Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12C-57-2011.pdf
PDF · 174.77 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/57/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Gabrielou Sobolovskou v právnej veci navrhovateľky: G.. U. X., A.. XX.XX.XXXX, W. XXA, W., zastúpenej advokátom JUDr. Jakubom Mandelíkom, Advokátska kancelária JUDr. Jakub Mandelík, s.r.o., Štefánikova 8, Bratislava, proti odporcovi: Generali Poisťovňa, a.s., Lamačská cesta 3/A, Bratislava, IČO: 35 709 332, zastúpeného advokátom JUDr. Dušanom Hrnčiarom, SHM PARTNERS s.r.o., Špitálska 25, Bratislava, o zaplatenie 9.154,21 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke istinu vo výške 1.652,80 spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 1.652,80 € od 24.12.2010 do zaplatenia, ako i trovy konania vo výške 549 € a trovy právneho zastúpenia vo výške 1.106,02 € k rukám právneho zástupcu navrhovateľky, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšku súd návrh navrhovateľky z a m i e t a.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom zo dňa 05.05.2011 doručeným súdu dňa 09.05.2011 domáhala proti odporcovi zaplatenia sumy vo výške 9.154,21 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 24.12.2010 do zaplatenia ako i náhrady trov konania z titulu nevyplatenia poistného plnenia.
Odporca v písomnom podaní zo dňa 01.08.2011 podanom na súde dňa 02.08.2011 uviedol, že s návrhom navrhovateľky nesúhlasí, uplatnený nárok navrhovateľky považoval za nedôvodný a žiadal, aby súd návrh zamietol a priznal mu náhradu trov konania.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu, najmä návrhom na začatie konania, návrhom poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX, všeobecnými poistnými podmienkami pre havarijné poistenie motorových vozidiel (ďalej len "Q. M. XX"), oznámením o ukončení likvidácie poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX, písomnými a ústnymi vyjadrenia účastníkov konania, znaleckým posudkom č. XX/ XXXX a Dodatkom k znaleckému posudku č. XX/XXXX vypracovanými znalcom G.. G. P.. Š., ústnym vyjadrením znalca na pojednávaní konanom dňa 24.04.2014, a po takto vykonanom dokazovaní ustálil skutkový stav nasledovným spôsobom.
Účastníci konania uzavreli dňa 01.06.2010 poistnú zmluvu o havarijnom poistení č. XXXXXXXXXX, ktorej predmetom poistenia bolo osobné motorové vozidlo zn. M. I., EČV: W., rok výroby XXXX. Poistná suma bola dohodnutá vo výške 15.236,01 €. Na poistenom motorovom vozidle došlo dňa 06.11.2010 k poistnej udalosti, ktorá bola odporcom likvidovaná ako totálna škoda. Odporca listom zo dňa 08.12.2010 navrhovateľke oznámil ukončenie likvidácie poistnej udalosti, pričom ustálil poistné plnenie na sumu 4.888,30 € určenej z hodnoty vozidla ku dňu poistnej udalosti (5.600,00 €) po odčítaní
hodnoty predajných zvyškov vozidla (280 €), spoluúčasti 5% (266 €) a kompenzácie neuhradeného poistného (165,70 €). Listom zo dňa 17.01.2011 navrhovateľka odporcovi oznámila, že nesúhlasí s výpočtom poistného plnenia a žiada o jeho prehodnotenie z dôvodu podhodnotenej ceny vozidla. Mala za to, že poistná zmluva bola uzatvorená na dojednanú poistnú sumu 15.236,01 €. Nie je možné, aby vozidlo za 5 mesiacov a 1 týždeň prišlo o hodnotu cca 60%.
Odporca vo svojej písomnej odpovedi zo dňa 15.02.2011 uviedol, že poistná udalosť bola likvidovaná v súlade so všeobecnými poistnými podmienkami Q. M. XX, čl. XI. bodu 5, pričom zotrval na svojom pôvodnom stanovisku a vyplatenej výške poistného plnenia. Navrhovateľka videla pochybenie pri výpočte výšky poistného plnenia v tom, že odporca neoprávnene vychádzal pri určení výšky poistného plnenia zo všeobecnej hodnoty poisteného vozidla ku dňu poistnej udalosti. Zmluvné strany však v poistnej zmluve nedohodli výšku poistného plnenia zo všeobecnej ceny poisteného vozidla, ani z časovej ceny poisteného vozidla, ale výšku poistného plnenia si dohodli z nadobúdacej ceny poisteného vozidla, a to bez jej zníženia zohľadnením skutočného opotrebovania vozidla . Zmluvné strany sa v zmysle § 788 odsek 4 Občianskeho zákonníka legitímne odchýlili od článku XI bodu 6 Všeobecných poistných podmienok poistnej zmluvy, a preto bol odporca povinný rešpektovať ustanovenia poistnej zmluvy a pri výpočte poistného plnenia vychádzať z nadobúdacej maloobchodnej ceny motorového vozidla 15.236,01 € a to bez zohľadnenia skutočného opotrebenia vozidla. Odporca tak mal navrhovateľke vyplatiť poistné plnenie v sume 14.956,01 € (15.236,01 € ako nadobúdacia cena vozidla znížená o hodnotu predajných zvyškov v sume 280 €). Odporca si svoju povinnosť splnil len čiastočne, keď navrhovateľke vyplatil sumu 4.888,30 €. Navrhovateľka sa tak v predmetnom konaní domáhala zaplatenia zvyšnej časti poistného plnenia v sume 9.154,21 € spolu so zákonným úrokom z omeškania v sume 9% ročne od 24.12.2010, t.j. uplynutí päťnástich dní odo dňa ukončenia šetrenia poistnej udalosti (šetrenie poistnej udalosti bolo ukončené dňa 08.12.2010).
Z obsahu poistnej zmluve č. XXXXXXXXXX vyplynulo, že bolo dohodnuté poistné plnenie v sume 15.236,01 € s rozsahom poistenia havária, živel, zmocnenie sa vozidla alebo jeho časti krádežou, lúpežou alebo neoprávneným užívaním, vandalizmus. Dojednané poistenie sa riadi Občianskym zákonníkom, Všebecnými poistnými podmienkami poistenia motorových vozidiel VPP M. XX, príslušnými OPP o asistenčných službách a Zmluvnými ustanoveniami o poistení vozidla.
V zmysle článku VII. bodu 1 písmeno a), b) a c) Všeobecných poistných podmienok pre havarijné poistenie motorových vozidiel VPP M. XX, poistná hodnota môže byť nová hodnota, ktorou je suma, ktorú treba vynaložiť na znovunadobudnutie nového vozidla toho istého druhu a kvality v mieste a čase uzatvorenia poistnej zmluvy, alebo obstarávacia hodnota, ktorou je suma, ktorú treba vynaložiť na znovunadobudnutie vozidla toho istého druhu, kvality, veku a opotrebovania v mieste a čase uzatvorenia poistnej zmluvy, alebo iná dohodnutá hodnota.
V zmysle článku XI. bod 5 predmetných poistných podmienok, ak bolo vozidlo poškodené alebo zničené v takom rozsahu, že primerané náklady na jeho opravu by presiahli 85% zo všeobecnej hodnoty vozidla, poisťovateľ bude považovať takúto škodu za totálnu.
V zmysle článku XI. bod 6 poistných podmienok, v prípade totálnej škody poisťovateľ vyplatí všeobecnú hodnotu vozidla v čase poistnej udalosti, zníženú o hodnotu použiteľných zvyškov a dojednanú spoluúčasť. Za hodnotu použiteľných zvyškov vozidla sa považuje trhová hodnota zničeného vozidla ako celku v čase vzniku poistnej udalosti.
Podaním zo dňa 01.08.2011 podaným na súde dňa 02.08.2011 odporca súdu predložil vyjadrenie k návrhu navrhovateľky na začatie konania. Uviedol, že tvrdenia navrhovateľky v podanom návrhu nie sú pravdivé. Poukázal na článok XI. bod 5 a 6 VPP M. XX, v zmysle ktorých v prípade totálnej škody na vozidle je odporca povinný vyplatiť poistné plnenie zodpovedajúce všeobecnej hodnote vozidla znížené o spoluúčasť a hodnotu využiteľných zvyškov. Odporca postupoval pri vyčíslení poistného plnenia v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami VPP M. XX. Je zrejmé, že navrhovateľka sa domáhala poistného plnenia vyčísleného iným spôsobom ako vyššie uvedeným, avšak tento spôsob výpočtu nevyplýva z uzatvorenej poistnej zmluvy. Preto žiadal, aby súd návrh navrhovateľky v celom rozsahu zamietol.
