Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7CoP-48-2020.pdf
PDF · 95.38 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoP/48/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Jany Dudíkovej vo veci starostlivosti súdu o mal. K. K. nar. XX.XX.XXXX a mal. I.V. K. nar. XX.X.XXXX obe zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce detí rodičov G. K. rod. G. nar. X.X.XXXX bývajúcej na ul. S..F.. H. č. XX v S. právne zastúpenej Advokátskou kanceláriou J&J Partners, s.r.o., so sídlom na ul. Palackého č. 2 v Košiciach v mene ktorej koná ako konateľ a advokát JUDr. Ján Juhász a Q. K. nar. XX.X.XXXX bývajúceho na L. ul. XX v S. v konanie o zvýšenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Michalovce z 20.11.2019 č.k. 15P/129/2019-51 takto
rozhodol:
M e n í rozsudok tak, že návrh matky zamieta.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Michalovce zo 6.9.2018 č. k. 2P 157/2017-102 v časti týkajúcej sa výživného tak, že zvýšil výživné od otca na mal. K. z 80 € na 130 € mesačne a na mal. I. zo 70 € na 110 € mesačne od 3.7.2019 k rukám matky vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred. Dlžné výživné za obdobie od 3.7.2019 do 20.11.2019 na mal. K. v sume 250 € a na mal. I. v sume 200 € povolil otcovi splácať v 25 € mesačných splátkach na každé dieťa splatných spolu s bežným výživným pod následkami straty výhody splátok s tým, že prvá splátka je splatná 15-tym dňom nasledujúceho mesiaca po právoplatnosti rozsudku. Žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.
2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ust. § 62, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine. Na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že od predchádzajúceho rozhodnutia došlo k podstatným zmenám pomerov tak na strane maloletých detí, ako aj na strane rodičov. Maloleté deti sú vekovo staršie a toho času navštevujú vyššie ročníky základnej školy. Je samozrejmé, že výdavky na ich výživu, ošatenie a kultúrne vyžitie sú podstatne vyššie ako v čase predchádzajúcej úpravy výživného a na úhrade týchto zvýšených potrieb sa majú primerane podieľať obaja rodičia. Pokiaľ ide o pomery rodičov, u otca došlo oproti predchádzajúcej úprave výživného k zvýšeniu príjmu o 74,79€, keďže v čase predchádzajúcej úpravy výživného pracoval so zárobkom v sume 1164€ a toho času jeho priemerný čistý mesačný zárobok činí 1238,79€. U matky došlo k zvýšeniu príjmu o 295€, keďže v čase predchádzajúcej úpravy výživného pracovala so zárobkom v sume 435€ a toho času jej priemerný čistý mesačný príjem činí 725€. Pri určení výšky výživného súd prihliadol nielen na zárobkové možnosti a schopnosti rodičov, ich majetkové pomery ale predovšetkým na odôvodnené potreby maloletých detí, pričom výdavky uvádzané matkou súd považuje za nevyhnutné a primerané. Súd prihliadol na skutočnosť, že matka osobne zabezpečuje starostlivosť o maloleté deti a neprihliadol na výdavky otca súvisiace so splácaním úverov, keďže výživné je prednostná pohľadávka. Podľa názoru súdu otec zo svojho príjmu je schopný prispievať na výživu mal. K. zvýšeným výživným o 50€ mesačne a mal. I. o
40€ mesačne. Takto určené výživné spolu s výživným od matky je úmerné potrebám maloletých detí. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 52 CMP a náhradu trov konania účastníkom nepriznal.
