Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_26Cb-205-2003.pdf
PDF · 170.52 KB
Case nature
Area
Subarea
26Cb/205/2003
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I sudkyňou JUDr. Gabrielou Buľubašovou v právnej veci žalobcu: OP-TECH s. r. o., Bezručova 211, 756 61 Rožnov pod Radhoštěm, Česká republika, IČO: 25 360 400, zast.: advokátska kancelária TIMAR & partners, s.r.o., P. Pazmáňa 915/9, 927 01 Šaľa, IČO: 36 866 296 proti žalovanému: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., Dostojevského rad 4, Bratislava, IČO: 00 151 700, zast.: JUDr. Oliver Korec, advokát, Záhradnícka 9, 811 07 Bratislava o zaplatenie 2.938.564,72 € s príslušenstvom
rozhodol:
Súd žalobný návrh z a m i e t a .
Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 93.689,51 EUR do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov znaleckého dokazovania vo výške 7.674,31 EUR do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobným návrhom podaným na Okresný súd Trenčín dňa 22.04.2003 sa žalobca, spoločnosť OP- TECH, spol. s r. o., domáhal, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť 2.938.564,72 € (88.527.200,80 Sk) s príslušenstvom titulom zaplatenia poisteného plnenia z poistnej zmluvy. Okresný súd Trenčín návrh spoločnosti OP-TECH, spol. s r.o. postúpil na tunajší súd ako na súd miestne a vecne príslušný.
Návrh bol odôvodnený tým, že na spoločnosť OP-TECH, spol. s r. o. bola postúpená pohľadávka spoločnosti T-REAS, s. r. o. z titulu poistného plnenia odporcu z poistnej zmluvy č. XXXXXXXXX zo dňa 28.02.2000, na ktoré poistné plnenie spoločnosti T-REAS, s. r. o. vznikol nárok z dôvodu poistnej udalosti zo dňa 30.05.2000. Poistnou udalosťou bol požiar colného skladu spoločnosti T-REAS v areáli spoločnosti AGROSÚČA, a.s. v Hornej Súči, založený úmyselným konaním doposiaľ neznámeho páchateľa po vykonanom vlámaní, následkom ktorého bol zničený uskladnený tovar spoločnosti T- REAS, s.r.o., ktorý sa v tomto čase v predmetnom sklade nachádzal.
Spoločnosť OP-TECH, spol. s r.o. hodnotu zničeného tovaru spoločnosti T-REAS, s.r.o. určila v súlade s deklarovanou cenou dovezeného tovaru podľa dodávateľských faktúr na 3.232.388,87 € (97.378.947,- Sk), s poukazom na inventúrny súpis tovaru spoločnosti T-REAS, s. r. o. zo dňa 31.05.2000 a znalecký posudok Ing. W. M. č. 100/2000 zo dňa 31.08.2000.
Spoločnosť T-REAS, s.r.o. požiadala žalovaného o poistné plnenie, resp. o primeraný preddavok podľa § 797 OZ a článku 22 Všeobecných poistných podmienok žalovaného pre poistenie podnikateľov pre prípad poškodenia veci.
Spoločnosť OP-TECH, spol. s r.o. vo svojom podaní ďalej uviedla, že žalovaný svoj dlh voči spoločnosti T-REAS, s.r.o. uznal čo do dôvodu listom zo dňa 14.12.2000.
Spolu s nárokom na poistné plnenie spoločnosť OP-TECH, spol. s r.o. v žalobnom návrhu požadovala od žalovaného aj zaplatenie úrokov z omeškania odo dňa 01.01.2001 do zaplatenia vo výške 17,6 % ročne a náhradu trov konania vrátane trov právneho zastúpenia. Začiatok plynutia omeškania odporcu s požadovaným poistným plnením bol v návrhu odôvodnený skutočnosťou, že žalovaný listom zo dňa 14.12.2000 adresovaným spoločnosti T-REAS, s.r.o. ukončil vyšetrovanie poistnej udalosti a v zmysle ust. § 517 OZ sa tak dostal do omeškania s výplatou poistného plnenia po uplynutí 15 dňovej lehoty, ktorá uplynula dňa 01.01.2001.
Žalovaný namietal nedôvodnosť žalobného návrhu, nakoľko v prípade škodovej udalosti nešlo o požiar ako o náhodnú živelnú udalosť, ale o vandalský čin po vykonanom vlámaní, ktorý je z poistného plnenia vylúčený. Ďalej žalovaný namietal aktívnu legitimáciu spoločnosti OP-TECH, spol. s r.o. s tým, že zmluva o postúpení pohľadávky na výplatu poistného plnenia zo spoločnosti T-REAS, s. r. o. na spoločnosť OP-TECH zo dňa 29.01.2001 je neplatná s poukazom na skutočnosť, že takúto neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky konštatoval aj Colný úrad Trenčín.
Žalovaný namietal pre prípad, ak by v danom prípade išlo o poistnú udalosť, že výška uplatneného nároku nie je správna z dôvodu, že hodnota zničeného tovaru spoločnosti T-REAS bola nižšia, ako tvrdí spoločnosť OP-TECH, spol. s r.o.. Tvrdil, že hodnota tovaru môže byť správne určená len znaleckými posudkami znalca Ing. A. D. č. 14/00/04 zo dňa 29.07.2000, znalca Ing. A. K. č. 04/2000 zo dňa 19.07.2000 a znalca Ing. J. I. č. 6/2000 zo dňa 24.06.2000, ktoré boli vyhotovené na účely trestného konania a predstavuje spolu 14.747.219,- Sk.
Žalovaný ďalej namietal pre prípad, ak by išlo o poistnú udalosť, že poistený pri prevádzke súkromného colného skladu porušoval povinnosti podľa poistných podmienok, čo žalovaného oprávňuje primerane znížiť poistného plnenie. Namietal aj tú skutočnosť, že tvrdenia a listiny predložené žalobcom sú v rozpore so zisteniami súdnych znalcov, ktorí zisťovali hodnotu zničeného tovaru a žalobca nepreukázal, že bol zničený poistený tovar.
Žalovaný ďalej namietal, že nie je v omeškaní s plnením poistného plnenia z dôvodu, že mu bola predbežným opatrením Colného úradu Trenčín č. XXXX-XXX-X/XXXX zo dňa 02.04.2001 uložená povinnosť zdržať sa nakladania s plnením z poistnej zmluvy č. XXXXXXXXX a že mu bolo exekučným príkazom Colného úradu Trenčín č. XXXX-XXX-X/XXXX zo dňa 27.06.2001 uložená povinnosť vyplatiť pohľadávku dlžníka T-REAS, s.r.o. na účet Colného úradu Trenčín.
Podaním zo dňa 20.07.2009 spoločnosť Profit real Žilina, s.r.o. oznámila súdu skutočnosť, že spoločnosť OP-TECH, spol. s r.o. na ňu previedla pohľadávku voči žalovanému, ktorú si v konaní uplatnila vyššie uvedeným návrhom, zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 08.07.2009 a súčasne požiadala súd, aby pripustil zámenu účastníka v súlade s § 92 ods. 2 OSP.
Súd návrh na zmenu účastníka na strane žalobcu podľa § 92 ods. 2 OSP pripustil Uznesením číslo 26Cb/205/2003-401 zo dňa 03.09.2009 a ďalej pokračoval v konaní so spoločnosťou Profit real Žilina, spol. s r. o., Tajovského 5, 010 01 Žilina, IČO: 43 846 700.
Podaním zo dňa 08.09.2011 spoločnosť Profit real Žilina, s.r.o. oznámila Krajskému súdu v Bratislave, že so spoločnosťou Betting & Odds Servis, s. r. o., Horný Val 23, Žilina, IČO: 46 164 961 uzatvorila dňa 26.08.2011 Zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorou na spoločnosť Betting & Odds Servis, s.r.o. postúpila v konaní uplatnenú pohľadávku s príslušenstvom ako aj všetky práva s ňou spojené.
Krajský súd Uznesením 2Cob/148/2011-581 zo dňa 21.09.2011 pripustil návrh na zmenu účastníka na strane žalobcu podľa § 92 ods. 2 OSP.
Podaním doručeným súdu dňa 13.03.2013 spoločnosť Betting & Odds Servis, s.r.o. navrhla, aby do konania na jej miesto vstúpila spoločnosť OP-TECH, spol. s r.o. s poukazom na Zmluvu o spätnom postúpení pohľadávok zo dňa 19.02.2013 uzatvorenou medzi spoločnosťou Betting & Odds Servis, s.r.o. a spoločnosťou Profit real Žilina, s.r.o. a s poukazom na Zmluvu o spätnom postúpení pohľadávok zo
dňa 20.02.2013 uzavretou medzi spoločnosťou Profit real Žilina, s.r.o. a spoločnosťou OP-TECH, spol. s r.o. a s tým súvisiaci prechod predmetnej pohľadávky na spoločnosť OP-TECH, spol. s r.o..
