaného, tento mu je povinný bez akéhokoľvek ďalšieho preukazovania a skúmania zavinenia ho vydať. Postupom súdu bola žalobcovi odňatá možnosť konať pred súdom. Žalobca riadne a včas požiadal o odročenie pojednávania nariadeného na 29. 5. 2013 a trval na tom, aby sa v jeho neprítomnosti pojednávanie nekonalo. Tvrdenie súdu o tom, že žalobca musel mať v čase, kedy vzal termín pojednávania na vedomie, vedomosť o svoje ceste do zahraničia, nie je ničím doložené, ide len o domnienku súdu. Žalobca nemal žiaden dôvod, pre ktorý by úmyselne uvádzal

nepravdivé skutočnosti. Práve naopak, ako „dominus litis“ v civilnom konaní mal primárne záujem, aby vo veci bolo bez zbytočného odkladu spravodlivo rozhodnuté. Tým je opodstatnená aj jeho požiadavka prítomnosti na pojednávaní. Pokiaľ účastník konania objektívne sa nemôže zúčastniť pojednávania a nemá právneho zástupcu, nemožno dospieť k záveru, že dôvod pre odročenie pojednávania daný nebol. V dôsledku toho, že žalobca nebol prítomný na pojednávaní, nemohol navrhnúť vykonanie ďalších dôkazov, ktoré by preukazovali dôvodnosť jeho nároku. Súd sa svojim postupom dopustil ľubovôle, ktorá odporuje základnému princípu právneho štátu, ktorým je predvídateľnosť rozhodnutí orgánov súdnej moci a s nimi súvisiaci princíp právnej istoty.

Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania vo výške 294,95 eur za 1 úkon právnej služby, a to za napísanie tohto vyjadrenia. Ako dôvod okrem iného uviedol, že žalobca sa svojou žalobou domáha žalovanej sumy z dôvodu náhrady nákladov, ktoré vynaložil na rekonštrukciu nehnuteľnosti, čím ju podľa vlastného tvrdenia zhodnotil. Preto by podľa neho mal žalovaný tieto náklady nahradiť v rozsahu zodpovedajúcom zhodnoteniu nehnuteľnosti. V zmysle § 667 ods. 1 druhej vety Občianskeho zákonníka úhradu nákladov s tým spojených môže nájomca požadovať len v prípade, že sa na to prenajímateľ zaviazal. Žalobca vykonal úpravy bez predchádzajúceho súhlasu žalovaného a preto mu nevznikol nárok na ich úhradu. Vo veci bol vypracovaný znalecký posudok Ing. A. I., podľa ktorého k zvýšeniu hodnoty veci došlo vo výške 785,34 eur. Z opatrnosti žalovaný vzniesol na pojednávaní dňa 7. 4. 2010 započítaciu námietku z dôvodu nezaplateného nájomného za mesiace február, marec a apríl 2008 v celkovej výške 917,55 eur. Aj keby žalobca vykonal zmeny so súhlasom žalovaného, nemal by preto nárok na zaplatenie žalovanej sumy. K tvrdeniu žalobcu, že mu postupom súdu bola odňatá možnosť konať pred súdom, sa žalobca plne stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo bez toho, aby nariadil odvolacie pojednávanie, a teda bez toho, aby na takomto pojednávaní zopakoval či doplnil dokazovanie vykonané súdom prvého stupňa. Dôsledkom takéhoto preskúmavania veci odvolacím súdom je viazanosť odvolacieho súdu skutkovým stavom zistením súdom prvého stupňa (§ 213 ods. 1, 3, 4, 5 a § 214 ods. 2 O.s.p.). Nakoľko rozsudok vo veci samej musí byť verejne vyhlásený, bol termín verejného vyhlásenia rozsudku uverejnený v zákonom stanovenej lehote na úradnej tabuli súdu (§ 156 ods. 1, 3 O.s.p.). Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený tento rozsudok preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, pokiaľ by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 1, 3 O.s.p.). Takéto vady preskúmavanej veci zistené neboli. Nie je ňou ani žalobcom tvrdená vada, ktorá mala by spočívať v odňatí práva žalobcu konať pred súdom.

