Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

43CoCsp/18/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Jamriškovej PhD., členov senátu JUDr. Mariána Blahu a Mgr. Miriam Kamenskej v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zast.: Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 53 255 739 proti žalovanej: W. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX/XX, XXX XX F., právne zast.: JUDr. Elena Matulová, advokátka so sídlom Železničná 287/9, 987 01 Poltár, o zaplatenie 2.692,96 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. -144 zo dňa 24. novembra 2020 takto

rozhodol:

I. Rozhodnutie Okresného súdu Lučenec č. k. -144 zo dňa 24. novembra 2020 p o t v r d z u j e. II. Žalovanej priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % .

odôvodnenie:

1. Okresný súd napadnutým rozhodnutím žalobu zamietol a žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu vyplýva, že žalobca sa žalobou v upomínacom konaní na Okresnom súdu Banská Bystrica domáhal zaplatenia sumy 2.692,96 Eur s prísl. od žalovanej. Ako dôvod uviedol, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 17.12.2018 medzi Slovenskou sporiteľňou a.s. ako postupcom a žalobcom postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanej. Postupca uzatvoril so žalovanou dňa 27.04.2017 Zmluvu č. 5071501593, ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky postupcu v znení ich Dodatkov. Na základe zmluvy postupca poskytol žalovanej peňažné prostriedky. Žalobca uviedol, že podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania peňažných prostriedkov, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú upravené v zmluve a vo VOP. Žalobca vyjadril názor, že zmluva obsahuje všetky znaky a spĺňa všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa Obchodného zákona, zákona o spotrebiteľských úveroch a zákona o Slovenskej obchodnej inšpekcii. Žalovaná nesplnila stanovený termín splátky, čím porušila svoju povinnosť podľa zmluvy a tak postupca podaním zo dňa 11.07.2017 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 10.07.2017, pričom vyzval žalovanú na úhradu dlžnej sumy najneskôr do 15 dní. Pohľadávka žalobcu predstavovala ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky sumu vo výške 2.692,96 Eur, ktorá pozostávala z istiny vo výške 1.606,03 Eur, z riadneho úroku vo výške 906,64 Eur, z úroku z omeškania vo výške 180,29 Eur a z poplatkov vo výške 0,00 Eur v súlade s prílohou k zmluve o postúpení pohľadávok. Žalovaná po postúpení pohľadávok do podania žaloby nevykonala žiadne úhrady. Dlžná suma bola vo výške 2.692,96 Eur. Žalobca poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 30.07.2019, ako aj na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 07.08.2018 v spojených veciach C - 96/16 a C - 94 - 17, zo záverov ktorých vyplýva nielen záver o nároku na bežné úroky do skutočného splatenia, ale aj záver o možnosti kumulácie bežných úrokov a úrokov z

omeškania. Žalobca si v tomto konaní zároveň uplatnil aj úrok z omeškania počnúc dňom 18.12.2018, t.j. dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky.

3. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní č.k. vydal dňa 03.02.2020 platobný rozkaz, ktorým zaviazal žalovanú na zaplatenie dlžnej sumy spolu s príslušenstvom a trovami konania. Proti platobnému rozkazu podala žalovaná odpor, v ktorom uviedla, že z návrhu na začatie konania nie je zrejmé, koľko splátok žalovaná uhradila, teda akú sumu z poskytnutého úveru uhradila. Právny predchodca žalobcu a žalovaná uzatvorili dňa 27.04.2015 Zmluvu o splátkovom úvere č. 5071501593, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej úver vo výške 2.000,00 Eur, pričom celková čiastka spojená s úverom mala predstavovať sumu 2.781,86 Eur pri výške mesačnej splátky 57,97 Eur k 20. dňu kalendárneho mesiaca a počte splátok 48. Ročná úroková sadzba bola dojednaná vo výške 16,40%, RPMN vo výške 17,95% a priemerná RPMN vo výške 18,34 %. Konečná splatnosť úveru bola dohodnutá na 20.05.2019. Podaním zo dňa 11.07.2017 právny predchodca žalobcu oznámil žalovanej, že banka ku dňu 10.07.2017 vyhlásila mimoriadnu splatnosť pohľadávky zo zmluvy s tým, aby pohľadávku zo zmluvy vo výške 2.346,09 Eur uhradila do 15 dní. Žalobca však nepreukázal, že toto oznámenie žalovanej banka zaslala. Žalobca nepreukázal ani to, že žalovanej bola zaslaná výzva banky zo dňa 30.05.2017, ktorou banka žalovanú upozorňuje, že je oprávnený vyhlásiť mimoriadnu splatnosť. Pokusom o zmier zo dňa 28.11.2019 vyzval žalobca žalovanú na úhradu dlhu vyčísleného ku dňu 28.11.2019 vo výške 2.735,20 Eur v lehote do 08.12.2019. Je nepochybné, že v predmetnej veci ide o spotrebiteľskú zmluvu, pričom ide o štandardnú formulárovú zmluvu. Žalovaná namietla aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu. Upozornila, že v zmysle o bankách, spôsobilým predmetom postúpenia môže byť iba pohľadávka alebo jej časť, ktoré sú už splatnými a to za predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy po tom, čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 dní v omeškaní. Tieto predpoklady sú zákonnými predpokladmi pre platné postúpenie pohľadávky banky inej osobe a to aj osobe, ktorá nie je bankou. Tieto predpoklady musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky. Žalovaná namietla, že žalobca nijakým spôsobom nepreukázal, že Slovenská sporiteľňa a.s. doručila žalovanej výzvu na úhradu nezaplateného splatného záväzku v zmysle ustanovenia zákona o bankách, čo je základným predpokladom pre postúpenie pohľadávky na navrhovateľa. Zmluva o postúpení pohľadávok z 17.12.2018 je preto neplatným právnym úkonom v zmysle . Žalobcovi preto v spore chýbala aktívna vecná legitimácia na podanie žaloby. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva žalobcovi právo, resp. mu vyplýva procesné právo, si takýto hmotnoprávny nárok uplatniť. Zmluva o úvere uzatvorená medzi veriteľom a spotrebiteľom neobsahuje náležitosti požadované o spotrebiteľských úveroch, konkrétne podľa písmeno l). údaj o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. V zmluve je uvedená len jedna suma splátky a to suma 57,97 Eur mesačne k 20. dňu v kalendárnom mesiaci, t.j. nie je uvedená výška splátky v členení na istinu, úroky a poplatky. Žalovaná zdôraznila, že nesprávne je vypočítaná aj celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, teda v zmluve je uvedené, že žalovaná musí zaplatiť spolu 2.781,86 Eur, čo je nepravdivý údaj, nakoľko podľa zmluvy je povinná zaplatiť 48 splátok po 57,97 Eur, t.j. 2.782,56 Eur (48 x 57,97 Eur, teda viac ako je uvedené v úverovej zmluve. Povinnou náležitosťou zmluvy písmeno k) okrem uvedenia RPMN je uvedenie všetkých predpokladov,, ktoré boli na výpočet RPMN použité. Absencia uvedených náležitosti je rovnako postihovaná podľa písmeno a) bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru. Žalovaná je toho názoru, že v zmluve je nesprávne uvedená výška RPMN, ktorá je uvedená vo výške 17,95%. Podľa kalkulačky - výpočet ročného úroku a RPMN je pri vstupných údajoch: suma pôžičky 2.000,00 Eur, splátka 57,97 Eur/mesačne, doba splátok 48 mesiacov bolo vypočítané RPMN vo výške 18,68%, hoc v zmluve je uvedená vo výške 17,95%, teda ročná percentuálna miera nákladov je v zmluve uvedená nesprávne v neprospech spotrebiteľa, čo taktiež spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Navyše pri poskytnutí úveru nekonal právny predchodca žalobcu s odbornou starostlivosťou, resp. z jeho strany prišlo k porušeniu povinnosti v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch, keď právny predchodca žalobcu je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľských úveroch povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľovi úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa, prípadne aj účel spotrebiteľského úveru; žalobca totiž nepredložil žiaden doklad o posudzovaní spôsobilosti dlžníka splácať úver, žiadnym spôsobom nepreskúmal bonitu žalovanej, nezisťoval zamestnávateľa, výšku príjmu, neskúmal záväzky dlžníka, jeho rodinný stav, nevykonal lustrácie žalovanej v príslušných evidenciách, čím by získal ucelený obraz

