Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24Ek/638/2019

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: TELERVIS PLUS a.s. v konkurze, so sídlom Staré Grúnty 3311/7, 841 04 Bratislava-Karlova Ves, IČO: 35 717 769, za ktorého koná správca konkurznej podstaty: UBC 2020, k.s., so sídlom Zelinárska 6, 821 08 Bratislava, IČO: 53 151 135, proti povinnému 1/: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX C., povinného 2/: D. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX F., XXX XX F., o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 300,75 EUR s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom: JUDr. Ľubomír Pekár, so sídlom exekútorského úradu P.Pázmaňa 49/3, 927 01 Šaľa, IČO: 34 046 917, pod sp. zn. 130EX 491/19, o sťažnosti povinných 1/ a 2/ proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 27. 03. 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Sťažnosť povinných 1/ a 2/ proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 27. 03. 2025 z a m i e t a.

II. Oprávnenému sa nárok na náhradu trov konania o sťažnosti povinných 1/ a 2/ proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 27. 03. 2025 n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 25. 04. 2019 domáhal od povinných vymoženia pohľadávky vo výške 300,75 Eur s prísl., na základe exekučného titulu - Platobný rozkaz Okresného súdu Galanta spis. zn.: -42 zo dňa 13. 01. 2017, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 08. 03. 2017 (ďalej aj ako „exekučný titul“).

2. Poverením zo dňa 15. 07. 2019 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Ľubomíra Pekára, so sídlom exekútorského úradu P. Pázmaňa 49/3, 927 01 Šaľa, IČO: 34 046 917, pod sp. zn. 130EX 491/19.

3. Vyšší súdny úradník uznesením sp. zn. zo dňa 27. 03. 2025 návrh povinných na zastavenie exekúcie zamietol podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „ Exekučný poriadok“) (výrok I.) a žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania v spojení s návrhom povinných na zastavenie exekúcie nepriznal (výrok II.). Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že návrh povinných na zastavenie exekúcie nie je dôvodný. Poukázal na to, že povinní podali návrh na zastavenie exekúcie približne 5 rokov po doručení upovedomenia o začatí exekúcie. Vyšší súdny úradník poukázal na koncentračnú zásadu ( Exekučného poriadku), ktorá zohľadňuje časové okolnosti podania návrhu na zastavenie exekúcie povinnými. Exekučný poriadok rozlišuje návrhy na zastavenie exekúcie na návrhy podané v lehote 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie a na návrhy podané po uplynutí tejto lehoty. Kým v návrhu na zastavenie exekúcie podanom v lehote 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, ktorému zákon priznáva odkladný účinok ( Exekučného poriadku), môžu povinní tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré nastali po vydaní exekučného titulu a ktoré by mali mať za následok zastavenie exekúcie podľa

niektorého z dôvodov uvedených v § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, v návrhu na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku podanom po uplynutí 15-dňovej lehoty od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie už môže uvádzať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom. Ak právna skutočnosť tvrdená v návrhu na zastavenie exekúcie nie je predložená včas, exekučný súd na ňu neprihliadne, s výnimkou skutočností, ktoré objektívne bez svojej viny nemohli uplatniť skôr. Tým sa zvyšuje zodpovednosť účastníkov za svoje správanie v exekúcii. Vyšší súdny úradník teda opakovane poukázal na koncentráciu konania, podľa ktorých exekučný súd návrh na zastavenie exekúcie zamietne, ak povinní dôvody zastavenia exekúcie neuplatnil (nepreukázal) včas. Vyšší súdny úradník sa napriek tomu zaoberal dôvodnosťou podaného návrhu.