Súd návrh na zmenu účastníka na strane žalobcu podľa § 92 ods. 2 OSP pripustil Uznesením 26Cb/205/2003, zo dňa 20.05.2013 a ďalej pokračoval v konaní so spoločnosťou OP-TECH, spol. s r.o. .
Súd vo veci vykonal rozsiahle dokazovanie výsluchom účastníkov konania, ich právnych zástupcov, výsluchom svedkov Z. T. a O. Z. a oboznámil sa s pripojenými listinnými dôkazmi, a to Poistnou zmluvou č.: XXX XXX XXX uzatvorenou medzi účastníkmi T-REAS, s.r.o. a Allianz poisťovňa, a.s. zo dňa 28.02.2000, Vyúčtovaním poistného k poistnej zmluve č. XXX XXX XXX zo dňa 28.02.2000, Všeobecnými poistnými podmienkami, Poistením podnikateľov pre prípad požiaru, Zmluvou o nájme nebytových priestorov zo dňa 30.09.1999 uzatvorenou medzi prenajímateľom Agrosúča, a. s. a T- REAS, s.r.o., Dodatkom Zmluvy č. 1 (zmluva zo dňa 30.09.1999). Hlásením škody zo dňa 13.06.2000, Inventúrnym súpisom tovaru na sklade ku dňu 31.05.2000, Žiadosťou o poskytnutie zálohy na poistné plnenie zo dňa 07.09.2000, 22.09.2000 a 23.10.2000, Listom odporcu spoločnosti T-REAS, s. r. o zo dňa 14.12.2000, Zmluvou o postúpení pohľadávok za účelom zaistenia zo dňa 29.01.2001 uzatvorenou medzi spoločnosťou T-REAS, s.r.o. a OP-TECH, spol. s r.o., Dodatkom číslo 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok zo dňa 30.01.2001, Rozhodnutím - Výmerom colného dlhu colným úradom Trenčín zo dňa 30.01.2001 a prílohami k rozhodnutiu, Zápisom z kontroly súkromného colného skladu T-REAS, spol. s r. o. Žilina colným úradom Trenčín zo dňa 16.05.2000, Výpisom z Obchodného registra SR spoločnosti OP-TECH s.r.o., Výpisom z Obchodného registra odporcu, Vyjadrením odporcu zo dňa 11.08.2004, celým spisom súvisiacim s exekučným príkazom zn. 6183-900-1/2001, ktorý zaslal Colný úrad Trenčín Okresnému súdu Bratislava I listom zo dňa 22.02.2005, Vyšetrovacím spisom KR PZ, Úrad justičnej a kriminálnej polície Žilina, ktorý bol zaslaný dňa 07.03.2005, Listom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky zo dňa 11.04.2005, Výzvou na plnenie zo dňa 07.06.2004, Listom zo dňa 28.11.2001, Písomným podaním odporcu zo dňa 25.02.2005, Listom Úradu špeciálnej prokuratúry Slovenskej republiky zo dňa 10.03.2005 a 15.03.2005, Interným oznámením likvidátora zo dňa 01.02.2001, Škodovou udalosťou č. XX/XXX/XXXXX - Oznámením o ukončení likvidácie zo dňa 07.09.2005, Znaleckým posudkom č. XXX/XXXX zo dňa 31.08.2000 súdneho znalca Ing. W. M., Znaleckým posudkom č. XX/XXXX Ing. A. K. súdnym znalcom v odbore textílie odvetvie výrobky z textilu, Znaleckým posudkom č. XX/XX/XX Ing. K. D. súdnym znalcom v odbore šport odvetvie športové potreby, Znaleckým posudkom č. j. 285 zo dňa 03.11.2000 Ing. A. K. súdnej znalkyne v oblasti akosti, Stavebným povolením zo dňa 29.09.1983, Stanoviskom k žiadosti zo dňa 10.02.2004 (Okresné riaditeľstvo hasičského a záchranárskeho zboru v Trenčíne), fotodokumentáciou založenou v súdnom spise, Znaleckým posudkom číslo XXX/XXXX Ing. O. Z. súdnym znalcom v odbore stavebníctvo (oceňovanie nehnuteľností a pozemné stavby) a bytové zariadenia, nábytok a bytové doplnky - ohodnoteniu k dátumu 30.05.2000, Geometrickým plánom, Rozhodnutím o predbežnom opatrení colného úradu Trenčín zo dňa 02.04.2001, Exekučným príkazom Colného úradu Trenčín na pohľadávku dlžníka - obchodnej spoločnosti T-REAS, s. r. o. zo dňa 26.01.2001, Vyjadrením právneho zástupcu navrhovateľa zo dňa 07.04. 2008, Zmluvou o dielo číslo XXX/XXXX uzatvorenou medzi T-REAS, s. r. o. a GUARD SYS, s.r.o. zo dňa 31.01.2000, Zmluvou o servisnej činnosti uzatvorenou medzi T-REAS, s.r.o. a GUARD SYS, s.r.o. zo dňa 14.04.2000, Oznámením o zániku poistnej zmluvy, Odpoveďou na zánik poistnej zmluvy (list zo dňa 10.07.2001), Podaním právneho zástupcu odporcu zo dňa 19.09.2005, Listom zo dňa 21.10.2002 (T-REAS, s.r.o. informácia o stave likvidácie), Vyjadrením právneho zástupcu navrhovateľa zo dňa 29.05.2008, Upovedomením o začatí exekúcie zo dňa 19.02.2001, Výpisom z obchodného registra SR spoločnosti Obchod obuví, a.s. Zlín, Listom právnej zástupkyne navrhovateľa zo dňa 16.07.2009, Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 08.07.2009 uzatvorenou medzi spoločnosťou OP-TECH, spol. s r.o. a Profit real, Žilina, s.r.o., Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 03.07.2009, Písomným vyjadrením právnej zástupkyne navrhovateľa zo dňa 23.10.2009, Rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 4Sž/71/01, 4Sž/138/01, Rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 5Cdo/101/95 zo dňa 24.11.1999, Znaleckým posudkom č. X/XXXX vypracovaným Ústavom súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline, Odborným stanoviskom č. XXX/XXXX vypracovaným znalcom Vladimírom I. a ostatnými listinnými dôkazmi založeným i v súdnom spise ako aj vyšetrovací spis KUV-44-OVEK-2002.
Okresný súd Bratislava I, ako súd vecne a miestne príslušný, preskúmal hore uvedené dôkazy a po nariadení pojednávania dospel k záveru, že predmetná škodová udalosť - požiar zapríčinený úmyselným konaním doposiaľ neznámeho páchateľa po vykonanom vlámaní - predstavuje tzv. výluku z
poistenia, resp. poistnú výluku a žalovaný preto poistné plnenie odmietol v súlade so svojimi poistnými podmienkami.
Súd ďalej dospel k záveru, že list žalovaného zo dňa 14.12.2000 nie je možné považovať za uznanie dlhu, nakoľko neobsahuje prejav vôle o uznaní dlhu, ani údaj o ukončení vyšetrenia škodovej udalosti a nebol podpísaný v súlade s údajmi z obchodného registra o konaní a podpisovaní za spoločnosť Allianz poisťovňa a.s. Ďalej súd dospel k záveru, že žalobca nie je vecne aktívne legitimovaný z dôvodu, že zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 29.01.2001 v znení dodatku č. 1 z 30.01.2001 odporuje zákonu, v tomto prípade Colnému zákonu, nakoľko sledovala účel, ktorým bolo ukrátenie Colného úradu Trenčín ako veriteľa spoločnosti T-REAS, s.r.o. na colnom dlhu. Nakoľko žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno, súd preto žalobný návrh zamietol.
Krajský súd v Bratislave Uznesením č. k. 2Cob/148/2011-613, 2Cob/149/2011 zo dňa 20.03.2012 na odvolanie žalobcu napadnuté rozhodnutie Okresného súdu Bratislava I zrušil a vrátil vec vrátil tunajšiemu súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie.
V predmetnom uznesení Krajský súd v Bratislave konštatoval, že súd prvého stupňa sa nezaoberal skutočnosťou, že pohľadávka pôvodného žalobcu bola v priebehu konania postúpená ďalšiemu subjektu
- spoločnosti Profit real Žilina, s.r.o., pričom súd tým, že uznesením zo dňa 03.09.2009 zámenu na strane žalobcu podľa § 92 ods. 2, 3 OSP pripustil, vychádzal z existencie pohľadávky pôvodného žalobcu voči žalovanému.
