Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14CoP/163/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy Korbašovej a členiek senátu JUDr. Miriam Štillovej, JUDr. Petry Lackovej, v právnej veci plnoletého dieťaťa (do nadobudnutia plnoletosti maloleté dieťa): A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. X, D. E., proti povinnému z vyživovacej povinnosti (otec): F. G. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. I. J. XXXX/ X, D. E., zastúpenému: Advokátska kancelária Kováčik, s. r. o., Dukelských hrdinov 960/6, Rimavská Sobota, IČO: 56 939 906, v konaní o návrhu matky: F. K. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. X, D. E., zastúpenej: JUDr. Róbert Lakatoš, advokát, so sídlom Rimavská Sobota, Daxnerova 5, na zvýšenie výživného, o odvolaní plnoletého dieťaťa proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota č.k. -86 zo dňa 27. februára 2025, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota č.k. -86 zo dňa 27. februára 2025 p o t v r d z u j e . Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj len „okresný súd“) rozsudkom vo výroku I. zmenil rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. - 34 zo dňa 26.9.2023 v časti týkajúcej sa určenia výživného na maloletého tak, že otec je povinný prispievať na výživu maloletého zvýšeným výživným zo sumy vo výške 150 Eur mesačne na sumu vo výške 200 Eur mesačne, vždy do 20. dňa v mesiaci vopred do rúk matky, počnúc dňom 5.11.2024; výrokom II. uložil otcovi povinnosť zaplatiť nedoplatok na výživnom za obdobie od 5.11.2024 do 28.2.2025 vo výške 200 Eur spolu s bežným výživným do rúk matky do 30.4.2025; výrokom III. vo zvyšnej časti návrh matky zamietol; výrokom IV. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. 2. Okresný súd citujúc až 5, až 3, a a o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) dospel k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného je dôvodný len čiastočne. Výživné zvýšil zo 150 eur na 200 eur mesačne, ktorú sumu považoval za primeranú súčasným životným potrebám maloletého a zároveň zodpovedajúcu schopnostiam a možnostiam otca. Konštatoval, že od poslednej úpravy výživného, od ktorej uplynul jeden rok a dva mesiace, nebola preukázaná taká zmena pomerov, ktorá by odôvodňovala matkou požadované zvýšenie výživného na 300 eur mesačne. Matka podľa okresného súdu nepreukázala ani dostatočne nešpecifikovala, v čom sa náklady na starostlivosť o maloletého zvýšili v rozsahu odôvodňujúcom požadované zvýšenie, pričom maloletý naďalej navštevoval tú istú školu. Okresný súd prihliadol tiež na zásadu, že na zvýšených výdavkoch dieťaťa sa majú podieľať obaja rodičia, na preukázaný príjem otca a na jeho ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči plnoletému synovi A. vo výške 180 eur mesačne. Uzavrel, že výživné 200 eur mesačne spolu s rodinnými prídavkami a daňovým bonusom poberanými matkou umožní primerané uspokojovanie základných potrieb maloletého. Vo zvyšnej časti preto návrh matky zamietol. Nedoplatok na výživnom za obdobie od 5. novembra 2024 do 28. februára

2025 vo výške 200 eur uložil otcovi zaplatiť spolu s bežným výživným do 30. apríla 2025. O trovách konania rozhodol podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na ich náhradu.

3. Proti rozsudku okresného súdu podala odvolanie matka z dôvodov uvedených v a v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), ku ktorému po nadobudnutí plnoletosti pristúpilo aj plnoleté dieťa. Navrhlo, aby odvolací súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca voči nemu zo sumy 150 eur na 300 eur mesačne od 5. 11. 2024, spolu so zodpovedajúcim nedoplatkom na výživnom a uplatnilo si trovy odvolacieho konania. Namietalo nesprávnosť záveru súdu prvej inštancie o rozsahu zmeny pomerov. Poukázalo na to, že od skončenia striedavej osobnej starostlivosti zabezpečovala všetky jeho potreby matka, pričom otec sa s ním od augusta 2024 nestretáva a okrem súdom určeného výživného mu iným spôsobom pravidelne neprispieva. Jeho mesačné výdavky sú približne 535 eur, pozostávajúcou najmä z nákladov na stravovanie, oblečenie a obuv, hygienu, školské potreby a poplatky, mobilný telefón a športové aktivity.