o sociálnej, ekonomickej situácii žalovanej, na základe čoho má za to, že žalobca nepreukázal, že by relevantne posudzoval schopnosti splácať úver žalovanou. Žalovaná bola v čase poskytnutia úveru na materskej dovolenke.

4. Okresný súd uviedol, že žalobca v reakcii na odpor žalovanej zaslal súdu vyjadrenie, v ktorom uviedol, že dňa 27.04.2015 uzavrel postupca a žalovaná zmluvu o splátkovom úvere, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 2.000,00 Eur. Žalovaná bola zrozumiteľne informovaná o tom, kedy a v akej výške a ako dlho je povinná plniť si povinnosti, ktoré jej vyplávajú zo zmluvy. Žalovaná neplnila v stanovených termínoch splátky, čím porušila svoju povinnosť podľa zmluvy a tak postupca podaním zo dňa 11.07.2017 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 10.07.2017. Dňa 17.12.2018 postupca postúpil na žalobcu pohľadávku zo zmluvy v celkovej výške 2.692,96 Eur, ktorá pozostávala z istiny vo výške 1.606,03 Eur, z riadneho úroku vo výške 906,64 Eur, zo zmluvného úroku vo výške 23,02 Eur, z úroku z omeškania vo výške 157,27 Eur v súlade s prílohou k zmluve o postúpení pohľadávok. Žalovaná dňa 27.04.2015 čerpala peňažné prostriedky v celkovej výške 2.000,00 Eur. Žalovaná z poskytnutého úveru uhradila sumu v celkovej výške 728,42 Eur. Z úhrad žalovanej bola na istinu započítaná suma vo výške 393,93 Eur, na poplatky bola započítaná suma 50,00 Eur, na riadny úrok suma vo výške 272,93 Eur a na úrok z omeškania bola započítaná suma vo výške 11,52 Eur. Žalobca poukázal na to, že právny predchodca žalobcu dodržal všetky podmienky, ktoré mu ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách ukladá. V tejto súvislosti žalobca poukázal na to, že žalovaný bol v omeškaní so splnením čo len sčasti svojho peňažného záväzku voči banke nepretržite dlhšie ako 90 dní a zároveň bolo preukázané, že žalovaná bola právnym predchodcom žalobcu opakovane vyzvaná na úhradu omeškaných splátok a to výzvou zo dňa 31.05.2017 a výzvou označenou ako „Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti“ zo dňa 10.07.2017. Žalobca mal za to, že ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách ukladá banke podmienky, ktoré je zo strany banky potrebné splniť, aby sa banka voči svojmu klientovi nedopustila porušenia bankového tajomstva. Konkrétne toto ustanovenie vyžaduje, aby bol dlžník v omeškaní so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku voči banke nepretržite dlhšie ako 90 dní, čo bolo v danom prípade v konaní preukázané, a aby bol bankou vyzvaný na zaplatenie aspoň časti svojho peňažného záväzku. Toto bolo podľa žalobcu v konaní preukázané predloženými výzvami právneho predchodcu žalobcu. Za kvalifikovanú výzvu právneho predchodcu žalobcu pri tom možno považovať nielen výzvu zo dňa 31.05.2017, ale aj oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 10.07.2017, ku ktorému žalobca pripojil kópiu doručenky. Žalobca zdôraznil, že v konaní predložil oznámenie postupcu žalovanej o postúpení pohľadávky spolu s podacím hárkom preukazujúcim odoslanie tejto písomnosti žalovanej, pričom relevantné oznámenie postupcu žalovanej o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka (žalobcu) na vymáhanie postúpenej pohľadávky a súd má povinnosť z tohto oznámenie vychádzať bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. Dlžník (žalovaná) sa v takom prípade nemôže úspešne dovolať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávka ani jej prípadne neexistencie.