Na pojednávaní konanom dňa 05.04.2012 predstúpila navrhovateľka, ktorá uviedla, že dňa 01.06.2010 uzavrela s odporcom poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX na poistenie osobného motorového vozidla značky M. I. rok výroby XXXX. Dňa 06.11.2010 došlo k poistnej udalosti. Táto poistná udalosť bola likvidovaná ako totálna škoda. Listom zo dňa 08.12.2010 odporca navrhovateľke oznámil ukončenie likvidácie s tým, že uhradil sumu 4.888,30 €. Navrhovateľka mala za to, že výpočet poistného plnenia vykonaného odporcom nebol správny, pretože poistná zmluva bola uzatvorená na kúpnu cenu motorového vozidla a nie je možné, aby sa cena predmetného motorového vozidla v priebehu pol roka znížila na sumu, ktorá jej bola vyplatená. Právny zástupca navrhovateľky k jej výpovedi dodal, že zmluvné strany sa v zmysle § 788 odsek 4 Občianskeho zákonníka legitímne odklonili od článku XI bodu 6 VPP M. XX a výšku poistného plnenia si v zmluve dohodli ako nadobúdaciu maloobchodnú cenu poisteného vozidla. A to bez jej zníženia zohľadnením skutočného opotrebovania vozidla.
Odporca na pojednávaní konanom dňa 05.04.2012 uviedol, že sa pridržiava svojho písomného podania zo dňa 01.08.2011 podaného na súde dňa 02.08.2011. Žiadal, aby sa právny zástupca navrhovateľky vyjadril k otázke, z ktorých ustanovení poistnej zmluvy alebo všeobecných poistných podmienok vyplýva, že poistná suma uvedená v poistnej zmluve zodpovedá hodnote vozidla v čase uzatvorenia poistnej zmluvy. Právny zástupca navrhovateľky uviedol, že z poistnej zmluvy nevyplýva, že poistná suma uvedená v poistnej zmluve vo výške 15.236,01 € by zodpovedala všeobecnej hodnote predmetu poistenia ku dňu uzavretia poistnej zmluvy. Na ďalšie otázky právny zástupca navrhovateľky uviedol, že výška poistného plnenia vychádza z nadobúdacej hodnoty motorového vozidla v prípade totálnej škody, pričom táto skutočnosť vyplýva z ustanovenia § 788 odsek 4 Občianskeho zákonníka. Číselný údaj v poistnej zmluve znamenal podľa názoru právneho zástupcu navrhovateľky výslovnú poistnú dohodu zmluvných strán o odchýlení sa od všeobecných poistných podmienok. Uvedenie tejto poistnej sumy v poistnej zmluvy tak znamenalo odlišnú úpravu od ustanovenia čl. XI bodu 6 VPP M. XX.
Písomným podaním zo dňa 10.04.2012 podaným na súde dňa 12.04.2012 bolo predložené vyjadrenie odporcu. Uviedol, že nesúhlasí s tvrdeniami navrhovateľky a poukázal na skutočnosť, že účastníci konania sa v poistnej zmluve dohodli, že ich práva a povinnosti sa spravujú všobecnými poistnými podmienkami (ďalej len "VPP"). VPP výslovne upravujú postup vyčíslenia poistného plnenia v prípade tzv. totálnej škody. Opätovne poukázal na ustanovenie čl. XI bodu 6 VPP M. XX, kde v prípade totálnej škody na vozidle poistné plnenie zodpovedá všeobecnej hodnote vozidla zníženej o spoluúčasť poisteného a hodnotu využiteľných zvyškov. VPP neobsahujú žiadne iné ustanovenia upravujúce vyčíslenie poistného plnenia v prípade totálnej škody. Ustanovenie § 791 odsek 1 Občianskeho zákonníka stanovuje, že pre právne úkony týkajúce sa poistenia je potrebná písomná forma. V prípade ak sa zmluvné strany mali odchýliť od úpravy článku XI bodu 6 VPP pre prípad vyčíslenia poistného plnenia v prípade totálnej škody, poistná zmluva by musela obsahovať výslovne a písomne uvedenú dohodu o takomto odchýlení od VPP. Poistná zmluva však takúto dohodu neobsahuje. Taktiež z VPP a poistnej zmluvy nevyplýva, že v prípade totálnej škody by mala byť východisková suma pri určení poistného plnenia poistná suma uvedená v poistnej zmluve. Tvrdenie navrhovateľky, že uvedenie poistnej sumy v poistnej zmluve znamenalo odchýlenie sa od ustanovení VPP, je účelové. Poistná suma je len hornou hranicou maximálneho poistného plnenia z poistnej zmluvy, pričom hodnotu poistnej zmluvy si určuje sám poistený a poistná suma musí byť vždy v poistnej zmluve uvedená. Navrhovateľka uviedla, že si účastníci poistnej zmluvy nedohodli určovanie poisného plnenia zo všeobecnej hodnoty vozidla. Toto tvrdenie nebolo pravdivé. Odporca poukázal práve na ustanovenie čl. XI bodu 6 VPP. Ďalej uviedol, že VPP sú súčasťou poistnej zmluvy a ich ustanovenia sú súčasťou poistnej zmluvy. Nebolo pravdivé ani tvrdenie navrhovateľky, že si zmluvné strany v poistnej zmluve dohodli určenie poistného plnenia z hodnoty nového vozidla. Takéto ustanovenie poistná zmluva neobsahovala a navrhovateľka ani nevedela konkretizovať ustanovenia poistnej zmluvy, ktoré by zakladali pravdivosť jej tvrdení. Postup odporcu pri vyčíslení poistného plnenia bol v súlade s interpretačnou a súdnou praxou.
Písomným podaním zo dňa 21.05.2012 doručeným súdu dňa 24.05.2012 predložila súdu vyjadrenie navrhovateľka, v ktorom uviedla, že odporca sa k jej vyjadreniam obsiahnutým v návrhu na začatie konania vôbec nevyjadril. Nevyjadril sa ku skutočnosti, že pri výpočte poistného plnenia zmluvné strany dohodou vylúčili časovú cenu vozidla a všeobecnú hodnotu vozidla, keď v poistnej zmluve č. XXXXXXXXXX vychádzali výlučne z nadobúdacej maloobchodnej ceny vozidla a to bez jej zníženia zohľadnením opotrebenia vozidla. Táto skutočnosť vyplýva aj z poistnej sumy, ktorá podstatne prevyšovala všeobecnú hodnotu poisteného vzidla. Z tejto hodnoty bola vypočítaná aj výška ročného poistného, ktoré navrhovateľka riadne a včas hradila. Analogicky sa uplatní princíp určovania výšky
poistného plnenia, ktorý je definovaný v rozhodnutí NS SR sp.zn. 5 Cdo 101/95 a M Cdo 282/02, podľa ktorého ak je poistná suma určená z časovej ceny vozidla, aj výška poistného plnenia sa musí počítať z časovej ceny vozidla v deň poistnej udalosti. Vzhľadom k uvedenému mal odporca pri výpočte poistného plnenia vychádzať zo sumy 15.236,01 €, a to bez zohľadnenia skutočného opotrebenia vozidla. Ďalej navrhovateľka uviedla, že ak by mala byť základom pre určenie výšky poistného plnenia všeobecná hodnota vozidla, muselo by sa poistné negatívne valorizovať, teda znižovať priamo úmerne so znižovaním všeobecnej hodnoty vozidla. Poistná zmluva a ani VPP však také ustanovenia neobsahovali. Je v rozpore s poistnou zmluvou a Občianskym zákonníkom, ak poistený platí relatívne vysoké poistné, avšak v prípade poistnej udalosti mu poisťovateľ poskytol poistné plnenie iba do výšky všeobecnej hodnoty vozidla, ktorá je principiálne vždy nižšia. Pri zohľadnení argumentácie odporcu by tak po určitom čase vznikla absurdná situácia, kedy poistený napriek plateniu ročného poistného v rovnakej výške a vychádzajúcej z nadobúdacej maloobchodnej hodnoty poisteného vozidla obdrží pri súčasnom rapídnom vývoji trhu s ojazdenými vozidlami poistné plnenie vo výške 300,00 €, resp. 0 €. Na záver navrhovateľka zdôraznila skutočnosť, že odporca bol povinný rešpektovať dohodu zmluvných strán a pri určovaní výšky poistnej sumy mal vychádzať z nadobúcej maloobchodnej ceny vozidla platnej v čase jeho uvedenia na trh bez zohľadnenia skutočného opotrebenia vozidla. Taktiež pokiaľ odporca ako podnikateľ zneužil svoje postavenie voči navrhovateľke ako spotrebiteľovi a uzavrel s ňou poistnú zmluvu na novú hodnotu vozidla bez toho, aby navrhovateľka mala možnosť ovplyvniť ustanovenie čl. XI bodu 6 VPP, potom je v danom prípade v zmysle § 53 odsek 1 Občianskeho zákonníka nutné považovať sporné ustanovenie VPP za neprijateľnú zmluvnú podmienku, pretože spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Preto navrhovateľka žiadala, aby súd jej návrhu v celom rozsahu vyhovel.
Vzhľadom na rozpornosť výšky všeobecnej hodnoty vozidla ku dňu dopravnej nehody a po nej, súd uznesením zo dňa 01.08.2012 č.k. 12C/57/2011-88 ustanovil znalca Ing. Igora M. Šimka na vypracovanie znaleckého posudku, pretože rozhodnutie vo veci záviselo od posúdenia skutočností, na ktoré boli potrebné odborné znalosti.