4. Za podstatnú považovalo plnoleté dieťa najmä otázku príjmových pomerov a zárobkových možností otca. Nesúhlasilo s tým, aby súd vychádzal iba z otcom deklarovaného príjmu z výkonu funkcie konateľa jeho obchodných spoločností. Poukazovalo na nepomer medzi deklarovaným príjmom otca a jeho pravidelnými mesačnými výdavkami, najmä splátkou hypotekárneho úveru vo výške 570 eur, ako aj na jeho vzdelanie, zdravotný stav, pracovné skúsenosti a podnikateľské pôsobenie. Podľa plnoletého dieťaťa tieto okolnosti nasvedčujú tomu, že otec disponuje vyššími finančnými prostriedkami a má vyššiu zárobkovú potencialitu, než zodpovedá ním vykazovanému príjmu. Argumentovala tiež tým, že zamestnankyňa spoločností, v ktorých otec pôsobí ako konateľ, dosahuje čistý mesačný príjem 1 200 eur, a poukazovalo na pracovné ponuky s odmenou v rozpätí približne 1 500 až 2 500 eur mesačne.

5. Plnoleté dieťa v tejto súvislosti namietalo nesprávne uplatnenie , keď okresný súd nedostatočne prihliadol na princíp potenciality príjmov. S odkazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zdôraznilo, že pri určení výživného nemožno prihliadať iba na skutočne dosahovaný príjem povinného, ale aj na príjem, ktorý by vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, vzdelanie, pracovné skúsenosti a situáciu na trhu práce mohol dosahovať. Za primeraný potenciálny príjem otca považovalo približne 2 000 eur mesačne. S poukazom na odporúčacie tabuľky Ministerstva spravodlivosti SR následne uviedlo, že pri dvoch vyživovacích povinnostiach a dieťati študujúcom na strednej škole by výživné malo predstavovať približne 18 % čistého príjmu povinného rodiča, teda pri uvedenom príjme približne 360 eur mesačne.

6. Otec vo vyjadrení k odvolaniu zotrval na stanovisku, že zákonné podmienky na zvýšenie výživného neboli splnené, hoci počas konania deklaroval ochotu platiť na plnoleté dieťa 180 eur mesačne. Navrhol preto zmeniť napadnutý rozsudok tak, aby bolo výživné zvýšené zo 150 eur na 180 eur mesačne od 5. novembra 2024; eventuálne navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť. Uviedol, že nebola splnená základná hmotnoprávna podmienka zmeny rozhodnutia o výživnom podľa , pretože v konaní nebola preukázaná podstatná zmena pomerov oproti stavu pri predchádzajúcej úprave výživného. Poukázal na to, že od predchádzajúceho rozhodnutia do podania návrhu uplynul iba približne jeden rok a dva mesiace, pričom plnoletý nekonkretizoval ani nepreukázal, v čom malo dôjsť k takému zvýšeniu jeho životných nákladov a výdavkov, ktoré by odôvodňovalo požadované zvýšenie výživného zo 150 eur na 300 eur mesačne. S odkazom na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. a R 33/1967 zdôraznil potrebu porovnania pomerov v čase skoršieho a nového rozhodovania a uviedol, že konanie o zmene výživného nemôže slúžiť na reparáciu skoršieho právoplatného rozhodnutia.

7. Otec nesúhlasil ani s tvrdeným rozsahom potrieb plnoletého. Uviedol, že deklarované výdavky sú obdobné, resp. totožné s výdavkami v roku 2023, plnoletý naďalej navštevuje tú istú školu a nemá osobitné zdravotné potreby. Poukázal tiež na to, že po preukázaní školských výdavkov uhradil ich polovicu. Vo vyjadrení zároveň uvádzal výhrady k spôsobu, akým ho matka informuje o deťoch, ako aj k školskej dochádzke a prospechu plnoletého.

8. K námietke vyššej zárobkovej potenciality otec uviedol, že v konaní predložil pracovné ponuky na pozíciu účtovníka v Banskobystrickom kraji s priemernou ponúkanou mzdou približne 1 430 eur brutto mesačne, pričom v okrese D. E. podľa neho porovnateľná ponuka nebola. Prípadné dochádzanie