4. Vyšší súdny úradník dospel k záveru, že rozhodnutie súdu, na podklade ktorého sa začala exekúcia, a ktoré má byť exekučným titulom, spĺňa zákonné náležitosti a neodporuje zákonu, preto v súlade s citovaným ustanovením § 53 ods. 1 Exekučného poriadku správne vydal poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi, pričom povinní vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázali žiadny dôvod, pre ktorý by mala byť exekúcia zastavená, nakoľko dodnes platí, že exekučný titul je v celom rozsahu právoplatný a vykonateľný. K námietke povinných, že exekúcia mala byť zastavená z dôvodu nemajetnosti povinných uviedol, že nie je možné, aby exekúcia bola zastavená pre nemajetnosť povinných, nakoľko bolo vymožených spolu 50,78 Eur za rok 2020. K námietke povinných ohľadom nedoručenia Upovedomenia o začatí exekúcie, vyšší súdny úradník uviedol, že z predloženej doručenky je jasne preukázané, že povinný 1/ prevzal Upovedomenie o začatí exekúcie dňa 06. 08. 2019 a povinnému 2/ bolo Upovedomenie o začatí exekúcie doručené v zmysle § 61b ods. 3 Exekučného poriadku, zverejnením v Obchodnom vestníku č. 200/2023, X066881 dňa 19. 10. 2023. Vyšší súdny úradník ďalej uviedol, že v predmetnom súdnom konaní si oprávnený neuplatňoval žiadne úroky, servisné poplatky, zmluvné pokuty ani iné poplatky či odmeny súvisiace s poskytnutým úverom, uplatnil si iba reálne to, čo bolo povinným skutočne poskytnuté a čo oprávnenému povinní nesplatili. Záverom vyšší súdny úradník konštatoval, že nemal zo strany povinných za preukázané, že bola naplnená podmienka na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku a preto návrh povinných na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že oprávnenému, ktorý bol v konaní o návrhu povinných na zastavenie exekúcie úspešný, nárok na náhradu trov voči povinným nepriznal, keďže oprávnený si náhradu trov neuplatnil, ich výšku nevyčíslil a z jeho procesného postupu ani nevyplýval záujem na ich náhrade. A povinní boli v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie neúspešní.

5. Povinní podali v zákonom stanovenej lehote sťažnosť proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 27. 03. 2025, ktorú odôvodnili tým, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, súd nepodrobil súdnej kontrole neprijateľné podmienky v zmluve o úvere, ktorá sa dá považovať za bezúročnú a bez poplatkov a tiež tým, že oprávnený je v konkurze – dňa 28. 12. 2024 bol vyhlásený konkurz. Povinní uviedli, že exekučný titul – Rozhodnutie sp. zn. zo dňa 13. 01. 2017 nenadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť, nakoľko nebolo doručované do vlastných rúk a na adresu povinných, na ktorej sa zdržujú a z toho dôvodu je exekúcia nezákonná a nesprávne vedená a povinní žiadali exekúciu zastaviť. Poukázali na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. zo dňa 30. 03. 2022, na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. zo dňa 30. 06. 2021, ako aj na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. zo dňa 22. 02. 2023. Ďalej uviedli, že podľa ich názoru uplynula rozhodná doba piatich rokov, posledné zexekuovanie je zo dňa 31. 08. 2020 a zo dňa 30. 09. 2020, podľa vyjadrenia súdneho exekútora a od toho dňa od povinných nebola vymožená žiadna suma ani na úhradu trov exekúcie a teda je tu dôvod na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinných. Poukázali na Exekučného poriadku. Podľa povinných súd konal v rozpore s a úniovým právom, keď vydal poverenie na vykonanie exekúcie. Podľa povinných súd musí prihliadnuť na zákonný dôvod pri vydaní rozhodnutia a to nevykonateľnosť exekučného titulu. Neexistencia právoplatného a vykonateľného exekučného titulu predstavuje neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, na ktorý sa musí vždy prihliadnuť v každom štádiu konania. Ďalej namietali, že im nebolo doručené upovedomenie o začatí exekúcie do vlastných rúk a tiež uviedli, že pri doručovaní upovedomenia o začatí exekúcie je vylúčené tzv. „náhradne doručenie“, čo je vlastne fikcia doručenia. A bez riadneho doručenia upovedomenia o začatí exekúcie nie je možné exekúciu vykonať v súlade so zákonom a že doručenie fyzickej osobe nie je možné nahradiť nijakou fikciou. Okrem toho namietali, že exekučný súd je vždy povinný skúmať, či rozhodnutie uvedené