Dňa 21.12.2012 súdom ustanovený znalec G.. G. P.. Š. predložil znalecký posudok č. XX/XXXX zo dňa 20.12.2012, zo záverov ktorého vyplýva, že znalec určil všeobecnú hodnotu vozidla zn. M. I. B. W. XXXRI ku dňu predmetnej dopravnej nehody zo dňa 06.11.2010 na sumu cca 7.200,00 €. Obstarávacia cena motorového vozidla M. I. v čase uzatvorenia poistnej zmluvy ku dňu 01.06.2010 bola 14.240,00 €. Všeobecná hodnota predmetného motorového vozidla ku dňu uzatvorenia poistnej zmluvy 01.06.2010 bola cca 7.100,00 €. Všeobecná hodnota vozidla EČ W. XXXRI ku dňu predmetnej dopravnej nehody zo dňa 06.11.2010 (tesne pred jej poškodením) bola cca 7.200,00 €. Reprodukčná obstarávacia cena vozidla M. I. EČ W. XXXRI ku dňu dopravnej nehody 06.11.2010 bola cca 7.344,00 €. Hodnota zvyškov vozidla M. I. EČ W. XXX H. po predmetnej dopravnej nehode zo dňa 06.11.2010 bola cca 270,00 €. Uznesením zo dňa 12.03.2013 č.k. 12C/57/2011-132 súd znalcovi uložil povinnosť podať doplnenie k znaleckému posudku č. XX/XXXX a to určiť všeobecnú hodnotu vozidla ku dňu poistnej udalosti a to pri zohľadnení všetkých skutočností majúcich vplyv na hodnotu predmetného vozidla. Dňa 17.05.2013 znalec predložil dodatok č. XX/XXXX k svojmu znaleckému posudku č. XX/XXXX, v ktorom na súdom položenú otázku odpovedal, že všeobecná hodnota vozidla M. I. EČ W. XXXRI ku dňu dopravnej nehody, t.j. k 06.11.2010 (tesne pred jej poškodením) pri použití nevhodnej metodiky výpočtu, ktorú navrhol odporca, bola cca 6.216,00 €.
K záveru znalca uvedeného v dodatku č. XX/XXXX k znaleckému posudku č. XX/XXXX, t.j. k určeniu všeobecnej hodnoty vozidla ku dňu dopravnej nehody v sume 6.216,00 € sa odporca vyjadril. Uviedol, že túto všeobecnú hodnotu považuje za akceptovateľnú a správne určenú.
Podaním zo dňa 05.06.2013 doručeným súdu dňa 07.06.2013 predložila navrhovateľka súdu vyjadrenie k znaleckému posudku a predmetu sporu. Poukázala na znalecký posudok, konkrétne na odpoveď na otázku č. 3, z ktorej vyplýva, že znalcom bola stanovená hodnota predmetného motorového vozidla v apríli 2009 na sumu 14.240 €. Nakoľko odporca uzavrel s navrhovateľkou poistnú zmluvu o havarijnom poistení na poistnú sumu 15.236,01 €, táto poistná suma nezodpovedala ani všeobecnej hodnote vozidla v čase poistenia, ani časovej hodnote vozidla v čase poistenia. Pokiaľ odporca odmietal tvrdenie navrhovateľky, že zmluvné strany si pri poistení vozidla dohodli pre prípad totálnej škody fixné poistné plnenie v rozsahu pôvodnej maloobchodnej ceny vozidla z roku 2007 pri zohľadnení hodnoty predajných zvyškov a spoluúčasti, čím v súlade s ustanovením § 788 odsek 4 Občianskeho zákonníka vylúčili
aplikáciu čl. XI odsek 6 VPP M. XX, potom možno konštatovať, že odporca uviedol navrhovateľku do omylu pri dojednaní poistných podmienok. Navrhovateľka by totiž za daných podmienok nikdy neakceptovala formulárový návrh poistnej zmluvy. Ustanovenie čl. XI bodu 6 VPP M. XX tak predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, zakladajúcu nerovnosť v právach a povinnostiach zmluvných strán. Je v súlade so základnými zásadami neživotného poistenia, že ak sa poisťuje použitá vec, poisťuje sa do výšky aktuálnej hodnoty. Ak sa však zmluvné strany na začiatku poistenia dohodli, že poistia vec na vyššiu hodnotu, potom v prípade jej zničenia bola poisťovňa povinná poskytnúť poistné plnenie v celej dohodnutej výške. Ide o neštandardný postup, avšak zákonom prípustný. Z uvedeného vyplynulo, že ojazdené vozidlá nemožno poistiť na ich novú maloobchodnú cenu, t.j. okrem dohody zmluvných strán o vylúčení odškodňovacej zásady je rozpore so zákonom, aby sa na začiatku poistenia stanovila vyššia poistná suma ako je poistná hodnota poisťovacej veci, čo potvrdzuje aj rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 01.05.2003 sp.zn. M Cdo 282/2002. Vzhľadom k uvedenému možno vyvodiť záver, že stanovením poistnej sumy vyššej ako poistnej hodnoty vozidla v čase vzniku poistenia sa buď navrhovateľka s odporcom osobitne dohodla o výške poistného plnenia pre prípad totálnej škody, čím vylúčili v zmysle § 788 odsek 4 Občianskeho zákonníka aplikáciu ustanovenia čl. XI bod 6 VPP HAV 08, alebo je nutné považovať formulárovo navrhnutú výšku poistnej sumy za nezákonnú, v rozpore s utsanovením § 39 Občianskeho zákonníka a ustálenou judikatúrou. Ďalej navrhovateľka dodala, že pokiaľ pri totálnej škode vozidla neprichádza do úvahy viac ako jedna poistná udalosť, navrhovateľka bola oprávnená sa spoliehať na to, že pokiaľ platí ročné poistné z maloobchodnej ceny vozidla v roku 2007, bude jej v prípade totálnej škody vyplatené poistné plnenie vychádzajúce z dohodnutej maloobchodnej ceny. Mala za to, že odporca je povinný uhradiť jej poistné plnenie v sume 14.956,01 €. Navrhovateľka čiastočnú neplatnosť poistnej zmluvy odvodzovala ako spotrebiteľ zo skutočnosti, že ju odporca neinformoval, že hoci poisťuje trojročné ojazdené vozidlo na poistnú sumu zodpovedajúcu maloobchodnej cene vozidla v roku 2007, už od začiatku poistenia nemá ani teoretickú šancu, aby jej bolo poskytnuté poistné plnenie vo výške stanovenej poistnej sumy. Navrhovateľka namietala porušenie zákonnej povinnosti odporcu písomne ju oboznámiť s podmienkami uzavretia poistnej zmluvy. Ochrana spotrebiteľa v spotrebiteľských zmluvách vychádza z predpokladu, že spotrebiteľ je z hľadiska informovanosti slabšou zmluvnou stranou a má na výber vopred naformulovanú zmluvu akceptovať s jej formulárovými klauzulami alebo ju odmietnuť. Možnosť zmeny zo strany spotrebiteľa je tak len iluzórna a rovnosť je možné dosiahnuť len vonkajším zásahom. Vnútroštátny súd je povinný ex offo posúdiť povahu všetkých zmluvných podmeinok. Vzhľadom na formulárový návrh poistnej zmluvy zo dňa 08.03.2010 považovala navrhvateľka nepravdivé tvrdenie odporcu, že poistnú sumu údajne stanovila navrhovateľka. Zdôraznila, že poistná zmluva ako zmluva spotrebteľská sa nemôže odchýliť od zákonnej úpravy spôsobom, ktorý by bol v neprospech spotrebiteľa. Dojednanie čl. XI bodu 6 VPP M. XX navrhovateľka považovala za zjavné zneužitie slabšieho postavenia spotrebiteľa zo strany odporcu. Nakoľko už v súčasnej dobe nie je možné odstrániť nekalé dojednanie poistnej sumy nad poistnú hodnotu vozidla, v záujme zachovania platnosti poistnej zmluvy ako celku prichádza do úvahy interpretácia odporcom neštandardne formulovanej poistnej sumy v poistnej zmluve v súlade s § 788 odsek 4 Občianskeho zákonníka pri súčasnom vylúčení čl. XI bod 6 VPP ako neprijateľnej zmluvnej podmienky. Navrhovateľka žiadala, aby súd v zmysle § 153 odsek 4 Občianskeho súdneho poriadku samostatným výrokom rozsudku vyhlásil ustanovenie čl. XI bod 6 VPP za neprijateľnú zmluvnú podmienku.