Účastník súdneho konania má právo zúčastniť sa súdneho pojednávania, na ktorom sa prejednáva vec samotná. V tejto súvislosti má súd za povinnosť predvolať účastníkov, ako aj

všetkých, ktorých prítomnosť je potrebná. Výnimku tvoria len prípady stanovené v Občianskom súdnom poriadku alebo v inom osobitnom predpise - napr. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 Z. z. zo dňa 11. 7. 2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Predvolanie na

pojednávanie sa musí účastníkom doručiť tak, aby mali dostatok času na prípravu, spravidla najmenej 5 dní predo dňom, keď sa má pojednávanie konať (§ 115 O.s.p.).

Pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Účastník, ktorý navrhuje odročenie pojednávania, musí súdu oznámiť dôvod na odročenie bez zbytočného odkladu, po tom, čo sa o ňom dozvedel alebo odkedy sa o ňom mohol dozvedieť, alebo s prihliadnutím na všetky okolnosti ho mohol predpokladať (§ 119 ods. 1, 2 O.s.p.).

Je vo výlučnej právomoci súdu zvážiť, či dôvod uvedený v návrhu účastníka na odročenie pojednávania možno považovať za dôvod dôležitý. Toto posúdenie závisí od okolnosti konkrétneho prípadu. Súdna prax za takýto dôvod považuje spravidla preukázanú práceneschopnosť účastníka alebo jeho právneho zástupcu spĺňajúca podmienky stanovené v § 119 ods. 3 O.s.p.. Za takýto dôležitý dôvod nemožno považovať pracovnú zaneprázdnenosť účastníka konania. To platí vo zvýšenej miere v prípade, keď sa účastník obmedzí len na všeobecné, ničím nepreukázané a nekonkretizované tvrdenie.

V preskúmavanej veci následne po dni 18. 5. 2011, keď žalobca vypovedal plnú moc dovtedajšej právnej zástupkyni, je možné konštatovať zo správania sa žalobcu zjavnú snahu oddialiť súdne rozhodnutie vo veci. Tak sa žalobca nezúčastnil pojednávania dňa 15. 11. 2012, keď len zavádzal súd tvrdeniami, že mieni splnomocniť zastupovaním konkrétne označenú právničku. Keď sa nakoniec dostavil na pojednávanie dňa 23. 5. 2013, navrhol ho odročiť za účelom uzavretia mimosúdnej dohody. Bezprostredne po tom dňa 26. 5. 2013 napísal žiadosť o odročenie pojednávania nariadeného na deň 29. 5. 2013, ktorú zdôvodnil vycestovaním do zahraničia bez uvedenia akéhokoľvek dôvodu, z ktorého by sa dala posúdiť dôležitosť tohto dôvodu, pričom ako ďalší dôvod zopakoval tvrdenie o odovzdaní plnej moci na zastupovanie bližšie neoznačenému advokátovi. Takto uvedené dôvody žiadosti o odročenie pojednávania nemožno považovať za návrh na odročenie z dôležitého dôvodu v zmysle § 119 ods. 1, 2 O.s.p. Okrem skôr uvedených nedostatkov takéhoto postupu žalobcu je možné konštatovať, že tento návrh neuvádza deň, kedy sa účastník dozvedel o dôvode, pre ktorý sa nemôže zúčastniť nariadeného pojednávania. Za tohto stavu bol prvostupňový súd oprávnený a v konečnom dôsledku aj povinný v súlade s § 101 ods. 2 O.s.p. pokračovať v konaní napriek takejto nečinnosti žalobcu a jeho nedostaveniu sa na pojednávanie a prejednať vec v neprítomnosti takéhoto účastníka. Pritom bol povinný prihliadať na obsah spisu a dovtedy vykonané dôkazy.

Za opodstatnený nepovažuje odvolací súd ani ďalší odvolací dôvod spočívajúci v tvrdení o nesprávnom právnom posúdení veci prvostupňovým súdom.

Žalobca v podanom odvolaní v podstate tvrdil, že vec bola nesprávne právne posúdená preto, lebo prvostupňový súd žalobcom uplatnený nárok posudzoval podľa ust. § 667 ods. 1 Občianskeho zákonníka ako nárok z nájomnej zmluvy, pričom ale mala byť táto vec právne posudzované podľa ustanovení o vydaní bezdôvodného obohatenia podľa § 451 a násl. Občianskeho zákonníka. Tento odvolací dôvod je opodstatnený len čiastočne a táto vada nemala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej.