za prácou by podľa neho znamenalo ďalšie náklady približne 150 až 200 eur mesačne. Predložené pracovné ponuky označil za nerelevantné, keďže podľa neho nezodpovedali jeho pracovnej náplni a vzdelaniu a týkali sa najmä pracovných miest v L.. Odmietol tvrdenie, že jeho životná úroveň nezodpovedá deklarovaným príjmom. Oproti roku 2023 vykonáva rovnakú činnosť, býva v tom istom dome, spláca úver v rovnakej výške, nenadobudol majetok väčšieho rozsahu ani sa takého majetku či majetkového prospechu nezbavil. Za relevantnú zmenu na svojej strane označil naopak zvýšenie vyživovacej povinnosti voči staršiemu synovi A. zo 150 eur na 180 eur mesačne. Vo vzťahu k pomerom matky otec namietal, že pri argumentácii potencialitou jeho príjmu nemožno opomenúť ani jej vlastné zárobkové možnosti ako architektky. Tvrdil, že matka neuviedla všetky svoje príjmy, poberala daňový bonus a prídavky na deti a že pracovné ponuky pre architektov, ktoré predložil v konaní, uvádzali príjmy presahujúce 2 000 eur mesačne. Namietal tiež jej majetkové rozhodnutia súvisiace s úverovým zaťažením nehnuteľnosti používanej na podnikateľské účely. 9. Matka vo vyjadrení k vyjadreniu otca zotrvala na podanom odvolaní a nesúhlasila s jeho tvrdením, že od predchádzajúcej úpravy výživného nedošlo k podstatnej zmene pomerov. Za takúto zmenu označila okrem rastúcich potrieb plnoletého aj pokles svojho príjmu súvisiaci so znižovaním daňového bonusu. Uviedla, že v roku 2023 poberala daňový bonus na obe deti spolu vo výške 280 eur mesačne, v roku 2024 vo výške 190 eur, od apríla 2025 vo výške 50 eur a od mája 2025 jej nárok na daňový bonus v súvislosti s dovŕšením plnoletosti mladšieho syna zanikol. Rozdiel oproti roku 2023 tak podľa nej predstavuje až 280 eur mesačne a zakladá podstatnú zmenu pomerov.

10. Ďalej matka namietala tvrdenie otca o jeho podieľaní sa na školských výdavkoch detí. Uviedla, že otec uhradil polovicu školských výdavkov na plnoletého vo výške 117,50 eura až po tom, čo ho k tomu vyzvala počas posledného pojednávania, na školské výdavky staršieho syna A. podľa nej neprispel. Tvrdila tiež, že otec počas dvoch rokov na školské výdavky detí neprispieval, deťom neposkytoval vreckové ani dary pri narodeninách či meninách, a preto bola nútená domáhať sa zvýšenia výživného súdnou cestou. Vo vzťahu k príjmovým a zárobkovým pomerom otca matka zotrvala na názore, že jeho reálne príjmové možnosti sú podstatne vyššie, než deklaruje. Poukázala na jeho postavenie konateľa v dvoch obchodných spoločnostiach a uviedla, že podľa nej nemožno porovnávať jeho príjmové možnosti s príjmami zamestnancov. Pracovné ponuky predložila na preukázanie reálnej ceny jeho práce, pričom tvrdila, že príjmy otca môžu byť dva- až trikrát vyššie než ním uvádzané. Za zavádzajúcu označila aj jeho argumentáciu nákladmi na dochádzanie za prácou mimo D. E., keďže podľa nej väčšinu času trávi v M., kde má spoločnosť významných klientov. Matka zároveň uviedla, že starší syn A. má od školského roka 2025/2026 študovať na vysokej škole v L., čo bude finančne náročnejšie než jeho doterajšie stredoškolské štúdium, a poukázala aj na očakávané zvýšené výdavky na plnoletého súvisiace so stužkovou slávnosťou. Zdôraznila, že vzhľadom na podľa nej nedostatočné dobrovoľné prispievanie otca na zvýšené potreby detí nemôže počítať s jeho úhradami nad rámec súdom určeného výživného.

11. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) a dospel k záveru, že odvolanie plnoletého dieťaťa nie je dôvodné, preto ho ako vecne správne potvrdil cez úpravu v , v spojení s . 12. Odvolací súd za aplikácie v spojitosti s z úradnej povinnosti predovšetkým posudzoval, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré prechádzalo rozhodnutiu vo veci a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa . 13. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutočný stav v rozsahu postačujúcom pre rozhodnutie vo veci a jeho skutkové zistenia poskytujú dostatočný podklad pre posúdenie uplatneného nároku. Odvolací súd sa stotožňuje s jeho výsledným záverom o dôvodnosti zvýšenia výživného zo sumy 150 eur na sumu 200 eur mesačne. Vzhľadom na konkrétne odvolacie námietky však považoval za potrebné dôvody napadnutého rozhodnutia v ďalšom doplniť, predovšetkým vo vzťahu k namietanej zárobkovej potencialite otca a ďalším skutočnostiam uplatneným v odvolacom konaní. 14. Vo vzťahu k predmetnej veci odvolací súd vo všeobecnosti považuje za potrebné uviesť, že platná právna úprava vyživovacej povinnosti rodičov k deťom ( ) je založená na