Následne navrhovateľka v podaní zo dňa 20.11.2013 doručeným súdu dňa 26.11.2013 uviedla, že sa nestotožňuje s názorom odporcu, že poistná zmluva musí obsahovať výslovnú dohodu o odchýlení sa od všeobecných poistných podmienok. Mala za to, že v danom prípade je možné preukázať platné uzavretie dohody v zmysle § 788 odsek 4 Občianskeho zákonníka, ktorou zmluvné strany vylúčili aplikáciu čl. XI bodu 6 VPP HAV 08 pri totálnej škode, interpretáciou poistnej zmluvy. Opätovne poukázala na to, že nakoľko odporca uzavrel s navrhovateľkou poistnú zmluvu na ojazdené motorové vozidlo na sumu, ktorá je preukázateľne vyššia ako hodnota vozidla v čase vzniku poistenia, je v zmysle § 35 odsek 3 a § 54 odsek 2 Občianskeho zákonníka na mieste interpretácia uvedeného číselného údaju v takom zmysle, že odporca osobitne dohodol s navrhovateľkou fixnú výšku poistného plnenia pre prípad totálnej škody, a to v rozsahu pôvodnej maloobchodnej ceny vozidla z roku 2007. Uvedený záver potvrdzuje aj rozsudok Okresného súdu Bratislava II sp.zn. 15C/85/2008 zo dňa 30.05.2008 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 4Co/220/2008, ale aj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. M Cdo 282/2002. Vzhľadom k uvedenému navrhovateľka trvala na tom, aby súd v zmysle § 153 odsek 4 OSP samostatným výrokom vyhlásil čl. XI bod 6 VPP M. XX za neprijateľnú zmluvnú podmienku v tých havarijných poistných zmluvách odporcu týkajúcich sa ojazdených motorových vozidiel, pri ktorých sa poistná suma a poistné
plnenie odvíja od ich hodnoty. Ďalej aby súd v zmysle § 155 odsek 4 OSP oprávnil navrhovateľku uverejniť právoplatný rozsudok súdu v skrátenom rozsahu maximálne troch strán na náklady odporcu do celkovej výšky 34.700 € v denníku SME a taktiež uložil povinnosť odporcovi zverejniť na svojej internetovej stránke K..L..sk úplné znenie právoplatného rozsudku. Navrhovateľka mala za to, že právoplatným rozsudkom vyhovujúcim vo veci samej bude preukázané porušenie práv navrhovateľky ako spotrebiteľa. Dôvodom pre zverejnenie rozsudku v denníku s celoslovenskou pôsobnosťou je skutočnosť, že odporca poskytuje poistné služby na celom území Slovenska. Ponuka jeho sporného poistného produktu spočívajúceho v havarijnom poistení ojazdených motorových vozidiel, pri ktorých sa poistná suma a poistné odvíja od ich novej hodnoty, je podľa vyjadrenia odporcu bežnou praxou. Navrhovateľka sa domnievala, že zaplatením zročného poistného na základe sporných poistných zmlúv dochádza k bezdôvodnému obohateniu odporcu. Sporným konaním odporcu tak dochádza k závažným porušeniam práv spotrebiteľov ako majiteľov ojazdených motorových vozidiel. Predpokladané náklady na zverejnenie rozsudku v denníku SME v sume 34.700 € vyplývajú z dostupných cien inzercie uvedeného periodika.
Podaním zo dňa 27.12.2013 podaným na súde dňa 27.12.2013 sa odporca vyjadril k tvrdeniam navrhovateľky. Poukázal na to, že rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 15C/85/2008-129 je v aplikačnej praxi ojedinelým súdnym rozhodnutím. Taktiež v uvedenom prípade išlo o poistenie uzavreté podľa iných všeobecných poistných podmienok a to VPP M. XX, pričom VPP M. XX a VPP M. XX obsahujú odlišné definovanie pojmov poistná hodnota a poistná suma. V zmysle VPP M. XX môže byť poistnou hodnotou nová hodnota poistenej veci, obstarávacia hodnota poistenej veci alebo iná hodnota, pričom poistený má na výber, ktorá z uvedených hodnôt bude poistnou hodnotou. V danom prípade bolo poistenie dohodnuté na novú hodnotu a poistná suma bola uvedená ako cena novej veci. Je samozrejmé, že v prípade poistenia ojazdeného motorového vozidla na novú hodnotu je poistná suma vždy vyššia ako všeobecná hodnota vozidla v čase uzavretia poistnej zmluvy. Považovať však túto skutočnosť za dohodu zmluvných strán o fixnej výške poistného plnenia pre prípad totálnej škody je neprípustné. Navrhovateľka si sama zvolila poistenie na novú hodnotu a sama si zvolila výšku poistnej sumy. Odporca taktiež tvrdenia navrhovateľky ohľadom neprijateľnosti zmluvnej podmeinky, konkrétne ustanovenia čl. XI bod 6 VPP M. XX považoval za zjavne účelové. Poukázal na to, že poistná suma nevyjadruje sumu poistného plnenia, ale vyjadruje hornú hranicu súčtu všetkých poistných plnení za všetky poistné udalosti. Uvedené ustanovenie nespôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, pretože v zmysle predmetného ustanovenia je poistenému poskytnuté poistné plnenie v celom rozsahu nahrádzajúce škodu vzniknutú poistenému v dôsledku zničenia poistenej veci.
Na pojednávaní konanom dňa 24.04.2014 predstúpil znalec G.. G. P.. Š., ktorý uviedol, že sa pridržiava svojho znaleckého posudku č. XX/XXXX ako i Dodatku k znaleckému posudku č. XX/XXXX. V plnej miere sa znalec pridržiaval všeobecnej hodnoty vyčíslenej vo svojom primárnom znaleckom posudku. V danom prípade sa jednalo o špecifický prípad, nakoľko šlo o vozidlo, ktorých nebolo na našom trhu predaných v dostatočnom množstve a preto aj znalecký prístup bol k ohodnoteniu takéhoto vozidla iný. Zo zákona je všeobecná hodnota vozidla definovaná tak, že sa dotýka vozidiel, ktoré sú masovo v ponuke na trhu ojazdených vozidiel, ako napr. Š. C. či E.. V tomto prípade sa znalcovi podarilo zabezpečiť súbor 15 ks vozidiel, pričom je evidentné, že takýto malý súbor vozidiel nemá takú štatistickú vypovedaciu hodnotu aká prináleží trhu s vozidlami bežne predávanými. Poukázal na počty ojazdených kilometrov v tabuľke Dodatku č. XX/XXXX k znaleckému posudku a na ceny týchto vozidiel, kde je jednoznačné, že neexistuje kauzálny vzťah medzi počtom najazdených kilometrov a cenou vozidla. Táto skutočnosť svedčí o tom, že metodika výpočtu všeobecnej hodnoty vozidla aká bola navrhovaná odporcom sa pre daný prípad nehodí a nie je technicky použiteľná. Dodatok k znaleckému posudku potvrdil, že metodika výpočtu v znaleckom posudku č. XX/XXXX bola správna. V danom prípade neplatí, že čím vyšší počet najazdených kilometrov tým je cena vozidla nižšia. Znalec tiež upresnil rozdiel medzi všeobecnou hodnotou vozidla ku dňu dopravnej nehody a reprodukčnou obstarávacou hodnotou vozidla, ktorý spočíva v spôsobe vyčíslenia skutočnej výšky škody poisťovňou a akým spôsobom vyčísľujú skutočnú škodu znalci. Poiťovne pri tzv. totálnych škodách vypočítavajú výšku plnenia ako rozdiel medzi všeobecnou hodnotou vozidla k dátumu jeho poškodenia a hodnotou výšky dátumu poškodenia. Podľa znaleckej metodiky sa tento rozdiel počíta tak, že sa robí rozdiel medzi reprodukčnou obstarávacou hodnotu a hodnotou zvyškov. Rozdiel medzi reprodukčnou a všeobecnou hodnotou vozidla spočíva v tom, že u reprodukčnej obstarávacej hodnoty je všeobecná hodnota navýšená o náklady, ktoré vzniknú poškodenému pri znovu obstaraní veci.
Na otázku odporcu, či znalec žiadal spoločnosť AUtovia, s.r.o., ktorá poskytla prehľad vozidiel aj o potvrdenie správnosti, znalec uviedol, že oslovil všetky relevantné subjekty, ktoré na trhu pôsobia v danej problematike. Od niektorých spoločností nedostal žiadne údaje. Preto údaje od spoločnosti AUtovia, s.r.o. nemohol spochybniť, nakoľko ďalšie údaje pri vypracovaní znaleckého posudku nemal k dispozícii.