Záväzkový vzťah z bezdôvodného obohatenia vzniká medzi subjektmi, ak došlo na úkor jedného subjektu k obohateniu druhého bez právom uznaného dôvodu. Povinnosť vydať

bezdôvodné obohatenie nie je viazaná na zavinenie na strane obohateného, ani na jeho protiprávne konanie.

O obohatenie ide vtedy, ak sa plnením dostalo majetkovej hodnoty tomu, komu bolo plnené, takže v jeho majetku sa to prejavilo buď zvýšením aktív alebo znížením jeho pasív. O obohatenie sa jedná aj v prípade, že majetok obohateného sa nezmenšil, hoci sa zmenšiť mal.

Zhodnotenie cudzej nehnuteľnosti opravou či prístavbou je tzv. investíciou do cudzieho majetku. Ak došlo k tomu na základe dohody s vlastníkom, záleží na obsahu dohody, aký právny vzťah medzi stranami vznikol. Ak ide o prípad zhodnotenia bez akéhokoľvek dohovoru s vlastníkom, jedná sa o bezdôvodné obohatenie získané bez právneho dôvodu.

O plnenie bez právneho dôvodu sa jedná vtedy, ak právny dôvod k plneniu od začiatku vôbec neexistoval, teda aj v prípade, že nájomca investoval do cudzej stavby vo vlastníctve prenajímateľa bez súhlasu prenajímateľa, pričom takouto investíciou došlo k zhodnoteniu nehnuteľnosti. Vynaloženie nákladov na cudziu vec, napr. vo forme investície do cudzej nehnuteľnosti, sa považuje za neoprávnený majetkový prospech nie to, čo bolo vynaložené, ale to, o čo sa cudzia vec zhodnotila (R-1/1979).

Osobitná situácia vzniká v prípade, keď zmluva uzavretá medzi účastníkmi bola zrušená. V takom prípade je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal (§ 457 Občianskeho zákonníka). Toto ustanovenie sa neuplatní v prípade, keď zo zmluvy plnila len jedna strana. V takom prípade sa povinnosť vydať plnenie zo zrušenej zmluvy riadi ust. § 451 Občianskeho zákonníka.

Zrušenie zmluvy v zmysle § 457 Občianskeho zákonníka sa myslí jej zrušenie právnymi úkonmi účastníkov alebo jej zrušenie priamo zo zákona. Môže sa jednať tak o odstúpenie od zmluvy podľa § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka alebo zrušenie zmluvy zo zákona, napr. podľa § 518 Občianskeho zákonníka. V preskúmavanej veci zmluva zanikla v dôsledku výpovede z nájmu nebytových priestorov pre omeškanie žalobcu so zaplatením nájmu danej podľa § 12 zák. č. 116/1990 Zb. o nájme nebytových priestorov a podľa čl. IV. ods. 2 zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 4. 7. 2007. Výpoveďou z nájmu nebytových priestorov zmluva o nájme zaniká, nedochádza k jej zrušeniu. Na základe takejto výpovede vzniká povinnosť nájomcovi vrátiť nebytový priestor v stave, v akom ho prevzal, s prihliadnutím na obvyklé opotrebenie (§ 13 zák. č. 116/1990 Zb.). Pod opotrebením sa rozumie postupné, spravidla po dlhší čas trvajúce znižovanie hodnoty veci jej používaním spôsobom zodpovedajúcim povahe a účelu, na ktorý má slúžiť a za okolností a podmienok zodpovedajúcich tomuto účelu a bežnému užívaniu veci. Len v prípade, že je to dohodnuté v zmluve, môže nájomca vrátiť nebytový priestor v inom stave, ako ho prevzal, a to najmä v prípadoch, ak sa medzi zmluvnými stranami dohodne rekonštrukcia alebo úprava nebytového priestoru nájomcom. Zmluvne môže byť tiež dohodnuté s ohľadom na spôsob a účel užívania nebytového priestory, že nebytový priestor bude vrátený v stave primeranom

spôsobu a účelu užívania nebytového priestoru (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 24. 11. 1995 sp. zn. ).