5. Žalobca ďalej uviedol, že ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách nemožno spájať s aktívnou legitimáciou žalobcu ako postupníka pohľadávky. Zo systematického zaradenia tohto ustanovenia je zrejmé, že účelom predmetného ustanovenia je úprava výnimiek z bankového tajomstva a nehovorí o podmienkach platnosti postúpenia pohľadávok, ale iba o podmienkach, za splnenia ktorých nedochádza k porušeniu bankového tajomstva. Zo zákona nevyplýva, že by podmienky uvedené v predmetnom ustanovení podmieňovali platnosť právneho úkonu postúpenia pohľadávky. Doručenie písomnej výzvy banky dlžníčke v zmysle zákona o bankách nie je podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky. To znamená, že ak banka pred postúpením pohľadávky písomne nevyzvala dlžníčku na plnenie, nemá to vplyv na platnosť postúpenia pohľadávky v zmysle . Nedoručením takejto výzvy môžu byť spojené len sankcie vyplývajúce zo zákona o bankách. Nedoručením takejto výzvy, teda nemôže byť spojená sankcia v podobe neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávok, ale len sankcie vyplývajúce zo zákona o bankách, konkrétne zodpovednosť banky v zmysle ustanovenia zákona o bankách. Žalobca má za to, že zmluva obsahuje všetky náležitosti v zmysle ustanovenia . Zmluva je dostatočne jasná a zrozumiteľná v každom smere a neobsahuje žiadne neprijateľné podmienky. Ročná percentuálna miera nákladov predstavuje celkové náklady spotrebiteľa na úvere vyjadrené ako ročné percento v celkovej výške spotrebiteľského úveru. Pôvodný veriteľ v čl.I Zmluvy uviedol všetky potrebné informácie, ktoré vstupujú do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov, na základe ktorej žalovaný mohol posúdiť výhodnosť/nevýhodnosť úveru. Pre výpočet RPMN sú tak rozhodujúce údaje posledného čerpania, číslo čerpania, výška čerpania, interval vyjadrený v rokoch a v zlomkoch roka, medzi dátumom prvého čerpania a dátumom každého

nasledujúceho čerpania, číslo poslednej splátky, číslo splátky, výška splátky. Vzhľadom k tomu, že zmluva uvádza splatnosť jednotlivých splátok, výšku splátky a celkovú čiastku spojenú s úverom, majú za to, že predmetná zmluva spĺňa všetky zákonom predpísané náležitosti. V zmysle vyššie uvedeného tak nie je možné považovať úver za bezúročný a bez poplatkov, nakoľko výška RPMN obsiahnutá v čl. I Zmluvy je uvedená v správnej výške.

6. Okresný súd uviedol, že žalovaná doručila súdu vyjadrenie, v ktorom uviedla, že zmluvu o spotrebiteľskom úvere považuje za bezúročnú a bez poplatkov pre rozpor so a preto žalobca má nárok na vrátenie len istiny a nemá právo požadovať poplatok, ani úroky. Žalobca vo vyjadrení uvádza, že žalovaná celkom uhradila sumu 728,42 Eur, teda je povinná vrátiť len rozdiel medzi poskytnutou sumou a vrátenou sumou. Žalovaná namietla dvojité úročenie a to zmluvný úrok vo výške 16,40% ročne. Zmluvné úroky z poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti dlhu. Po vyhlásení celého úveru za splatný sa istina zmluvne neúročí a žalobcovi prislúcha len úrok z omeškania. Uvedené vyplýva z podstaty zmluvného úroku, ktorá je odplatou za používanie finančných prostriedkov, ktoré sa poskytujú dlžníkovi do doby splatnosti. Po vyhlásení mimoriadnej splatnosti nie je oprávnený požadovať aj zmluvne dohodnuté úroky ale iba úroky z omeškania vo výške 5,00% ročne.

7. Žalovaná naďalej namietala aktívnu legitimáciu žalobcu. V zmysle o bankách spôsobilým predmetom postúpenia môže byť iba pohľadávka alebo jej časť, ktoré sú už splatnými, a to za predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy, po tom, čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Zopakovala, že žalobca nijakým spôsobom nepreukázal, že Slovenská sporiteľa a.s. doručila žalovanej výzvu na úhradu nezaplateného splatného záväzku v zmysle ustanovenia zákona o bankách, čo je základným predpokladom pre postúpenie pohľadávky na navrhovateľa. Zmluva o postúpení pohľadávok zo 17.12.2018 je preto neplatným právnym úkonom v zmysle . Žalobcovi tak v spore chýba aktívna vecná legitimácia na podanie žaloby. Vo vzťahu k posudzovanej právnej otázke aktívnej vecnej legitimácie žalobcu na podanie žaloby v prejednávanej veci je nepochybne nevyhnutné preukázanie doručenia oznámenia o postúpení pohľadávky žalovanej, a to minimálne v rozsahu, že toto oznámenie sa dostalo do jej dispozičnej sféry. Žalovanej oznámenie o postúpení pohľadávky nebolo doručené. Žalobca nepreukázal doručenie.

8. Okresný súd odôvodnil rozhodnutie tým, že žalobca v priebehu konania nepreukázal splnenie zákonnej podmienky podľa , a to, že výzva zo dňa 31.05.2017, ktorou mal oznámiť, že právny predchodca žalobcu žalovanej, že je v omeškaní so splácaním splátok pohľadávky by sa dostala do dispozičnej sféry žalovanej, teda nepreukázal, že by k uplatneniu práva vyhlásiť úver za predčasne splatný v celosti došlo v zmysle a to najneskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky za stavu, keď banka súčasne vopred v lehote nie kratšej ako 15 dní upozornila žalovanú na uplatnenie tohto práva. Predmetný jednostranný právny úkon súd považoval okresný súd podľa za neplatný právny úkon, ktorým nemožno vyvolať žiadne právne účinky.