v návrhu na vykonanie exekúcie je skutočne exekučným titulom v zmysle Exekučného poriadku, najmä či bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie. Povinní konštatovali, že exekučný súd je povinný skúmať túto podmienku ex offo a to už pri vydaní poverenia na vykonanie exekúcie, prípadne neskôr počas celého exekučného konania a v prípade zistenia nedostatku materiálnej vykonateľnosti je povinný exekúciu aj bez návrhu zastaviť. Predpokladom pre vydanie poverenia na vykonanie exekúcie a následné vydanie upovedomenia o začatí exekúcie je existencia vykonateľného rozhodnutia, pričom sa musí jednať o rozhodnutie vykonateľné po materiálnej aj formálnej stránke. Súd sa pri skúmaní toho, či rozhodnutie je vykonateľné zaoberá predovšetkým tým, či sa jedná o rozhodnutie, ktoré možno vykonať podľa Exekučného poriadku, a či rozhodnutie je vykonateľné po formálnej ako aj materiálnej stránke. Ide pritom o predpoklady, ku ktorým súd prihliada z úradnej povinnosti. Súčasťou týchto predpokladov je, že exekučný titul bol vydaný orgánom vybaveným právomocou na vydanie takéhoto rozhodnutia. Ak takáto právomoc chýba, ide o právny akt nulitný, pri ktorom sa pre účely exekučného konania neuplatňuje princíp jeho správnosti, ale naopak, má to za následok, že takéto rozhodnutie nie je možné vykonať. Nie je totiž aktom verejnej moci (aktom aplikácie práva). Nulitný akt nikoho nezaväzuje a hľadí sa naň akoby neexistoval (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 23. júna 2011, sp. zn. ). Záverom poukázali na Uznesenie Ústavného súdu SR- PLz. -9 zo dňa 15. 06. 2022, ako aj uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 08. 11. 2022, ktorým sudca zrušil rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka v celom rozsahu a vec mu vrátil na ďalšie konanie, pretože v čase zjednocujúceho uznesenia ÚS SR -9 postup vyššieho súdneho úradníka pri rozhodovaní nebol správny, pretože neskúmal existenciu neprijateľných zmluvných podmienok. Okrem toho uviedli, že navrhovateľ použil nekalé obchodné praktiky ako to, že neinformoval spotrebiteľa o dôsledkoch vyplývajúcich z jednotlivých ustanovení zmluvy a použil predtlačenú formulárovú štandarizovanú zmluvu, ktorej obsah bol právnym predchodcom navrhovateľ. Poukázali na , ako aj na , 47, 48 a Dohovoru o ochrane ľudských práv. Záverom poukázali na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. . Záverom žiadali súd, aby ich oslobodil od súdnych poplatkov a exekúciu zastavil.

6. Oprávnený sa vyjadril k sťažnosti povinných a uviedol, že skutočnosť, že na oprávneného bol dňa 28. 12. 2024 vyhlásený konkurz, nie je dôvodom, aby došlo k zastaveniu exekúciu. K tomu dochádza len v prípade, že je vyhlásený konkurz na povinného a to v tomto prípade nie je nijak preukázané, že by príslušný konkurzný súd vyhlásil konkurz na majetok A. B. alebo D. E.. K ostatným tvrdeniam povinných: oprávnený má za to, že upovedomenie o začatí exekúcie im bolo doručené zákonným spôsobom podľa § 61b ods. 3 Exekučného poriadku. K ďalšej argumentácii povinných sa oprávnený nevie relevantne vyjadriť, túto argumentáciu považuje za veľmi chaotickú a nezrozumiteľnú. Pre úplnosť oprávnený uvádza, že v exekúcii vymáhaná pohľadávka nebola na oprávneného postúpená a táto pohľadávka je vymáhaná na základe riadne právoplatného a vykonateľného súdneho rozhodnutia. V predmetnom súdnom konaní si oprávnený neuplatňoval žiadne úroky, servisné poplatky, zmluvné pokuty ani iné poplatky, či odmeny súvisiace s poskytnutým úverom, uplatnil si iba reálne to, čo bolo povinným skutočne poskytnuté (istinu úveru) a čo oprávnenému povinní nesplatili. Takisto má oprávnený za to, že neuplynula 5-ročná lehota od posledného zexekvovania majetku, nakoľko dňa 31. 08. 2020 a 30. 09. 2020 boli v danej exekučnej veci vymožené finančné prostriedky.