Podaním zo dňa 27.05.2014 doručeným súdu dňa 29.05.2014 predložila navrhovateľka súdu meritórne stanovisko k predmetu sporu. Opätovne poukázala, že ak sa poisťuje použitá vec, poisťuje sa do výšky jej aktuálnej hodnoty. Z uvedeného vyplynulo, že ojazdené vozidlá nemožno poistiť na novú, či dokonca pôvodnú maloobchodnú cenu. Je teda v rozpore s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka, aby sa na začiatku poistenia stanovila vyššia poistná suma ako je hodnota poisťovanej veci. Ak sa tak stalo, potom možno dospieť k dvom alternatívnym záverom. A to buď zmluvné strany uzavreli dohodu o fixnej výške poistného plnenia v zmysle § 788 odsek 4 Občianskeho zákonníka, čím vylúčili aplikáciu čl. XI bodu 6 VPP M. XX. Druhá alternatíva je, že ak odporca odmietol uzavretie dohody v zmysle § 788 odsek 4 OZ, potom je nutné považovať ustanovenie čl. XI bod 6 VPP M. XX za neprijateľnú zmuvnú podmienku. Preto ak odporca dohodol v poistnej zmluve poistnú sumu 15.236,01 €, ktorá je podstatne vyššia ako poistná hodnota v čase vzniku poistenia, je namieste interpretácia uvedeného údaju ako dohoda o fixnej výške poistného plnenia pre prípad totálnej škody. A preto mal odporca pri určení výšky poistného plnenia z uvedenej sumy vychádzať. V opačnom prípade, ak odporca odmietol fixné dojednanie poistnej sumy, bolo nutné ustanovenie čl. XI bod 6 VPP M. XX považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku, pretože spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. Čo sa týka právnej argumentácie, ako i znenie výroku rozsudku v predmetnej veci, navrhovateľka zotrvala na písomných vyjadreniach založených v súdnom spise.
Písomným podaním zo dňa 30.05.2014 podaným na súde dňa 02.06.2014 predložil odporca vyjadrenie k predmetnej veci. Opätovne uviedol, že v zmysle VPP M. XX bolo poistné plnenie určené správne. Navrhovateľka sa však domáhala vyplatenia poistného plnenia určeného odlišným spôsobom, ako to vyplýva z VPP M. XX. Navrhovateľka mala za to, že v poistnej zmluve bolo dohodnuté určenie poistného plnenia z maloobchodnej nadobúdacej hodnoty nového vozidla. S tvrdeniami navrhovateľky odporca nesúhlasil. Poistná zmluva neobsahuje žiadne dojednanie o odchýlení sa od VPP M. XX a ani navrhovateľka neuviedla konkrétne ustanovenie poistnej zmluvy, z ktorého by vyplýval ňou uvedený spôsob výpočtu poistného plnenia v prípade totálnej škody. Odporca poukázal na to, že v poistnej zmluve sa s navrhovateľkou dohodli, že ich práva a povinnosti sa budú spravovať VPP M. XX. VPP M. XX výslovne upravovali spôsob výpočtu poistného plnenia pre prípad totálnej škody. V zmysle § 791 odsek 1 Občianskeho zákonníka, pre právne úkony týkajúce sa poistenia je potrebná písomná forma. Ak sa zmluvné strany mali odchýliť od ustanovenia č. XI bodu 6 VPP M. XX, poistná zmluva by musela obsahovať písomné dojednanie o takomto odchýlení sa od VPP M. XX. Poistná zmluva však takéto písomné dojednanie neobsahovala. Zo samotného číselného údaju týkajúceho sa výšky poistnej sumy nebolo možné podľa názoru odporcu odvodzovať dohodu zmluvných strán o odchýlení sa od VPP M. XX. Poistná suma je len hornou hranicou maximálneho poistného plnenia z poistnej zmluvy. Hodnotu poistnej sumy si určil sám poistený a poistná suma musí byť v poistnej zmluve uvedená. V prípade akceptácie tvrdenia navrhovateľky sa potom vynára otázka, akú hodnotu podľa navrhovateľky predstavuje uvedenie poistnej sumy nižšej ako je hodnota nového vozidla, ak teda uvedenie poistnej sumy podľa navrhovateľky predstavuje dohodu o odchýlení sa od VPP M. XX. Ustanovenie čl. VIII VPP M. XX definuje, čo môže byť poistnou hodnotu. V danom prípade bolo poistenie dohodnuté na novú hodnotu, a preto ako poistná suma bola uvedená hodnota novej veci. Je zrejmé, že v prípade poistenia ojazdeného motorového vozidla je poistná suma vždy vyššia ako všeobecná hodnota vozidla v čase uzavretia poistnej zmluvy. Je ale neprípustné považovať túto sumu za dohodu zmluvných strán o fixnej výške poistného plnenia pre prípad totálnej škody. Aj tvrdenia navrhovateľky o neprijateľnosti zmluvnej podmienky, konkrétne ustanovenia čl. XI bodu 6 VPP M. XX boli zjavne účelové, pretože poistná suma nevyjadruje výšku poistného plnenia, ale hornú hranicu súčtu všetkých poistných plnení za všetky poistné udalosti. Poistná suma sa vzťahuje nielen na prípad totálnej škody, ale aj na prípady čiastočného poškodenia vozidla v čase trvania poistenia. Ustanovenie čl. XI bod 6 VPP M. XX v žiadnom prípade nespôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, pretože v zmysle uvedeného ustanovenia je poistenému v prípade zničenia vozidla poskytnuté poistné plnenie v celom rozsahu nahrádzajúce škodu vzniknutú poistenému v dôsledku zničenia poistenej veci. Navrhovateľka si v dôsledku porušenia práv uplatňovala primerané finančné zadosťučinenie v rozsahu žalovanej sumy, avšak neuviedla, ktoré jej práva boli konaním odporcu porušené. Uvedený návrh
považoval odporca za nedôvodný. Navrhovateľka sa ďalej domáhala práva zverejniť rozsudok v predmetnej veci na náklady odporcu v sume 34.700 € v denníku SME. Dôvodnosť uvedeného nároku odporca odmietal. Domnieval sa, že ani v prípade posúdenia predmetnej zmluvnej podmienky súdom ako neprijateľnej nedošlo k zásahu do práva navrhovateľky v takej miere, ktorá by odôvodňovala priznanie práva zverejniť rozsudok na náklady odporcu. Takéto rozhodnutie súdy považujoval za vhodné a primerané v prípadoch, v ktorých je intenzita zásahu do práv spotrebiteľov mimoriadne vysoká, resp. v ich dôsledku vznikla spotrebiteľovi závažná ujma. V predmetnom prípade však o taký prípad nejde. Odporca tiež namietal výšku navrhovateľkou žiadaného preddavku na zverejnenie rozsudku v denníku SME. Navrhovateľka požadovala celú výšku nákladov, pričom uvedené je v rozpore s inštitútom preddavku ako i gramatickým výkladom ustanovenia § 155 odsek 4 Občianskeho súdneho poriadku. Taktiež považoval odporca nárok na zverejnenie rozsudku na internetovej stránke za nedôvodný. V danom prípade, ak navrhovateľka požadovala zverejnenie rozsudku v denníku s celoštátnou pôsobnosťou, nie je daný dôvod na zverejnenie rozsudku na internetovej stránke odporcu. Právna úprava nepriznáva spotrebiteľovi nárok na zverejnenie rozsudku na internetovej stránke v dôsledku neprijateľnej zmluvnej podmienky. Súd totiž nie je oprávnený uložiť odporcovi zákaz poskytovania poistného produktu jeho zákazníkom. Odporca vzhľadom k uvedenému považoval návrh navrhovateľky za nedôvodný.
Súd uznesením č.k. 12C/57/2011-247 zo dňa 31.07.2014 nepripustil zmenu petitu návrhu na začatie konania tak, ako navrhla navrhovateľka podaním zo dňa 20.11.2013 doručeným súdu dňa 26.11.2013 a predmetom konania preto zostal petit, ktorým sa navrhovateľka domáhala zaplatenia sumy 9.154,21 € spolu s príslušenstvom.
Dňa 09.09.2014 sa konalo pojednávanie, na ktorom predstúpil právny zástupca navrhovateľky, ktorý uviedol, že sa v rozsahu svojho podania zo dňa 04.09.2014, ktoré v čase pojednávania ešte nebolo súčasťou súdneho spisu, nestotožňuje s uznesením Okresného súdu Bratislava II č.k. 12C/57/2011-247 zo dňa 31.07.2014, ktorým súd nepripustil zmenu petitu návrhu na začatie konania. Uviedol, že navrhovateľka sa na žiadnom mieste svojho podania zo dňa 23.11.2013 nedomáhala zmeny petitu v zmysle § 95 odsek 1 Občianskeho súdneho poriadku. Právny zástupca navrhovateľky mal za to, že o procesnom návrhu navrhovateľky na uverejnenie rozsudku súd musí rozhodnúť a svoje rozhodnutie odôvodniť. V merite veci právny zástupca navrhovateľky zotrval na všetkých písomných i ústnych vyjadreniach. V rámci záverečnej reči uviedol, že nárok navrhovateľky je v celom rozsahu dôvodný. V súlade so zásadami neživotného poistenia platí, že ak sa poisťuje akákoľvek vec, poisťuje sa do výšky jej aktuálnej hodnoty určenej v jej časovej alebo všeobecnej cene. V súlade s touto zásadou je aj odškodňovacia zásada, podľa ktorej poškodený nemôže dostať viac ako činí jeho skutočná majetková ujma. Keďže ojazdené motorové vozidlo navrhovateľky bolo poistené na začiatku poistenia ako keby išlo o nové vozidlo, došlo v súlade s § 806 Občianskeho zákonníka k osobitnej dohode o vylúčení odškodňovacej zásady a následne k dohode o fixnej výške poistného plnenia v zmysle § 787 odsek 4 Občianskeho zákonníka. Ak odporca odmieta uzavretie takejto osobitnej dohody, potom je nutné považovať čl. XI bod 6 VPP M. XX za neprijateľnú zmluvnú podmienku. V súlade s tým navrhovateľka alternatívne žiadala priznať žalovanú sumu v zmysle § 3 odsek 5 zákona č. 250/2007 Z.z. vo forme primeraného finančného zadosťučinenia. Zároveň právny zástupca nanvrhovateľky uviedol, že žiada, aby v prípade úspechu bol rozsudok uverejnený na náklady odporcu. Právny zástupca odporcu v rámci záverečnej reči uviedol, že výška poistného plnenia bola určená v súlade s podmienkami poistenia. Nesúhlasil, že pri uzatvorení poistnej zmluvy s navrhovateľkou došlo k dohode o odlišnom spôsobe vyčíslenia poistného plnenia pre prípad zničenia vozidla. Všeobecné poistné podmienky neobsahujú žiadnu neprijateľnú zmluvnú podmienku, ale obsahujú výslovný spôsob výpočtu poistného plnenia v prípade totálnej škody. Poistná suma je najvyšším možným plnením odporcu z poistnej zmluvy. Z uvedeného dôvodu môže byť výška poistného plnenia vyššia ako je hodnota poisteného vozidla v čase uzavretia poistnej zmluvy. Nároky navrhovateľky týkajúce sa ochrany spotrebiteľa považoval odporca za nedôvodné.