9. Okresný súd uviedol, že nedošlo k doručeniu písomnej výzvy na plnenie žalovanej pred uzavretím zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 17.12.2018, táto zmluva je preto v časti postúpenia spornej pohľadávky voči žalovanej na žalobcu neplatná pre rozpor so zákonom (§ 92 ods. 8 zákona o bankách), pretože bez preukázania doručenia písomnej výzvy na plnenie žalovanej nemohlo dôjsť k platnému postúpeniu od pôvodného veriteľa Slovenskej sporiteľne a.s. zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 17.12.2018 na žalobcu, nakoľko neboli splnené zákonné podmienky na postúpenie pohľadávky voči žalovanej z uzavretej zmluvy na žalobcu ako tretiu osobu. Uvedené má za následok, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne ním tvrdenej aktívnej legitimácie v tomto súdnom spore a preto okresný súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

10. Nárok na náhradu trov konania priznal okresný súd žalovanej, nakoľko bola v konaní úspešná.

11. Voči rozhodnutiu okresného súdu podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa ust. § 365 ods.1 písm. b), f) a h). Žalobca mal za to, že v konaní bolo podľa jeho názoru preukázané, že pred postúpením pohľadávky postupca dodržal všetky podmienky, ktoré mu ust. § 92 ods.8 ZoB ukladá. Zdôraznil, že žalovaná bola v čase postúpenia pohľadávky v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči postupcovi nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní (v zmysle Zmluvy o postúpení pohľadávky ku dňu postúpenia pohľadávok bola v nepretržitom omeškaní po dobu 997 dní) a zároveň bolo v konaní preukázané, že žalovaná bola postupcom opakovane vyzývaná na úhradu omeškaných

splátok, a to okrem iných výziev aj výzvou zo dňa 31.05.2017, výzvou zo dňa 11.07.2017 označenou ako „Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti“ a výzvou zo dňa 12.09.2018, pričom k postúpeniu pohľadávky došlo až ku dňu 17.12.2018. Žalobca uviedol, že doručenie predmetných výziev v konaní preukázal podacími hárkami pripojenými k jednotlivým výzvam, konkrétne k výzve zo dňa 11.07.2017 a k výzve zo dňa 12.09.2018 a preto je podľa názoru žalobcu potrebné považovať za preukázané, že predmetné výzvy sa dostali do dispozičnej sféry žalovaného. Keďže žalovaná bola v nepretržitom omeškaní so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku a postupca ju na splnenie záväzku opakovane vyzval, žalobca mal za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, nakoľko v konaní bolo predloženými listinnými dôkazmi preukázané, že žalovaný bol v čase postúpenia pohľadávky napriek písomnej výzve postupcu v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči postupcovi nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní a teda bolo preukázané, že zo strany postupcu nedošlo k porušeniu ust. § 92 ods.8 ZoB.

12. V súvislosti s predloženými výzvami žalobca uviedol, že sa jednalo o kvalifikované výzvy banky žalovanej v zmysle § 92 ods.8 ZoB. Obsahom týchto podaní zo dňa 31.05.2017, 11.07.2017 a 12.09.2018 bola výzva postupcu, aby žalovaný uhradil dlžnú sumu. Žalobcovi preto nie je zrejmé, z akého dôvodu uvedené výzvy postupcu navyše opatrené podacími hárkami súdu nestačia, nakoľko ust. § 92 ods.8 ZoB pojednáva len o písomnej výzve banky bez akýchkoľvek osobitných náležitostí voči svojmu klientovi, t.j. výzve banky k úhrade omeškaných splátok úveru, resp. akejkoľvek časti peňažného záväzku klienta, ktorá môže byť vykonaná kedykoľvek za trvania omeškania dlžníka. Keďže v súdenom prípade si zmluvné strany navyše dojednali aj plnenie v splátkach, dlžník sa ocitol v omeškaní ihneď potom, čo nezaplatil splátku v dohodnutej dobe splatnosti.

13. Žalobca uviedol, že podľa názoru súdnej praxe a zároveň v súlade s teoretickými poznatkami prejav vôle je voči neprítomnej osobe účinný od okamihu, keď sa dostane do sféry jej dispozície. Podľa žalobcu by bolo v extrémnom rozpore so zásadou spravodlivosti, ak by súd vyhýbanie sa preberaniu zásielok zo strany dlžníka pripisoval na úkor jeho veriteľa, ktorý by tak vo vzťahu k svojmu dlžníkovi by bol tak povediac „bezmocný“ a nemohol by účinne vyvolať žiadne právne následky vo vzťahu k neplneniu zmluvných povinností zo strany dlžníka. Žalobca na základe uvedeného označil napadnutý rozsudok za nepreskúmateľný, nakoľko z vykonaných dôkazov podľa neho vyplýva, že žalovanému boli vyššie uvedené výzvy riadne doručované, avšak súd napriek dôkazom o ich doručovaní dospel k záveru o opaku. Žalobca zároveň poukázal na čl. 12 bod 12.1 VOP, z ktorého je nesporné, že žalovaný bol povinný postupcu bezodkladne informovať o akýchkoľvek zmenách v údajoch a dokumentoch, t.j. zmeny svojej adresy či kontaktných údajov, ktoré postupcovi oznámil alebo predložil. V prípade, že žalovaný túto svoju povinnosť opomenul a postupcovi by aj prípadnú zmenu adresy neoznámil, resp. úmyselne by nepreberal zásielky od postupcu, potom takéto závažné porušenie povinnosti nemožno pričítať na ťarchu žalobcu, resp. postupcu a nemožno ani uzavrieť, že vyhlásenie mimoriadnej splatnosti, resp. postúpenie pohľadávky je neplatné, nakoľko písomnosti neboli žalovanej doručené. Uvedeným právnym názorom by súd prijal premisu, že porušovanie zmluvných, resp. zákonných povinností dlžníka je dlžníkovi na prospech. Súd tým dostáva do veriteľa do stavu značnej právnej neistoty, nakoľko veriteľ by v prípade prijatia takéhoto právneho názoru nemohol vo vzťahu k dlžníkovi urobiť žiadny právny úkon, keďže by mu nemohol účinne doručiť žiadnu písomnosť. Na základe uvedeného preto označil žalobca záver okresného súdu o tom, že existencia vyššie uvedených podaní bez preukázania ich náležitého doručenia v zmysle ust. § 92 ods.8 ZoB nestačí za absurdný, a to prihliadnuc najmä na riadne preukázanie skutkových tvrdení žalobcu ohľadne riadneho doručovania týchto výziev, resp. že sa výzvy dostali do dispozičnej sféry žalovaného predloženými listinnými dôkazmi. Súd v danom prípade preto prekročil svoje právomoci, kedy aktívne rozporoval už preukázané skutočnosti uvádzané žalobcom a zároveň rozhodol v rozpore so všeobecne rešpektovanou teóriou dôjdenia, čím nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Ohľadom právomoci všeobecných súdov poukázal na nález Ústavného súdu SR sp.zn. -65 zo dňa 22.06.2017.