rovnakom postavení muža (otca) a ženy (matky). Obaja rodičia tak majú povinnosť prispievať na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov ( veta prvá ). Schopnosti predstavujú subjektívne kritérium určovania rozsahu vyživovacej povinnosti a rozumejú sa nimi vlastnosti dané telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby rodiča, zdravotným stavom, vlohami, nadaním, nadobudnutými vedomosťami a získanými skúsenosťami. Z hľadiska vyživovacej povinnosti je podstatné, ako sa prejavia v reálnych schopnostiach dosahovania príjmu. Subjektívne schopnosti sa však môžu realizovať len v rámci objektívne daných možností, ktoré determinuje reálna situácia na trhu práce, miera nezamestnanosti v regióne, v príslušnom odbore, vekovej kategórii, dosahované zárobky v danom povolaní. Majetkové pomery rodiča umožňujú komplexne posúdiť celkovú situáciu, životnú úroveň rodiča pre potreby výživného, keďže príjmové pomery samy osebe neposkytujú úplný obraz o situácii povinného rodiča. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodiča je potrebné prihliadnuť aj vtedy, ak sa rodič vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako je potrebné prihliadať aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré rodič na seba berie. Obligatórnym zákonným hľadiskom je tiež osobný výkon starostlivosti o dieťa ( ). Uvedené konanie sa chápe ako určitá hodnota, ktorá sa pri určovaní výživného nemôže nebrať do úvahy. Hoci zákon používa termín „prihliada sa", osobnú starostlivosť nepochybne kladie na roveň finančnému zabezpečeniu výživy. Miera, v akej treba prihliadať na osobnú starostlivosť o dieťa v rámci plnenia vyživovacej povinnosti, sa mení podľa veku dieťaťa, resp. jeho zdravotného stavu. Najvýznamnejší podiel bude predstavovať pri deťoch najnižšieho veku, kde je osobná starostlivosť najnáročnejšia. 15. Rozsah vyživovacej povinnosti rodiča je limitovaný odôvodnenými potrebami dieťaťa ( ), pričom dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov ( veta druhá ). Odôvodnené potreby dieťaťa sú rôzne podľa okolností konkrétneho prípadu, sú závislé predovšetkým od veku a zdravotného stavu dieťaťa, jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie a celkové uplatnenie v spoločenskom živote, výšky eventuálnych vlastných príjmov a pod. Avšak odôvodnené potreby dieťaťa neurčujú len tieto okolnosti, sú bezprostredne ovplyvňované i schopnosťou a možnosťou rodičov. Ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov veľmi obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých nevyhnutných potrieb, nutných pre život kultúrneho človeka. Ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov veľmi široké, sú odôvodnenými tiež ďalšie potreby dieťaťa, ktoré nie sú nevyhnutné, ale - práve so zreteľom napr. k veku a zdravotnému stavu dieťaťa, jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie a celkové uplatnenie v spoločenskom živote - prospešné všestrannému vývoju dieťaťa vo vyspelej spoločnosti.

16. Podľa , dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Za zmenu pomerov v zmysle citovaného zákonného ustanovenia treba považovať podstatnú zmenu pomerov, či už na strane maloletého dieťaťa alebo rodičov. Úlohou súdov pri rozhodovaní o zmene výživného je preto potrebné zistiť, či a v akom smere došlo k zmene pomerov od posledného rozhodnutia o výživnom a v prípade kladného zistenia túto zmenu premietnuť do výšky výživného. Pokiaľ ide o výšku výživného, vychádzajúc z , , , , , , súd pri určovaní výživného berie zreteľ na odôvodnené potreby maloletých detí, ako aj na zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov.

17. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, a po vyhodnotení odvolacích námietok matky dospel k záveru, že súd prvej inštancie vecne správne ustálil existenciu zmeny pomerov odôvodňujúcej zvýšenie vyživovacej povinnosti otca zo sumy 150 eur na sumu 200 eur mesačne, pričom výsledky vykonaného dokazovania neposkytujú dostatočný skutkový podklad pre zvýšenie výživného až na matkou požadovanú sumu 300 eur mesačne.