Odvolací súd mal za to, že súd prvého stupňa došiel k záveru o neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 29.01.2001 predčasne a bez vykonania všetkých listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise, neuviedol ako sa vysporiadal s rozhodnutiami orgánov činných v trestnom konaní na č. l. 309, 320, 322 ako aj s obsahom spisu Colného úradu Trenčín. Súd prvého stupňa podľa názoru odvolacieho súdu ďalej nevykonal vo veci dostatočné dokazovanie za účelom zistenia, či predmetná škodová udalosť nebola poistným rizikom podľa čl. 2 bod 2 písm. a) VPP.
Odvolací súd zaviazal súd prvého stupňa vykonať dokazovanie ohľadom hodnoty zničeného tovaru, a to za predpokladu, že súd prvého stupňa dospeje k záveru, že žalobca je aktívne vecne legitimovaný a že mu vzniklo právo na poistné plnenie podľa čl. 2 VPP.
Odvolací súd ďalej uviedol, že súd prvého stupňa síce správne konštatoval výluku z poistenia podľa čl. 7 ods. 8 písm. b) VPP, nevenoval však dostatočnú pozornosť skúmaniu, čo zahŕňa poistenie pre prípad požiaru podľa čl. 2 bod 2 písm. a) VPP.
Vzhľadom k vyššie uvedenému bude potrebné, aby súd tunajší súd doplnil dokazovanie v naznačenom smere, vyhodnotil všetky vykonané dôkazy jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti, pričom v prípade, že súd prvého stupňa zistí, že žalobca je v konaní aktívne vecne legitimovaný a že mu vzniklo právo na poistné plnenie podľa čl. 2 VPP, vykoná dokazovanie ohľadom hodnoty zničeného tovaru, a to žalobcom navrhnutým Ústavom súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline, prípadne iným znaleckým ústavom.
V intenciách vyššie uvedeného právneho názoru Krajského súdu v Bratislave tunajší súd uznesením sp. zn. 26Cb/205/2003-704 zo dňa 26.09.2013 pribral do konania znalca Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity so sídlom v Žiline za účelom vyhotovenia znaleckého posudku. Znalecký posudok bol tunajšiemu súdu doručený dňa 25.06.2014. Súd predmetný znalecký posudok doručil žalobcovi aj žalovanému a sporové strany vyzval, aby sa v lehote do 30 dní vyjadrili písomne k záverom znaleckého posudku.
Žalovaný si povinnosť stanovenú súdom splnil a písomne súdu oznámil, že nemá žiadne výhrady k znaleckému posudku. Žalobca sa k znaleckému posudku nevyjadril.
Dňa 19.09.2014 súd zaslal právnemu zástupcovi žalobcu mail, ktorým urguje písomné vyjadrenie sa k znaleckému posudku, keďže právny zástupca žalobcu znalecký posudok prevzal už dňa 01.08.2014 a nevyjadril sa k nemu, čím si nesplnil v zákonnej lehote, ktorú mu stanovil súd, svoju povinnosť. Až dňa 25.09.2014 sa mailom z znaleckému posudku vyjadril právny zástupca žalobcu. Uviedol, že k
znaleckému posudku Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline sa nevyjadril z dôvodu, že súbežne si dal vyhotoviť znalecký posudok ústavom, pričom však nepozná jeho závery. Z tohto dôvodu nepristúpil k vyjadreniu k už zaslanému znaleckému posudku, nakoľko v rámci vyjadrenia nepochybne vykoná komparáciu uvedených znaleckých analýz a záverov.
K mailovému vyjadreniu žalobcu ohľadom vypracovania „súbežného“ znaleckého posudku súd uvádza, že vypracovanie ďalšieho znaleckého posudku považuje za nadbytočné a nehospodárne z dôvodu, že k poistnej udalosti došlo dňa 30.05.2000, kedy došlo k požiaru colného skladu spoločnosti T- REAS v areáli spoločnosti AGROSÚČA, a. s. v Hornej Súči. Požiar bol založený úmyselným konaním doposiaľ neznámeho páchateľa po vykonanom vlámaní a jeho následkom bol zničený uskladnený tovar spoločnosti T-REAS, s.r.o., ktorý sa v tomto čase v predmetnom sklade nachádzal.
Tunajší súd sa plne stotožnil so závermi znaleckého posudku č. 8/2014 Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline zo dňa 12.06.2014, ktorý plnohodnotne zodpovedal na všetky kladené otázky.
Súd vo veci vytýčil pojednávanie na deň 02.10.2014 o 11.00 hod..
Dňa 01.10.2014 právny zástupca žalobcu doručil do podateľne súdu písomné podanie zo dňa 29.09.2014 (pred písomným podaním doručil podanie faxom na súd z toho istého dňa, čas podania faxu: 17:10 hod.), ktorým požiadal o ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní a žiadal o odročenie pojednávania v predmetnom konaní z dôvodu kolízie termínu pojednávania s inými pojednávaniami, a to:
- verejné zasadnutie vo veci vedenej pred Okresným súdom Trnava, sp. zn. OTp/98/2014, konaného dňa 02.10.2014 o 11.45 hod. Uviedol, že väzobná vec má prednosť pred ostatnými pojednávaniami,
- pojednávanie vo veci sp. zn. 37P/300/2014 vo veci vedenej pred Okresným súdom v Bratislave III, dňa 02.10.2014 o 12.30 hod.
Súd vyššie uvedené ospravedlnenie právneho zástupcu žalobcu neakceptoval z dôvodu, že ak ospravedlňuje účastník svoju neúčasť na pojednávaní časovou kolíziou s iným súdnym sporom, môže byť takéto ospravedlnenie dôvodné len vtedy, ak súdu oznámi také konkrétne údaje o tom, prečo sa nemôže pojednávania zúčastniť, najmä aké iné pojednávanie mu bráni v účasti, v akej veci, na akom súde, kedy sa o ňom dozvedel a že časovú kolíziu viacerých pojednávaní nie je možné vyriešiť inak. Písomné ospravedlnenie deň pred pojednávaním súdu, o ktorom ospravedlňujúci sa účastník konania vedel dlhší čas predtým (v tomto konaní mesiac vopred! ) nie je dostatočným ospravedlnením neúčasti z dôvodu a ospravedlnením mimoriadnej udalosti včas, ktorá nastala bezprostredne pred konaním súdu mimo vôle a bez zavinenia ospravedlňujúceho sa účastníka konania. Posúdenie či ide o mimoriadnu udalosť prináleží iba súdu.
Podľa § 119 odsek 1 OSP pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov.
Podľa § 119 odsek 2 OSP, účastník, ktorý navrhuje odročenie pojednávania, musí súdu oznámiť dôvod na odročenie pojednávania bez zbytočného odkladu, po tom čo sa o ňom dozvedel, alebo odkedy sa o ňom mohol dozvedieť, alebo s prihliadnutím na všetky okolnosti ho mohol predpokladať. Návrh na odročenie pojednávania obsahuje najmä: a) dôvod, pre ktorý sa navrhuje odročenie pojednávania, b) deň, keď sa účastník o dôvode dozvedel, c) ak je to možné, uvedenie elektronickej adresy, telefaxu alebo telefonátu, na ktoré súd bezodkladne oznámi, ako návrh posúdil.
V súvislosti s ospravedlnením právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní konanom dňa 02.10.2014 súd uvádza, že ospravedlnenie považuje za účelové s cieľom oddialiť meritórne rozhodnutie súdenej veci.
Súd ďalej konštatuje, že právny zástupca žalobcu prevzal predvolanie na pojednávanie vo veci sp. zn. 26 Cb/205/2003 dňa 03.09.2014 (viď doručenku, č. l. 723 súdneho spisu). Upovedomenie obhajcu v trestnej veci OTp/98/2014 vedenej pred Okresným súdom v Trnave, stanovené na deň 02.10.2014 v čase o 11.45 hod. prevzal mailom až dňa 25.09.2014 v čase o 14.42 hod. Bolo jeho povinnosťou tunajšiemu súdu bezodkladne oznámiť, že predmetnú vec nie je možné vyriešiť inak (napr. substitučným zastúpením). Naviac z Upovedomenia obhajcu v trestnej veci OTp/98/2014 ani z ospravedlnenia a žiadosti o odročenie pojednávania nevyplýva, ktorého z obvinených právny zástupca žalobcu v trestnom
konaní obhajuje. Konaním vedeným pred Okresným súdom Bratislava III sp. zn. 37P/300/2014 sa tunajší súd ani nezaoberal, pretože táto vec sa prejednávala až o 12.30 hod. a nekolidovala s tu prejednávanou vecou 26 Cb/205/2003.