3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie otec v ktorom uviedol, že matka klamala už v návrhu ktorým iniciovala konanie, keď uviedla, že pomery na jeho strane sa zmenili a jeho mesačný príjem je vyšší než 1.300€ a klamala aj o svojom mesačnom príjme, ktorý je v skutočnosti dvojnásobný. On svoj príjem zdokladoval, kým matka to neurobila, tak sa pred súdom dohodli na výške výživného. Matka nepravdivo uvádzala aj výšku príjmov svojich rodičov, aj dlhy, ktoré údajne splatili jej rodičia, v skutočnosti ich splatil on z predaja motorového vozidla. Konajúcu sudkyňu považuje za zaujatú. Uviedol, že neboli splnené procesné podmienky, pretože súd nevykonal dôkazy na zistenie rozhodujúcich skutočností a nesprávne a neúplne zistil skutočný stav veci. Súd nepripustil vykonanie ním navrhovaných dôkazov. Uviedol, že konajúca sudkyňa a právna zástupkyňa matky mali vopred pripravenú sadu otázok a hneď aj odpovedí. Vyslovil názor, že súd sa nezaujímal o exekúcie, ktoré sú voči nemu vedené a na splácaní ktorých sa matka nijako nepodieľa, hoci je spoludlžníčkou. Žiadal súd, aby mu dočasne nezvyšoval vyživovaciu povinnosť. Aktuálne výživné je podľa neho primerané veku detí a matka môže podať nový návrh kedykoľvek v budúcnosti, keď sa mu podarí vyplatiť aspoň časť dlhov. Súd rozhodol v rozpore s ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, keď neprihliadal na jeho schopnosti a majetkové možnosti, aj v rozpore s § 78 ods. 1 Zákona o rodine, keďže pomery na jeho strane sa od poslednej úpravy nezmenili a jeho príjem je stále cca. 1.100€ mesačne, kým mesačný príjem matky sa výrazne zvýšil. Životná úroveň matky a detí je nadštandardná, keďže kupuje deťom drahé veci a hračky, čo vie od pracovníčok n. o. Naše slniečka. Kým matka má spolu s výživným mesačný príjem cez 1.000€, jemu po dlhoročnej službe v HaZZ niekedy zostane po zaplatení všetkých splátok okolo 60-70 €. Z týchto dôvodov navrhuje, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a návrh matky zamietol. K odvolaniu ako prílohy pripojil fotokópie exekučného príkazu č. 182EX 129/19-19 zo 6.12.2019 a upovedomení o začatí exekúcie č. 182EX 531/19 a 182EX 528/19 súdneho exekútora JUDr. Róberta Tutka, PhD., Exekútorský úrad so sídlom na Čičmianskej dlhej č. 26 v Rožňave; exekučného príkazu č. 278EX 1145/18-12 zo 7.12.2019 súdneho exekútora JUDr. Marka Rusa, Exekútorský úrad so sídlom na Železničnej č. 257/19 v Revúcej; výzvu na uhradenie dlžnej sumy od spoločnosti Consulting One, s.r.o., z 14.12.2017; upomienku spoločnosti Domspráv, s.r.o., zo 14.10.2019; vyjadrenie k návrhu matky na zvýšenie výživného.