Podaním zo dňa 04.09.2014 doručeným súdu dňa 09.09.2014 navrhovateľka predložila súdu námietky proti procesnému postupu súdu vyplývajúceho z uznesenia č.k. 12C/57/2011-247. Uviedla, že podaním zo dňa 20.11.2013 sa nedomáhala pripustenia zmeny petitu v zmysle § 95 odsek 1 Občianskeho súdneho poriadku. Mala za to, že predmetné rozhodnutie je ničotné, nevyvolávajúce žiadne právne
následky, a preto má súd povinnosť rozhodnúť o návrhu navrhovateľky na uverejnenie rozsudku podľa § 155 odsek 4 Občianskeho súdneho poriadku a svoje rohodnutie náležite odôvodniť.
V zmysle § 788 odsek 1 a 2 Občianskeho zákonníka, poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné. Poistná zmluva obsahuje najmä a) výšku poistnej sumy, v prípade poistenia osôb výšku zaručenej poistnej sumy, b) výšku poistného, jeho splatnosť a či ide o jednorazové poistné alebo bežné poistné, c) poistnú dobu, d) údaj o tom, či je dohodnuté, že v prípade poistenia osôb sa bude oprávnená osoba podieľať na výnosoch poisťovateľa a akým spôsobom, e) práva a povinnosti poisťovateľa, poisteného a toho, kto s poisťovateľom uzaviera poistnú zmluvu, f) výšku odkupnej hodnoty, ktorú poisťovateľ vyplatí v prípade poistenia osôb pri predčasnom ukončení poistenia.
V zmysle § 788 odsek 4 citovaného zákona, v poistnej zmluve sa možno od poistných podmienok odchýliť len v prípadoch v nich určených. V iných prípadoch sa možno odchýliť, len pokiaľ je to na prospech poisteného.
V zmysle § 790 písmeno a citovaného zákona, poistiť možno najmä a) majetok pre prípad jeho poškodenia, zničenia, straty, odcudzenia alebo iných škôd, ktoré na ňom vzniknú (poistenie majetku).
V zmysle § 791 odsek 1 citovaného zákona, pre právne úkony týkajúce sa poistenia je potrebná písomná forma, ak nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak.
V zmysle § 795 odsek 1citovaného zákona, povinnosť poistiteľa plniť a jeho právo na poistné vznikne prvým dňom po uzavretí poistnej zmluvy, ak nebolo účastníkmi dohodnuté, že vznikne už uzavretím poistnej zmluvy alebo neskôr.
V zmysle § 797 odsek 3 citovaného zákona, plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.
V zmysle § 799 odsek 1 a 2 citovaného zákona, poistený je povinný zachovávať povinnosti, ktoré boli dohodnuté alebo ktoré sú v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené. Kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného odkladu poistiteľovi písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jej následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada. Poistné podmienky mu môžu uložiť aj ďalšie povinnosti.
V zmysle § 806 citovaného zákona, z poistenia majetku má poistený právo, aby mu bolo poskytnuté plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak sa poistná udalosť týka veci, na ktorú sa poistenie vzťahuje.
V zmysle § 153 odsek 3 Občianskeho súdneho poriadku, súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy, aj bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je neprijateľná; v takom prípade súd uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dojednané v spotrebiteľskej zmluve.
V zmysle § 153 odsek 4 citovaného zákona, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve16ab) alebo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo mu na základe takejto podmienky súd uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dojednané v spotrebiteľskej zmluve.
V zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
V zmysle § 53 odsek 1 citovaného zákona, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
V zmysle § 53 odsek 2 citovaného zákona, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
V zmysle § 53 odsek 3 citovaného zákona, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
V zmysle § 3 odsek 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len "kolektívne záujmy spotrebiteľov"). Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.
Po vyhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že nárok navrhovateľky je čiastočne dôvodný. Ako vyplynulo z odporcom vykonanej likvidácie poistnej udalosti, navrhovateľke vyplatil sumu 4.888,30 €. Pri určení výšky poistného plnenia odporca vychádzal zo všeobecnej hodnoty poisteného vozidla ku dňu poistnej udalosti, tj. sumy 5.600,00 €, od ktorej odrátal hodnotu predajných zvyškov v sume 280 €, spoluúčasť v sume 266 € a kompenzáciu neuhradeného poistného v sume 165,70 €. Pri výpočte poistného plnenia odporca vychádzal z ustanovenia čl. XI bodu 6 VPP M. XX. Z vykonaného znaleckého dokazovania súd zistil, že znalec určil všeobecnú hodnotu vozidla v sume 7.200 € a reprodukčnú obstarávaciu hodnotu vozidla v sume 7.344 €. Z ústnej výpovede znalca na pojednávaní konanom dňa 24.04.2014 súd zistil, že rozdiel medzi všeobecnou hodnotou vozidla a reprodukčnou hodnotou vozidla je v tom, že pri reprodukčnej obstarávacej hodnote je všeobecná hodnota navýšená o náklady, ktoré vzniknú poškodenému pri znovu obstaraní veci. Vzhľadom k týmto výsledkom znaleckého dokazovania súd dospel k záveru, že odporcom určená všeobecná hodnota vozidla v čase poistnej udalosti nebola správna. Ako uviedol znalec, pri určení výšky poistného plnenia je rozhodujúca reprodukčná hodnota vozidla v čase vzniku poistnej udalosti. V danom prípade bola táto hodnota motorového vozidla v sume 7.344 €. Znalec taktiež určil výšku predajných zvyškov vozidla v sume 270 €. Súd vzhľadom k znalcom uvedených záverov a v súlade s poistnou zmluvou uzavretou medzi účastníkmi konania a k nej prislúchajúcimi všeobecnými poistnými podmienkami určil výšku poistného plnenia v sume 6.541,10 € (7.344 € ako reprodukčná hodnota vozidla znížená o hodnotu predajných zvyškov určenú znalcom v sume 270 €, spoluúčast 5% z reprodukčnej hodnoty vozidla v sume 367,20 € a kompenzácia neuhradeného poistného v sume 165,70 €). Nakoľko odporca uhradil navrhovateľke poistné plnenie v sume 4.888,30 €, výška oprávneného nároku navrhovateľky uplatneného žalobou je 1.652,80 €.
Vo zvyšku súd návrh navrhovateľky zamietol. Súd sa nestotožnil s právnou argumentáciou navrhovateľky.
Navrhovateľka pri výpočte poistného plnenia vychádzala z poistnej sumy uvedenej v poistnej zmluve, tj. vo výške 15.236,01 €, ako i z ustanovenia § 788 odsek 4 Občianskeho zákonníka. V zmysle uvedeného ustanovenia sa v poistnej zmluve možno od poistných podmienok odchýliť len v prípadoch v nich určených. V iných prípadoch sa možno odchýliť, len pokiaľ je to na prospech poisteného. Mala za to, že v poistnej zmluve nebolo dohodnuté, že výška poistného plnenia sa určí zo všeobecnej hodnoty poisteného vozidla, ale z nadobúdacej maloobchodnej ceny poisteného vozidla, tj. zo sumy 15.236,01 €. Uvedená právna argumentácia navrhovateľky nie je správna.
Ustanovenie § 788 odsek 1 Občianskeho zákonníka definuje poistnú zmluvu tak, že poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné. Poistnú zmluvu tiež možno definovať ako zmluvu rizikovú. Z pohľadu poisťovateľa (tj. odporcu v danom prípade) pod rizikom možno rozumieť možnosť, že nastane situácia, pri ktorej poistné plnenia ním poskytnuté počas doby poistenia presiahnu výšku prijatého poistného. Riziko, ktoré znáša poistený predstavuje neistota, či nastane situácia, že počas doby poistenia nenastane poistná udalosť, resp. či poskytnuté poistné plnenie nebude nižšie ako zaplatené poistné plnenie.