Súd v tejto súvislosti dáva do pozornosti, že Ústavný súd v rámci svojej judikatúry taktiež vyslovil právny názor, že kolízia dvoch pojednávaní v tom istom termíne na rozdielnych súdoch, o čom v danom prípade právny zástupca žalobcu vedel v dostatočnom časovom predstihu, nie je akceptovateľným predpokladom uznania existencie „dôležitého dôvodu“ nevyhnutne potrebného na účel odročenia riadne a včas nariadeného pojednávania. Obsahom základného práva na verejné prerokovanie veci v prítomnosti účastníka konania (obdobne platí aj pre obsah práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) nie je povinnosť súdu vyhovieť akejkoľvek jeho žiadosti na odročenie pojednávania. Posúdenie opodstatnenosti „dôležitého dôvodu“ (§ 101 ods. 2 OSP) v každom konkrétnom prípade patrí výlučne do právomoci konajúceho súdu (I. ÚS 68/98).
Súd sa v prejednávanej veci na pojednávaní konanom dňa 02.10.2014 venoval výlučne právnemu posúdeniu veci. Vec rozhodol (predovšetkým s ohľadom na skutočnosť, že sa jedná o spor viac ako 10 ročný) poukazujúc pritom na zásadu hospodárnosti konania, aj bez účasti právneho zástupcu žalobcu. Súd má za to, že v prejednávanej veci účastníkovi konania (žalobcovi) nebola odňatá možnosť konať pred súdom.
Právo účastníka, aby jeho vec bola prejednávaná verejne a v jeho prítomnosti, ktoré je zaručené v článku 48 odsek 2 Ústavy Slovenskej republiky, nemožno chápať tak, že súd nemôže konať a rozhodnúť vo veci bez prítomnosti účastníka, ale tak, že súd je povinný umožniť účastníkovi uplatnenie tohto práva.
Z vykonaného dokazovania súd zistil, že medzi účastníkmi konania je nesporné, že spoločnosť T-REAS, s.r.o. a právny predchodca žalovaného, spoločnosť Allianz poisťovňa, a.s., ktorá zanikla zlúčením so žalovaným k 01.01.2003, uzavreli dňa 28.02.2000 poistnú zmluvu č. XXXXXXXXX. Predmetom poistnej zmluvy bolo poistenie tovarových zásob spoločnosti T-REAS, s.r.o. nachádzajúcich sa v súkromnom colnom sklade prevádzkovanom spoločnosťou T-REAS, s.r.o. v areáli AGROSÚČA, a.s. v Hornej Súči, a to pre prípad poškodenia požiarom, úderom blesku, výbuchom a nárazom alebo zrútením lietadla a pre prípad poškodenia veci krádežou vlámaním alebo lúpežou a vandalským činom pri uskutočnenom vlámaní. Dojednaná výška poistnej hodnoty bola 3.319.391,89 € (100.000.000,- Sk). Súčasťou tejto poistnej zmluvy boli Všeobecné zmluvné podmienky poistenia podnikateľov pre prípad poškodenia veci spoločnosti Allianz poisťovňa, a.s. v znení zo dňa 23.01.1997 (ďalej len poistné podmienky). Medzi účastníkmi je ďalej nesporné, že rovnaké tovarové zásoby boli pre rovnaké prípady poistené aj u Dopravnej poisťovne, a.s. Dojednaná poistná hodnota bola v tomto prípade 331.939,19 € (10.000.000,- Sk). Vec bola teda viacnásobne poistená a celková poistná hodnota, na ktorú boli tovarové zásoby spoločnosti T-REAS, s. r. o. poistené, bola 3.651.331,08 € (110.000.000,- Sk).
Súd ďalej z vykonaného dokazovania zistil, že požiar súkromného colného skladu prevádzkovaného spoločnosťou T-REAS, s.r.o. v areáli spoločnosti AGROSÚČA, a.s., v Hornej Súči zo dňa 30.05. 2000 bol ako škodová udalosť zapríčinený úmyselným konaním doposiaľ neznámeho páchateľa po vykonanom vlámaní do tohto súkromného colného skladu.
Súd ďalej zistil, že dňa 29.01.2001 uzavrela spoločnosť T-REAS, s.r.o. so spoločnosťou OP-TECH, spol. s r.o. zmluvu o postúpení pohľadávky za účelom zaistenia v znení dodatku č. 1 zo dňa 30.01.2001, ktorej predmetom bolo postúpenie pohľadávky z titulu práv a nárokov zo škodovej udalosti zo dňa 30.05.2000.
Súd má za to, že v prejednávanej veci je medzi účastníkmi sporná právna otázka, či sa v prípade škodovej udalosti jedná o poistnú udalosť v zmysle poistných podmienok odporcu a to podľa čl. 2 VPP, alebo či je škodová udalosť z poistenia vylúčená v zmysle čl. 7 VPP.
Okresný súd Bratislava I, postupujúc v intenciách rozhodnutia odvolacieho súdu, sa opätovne zameral na posúdenie čl. 2 a čl. 7 VPP.
Podľa ust. § 261 ods. 6 veta prvá Obchodného zákonníka v znení účinnom k 28.02.2000 platí, že zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2 (ust. § 261 Obchodného zákonníka), ktoré nie sú upravené
v hlave II tejto časti zákona a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, sa spravujú iba ustanoveniami Občianskeho zákonníka.
Poistná zmluva na poistenie majetku medzi odporcom a spoločnosťou T-REAS, s.r.o., sa tak riadi ustanoveniami § 788 až 815 OZ v znení účinnom ku dňu uzavretia poistnej zmluvy č. XXXXXXXXX, t. j. ku dňu 28.02. 2000 a vo všeobecnosti.
Podľa § 788 ods. 1 OZ platí, že poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.
Podľa § 788 ods. 2 OZ platí, že súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa schválené orgánom štátneho dozoru v poisťovníctve (poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené.
Podľa § 788 ods. 3 OZ platí, že v poistnej zmluve sa možno od poistných podmienok odchýliť len v prípadoch v nich určených. V iných prípadoch sa možno odchýliť, len pokiaľ je to na prospech poisteného.
Podľa § 797 ods. 1 OZ platí, že právo na plnenie má, pokiaľ nie je v Občianskom zákonníku alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený).
Podľa § 797 ods. 2 OZ platí, že právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).
Podľa § 797 ods. 3 OZ platí, že plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.
Podľa § 806 OZ platí, že z poistenia majetku má poistený právo, aby mu bolo poskytnuté plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak sa poistná udalosť týka veci, na ktorú sa poistenie vzťahuje.
Podľa ust. čl. 2 ods. 1 poistných podmienok platí, že poistenému vznikne právo na poistné plnenie, ak škoda na poistenej veci bola spôsobená: a) požiarom, b) úderom blesku, c) výbuchom, d) nárazom alebo zrútením lietadla s posádkou, jeho častí alebo pádom nákladu.
Podľa ust. čl. 2 ods. 2 písm. a) poistných podmienok platí, že za požiar sa považuje oheň, ktorý vznikol alebo sa vlastnou silou rozšíril mimo určené ohnisko. Za požiar sa nepovažuje skrat elektrického vedenia sprevádzaný svetelným prejavom a pôsobením tepla.
Podľa ust. čl. 7 ods. 1 poistných podmienok platí, že poistenému vznikne právo na poistné plnenie, ak škoda na poistenej veci bola spôsobená: a) krádežou vlámaním, b) lúpežou spáchanou vo vnútri budovy alebo na pozemku v mieste poistenia, c) lúpežou pri preprave poistenej veci, d) vandalským činom pri uskutočnenom vlámaní
Podľa ust. čl. 7 ods. 7 poistných podmienok platí, že vandalským činom sa po vykonanom vlámaní rozumie úmyselné zničenie alebo poškodenie poistených vecí páchateľom krádeže vlámaním do poistenej budovy spôsobom uvedeným v čl. 7 ods. 3 poistných podmienok.
Podľa ust. čl. 7 ods. 8 písm. b) poistných podmienok platí, že poistenie pre prípad poškodenia vecí krádežou vlámaním alebo lúpežou a na vandalský čin v súvislosti s konaním takejto tretej osoby sa bez ohľadu na spolupôsobiace príčiny nevzťahuje na škodu na poistených veciach a súvisiace náklady spôsobené požiarom, výbuchom alebo vodou unikajúcou z vodovodného zariadenia.
Podľa § 35 ods. 2 OZ platí, že právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom.