18. Keďže v prejednávanej veci nejde o prvotné určenie vyživovacej povinnosti, ale o zmenu skoršej úpravy výživného, uvedené zákonné kritériá je potrebné posudzovať v spojení s a . Predpokladom zmeny skoršieho rozhodnutia alebo dohody o výživnom je zmena pomerov, pričom pri jej posudzovaní sa prihliada aj na vývoj životných nákladov. Rozhodujúce je preto porovnanie okolností významných pre určenie výživného v čase predchádzajúcej úpravy s pomermi existujúcimi v čase nového rozhodovania. Odvolací súd sa nestotožnil s argumentáciou otca, podľa ktorej v danom prípade nebola splnená základná hmotnoprávna podmienka zmeny pomerov. Samotná okolnosť, že od predchádzajúcej úpravy výživného uplynul približne jeden rok a dva mesiace, nevylučuje existenciu právne relevantnej zmeny pomerov. neurčuje minimálnu dobu, ktorá musí od poslednej

úpravy výživného uplynúť, rozhodujúca je existencia a intenzita konkrétnej zmeny pomerov, nie samotný časový odstup medzi jednotlivými rozhodnutiami. Nemožno preto mechanicky vychádzať ani z otcom prezentovanej úvahy o približne trojročnom časovom intervale. V posudzovanej veci bolo potrebné prihliadnuť na vek plnoletého dieťaťa, vývoj jeho potrieb, pokračujúce stredoškolské štúdium, ako aj na všeobecný vývoj životných nákladov. Uvedené okolnosti v ich vzájomnej súvislosti odôvodňujú záver, že ponechanie výživného na pôvodnej úrovni 150 eur mesačne by zmeneným pomerom už nezodpovedalo. Zmena pomerov preto podľa odvolacieho súdu nastala v rozsahu odôvodňujúcom zvýšenie vyživovacej povinnosti otca. 19. Samotná existencia zmeny pomerov však ešte neznamená dôvodnosť akejkoľvek oprávneným požadovanej výšky zvýšenia výživného. Po zistení zmeny pomerov je potrebné opätovne posúdiť rozsah vyživovacej povinnosti podľa kritérií a , teda podľa aktuálnych odôvodnených potrieb oprávneného a schopností, možností a majetkových pomerov rodičov. Predmetom odvolacieho prieskumu preto bolo predovšetkým posúdenie, či súdom prvej inštancie určené výživné 200 eur mesačne zodpovedá týmto kritériám, alebo či výsledky dokazovania odôvodňujú matkou požadované výživné 300 eur mesačne.

20. Pokiaľ matka namietala nedostatočné zohľadnenie odôvodnených potrieb plnoletého dieťaťa, súd prvej inštancie vychádzal aj z ňou uvádzaných nákladov na jeho výživu. V návrhu matka vyčíslila pravidelné mesačné náklady približne sumou 535 eur a v priebehu konania konkretizovala najmä náklady na stravovanie, drogériu a osobnú hygienu, oblečenie a obuv, športové aktivity, vreckové, mobilný telefón, poistenie a podiel na nákladoch domácnosti. Predmetom dokazovania boli tiež konkrétne školské výdavky, na ktoré otec po ich predložení prispel sumou 117,50 eura. Odvolací súd nespochybňuje, že s pribúdajúcim vekom dieťaťa prirodzene dochádza k vývoju jeho potrieb a že na ich finančné zabezpečenie vplýva aj všeobecný vývoj životných nákladov, na ktorý je súd podľa povinný prihliadať. Tieto okolnosti podporujú záver o dôvodnosti zvýšenia dovtedajšieho výživného. Na druhej strane matkou vyčíslená suma približne 535 eur predstavuje celkové náklady na zabezpečenie potrieb oprávneného a nemožno ju bez ďalšieho stotožniť s rozsahom peňažnej vyživovacej povinnosti otca. Na výžive dieťaťa sa podľa podieľajú obaja rodičia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov, pričom pri určení rozsahu ich povinnosti sa prihliada aj na mieru osobnej starostlivosti o dieťa. Odvolací súd preto nepovažoval za rozhodujúcu samotnú úvahu súdu prvej inštancie, podľa ktorej matka nepreukázala zvýšenie nákladov v rozsahu zodpovedajúcom zvýšeniu výživného „o 100 %“. Rozsah zmeny vyživovacej povinnosti nemožno určovať mechanickým percentuálnym porovnaním pôvodnej a požadovanej sumy výživného. Rozhodujúce je celkové posúdenie zmenených potrieb oprávneného v spojení s aktuálnymi schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi rodičov.