14. K vyhláseniu mimoriadnej splatnosti v zmysle žalobca uviedol, že sa nestotožňuje s právnym záverom súdu ohľadom nepreukázania platnosti vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru pre rozpor s ust. , pričom okresný súd svoj názor oprel o tézu, že vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru bolo neplatné, nakoľko v zmysle ust. žalobca nepreukázal, že výzva zo dňa 31.05.2017 sa podľa uvedeného ustanovenia dostala do dispozičnej sféry žalovaného. S takýmto výkladom podľa žalobcu nemožno súhlasiť, pretože to z dikcie ust. ani explicitne

nevyplýva. Postup, ktorý zvolil postupca pri zosplatnení úveru podľa ust. bol v súlade so zákonnou úpravou a zároveň postupca postupoval v intenciách ust. , ktorý riadnemu zosplatneniu pri spotrebiteľských zmluvách predchádza. Žalobca poukázal na výzvu zo dňa 31.05.2017, ktorou postupca žalovanému oznámil, že je v omeškaní so splácaním úveru ku dňu 30.05.2017 vo výške 949,92 Eur a zároveň ho vyzval na úhradu dlžnej sumy a upozornil, že ak dlžnú sumu neuhradí v lehote najneskôr do 15dní, je oprávnený vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pohľadávky, čím sa stane splatnou v celom rozsahu. Poukázal zároveň na oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti, v ktorej bola žalovanej opätovne poskytnutá lehota 15 dní k úhrade dlžnej sumy. K účinnosti vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru potom došlo márnym uplynutím lehoty 15 dní na dobrovoľné plnenie. K uvedenému podaniu žalobca doložil doklad o odoslaní tejto písomnosti žalovanému, a to podací hárok zo dňa 18.07.2017. Žalobca mal za to, že postup pri vyhlasovaní mimoriadnej splatnosti úveru je v súlade s odbornou literatúrou, pričom odkázal na doktrinálny výklad autorov Plank a Fekete. Vzhľadom na uvedené dospel k záveru, že v konaní listinnými dôkazmi preukázal, že žalovaná bola pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru vyzývaná k úhrade omeškaných splátok úveru a taktiež bola postupcom upozornená na možnosť uplatnenia práva podľa . Žalobca mal preto za to, že došlo k riadnemu zosplatneniu úveru bez ohľadu na to, že žalobca súdu nepredložil listinu preukazujúcu doručenie výzvy zo dňa 31.05.2017 žalovanej pred zosplatnením. S ohľadom na vyššie citovaný výklad, aj keby v súdenom prípade žalobca nepredložil tento doklad, nemôže to samo o sebe spôsobiť neplatnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru a následne aj neplatnosť samotného postúpenia pohľadávky. Nepredloženie dokladu o odoslaní tejto výzvy pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru nemá právnu relevanciu, nakoľko právny predchodca žalobcu použil spôsob zosplatnenia úveru, ktorý je v plnej miere lege artis. Uvedené teda nie je podmienkou na platné zosplatnenie pohľadávky, nakoľko ako vyplýva z vyššie citovanej odbornej literatúry, vyhlásenie mimoriadnej splatnosti by bolo platné aj v takom hypotetickom prípade, ak by bol žalovaný upozornený na uplatnenie tohto práva len v podaní, ktorým došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti. Postupca podaním zo dňa 31.05.2017 upozornil žalovaného, že právo na zosplatnenie pohľadávky si uplatní v prípade, ak nedôjde k úhrade omeškaných splátok úveru a zároveň žalovaného podaním zo dňa 11.07.2017 vyzval v lehote 15 dní k dobrovoľnej úhrade pohľadávky, t.j. k zosplatneniu úveru prišlo márnym uplynutím lehoty na zaplatenie. Zároveň žalobca označil za nesporné, že toto svoje právo využil v súlade s ust. pre nesplnenie splátky, ktorá využitiu tohto práva predchádzala po dobu 3 mesiacov.

15. Žalobca uviedol, že postupca v posudzovanom prípade vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, t.j. požiadal o zaplatenie celej pohľadávky v dôsledku neplnenia splátok riadne a včas plne v súlade s ust. v spojení s . Na základe uvedeného vyjadril názor, že v konaní bolo preukázané, že došlo k účinnému zosplatneniu úveru, v dôsledku ktorého sa všetky splátky úveru splatné do budúcnosti stali splatnými a žalobcovi preto patrí nárok, ako ho žalobca špecifikoval v žalobe. Na základe uvedeného mal žalobca za to, že v konaní preukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu a že okresný súd vecne správne právne posúdil a dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, pokiaľ dospel k záveru o opaku a žalobu zamietol.

16. Na základe uvedeného označil žalobca záver okresného súdu o tom, že z dôvodu nepreukázania doručenia písomnej výzvy na plnenie žalovanému nemožno vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru považovať za platné a zároveň ani nemohlo dôjsť k platnému postúpeniu pohľadávky za absurdný a v absolútnom rozpore s ust. . Na základe vyššie uvedeného sa s rozsudkom okresného súdu nestotožnil a navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu preskúmal a v zmysle ust. ho zmenil tak, že žalobe vyhovie, resp. aby v zmysle ust. rozhodnutie okresného súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň požiadal o náhradu trov prvoinštančného aj odvolacieho konania.

17. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu vyjadrila, že ho pokladá za nedôvodné. Zdôraznila, že žalobca nepreukázal, že žalovanej bola zaslaná výzva banky zo dňa 31.05.2017 a nepreukázal ani doručenie oznámenia o zosplatnení zo dňa 11.07.2017. S odvolaním sa na ust. § 92 ods.8 ZoB zdôraznila, že žalobca nijakým spôsobom nepreukázal, že Slovenská sporiteľňa, a.s. doručila žalovanej výzvu na úhradu nezaplateného splatného záväzku v zmysle ust. Zákona o bankách, čo je základným predpokladom pre postúpenie pohľadávky na navrhovateľa. Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 17.12.2018 je preto neplatným právnym úkonom v zmysle . Žalobcovi preto v spore chýbala aktívna vecná legitimácia na podanie žaloby. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno - nepreukázal doručenie písomnej výzvy na plnenie a preto nemohlo dôjsť k platnému postúpeniu pohľadávky. Na

základe uvedeného navrhla, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu potvrdil a žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania.