Občiansky zákonník v § 35 ods. 2 predpokladá, že o obsahu právneho úkonu môže vzniknúť pochybnosť z hľadiska jeho určitosti či zrozumiteľnosti. Tieto pochybnosti má súd odstrániť výkladom založeným jednak na jazykovom vyjadrení právneho úkonu a jednak skúmaním vôle (úmyslu) konajúcich osôb. Jazykové vyjadrenie právneho úkonu zachytené v zmluve, musí byť najprv vykladané prostriedkami gramatickými (z hľadiska možného významu jednotlivých použitých pojmov), logickými (z hľadiska nadväznosti použitých pojmov), či systematickými (z hľadiska zaradenia pojmov v štruktúre celého právneho úkonu). Okrem toho súd na základe vykonaného dokazovania skúma skutočnú vôľu strán v čase uzatvárania zmluvy. Podmienkou pre to, aby mohol súd prihliadnuť k vôli účastníkov je, aby nebola v rozpore s tým, čo vyplýva z jazykového vyjadrenia úkonu.
Žalovaný tvrdí, že čl. 2 VPP predstavuje poistenie vzťahujúce sa na živelné udalosti v dôsledku náhodilosti. Žalobca je toho názoru, že poistenie v zmysle čl. 2 sa nemôže vzťahovať len na živelné pohromy a preto pod náhodilosťou sa má rozumieť akúkoľvek skutočnosť, ktorá nastala mimo vôľového pôsobenia poisteného, t. j. spoločnosti T-REAS, s.r.o.
V zmysle čl. 2 ods. 2 sa za požiar považuje oheň, ktorý vznikol alebo sa vlastnou silou rozšíril mimo určené ohnisko. Za škodu spôsobenú požiarom sa nepovažuje skrat elektrického vedenia sprevádzaný svetelným prejavom a pôsobením tepla.
Definícia požiaru v zmysle čl. 2 ods. 2 VPP používa slovné spojenie „oheň, ktorý vznikol alebo sa vlastnou silou rozšíril...“ Zo slovného spojenia „oheň, ktorý vznikol“ nie je možné určiť, či vznikol náhodilou živelnou udalosťou alebo pôsobením tretej osoby, no druhá časť vety „alebo sa vlastnou silou rozšíril...“ jasne poukazuje na náhodilú živelnú udalosť, ktorá je v podobe vlastnej sily ohňa. Z uvedeného vyplýva, že za oheň, ktorý následne prepukol v požiar (v dôsledku vzniku alebo rozšírenia mimo určené ohnisko), je možné považovať živelnú udalosť v dôsledku náhodilosti, ktorá mala za následok vznik ohňa alebo jeho rozšírenie mimo určené ohnisko. Ak by sa mal pod definíciu požiaru v zmysle čl. 2 ods. 2 VPP subsumovať stav, keď požiar vznikne v dôsledku konania tretích osôb, definícia pojmu požiar by musela nutne obsahovať slovné spojenia typu „oheň, ktorý bol založený“, alebo „oheň, ktorý bol rozšírený konaním človeka“ a pod. Naproti tomu, čl. 7 VPP poisťuje prípady poškodenia veci krádežou vlámaním alebo lúpežou. V ods. 1 tohto článku sú presne vymedzené poistné nebezpečenstvá, ktoré spadajú do tejto skupiny poistných rizík. Medzi takéto nebezpečenstvá patrí aj prípad, ak škoda na poistenej veci bola spôsobená vandalským činom pri uskutočnenom vlámaní (čl. 7 ods. 1, písm. d/ - pozn.) Z uvedeného vyplýva, že ak vznikla škoda na poistenej veci v dôsledku vandalského činu pri uskutočnenom vlámaní, poistenému vznikne právo na poistné plnenie. Tento článok priamo predpokladá konanie tretích osôb, v dôsledku ktorého vznikne škoda na poistenej veci.
VPP sú systematicky rozdelené na poistné nebezpečenstvá, v rámci ktorých sa nachádzajú poistiteľom predvídané poistné riziká. V prípade, ak by nastala poistná udalosť, ktorú je možné subsumovať pod poistné riziká upravené v rôznych „skupinách“ poistných nebezpečenstiev a s rôznymi podmienkami pre výplatu poistného plnenia, takto dojednané poistné podmienky by boli neurčité a z toho dôvodu neplatné.
V zmysle vyššie uvedeného súd ustálil, že poistenie požiaru spôsobeného vandalským činom po vykonanom vlámaní nie je možné súčasne považovať za poistné riziko v zmysle čl. 2 a zároveň aj za poistné riziko v zmysle čl. 7 VPP. Čl. 2 ods. 2 VPP predstavuje poistenie pre prípady živelnej udalosti, pričom čl. 7 VPP sa vzťahuje na konkrétne konanie tretích osôb. Škodová udalosť - požiar spôsobený vandalským činom po uskutočnenom vlámaní - nie je poistnou udalosťou v zmysle čl. 2 ods. 1 písm. a) VPP, teda nejde o požiar ako náhodnú živelnú udalosť, ako ho v tomto ustanovení definujú poistné podmienky.
Predmetná škodová udalosť preto do úvahy prichádza len ako poistná udalosť v zmysle čl. 7 ods. 1 poistných podmienok. V zmysle poistných podmienok sa jedná o vandalský čin pri vykonanom vlámaní. Podľa čl. 7 ods. 8 písm. b) VPP je škoda spôsobená vandalským činom pri uskutočnenom vlámaní z poistenia vylúčená, pokiaľ sa jedná o požiar, výbuch alebo škody spôsobené vodou z vodovodných zariadení. Jedná sa o tzv. vylúčenie z poistenia, resp. poistnú výluku. Súd má za to, že poistenie podľa poistnej zmluvy č. 401002177 zo dňa 28.02.2000 sa na predmetnú škodovú udalosť nevzťahuje a žalovaný preto poistné plnenie odmietol v súlade so svojimi poistnými podmienkami, čím konal v súlade s vyššie uvedenými zákonnými ustanoveniami vzťahujúcimi sa na predmetné poistenie.
Súd záverom konštatuje, že argumentácia žalobcu ohľadom použitia rôznych spojok (čl. 7 ods. 1 písm. d) - vandalský čin pri uskutočnenom vlámaní, čl. 7 ods. 2 a čl. 7 ods. 7 - vandalský čin po uskutočnenom vlámaní) nemá vplyv na posúdenie otázky, či poistná udalosť bude posudzovať podľa čl. 2 alebo čl. 7 VPP. Ako je z konštrukcie tohto článku zrejmé, v ods. 1 sú vymedzené poistné riziká, pričom ods. 3, ods. 5, ods. 6 a ods. 7 predstavujú konkretizáciu poistných rizík vyjadrených v ods. 1.
Súd ďalej preskúmal platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 29.01.2001.
V čl. VIII. ods. 1 Zmluvy o postúpení pohľadávky je vyjadrená vôľa zmluvných strán podriadiť túto zmluvu právnemu poriadku Českej republiky.
Podľa § 9 ods. 1 Zákona o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom platí, že účastníci zmluvy si môžu zvoliť právo, ktorým sa majú spravovať ich vzájomné majetkové vzťahy, ak osobitný zákon neustanovuje inak; môžu tak urobiť i mlčky, ak nie je vzhľadom na okolnosti pochybnosť o prejavenej vôli. Zmluva o postúpení pohľadávky musí spĺňať jednak náležitosti upravené v § 554 a nasl. českého Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Sb. v znení účinnom ku dňu podpisu Zmluvy o postúpení pohľadávky (ďalej len „OZ“) ako aj všeobecné náležitosti pre právne úkony.
Podľa § 554 OZ Pohledávku lze zajistit i postupením pohledávky dlužníka nebo pohledávky třetí osoby. Z tohto paragrafového znenia je zrejmé, že zákon nestanovuje nevyhnutné náležitosti zmluvy o zaistení pohľadávky. Okrem označenia zmluvných strán, postupovanej pohľadávky a pohľadávky, ktorá má byť zaistená, by z obsahu zmluvy malo byť zrejmé, že postúpená pohľadávka je len zaisťovací prostriedok. Zmluva o postúpení jednak obsahuje označené zmluvné strany, jednak v čl. I. ods. 1 vymedzuje pohľadávku, ktorá sa má zmluvou o postúpení zaistiť a v čl. I. ods. 2 je určená postupovaná pohľadávka. Rovnako tak v čl. I. ods. 2 je vyjadrené, že postúpená pohľadávka je len zaisťovací prostriedok a to slovami: „Za účelom zajištění pohledávky postupníka, specifikované v ods. 1,....“ Čl. VII. Zmluvy obsahuje záväzok postupníka postúpiť pohľadávku späť postupcovi za podmienok, že pohľadávka špecifikovaná v čl. I ods. 1 bude zo strany postupcu splnená. Na základe vyššie uvedených skutočností je možné konštatovať, že z hľadiska obsahového je Zmluva o postúpení v súlade s § 554 OZ.