Keďže však v preskúmavanej veci zanikol právny vzťah medzi účastníkmi výpoveďou z nájmu nebytových priestorov, vznikli medzi zmluvnými stranami po skončení nájmu nároky upravené tak v § 13 z. č. 116/1990 Zb., ako aj nároky upravené vo všeobecných ustanoveniach o nájomnej zmluve (§ 663 - § 684 Občianskeho zákonníka).

V prípade vykonania zmien na nebytovom priestore nájomcom má nájomca po skončení nájmu zákonom vymedzené nároky upravené v ust. § 677 Občianskeho zákonníka. Podľa tohto ustanovenia, ak nájomca vykoná zmeny na nebytovom priestore so súhlasu prenajímateľa a prenajímateľ sa zaviazal na úhradu nákladov s tým spojených, je nájomca oprávnený požadovať úhradu nákladov na tieto zmeny až po skončení nájmu, po odpočítaní opotrebenia, ku ktorému v medziobdobí došlo v dôsledku užívania nebytového priestoru. V prípade, že nájomca vykonal zmeny so súhlasom prenajímateľa, ale prenajímateľ sa nezaviazal na úhradu nákladov, môže nájomca požadovať po skončení nájmu protihodnotu toho, o čo sa zvýšila hodnota nebytového priestoru. Pokiaľ nájomca vykonal zmeny na nebytovom priestore bez súhlasu prenajímateľa, je povinný po skončení nájmu uviesť nebytový priestor na svoje náklady do pôvodného stavu.

Ak nájomca nebytový priestor zrekonštruuje alebo prispôsobí potrebám svojej prevádzky, nemôže ísť o dobromyseľné spracovanie cudzej veci (§ 135b ods. 1 Občianskeho zákonníka), pretože nájomcovi na základe písomnej nájomnej zmluvy musí byť zrejmé, že mu nebytový priestor nepatrí. Ak zároveň ani nedošlo k osobitnému povoleniu úprav, môže dôjsť k nedobromyseľnému spracovaniu veci (t.j. nebytového priestoru) nájomcom. V takom prípade prenajímateľ môže v súlade s ust. § 135b ods.2 druhá veta Občianskeho zákonníka žiadať o navrátenie do predošlého stavu (obdobne ako v § 13 zák. č. 116/1990 Zb.) a ak navrátenie do predošlého stavu nie je možné alebo účelné, určí súd podľa všetkých okolností, kto je vlastníkom veci a aká náhrada patrí prenajímateľovi alebo nájomcovi, ak medzi nimi nedôjde k dohode.

Nikdy nemôže dôjsť k spracovaniu veci (t.j. nebytového priestoru) nájomcom a z toho titulu ani k nadobudnutiu (zmene) vlastníctva nebytového priestoru, pokiaľ sa prenajímateľ s nájomcom dohodli na započítaní nákladov na rekonštrukciu s nájmom (s jeho časťou).

Je teda treba rozlišovať medzi právnymi účinkami zániku zmluvy o nájme nebytových priestorov v prípade podania výpovede z nájmu od právnych účinkov odstúpenia od zmluvy podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka o právnych úkonoch alebo o nájme. V prípade, že medzi účastníkmi o nájme nebytových priestorov existuje občianskoprávny vzťah, odstúpením od zmluvy sa zmluvy od začiatku zrušuje a hľadí sa na ňu tak, ako keby neexistovala. V takom prípade nastupuje úprava § 451 a násl. o bezdôvodnom obohatení.

Základnou povinnosťou prenajímateľa je odovzdať nájomcovi predmet nájmu v stave takom, aby bol spôsobilý na užívanie zmluvne dojednané a pokiaľ v zmluve dojednané užívanie nebolo, musí nebytový priestor spĺňať podmienku obvyklej užívateľnosti. V dobe, po

ktorú trvá nájomný vzťah založený zmluvou, je prenajímateľ povinný bližšie uvedený stav nebytového priestoru ďalej udržiavať. Stav sa môže meniť len postupným obvyklým opotrebovaním. Udržiavanie zákonom požadovaného stavu nebytového priestoru je povinný prenajímateľ zabezpečiť na vlastné náklady. To však neplatí v prípade, keď v zmluve s nájomcom dohodne inak.