7. Podaním zo dňa 28. 07. 2026, súd požiadal Okresný súd Galanta o zapožičanie spisu vedeného pod sp. zn. . Dňa 05. 08. 2026 bol súdu doručený listinný spis sp. zn. .

8. Podľa Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

9. Podľa § 202 ods. 1 Exekučného poriadku, v exekučnom konaní koná a rozhoduje vyšší súdny úradník, ak nejde o rozhodnutie o príklepe. Sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka. Pojednávanie súd nariaďuje, ak to pokladá za potrebné.

10. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

11. Podľa a , proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

12. Podľa , o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

13. Podľa , súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.

14. Podľa , ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

15. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.

16. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

17. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.

18. Sudca po zistení, že sťažnosť povinných voči napádanému rozhodnutiu bola podaná včas, oprávnenými osobami – účastníkmi konania, v ktorých neprospech bolo uznesenie vydané, proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná, po skonštatovaní, že sťažnosť má zákonom predpísané náležitosti, preskúmal napádané uznesenie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že sťažnosť povinných nie je dôvodná. V danom prípade vyšší súdny úradník v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver, ktorý zároveň aj dostatočným spôsobom právne odôvodnil. Takýto postup súdu má oporu v právnych predpisoch a bol odôvodnený do tej miery, ktorá postačuje na záver o ústavnej konformite napádaného uznesenia. Sudca sa stotožnil s odôvodnením napádaného rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka a v podrobnostiach naň odkazuje. Napriek zneniu ustanovenia zákona citovaného v bode 10 odôvodnenia tohto rozhodnutia, s poukazom na nesúhlas povinných prezentovaný v sťažnosti a k zvýrazneniu správnosti napádaného rozhodnutia, sa sudca nad rámec zákona (§ 202 ods. 2 Exekučného poriadku) vyporiadaval s najdôležitejšími dôvodmi uvádzanými v sťažnosti.

19. Všeobecne platí, že povinní sa voči začatej exekúcii môžu brániť návrhom na zastavenie exekúcie, Exekučný poriadok však rozlišuje medzi návrhom podľa § 61k ods. 2 a návrhom podľa § 61k ods.3 Exekučného poriadku. Kým v návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý bol podaný v lehote 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, a teda má odkladný účinok (§ 61k ods. 2 Exekučného poriadku), môžu (resp. musia) povinní tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré nastali po vydaní exekučného titulu a ktoré by mali mať za následok zastavenie exekúcie podľa niektorého z dôvodov uvedených v § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, v návrhu na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku podanom po uplynutí 15-dňovej lehoty od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie už môže uvádzať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom. Platná právna úprava rozhodovania o zastavení exekúcie

súdom teda podľa § 61k Exekučného poriadku obsahuje ustanovenia o koncentrácii konania, podľa ktorých exekučný súd návrh na zastavenie exekúcie zamietne, ak povinní dôvody zastavenia exekúcie neuplatnili včas. Je tak na procesnej zodpovednosti povinných, aby včas, t.j. v 15-dňovej lehote odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, uplatnili na svoju obranu všetky skutočnosti, ktoré nastali po vydaní exekučného titulu do podania návrhu na vykonanie exekúcie. Ak takéto skutočnosti uplatnia na svoju obranu neskôr, t.j. po uplynutí 15-dňovej lehote odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, súd ich návrh na zastavenie exekúcie zamietne bez toho, aby bol povinný vecne sa zaoberať tvrdenými skutočnosťami. Uvedené výslovne vyplýva z § 61l ods. 3 Exekučného poriadku. V tomto smere treba doplniť, že koncentračná zásada exekučného konania bola už viackrát akceptovaná aj v rozhodnutiach Ústavného súdu SR (napr. uznesenie ÚS SR sp. zn. zo dňa 09. 03. 2022, uznesenie ÚS SR sp. zn. zo dňa 16. 03. 2022, uznesenie ÚS SR sp. zn. zo dňa 01. 06. 2022, uznesenie ÚS SR sp. zn. zo dňa 07. 11.2023, uznesenie ÚS SR sp. zn. zo dňa 25. 01. 2024, uznesenie ÚS SR sp. zn. zo dňa 18. 04. 2024).