Podľa § 37 OZ Právní úkon musí být učiněn svobodně a vážně, určitě a srozumitelně, jinak je neplatný. Právny úkon, jehož předmětem je plnění nemožné, je neplatný. Právní úkon není neplatný pro chyby v psaní a počtech, je-li jeho význam nepochybný.
Čl. I ods. 2 zmluvy o postúpení vymedzuje pohľadávku, ktorá sa má postúpiť, nasledovne: ... „se postupitel zavazuje postoupit postupníkovi veškeré současné a budoucí nároky a práva, vzniklé z pojistené údálosti číslo XXXXXXXXXX, likvidované Allianz pojišťovnou a. s. podle pojistné smlouvy číslo 280001755, na jejímž základě postupiteli vznikla pohledávka na výplatu pojistného plnění, jehož přiznaná výše k dnešnímu dni činí 14 747 219,- Sk.“
Postupovaná pohľadávka je teda identifikovaná štyrmi prvkami a to: 1. Pohľadávka vznikla z poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX 2. Poistná udalosť je likvidovaná Alianz poisťovňou a. s. 3. Poistná udalosť je likvidovaná podľa poistnej zmluvy č. XXXXXXXXX 4. Priznaná výška k poistného plnenia ku dňu podpisu Zmluvy je 14 747 219,- Sk
K obligatórnym obsahovým náležitostiam zmluvy o postúpení pohľadávky okrem označenia účastníkov zmluvy patrí identifikácia postupovanej pohľadávky, ktorá nutne musí zahŕňať riadne označenie postupiteľovho dlžníka a popis pohľadávky čo do jej výšky a skutočností, na ktorých sa zakladá.
Postupovaná pohľadávka musí byť identifikovaná dostatočne určito - tak, aby nebola zameniteľná s inou pohľadávkou postupiteľa (Rozsudok Najvyššieho súdu ČR, sp. Zn. 32 Cdo 2306/98). Požiadavka určitosti zmluvy o postúpení pohľadávky sa týka predovšetkým vymedzenia postupovanej pohľadávky. Keďže samotný zákon nestanovuje spôsob určenia pohľadávky, ktorá je predmetom cesie, je len na účastníkoch, aké identifikačné kritéria pre vymedzenie postupovanej pohľadávky zvolia. Požiadavka určitosti je splnená, ak je postupovaná pohľadávka jednoznačne určená natoľko nepochybne, aby bolo zistiteľné, aká pohľadávka je predmetom postúpenia, pričom nezameniteľnú identifikáciu postupovanej pohľadávky je možné previesť aj sprostredkovane. Požiadavke určitosti vymedzenia predmetu písomného právneho úkonu vyhovuje aj písomný odkaz na inú listinu, z ktorej je predmet úkonu objektívne, teda každému, a nie len zmluvným stranám, poznateľný, samozrejme za predpokladu, že je v tejto listine označený úplne nezameniteľným spôsobom (Rozsudok Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 32 Odo 1242/2005). O dostatočné určenie pohľadávky by nešlo v prípade, ak by ani na základe výkladových pravidiel prejavu vôle nebolo možné dospieť k spoľahlivému záveru, ktorá pohľadávka má byť postúpená. Podľa § 35 ods. 2 OZ právní úkony vyjádřené slovy je třeba vykládat nejenom podle jejich jazykového vyjádření, ale zejména též podle vůle toho, kdo právní úkon učinil, není-li tato vůle v rozporu s jazykovým projevem.
Spoločnosť T-REAS, s.r.o. mala svoj tovar poistený v Allianz poisťovni a.s. a colný dlh v Dopravnej poisťovni a. s. Poistná zmluva č. XXXXXXXXX, ktorá sa uvádza pri identifikácii postúpenej pohľadávky bola uzavretá medzi spoločnosťou T-REAS, s.r.o. a Dopravnou poisťovňou a.s., pričom Dopravná poisťovňa a.s. eviduje poistnú udalosť pod číslom 8020016004 tak, ako sa to uvádza v Zmluve o postúpení pohľadávky. Priznaná výška poistného plnenia znejúca na sumu 14 747 219,- Sk a informácia o Allianz poisťovni a. s. ako o subjekte, ktorý likviduje poistnú udalosť jednoznačne preukazujú pohľadávku voči Allianz poisťovni a. s.
Z takto vymedzenej pohľadávky nie je možné zistiť plnenie, ktorej poisťovne je predmetom postúpenia vzhľadom k tomu, že poistná zmluva a poistná udalosť sú označené tak, že ide o plnenie z Dopravnej poisťovni a.s. a označenie že poistná udalosť je likvidovaná Allianz poisťovňou a. s. a priznaná výška poistného plnenia naznačujú, že ide o plnenie z Allianz poisťovni a.s.. Nejednoznačné vymedzenie a označenie pohľadávky, ktorá je predmetom postúpenia, nie je možné odstrániť ani pomocou výkladového pravidla upraveného v § 35 ods. 2 OZ. Použitím jazykového výkladu a jeho aplikáciou na zmluvu o postúpení pohľadávky, nie je možné jednoznačne určiť, ktorá pohľadávka je predmetom postúpenia. Nesúlad identifikačných znakov postupovanej pohľadávky nie je možné odstrániť ani skúmaním prejavu vôle konajúceho subjektu, pretože z takto formulovaného právneho úkonu vôľa konajúceho vôbec nie je poznateľná. Súd navyše upozorňuje na to, že zákonná požiadavka určitosti právneho úkonu sa musí posudzovať vo vzťahu k objektívnemu poznaniu obsahu právneho úkonu, tzn. právny úkon musí byť určitý a jasný aj pre osoby, ktoré nie sú účastníkmi toho - ktorého právneho úkonu, resp. pre tretie osoby. Vôľa konajúceho sa preto nutne nemôže izolovať od objektívneho poznania obsahu právneho úkonu nezúčastnenými stranami.
Súd zároveň uvádza, že výkladom právneho úkonu nemožno meniť zmysel právneho úkonu, dotvárať alebo doplňovať jeho obsah či meniť obsah. Na to, aby bola zmluva o postúpení pohľadávky určitá, musí nastať zmena vymedzenej pohľadávky v dvoch identifikačných znakoch, čo je v prípade výkladu právneho úkonu neprípustné.
Pohľadávka, ktorá sa postupovala v posudzovanej zmluve jasne identifikovaná nie je, na základe takto identifikovanej pohľadávke nie je možné určiť, či ide o pohľadávku voči Allianz poisťovni a.s. alebo Dopravnej poisťovni a.s., pretože dva identifikačné znaky sa vzťahujú na Allianz poisťovňu a.s . a dva identifikačné znaky sa viažu k Dopravnej poisťovni a. s.
Takýto právny úkon nie je určitý. Právny úkon je neurčitý, ak je jeho obsah neistý, t. j. ak sa konajúcemu subjektu nepodarilo obsah vôle stanoviť jednoznačným spôsobom. Záver o neurčitosti právneho úkonu predpokladá, že ani jeho výkladom nemožno dospieť k nepochybnému poznatku, čo chcel účastník prejaviť. Neurčitosť právneho úkonu zakladá jeho absolútnu neplatnosť. Absolútna neplatnosť nastáva priamo zo zákona a pôsobí voči každému, takže každý sa jej môže dovolať. Na absolútnu neplatnosť prihliada súd aj bez návrhu (ex offcio). Absolútna neplatnosť sa nemôže napraviť dodatočným
schválením (ratihabíciou) a nemôže byť konvalidovaná ani dodatočným odpadnutím dôvodu neplatnosti. Absolútna neplatnosť právneho úkonu sa nepremlčuje. Absolútne neplatné právne úkony sa považujú za existujúce, ale neplatné, takže pre vady, s ktorými zákon takúto neplatnosť spojuje, z nich pre účastníkov ani pre tretie osoby nevznikajú právne následky. Absolútna neplatnosť nastáva od počiatku (ex tunc), t. j. úkon je neplatný od okamihu svojho vzniku (Nález Ústavného súdu Českej republiky, sp. zn. II.ÚS 91/98). Subjektívne občianske práva a povinnosti z takéhoto absolútne neplatného právneho úkonu preto vôbec nevzniknú. U vady spôsobujúcej absolútnu neplatnosť právneho úkonu nemôže dôjsť ani k následnej konvalicácii (Uznesenie Najvyššieho súdu ČR, sp. Zn. II.ÚS 324/02).