18. Žalobca v replike zotrval na predchádzajúcich vyjadreniach aj návrhoch.

19. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa ustanovení a (ďalej len ), bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia , pretože nie je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a nevyžaduje to ani dôležitý verejný záujem. Rozsudok bol v zmysle a odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo v zmysle oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

20. Odvolací súd vychádzal zo skutkového stavu tak, ako ho zistil okresný súd: Slovenská sporiteľňa a.s. dňa 27.04.2015 uzatvorila so žalovanou Zmluvu o splátkovom úvere č. 5071501593. Predmetom úverovej zmluvy bolo poskytnutie spotrebného úveru na čokoľvek vo výške 2.000,00 Eur s fixnou úrokovou sadzbou 17,90%, s 16,40% úrokom z omeškania, s výškou splátky 57,97 Eur mesačne, splatnou 20. deň v kalendárnom mesiaci so platnosťou prvej splátky 20.06.2015 a s konečnou splatnosťou 20.05.2019, s počtom splátok 48, s RPMN 17,95%, s priemernou RPM 18,34%, a s celkovou čiastkou spojenou s úverom vo výške 2.781,86 Eur.

21. Podľa tvrdenia žalobcu listom zo dňa 31.05.2017 právny predchodca žalobcu oznámil žalovanej, že je v omeškaní so splácaním pohľadávky ku dňu 30.05.2017 vo výške 949,92 Eur s tým, že dlžnú sumu má uhradiť najneskôr do 15 dní od doručenia predmetnej výzvy. V opačnom prípade je banka oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť celej pohľadávky, čím sa stane splatnou celá pohľadávka a ona stratí možnosť zaplatiť ju v splátkach. Doručenie uvedenej upomienky žalovanej nebolo zo strany žalobcu súdu preukázané.

22. Dňa 11.07.2017 právny predchodca žalobcu vyhlásil mimoriadnu splatnosť pohľadávky zo zmluvy ku dňu 10.07.2017, ktorá činila 2.346,09 Eur, ktorú žalovaná mala uhradiť do 15 dní. Doručenie predmetného oznámenia preukazoval žalobca predložením podacieho hárku.

23. Právny predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa a.s. uzatvorila so žalobcom EOS KSI Slovensko, s.r.o. dňa 17.12.2018 Zmluvu o postúpení pohľadávok č. 1058/2018/CE, na základe ktorej malo dôjsť k postúpeniu pohľadávky, ktorá je predmetom predmetného sporu.

24. Právny predchodca žalobcu listom zo dňa 03.01.2019 oznámil žalovanej, že došlo k postúpeniu pohľadávky podľa a nasl. . Doručenie predmetného oznámenia preukazoval žalobca podacím hárkom.

25. Podľa (ďalej len ), spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy, alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

26. Podľa , zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

27. Podľa o ochrane spotrebiteľa je spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, zamestnania alebo povolania.

28. Podľa o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len ZSÚ), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

29. Podľa § 2 písm. a), b), d) ZSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

30. Podľa (ďalej len ), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

31. Podľa , veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

32. Podľa , ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

33. Podľa , ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

34. Podľa ustanovenia o bankách (ďalej j ZoB), ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „“), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celkovom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávky; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

35. Odvolací súd po preskúmaní predloženej veci zistil, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov ku správnym skutkovým zisteniam. Z uvedeného dôvodu odvolací súd dokazovanie neopakoval ani nedopĺňal.

36. Žalobca v odvolaní namietol záver okresného súdu, že v konaní žalobca nepreukázal aktívnu vecnú legitimáciu vzhľadom k tomu, že sa mu nepodarilo preukázať doručenie výzvy zo dňa 31.05.2017, v dôsledku čoho nebolo pred uzavretím Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 17.12.2018 preukázané doručenie písomnej výzvy na plnenie žalovanej, takže nemohlo dôjsť ani k platnému postúpeniu pohľadávky voči žalovanej od pôvodného veriteľa Slovenskej sporiteľne, a.s. na žalobcu. Žalobca sa naopak domáhal toho, že napriek skutočnosti, že nevie preukázať doručenie výzvy zo dňa 31.05.2017, predložením podacích hárkov preukázal doručenie výziev zo dňa 11.07.2017 a 11.09.2018, v dôsledku čoho mal za to, že zosplatnenie úveru žalovanej prebehlo zákonom predvídaným spôsobom a rovnako postúpenie pohľadávky z pôvodného veriteľa na žalobcu bolo vykonané v súlade so zákonom a v jeho dôsledku žalobca nadobudol pohľadávku voči žalovanej.

37. Proces zosplatnenia úveru v spotrebiteľskom vzťahu je v súvislosti s ochranou spotrebiteľov v veľmi prísne formalizovaný. Zosplatnením totiž dlžník stráca možnosť uhradiť veriteľovi svoj dlh v pravidelných dohodnutých splátkach a v dôsledku zosplatnenia mu nastupuje povinnosť uhradiť dlh v celom rozsahu jednorazovo, čo spravidla nie je vo finančných možnostiach

spotrebiteľov. Za týmto účelom v ust. v súvislosti s upravil zosplatnenie ako proces na seba nadväzujúcich úkonov, ktoré umožnia spotrebiteľovi zabezpečiť si finančné prostriedky na úhradu dlhu voči veriteľovi, čo je v konečnom dôsledku aj na prospech veriteľa. Z uvedeného dôvodu je veriteľ povinný upozorniť spotrebiteľa na skutočnosť, že je v omeškaní s platením niektorej splátky a upozorniť ho na možnosť zosplatnenia úveru, pričom k zosplatneniu úveru nemôže dôjsť skôr ako po uplynutí 3 mesiacov od omeškania so zaplatením konkrétnej splátky. Zároveň od výzvy, ktorou spotrebiteľa upozornil na možnosť zosplatnenia úveru nemôže pred zosplatnením uplynúť menej ako 15 dní. Túto možnosť má veriteľ v zmysle iba do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

38. Z uvedeného procesu zosplatnenia vyplýva, že na to, aby proces zosplatnenia prebehol v súlade s , je v zmysle ust. nevyhnutné, aby veriteľ spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní upozornil na uplatnenie práva žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky (o zosplatnenie). Zákonom určená lehota 15 dní slúži na to, aby si spotrebiteľ bol schopný zabezpečiť buď dostatok finančných prostriedkov na doplatenie zameškaných splátok, alebo aby si zabezpečil finančné zdroje na vrátenie celej pohľadávky. Bez splnenia povinnosti upravenej v veriteľ nemôže žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, ako je to upravené v ust. . Inak povedané, výzva veriteľa spotrebiteľovi na zaplatenie dlžných splátok, ktorá predchádza úkonu zosplatnenia je nevyhnutná, inak k zosplatneniu nedôjde. Preto tvrdenie žalobcu v odvolaní, že aj za predpokladu, ak by nebola doručená výzva zo dňa 31.05.2017, nemôže to samo o sebe spôsobiť neplatnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, je v rozpore so zákonom upraveným postupom pri zosplatnení spotrebiteľského úveru.