4. Matka vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že napadnuté rozhodnutie považuje za vecne správne a zákonné. Trvá na tom, že výživné 80€ pre mal. K. a 70€ pre mal. I. určené rozsudkom Okresného súdu Michalovce zo 6.12.2018 sp. zn. 2P/157/2017 nepostačuje na uspokojenie odôvodnených potrieb mal. detí. Na jeden deň výživy mal. K. pripadne približne 2,50€ a na výživu mal. I. približne 2,30€, čo vzhľadom na ich vek nepostačuje ani na ich stravu. Takto určené výživné nezodpovedá ani schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom otca, ktorého príjem nebol v konaní o rozvod manželstva riadne preukázaný a po skončení konania zistila, že príjem otca je podstatne vyšší, ako sa domnievala, v dôsledku čoho naposledy určené výživné nezodpovedá právu mal. detí podieľať sa na životnej úrovni svojho otca. Poukázala na prax českých súdov, podľa ktorej by východiskové rozmedzie v otázke výživného malo zodpovedať 15% až 19% čistého príjmu povinného rodiča i na ustálenú judikatúru odvolacieho súdu. V čase vyhlásenia citovaného rozhodnutia Okresného súdu Michalovce nebol príjem otca riadne preukázaný. V dôsledku jej omylu spočívajúcom v nevedomosti o skutočnom otcovom príjme uzavrela s ním rodičovskú dohodu. Jej omyl však nesmie byť na ujmu detí. Je povinnosťou súdu v konaniach vo veciach starostlivosti o mal. deti posúdiť najlepší záujem detí a ak sa preukáže taká zmena pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu schválenej rodičovskej dohody, je povinnosťou súdu zmeniť určené výživné tak, aby zodpovedalo skutočnému stavu. Konajúci súd riadne zistil skutočný stav veci, dôsledne posúdil schopnosti a možnosti otca v ich vzájomnom vzťahu k odôvodneným potrebám mal. detí. Rovnako dôsledne sa vysporiadal s otcom preukázanými mesačnými výdavkami. Otec v odvolaní neuviedol nové dôkazy, ktoré by preukazovali jeho tvrdenia a opätovne poukázal len na tie isté skutočnosti, s ktorými sa konajúci súd vysporiadal v konaní v prvej inštancii. Zdôraznila, že príjem otca v dôsledku zákonnej zmeny odmeňovania v štátnej a verejnej správe od januára 2020 vzrástol o 10% a vzrástol aj jeho osobný príplatok, čím došlo k zmene jeho majetkových pomerov. Od januára 2020 vzrástli aj výdavky na mal. K. ktorý nastúpil do futbalovej akadémie, s čím je spojený mesačný výdavok 30€. K vyjadreniu matka pripojila príjmový pokladničný doklad na sumu 30€ v prospech Teko Futbal akademy, Tomáš Koc, Leningradská č. 3503/6 v Michalovciach a zmluvu o amatérskom vykonávaní športu zo 7.1.2020 medzi futbalovou akadémiou a mal. K. K. v zastúpení zákonným zástupcom.
5. Kolízny opatrovník rozhodnutie súdu prvej inštancie navrhol potvrdiť ako vecne správne a dôvodné z toho dôvodu, že potreby maloletých detí sú stále vyššie vzhľadom na plnenie povinnej školskej dochádzky, ako aj ich voľnočasové aktivity, ktoré sa úmerne veku maloletých detí stále zvyšujú a ich zabezpečovanie si vyžaduje zvýšené náklady na strane matky, tie však matka zo svojho príjmu nedokáže pokryť. Maloleté deti rýchlo rastú, čo si vyžaduje aj nové oblečenie ako aj náklady na stravovanie, ktoré je veľmi dôležité pre ich zdravý rast a vývoj.