21. V prospech vyššieho podielu otca na peňažnom plnení vyživovacej povinnosti bolo potrebné zohľadniť aj to, že plnoletý žil v domácnosti matky, ktorá zabezpečovala jeho každodenné potreby a osobnú starostlivosť v rozsahu zodpovedajúcom jeho veku. Z vykonaného dokazovania zároveň vyplynulo, že otec nad rámec pravidelného výživného na jeho potreby systematicky neprispieval. Na túto skutočnosť poukazoval aj kolízny opatrovník, ktorý uviedol, že otec nad rámec výživného dieťaťu nič nekupoval ani mu neprispieval pri narodeninách, sviatkoch či iných príležitostiach. Na druhej strane nemožno prehliadnuť, že po konkretizovaní školských nákladov otec uhradil sumu 117,50 eura. Táto jednorazová úhrada nenahrádza jeho pravidelnú vyživovaciu povinnosť, nemožno ju však pri celkovom hodnotení jeho príspevkov na potreby syna úplne opomenúť. 22. Za podstatnú odvolaciu námietku matky považoval odvolací súd jej výhradu, že súd prvej inštancie pri posudzovaní schopností a možností otca nedostatočne prihliadol na princíp potenciality príjmov podľa . Matka namietala, že deklarovaný príjem otca nezodpovedá jeho reálnym zárobkovým možnostiam vzhľadom na jeho vzdelanie, pracovné skúsenosti, profesiu účtovníka a pôsobenie v obchodných spoločnostiach. Poukazovala tiež na nepomer medzi ním deklarovaným príjmom a jeho výdavkami, na príjem zamestnankyne jeho obchodných spoločností a na pracovné ponuky, z ktorých odvodzovala možnosť otca dosahovať podstatne vyšší príjem. Súd prvej inštancie v rámci vykonaného dokazovania zisťoval príjmové a majetkové pomery otca a v skutkových zisteniach zaznamenal aj údaje týkajúce sa obchodných spoločností, v ktorých otec pôsobí, vrátane príjmu ich zamestnankyne. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku však nevyplýva, že by tieto skutočnosti osobitne vyhodnotil z hľadiska matkou namietanej zárobkovej potenciality otca. Vzhľadom na konkrétnu odvolaciu argumentáciu matky sa preto odvolací súd touto otázkou zaoberal osobitne.

23. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti nemožno vychádzať výlučne z fakticky dosahovaného príjmu povinného rodiča, ale je potrebné prihliadať aj na jeho reálne schopnosti a možnosti príjem dosahovať. Uvedené však neznamená, že potenciálny príjem možno ustáliť na základe všeobecného predpokladu alebo izolovaného porovnania s príjmom inej osoby. Záver o potenciálnom príjme musí mať dostatočný podklad v konkrétnych pomeroch povinného rodiča. Matka odvodzovala vyššiu zárobkovú potencialitu otca najmä od jeho profesie účtovníka, pôsobenia v obchodných spoločnostiach, od skutočnosti, že zamestnankyňa týchto spoločností dosahovala čistý príjem 1.200 eur mesačne, ako aj od ňou predložených pracovných ponúk. Súd prvej inštancie mal pritom k dispozícii aj tvrdenia a dôkazy otca smerujúce k preukázaniu zárobkových možností v jeho profesii a regióne. Skutočnosť, že zamestnankyňa obchodných spoločností dosahovala čistý príjem 1.200 eur mesačne, môže predstavovať jednu z okolností významných pri celkovom hodnotení ekonomických pomerov otca, sama osebe však neumožňuje ustáliť výšku jeho zárobkovej potenciality. Zo samotnej výšky mzdy zamestnanca nemožno bez poznania jeho pracovného zaradenia, pracovnej náplne, kvalifikácie, rozsahu vykonávanej práce a ďalších relevantných okolností odvodiť výšku príjmu, ktorý by mohol dosahovať konateľ spoločnosti. 24. Rovnako pracovné ponuky predložené na preukázanie potenciality príjmu nemožno posudzovať iba podľa ponúkanej nominálnej mzdy. Význam má požadovaná kvalifikácia, pracovná náplň, miesto výkonu práce a reálna dostupnosť takého zamestnania pre konkrétneho povinného. Otec proti pracovným ponukám predloženým matkou namietal, že išlo o pracovné pozície v L., ktoré nezodpovedali jeho pracovnej náplni a vzdelaniu, a sám poukázal na pracovné ponuky na pozíciu účtovníka v Banskobystrickom kraji s priemernou ponúkanou mzdou približne 1.430 eur brutto mesačne, pričom podľa jeho tvrdenia v okrese D. E. porovnateľná ponuka nebola. Odvolací súd zároveň prihliadol na to, že predmetom konania je zvýšenie už skôr určenej vyživovacej povinnosti. Z tvrdení matky nevyplýva, že by od predchádzajúcej úpravy výživného došlo k podstatnej zmene kvalifikácie otca, jeho pracovných skúseností alebo charakteru jeho zárobkovej činnosti, ktorá by sama osebe svedčila o podstatnom zvýšení jeho zárobkového potenciálu. Otec naopak tvrdil, že vykonáva rovnakú činnosť ako v čase predchádzajúceho rozhodovania, býva v tom istom dome, spláca rovnaký úver a že od poslednej úpravy nenadobudol majetok väčšieho rozsahu ani sa majetkového prospechu nezbavil. Argumentácia matky tak smeruje predovšetkým k odlišnému hodnoteniu súčasných zárobkových možností otca, nie k preukázaniu konkrétnej zmeny týchto možností od predchádzajúcej úpravy výživného. Táto okolnosť sama osebe nevylučuje posúdenie aktuálnych zárobkových možností otca podľa , je však významná pri hodnotení rozsahu zmeny pomerov v konaní podľa . 25. Odvolací súd sa zaoberal aj námietkou matky, podľa ktorej samotná štruktúra výdavkov otca nasvedčuje tomu, že disponuje vyššími finančnými prostriedkami, než zodpovedajú ním deklarovanému príjmu. Súd prvej inštancie zistil, že otec uvádzal za rok 2024 odmeny za výkon funkcie konateľa, cestovné náhrady a stravné v celkovej výške 7.011,39 eura, preplatok dane 420 eur a plnenie z ukončenej poistnej zmluvy 4.117 eur; zároveň uviedol povolené prečerpanie účtu a úverový rámec kreditnej karty. Jeho deklarované pravidelné mesačné výdavky predstavovali približne 1.235 eur, z toho 570 eur splátka hypotekárneho úveru. Určitý nepomer medzi deklarovanými pravidelnými príjmami a výdavkami je okolnosťou relevantnou pri hodnotení vierohodnosti údajov povinného rodiča, nemožno však bez ďalších skutkových zistení z výšky jeho výdavkov automaticky odvodiť konkrétny mesačný príjem 2.000 eur. Časť prostriedkov uvádzaných otcom mala jednorazový charakter a časť predstavovala úverové zdroje, ktoré nemožno stotožňovať s pravidelným zárobkovým príjmom. Ani súhrn matkou zdôrazňovaných okolností – výška otcom deklarovaného príjmu vo vzťahu k jeho výdavkom, mzda zamestnankyne obchodných spoločností a predložené pracovné ponuky – neposkytuje podľa odvolacieho súdu dostatočne určitý skutkový základ na ustálenie potenciálneho príjmu otca práve vo výške približne 2.000 eur mesačne. Odvolací súd preto argumentáciu matky o potencialite príjmu otca nepovažoval za irelevantnú, nepovažoval ju však za dostatočný podklad pre záver, že pri určení výživného treba vychádzať z matkou predpokladanej výšky jeho potenciálneho príjmu a na tomto základe zvýšiť výživné až na 300 eur mesačne. 26. Pri posudzovaní schopností a možností otca bolo potrebné zohľadniť aj jeho ďalšiu zákonnú vyživovaciu povinnosť. Rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. bolo výživné na plnoletého syna A. zvýšené na 180 eur mesačne. Ide o okolnosť vstupujúcu do celkového hodnotenia pomerov povinného rodiča, ktorú súd prvej inštancie pri rozhodovaní zohľadnil. Odvolací súd neopomenul ani pomery matky, keďže vyživovacia povinnosť zaťažuje oboch rodičov podľa ich schopností, možností a majetkových pomerov. Pri určení ich vzájomného podielu je však potrebné súčasne zohľadniť, že matka zabezpečovala každodennú osobnú starostlivosť o plnoletého, čím svoju vyživovaciu povinnosť plnila aj nepeňažnou formou.