39. Žalovaná už vo vyjadrení k žalobe namietala nedodržanie postupu pri zosplatnení pohľadávky zo strany pôvodného veriteľa Slovenskej sporiteľne, a.s. Okresný súd preto postupoval správne, keď jej tvrdenia preveril a zisťoval, či bol dodržaný postup v zmysle zákona. Dôkazné bremeno v tejto súvislosti zaťažovalo žalobcu.

40. Skutkové tvrdenie, že právny predchodca žalobcu pristúpil k zosplatneniu a úver riadne zosplatnil, uviedol v konaní žalobca. Ten bol preto povinný aj toto skutkové tvrdenie preukázať relevantnými dôkazmi. Ku skutkovému tvrdeniu, že žalovanej bola doručená výzva zo dňa 31.05.2017 však žalobca nepredložil žiaden dôkaz. Zároveň žalovaná toto skutkové tvrdenie poprela, v dôsledku čoho súd nemohol vychádzať z toho, že skutkové tvrdenie žalobcu o doručení výzvy je nesporné a považovať ho za ustálený skutkový stav. Následne pokiaľ nebola žalovanej doručená výzva pred zosplatnením, právny predchodca žalobcu nemohol pristúpiť k zosplatneniu v zmysle a teda tvrdenie žalobcu, že k zosplatneniu došlo výzvou zo dňa 11.07.2017, kedy žalovanému bola opätovne poskytnutá lehota 15 dní k úhrade dlžnej sumy a teda k mimoriadnej splatnosti úveru došlo márnym uplynutím lehoty 15 dní na dobrovoľné plnenie, nemá oporu v zákone. Toto tvrdenie je tiež v rozpore so znením výzvy zo dňa 11.07.2017, ktorú žalobca v konaní predložil a z ktorej vyplýva, že banka vyhlásila mimoriadnu splatnosť pohľadávky zo zmluvy už ku dňu 10.07.2017. Ani z dokumentov žalobcu tak nevyplýva, že by k účinnosti vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru malo dôjsť márnym uplynutím lehoty 15 dní na dobrovoľné plnenie. Naopak za predpokladu, že by pôvodná výzva na plnenie, o ktorej žalobca tvrdil, že bola žalovanej zaslaná (zo dňa 31.05.2017) bola vyhotovená a doručená riadne v súlade so zákonom, k účinnosti vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru by došlo už oznámením o zosplatnení, pretože týmto úkonom by veriteľ požiadal o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky v zmysle . Nad rámec uvedeného súd upozorňuje, že žalobca v konaní ani neuviedol skutkové tvrdenie, že od nezaplatenia ktorej zo splátok žalovanej sa zosplatnenie malo odvíjať. Pre posúdenie korektnosti procesu zosplatnenia je totiž nevyhnutné určiť, ktorú konkrétnu splátku dlžník nezaplatil a teda na základe nezaplatenia ktorej splátky pristúpil veriteľ k procesu zosplatnenia, pretože táto informácia je dôležitá aj napr. z pohľadu počítania premlčacej doby v prípade uplatnenia zosplatneného nároku.

41. Skutočnosť, že žalobcovi sa nepodarilo preukázať riadne dodržanie zákonom stanoveného postupu, tak nemusí nevyhnutne znamenať, že banka spôsobom tvrdeným žalobcom nepostupovala. Podstatné je, že toto tvrdenie žalobca v konaní nepreukázal a preto okresný súd, rovnako ako súd odvolací vychádzajúc z toho skutkového stavu, ktorý bol ustálený iba na základe toho, čo žalobca v konaní preukázal.

42. Žalobca sa v konaní bránil tým, že pre aktívnu vecnú legitimáciu v zmysle ust. § 92 ods.8 ZoB postačuje aj doručenie výziev zo dňa 11.07.2014 a dňa 12.09.2018, ktoré boli doručené s viac ako 90-

dňovým predstihom pred postúpením pohľadávky, takže boli splnené zákonné podmienky na to, aby sa stal na základe postúpenia pohľadávky novým veriteľom žalovanej. Podanie zo dňa 11.07.2017, na ktoré žalobca poukazoval, bolo oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti. Ako bolo uvedené vyššie, žalobca nepreukázal, že pôvodný veriteľ bol oprávnený mimoriadnu splatnosť vyhlásiť, teda nepreukázal, že bol oprávnený požadovať od žalovanej zaplatenie pohľadávky zo zmluvy vo výške 2.346,09 Eur (zosplatnenej celej pohľadávky). Pokiaľ nedošlo platným spôsobom k zosplatneniu pohľadávky, ani výzva na zaplatenie zosplatnenej pohľadávky nemohla byť relevantná. Rovnako výzva zo dňa 12.09.2018 sa vzťahovala na zaplatenie celej zosplatnenej pohľadávky, pričom opäť je nutné zdôrazniť, že zosplatnenie v konaní preukázané nebolo.