V súlade s § 669 Občianskeho zákonníka v prípadoch, ak nájomca vynaložil na nebytový priestor náklady pri oprave, na ktorú bol povinný prenajímateľ, má nájomca nárok na úhradu týchto nákladov, avšak len ak sa úprava vykonala so súhlasom prenajímateľa alebo ak prenajímateľ bez zbytočného odkladu úpravu nezaobstaral, hoci mu nájomca oznámil jej potrebu.

Splnenie týchto podmienok žalobca v preskúmavanej veci nepreukázal. Preto mu nevzniklo právo na úhradu tých nákladov, ktoré vynaložil na opravu nebytového priestoru, ktorú by inak bol povinný zabezpečiť žalovaný ako prenajímateľ.

V dôsledku toho môže žalobca ako nájomca požadovať len to, o čo sa žalovaný ako prenajímateľ obohatil.

Základným právom nájomcu je právo užívať prenajatý nebytový priestor. Nájomca je však oprávnený užívať nebytový priestor len v rozsahu, ktorý je dohodnutý v zmluve. Pokiaľ takéto ustanovenie v zmluve nie je, je rozsah nájomcovho užívania nebytového priestoru limitovaný povahou a určením nebytového priestoru (§ 665 ods. 1 Občianskeho zákonníka - t.j. stavebným určením nebytového priestoru a účelu nájmu). Určenie rozsahu užívania v zmluve je významné aj z dôvodu určenia rozsahu obvyklého opotrebenia v prípade vrátenia predmetu nájmu po skončení nájomného vzťahu.

Nájomca je počas doby nájmu povinný uhrádzať náklady spojené s obvyklým udržiavaním nebytového priestoru. Na vysvetlenie pojmu obvyklé udržiavanie veci je možné analogicky aplikovať ust. § 5 až § 9 Nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. upravujúcich „drobné opravy v byte“ súvisiace s jeho užívaním a

„náklady spojené s bežnou údržbou bytu“, pričom bežná údržba bytu a obvykle udržiavanie sú obsahom veľmi podobné pojmy.

Žalobca ako nájomca bol povinný v súlade so zmluvou, ale aj v súlade so zákonom (§ 692 ods. 1 Občianskeho zákonníka) bez zbytočného odkladu oznámiť žalovanému ako prenajímateľovi potrebu opráv, ktoré mal prenajímateľ urobiť. V prípade, ak nájomca neoznámil túto skutočnosť prenajímateľovi, vystaví sa riziku vzniku práva na náhradu škody tým spôsobenej prenajímateľovi. Náhrada takejto škody však nie je predmetom tohto konania.

Zmeny na nebytovom priestore je nájomca oprávnený vykonávať len so súhlasom prenajímateľa (§ 667 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Úhradu nákladov s tým spojeným môže nájomca požadovať len v prípade, že sa na to prenajímateľ zaviazal. Vychádzajúc z čl. V. bod 1 zmluvy by bolo možné vyvodiť záväzok žalovaného ako prenajímateľa znášať náklady uskutočnenia opráv nebytových priestorov, potrebu ktorých nahlásil žalobca ako nájomca. Žalobca žiadne takéto oznámenie potreby opráv žalovanému neposlal.

Tak ust. § 13 zák. č. 116/1990 Zb., ako aj ust. § 667 ods. 2 Občianskeho zákonníka zhodne uvádzajú, že ak nájomca vykoná zmeny na veci bez súhlasu prenajímateľa, vzniká mu po zániku nájmu len povinnosť uviesť vec na svoje náklady do pôvodného stavu.

Možno teda konštatovať, že žalobca ako nájomca nemal v súlade s § 669 Občianskeho zákonníka právo na náhradu nákladov vynaložených na opravu nebytových priestorov, na ktoré bol inak povinný vykonať prenajímateľ, pretože táto oprava sa vykonala bez súhlasu

prenajímateľa a žalovaný nebol vyzvaný žalobcom túto opravu obstarať. V takom prípade vzniklo žalobcovi právo požadovať od žalovaného len to, o čo sa prenajímateľ obohatil (§ 669 posledná veta Občianskeho zákonníka).