Z ustanovenia § 788 odsek 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, aké náležitosti musí poistná zmluva obsahovať. Ide najmä o a) výšku poistnej sumy, v prípade poistenia osôb výšku zaručenej poistnej sumy, b) výšku poistného, jeho splatnosť a či ide o jednorazové poistné alebo bežné poistné, c) poistnú dobu, d) údaj o tom, či je dohodnuté, že v prípade poistenia osôb sa bude oprávnená osoba podieľať na výnosoch poisťovateľa a akým spôsobom, e) práva a povinnosti poisťovateľa, poisteného a toho, kto s poisťovateľom uzaviera poistnú zmluvu, f) výšku odkupnej hodnoty, ktorú poisťovateľ vyplatí v prípade poistenia osôb pri predčasnom ukončení poistenia. Ak poistná zmluva neobsahuje čo i len jednu z náležitostí stanovených zákonom, spôsobuje to jej neplatnosť (§ 39 Občianskeho zákonníka). Jednou z náležitostí poistnej zmluvy je aj výška poistnej sumy. V zmysle § 788 odsek 3 Občianskeho zákonníka sú súčasťou poistnej zmluvy všeobecné poistné podmienky poisťovateľa. Z obsahu poistnej zmluvy upravenej v Občianskom zákonníku explicitne nevyplýva a nie je konkretizované, akou formou majú byť poistníkovi poistné podmienky oznámené. Vychádzajúc zo znenia ustanovenia § 791 Občianskeho zákonníka mal by mať aj tento právny úkon písomnú formu. V žiadnom prípade nemožno absolutizovať poisťovateľovu povinnosť oznámiť poistníkovi poistné podmienky. Z gramatického výkladu možno vyvodiť jedine povinnosť oznámiť ich obsah, nie vysvetľovať či oboznamovať. Pre splnenie tejto povinnosti úplne postačuje, ak sú poistné podmienky v písomnej forme odovzdané poistníkovi pri uzatváraní poistnej zmluvy.
V zmysle uvedeného vyplýva jednoznačný záver, že poistná suma uvedená v poistnej zmluve je jednou z podstatných náležitostí poistnej zmluvy, bez ktorej by bola poistná zmluva ako taká neplatná. Ako vyplýva z ustanovenia § 788 odsek 2 Občianskeho zákonníka, poistná zmluva nemusí obsahovať žiadne dojednania, ktoré by určovali spôsob výpočtu poistného plnenia v prípade vzniku škodovej udalosti. Pri určení výšky poistného plnenia poistná zmluva vyslovene odkazuje na všeobecné poistné podmienky, ktoré sú súčasťou poistnej zmluvy, a s ktorými bola navrhovateľka oboznámená. Poisťovateľovi, tj. odporcovi, nevyplýva z uvedených zákonných ustanovení povinnosť vysvetľovať poistenému, v danom prípade navrhovateľke, všeobecné poistné podmienky. Poisťovateľ má len poistníka oboznámiť so všeobecnými poistnými podmienkami. Aj námietky poistníka, že si tieto pred uzavretím poistnej zmluvy riadne neprečítal, nemajú z hľadiska práva žiadnu relevanciu.
Súd poukazuje na to, že práve všeobecné poistné podmienky definujú spôsob výpočtu poistného plnenia pri vzniku poistnej udalosti, taktiež definujú pojmy ako sú poistná suma, poistná hodnota, poistné, či plnenie poisťovateľa. Nie je preto správny právny názor navrhovateľky, že ak v poistnej zmluve nie je dohodnuté, že výška poistného plnenia sa určí zo všeobecnej hodnoty vozidla, platí, že sa určí z maloobchodnej ceny vozidla, ktorá v tomto prípade bola poistnou sumou, a preto je na miestne aplikácia ustanovenia § 788 odsek 4 Občianskeho zákonníka. Práve na tento účel slúžia všeobecné poistné podmienky, ktoré sú nevyhnutnou súčasťou poistnej zmluvy, a z ktorých v danom prípade jasne vyplýva, v akej výške uhradí poisťovateľ poistenému poistné plnenie v prípade vzniku poistnej udalosti, resp. totálnej škody. Preto zjavne v danom prípade neprichádza do úvahy aplikácia ustanovenia § 788 odsek 4 Občianskeho zákonníka. V poistnej zmluve a ani vo všeobecných poistných podmienkach v predmetnej veci nie sú uvedené žiadne ustanovenia, ktoré by upravovali odchýlenie sa od všeobecných poistných podmienok. V prípade, ak by tomu tak bolo, súd poukazuje na ustanovenie § 791 odsek 1 Občianskeho zákonníka, ktorý stanovuje pre právne úkony týkajúce sa poistenia písomnú formu a to pod následkom neplatnosti.
Súd tiež poukazuje na to, že všeobecné poistné podmienky, na ktoré odkazuje poistná zmluva uzatvorená medzi účastníkmi konania, a ktoré boli navrhovateľke oznámené, stanovujú v čl. VII bodu 4, že poistnú hodnotu poisteného vozidla a nadštandardnej výbavy vyjadruje poistná suma uvedená
v poistnej zmluve, pričom poistnú sumu stanovuje poistník na vlastnú zodpovednosť. Poistná suma predstavuje hornú hranicu plnenia poisťovateľa zo všetkých poistných udalostí, ktoré nastali počas: a) daného poistného obdobia, v prípade poistenia s bežným poistným, b) doby trvania poistenia, v prípade poistenia s jednorázovým poistným. Z uvedeného je zrejmé, že poistná suma v danom prípade nie je hodnotou, z ktorej sa určí výška poistného plnenia v prípade vzniku poistnej udalosti, ale je len určitou hornou hranicou plnenia poisťovateľa zo všetkých poistných udalostí, ktoré nastanú počas poistného plnenia. Súd opätovne poukazuje na tú skutočnosť, že poistná zmluva je zmluvou rizikovou, pričom rizikom poisteného je neistota, či poskytnuté poistné plnenie nebude nižšie ako zaplatené poistné. Aj s ohľadom na uvedené preto neobstojí argument navrhovateľky, že výška poistného plnenia bola určená z maloobchodnej nadobúdacej ceny vozidla. Je na zodpovednosti navrhovateľky, že poistnú sumu stanovila vo výške maloobchodnej nadobúdacej ceny predmetného vozidla. Akýkoľvek omyl vo vnímaní poistnej zmluvy zo strany navrhovateľky nemožno dávať na zodpovednosť odporcovi.
Odporca postupoval pri určení výšky poistného plnenia správne a v súlade so všeobecnými poistnými podmienkami, keď pri určení výšky poistného plnenia vychádzal nie z poistnej sumy, ale zo všeobecnej hodnoty vozidla. Táto skutočnosť vyplýva z ustanovenia čl. XI bodu 6 všeobecných poistných podmienok, v zmysle ktorých, v prípade totálnej škody poisťovateľ vyplatí všeobecnú hodnotu vozidla v čase poistnej udalosti, zníženú o hodnotu použiteľných zvyškov a dojednanú spoluúčasť. Za hodnotu použiteľných zvyškov vozidla sa považuje trhová hodnota zničeného vozidla ako celku v čase vzniku poistnej udalosti.
Súd pri vyvodení záveru o opodstatnenosti nároku navrhovateľky v časti žalovanej sumy 1.652,80 € vychádzal nielen z vyššie uvedeného ustanovenia všeobecných poistných podmienok, ale aj z výsledkov vykonaného dokazovania a znaleckého posudku vypracovaného znalcom G.. G. P.. Š.. Súd všeobecnou hodnotou vozidla v danom prípade v súlade s vyjadrením ustanoveného znalca považoval reprodukčnú obstarávaciu hodnotu vozidla, a to vzhľadom k tomu, aby bolo umožnené poškodenému účastníkovi, tj. navrhovateľke, znovu obstarať vec toho istého druhu, tj. motorové vozidlo zn. M. I..
Čo sa týka navrhovateľkou uvedenej argumentácie opierajúc sa o konanie sp.zn. 15C/85/2008 vedenom na Okresnom súde Bratislava II, v ktorom súd vychádzal z poistnej sumy uvedenej v poistnej zmluve ako hodnoty pre poskytnutie poistného plnenia v prípade vzniku totálnej škody pri náležitom použití ustanovenia § 788 odsek 4 Občianskeho zákonníka, tu súd poukazuje, že sa nejedná v danom prípade o súdne rozhodnutie, ktorým by boli všeobecné súdy viazané. Nemožno ani hovoriť o ustálenej súdnej praxi, v zmysle ktorej by súdy obdobne rozhodovali vo veciach poistného plnenia pri vzniku totálnej škody a súd nie je viazaný uvedeným rozhodnutím a ani argumentáciou zákonného sudcu v predmetnom konaní.
V danom prípade súd vychádzal zo zákonných ustanovení Občianskeho zákonníka ako i poistnej zmluvy zo dňa 01.06.2010 a k nej patriacich všeobecných poistných podmienok.