Na základe týchto teoretických východísk s poukazom na už vyššie uvedený skutkový stav, súd dospel k záveru, že Zmluva o postúpení pohľadávky za účelom zaistenia je neplatná z dôvodu neurčitosti. Túto absolútnu neplatnosť nie je podľa platného právneho stavu možné spätne zhojiť ani dodatočným schválením, ani odpadnutím vady prejavu vôle. Hoci zúčastnené stany Zmluvy o postúpení uzavreli dňa 30.01.2001 Dodatok č. 1 k Zmluve o postúpení, v rámci ktorého sa zmluvné strany dohodli na inom znení čl. I. ods. 2, tak, že pohľadávku identifikovali ako pohľadávku voči Allianz poisťovni a. s., tento Dodatok nemá vplyv na absolútnu neplatnosť Zmluvy o postúpení pohľadávky, keďže samotná Zmluva o postúpení je neplatná od svojho vzniku. Navyše súdu neuniklo, že plnomocenstvo na základe ktorého konal JUDr. Gordík a podpísal Zmluvu o postúpení pohľadávky ako aj Dodatok č. 1, bolo udelené Rómeom Z., konateľom spoločnosti T-REAS, s.r.o.. Súd pripomína, že funkcia konateľa je priamo spojená s konkrétnou fyzickou osobou, a preto ju nie je možné preniesť na základe plnomocenstva na inú osobu. Rómeo Z. v postavení konateľa udelil plnomocenstvo JUDr. M., čím preniesol časť funkcie konateľa na splnomocnenca. Iba sama spoločnosť s ručením obmedzeným môže udeliť plnomocenstvo, aby za ňu konal zástupca. Plnomocenstvo, na základe ktorého konal JUDr. Gordík bolo udelené X. Z. a nie samotnou obchodnou spoločnosťou T-REAS, s.r.o., ktorá evidovala pohľadávku voči Allianz poisťovni a.s. Vo vzťahu k poistnému plneniu Allianz poisťovne, a.s. bola veriteľom práve spoločnosť T- REAS, s.r.o. a nie fyzická osoba X. Z.. Takéto konanie je konaním, ktoré obchádza zákon a uvedené plnomocenstvo je v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka neplatné.
Zmluva o postúpení pohľadávky za účelom zaistenia zo dňa 29.01.2001 v znení dodatku č. 1 z 30.01.2001 je neplatná, pretože je neurčitá. Na spoločnosť OP-TECH, spol. s r.o. tak neprešli práva zo škodovej udalsti a na podanie návrhu nebola aktívne legitimovaná.
V zmysle zásady, že nemožno previesť na iného viac práv, ako účastník vlastní, je preto následne vylúčené, aby bol v konaní aktívne legitimovaný aj navrhovateľ.
Súd v zmysle uznesenia odvolacieho súdu nariadil znalecké dokazovanie znalcom Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline v súvislosti s určením hodnoty tovaru spoločnosti T-REAS, s.r.o., ktorý bol zničený pri poistnej udalosti.
V Poistnej zmluve č.: XXX XXX 177 uzavretej medzi spoločnosťou T-REAS, s.r.o. a Allianz poisťovňou, a.s. bola hodnota, na ktorú boli poistené zásoby, dojednaná na tzv. novú hodnotu. Nová hodnota v zmysle článku 15 ods. 2, písm. a) VPP predstavuje sumu, ktorú je nutné na mieste poistenia vynaložiť na znovunadobudnutie novej veci rovnakého druhu a kvality. Rozhodujúce kritéria pre určenie novej hodnoty sú teda miesto poistenia, druh a kvalita poisteného tovaru. Miestom poistenia bola obec Horná Súča, a teda, pri určovaní novej hodnoty musí poistiteľ vychádzať zo sumy, ktorú je potrebné vynaložiť na znovunadobudnutie novej veci rovnakého druhu a kvality v obci Horná Súča. K určeniu poistného plnenia preto poistiteľ potrebuje poznať druh a kvalitu poisteného tovaru a až následne učiť, akú sumu je potrebné vynaložiť na znovunadobudnutie porovnateľného tovaru. V tejto súvislosti je preto potrebné upozorniť na to, že tzv. nová hodnota nepredstavuje hodnotu, ktorá je trhovou, tzn. novú hodnotu nie je možné odvodzovať od výšky možnej predajnej ceny poisteného tovaru a nie je možné ju stotožňovať ani s cenou tovaru, ktorú spoločnosť T-REAS, s.r.o. mala vynaložiť na kúpu poisteného tovaru. Ako je už vyššie uvedené, rozhodnými kritériami sú druh, kvalita a suma potrebná na znovunadobudnutie novej veci rovnakého druhu a kvality.
Súd preto pri riešení otázky hodnoty zničeného tovaru spoločnosti T-REAS, s.r.o., vychádzal jednak zo znaleckého posudku vypracovaného Ústavom súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline, č. 8/2014, jednak z Odborného stanoviska č. XXX/XXXX vypracovaného súdnym znalcom Vladimírom I.,
znalcom z odboru kožiarske a kožušnícke výrobky, obuv. Odvetvie: obuv, a na základe jeho odporúčaní aj zo znaleckých posudkoch vypracovaných znalcami v priebehu trestného konania.
ÚSI ŽU v znaleckom posudku konštatoval, že nemôže určiť hodnotu poisteného tovaru vzhľadom k tomu, že nemal k dispozícii žiadne vzorky tovaru a uvedený tovar nevidel pred ani po požiari. Vzhľadom k uvedenému, ÚSI ŽU nevedel špecifikovať konkrétny druh tovaru, jeho kvalitu, značku, módnosť ani rok výroby a preto sa nevedel vyjadriť k celkovej finančnej hodnote, ktorú by bolo potrebné vynaložiť na kúpu rovnakého alebo obdobného tovaru. ÚSI ŽU vo viacerých častiach znaleckého posudku poukazuje na vypracované znalecké posudky v rámci trestného konania, v zmysle ktorých bol poistený tovar hodnotený ako zastaralý, poškodený a demódny. ÚSI ŽU dal preto preskúmať znalecké posudky uvedené v spisovom materiály znalcovi K. I., ktorý konštatuje: ?Obuv je zničená požiarom, preto nie je možné určiť kvalitatívnu úroveň obuvi pred touto udalosťou. Stav obuvi, popisovaná na základe dodacích listov, a fotodokumentácie, nezodpovedá skutočnej realite, preto znalecký posudok č. 6/2000, vypracovaný pánom J. I., z dôvodu odbornejšieho opisu z pohľadu technologického vyhotovenia obuvi, je najviac dôveryhodným opisom skutkového stavu. Preto odporúčam prijať závery vyplývajúce z tohto znaleckého posudku.˝
Textilný tovar bol posudzovaný len jedným znaleckým posudkom, ktorý vypracovala Ing. A. K.. Tá vo svojom znaleckom posudku konštatuje, že ceny textilných výrobkov, uvedené v inventúrnom súpise k 31.05.2000 sú reálne a to aj napriek ich demódnosti a morálnej zastaralosti v dôsledku doby ich výroby. Spornosť hodnoty textilných výrobkov tak nie je daná.
Hodnota lyžiarskeho viazania bola posudzovaná znalcom Ing. K. D., ktorý určil hodnotu vecí ku dňu požiaru na 885 405,- Sk (29 390,06 EUR). V znaleckom posudku sa konštatuje, že viazanie čo do funkčnosti by bolo spôsobilé používania bez záruky kvality a bezpečnosti, nakoľko sa jedná o 10 ročný výrobok z morálnym a fyzickým opotrebením. Kedže súd nemal k dispozícii žiadny iný znalecký posudok, ktorý by sa venoval poistenému lyžiarskemu viazaniu, prijal záver znalca Ing. D. o hodnote ním posudzovaného tovaru.
Hodnotu obuvi posudzovali traja znalci a to znalec J. I., Ing. A. K. a Ing. W. M.. J. I. stanovil hodnotu obuvi na sumu 9 506 470,- Sk (315 557,- EUR) a Ing. A. K. stanovila hodnotu obuvi na sumu 13 117 435,- Kč. Závery J. I. a Ing. A. K. týkajúce sa hodnoty poistenej obuvi neboli také odlišné, ako záver Ing. W. M., ktorý ohodnotil obuv na sumu 77 023 007,- Kč.
Súd prijal záver znalca K. I. a konštatuje, že v prípade, ak by bolo v konaní potrebné riešiť otázku hodnoty poisteného tovaru spoločnosti T-REAS, s.r.o., súd by vychádzal z hodnoty zistenej v znaleckých posudkoch zabezpečených orgánmi činnými v trestnom konaní, tzn. súd by vychádzal zo znaleckých posudkoch vypracovaných súdnymi znalcami J. I., Ing. K. D. a Ing. A. K..