20. Napriek vyššie uvedenej koncentračnej zásade, k námietke povinných, ktorá sa týkala samotného exekučného titulu a jeho nedoručenia, sudca uvádza, že túto skutočnosť opätovne preskúmal. Okresný súd Galanta zasielal exekučný titul listinne prostredníctvom poštového podniku. Z predložených doručeniek vyplýva, že platobný rozkaz Okresného súdu Galanta , sp. zn. -42 zo dňa 13. 01. 2017 bol povinnému 1/ doručený dňa 17. 02. 2017 a povinnému 2/ dňa 20. 02. 2017. Zásielky boli doručované do vlastných rúk. V konaní nebolo zo strany povinných preukázané, že by nedošlo k doručeniu týchto zásielok. Totižto samotné tvrdenie o tom, že im zásielky neboli doručené, bez preukázania relevantných dôkazov nepostačuje. Povinní teda neuniesli dôkazné bremeno ohľadom tvrdenej skutočnosti. Vzhľadom na uvedené súd argumentáciu povinných o nedoručení exekučného titulu neakceptoval.

21. K námietke povinných, podľa ktorej mala byť exekúcia zastavená z dôvodu ich nemajetnosti, sudca uvádza, že vyšší súdny úradník v napadnutom uznesení dostatočne a zrozumiteľne vysvetlil, prečo v súčasnom štádiu exekučného konania nie sú splnené podmienky na zastavenie exekúcie z uvedeného dôvodu. Posúdenie nemajetnosti povinných a splnenia zákonných podmienok na zastavenie exekúcie z tohto dôvodu patrí súdnemu exekútorovi, ktorý v priebehu exekúcie zisťuje majetkové pomery povinných. Sudca v tejto súvislosti opätovne zdôrazňuje, že je úlohou súdneho exekútora, aby v rámci vykonávania exekúcie zisťoval majetkové pomery povinných a následne posúdil, či sú splnené zákonné podmienky na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť.

22. K námietke nedoručenia upovedomenia o začatí exekúcie sudca uvádza, že podľa doručenky zaslanej vo veci konajúcim súdnym exekútorom, zásielku s Upovedomením o začatí exekúcie povinný 1/ prevzal do vlastných rúk dňa 06. 08. 2019. Rozhodovacia prax dlhodobo dospela k záveru, že dokladom o doručení písomnosti súdu je tzv. doručenka, ktorá má povahu verejnej listiny v zmysle . Súd vychádza z údajov na doručenke, ktoré zachytávajú postup pri doručení a kým nie je preukázaný opak, súd považuje údaje na doručenke za pravdivé. Ustanovenie upravuje vyvrátiteľnú právnu domnienku o pravdivosti doručenky. Ak účastník konania, povinný, spochybňuje správnosť údajov uvedených na doručenke (namieta, že zásielku mu nebola doručená), je povinný o tom súdu predložiť dôkaz, a týmto spôsobom preukázať svoje tvrdenie (napríklad uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 27. 10. 2010). Povinnému 2/ bolo upovedomenie o začatí exekúcie doručené zverejnením upovedomenia o začatí exekúcie v Obchodnom vestníku č. 200/2023 vydanom dňa 19. 10. 2023, teda v súlade s Exekučného poriadku, a to po uplynutí lehoty 30 dní odo dňa jeho zverejnenia v Obchodnom vestníku. Sudca preto s poukazom na uvedené zistené skutočnosti, považoval tvrdenia povinných o tom, že im nebolo doručené upovedomenie o začatí exekúcie za účelové a nepreukázané.