27. Matka v priebehu odvolacieho konania poukázala tiež na postupné znižovanie daňového bonusu, keď podľa jej tvrdenia v roku 2023 poberala na obe deti spolu 280 eur mesačne, v roku 2024 sumu 190 eur, od apríla 2025 sumu 50 eur a od mája 2025 jej nárok na daňový bonus zanikol. Odvolací súd túto okolnosť nepovažoval za bezvýznamnú, keďže ide o zmenu v celkovom ekonomickom zabezpečení domácnosti matky. Nemožno ju však mechanicky preniesť do rozsahu vyživovacej povinnosti otca ani pokles daňového bonusu stotožniť s rovnakým zvýšením výživného. Rozsah vyživovacej povinnosti sa naďalej určuje podľa odôvodnených potrieb oprávneného a schopností, možností a majetkových pomerov rodičov. Daňový bonus ani prídavok na dieťa pritom nenahrádzajú zákonnú vyživovaciu povinnosť rodiča. Odvolací súd nepovažoval za dôvodnú ani odvolaciu argumentáciu matky založenú na odporúčacej metodike Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky pre určovanie výživného. Takáto metodika môže predstavovať pomocné orientačné kritérium pri úvahe o primeranom rozsahu výživného, nenahrádza však individuálne posúdenie zákonných kritérií podľa , a . Matkou uvádzaný výpočet navyše vychádza z predpokladu potenciálneho príjmu otca približne 2.000 eur mesačne. Keďže práve tento východiskový údaj nebol výsledkami dokazovania ustálený, nemožno z neho následne prostredníctvom odporúčacieho percenta odvodiť konkrétnu výšku vyživovacej povinnosti. 28. Pokiaľ matka v priebehu odvolacieho konania poukazovala na ďalšie očakávané výdavky spojené s ukončovaním stredoškolského štúdia plnoletého dieťaťa, vrátane nákladov súvisiacich so stužkovou slávnosťou, tieto je potrebné odlíšiť od už existujúcich pravidelných odôvodnených potrieb. Pri určení výživného možno prihliadať na reálne a dôvodne predvídateľné potreby oprávneného, nemožno však výšku pravidelného mesačného výživného založiť iba na všeobecnom predpoklade budúcich, bližšie nekonkretizovaných výdavkov. Pokiaľ matka poukazovala aj na plánované vysokoškolské štúdium staršieho syna A. a s tým spojené budúce zvýšenie jeho výdavkov, táto okolnosť nie je rozhodujúca pre posúdenie odôvodnených potrieb plnoletého dieťaťa. Pre toto konanie je relevantná existencia ďalšej vyživovacej povinnosti otca voči A., ktorej rozsah bol samostatným súdnym rozhodnutím určený na 180 eur mesačne, predmetom tohto konania nie je opätovné posudzovanie rozsahu Adamových potrieb. 29. Pokiaľ účastníci vo svojich podaniach uvádzali ďalšie tvrdenia týkajúce sa vzájomných rodičovských konfliktov, komunikácie medzi rodičmi, školskej dochádzky plnoletého dieťaťa, jeho prospechu, ako aj ďalších okolností ich rodinných vzťahov, odvolací súd ich nepovažoval za rozhodujúce pre určenie rozsahu vyživovacej povinnosti v tomto konaní, pokiaľ nemali preukázateľný vplyv na odôvodnené potreby oprávneného alebo na schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov. Predmetom konania nie je hodnotenie príčin narušených vzťahov medzi členmi rodiny, ale posúdenie zákonných predpokladov a rozsahu vyživovacej povinnosti.

30. Určenie výživného nie je výsledkom mechanického matematického súčtu jednotlivých nákladových položiek ani aplikácie určitého percenta na hypotetický príjem povinného rodiča, ale výsledkom celkového posúdenia odôvodnených potrieb oprávneného a schopností, možností a majetkových pomerov rodičov. V danom prípade zvýšenie výživného zo 150 eur na 200 eur mesačne primerane reflektuje vývoj potrieb plnoletého dieťaťa a životných nákladov od predchádzajúcej úpravy, ako aj rozsah osobnej starostlivosti matky a skutočnosť, že otec nad rámec výživného pravidelne potreby plnoletého nezabezpečoval. Súčasne zohľadňuje schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov a existenciu ďalšej vyživovacej povinnosti otca. Odvolací súd nepovažoval za preukázané také ďalšie zvýšenie odôvodnených potrieb oprávneného ani také schopnosti, možnosti či majetkové pomery otca, ktoré by poskytovali dostatočný skutkový podklad na zvýšenie výživného až na 300 eur mesačne. Ani matkou zdôrazňované okolnosti týkajúce sa zárobkových možností otca, hodnotené jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti, neumožňujú ustáliť jeho potenciálny príjem vo výške približne 2.000 eur mesačne, z ktorého matka pri svojej argumentácii vychádzala. Rovnako ani matkou uvádzaný pokles daňového bonusu, budúce výdavky či odporúčacia metodika Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky neposkytujú samostatne ani vo vzájomnom spojení dostatočný podklad pre záver o dôvodnosti výživného vo výške 300 eur mesačne. 31. Z judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov vyplýva, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR , , a podobne). Na ďalšiu

irelevantnú argumentáciu zachádzajúcu podrobne do detailov, nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie vo vyvolanom odvolacom konaní odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

32. Odvolacie námietky plnoletého dieťaťa tak neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť záveru súdu prvej inštancie, že zmeneným pomerom a zákonným kritériám určovania výživného zodpovedá zvýšenie vyživovacej povinnosti otca zo 150 eur na 200 eur mesačne. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil cez úpravu v v spojení s a v podrobnostiach odkazuje na dostatočné odôvodnenia rozhodnutí okresného súdu cez úpravu v . 33. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd v zmysle , aplikujúc ustanovenie , v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. 34. Toto rozhodnutie krajského súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa , v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa , dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa , povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

Podľa , rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa , dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa , dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Podľa , dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa , dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Podľa , dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa , dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa , v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.