Pokiaľ ide o zmeny na veci uskutočnené nájomcom bez súhlasu prenajímateľa, nevzniklo žalobcovi ako nájomcovi žiadne právo, len povinnosť uviesť po skončení nájmu vec na svoje náklady do pôvodného stavu (§ 667 ods. 2 Občianskeho zákonníka).

Obohatenie získané prenajímateľom vykonaním opráv, ktoré bol inak povinný vykonať prenajímateľ, pričom tento opravy nájomca vykonal bez toho, aby oznámil prenajímateľovi potrebu ich vykonania, sa právne kvalifikuje ako bezdôvodné obohatenie podľa § 451 Občianskeho zákonníka získané prenajímateľom bez právneho dôvodu.

Odvolací súd sa stotožňuje s právnym a skutkovým záverom napadnutého rozsudku, podľa ktorého zhodnotenie nehnuteľnosti žalobcom bolo preukázané len v rozsahu ustálenom v znaleckom posudku Ing. A. I., t.j. vo výške 785,34 eur. Nárok žalobcu na zaplatenie takto vyčísleného zhodnotenia nebytových priestor však zanikol účinnosťou započítacích námietok žalovaného týkajúcich sa splatného nájomného za mesiace február až apríl 2008.

V tejto súvislosti je možné poukázať na totožné právne názory vyslovené v rozsudku Najvyššieho súdu ČR zo dňa 14. 5.2002 sp. zn. , ako aj na odôvodnenie uznesenia Najvyššieho súdu ČR sp. zn. zo dňa 26. 9. 2007.

Aj keď prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozhodnutia výslovne necitoval ust. § 451 Občianskeho zákonníka, tým že právne zdôvodnil svoje rozhodnutie citáciou len § 667 ods. 1 Občianskeho zákonníka, došlo z jeho strany k neúplnému právnemu vyhodnoteniu preskúmavanej veci, keďže uplatnený nárok mal byť právne posudzovaný aj podľa § 669 a § 451 Občianskeho zákonníka a podľa § 13 z. č. 116/1990 Zb..

Toto pochybenie odvolací súd napravil tým, že právne zdôvodnil význam týchto ustanovení, ktorými bolo doplnené inak správne zdôvodnenie preskúmavaného rozsudku ust. § 451 a § 669 Občianskeho zákonníka, ktoré v doterajšom priebehu konania použité neboli.

Z týchto dôvodov odvolací súd v súlade s § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej.

Potvrdený bol aj výrok rozsudku o náhrade trov prvostupňového konania a o vrátení nespotrebovanej zálohy na náklady znaleckého dokazovania. Aj v tejto časti je odvolací súd

viazaný dôvodmi podaného odvolania, ktoré sa o týchto trovách nezmieňujú a teda nenapádajú ani celkovú výšku vyčíslených trov ani jej jednotlivé položky. Za tohto stavu nebol odvolací súd oprávnený preskúmavať správnosť výšky náhrady trov prvostupňového súdu prisúdené napadnutým rozsudkom.

Úspech v odvolacom konaní mal žalovaný. V dôsledku toho mu v súlade s § 142 ods.1 a § 224 ods. 1 O.s.p. vzniklo právo na náhradu všetkých účelne vynaložených trov

odvolacieho konania. Žalovaný si uplatnil len náhradu trov právneho zastúpenia za vyjadrenie zo dňa 17. 9. 2013 k odvolaniu žalobcu. Tarifnú hodnotu veci, z ktorej sa vychádza pri výpočte základnej sadzby tarifnej odmeny právneho zástupcu tvorí v preskúmavanej veci naďalej suma 13.277,57 eur. Základná sadzba tarifnej odmeny vypočítaná z tejto tarifnej hodnoty veci sa rovná sume 287,14 eur. K tejto odmene sa pripočítava aj paušálna náhrada miestneho prepravného a miestnych telekomunikačných poplatkov, ktorých výška v roku 2013 bola 7,81 eur za úkon. Žalovaný si neuplatnil zvýšenie náhrady trov o DPH.

V dôsledku toho bol žalobca zaviazaný zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia vo výške 294,95 eur.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.