23. K námietke povinných, podľa ktorej bol exekučný titul vydaný orgánom, ktorý nemal právomoc na rozhodnutie vo veci, sudca uvádza, že podľa súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány. V základnom konaní bol predmetom konania nárok na zaplatenie peňažnej sumy vyplývajúci zo zmluvného, teda súkromnoprávneho vzťahu. Na prejednanie a rozhodnutie takéhoto sporu preto bola daná právomoc všeobecného súdu, pričom v predmetnej veci konal a rozhodol Okresný súd Galanta. Súd preto námietku povinných o nedostatku právomoci orgánu, ktorý vydal

exekučný titul, vyhodnotil ako nedôvodnú a uzavrel, že exekučný titul bol vydaný orgánom disponujúcim právomocou na jeho vydanie.

24. K námietke povinných, že na majetok oprávneného bol vyhlásený konkurz, sudca uvádza, že samotné vyhlásenie konkurzu na majetok oprávneného nepredstavuje dôvod na zastavenie exekúcie vedenej voči povinným. Vymáhaná pohľadávka oprávneného predstavuje majetok podliehajúci konkurzu, pričom podľa o konkurze a reštrukturalizácii oprávnenie úpadcu nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu a konať za úpadcu vo veciach týkajúcich sa tohto majetku prechádza vyhlásením konkurzu na správcu, ktorý koná v mene a na účet úpadcu. Vyhlásenie konkurzu na majetok oprávneného preto samo osebe nespôsobuje zánik vymáhanej pohľadávky ani nepredstavuje skutočnosť brániacu jej vymáhateľnosti voči povinným.

25. K námietke povinných týkajúcej sa neprijateľných zmluvných podmienok sudca uvádza, že z obsahu zapožičaného spisu základného konania vyplýva, že povinným bola poskytnutá suma 500,00 Eur, z ktorej uhradili 199,25 Eur, pričom exekučným titulom boli zaviazaní na zaplatenie zostávajúcej istiny vo výške 300,75 Eur spolu so zákonným úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 30. 05. 2015 do zaplatenia. Predmetom vymáhania nie sú zmluvné úroky, servisné poplatky, zmluvné pokuty ani iné plnenia vyplývajúce zo zmluvných ustanovení, ktorých neprijateľnosť povinní namietajú. Súd preto nezistil existenciu takej neprijateľnej zmluvnej podmienky, ktorá by mala vplyv na nárok vymáhaný v tomto exekučnom konaní.

26. K návrhu povinných na oslobodenie od platenia súdnych poplatkov, sudca uvádza, že povinným v súvislosti s podaným návrhom na zastavenie exekúcie, ako ani v súvislosti s podanou sťažnosťou nevznikla poplatková povinnosť podľa o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov. Z uvedeného dôvodu je návrh povinných na oslobodenie od súdnych poplatkov bezpredmetný.

27. Záverom sudca uvádza, že judikatúra súdov (vrátane Európskeho súdu pre ľudské práva a Ústavného súdu Slovenskej republiky) nevyžaduje, aby odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní odpovedalo na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o sťažnosti, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v sťažnostnom konaní. Sudca preto nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými tvrdeniami povinných, ktoré nie sú právne relevantné a nemajú rozhodujúci význam pre rozhodnutie súdu o sťažnosti povinných (pozri napr. uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 16. 03. 2005).

28. Vzhľadom na vyššie uvedené, sudca dospel k záveru o nedôvodnosti podanej sťažnosti povinných proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 27. 03. 2025, a preto túto sťažnosť zamietol v celom rozsahu, keď povinní neuviedli a nepreukázali v podanom návrhu na zastavenie exekúcie a ani v podanej sťažnosti žiadne skutočnosti odôvodňujúce v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu.

29. O trovách sťažnostného konania sudca rozhodoval s poukazom na v spojení s a nasl. Exekučného poriadku. Pretože súd prvej inštancie sťažnosť povinných zamietol, nárok na náhradu trov konania o sťažnosti by súd priznal oprávnenému ako úspešnej strane. Nakoľko však z exekučného spisu vyplýva, že oprávnenému žiadne trovy v súvislosti s konaním o sťažnosti povinných nevznikli (v rámci vyjadrenia k podanej sťažnosti si žiadne trovy neuplatnil), súd v súlade s princípom uvedeným v článku 17 , zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodol tak, že oprávnenému náhradu trov konania o sťažnosti nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné ( ).

Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (202 ods. 4 Exekučného poriadku).