Ďalej sa súd vysporiadal s právnou argumentáciou navrhovateľky ohľadom tvrdenia, že ustanovenie čl. XI bodu 6 všeobecných poistných podmienok je neprijateľnou zmluvnou podmienkou spôsobujúcou značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. V súlade s ustanovením § 153 odsek 3 a 4 Občianskeho súdneho poriadku dospel k záveru, že ustanovenie čl. XI bodu 6 VPP M. XX nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, nakoľko nespôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán.
V zmysle ustanovení § 52 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka súd vyhodnotil poistnú zmluvu zo dňa 01.06.2010 uzatvorenú medzi účastníkmi konania ako zmluvu spotrebiteľskú, pretože odporca je nepochybne podnikateľ v oblasti finančných a poisťovacích služieb, pričom navrhovateľka je fyzická osoba, ktorá predmetnú zmluvu o poistení neuzatvárala v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti.
Navrhovateľka mala za to, že v zmysle čl. XI bodu 6 VPP M. XX už od začiatku poistenia nemala ani teoretickú šancu, aby jej v prípade totálnej škody bolo poskytnuté poistné plnenie do výšky poistnej sumy.
Ako už súd vyššie uviedol, navrhovateľka uzavrela s odporcom poistnú zmluvu, z obsahu ktorej vyplýva, že pre ňu platili jednak ustanovenia Občianskeho zákonníka, ako i Všeobecné poistné podmienky
pre havarijné poistenie motorových vozidiel VPP M. XX. Taktiež z obsahu ustanovení Občianskeho zákonníka, konkrétne 788 odsek 1 až 3, vyplýva definícia poistnej zmluvy ako i jej základných náležitostí. Občiansky zákonník stanovuje, že všeobecné poistné podmienky sú súčasťou poistnej zmluvy a poisťovateľ ich poistníkovi oznamuje, pričom poisťovateľovi nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu vysvetľovať poistníkovi všeobecné poistné podmienky. Súd opätovne poukazuje na to, že poistná suma nie je hodnota, ktorá sa vypláca pri vzniku poistnej udalosti. Ako stanovujú všeobecné poistné podmienky, je to len horná hranica súčtu všetkých poistných plnení za všetky poistné udalosti. Zo žiadnych ustanovení všeobecných poistných podmienok, ktoré sú nevyhnutnou súčasťou poistnej zmluvy, a na ktoré poistná zmluva odkazuje, nevyplývalo, že odporca pre prípad vzniku totálnej škody uhradí poistné plnenie z poistnej sumy. V prípade, ak navrhovateľka s uvedeným nesúhlasila, nemala pristúpiť k uzatvoreniu, resp. podpísaniu poistnej zmluvy. Snaha navrhovateľky navodiť dojem, že jednotlivé poistné zmluvy sú formulárové a teda nemohla ovplyvniť ich obsah v danom prípade neobstojí, nakoľko navrhovateľka sa v priebehu poistného obdobia mohla oboznámiť so všeobecnými poistnými podmienkami a v prípade nespokojnosti s nimi, podniknúť kroky vedúce k ukončeniu poistnej zmluvy. Súd považuje zo strany navrhovateľky za zjavne účelové, ak sa po uplynutí niekoľkých rokov, čo platila poistné a teda súhlasila s ustanoveniami všeobecných poistných podmienok, odvoláva na neprijateľné zmluvné podmienky v čase, keď vznikla poistná udalosť. Námietky navrhovateľky, že si pred uzatvorením poistnej zmluvy neprečítala všeobecné poistné podmienky nemajú žiadnu právnu relevanciu. Súd vykonaným dokazovaním nemal preukázané, že ustanovenie čl. XI bodu 6 VPP M. XX by bolo neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Nepochopenie obsahu poistnej zmluvy a všeobecných poistných podmienok navrhovateľkou nespôsobuje v konečnom dôsledku neprijateľnosť zmluvnej podmienky. Uvedená zmluvná podmienka v žiadnom prípade nespôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov konania. Práve naopak, z poistnej zmluvy a k nej prislúchajúcich všeobecných podmienok jasne a zreteľne vyplýva, akým spôsobom vypočíta poisťovateľ poistné plnenie v prípade vzniku škody, čiastočnej alebo totálnej.
Navrhovateľka sa zároveň domáhala primeraného finančného zadosťučinenia vo výške žalovanej sumy pre prípad, ak súd dospeje k záveru, že ustanovenie čl. XI. bodu 6 VPP M. XX je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a to v súlade s ustanovením § 3 odsek 5 zákona č. 250/2007 Z.z. Súd však poukazuje na to, že nielen že dospel k záveru o neexistencii neprijateľnej zmluvnej podmienky či už poistnej zmluvy alebo všeobecných poistných podmienok, nie je zrejmé, aké právo navrhovateľky bolo porušené v zmysle § 3 odsek 5 zákona č. 250/2007 Z.z.
S poukazom na uvedené skutočnosti je preto návrh navrhovateľky aj v časti, v ktorej žiadala zverejnenie rozsudku v denníku SME a na internetovej stránke odporcu, nedôvodný a súd ho zamietol.
V zmysle § 517 odsek 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
V zmysle § 3 odsek 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska 2) platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Nakoľko súd mal v konaní preukázané, že nárok navrhovateľky je čiastočne dôvodný, patrí navrhovateľke popri istine aj nárok na úroky z omeškania. Odporca sa v súlade s ustanovením § 797 odsek 3 Občianskeho zákonníka dostal do omeškania dňa 24.12.2010, t.j. po uplynutí 15 dní od ukončenia šetrenia poistnej udalosti dňa 08.12.2010. V čase omeškania bol zákonný úrok vo výške 9% ročne. Súd preto priznal navrhovateľke úrok z omeškania vo výške 9% ročne z dlžnej sumy 1.652,80 € od 24.12.2010 až do zaplatenia. V zmysle § 142 odsek 3 citovaného zákona, aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 odsek 3 O.s.p. tak, že odporca je povinný nahradiť navrhovateľke trovy konania a to zaplatený súdny poplatok vo výške 549,00 € a trovy právneho zastúpenia vo výške 1.106,02 € pozostávajúce z trinástich úkonov právnej služby v zmysle § 10 odsek 1, § 13a odsek 1 písmeno a), b), c) a § 14 odsek 5 písmeno b) vyhlášky č. 655/2004 Z.z.: 1. prevzatie veci a príprava zastúpenia rok 2011: 71,37 € + 7,41 € (režijný paušál) = 78,78 € 2. písomné podanie na súd rok 2011: 71,37 € + 7,41 € (režijný paušál) = 78,78 € 3. účasť na pojednávaní 05.04.2012: 71,37 € + 7,63 € (režijný paušál) = 79,00 € 4. písomné vyjadrenie zo dňa 21.05.2012: 71,37 + 7,63 € (režijný paušál) = 79,00 € 5. účasť na pojednávaní dňa 14.06.2012 odroč.:17,84 € + 7,63 € (režijný paušál) = 25,47 € 6. podanie vo veci zo dňa 15.06.2012: 71,37 + 7,63 € (režijný paušál) = 79,00 € 7. písomné vyjadrenie zo dňa 05.06.2013: 71,37 + 7,81 € (režijný paušál) = 79,18 € 8. účasť na pojednávaní dňa 29.10.2013 odroč.: 17,84 € + 7,81 € (režijný paušál) = 25,65 € 9. písomné podanie zo dňa 20.11.2013: 71,37 + 7,81 € (režijný paušál) = 79,18 € 10. účasť na pojednávaní dňa 04.03.2014 : 71,37 € + 8,04 € (režijný paušál) = 79,41 € 11. účasť na pojednávaní dňa 24.04.2014: 71,37 € + 8,04 € (režijný paušál) = 79,41 € 12. písomné vyjadrenie zo dňa 27.05.2014: 71,37 + 8,04 € (režijný paušál) = 79,41 € 13. účasť na pojednávaní dňa 09.09.2014 : 71,37 € + 8,04 € (režijný paušál) = 79,41 €
Súd nepriznal právnemu zástupcovi navrhovateľky odmenu za jeden úkon právnej služby a to vyjadrenie, resp. námietky proti procesnému postupu súdu zo dňa 04.09.2014, nakoľko uvedený úkon právnej služby sa netýka veci samej, ale je to vyjadrenie k rozhodnutiu súdu. Preto za tento úkon právnej služby právnemu zástupcovi navrhovateľky nepatrí odmena s poukazom na § 13a odsek 1 písmeno c) vyhlášky č. 655/2004 Z.z.
Trovy právneho zastúpenia navrhovateľa sú vo výške 921,68 €, nakoľko je právny zástupca navrhovateľa platcom DPH, súd priznal aj DPH, pričom celková výška trov právneho zastúpenia je 1.106,02 €.
V zmysle § 149 odsek 1 Občianskeho súdneho poriadku, ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
O náhrade trov štátu súd rozhodne osobitným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na tunajšom súde , písomne, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona(§ 251, ods. 1, veta prvá OSP).