Znalecký posudok Ing. W. M. nemožno podľa názoru súdu na tento účel použiť pretože nebolo spoľahlivo preukázané, že tento znalec oceňoval tovar nachádzajúci sa v colnom sklade spoločnosti T-REAS v Hornej Súči, ktorý bol zničený pri predmetnej škodovej udalosti.
Súd si osvojil dôvodnú pochybnosť, ktorú v konaní namietol žalovaný, že žalobca v konaní nepreukázal, že tovar posudzovaný Ing. Alešom M. je totožný s tovarom, ktorý bol zničený pri škodovej udalosti. Ing. M. je navyše zapísaný v zozname znalcov Krajského súdu v Ostrave pre odbor ekonomika, odvetvie cena a odhady hnuteľností, motorových vozidiel, oceňovanie cenných papierov a akcií, podnikov, obchodných podielov a nehmotného investičného majetku, preto je jeho odbornosť vo vzťahu k posudzovaniu hodnoty obuvi je pre súd minimálne otázna.
V tejto súvislosti súd uvádza, že každého z účastníkov sporového občianskeho súdneho konania zaťažuje dôkazné bremeno, teda povinnosť preukázať svoje tvrdenia v zmysle § 120 odsek 1 OSP. Žalobca je povinný uviesť skutočnosti, o ktoré sa opiera jeho právo, pričom podstatou tejto jeho povinnosti je tvrdenie skutočností rozhodujúcich z hľadiska veci samej.
Žalobca v tomto súdnom konaní neuniesol dôkazné bremeno, a preto súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Žalovaný mal vo veci plný úspech, preto súd zaviazal žalobcu nahradiť trovy konania žalovanému.
Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je určená z hodnoty 2.938.564,72 EUR (istina vo výške 88.527.200,80 Sk prepočítaná konverzným kurzom na EUR kurzom 1:30,1260, t.j. 2.938.564,72 EUR).
Výška trov konania žalovaného pozostávala z náhrady trov právneho zastúpenia vo výške 93.689,51 € podľa ust. § 10 ods.1 v spojení s ust. § 14 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb za nasledujúce úkony právnej služby:
Náhrada trov poskytnutých služieb Mgr. Marcel Drgoň v období od 15.11.2004 do 30.11.2010:
1.) 1 úkon PS - prevzatia a príprava právneho zastúpenia zo dňa 15.11.2014 vo výške 6.297,02 EUR + režijný paušál 4,51 EUR,
2.) 1 úkon PS - účasť na súdnom pojednávaní dňa 22.03.2005 vo výške 6.301,86 EUR + režijný paušál 4,98 EUR,
3.) 1 úkon PS - účasť na odročenom súdnom pojednávaní dňa 20.09.2005 vo výške 1.575,46 EUR (čo predstavuje 1/4 z výpočtového základu) + režijný paušál 4,98 EUR,
4.) 1 úkon PS - písomné vyjadrenie vo veci samej zo dňa 20.09.2005 vo výške 6.301,86 EUR + režijný paušál 4,98 EUR,
5.) 1 úkon PS - účasť na súdnom pojednávaní dňa 29.11.2005 vo výške 6.301,86 EUR + režijný paušál 4,998 EUR,
6.) 1 úkon PS - účasť na súdnom pojednávaní dňa 01.04.2008 vo výške 6.301,86 EUR + režijný paušál 6,31 EUR,
7.) 1 úkon PS - účasť na súdnom pojednávaní dňa 27.05.2008 vo výške 6.301,86 EUR + režijný paušál 6,31 EUR.
Celkovo: 39.418,83 EUR
Náhrada trov poskytnutých služieb Mgr. Marcel Drgoň v období od 01.01.2011 do 20.03.2013:
1.) 1 úkon PS - vyjadrenie odporcu zo dňa 15.10.2010 vo výške 6.302,93 EUR + režijný paušál 7,21 EUR,
2.) 1 úkon PS - účasť na súdnom pojednávaní dňa 29.11.2010 vo výške 6.302,93 EUR + režijný paušál 7,21 EUR,
3.) 1 úkon PS - písomné vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 07.02.2011 vo výške 6.302,93 EUR + režijný paušál 7,41 EUR,
4.) 1 úkon PS - písomné podanie vo veci samej zo dňa 08.03.2012 vo výške 6.302,93 EUR + režijný paušál 7,63 EUR,
5.) 1 úkon PS - účasť na súdnom pojednávaní na Krajskom súde v Bratislave dňa 20.03.2012 vo výške 6.302,93 EUR + režijný paušál 7,63 EUR
Celkovo: 31.551,74 EUR
Súd žalovanému nepriznal náhradu trov právneho zastúpenia za úkon právnej služby - písomný návrh na uloženie povinnosti žalobcovi zaplatiť preddavok na trovy konania, nakoľko sa nejedná o návrh na zabezpečenie dôkazu podľa ust. § 14 ods. 3 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. ako to v písomnom vyhotovení trov uviedol žalovaný.
Súd žalovanému nepriznal celú náhradu trov právneho zastúpenia za úkon právnej služby - zastupovanie na meritórnom pojednávaní na Krajskom súde v Bratislave (trvanie pojednávania 2,75 hod), tak ako si to žalovaný vyčíslil podľa ust. 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky č. 655/2004 Z.z., zo zápisnice ktorá je obsahom spisu súd zistil, že pojednávanie na Krajskom súde v Bratislave sa začalo 9.45 hod a bolo ukončené 10.30 hod (trvanie pojednávania 45 minút).
Náhrada trov poskytnutých služieb JUDr. Oliver Korec v období od 19.06.2013 do 02.10.2014:
1.) 1 úkon PS - prevzatie a príprava zastupovania zo dňa 19.06.2013 vo výške 6.302,93 EUR + režijný paušál 7,81 EUR + 20 % DPH, 2.) 1 úkon PS - účasť na súdnom pojednávaní dňa 27.06.2013 vo výške 6.302,93 EUR + režijný paušál 7,81 EUR + 20 % DPH, 3.) 1 úkon PS - účasť na súdnom pojednávaní dňa 02.10.2014 vo výške 6.302,93 EUR + režijný paušál 8,04 EUR + 20 % DPH
Celkovo: 22.718,94 EUR
Súd žalovanému nepriznal náhradu trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby - otázky na ustanovenú znaleckú organizáciu a vyjadrenie k znaleckému posudku, tak ako si to vo svojom podaní vyčíslil, nakoľko pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd berie do úvahy len tie úkony právnej služby, ktoré sú nevyhnute vynaložené na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva účastníka a náhradu ktorých možno spravodlivo požadovať od účastníka, ktorý v konaní úspešný nebol. Súd tak pri rozhodovaní o náhrade trov konania skúma predovšetkým účelnosť vynaloženia týchto trov. V danom prípade požiadavka účelnosti vynaloženia trov na účelné bránenie práva účastníka nie je splnená a súd vyššie uvedené úkony právneho zástupcu žalobcu považuje za nadbytočné. Zároveň konanie uvedených porád s klientom súd nemal preukázané.
Podľa ust. § 141 ods. 1 O.s.p. súd môže uložiť účastníkovi, u ktorého nie sú podmienky pre oslobodenie od súdnych poplatkov, aby zložil preddavok na trovy dôkazu, ktorý navrhol alebo ktorý nariadil súd o skutočnostiach ním uvedených alebo v jeho záujme.
Uznesením zo dňa 26.09.2013 súd ustanovil znalca Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline na vykonanie znaleckého posudku a zároveň uložil účastníkom povinnosť zložiť preddavky vo výške 1.500,- EUR každý. Uznesením zo dňa 25.03.2014 súd vyplatil znalcovi preddavok vo výške 1.500,- EUR zo zloženého preddavku, ktorý zaplatil žalovaný. Nakoľko vypracovanie znaleckého posudku znalec ohodnotil na sumu 15.348,62 EUR, súd zaviazal uznesením zo dňa 31.07.2014 žalobcu aj žalovaného na doplatok vo výške 6.174,31 EUR každý.
Nakoľko v konaní mal plný úspech žalovaný, súd zaviazal žalobcu na náhradu trov znaleckého dokazovania vo výške 7.674,31 EUR.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, a to písomne, v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Bratislava I. V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, proti ktorému rozhodnutie smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie musí byť podpísané a datované, musí byť predložené s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, inak budú
vyhotovené kópie odvolania a jeho príloh na trovy účastníka podávajúceho odvolanie. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.