43. Zároveň výzvu zo dňa 11.07.2017, rovnako ako výzvu zo dňa 12.09.2018 - ich doručenie - preukazoval žalobca v konaní predložením podacích hárkov. Ako vyplýva z konštantnej judikatúry všeobecných súdov, podací hárok preukazuje iba skutočnosť, že určitá zásielka bola odovzdaná na prepravu, nie je však dôkazom o tom, že prepravca ju skutočne doručil do dispozície adresáta. Inak povedané, odovzdanie listovej zásielky na prepravu nie je dôkazom o tom, že táto listová zásielka bola reálne doručená do schránky adresáta, resp. že mu bola k dispozícii na vyzdvihnutie na príslušnej pošte. Zároveň všeobecné údaje o zásielke uvedené v podacích hárkoch predložených žalobcom nevypovedajú nič o obsahu podanej zásielky, teda nepreukazujú tvrdenie, že išlo o doručenie zásielok obsahujúcich oznámenie o zosplatnení úveru, resp. výzvu na zaplatenie zosplatneného úveru. Záver, že podací hárok nie je dôkazom o doručení zásielky do dispozičnej sféry adresáta pritom vyplýva už z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR zo dňa 02.04.2008, kedy Najvyšší súd SR uviedol, že podací lístok o podaní doporučenej zásielky je len dôkazom o tom, že žalovaný žalobcovi zaslal listovú zásielku, ale nepreukazuje obsah tejto listovej zásielky, ani jej doručenie. Zhodne rozhodol Ústavný súd v rozhodnutí zo dňa 24.06.2009, kedy dospel k záveru, že sporová strana sa dostala do dôkaznej núdze, keď predložila ako dôkaz doručenia určitého oznámenia iba samotný podací lístok bez špecifického označenia obsahu zasielanej zásielky. Ustanovenie , ktorého sa domáhal žalobca v odvolaní všeobecným spôsobom upravuje, že prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osoby od okamihu, keď jej dôjde. Tým, že určitá zásielka adresátovi dôjde sa rozumie skutočnosť, že dôjde do jeho dispozičnej sféry, teda že adresát má možnosť sa s obsahom tejto zásielky oboznámiť už bez ohľadu na to, či ju prevezme alebo nie, resp. či si ju vyberie zo svojej poštovej schránky a skutočne ju prečíta alebo neprečíta. Podstatné je, aby sa dostala do jeho dispozičnej sféry, a aby mal možnosť sa s jej obsahom oboznámiť. Preukázanie skutočnosti, že určitá zásielka bola podaná na pošte, teda bola odovzdaná poštovému prepravcovi však nie je dôkazom o tom, že táto zásielka bola skutočne odovzdaná do sféry adresáta, je dôkazom o tom, že bola odovzdaná do sféry poštového prepravcu.

44. Už iba nad rámec uvedeného odvolací súd upozorňuje na skutočnosť, že v zmysle práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere je možné previesť na tretiu osobu, ktorá nie je bankou, pokiaľ je táto pohľadávka postúpená po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, inak povedané pokiaľ bola korektným spôsobom zosplatnená. Pokiaľ žalobca v konaní nepreukázal zosplatnenie pohľadávky, a to na základe toho, že nebol dodržaný postup pri zosplatnení, keďže nepreukázal doručenie výzvy dlžníkovi na zaplatenie dlžných splátok úveru, ktorá je podmienkou pre zosplatnenie spotrebiteľského úveru, neboli ani splnené podmienky na to, aby pohľadávka z takéhoto úveru bola na neho postúpená. V súbehu so skutočnosťou, že žalobca v konaní nepreukázal ani doručenie písomnej výzvy pôvodného veriteľa Slovenskej sporiteľne, a.s. žalovanej, je možné dospieť k rovnakému právnemu záveru ako okresný súd a síce, že v konaní nebolo preukázané, že žalobca nadobudol aktívnu vecnú legitimáciu v dôsledku postúpenia pohľadávky voči žalovanej.

45. Vzhľadom na uvedené sa odvolací súd nestotožnil s tvrdením žalobcu, že napadnutý rozsudok okresného súdu je nepreskúmateľný, nakoľko z vykonaných dôkazov vyplýva, že žalovanej boli vyššie uvedené výzvy riadne doručované, naopak sa stotožnil so záverom okresného súdu, že žalobca ich doručenie nepreukázal.

46. K námietke žalobcu, že uvedeným právnym názorom by súd prijal premisu, že porušovanie zmluvných, resp. zákonných povinností dlžníka je dlžníkovi na prospech odvolací súd uvádza, že porušovanie povinností nesmie byť na prospech nikomu. Žalobca však v konaní nepreukázal, že došlo k porušeniu povinnosti dlžníka, naopak nebol schopný preukázať dodržanie povinností svojho právneho

predchodcu postupovať pri zosplatnení pohľadávky v súlade s a ostatnými zákonmi upravujúcimi práva a povinnosti spotrebiteľa.

47. Žalobca v odvolaní namietol, že okresný súd prekročil právomoci, keď aktívne rozporoval už preukázané skutočnosti uvádzané žalobcom a zároveň rozhodol v rozpore so všeobecne rešpektovanou teóriou dôjdenia, čím nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Ako bolo vyššie uvedené, odvolací súd zhodne dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno toho, že vyššie citované výzvy boli žalovanej doručené, v prípade prvej výzvy zo dňa 31.05.2017 túto skutočnosť žiadnym spôsobom nepreukazoval a v prípade ďalších dvoch výziev zo dňa 11.07.2017 a zo dňa 12.09.2018 preukázal iba podanie výzvy na prepravu, nepreukázal v súlade s teóriou dôjdenia skutočnosť, že tieto podania reálne sa dostali do dispozičnej sféry adresáta. Zároveň okresný súd svoje právomoci neprekročil, pretože reagoval na námietky žalovanej, ktorá sama aktívne rozporovala tvrdenia žalobcu a zároveň v prípade sporov s ochranou slabšej strany (v spotrebiteľských sporoch) je v zmysle ust. súd oprávnený vykonávať aj také dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci a aj bez návrhu je súd oprávnený obstarávať alebo zabezpečovať dôkazy. Okresný súd preto v tomto prípade postupoval v súlade so základným procesným kódexom, takže v tejto súvislosti odvolací súd nezistil porušenie práva na spravodlivý proces.

48. Pokiaľ sa žalobca v odvolaní domáhal záverov doktrinálneho výkladu, odvolací súd upozorňuje, že tento nie je pre všeobecné súdy záväzný a predstavuje právne názory autorov. Okresný súd v súdenom prípade postupoval v súlade so všeobecnou judikatúrou v spotrebiteľských veciach.

49. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, preto ho podľa potvrdil.

50. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa , a tak, že nárok na ich náhradu priznal žalovanému voči žalovanej, pretože žalobca v odvolacom konaní nebol úspešný. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v súlade s súd prvej inštancie.

51. Rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).