6. Otec v odvolacej replike uviedol, že u matky mal. detí je už pravidlom, že neustále klame a zavádza nielen súdy, ale aj políciu, pracovníčky ÚPSVaR, poniektorí už časom prišli na jej klamstvá a podvody, ako to bola detská psychologička p. H. alebo pracovníčky n. o. Naše slniečka, tak aj sudkyňa Okresného súdu Michalovce p. Zuzana Slebodníková-Levkušová. Pri sudkyni Levkušovej svoj príjem, na rozdiel od matky, riadne preukázal potvrdeniami o plate od služobného úradu MV SR, matka sa s ním oboznámila a došlo medzi nimi k dohode. Nie je pravda, že matka zistila, že jeho príjem je vyšší, pravda je, že matkini rodičia mali záujem na zvýšení výživného, tak ako aj teraz. Po roku je výška jeho príjmu nezmenená ako to vyplýva z dokladov, ktoré predložil 2.10.2019. Matka síce píše odvolania, kde cituje zákony, že súd nemá brať do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nutné vynaložiť, podľa jeho mienky by však súd malo zaujímať, že ide o povinné platby, ako sú nesplatené manželské pôžičky, dlhy, ktoré matka po sebe zanechala. Matka a jej rodičia sú podvodníci, ktorí mu v čase, keď nebol doma ukradli z bytu peniaze, elektroniku, pokladničné bloky od zariadenia. Pravidelne mu poškodzujú osobné motorové vozidlo, deväťkrát mal prepichnuté pneumatiky a poškodenú karosériu. Z nedostatku peňazí musel vyradiť vozidlo z evidencie, o čom predložil potvrdenie o odobratí tabuliek s evidenčným číslom a osvedčenia o evidencii vozidla OR PZ v Michalovciach z 9.1.2020. Už tretí mesiac mu rôzni exekútori blokujú účet, pretože všetko, vrátane hypotéky, je na jeho meno. Matka klame o tom, že nevedela o jeho príjme, klamala o svojom príjme, nespláca nijaké manželské dlhy, spolu s výživným je jej príjem cez 1.000€ mesačne, kým on zo svojho príjmu 1.100€ platí výživné v sume 150€, hypotéku 250€, pôžičku 200€, nájomné 200€, mobil 50€, benzín 50€, strava 100€, oblečenie 50€. V dôsledku exekúcií mu zablokovali účet, čo spôsobilo neuhradenie niektorých povinných platieb. Najpodstatnejšie je, že K. potrebuje 30€ na futbal, na ktorý ho matka zámerne prihlásila, aby od neho vytiahla peniaze a o dva mesiace ho odhlási. Kvôli nedostatku financií prežíva od výplaty k výplate už celý rok, nezostáva mu ani na bežné veci, keby sa malo výživné na deti určiť podľa jeho možností, bola by to nula. Konajúci súd nezisťoval skutočný stav veci, neumožnil mu preukázať výdavky, okrem dvoch pôžičiek z VÚB a Prima Banky, hoci mal pripravené ďalšie prefotené materiály. Podľa jeho názoru sudkyňu na pojednávaní 2.10.2019 dosadila protistrana a bola voči nemu maximálne zaujatá. Neumožnila mu ani ústne sa vyjadriť, keď žiadal o slovo. Zotrval na svojom odvolacom petite.
7. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia CSP, ak tento zákon neustanovuje inak.
8. Podľa ustanovenia § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.
9. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z § 65 a § 66 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP a rozsudok súdu prvej inštancie zmenil. Vzhľadom na to, že predmetom konania je zvýšenie výživného podľa § 78 Zákona o rodine bolo povinnosťou súdu vykonávať dokazovanie na zistenie zmien pomerov, ktoré nastali u detí, ako aj ich rodičov, ktoré sa závažnejším spôsobom prejavili v ich možnostiach a schopnostiach plniť si vyživovaciu povinnosť a v potrebách detí, ktoré je nevyhnutné uspokojovať. Súdna prax ustálila, že zmenou pomerov dieťaťa je aj prestup z jednotlivých stupňov školského vzdelávania, ktorá skutočnosť sa spravidla zásadným spôsobom prejavuje v odôvodnených potrebách dieťaťa, na uspokojovaní ktorých sa majú podieľať obaja rodičia primerane svojím možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom, ako aj samotné plynutie doby, v dôsledku ktorej dochádza k nárastu odôvodnených potrieb detí v súvislosti s ich vekom a rastom, za ktorú považuje dobu približne 3 rokov. Odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie posúdil pomery účastníkov v čase predchádzajúcej úpravy výživného s pomermi existujúcimi v čase terajšieho rozhodovania a dospel k opačnému právnemu záveru ako súd prvej inštancie, že v konaní nebola preukázaná kvalifikovaná zmena pomerov odôvodňujúca zvýšenie výživného.
10. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol o veci opakovane rozhodnúť (či už schválením novej dohody alebo autoritatívnym rozhodnutím), je zmena pomerov. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadnuť na všetky okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného. Dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti však môže byť iba skutočnosť, že sa závažnejším spôsobom zmena prejaví v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia rozsudku. Nestačí len úvaha súdu o tom, že je doterajšie výživné neprimerané. Pokiaľ by súd nemal za preukázanú zmenu pomerov a rozhodol by o zmene výšky vyživovacej povinnosti, šlo by vlastne o neprípustné preskúmavanie a reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia. Pri rozhodovaní o zmene výšky výživného preto treba porovnať okolnosti dôležité pre určovanie výživného tak v čase skoršieho, ako aj nového rozhodovania, a to na základe spoľahlivých a úplných výsledkov dokazovania. Je potrebné prihliadnuť na všetky okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného. Tieto sa však môžu stať dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti len vtedy, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia rozsudku. Pri zmene rozsudku súd už nemôže preskúmavať správnosť pôvodného rozsudku, ale sa musí zaoberať otázkou, či sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie už prisúdených opakujúcich sa splátok (R 33/1967). Zmena pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívne okolnosťami na strane povinného, resp. okolnosťami na strane oprávneného alebo objektívne vývojom životných nákladov v zmysle § 78 ods. 3 Zákona o rodine. Na strane povinného môže byť takouto zmenou strata zamestnania (súd je povinný skúmať príčiny), dlhodobá práceneschopnosť, vznik novej vyživovacej povinnosti, zhoršenie majetkových pomerov a pod. Na strane oprávneného sú takýmito okolnosťami napríklad nadobudnutie čiastočnej alebo úplnej schopnosti živiť sa sám, zmena potrieb u školopovinných detí, zmena majetkových pomerov a pod. Až v prípade, ak má súd za preukázané, že sa pomery účastníkov zmenili, môže rozhodnúť o zmene výšky vyživovacej povinnosti. Zmena výšky výživného alebo jeho úplné zrušenie je možné najskôr od času, keď došlo k zmene pomerov.
11. Odvolací súd konštatuje, že medzi vyhlásením predchádzajúceho rozsudku a podaním návrhu matky na zvýšenie výživného uplynulo len desať mesiacov. K argumentu matky, že rodičovskú dohodu v rámci konania o rozvode manželstva uzavrela v omyle odvolací súd poznamenáva, že príjem otca bol preukázaný potvrdeniami o príjme otca od jeho zamestnávateľa. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku charakterizoval zmenu pomerov na strane maloletých detí ich nástupom do vyšších ročníkov základnej školy reflektujúc tzv. valorizačnú klauzulu obsiahnutú v § 78 Zákona o rodine, nešpecifikoval však v čom sa náklady na starostlivosť o deti zvýšili za relatívne krátku dobu od poslednej úpravy výživného tak významne, že to zakladá dôvod na zmenu výšky výživného. Zaiste je možné, že sa pomery na strane detí zmenia aj v kratšom období ako je súdnou praxou ustálené obdobie troch rokov, v takom prípade však nepostačuje len všeobecný odkaz na valorizačnú klauzulu. Podľa zistenia súdu prvej inštancie sa pomery na strane rodičov zmenili tak, že príjem otca sa v priemere zvýšil o 74,79€ mesačne, kým príjem matky sa zvýšil o 295€ mesačne. Už z jednoduchého porovnania je však zrejmé, že pomery sa výraznejšie zmenili na strane matky než na strane otca, ktorý sám uhrádza spoločné dlhy nadobudnuté za trvania manželstva. Určite je legitímna otázka, či výživné na dve maloleté deti v súhrnnej sume 150€ mesačne v situácii, keď priemerný čistý mesačný príjem povinného rodiča je 1238,79€ je primerané, odvolací súd poznamenáva, že porovnateľný príjem mal otec už v čase poslednej úpravy výživného v roku 2018 a matkine tvrdenie, že jej táto skutočnosť nebola známa je nedôvodné, keďže príjem otca bol preukázaný vykonaným dokazovaním. Odvolací súd preto zmenil rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP tak, že návrh matky zamietol, pretože nebola preukázaná závažná a výrazná zmena pomerov na strane účastníkov od predchádzajúcej úpravy výživného.
12. O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, nakoľko žiaden z účastníkov návrh na ich priznanie nepodal (§ 57 CMP).
13. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 vety druhej CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).